Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-7Sa/61/2022

Uznesenie

Správny súd v Bratislave, v právnej veci žalobcu: A. B., trvale bytom: C. X, XXX XX D., narodený XX.XX.XXXX, zastúpený advokátom: JUDr. Marcel Ružarovský, so sídlom: A. Žarnova 11C, 917 02 Trnava, IČO: 53 711 343, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom: Pribinova 2, 812 72 Bratislava, vo veci žaloby proti inému zásahu žalovaného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh žalobcom napadnutého iného zásahu

1. Dňa 10.06.2022 medzi 10:00 až 11:00 hod., na mieste, kde sa križuje ulica Hlboká cesta s Nekrasovou ulicou, pri pohostinstve Funus, mala žalobcu dobehnúť policajná hliadka na služobnom vozidle. Po zastavení mal byť žalobca policajnou hliadkou vyzvaný na to, aby preukázal svoju totožnosť. Žalobca sa mal dopytovať, akým spôsobom môže byť súčinný, pričom dôvod výzvy policajnej hliadky na preukázanie totožnosti žalobcu mal byť založený na tom, že pátrajú po podozrivej osobe.

2. Žalobca po žiadosti príslušníka Policajného zboru (ďalej ako „príslušník PZ“) zotrval na mieste, pričom príslušník PZ žalobcu opakovane vyzýval, aby preukázal svoju totožnosť, a zároveň ho upozornil na možnosť predvedenia.

3. Žalobca výzve príslušníka PZ nevyhovel, nakoľko na výkon právomoci príslušníka PZ podľa ustanovenia o Policajnom zbore (ďalej ako „“) podľa neho neexistovali dôvody. Po tomto príslušníci PZ oznámili žalobcovi, že bude predvedený za neuposlúchnutie výzvy verejného činiteľa, žalobca bez kladenia odporu išiel s príslušníkmi PZ na oddelenie Policajného zboru (Obvodné oddelenie Policajného zboru Bratislava Staré Mesto - západ, Lermontovova ul.), kde nakoniec žalobca na opakované výzvy príslušníkov PZ svoju totožnosť preukázal.

4. Uvedené skutočnosti sú zrejmé z tvrdení samotného žalobcu, ako aj z úradného záznamu, úradného záznamu o predvedení osoby a inštruktážneho záznamu Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava Staré Mesto - západ zo dňa 10.06.2022.

II.

Správna žaloba

5. Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia nezákonnosti zásahu príslušníkov PZ Slovenskej republiky, ktorý bol podľa žalobcu vykonaný dňa 10.06.2022 v čase asi o 10:15 hod. v lokalite „Horský park“ v Bratislave, pričom tento zásah mal spočívať podľa žalobcu v nezákonnom dožadovaní sa predloženia dokladu totožnosti, nakoľko na výkon daného oprávnenia nemali byť splnené zákonné podmienky, a následnom predvedení na útvar Policajného zboru (Obvodné oddelenie PZ Lermontovova, Bratislava I).

6. Vydanie rozhodnutia súdu o nezákonnosti zásahu je podľa žalobcu dôležité na náhradu škody, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená zásahom do jeho základných práv (právo na slobodu pohybu a pobytu, právo na ochranu pred nezákonným zasahovaním do súkromia).

7. Žalobca považuje zásah príslušníkov PZ za nezákonný, nakoľko nemali byť podľa neho splnené podmienky na výkon ich oprávnenia podľa ustanovenia . Podľa žalobcu, určuje dve podmienky, ktoré musia byť splnené na to, aby mohol príslušník PZ realizovať oprávnenie požadovať preukázanie totožnosti, a to: (a) príslušník PZ plní úlohy PZ a (b) zistenie totožnosti konkrétnej osoby musí byť potrebné na plnenie úloh PZ.

8. Žalobca v podanej žalobe argumentoval tým, že aj v prípade splnenia podmienky pod písm. a), že príslušníci PZ plnili úlohy podľa ustanovenia , nebola v tomto prípade splnená druhá z podmienok, a teda že zistenie práve totožnosti žalobcu malo byť potrebné na plnenie úloh PZ. Na podporu svojej argumentácie žalobca dodal, že ustanovenie nemôže založiť priamu právomoc na riešenie konkrétnej veci, s ktorou príslušník PZ príde do kontaktu. Ustanovenie podľa neho predstavuje generálnu klauzulu obsahujúcu výpočet oprávnení príslušníkov PZ, a teda má ísť o všeobecné ustanovenie upravujúce úlohy PZ, ktorými sa vymedzuje pôsobnosť príslušníkov PZ. Od tohto ustanovenia však podľa žalobcu nemožno odvodzovať výkon konkrétneho oprávnenia alebo činnosti policajta, pretože ustanovenie má všeobecnú a nekonkrétnu povahu, zatiaľ čo služobný zákrok, ktorým je aj oprávnenie podľa ustanovenia , si vyžaduje existenciu konkrétnych skutočností, ktoré odôvodňujú jeho vykonanie. Takýto záver podľa žalobcu vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Toš 7/2008, podľa ktorého „nie je možné zaujať názor, že na základe a takto koncipovanej inštruktáže policajných hliadok sú tieto oprávnené bez akéhokoľvek konkrétneho dôvodu zastavovať motorové vozidlá, prípadne aj iných peších občanov a vykonávať na nich tzv. bezpečnostnú prehliadku. Takéto konanie zo strany policajtov by nesporne bolo konaním svojvoľným a nemalo by oporu v zákone.“ Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že ustanovenie nemôže založiť výkon oprávnenia príslušníka PZ v konkrétnom prípade, ale ide iba o vymedzenie vecnej pôsobnosti PZ.

9. Žalobca tiež zdôraznil, že príslušník PZ pri jeho činnosti (či už je to požadovanie preukázania totožnosti alebo predvádzanie osoby na útvar PZ) zasahuje do základných práv a slobôd, preto by mal byť v tejto činnosti zdržanlivý a nedôvodne nezasahovať do práv občanov. V prípade, že príslušník PZ by bol oprávnený domáhať sa predloženia dokladu totožnosti iba s formálnym odvolaním sa na plnenie úloh spočívajúce v pátraní po osobách a veciach, tento stav by podľa žalobcu viedol k zjavnému zneužívaniu oprávnenia policajta podľa ustanovenia , lebo tento dôvod by mohli aplikovať kedykoľvek, kdekoľvek a voči komukoľvek. Žalobca súčasne dôvody, ktorými príslušníci PZ v tomto prípade argumentovali, považuje za absurdné, pretože ide podľa neho o vymyslené dôvody, ktoré nemajú oporu v právnych predpisoch.

10. Žalobca nesúhlasí ani s argumentmi príslušníkov PZ, že žalobca bol povinný preukázať svoju totožnosť pri plnení úloh PZ, keďže vyžaduje, aby preukázanie totožnosti konkrétnej osoby bolo potrebné na plnenie konkrétnej úlohy PZ. Tvrdenie, že každý je bez ďalšieho povinný uposlúchnuť výzvu policajta a predložiť doklad totožnosti, podľa žalobcu popiera základné práva a slobody na ochranu súkromia a slobodu pohybu.

11. V nadväznosti na uvedené žalobca poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, ktorá stabilne uplatňuje zásadu prednosti ústavne konformného výkladu (napr. IV. ÚS 186/07, PL. ÚS 15/98, II. ÚS 148/06), z ktorej okrem iného vyplýva, že „v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb. Inak povedané, všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach

vykladať právne normy v prospech realizácie (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd“ (II. ÚS 148/06, IV. ÚS 186/07). Z doterajšej judikatúry ústavného súdu tiež podľa žalobcu vyplýva, že účelom priznaného práva na súkromie je nielen poskytnúť ochranu práv priznaných podľa a nasl. , ale zároveň zabrániť štátnym orgánom i orgánom územnej samosprávy, aby zasahovali do správania jednotlivca nad nevyhnutnú mieru a príliš neprimerane riadili jeho súkromný život ( II. ÚS 94/95). Ak sa teda dostane do kolízie výklad v prospech oprávnenia policajta požadovať preukázanie totožnosti a predvedenia osoby a výklad v prospech ochrany súkromia a nedotknuteľnosti osoby, je podľa žalobcu potrebné uprednostniť výklad v prospech ochrany základných práv.

12. Žalobca vyjadril presvedčenie, že príslušníci PZ nemali absolútne žiadny právny dôvod na zisťovanie jeho totožnosti, boli mu prezentované čisto formálne dôvody, ktorými sa príslušníci PZ snažili iba po formálnej stránke uviesť svoje konanie do súladu so zákonom. Výzvu na predloženie totožnosti je síce fyzická osoba podľa žalobcu povinná uposlúchnuť, avšak ani samotní príslušníci PZ by nemali zabúdať na to, že výkon ich oprávnení musí byť v súlade s SR a že nie sú oprávnení požadovať preukázanie totožnosti od každého iba preto, že sú policajti, ale v prvom rade za splnenia zákonných podmienok.

13. Príslušník PZ je podľa názoru žalobcu povinný odôvodniť svoj postup podľa ustanovenia , resp. musí vedieť vysvetliť konkrétne dôvody na výkon svojho oprávnenia. Takýto záver podľa žalobcu vyplýva z požiadavky transparentnosti výkonu štátnej moci, resp. princípu verejnej kontrolovateľnosti výkonu štátnej moci občanmi, od ktorých táto moc pochádza ( SR), na základe čoho orgány štátnej moci v prípadoch rozhodnutí, ktoré sa týkajú základných práv a slobôd, musia byť spôsobilé aspoň stručne zverejniť podstatné dôvody, ktoré k príslušnému rozhodnutiu viedli (porovnaj mutatis mutandis PL. ÚS 4/2012).

14. Žalobca zároveň netvrdí, že príslušník PZ musí pri výkone právomoci podľa ustanovenia uvádzať rozsiahle odôvodnenia výkonu jeho služobnej činnosti, no za dostatočné podľa neho nemožno považovať, odôvodnenie tým, že „plníme tajné úlohy“ alebo „preventívne úlohy“ či „pátrame po osobách a veciach“ ako tomu malo byť v tomto prípade. Podľa žalobcu, s odkazom na závery Ústavného súdu SR, je potrebné uviesť aspoň stručné podstatné dôvody (napr. či je dotknutá osoba podozrivá z konkrétneho priestupku a pod.).

15. Žalobca na záver uvádza, že podobnú žalobu ako v tejto veci proti Ministerstvu vnútra SR podal dňa 13.05.2022, sp. zn. 8Sa/32/2022, kedy malo dôjsť k obdobnej situácii – príslušníci PZ sa mali dožadovať preukázania totožnosti s odvolaním sa na hľadanie osôb bez toho, aby vedeli čo i len hrubé rysy hľadanej osoby. Žalobca navrhol, aby boli tieto konania spojené, nakoľko má ísť podľa neho o totožné strany sporu a prakticky identický predmet konania (dva zásahy polície založené na skutkovo a právne obdobných okolnostiach).

16. Žalobca zároveň požiadal správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie a na tomto pojednávaní vypočul (i) žalobcu, (ii) príslušníkov PZ, ktorí zásah vykonali – p. E. a p. F. a (iii) príslušníka PZ p. D., ktorý vykonával úkony so žalobcom na OO PZ Bratislava, a ktorému sa žalobca legitimoval.

17. Keďže postup príslušníkov PZ nemal byť podľa žalobcu v súlade s ustanovením , potom predvedenie na útvar považuje žalobca za nezákonný zásah.

III.

Konanie pred správnym súdom

18. Na základe žaloby podanej dňa 21.07.2022, Krajský súd v Bratislave, výzvou zo dňa 14.03.2023, vyzval žalovaného na vyjadrenie.

19. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 28.03.2023 odkázal na stanovisko Obvodného oddelenia PZ Bratislava Staré Mesto – západ, z ktorého má vyplývať skutočnosť, že hliadka tohto Obvodného oddelenia PZ, v zložení A. G. E. H. A. I. F. dňa 10.06.2022 v čase o 10.40 h vykonávala hliadkovú činnosť v okolí Horského parku z dôvodu, že sa tam mala v predchádzajúcich dňoch nachádzať osoba, ktorá

sledovala návštevníkov parku pri športových činnostiach. Nakoľko sa mal žalobca svojim zovňajškom zhodovať s osobou, ktorú popísala jedna svedkyňa sa hliadka PZ rozhodla osobu skontrolovať a preveriť. Vzhľadom na nespoluprácu žalobcu, hliadka PZ žalobcu predviedla na útvar PZ za účelom zistenia jeho totožnosti.

20. Hliadka Obvodného oddelenia PZ Bratislava Staré Mesto - západ teda podľa žalovaného postupovala v súlade so zákonom a v jeho medziach, ich činnosť nebola svojvoľná, ale mala presný zámer, a to preveriť tvrdenia svedkov, vyhľadať a stotožniť osobu, ktorá sa svojím zovňajškom zhodovala s osobou, ktorá mala sledovať iné osoby v parku a následne túto informáciu poskytnúť ďalej, oprávneným osobám, za účelom náležitého zistenia skutkového stavu. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný poukázal a predložil ako dôkaz inštruktážny záznam, úradný záznam hliadky a záznam zo služby.

21. Z vyššie uvedeného má podľa žalovaného vyplývať skutočnosť, že príslušníci PZ vykonávali svoje oprávnenie za exaktného dodržania ustanovení a . Potvrdzovať to má podľa žalovaného aj skutočnosť, že sťažnosť žalobcu podaná vo veci služobného zákroku voči jeho osobe bola odborom kontroly Krajského riaditeľstva PZ vyhodnotená ako neopodstatnená.

22. Vykonané oprávnenie príslušníkov PZ bolo podľa žalovaného potrebné na plnenie úloh v zmysle , pričom ho žalovaný považuje za správne a plne v súlade so . Žalovaný preto navrhol súdu žalobu v plnom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.

23. Na základe výzvy súdu zo dňa 16.08.2023 poskytol žalobca k vyjadreniu žalovaného svoje vyjadrenie zo dňa 08.10.2023, v ktorom vyjadril svoj nesúhlas s tvrdeniami žalovaného, ktoré považuje za zavádzajúce, pričom úradný záznam hliadky zo dňa 10.06.2022 sa žalobcovi javí ako nepravdivý a vytvorený len pre účely tohto konania.

24. Toto svoje tvrdenie žalobca s odkazom na zvukovú nahrávku, ktorú žalobca predložil spolu s podanou správnou žalobou, odôvodňuje tým, že hliadka PZ nemala ani raz žalobcovi uviesť, že by mali zisťovať jeho totožnosť z dôvodu, že zodpovedá popisu hľadanej osoby, na ktorú malo byť podané oznámenie zo strany p. J. J.. Žalobca spochybňuje dôveryhodnosť úradných záznamov tiež tým, že skutočnosti týkajúce sa údajného oznámenia p. J. nemali byť u žalobcu preverované ani po predvedení a ani nikdy po tom. Na oddelení PZ, kde bol žalobca predvedený, nemal byť dôvod údajného prenasledovania inej osoby (p. J.) rovnako ani len spomenutý, pričom príslušník PZ mal dať žalobcovi iba prečítať niektoré ustanovenia (ustanovenie a ), teda sa odvolával na všeobecné znenie zákona. Na oddelení PZ mal tiež jeden z príslušníkov PZ uviesť, že žalobca bude môcť odísť domov, ak preukáže svoju totožnosť, čo má podľa žalobcu preukazovať, že žiadne ďalšie skutočnosti ohľadom prenasledovania sa nezisťovali, nakoľko podľa žalobcu také neexistovali.

25. Žalobca v ďalšom spochybnil samotné tvrdenia deklarovanej svedkyne p. J. a uviedol, že v Horskom parku športuje už roky, a doposiaľ ho žiadna iná osoba za „neznámeho prenasledovateľa“ neoznačila, nakoľko sa to javí absurdné. Pravdivosť úradného záznamu má byť spochybnená podľa žalobcu aj na základe skutočností, že po obmedzení jeho osobnej slobody nebola kontaktovaná p. J., aby potvrdila, či sa jedná o údajného „stalkera“, žalovaný nemá tiež uvádzať, či polícia vykonávala šetrenia a zisťovania k údajnému prenasledovaniu p. J., napr. v reštauráciách, ktoré sa v Horskom parku nachádzajú a rovnako žalovaný v písomnom vyjadrení nijako nevysvetľuje fakt, že po zistení totožnosti u žalobcu neboli vykonávané akékoľvek úkony, najmä podanie vysvetlenia alebo jeho výsluch k obsahu údajného oznámenia zo strany p. J.. Podľa žalobcu sa javí nepravdepodobné až absurdné, aby polícia prijala oznámenie o podozrení z prenasledovania a následne pri spozorovaní osoby, ktorá má zodpovedať popisu osoby stalkera, od tohto žiadať iba preukázanie totožnosti bez akéhokoľvek zisťovania skutočností týkajúcich sa samotného oznámenia o podozrení z prenasledovania.

26. Žalobca vo vyjadrení uznal, že medzi úlohy, ktoré PZ plní, patrí aj pátranie po osobách alebo veciach. To však podľa žalobcu neznamená, že policajt môže náhodne zastavovať osoby a žiadať od nich preukázanie totožnosti. S odkazom na nahrávku č. 1 žalobca uviedol, že na nej je počuť, ako príslušník PZ hovorí žalobcovi, že sa „snaží zistiť, či ste to Vy“, nie je však podľa žalobcu zrejmé, čo tým príslušník PZ myslel, keďže totožnosť žalobcu nepoznal a nemal ani len uviesť rámcový popis osoby, po ktorej pátrajú.

27. Žalobca tiež poukázal na rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 24.07.2023, číslo OU-BA-OVVS2-2023/023636-014, ktorým Okresný úrad zastavil konania voči žalobcovi za skutok, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 29.08.2021 v čase asi o 01.15 hod. v Bratislave na Dobšinského ul. nemal uposlúchnuť výzvu príslušníkov Policajného zboru, aby preukázal svoju totožnosť dokladom totožnosti a následne nemal uposlúchnuť výzvu, aby poskytol potrebnú súčinnosť na zistenie totožnosti, pretože nejde o priestupok.

28. Podľa žalobcu, voči nemu príslušníci PZ často pristupujú s výzvou, aby preukázal svoju totožnosť, hoci na to nemajú mať zákonný dôvod, ktorý v konečnom dôsledku sami nevedia ani len uviesť (dôkazom čoho má byť aj vyššie uvedené rozhodnutie o zastavení správneho konania), a to iba preto, že je tmavšej pleti. Túto činnosť príslušníkov PZ vníma žalobca ako diskriminačnú.

29. Žalobca na záver svojho vyjadrenia požiadal správny súd, aby vyzval žalovaného postupom podľa ustanovenia na predloženie (i) Oznámenia J. J. o tom, že v Horskom parku sa má pohybovať neznáma osoba, ktorá ju prenasleduje (ii) Administratívny alebo trestný spis k tomuto oznámeniu a (iii) Úradný záznam hliadky PZ zo dňa 07.05.2022, keďže v zázname zo dňa 10.06.2022 sa uvádza, že hliadka mala byť dňa 07.05.2022 zastavená J. J. a mala hliadke oznámiť skutočnosti týkajúce sa prenasledovania a požiadala ich o hliadkovanie v Horskom parku.

30. Žalobca napokon uviedol, že nie je vôbec relevantné, či iný orgán vyslovil záver, že by príslušníci PZ v tomto prípade vykonávali svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu. Práve podaná žaloba má byť prostriedkom žalobcu, ktorou sa domáha ochrany na nestrannom súde, pričom aj správny súd je oprávnený posúdiť, či bol zákrok príslušníkov PZ nezákonný. Nie je pritom viazaný názorom napr. inšpekčnej služby alebo služobne nariadených príslušníkov PZ voči príslušníkom, ktorí zásah vykonali.

31. Na základe výzvy súdu zo dňa 11.01.2024 poskytol žalovaný k vyjadreniu žalobcu svoje vyjadrenie zo dňa 07.02.2024, v ktorom uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení nijakým spôsobom nepreukázal, že by nejaký vecne a miestne príslušný oprávnený kontrolný orgán vo svojom závere konštatoval, že by záznamy spísané príslušníkmi PZ neboli v súlade so zákonom. Príslušníci PZ majú vykonávať svoju činnosť v zmysle zákona, pričom nie sú povinný žalobcovi vysvetľovať ich postup pri svojej činnosti. Naopak, podľa žalovaného je žalobca povinný strpieť oprávnenia príslušníkov PZ, ktoré im umožňuje. To, že s tvrdeniami hliadky PZ uvedenými v služobných záznamoch PZ žalobca nesúhlasí a považuje ich za zavádzajúce a úradný záznam hliadky PZ zo dňa 10.06.2022 sa mu javí byť ako nepravdivý a vytvorený len pre účely tohto konania je podľa žalovaného len jeho subjektívne a ničím nepodložené tvrdenie.

32. To, že by príslušníci PZ nepostupovali v zmysle zákona, žalobca nemal podľa žalovaného objektívne preukázať, pričom dôkazné bremeno má byť na jeho strane. Pokiaľ oprávnený vecne a miestne príslušný kontrolný orgán nevyslovil záver, že sú úradné záznamy vytvorené nezákonne, je ich podľa žalovaného potrebné považovať za zákonné.

33. Žalovaný zopakoval, že príslušníci PZ vykonávali svoje oprávnenie, za exaktného dodržania ustanovení , a teda tvrdenia žalobcu o porušení zákona sú iba jeho subjektívnym tvrdením, pričom žalobca si má svojvoľne vysvetľovať vo svoj prospech. Žalovaný preto opätovne navrhol súdu žalobu v plnom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.

34. Žalobca bol s vyššie uvedeným vyjadrením žalovaného oboznámený.

35. Na základe žiadosti žalobcu, podľa ustanovenia , správny súd v tejto veci v súlade s ustanovením nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo na Správnom súde v Bratislave dňa 29.01.2026 o 09:30 hod. v miestnosti č. dv. 4 za prítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a povereného zástupcu žalovaného.

36. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, vo svojom vyjadrení na pojednávaní zotrval na všetkých svojich argumentoch uvedených v žalobe, pričom uviedol, že za iný zásah považuje samotnú výzvu na preukázanie totožnosti žalobcu. Ďalej upriamil pozornosť na nekonzistentnosť príslušníkov PZ pri uvádzaní dôvodu výzvy na preukázanie totožnosti, kedy najskôr uviedli dôvod pátrania po podozrivej osobe, následne spomenuli prevenciu a po predvedení uviedli ďalší iný dôvod. Príslušníci PZ nemali

pri odôvodňovaní svojej výzvy ani raz spomenúť oznamovateľku údajnej protiprávnej činnosti, čo má spochybňovať dôveryhodnosť neskôr vyhotoveného úradného záznamu z tohto zásahu. Dôveryhodnosť tohto záznamu má spochybňovať aj skutočnosť, že žalobca bol po preukázaní totožnosti prepustený a neboli vykonané žiadne ďalšie úkony, ktoré by súviseli s plnením úloh príslušníkov PZ podľa . Právny zástupca žalobcu na záver uviedol, že sa pridržiava návrhu na vykonanie dôkazov, ktoré sú uvedené v podanej správnej žalobe.

37. Žalovaný zotrval na všetkých svojich tvrdeniach, ktoré už uviedol vo svojich predchádzajúcich písomných vyjadreniach pričom sa osobitne ohradil voči tvrdeniu žalobcu týkajúceho sa údajne účelovo vytvoreného úradného záznamu s ktorým nesúhlasí. Príslušníci PZ mali konať v súlade so v rámci svojich oprávnení, pričom skutočnosť, že neboli vykonané žiadne ďalšie úkony so žalobcom neznamená spochybnenie postupu príslušníkov PZ pri stotožnení žalobcu. Po stotožnení žalobcu sa totiž nemali preukázať prvotné podozrenia, ktoré príslušníkov PZ viedli k tomuto úkonu, a preto nebol dôvod ďalej so žalobcom vykonať ďalšie úkony.

38. Pred vyhlásením rozhodnutia v tejto veci, žalobca zotrval na podanej správnej žalobe a žalovaný na svojich vyjadreniach.

IV.

Relevantné právne predpisy

39. Podľa o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to: z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.

40. Podľa ustanovenia , iným zásahom orgánu verejnej správy je faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

41. Podľa ustanovenia , policajný zbor plní tieto úlohy: a) spolupôsobí pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku, b) odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov, k) odhaľuje priestupky a zisťuje ich páchateľov, a ak tak ustanovuje osobitný zákon, priestupky aj objasňuje a prejednáva, l) vykonáva pátranie po osobách a pátranie po veciach.

42. Podľa ustanovenia , policajt je oprávnený vyzvať osobu, ak je to potrebné na plnenie úloh podľa tohto zákona, aby preukázala svoju totožnosť dokladom totožnosti.

43. Podľa ustanovenia , ak vyzvaná osoba odmietne preukázať svoju totožnosť podľa odseku 1 alebo 2, policajt je oprávnený takúto osobu predviesť na útvar Policajného zboru za účelom zistenia jej totožnosti.

44. Podľa ustanovenia , každý je povinný uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz a požiadavku policajta alebo strpieť výkon jeho oprávnení podľa ustanovení až 33 a oprávnení podľa osobitných predpisov.

V.

Právne posúdenie veci správnym súdom

45. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel z Krajského súdu v

Bratislave výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci.

46. Správny súd v Bratislave, teda ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa a , preskúmal postup žalovaného označeného žalobcom ako iný zásah, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania tohto rozhodnutia ( ), viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby podľa , po nariadení pojednávania, za splnenia podmienok podľa ustanovenia , a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

47. Na to, aby mohol správny súd pristúpiť k posúdeniu dôvodnosti podanej žaloby proti inému zásahu žalovaného, bolo potrebné na úvod ustáliť, či žalobcom namietaný postup žalovaného napĺňa pojmové znaky iného zásahu orgánu verejnej správy podľa ustanovenia .

48. Iný zásah proti ktorému smeruje žaloba má spočívať podľa žalobcu v zásahu príslušníkov PZ zo dňa 10.06.2022, kedy bol žalobca v čase približne o 10:15 hod. dožadovaný príslušníkmi PZ o preukázanie totožnosti a následne, po tom, ako žalobca odmietol svoju totožnosť preukázať, bol predvedený na Obvodné oddelenie PZ Bratislava I. Správny súd uvádza, že sa v tejto súvislosti stotožnil s argumentáciou žalobcu a žalobcom opísaný zásah príslušníkov PZ skutočne napĺňa pojmové znaky iného zásahu orgánu verejnej správy podľa ustanovenia . Príslušníci PZ si pri uvedenom zásahu plnili svoje úlohy v oblasti verejnej správy, ktorými mohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby dotknuté, pričom jednoznačne išlo o ich faktický postup, ktorému nepredchádzalo administratívne konanie.

49. Ako predmet sporu správny súd v tejto veci ustálil posúdenie či boli v tomto prípade splnené zákonné podmienky na výzvu príslušníkov PZ na preukázanie totožnosti žalobcu podľa ustanovenia , a následne, ak tieto zákonné podmienky splnené neboli, či boli splnené zákonné podmienky na predvedenie žalobcu podľa ustanovenia toho istého zákona.

50. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej z ustanovenia vyplýva podmienka, ktorá musí byť splnená na to, aby mohol príslušník PZ realizovať oprávnenie požadovať preukázanie totožnosti, pričom touto podmienkou je skutočnosť, že preukázanie totožnosti dotknutej osoby je potrebné na plnenie úloh podľa .

51. Úlohy PZ sú síce vo všeobecnosti uvedené v ustanovení , tieto ustanovenia však majú tak všeobecnú a nekonkrétnu povahu, že bez ďalších skutočností, nie je možné odôvodniť výkon určitého oprávnenia podľa iba odkazom na toto zákonné ustanovenie. Bez ďalších skutočností, ktoré by konkretizovali plnenie určitej úlohy v danom čase, by totiž nebolo možné preveriť, či výkon určitého oprávnenia skutočne súvisí s nejakou konkrétnou úlohou, alebo sa jedná o svojvoľný výkon oprávnenia, ktorý nemá oporu v zákone. Takýto záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Toš 7/2008, na ktoré odkazuje aj samotný žalobca, podľa ktorého „Nie je možné zaujať názor, že na základe zákona o Policajnom zbore a takto koncipovanej inštruktáže policajných hliadok sú tieto oprávnené bez akéhokoľvek konkrétneho dôvodu zastavovať motorové vozidlá, prípadne aj iných peších občanov a vykonávať na nich tzv. bezpečnostnú prehliadku. Takéto konanie zo strany policajtov by nesporne bolo konaním svojvoľným a nemalo by oporu v zákone.“

52. Správny súd v tejto súvislosti zároveň uvádza, že na odôvodnenie výkonu určitého oprávnenia podľa nie je možné vzťahovať rovnaké kritériá čo sa týka rozsahu poskytnutých informácii ako na rozhodnutie orgánu verejnej správy vydaného v administratívnom konaní, nakoľko sa jedná o faktický úkon, ktorému administratívne konanie nepredchádza a jeho samotný výkon závisí od okolností konkrétnej situácie.

53. Na základe vyššie uvedených kritérií správny súd pristúpil k posúdeniu zákonnosti výkonu oprávnenia podľa ustanovenia príslušníkmi PZ v tejto veci.

54. Zo skutkového stavu, tak ako bol správnym súdom v tejto veci zistený na základe tvrdení žalobcu a žalovaného, ako aj dôkazov predložených žalobcom vo forme zvukových nahrávok prebiehajúceho zásahu príslušníkov PZ, spolu s úradným záznamom, úradným záznamom o predvedení osoby a inštruktážnym záznamom Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava Staré Mesto - západ

zo dňa 10.06.2022, predloženými žalovaným, vyplýva, že žalobca bol príslušníkmi PZ vyzvaný na preukázanie svojej totožnosti vzhľadom na skutočnosť, že svojim vzhľadom a oblečením (muž tmavšej pleti, vysoký cca 190 cm, čierna mikina s kapucňou, čierne nohavice a na nej modrá vesta a čierne topánky) zodpovedal opisu osoby podozrivej z prenasledovania inej osoby v Horskom parku. Vzhľadom na podobnosť žalobcu s podozrivou osobou podľa uvedeného opisu sa príslušníci PZ rozhodli žalobcu skontrolovať a zistiť jeho totožnosť, či po tejto osobe nie je vyhlásené pátranie.

55. Hneď z úvodu nahrávky č. 1 predloženej samotným žalobcom vyplýva, že žalobca bol zo strany príslušníkov PZ vykonávajúcich zásah informovaný o dôvode výzvy na preukázanie jeho totožnosti, ktorým malo byť pátranie po podozrivom mužovi, ktorého opis zodpovedal vzhľadu žalobcu. Žalobca cca v 20 sekunde tejto nahrávky totiž uvádza, že nevie akú úlohu príslušníci PZ plnia okrem toho, že hľadajú osobu tmavšej pleti v čiernych teplákoch. Túto svoju vedomosť o dôvode výzvy potvrdil žalobca aj v nahrávke č. 2 (cca 2 minúta a 40 sekunda). Z uvedených vyjadrení samotného žalobcu na nahrávkach je podľa správneho súdu zrejmé, že príslušníci PZ neodôvodnili svoj zásah výlučne odkazom na všeobecné a nekonkrétne úlohy podľa ustanovenia , ale uviedli dostatočne konkrétnu skutočnosť, ktorá ich viedla k stotožneniu osoby žalobcu.

56. Z nahrávok naopak vyplynulo, že práve žalobca opakovane príslušníkov PZ vyzýval, aby mu okrem konkrétnej skutočnosti (hľadanie osoby tmavšej pleti v čiernych teplákoch) uviedli konkrétnu úlohu podľa ustanovenia , na ktorej plnenie je potrebné jeho stotožnenie. Žalobca doslova v nahrávke odkazuje na tento paragraf s tým, že obsahuje veľmi konkrétne úlohy, a preto žiada aby mu príslušníci PZ uviedli na splnenie ktorej konkrétnej úlohy podľa tohto paragrafu je potrebné zistenie jeho totožnosti. Tieto vyjadrenia žalobcu na nahrávkach sú v priamom rozpore s jeho vlastnou argumentáciou uvedenou v žalobe, podľa ktorej práve z dôvodu všeobecnej a nekonkrétnej povahy vymedzenia úloh PZ v ustanovení nie je možné vykonávať oprávnenia podľa iba odkazom na toto zákonné ustanovenie.

57. Správny súd sa s touto argumentáciou žalobcu stotožňuje a práve na základe nekonkrétneho a všeobecného charakteru ustanovenia nie je možné výkon oprávnenia podľa ustanovenia odôvodniť plnením jedinej konkrétnej úlohy podľa tohto ustanovenia zákona. Už len úloha PZ uvedená v ustanovení je formulovaná tak všeobecne, že sa pod túto formuláciu dajú subsumovať všetky ďalšie úlohy vymenované v tomto ustanovení zákona. Ustanovenie je teda, tak ako to tvrdí samotný žalobca, všeobecným ustanovením upravujúcim úlohy PZ, ktorými sa vo všeobecnosti vymedzuje pôsobnosť príslušníkov PZ. Úlohy PZ uvedené v tomto ustanovení sa navzájom prekrývajú a pri výkone oprávnení príslušníkov PZ je možné súčasne plniť viaceré z týchto úloh, pričom pri samotnom zásahu príslušníkmi PZ v prípade hľadania podozrivého zo spáchania určitej protiprávnej činnosti, príslušníci PZ plnia naraz hneď niekoľko úloh podľa ustanovenia – tak ako v tomto prípade, pri hľadaní osoby podozrivej z prenasledovania inej osoby, príslušníci PZ vo všeobecnosti plnili úlohu podľa ustanovenia (pod ktorú sa dajú subsumovať všetky ďalšie úlohy), ich činnosť je zároveň možné považovať aj za pátranie po osobe, ako úlohe podľa ustanovenia , a vzhľadom na skutočnosť, že z opisu skutku, z ktorého mala byť táto osoba podozrivá, nie je možné určiť presnú právnu kvalifikáciu, príslušníci PZ mohli svojou činnosťou odhaľovať trestný čin alebo priestupok (úlohy podľa ustanovenia alebo k) ).

58. Ak teda príslušníci PZ odôvodnili výkon oprávnenia podľa ustanovenia hľadaním osoby podozrivej z páchania protiprávnej činnosti, ktorá sa opisom (ktorý príslušníci PZ žalobcovi rovnako uviedli) zhoduje s výzorom žalobcu, konali tak v rámci úloh vymedzených v ustanovení , pričom stotožnenie žalobcu bolo na plnenie týchto úloh potrebné (preverenie, či nejde o hľadanú osobu). Odôvodnenie výkonu tohto oprávnenia uvedené pri samotnom výkone tohto oprávnenia správny súd považuje za dostatočné, nakoľko sa zjavne nejedná o odkaz na všeobecné a nekonkrétne ustanovenie zákona, ktoré by nebolo možné preveriť, či výkon tohto oprávnenia skutočne súvisí s nejakou konkrétnou úlohou, alebo sa jedná o svojvôľu. Naopak, zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že príslušníci PZ boli po celý čas výkonu oprávnenia konzistentní v odôvodnení hľadaním podozrivej osoby s konkrétnym opisom, ktorý sa následne zhodoval aj s opisom uvedeným v Úradnom zázname o tomto zásahu zo dňa 10.06.2022, s odkazom na oznámenie o protiprávnej činnosti zo strany oznamovateľky.

59. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, ktorou žalobca odôvodňuje nezákonnosť iného zásahu v podanej správnej žalobe a spochybňuje jeho odôvodnenie tým, že príslušníci PZ okrem odôvodnenia hľadaním podozrivej osoby s konkrétnym opisom, uvádzali žalobcovi vo všeobecnosti aj plnenie úlohy prevencie, pátracej činnosti alebo ochranu života a zdravia. Všetky tieto úlohy sú totiž uvedené v ustanovení (prevenciu je možné zahrnúť pod všeobecné ustanovenie ), pričom pri hľadaní podozrivého z protiprávnej činnosti príslušníci PZ skutočne všetky tieto úlohy aj vykonávali, resp. výkon ich oprávnenia bol vykonávaný v rámci ich pôsobnosti podľa ustanovenia (viď argumentáciu vyššie).

60. Správny súd považuje za rozhodujúce pre posúdenie zákonnosti výkonu oprávnenia príslušníkmi PZ skutočnosť, že príslušníci PZ svoj zásah odôvodnili primárne hľadaním podozrivej osoby s konkrétnym opisom a nie iba všeobecným odkazom na ustanovenie . Plnenie úlohy prevencie, pátracej činnosti alebo ochranu života a zdravia príslušníci PZ uvádzali až na naliehanie žalobcu aby mu uviedli na splnenie ktorej konkrétnej úlohy podľa ustanovenia je potrebné zistenie jeho totožnosti, čo príslušníci PZ, síce bez konkrétneho odkazu na príslušný paragraf, v konečnom dôsledku splnili.

61. Žalobca spochybňuje odôvodnenie výkonu oprávnenia príslušníkmi PZ a zákonnosť tohto iného zásahu aj tým, že príslušníci PZ mu neposkytli ďalšie bližšie informácie týkajúce sa podozrivého zo spáchanej protiprávnej činnosti, resp. o oznamovateľovi tejto protiprávnej činnosti. Správny súd sa s touto argumentáciou žalobcu nestotožnil, nakoľko na odôvodnenie výkonu určitého oprávnenia podľa nie je možné vzťahovať rovnaké kritériá čo sa týka rozsahu poskytnutých informácii ako na rozhodnutie orgánu verejnej správy vydaného v administratívnom konaní, ako to správny súd uvádza vyššie. Výkon oprávnenia je faktický úkon, ktorému administratívne konanie nepredchádza a jeho samotný výkon závisí od okolností konkrétnej situácie, pričom poskytnutím viac ako nevyhnutných informácii o tomto výkone by mohlo dôjsť k zmareniu samotného účelu zásahu príslušníkov PZ – stotožniť podozrivú osobu.

62. Správny súd sa tiež nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že výkon oprávnenia podľa ustanovenia je služobným zákrokom podľa ustanovenia , a preto je možné toto oprávnenie vykonať iba ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania ( ). Žalobca toto svoje tvrdenie síce odôvodňuje odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Tdo 57/2016, no zrejme nedopatrením si nevšimol, že kvalifikácia výkonu oprávnenia podľa ustanovenia ako služobného zákroku je subjektívnym výkladom dovolateľa v danej veci, s ktorým sa Najvyšší súd SR nestotožnil. Ako to vyplýva zo samotnej zákonnej definície služobného zákroku podľa ustanovenia , služobným zákrokom sa rozumie aktívna činnosť policajta, ktorou sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby. V prípade výkonu oprávnenia podľa ustanovenia sa nejedná o činnosť policajta, ktorá bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby, nakoľko ide iba o oprávnenie vyzvať určitú osobu, aby ona sama dobrovoľne preukázala svoju totožnosť bez toho, aby bolo do jej práv bezprostredne zasiahnuté činnosťou policajta. Služobným zákrokom je potrebné rozumieť až oprávnenie podľa ustanovenia , ktorým policajt svojou činnosťou bezprostredne zasahuje do slobody pohybu dotknutej osoby, pričom tento služobný zákrok je možné vykonať iba ak dotknutá osoba odmietne dobrovoľne preukázať svoju totožnosť na základe výzvy. Tento výklad vychádza z už citovaného Uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Toš 7/2008, podľa ktorého prehliadku osoby podľa môže policajt vykonať len ak vykonáva služobný zákrok. Sú to prípady uvedené v ustanoveniach , , , , a uvedeného zákona.

63. Správny súd rovnako nepovažuje za relevantnú argumentáciu žalobcu na základe ktorej spochybňuje dôveryhodnosť Úradného záznamu zo dňa 10.06.2022 tým, že v ďalšom objasňovaní protiprávnej činnosti už voči žalobcovi nevykonali žiadny úkon. Predmetom tohto súdneho konania je totiž preskúmanie zákonnosti iného zásahu spočívajúceho vo výkone oprávnenia podľa ustanovenia príslušníkmi PZ, t.j. či bolo toto oprávnenie vykonané v súlade so zákonom. Ďalší postup príslušníkov PZ pri objasňovaní protiprávnej činnosti, ktorá je zachytená v predmetnom úradnom zázname, už nie je predmetom súdneho prieskumu v tejto veci, pričom nie je povinnosťou príslušníkov PZ informovať žalobcu o tom ako bola táto vec vybavená. Príslušníci PZ boli navyše počas celého prebiehajúceho zásahu konzistentní v uvedení dôvodu, pre ktorý sa rozhodli žalobcu stotožniť

(hľadanie osoby tmavšej pleti v čiernych teplákoch), pričom odkazy na rôzne úlohy PZ podľa , ktoré touto svojou činnosťou plnili, nemali za následok spochybnenie zákonnosti vykonávaného zásahu, viď argumentáciu vyššie.

64. Správny súd sa rovnako nestotožnil s argumentáciou žalobcu o jeho práve odmietnuť preukázať svoju totožnosť, ktorého sa domáhal počas prebiehajúceho zásahu príslušníkov PZ v tejto veci. Tvrdenie, že každý je bez ďalšieho povinný uposlúchnuť výzvu policajta a predložiť doklad totožnosti, podľa žalobcu popiera základné práva a slobody na ochranu súkromia a slobodu pohybu. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého každý je povinný uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz a požiadavku policajta alebo strpieť výkon jeho oprávnení podľa ustanovení až 33 (zákona o PZ) a oprávnení podľa osobitných predpisov. Uvedené ustanovenie zákona je tak jasne naformulované, že nepripúšťa možnosť odmietnuť preukázanie totožnosti na základe výzvy podľa ustanovenia , bez zákonného následku uvedeného v ustanovení , a to vzniku oprávnenia policajta takúto osobu predviesť na útvar PZ za účelom zistenia jej totožnosti. Zákon samozrejme pripúšťa dodatočnú možnosť preskúmania zákonnosti postupu príslušníkov PZ prostredníctvom sťažnosti na postup príslušníkov PZ alebo prostredníctvom správnej žaloby, tak ako tomu je v tomto prípade, ale samotnú možnosť odmietnuť preukázať svoju totožnosť, bez následku predvedenia, nepripúšťa. Ak teda žalobca odmietol preukázať svoju totožnosť (napriek riadnemu odôvodneniu výkonu tohto oprávnenia zo strany príslušníkov PZ) a následne bol predvedený za účelom zistenia jeho totožnosti, takýto postup príslušníkov PZ správny súd vyhodnotil ako zákonný.

65. Čo sa týka návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania vypočutím (i) samotného žalobcu, (ii) príslušníkov PZ, ktorí zásah vykonali – p. E. a p. F. a (iii) príslušníka PZ p. D., ktorý vykonával úkony so žalobcom na OO PZ Bratislava, a ktorému sa žalobca legitimoval, ako aj návrhu na vyžiadanie (i) Oznámenia J. J. o tom, že v Horskom parku sa má pohybovať neznáma osoba, ktorá ju prenasleduje (ii) Administratívneho alebo trestného spisu k tomuto oznámeniu a (iii) Úradného záznamu hliadky PZ zo dňa 07.05.2022, keďže v zázname zo dňa 10.06.2022 sa uvádza, že hliadka mala byť dňa 07.05.2022 zastavená J. J. a mala hliadke oznámiť skutočnosti týkajúce sa prenasledovania a požiadala ich o hliadkovanie v Horskom parku, správny súd uvádza, že uvedené dôkazy nepovažoval za potrebné v tomto konaní vykonať. Skutkový stav mal správny súd za dostatočne preukázaný na základe zvukových nahrávok predložených súdu žalobcom, ako aj zo zhodných tvrdení žalobcu a žalovaného o priebehu samotného iného zásahu. Tak ako je to uvedené vyššie, na základe konzistentného odôvodnenia výkonu svojho oprávnenia počas jeho priebehu, ktoré je v súlade s obsahom Úradného záznamu zo dňa 10.06.2022, správny súd nemal pochybnosť o dôveryhodnosti predmetného záznamu, a preto nepovažoval súd za potrebné preverovať ďalšie skutočnosti, ktoré boli v tomto zázname obsiahnuté. Predmetom tohto súdneho konania je navyše preskúmanie zákonnosti iného zásahu spočívajúceho vo výkone oprávnenia podľa ustanovenia príslušníkmi PZ, t.j. či bolo toto oprávnenie vykonané v súlade so zákonom a nie ďalší postup príslušníkov PZ pri objasňovaní protiprávnej činnosti, ktorá je zachytená v predmetnom úradnom zázname.

66. Správny súd tiež nepovažoval za vhodné spojenie tohto konania s konaním vedeným na tunajšom súde pod sp. zn. 8Sa/32/2022, ktoré navrhol Žalobca, nakoľko ide o skutkovo odlišné situácie, pričom podľa názoru správneho súdu je potrebné k posúdeniu zákonnosti výkonu oprávnenia podľa ustanovenia pristupovať vždy individuálne v závislosti od skutkových okolností.

67. Na základe vyššie uvedených skutočností teda správny súd dospel k názoru, že iný zásah žalovaného bol vykonaný v súlade so zákonom, a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

68. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa tak, že žalovanému právo na náhradu trov konania podľa ustanovenia nepriznal, keďže nevzhliadol na strane žalovaného dôvodne vynaložené trovy konania, ktorých nahradenie by bolo z pohľadu žalovaného možné od žalobcu spravodlivo požadovať a samotný žalovaný si právo na náhradu trov konania ani neuplatnil. Žalobcovi, vzhľadom na jeho neúspech vo veci, podľa (a contrario) právo na priznanie náhrady trov konania nevzniklo.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť. O kasačnej sťažnosti rozhodne Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Kasačnú sťažnosť možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto uznesenia ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Bratislave ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.