Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28CoEk/34/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr. Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta 8, Bratislava, IČO: 30 807 484, vo veci pobočky: Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, Ulica Vl. Clementisa 24/A, Trnava, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. XXX, pre vymoženie 545,35 eura a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Lukáš Liščák, so sídlom Námestie Sv. Michala 5/A, Hlohovec, pod sp. zn. EX 1328/2011, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 21Er/579/2011-24 zo dňa 22. februára 2019 – voči výroku III. o trovách exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

II. Povinnému a súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

-3-

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. vyhlásil exekúciu za neprípustnú, výrokom II. exekúciu zastavil, výrokom III. priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému a výrokom IV. žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov exekučného konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej tiež „EP“), , a 2 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a vecne tým, že súd prvej inštancie mal z lustrácie preukázané, že uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 36OdK/53/2017 zo dňa 14.09.2017 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka, ktorý je povinným v tejto exekúcii. Pohľadávka oprávneného voči povinnému vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz voči povinnému, pretože predmetná pohľadávka vznikla na základe rozhodnutia oprávneného v roku 2011, teda ide o pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze. Súd prvej inštancie preto s odkazom na a EP v spojení s vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil. O trovách oprávneného a povinného rozhodol analogicky podľa (ďalej len „“) tak, že oprávnenému a povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože k zastaveniu exekúcie došlo bez zavinenia oprávneného ako aj povinného. O nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie súd prvej inštancie rozhodol podľa , , a 5 EP a a 2 tak, že súdnemu exekútorovi priznal voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie, pretože na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, preto oprávnenému vznikla povinnosť nahradiť trovy exekúcie, pričom o ich výške rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto uznesenia.

3. Proti tomuto uzneseniu výlučne proti výroku III. o trovách exekúcie podal včas odvolanie (podľa posúdiac podanie podľa jeho obsahu) oprávnený s návrhom na jeho zmenu tak, že odvolací súd súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie neprizná. Namietal, že pohľadávka exekútora nadobudla charakter konkurznej pohľadávky, preto si exekútor mal pohľadávku prihlásiť v konkurznom konaní. Súd priznal exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie neprávom, pretože EP v čase začatia exekúcie nebol v platnosti a pri vyčísľovaní trov exekučného konania je potrebné postupovať podľa vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a Exekučného poriadku v znení platnom v čase začatia exekúcie, teda dňom 29.09.2011. Keďže konkurz na majetok povinného bol vyhlásený 14.09.2017, oprávnený nemohol predvídať konkurz na majetok povinného, ani predpokladať, že počas tejto doby nebude jeho pohľadávka vymožená. Oprávnený nemôže znášať dôsledky za to, že exekútor bol celý čas nečinný. Povinnosť nahradiť trovy súdnemu exekútorovi mu nemožno uložiť ani podľa EP účinného do 31.03.2017, ktorý ako podmienku uloženia povinnosti na náhradu trov exekúcie oprávnenému predpokladá zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie. Súdny exekútor nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie. Možno preto konštatovať, že hoci súdny exekútor má zákonný nárok na náhradu trov konania, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže. V tomto prípade by oprávnený trovy exekúcie platiť nemal.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario), skôr ako pristúpil k meritórnemu preskúmaniu veci zistil, že odvolanie oprávneného smerujúce proti výroku III. o trovách exekúcie je neprípustné, v dôsledku čoho je nevyhnutné ho podľa odmietnuť.

5. Podľa , ktorý sa použije aj v exekučnom konaní ( EP), proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. Uznesenia, proti ktorým je odvolanie prípustné, sú taxatívne vymenované v . Právna úprava v Exekučnom poriadku je koncipovaná na výslovne stanovenej prípustnosti odvolania proti konkrétnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

6. V prejednávanej veci bol návrh na vykonanie exekúcie podaný u súdneho exekútora dňa 29.09.2011, v dôsledku čoho sa exekučné konanie dokončí v zásade podľa predpisov účinných do 31.10.2013 (§ 243b ods. 1 EP). Výnimkou je však ustanovenie § 243b ods. 3 EP, podľa ktorého sa o odvolaní proti výroku o trovách pri zastavení exekúcie rozhodne podľa týchto predpisov len vtedy, ak bolo odvolanie podané pred 01.11.2013, inak sa naň použijú predpisy účinné od 01.11.2013. Novela Exekučného poriadku účinná od 01.11.2013 () zrušila prípustnosť odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa EP. V dôsledku zmeny vykonanej v EP účinnej od 01.11.2013 tak žiadne ustanovenie Exekučného poriadku, ale ani iného predpisu nepripúšťa podať odvolanie len proti výroku o trovách exekúcie.

7. Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie o trovách exekúcie podľa § 200 a nasl. EP nemožno zamieňať s rozhodnutím o náhrade trov konania podľa a nasl. . Vo vzťahu k rozhodnutiu exekučného súdu o trovách exekúcie preto nie je možné aplikovať ani ust. , ktorý upravuje prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu súdu o nároku na náhradu trov konania. Trovy exekúcie totiž predstavujú osobitný inštitút upravený v Exekučnom poriadku odlišný od trov konania, ktorý predstavuje procesný nárok súdneho exekútora ( EP v znení účinnom do 31.03.2017) a je identifikovaný ako odmena súdneho exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatenie odmeny súdneho exekútora v zmysle EP. je pritom možné aplikovať len na tie momenty exekučného konania, ktoré nie sú Exekučným poriadkom upravené komplexne. Právna úprava trov exekúcie je v Exekučnom poriadku komplexná a v tomto smere niet priestoru na použitie . Z tohto dôvodu nemožno na rozhodnutie súdu o trovách exekúcie aplikovať ani primerane (porov. uznesenie Ústavného súdu SR z 25.05.2021, sp. zn. I. ÚS 217/2021).

8. Keďže napadnuté uznesenie o trovách exekúcie bolo vydané 22.02.2019, podľa už citovaných ustanovení odvolanie proti takémuto rozhodnutiu nie je prípustné. Samotné nesprávne poučenie prvoinštančného súdu o prípustnosti odvolania pritom jeho prípustnosť nezakladá (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo 14/2017).

9. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

10. Vzhľadom na to, že odvolanie oprávneného smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, nemohol odvolací súd rozhodnutie napadnuté odvolaním preskúmať a meritórne o odvolaní rozhodnúť, ale musel odvolanie podľa odmietnuť (výrok I.).

11. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa čl. 4 ods. 1, § 256 ods. 1, v spojení s . neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách odvolacieho konania v prípade, ak je odvolanie odmietnuté, preto aplikoval ust. o náhrade trov konania pri zastavení konania, ktoré je čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci. Výsledok tohto odvolacieho konania obdobný jeho zastaveniu zavinil oprávnený podaním neprípustného odvolania, v zásade by preto patrila náhrada trov konania protistrane (v tomto prípade povinnému a súdnemu exekútorovi). V prejednávanej veci si však povinný ani súdny exekútor trovy konania neuplatnili a v odvolacom konaní im ani žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, preto im odvolací súd v súlade s judikatúrou (R 72/2018) náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (výrok II.).

12. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

-2-

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).