Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Cb-163-2020.pdf
PDF · 107.83 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/163/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, Ph.D., v právnej veci žalobcu: J. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. J. XXXX/X, XXX XX Y.L., právne zastúpený: JUDr. Nikolaj Bonda, advokát, so sídlom Sucháčkova 6, 036 01 Martin, proti žalovanému: STC-MT s.r.o., so sídlom Hurbanova 3804/13, 036 01 Martin, IČO: 51 438 011, o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, takto
rozhodol:
Súd určuje, že uznesenie č. 2 valného zhromaždenia žalovaného prijaté dňa 03.08.2020, ktorým bol udelený súhlas s prevodom obchodného podielu vo výške 48% zodpovedajúcemu peňažnému vkladu vo výške 2.400,- eur zo spoločníka J. Š. na spoločníka J. F. s tým, že spoločníkom spoločnosti po prevode obchodného podielu bude J. F., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, F. XXXX/XX, XXX XX J., Slovenská republika, s obchodným podielom vo výške 100% zodpovedajúcim peňažnému vkladu 5.000,- eur, je neplatné.
Súd určuje, že uznesenie č. 5a valného zhromaždenia žalovaného prijaté dňa 03.08.2020, ktorým bolo rozhodnuté o zmene spoločenskej zmluvy doplnením bodu 12.2 o písmeno C.), v nasledovnom znení: „uložení povinnosti spoločníkom prispieť na úhradu strát spoločnosti peňažným plnením nad výšku vkladu podľa výšky svojich vkladov“, je neplatné.
Súd určuje, že uznesenie č. 5b valného zhromaždenia žalovaného prijaté dňa 03.08.2020, ktorým uložilo spoločníkom povinnosť prispieť na úhradu strát spoločnosti takto: J. F. prispeje sumou 14.274,13 eur, J. Š. prispeje sumou 13.176,12 eur, a to obaja v lehote najneskôr do 03.09.2020, a ktorým upozornilo spoločníkov na možnosť vylúčenia v súlade s ustanovením § 113 a § 121 Obchodného zákonníka, je neplatné.
Žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina elektronicky dňa 07.12.2020 domáha voči žalovanému určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, a to
- uznesenia č. 2 valného zhromaždenia žalovaného prijaté dňa 03.08.2020, ktorým bol udelený súhlas s prevodom obchodného podielu vo výške 48% zodpovedajúcemu peňažnému vkladu vo výške 2.400,- eur zo spoločníka J. Š. na spoločníka J. F. s tým, že spoločníkom spoločnosti po prevode obchodného podielu bude J. F., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, F. XXXX/XX, XXX XX J., Slovenská republika, s obchodným podielom vo výške 100% zodpovedajúcim peňažnému vkladu 5.000,- eur
- uznesenia č. 5a valného zhromaždenia žalovaného prijaté dňa 03.08.2020, ktorým bolo rozhodnuté o zmene spoločenskej zmluvy doplnením bodu 12.2 o písmeno C.), v nasledovnom znení: „uložení povinnosti spoločníkom prispieť na úhradu strát spoločnosti peňažným plnením nad výšku vkladu podľa výšky svojich vkladov
- uznesenia č. 5b valného zhromaždenia žalovaného prijaté dňa 03.08.2020, ktorým uložilo spoločníkom povinnosť prispieť na úhradu strát spoločnosti takto: J. F. prispeje sumou 14.274,13 eur, J. Š. prispeje sumou 13.176,12 eur, a to obaja v lehote najneskôr do 03.09.2020, a ktorým upozornilo spoločníkov na možnosť vylúčenia v súlade s ustanovením § 113 a § 121 Obchodného zákonníka,
s odôvodnením, že žalobca je jedným z dvoch spoločníkov obchodnej spoločnosti žalovaného s účasťou vo výške 48% a jeho obchodný podiel predstavuje 48% na čistom obchodnom imaní spoločnosti, čomu zodpovedá v obchodnom registri zapísaná výška jeho splateného peňažného vkladu 2.400,- eur na základnom imaní spoločnosti. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 03.08.2020 sa konalo valné zhromaždenie žalovaného, na ktorom boli prijaté viaceré uznesenia, a to nezákonným spôsobom a v rozpore so zákonom a spoločenskou zmluvou. Pozvánka na valné zhromaždenie spoločnosti na deň 03.08.2020 obsahovala program zasadnutia, pričom táto trpela viacerými vecno-právnymi a formálno-právnymi vadami. Rozhodnutie o schválení prevodu obchodného podielu v pozvánke nebolo uvedené, keď z pozvánky nevyplávalo, o prevod ktorého obchodného podielu alebo jeho časti sa jedná a kto má byť jeho nadobúdateľom. Žalobca ako spoločník nemal záujem prevádzať svoj obchodný podiel na druhého spoločníka J. F. a medzi spoločníkmi nedošlo k žiadnej dohode o prevode obchodného podielu. Podľa pozvánky malo dôjsť aj k zmene konateľa bez určenia osoby, ktorá mala osobu konateľa nahrádzať. V časti „rôzne“ nebol v pozvánke bližšie uvedený program rokovania, hoci spoločníci majú byť vopred oboznámení s navrhovaným znením zmeny spoločenskej zmluvy a preto nie je prípustné zaradiť do programu valného zhromaždenia v rámci programu rôzne zásadné zmeny, ktoré sa týkajú spoločenskej zmluvy.
2. Vo väzbe na obsah čl. XII bod 12.4 Spoločenskej zmluvy, čl. XII bod 12.2 písm. a), c), d) a i) Spoločenskej zmluvy a citované zákonné ustanovenia § 127 ods. 4, § 125 ods. 1 písm. a), c), d), e) a i), § 141 ods. 1, 2, § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka má žalobca za to, že valným zhromaždením prijaté uznesenie č. 2, ktorým bol udelený súhlas s prevodom obchodného podielu žalobcu na druhého spoločníka žalovaného, trpí vadami a bolo prijaté hlasovaním spôsobom rozporným so zákonom a spoločenskou zmluvou, na základe čoho sa žalobca domáha určenia neplatnosti súdom.
3. Uznesením č. 3 valné zhromaždenie rozhodlo o odvolaní z funkcie konateľa žalobcu ku dňu 03.08.2020 bez toho, že by predmetná otázka bola riadne zaradená do programu rokovania valného zhromaždenia.
4. Uznesením č. 5a valného zhromaždenia žalovaného bolo prijaté rozhodnutie o uložení povinnosti spoločníkom prispieť na úhradu strát spoločnosti peňažným plnením nad výšku vkladov podľa výšky svojich vkladov, opätovne bez toho, že by uvedená otázka bola riadne zaradená do programu rokovania valného zhromaždenia a rovnako nebol dodržaný potrebný počet hlasov pri prijatí uznesenia, keď zákonná úprava vyžaduje súhlas všetkých spoločníkov, ktorých sa táto zmena týka. Podľa kogentného ustanovenia § 127 ods. 4 Obchodného zákonníka je na rozhodnutia podľa § 125 ods. 1 písm. d) uvedená minimálna hranica počtu hlasov aspoň dvojtretinová väčšina všetkých hlasov spoločníkov a rovnako podľa čl. XII bod 12.4 Spoločenskej zmluvy je vždy potrebný súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov spoločníkov. Nedodržanie potrebného počtu hlasov pri prijatí uznesenia, ktoré v danom prípade bolo schválené v pomere 52% hlasov všetkých spoločníkov, je dôvodom na určenie neplatnosti súdom, pričom takýto zápis o hlasovaní v zápisnici z valného zhromaždenia je podľa názoru žalobcu spôsobilý privodiť vážnu ujmu na právach iného.
5. Žalobca podanou žalobou súčasne namieta rozhodnutie valného zhromaždenia uznesením č. 5b, ktorým valné zhromaždenie spoločnosti uložilo spoločníkom povinnosť prispieť na úhradu strát spoločnosti, a to J. F. sumou 14.274,13 eur a J. Š. sumou 13.176,12 eur, a to najneskôr do 03.09.2020 s tým, že valné zhromaždenie upozornilo spoločníkov na možnosť vylúčenia v súlade s ustanovením § 113 a 121 Obchodného zákonníka. Rovnako predmetné uznesenie trpí vadami pre rozpor so zákonom a Spoločenskou zmluvou, keďže platná Spoločenská zmluva uloženie takejto povinnosti neupravuje a 52%-nou väčšinou hlasov nie je možné meniť spoločenskú zmluvu, keďže kogentným ustanovením zákona je určený limit, do akej výšky je valné zhromaždenie oprávnené uložiť povinnosť prispieť na
úhradu strát spoločnosti. Žalobca poukázal na ust. § 121 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého spoločenská zmluva môže určiť, že valné zhromaždenie je oprávnené uložiť spoločníkom povinnosť prispieť na úhradu strát spoločnosti peňažným plnením nad výšku vkladu až do polovice základného imania podľa výšky svojich vkladov. Ak valné zhromaždenie malo rozhodnúť o povinnosti spoločníkov prispieť sumou 27.450,25 eur, ide o 5,5 násobok základného imania. Upozornenie spoločníkov na možnosť vylúčenia žalobca vníma ako neprípustný nátlak na spoločníka, ktorý bol odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti.
6. Žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu vyzval žalovaného listom zo dňa 07.09.2020, aby v lehote do 1 mesiaca od doručenia výzvy zvolal valné zhromaždenie s programom zrušenia žalobcom namietaných uznesení zo dňa 03.08.2020. Vzhľadom na následný postoj žalovaného a obavy žalobcu, že požiadavkám žalobcu nebude vyhovené a napadnuté uznesenia nebudú zrušené, žalobca postupom v zmysle ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka uplatnil svoj nárok súdnou cestou a domáha sa určenia neplatnosti uznesenia č. 2, 5a a 5b valného zhromaždenia prijatých žalovaným dňa 03.08.2020.
7. Na preukázanie dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku tento v žalobe označil a v kópii k nej pripojil pozvánku na zasadnutie valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 29.09.2020, zápisnicu o valnom zhromaždení spoločnosti konanej dňa 03.08.2020, spoločenskú zmluvu obchodnej spoločnosti STC - MT s.r.o. zo dňa 22.03.2019, oznámenie protiprávnosti vykonané právnym zástupcom žalobcu listom zo dňa 07.09.2020.
8. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe a pripojeným listinným dôkazným prostriedkom podaním zo dňa 08.02.2021 uznal nárok žalobcu v celom rozsahu a navrhol, aby súd žalobe vyhovel. Z dôvodu hospodárnosti konania žalovaný oznámil súdu súhlas s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.
9. Napriek procesnému návrhu žalobcu na rozhodnutie veci rozsudkom pre uznanie nároku bez nariadenia pojednávania súd konštatuje, že vzhľadom na predmet konania, ktorým je uplatnený nárok na určenie neplatnosti valným zhromaždením prijatých uznesení súdom, prejav žalovaného súd vyhodnotil v procesnej rovine ako postoj žalovaného, ktorým žalovaný učinil skutkové tvrdenia žalobcu nespornými. Keďže posúdenie a určenie neplatnosti uznesení prijatých valným zhromaždením patrí do kompetencie súdu na základe podanej žaloby, súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom v neprítomnosti riadne a včas predvolaného žalovaného vecne rozhodol.
10. Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, ktoré žalobca učinil prílohou podanej žaloby a oboznámením podstatnej časti pripojeného registrového spisu Okresného súdu Žilina, sp. zn. Y. XXXXX/L, so záverom, že nárok uplatnený žalobcom je v celom rozsahu skutkovo a právne dôvodný, a preto žalobe vyhovel. Na žalobcom tvrdený skutkový stav súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia:
11. Podľa § 131 ods. 1, 2, 3, 4, 5 z. č. 513/1991 Z. z., Obchodného zákonníka (1) Každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť. (2) Súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha. (3) V konaní konajú za spoločnosť konatelia; ak sú však účastníkmi konania sami konatelia, zastupuje spoločnosť určený člen (členovia) dozornej rady. Ak žalujú tak konatelia, ako aj členovia dozornej rady, alebo ak nie je dozorná rada zriadená, určí zástupcu spoločnosti valné zhromaždenie. Ak tak neurobí do troch mesiacov od doručenia žaloby spoločnosti, ustanoví súd spoločnosti opatrovníka. (4) Neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti sa netýka práv nadobudnutých v dobrej viere tretími osobami. V pochybnostiach platí, že tretie osoby nadobudli práva v dobrej viere. (5) Právoplatné rozhodnutie súdu podľa odseku 1 je záväzné pre každého.
12. Podľa § 127 ods. 1, 2, 3, 4 Obchodného zákonníka (1) Valné zhromaždenie je schopné uznášania, ak sú prítomní spoločníci, ktorí majú aspoň polovicu všetkých hlasov, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. (2) Počet hlasov každého spoločníka sa určuje pomerom hodnoty jeho vkladu k výške základného imania spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje iný počet hlasov. (3) Valné zhromaždenie rozhoduje prostou väčšinou hlasov prítomných spoločníkov, ak zákon alebo spoločenská zmluva nevyžaduje vyšší počet hlasov. (4) Na rozhodnutia podľa § 125 ods. 1 písm. a), c), d), e) a i) je vždy potrebný súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov spoločníkov. Spoločenská zmluva môže určiť vyšší počet hlasov potrebných na prijatie týchto rozhodnutí.
13. Podľa § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka, termín a program valného zhromaždenia treba oznámiť spoločníkom v lehote určenej spoločenskou zmluvou, inak najmenej 15 dní pred dňom jeho konania. Valné zhromaždenie sa zvoláva písomnou pozvánkou, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
14. Podľa § 125 ods. 1 Obchodného zákonníka, valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti. Do jeho pôsobnosti patrí: a) schválenie konaní urobených osobami konajúcimi v mene spoločnosti pred jej vznikom, b) schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát, c) schvaľovanie stanov a ich zmien, ak zákon neustanovuje inak, d) rozhodovanie o zmene spoločenskej zmluvy ( § 141), ak je zákonom alebo spoločenskou zmluvou zverené do pôsobnosti valného zhromaždenia, e) rozhodovanie o zvýšení alebo znížení základného imania a rozhodovanie o nepeňažnom vklade, f) vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov, g) vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie členov dozornej rady, h) vylúčenie spoločníka podľa § 113 a 121 a rozhodovanie o podaní návrhu podľa § 149, i) rozhodovanie o zrušení spoločnosti alebo o zmene právnej formy, ak to spoločenská zmluva pripúšťa, j) rozhodovanie o schválení zmluvy o predaji podniku alebo zmluvy o predaji časti podniku, k) ďalšie otázky, ktoré do pôsobnosti valného zhromaždenia zveruje zákon, spoločenská zmluva alebo stanovy spoločnosti.
15. Podľa § 121 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločenská zmluva môže určiť, že valné zhromaždenie je oprávnené uložiť spoločníkom povinnosť prispieť na úhradu strát spoločnosti peňažným plnením nad výšku vkladu až do polovice základného imania podľa výšky svojich vkladov. O porušení tejto povinnosti platia ustanovenia § 113 ods. 2 až 4 obdobne.
16. Podľa § 113 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 Obchodného zákonníka (1) Spoločník je povinný splatiť vklad za podmienok a v lehote ustanovenej zákonom, prípadne určenej v spoločenskej zmluve najneskôr však do piatich rokov od vzniku spoločnosti alebo od jeho vstupu do spoločnosti alebo od prevzatia záväzku na nový vklad. Tejto povinnosti nemožno spoločníka zbaviť. Konatelia oznámia registrovému súdu bez zbytočného odkladu splatenie celého vkladu každého spoločníka. (2) Spoločník, ktorý v lehote podľa odseku 1 nesplatil predpísanú hodnotu peňažného vkladu, je povinný platiť úrok z omeškania vo výške 20% z nesplatenej sumy, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. (3) Ak je spoločník s platením vkladu v omeškaní, môže ho spoločnosť pod hrozbou vylúčenia vyzvať, aby svoju povinnosť splnil v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako tri mesiace. (4) Spoločníka, ktorý nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej lehote, môže valné zhromaždenie zo spoločnosti vylúčiť. (5) Obchodný podiel ( § 114) vylúčeného spoločníka prechádza na spoločnosť, ktorá ho môže previesť na iného spoločníka alebo tretiu osobu. O prevode rozhoduje valné zhromaždenie. (6) Ak sa neprevedie obchodný podiel podľa odseku 5, rozhodne valné zhromaždenie do šiestich mesiacov odo dňa, keď bol spoločník vylúčený, o znížení základného imania o vklad vylúčeného spoločníka; inak môže súd spoločnosť aj bez návrhu zrušiť a nariadiť jej likvidáciu.
17. Podľa § 141 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, na zmenu spoločenskej zmluvy je potrebný súhlas všetkých spoločníkov okrem prípadov, keď zákon alebo spoločenská zmluva na to oprávňuje valné zhromaždenie, ak zákon neustanovuje inak.
Na platnosť zmeny spoločenskej zmluvy, ktorou sa rozširujú povinnosti uložené spoločenskou zmluvou spoločníkom alebo zužujú, prípadne obmedzujú práva priznané spoločníkom spoločenskou zmluvou, sa vyžaduje súhlas všetkých spoločníkov, ktorých sa táto zmena týka.
18. Rozdielne od určovacích žalôb podľa všeobecnej úpravy ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, pri ktorých je nevyhnutnou procesnou podmienkou preukázanie naliehavého právneho záujmu, v prípade určovacej žaloby podľa § 131 Obchodného zákonníka existenciu naliehavého právneho záujmu zákon predpokladá, a preto žalobca nie je povinný tento preukazovať. V konaní o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdom sú preukazované iba tie skutočnosti, ktoré určuje ustanovenie § 131 Obchodného zákonníka to znamená, že žalobca je povinný preukázať svoju aktívnu legitimáciu v spore v súlade s ust. § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, žalobca musí preukázať, že sa ho napadnuté uznesenie týka, prípadne že žalobou napadnuté uznesenie obmedzuje jeho práva, je povinný preukázať dodržanie hmotnoprávnej lehoty na podanie žaloby podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka a zásadnou skutočnosťou je preukázať rozpor prijatého uznesenia valným zhromaždením so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami.
19. Prioritne súd posudzoval dodržanie zákonnej hmotnoprávnej lehoty na podanie žaloby na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdom, ktorá je kogentne ustanovená v § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, z dikcie ktorého ustanovenia vyplýva, že ide o prekluzívnu lehotu, ktorej márne uplynutie má za následok zánik práva domáhať sa takéhoto určenia na súde. Na uvedenú okolnosť je súd povinný prihliadať ex offo aj bez návrhu. Začiatok plynutia prekluzívnej lehoty určuje druhá časť tretej vety odseku 1, a to tak, že táto hmotnoprávna trojmesačná lehota začína plynúť od prijatia uznesenia valného zhromaždenia. Len v prípade, ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, začiatok lehoty sa posudzuje objektívne a to odo dňa, keď sa oprávnená osoba mohla o uznesení dozvedieť. V prípade trojmesačnej lehoty ide o hmotnoprávnu lehotu, ktorej počítanie sa spravuje pravidlami ustanovenými v § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom žalobu treba doručiť súdu najneskôr v posledný deň lehoty.
20. Z obsahu spisového materiálu nesporne vyplýva, že žalobca žalobu o určenie neplatnosti uznesení prijatých valným zhromaždením žalovaného podal elektronicky na Okresnom súde Žilina dňa 01.11.2020, pričom žalobou napadnuté uznesenia žalovaného boli prijaté valným zhromaždením dňa 03.08.2020. Na základe uvedeného možno konštatovať, že žaloba bola podaná včas.
21. Žalobca podal predmetnú žalobu ako aktívne vecne legitimovaný subjekt podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to ako spoločník žalovaného. Rovnako je možné konštatovať splnenie pasívnej vecnej legitimácie, keď na strane žalovaného vystupuje obchodná spoločnosť, ktorej orgán žalobcom napadnuté uznesenia prijal.
22. Vo vzťahu k jednotlivým žalobcom napadnutým uzneseniam valného zhromaždenia, a to č. 2 týkajúce sa udelenia súhlasu s prevodom obchodného podielu je z obsahu zápisnice zhromaždení konanom dňa 03.08.2020 zrejmé, že predmetné uznesenie bolo prijaté hlasovaním spoločníkov, a to 52%-ným hlasovaním s nesprávne konštatovaným záverom o schválení prevodu obchodného podielu, a to v rozpore so spoločenskou zmluvou čl. XII bod 12.4 Spoločenskej zmluvy, podľa ktorého na rozhodnutie valného zhromaždenia o súhlase s prevodom obchodného podielu alebo jeho časti je potrebný súhlas 100% všetkých hlasov spoločníkov.
23. Žalobcom napadnuté uznesenie č. 5a o zmene povinnosti spoločníkov, a to uložení povinnosti spoločníkov prispieť na úhradu strát spoločnosti peňažným plnením nad výšku vkladu podľa výšky svojich vkladov súd konštatuje, že predmetný bod rokovania valného zhromaždenia nebol riadne zaradený do programu valného zhromaždenia a rovnako aj v tomto prípade nebol dodržaný potrebný počet hlasovania na schválenie takéhoto uznesenia, keď Obchodný zákonník v ust. § 141 ods. 2 Obchodného zákonníka viaže na platnosť zmeny spoločenskej zmluvy, ktorou sa rozširujú povinnosti uložené spoločenskou zmluvou spoločníkom, na súhlas všetkých spoločníkov, ktorých sa táto zmena týka. V zmysle zákonnej úpravy ustanovenie § 127 ods. 4 Obchodného zákonníka na rozhodnutia podľa § 125 ods. 1 písm. d), t. j. na prípad rozhodovania o zmene spoločenskej zmluvy viaže súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov spoločníkov. Zákonná úprava však pripúšťa, aby spoločenská zmluva určila vyšší počet hlasov potrebných na prijatie takýchto rozhodnutí. Podľa čl. XII bod 12.2 písm. d) v spojení s čl. XII bod 12.4 Spoločenskej zmluvy vyžaduje, aby na rozhodnutie, ktorým je rozhodované
o zmene spoločenskej zmluvy, bol dosiahnutý súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov spoločníkov.
24. Vzhľadom na zistený výsledok hlasovania k uzneseniu č. 5a, keď predmetné uznesenie bolo prijaté jednoduchou väčšinou hlasov, možno konštatovať, že k prijatiu tohto rozhodnutia v súlade so zákonom a spoločenskou zmluvou nedošlo.
25. Vo vzťahu k rozhodnutiu valného zhromaždenia č. 5b, ktorým valné zhromaždenie spoločnosti uložilo spoločníkom povinnosť prispieť na úhradu strát spoločnosti súd konštatuje, že ani v tomto prípade nedošlo k platnému prijatiu rozhodnutia valným zhromaždením, keď povinnosť úhrady musí uparovať spoločenská zmluva v súlade s ust. § 121 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré súčasne limituje výšku povinnej úhrady, a to do polovice základného imania podľa výšky vkladov. Teda pre platnosť takéhoto uznesenia musí byť príplatková povinnosť upravená v spoločenskej zmluve, pričom súd konštatuje, že takáto úprava v spoločenskej zmluve celkom absentuje. Valné zhromaždenie spoločnosti musí mať v spoločenskej zmluve vymedzené oprávnenie o príplatkovej povinnosti a súčasne musia existovať neuhradené straty spoločnosti. Všetky uvedené podmienky zákonná úprava určuje kumulatívne, a teda v prípade nesplnenia čo aj len jednej z nich má za následok nedodržanie podmienok príplatkovej povinnosti neplatnosť prijatého uznesenia.
26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd konštatuje, že všetky žalobcom napadnuté uznesenia predstavujú hrubý zásah do práv žalobcu ako spoločníka obchodnej spoločnosti, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel v znení tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe princípu úspechu strán v spore tak, že žalobcovi ako procesnej strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému ako procesnej strane neúspešnej v konaní s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).