Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26T-35-2020.pdf
PDF · 109.05 KB
Case nature
Area
Subarea
26T/35/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Daniel Petričko, PhD., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7. septembra 2021 v Michalovciach, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. b) Tr. por. súd obžalovaného
Z. S., nar. XX.XX.XXXX v X., bytom F. č. XX,
spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Michalovce, sp. zn. 1Pv 135/20/8807-18 zo dňa 14.09.2020 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na ust. § 20 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak,
že
dňa 11.01.2020 v čase okolo 15.00 h., po predchádzajúcej vzájomnej dohode obvinené P. Z. a ml. Z. Z. neoprávnene vtrhli do bytu na ul. K. č. X v Z., kde fyzicky napadli jeho majiteľku Z. N. tým spôsobom, že ju ťahaním za vlasy stiahli na zem z gauča a následne ju päsťami bili do hlavy, kopali do brucha, ramena, ruky, po krátkej chvíli sa k nim pridal obv. S. O. a vo fyzickom útoku pokračovali ďalej i napriek tomu, že ich poškodená žiadala, aby s tým prestali a odišli z bytu preč, pretože tam boli jej plačúce maloleté deti, na tieto slova páchatelia nereagovali, opakovane ju na zemi udierali a pri odchode obv. S. O. udrel ešte päsťou do tváre jej manžela - B. Q., v dôsledku fyzického útoku utrpela poškodená Z. N. mnohopočetné pomliaždenie tváre a pravej polovice vlasatej časti hlavy (podkožný krvný výron pravej okoloočnicovej oblasti, povrchová odrenina kožného krytu pravej jarmovej oblasti, tržná ranka pravej ušnice, pomliaždenie pravej spánkovej oblasti), otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie a podvrtnutie krčenej chrbtice ľahkého stupňa, s priemernou dobou dočasnej PN zranení 10 dní a priemernou dobou liečby zranení 3 týždne, v celom rozsahu
oslobodzuje,
pretože skutok nie je trestným činom.
Obžalovaní:
P. Z., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom W. XXX,
S. O., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom M. K. XX,
ml. Z. Z., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom W. XXX,
u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h, ž e
dňa 11.01.2020 v čase okolo 15.00 h., po predchádzajúcej vzájomnej dohode obvinené P. Z. a ml. Z. Z. neoprávnene vtrhli do bytu na ul. K. č. X v Z., kde fyzicky napadli jeho majiteľku Z. N. tým spôsobom, že ju ťahaním za vlasy stiahli na zem z gauča a následne ju päsťami bili do hlavy, kopali do brucha, ramena, ruky, po krátkej chvíli sa k nim pridal obv. S. O. a vo fyzickom útoku pokračovali ďalej i napriek tomu, že ich poškodená žiadala, aby s tým prestali a odišli z bytu preč, pretože tam boli jej plačúce maloleté deti, na tieto slova páchatelia nereagovali, opakovane ju na zemi udierali a pri odchode obv. S. O. udrel ešte päsťou do tváre jej manžela - B. Q., v dôsledku fyzického útoku utrpela poškodená Z. N. mnohopočetné pomliaždenie tváre a pravej polovice vlasatej časti hlavy (podkožný krvný výron pravej okoloočnicovej oblasti, povrchová odrenina kožného krytu pravej jarmovej oblasti, tržná ranka pravej ušnice, pomliaždenie pravej spánkovej oblasti), otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie a podvrtnutie krčenej chrbtice ľahkého stupňa, s priemernou dobou dočasnej PN zranení 10 dní a priemernou dobou liečby zranení 3 týždne,
t e d a
obžalovaní P. Z., S. O., ml. Z. Z.
- spoločným konaní neoprávnene vnikli do obydlia iného, neoprávnene tam zotrvali a taký čin spáchali najmenej s dvoma osobami,
- spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví,
č í m s p á c h a l i
obžalovaní P. Z., S. O., ml. Z. Z.
- prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona,
- prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona,
z a to sa o d s u d z u j ú
1/ obžalovaná P. Z.
Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1, § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanej výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje obžalovanej skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
2/ obžalovaný S.
Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1,§ 37 písm. h), m), § 38 ods. 2, 4 Trestného zákona s poukazom na § 7b Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov.
Podľa § 48 ods.2 písm. a) Tr. zák. ho súd pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
3/ obžalovaná ml. Z.
Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1, § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 117 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 119 ods. 1 Tr. zák. pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určuje súd obžalovanej skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Michalovce podala dňa 14.9.2020 obžalobu na obžalovaných pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona (u všetkých štyroch obžalovaných) spáchaného v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona (iba u obžalovaných 1 - 3).
Obžalovaná Iveta Mikerová vo svojej výpovedi uviedla, že v uvedený deň poškodená Magdaléna Vašková napadla jej dcéru obžalovanú ml. Michaelu Mikerovú tak, že ju ťahala za vlasy až spoločne spadli na zem. Konflikt ukončil až jej druh Martin. Celý konflikt vyprovokovala poškodená Vašková. Obžalovaný Peter Gažik sa len pozeral, čo sa stalo. V byte poškodenej nebola. Na návrh prokurátorky, súd prečítal výpoveď obžalovanej z prípravného konania, kde zhodne uviedla to čo na hlavnom pojednávaní.
Obžalovaná ml. Michaela Mikerová vo svojej výpovedi uviedla, že v uvedený deň poškodená Vašková nadávala na jej brata. Ju to nehnevalo a šla vonku za poškodenou. Tá do nej drgla a ťahala ju za vlasy. Odtiahli ich od seba jej mama a jej otec. Incident sa odohral na dvore poškodenej.
Obžalovaný Martin Pertile vo svojej výpovedi uviedol, že poškodená Vašková neustále napádala jeho deti. V uvedený deň poškodená Vašková napadla jeho syna Erika. On po čase počul rev, pričom prišiel von a videl ako sa poškodená bila s ml. Michaelou Mikerovou. On jej dohováral, aby ml. Michaelu Mikerovú pustila, keďže tá bola tehotná.
Obžalovaný Peter Gažík využil svoje právo a na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať. Súd teda prečítal jeho výpoveď z prípravného konania, kde uviedol, že nie je pravdou, aby on spolu so svojou družkou ml. Michaelou Mikerovou napadli poškodených a ani neboli u nich doma. Mal vedomosť o tom, že sa u poškodených predtým odohral incident. V uvedený deň počul krik od poškodenej a následne videl, ako prebiehal konflikt medzi poškodenou a ml. Michaelou Mikerovou. Celý konflikt ukončil až obžalovaný Martin Pertile.
Poškodená Magdaléna Vašková vo svojej výpovedi uviedla, že v uvedený deň poslala deti na nákup, ale tie sa vrátili domov, nakoľko im syn obžalovanej Ivety Mikerovej vzal peniaze. Poškodená šla do bytu obžalovanej Ivety Mikerovej a chcela jej to povedať. Tá nebola doma a povedala to iba obžalovanému Martinovi Pertilemu. Neskôr k nej do bytu vtrhli obžalovaní a začali ju aj jej manžela biť. Sama videla, ako ju bije obžalovaný Peter Gažik a rovnako ju bili aj obžalovaní ml. Michael Mikerová a Iveta Mikerová. Obžalovaný Martin Pertile ich odťahoval.
Poškodený Adam Rác vo svojej výpovedi uviedol, že v uvedený deň šla jeho manželka k obžalovanej, nakoľko syn obžalovanej myl vziať peniaze od ich deti. Po chvíľke sa vrátil späť, lebo obžalovaná Iveta Mikerová nebola doma. Neskôr k nim domov prišla obžalovaná Iveta Mikerová a ml. Michaela Mikerová
a začali biť poškodené Magdalénu Vaškovú. Potom došiel ja Peter Gažík a udrel poškodeného do hlavy. Obžalovaný Martin Pertile odťahoval Ivetu Mikerovú od poškodenej.
Svedok (znalec) MUDr. Julián Tkáč vo svojej výpovedi uviedol, že v predmetnej veci podal odborné vyjadrenie. Okrem záverov, ktoré uviedol v odbornom vyjadrení dodal, že uvedené zranenia poškodenej Magdalény Vaškovej mohli byť spôsobené tak, ako to poškodená uvádzala.
Zástupkyňa poškodeného Martina Paulíková sa hlavného pojednávania nezúčastnila, tak súd po súhlase procesných strán prečítal jej výpoveď z prípravného konania, kde v prípade poškodenie zdravia u Magdalény Vaškovej si nárok na náhradu škody neuplatňujú.
Svedkyňa PhDr. Marcela Tutková vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že bola ustanovená ako opatrovník ÚPSVAR Sobrance obvinenej ml. Michaele Mikerovej.
Zo zápisnice o výsluchu osoby mladšej ako 14 rokov vyplýva, že dňa 19.8.2020 bol vypočutý Ján Vaško. Ten vo svojej výpovedi za prítomnosti zákonnej zástupkyne, psychológa, špeciálneho pedagóga a obhajkyne uviedol, že raz k ním domov prišli všetci obžalovaní. Bitku začala obžalovaná Iveta Mikerová a pridala sa aj ml. Michaela Mikerová, ktorá poškodenú ťahala za vlasy, pričom Peter Gažik ju udrel päsťou do tváre. Martin Pertile nerobil nič.
Z obhliadky miesta činu vyplýva, že táto bola vykonaná v prízemnom dvojizbovom byte na ul. Staničnej č. 8 Michalovce. Fotografie ukazujú byt resp. jeho vybavenie.
Z odborného vyjadrenia MUDr. Juliána Tkáča z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia vyplývajú závery o tom, že poškodená Magdaléne Vašková utrpela mnohopočetné pomliaždenie tváre a pravej polovice vlasatej časti hlavy, otras mozgu ľahkého stupňa a pomliaždenie a podvrtnutie krčnej chrbtice ľahkého stupňa. Zranenia boli spôsobené tupým alebo tupo-hranatým násilím vedeným na predmetné oblasti tela alebo násilným a nefyziologickým pohybom krčnej chrbtice po opakovaných úderoch do oblasti hlavy. Poškodená musela strpieť mierne bolesti predmetných oblastí svojho tela a vegetatívne príznaky otrasu mozgu a musela obmedziť športovú činnosť a zvýšenú pohybovú alebo ťažkú fyzickú aktivitu. Počas 10-tich dní bol ovplyvnený obvyklý spôsob života poškodenej, trvalé následky neboli zistené. Priemerná doba liečenia bola 3 týždne, bodové ohodnotenie 65 bodov.
Z lekárskych správ vyplýva, že poškodenej boli diagnostikované otras mozgu, pomliaždenie pleca a ramena, pomliaždenie mihalnice oka a odreniny.
Z komunikácie prostredníctvom sociálnej siete vyplýva komunikácia medzi s osobami menom Iveta a Martinka Pertilová.
Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaní Iveta Mikerová, Martin Pertile a ml. Michaela Mikerová nemajú záznam o priestupkoch. Obžalovaný Peter Gazík má spolu 5 záznamov o priestupkoch.
Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaní Iveta Mierová, Martin Pertile a ml. Michaela Mikerová nemajú záznam v registri trestov. Obžalovaný Peter Gazík má spolu 3 záznamy v registri trestov.
Z výpisu z obchodného registra spoločnosti Union zdravotná poisťovňa, a.s. vyplýva, že medzi predmetom činností sú okrem iného aj uzatváranie zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a uhrádzanie úhrady poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.
K oslobodzujúcemu výroku
V prípade obžalovaného Martina Pertileho je súd toho názoru, že v jeho prípade nebol úmysel v žiadnom prípade preukázaný. Výpovede svedkov - poškodených Vaškovej a Ráca jednoznačne preukazujú, že podiel obžalovaného Martina Pertileho na tomto trestnom čine resp. jeho úloha v konflikte spočívala predovšetkým v tom, že sa snažil aktérov útoku oddeliť od seba. Aj keď samotný obžalovaný Pertile vstúpil do obydlia poškodených, nie s úmyslom páchať trestnú činnosť, ale s iným
úmyslom. Jeho konanie bolo dokazovaním súdom vyhodnotené ako konanie v stave krajnej núdze. Znova súd poukazuje na výpovede poškodených a navyše aj maloletého svedka Jána Vaška, ktorí opísali obžalovaného Martina Pertileho ako osobu, ktorá sa snažila oddeliť poškodenú Ivetu Mikerovú a ml. Michaelu Mikerovú. Teda obžalovaný Martin Pertile svojím aktívnym konaním preukázal záujem na tom, aby jednak zastavil útok zo strany obžalovaných, ale predovšetkým to, aby nedošlo následne k ďalekosiahlejšiemu (negatívnejšiemu) následku, ako tomu ktorý nastal. Obžalovaný Martin Pertile tým, že oddeľoval od seba poškodenú a obžalovaných, reálne odvracal hroziace nebezpečenstvo. Samotný fakt, že vstúpil do obydlia iného však vo vzájomnej súvislosti vykonaných dôkazov nemožno vyhodnotiť ako trestný čin. Ak by nedošlo ku konfliktu, obžalovaný by do obydlia poškodených nevstúpil. Rovnako nevstupoval do obydlia s takým úmyslom, ako aj obžalovaný. Naopak, jeho úmysel bol zastaviť konflikt, ktorý nastal.
K výroku o vine
Na naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu porušovania domovej slobody podľa §194 Trestného zákona je potrebné, aby páchateľ buď neoprávnene vstúpil do obydlia iného alebo v ňom neoprávnene zotrval. Do obydlia iného totiž možno vstúpiť, okrem prípadov uvedených v článku 21 ods. 2 a 3 ústavy Slovenskej republiky, výlučne so súhlasom oprávnenej osoby. V uvedenom prípade je potrebné posudzovať neoprávnené vniknutie do obydlia, za ktoré možno považovať každé nežiaduce, bez súhlasu alebo proti vôli oprávneného užívateľa uskutočnené vojdenie o obydlia, ktorým sa prakticky zasahuje do domovej slobody. Za obydlie možno považovať obmedzený priestor, kde sa rozvíja súkromný a rodinný život. V zmysle trestného práva sa obydlím rozumie priestor slúžiaci na bývanie a priestory k nemu patriace. Chápe sa ním predovšetkým byt alebo dom. Pre naplnenie znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu podľa odseku 2 písm. a) s odkazom na ust. § 138 písm. d) Trestného zákona je potrebné, aby bolo preukázané, že k vniknutiu do obydlia došlo za použitia násilia. Práve použitie násilia má byť dôležitým prvkom , ktorý umožnil vniknutie do obydlia. Zároveň na naplnenie kvalifikovanej skutkovej podstaty v odseku 2 písm. c) Trestného zákona je potrebné, aby k spáchaniu skutku došlo najmenej dvoma osobami.
Na naplnenie znakov skutkovej podstaty ublíženie na zdraví sa vyžaduje konanie páchateľa, ktorým poškodí zdravie iného, ktoré si objektívne vyžiada lekárske ošetrenie alebo ošetrenie, počas ktorého bol nie iba krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Poškodením zdravia sa rozumie porušenie normálnych telesných alebo duševných funkcií, ktoré sťažuje výkon pracovnej alebo iné činnosti alebo má vplyv na obvyklý spôsob života poškodeného. Ublíženie na zdraví si vyžaduje lekárske ošetrenie, aj keď nezanecháva trvalé následky. Pre záver, že ide o ublíženie na zdraví podľa § 156 nie je nevyhnutné, aby poškodený bol práceneschopný. Rozhodujúca je povaha ujmy na zdraví, najmä akými príznakmi, ťažkosťami a bolesťami sa prejavuje, v akej intenzite po aký dlhý čas a do akej miery narušila jeho obvyklý spôsob života. Pre spáchanie trestného činu formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona je potrebné, aby skutok bol spáchaný aspoň dvoma osobami.
Po stránke subjektívnej sa na naplnenie znakov skutkových podstát oboch trestných činov vyžaduje úmyselné konanie.
V prípade obžalovaných Ivety Mikerovej, ml. Michaely Mikerovej a Petra Gažíka je súd toho názoru, že dokazovaním bolo preukázané, že skutky spáchali tak, ako to je uvedené v obžalobe. Z vykonaného dokazovania bolo jasne preukázané, že poškodenej Magdaléne Vaškovej boli spôsobené viaceré zranenia. Rovnako bolo preukázané, aj výpoveďami obžalovaných, že medzi poškodenou a obžalovanými Ivetou Mikerovou a ml. Michaelou Mikerovou došlo ku konfliktu. Samotný priebeh konfliktu už bol vrámci jednotlivých verzií odlišný. Obžalovaní zhodne popierali, aby vstúpili do obydlia poškodených. Tu však súd odkazuje na výpovede poškodených Magdalény Vaškovej a Adama Ráca, ktorí v podstatných bodoch zhodne uviedli, že boli napadnutí obžalovanými Ivetou Mikerovu, ml. Michaelou Mikerovou a Petrom Gažikom. Ich výpovede boli navyše podporené aj výpoveďou osoby maloletej a to Jánom Vaškom, ktorý potvrdil rovnako v prípravnom konaní verziu poškodených. Navyše samotné zranenia, ktoré boli spôsobené poškodenej Magdaléne Vaškovej potvrdil aj MUDr. Julián Tkáč, ktorý uviedol, že k zraneniam mohlo dôjsť tak, ako to poškodená opisuje. Pri hodnotení výpovedi súd uvádza, že obžalovaný môže zvoliť akýkoľvek spôsob obhajoby. Naopak svedok musí vypovedať pravdu a v konaní pred súdom je pod prísahou. Súd teda nemal dôvod neveriť svedkom, ktorých výpovede sa v podstatných bodoch zhodovali.
Rovnako mal súd preukázané spáchanie skutku formou spolupáchateľstva. Z vykonaného dokazovania jasne vyplynulo, že poškodenú Magdalénu Vaškovú udierali Iveta Mikerová, ml. Michaela Mikerová a Peter Gažik. Každý z týchto obžalovaných samostatne udieral poškodenú a navyše obžalovaný Peter Gažik aj poškodeného Adama Ráca. Z uvedeného možno vyvodiť jasný záver, že obžalovaný spáchali skutok vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Rovnako mal súd preukázaný aj bod kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu a to pri prečine porušovania domovej slobody, kedy skutok malo spáchať viacero osôb. Z výpovedí poškodených jasne vyplynulo, že všetci traja obžalovaní predtým, ako začali udierať poškodenú, vstúpili do bytu poškodených. Nebol však preukázaný osobitný kvalifikačný pojem a to závažnejší spôsob konania v zmysel ust. § 138 písm. d) Trestného zákona. Tu súd uvádza, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby obžalovaní mali vstúpiť do bytu poškodených násilnou formou. Z výpovedí poškodených iba vyplynulo, že vošli do ich obydlia.
K výroku o treste
Súd obžalovanej Ivete Mikerovej uložil podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1, § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov, ktorý podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Obžalovanému Petrovi Gažikovi uložil súd podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1,§ 37 písm. h), m), § 38 ods. 2, 4 Trestného zákona s poukazom na § 7b Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho súd pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovanej ml. Michaele Mikerovej súd uložil podľa § Podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1, § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 117 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov, ktorý podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Takto uložené tresty, pokiaľ ide o druh aj výšku, súd považuje za nevyhnutné a zároveň dostatočné na dosiahnutie účelu trestu, ktorým je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí iných od páchania trestných činov.
U všetkých troch obžalovaných súd uložil trest úhrnný, nakoľko spáchali dva trestné činy. V zmysle zásad ukladania trestov ukladal trest podľa prísnejšieho trestného činu. V prípade prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona je trestná sadzba vo výmere 1 až 5 rokov. V prípade trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona je sadzba vo výmere 6 mesiacov až 2 roky. Súd teda uložil úhrnný trest za prísnejší trestný čin a tým je porušovanie domovej slobody.
Iveta Mikerová
V prípade obžalovanej Ivety Mikerovej súd posudzoval existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti v zmysle ust. § 36, § 37 a § 38 Trestného zákona. U obžalovanej súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona a to, že viedla pred spáchaním trestného činu riadny život. Zároveň súd vzhliadol aj priťažujúcu okolnosť a to v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona, nakoľko spáchala dva trestné činy. Ako už bolo uvedené, trestná sadzba v prípade trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona je vo výmere 1 rok až 5 rokov. V zmysle ust. § 38 ods. 2 Trestného zákona súd neupravoval trestnú sadzbu, nakoľko súd vzhliadol jednu priťažujúcu a jednu poľahčujúcu. Obžalovanej Ivete Mikerovej uložil súd trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby, t. j. 12 mesiacov, ktorý podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Samotný podmienečný odklad by mal na obžalovanú pôsobiť preventívne, aby predovšetkým v skúšobnej dobe nepáchala protiprávnu činnosť a svojím správaním preukázala, že nepodmienečný trest nie je potrebný.
Peter Gažik
V prípade obžalovaného Petra Gažika súd posudzoval existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti v zmysle ust. § 36, § 37 a § 38 Trestného zákona. U obžalovaného súd vzhliadol dve priťažujúce okolnosti a to v zmyslel § 37 písm. h) Trestného zákona, nakoľko spáchal dva trestné činy a § 37 písm. m)
Trestného zákona, nakoľko bol už za trestný čin odsúdený. Tu súd poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Ostrava zo dňa 17.4.2018, sp. zn. 8T/38/2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17.4.2018. Uvedeným rozhodnutím mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 rok, ktorý bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok a 6 mesiacov. Zároveň súd poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Ostrava zo dňa 6.6.2019, sp. zn. 5T/53/2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.6.2019. Uvedeným rozhodnutím mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 roky, ktorý bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 48 mesiacov. Skúšobná doba má v uvedenom prípade skončiť 6.6.2023. Ako už bolo uvedené, trestná sadzba v prípade prísnejšieho trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona je vo výmere 1 rok až 5 rokov. Modifikáciou sadzby v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona sa spodná hranica trestnej základnej sadzby zvýšila o 1/3. Upravená sadzba je teda vo výmere 28 mesiacov až 60 mesiacov (5 rokov). V uvedenom prípade súd pri ukladaní trestu obžalovanému zohľadnil aj odsúdenie v inom členskom štáte Európskej únie v súlade s ust. § 7b ods. 2 Trestného zákona. Prihliadajúc na uvedené ustanovenie je potrebné konštatovať, že obžalovaný spáchal skutok v čase trvania skúšobnej dobe a spáchal úmyselný trestný čin. Poukazujúc na ust. § 49 ods. 2 Trestného zákona mu súd už nemohol trest odňatia slobody podmienečne odložiť na skúšobnú dobu. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na spodnej hranici. Zároveň obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálny stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný nebol doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody.
ml. Michaela Mikerová
V prípade obžalovanej ml. Michaely Mikerovej súd posudzoval existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti v zmysle ust. § 36, § 37 a § 38 Trestného zákona. U obžalovanej súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona a to, že viedla pred spáchaním trestného činu riadny život. Zároveň súd vzhliadol aj priťažujúcu okolnosť a to v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona, nakoľko spáchala dva trestné činy. Ako už bolo uvedené, trestná sadzba v prípade trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona je vo výmere 1 rok až 5 rokov. V zmysel ust. § 38 ods. 2 Trestného zákona súd neupravoval trestnú sadzbu, nakoľko súd vzhliadol jednu priťažujúcu a jednu poľahčujúcu. Nakoľko obžalovaná ml. Michaela Mikerová spáchala trestný čin v čase, kedy mala 15 rokov, teda bola osoba mladistvá, súd pri ukladaní trestu obligatórne zohľadnil tento fakt a v zmysle ustanovenia § 117 Trestného zákona jej znížil zákonom stanovenú hranicu za uvedený trestný čin o polovicu. Teda sadzba 1 rok (12 mesiacov) až 5 rokov (60 mesiacov) sa po aplikácii ustanovenia § 117 Trestného zákona zmenili na 6 mesiacov až 30 mesiacov. Obžalovanej ml. Michaele Mikerovej uložil súd trest odňatia slobody na spodnej hranici upravenej trestnej sadzby, t. j. 6 mesiacov, ktorý podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Samotný podmienečný odklad by mal na obžalovanú pôsobiť preventívne, aby predovšetkým v skúšobnej dobe nepáchala protiprávnu činnosť a svojím správaním preukázala, že nepodmienečný trest nie je potrebný.
Na základe vyššie uvedeného teda súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Michalovce. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.