Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Sf-35-2025.pdf
PDF · 77.05 KB
Case nature
Subarea
2Sf/35/2025
Uznesenie
5 2Sf/35/2025
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: GLOBAL INVEST DS-SK s.r.o., so sídlom Žitnoostrovská 1331, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 47 517 905, právne zastúpený: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s. r. o., so sídlom Hlavná 979/23, 924 01 Galanta, IČO: 47 551 372, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102410462/2025 zo dňa 18. júna 2025 o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe takto
r o z h o d o l :
4 2Sf/35/2025
Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 28. augusta 2025 z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
4 2Sf/35/2025
1. Žalobou doručenou správnemu súdu dňa 28. augusta 2025 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102410462/2025 zo dňa 18. júna 2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 100476268/2025 z 31. januára 2025, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 2.745,20 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2020.
2. Žalobca zároveň navrhol, aby správny súd postupoval podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,SSP“) a priznal správnej žalobe odkladný účinok. Návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnil tým, že žalovaný vydal rozhodnutia za zdaňovacie obdobia rok 2020 a január až máj 2021, ktorými vyrobil žalobcovi rozdiel dane celkovo v sume 46.346,74 eur. Výsledkom neodloženia vykonateľnosti zaplatenia je s plnou istotou otvorená, nevymáhateľná suma finančných prostriedkov v dôsledku úpadku spoločnosti. Žalobca má za to, že v prípade dohody splátkového kalendára je zaplatenie reálne, ale k tomu je potrebné získať možnosť odloženia okamžitej platby. S ohľadom na uvedené skutočnosti by preto rozsah ekonomického dopadu výkonu rozhodnutia daňového orgánu mal za následok závažnú a nenapraviteľnú ujmu, ako aj zánik podnikateľského subjektu. Žalobca si dovoľuje poukázať na viaceré rozhodnutia správnych súdov, ktoré rozhodli o odklade vykonateľnosti v neporovnateľne nižších sumách oproti tej, ktorá je aktuálne uložená žalobcovi. Z aktuálneho výpisu z obchodného registra žalobcu vyplýva, že zapísané základné imanie žalobcu zodpovedá sume vo výške 5.000 eur. Žalobca je v predmetnom podnikateľskom sektore dlhoročnou váženou spoločnosťou, pričom pokiaľ by konajúci súd nepovolil odkladný účinok
vykonateľnosti predmetného rozhodnutia, žalobcovi hrozí nesprávnym postupom žalovaného likvidácia jeho spoločnosti, čo bude mať nenávratný negatívny vplyv okrem tejto spoločnosti aj na zamestnancov a tiež obchodných partnerov.
3. Žalovaný k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku uviedol, že navrhuje nepriznať odkladný účinok. Žalobca podľa názoru žalovaného nepredložil také dôkazy, ktoré by jednoznačne potvrdzovali a preukazovali ním deklarovanú situáciu, kedy by okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia ohrozil jeho existenciu ako podnikateľského subjektu a negatívne až likvidačne by mohol ovplyvniť jeho podnikateľskú činnosť.
4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
6. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
7. Správny súd zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu, že nemal preukaznú existenciu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, alebo existenciu iného vážneho nenapraviteľného následku.
8. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách, pretože správny súd pred rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP.
9. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že mu napadnutým rozhodnutím orgánu verejnej správy hrozí závažná nenapraviteľná ujma. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP. Zároveň žalobca má tieto dôvody nielen uviesť, ale správnemu súdu ich musí aj preukázať takým spôsobom, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu. Preukázať existenciu hrozby závažnej a bezprostrednej ujmy je teda povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30. mája 2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych ním predložených dôkazov. V tejto súvislosti poukazuje správny súd na závery z odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 3. marca 2022, podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (návrh na priznanie odkladného účinku - poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“
10. Správny súd každý návrh, a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, posudzuje individuálne s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci. V danom prípade žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil dopadom na svoju majetkovú sféru s osobitným poukazom na svoju celkovú podnikateľskú činnosť s likvidačným následkom.
11. Správny súd nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku, keďže žalobca žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil, že by mu okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila značná hospodárska škoda, závažná ujma, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
12. Žalobca sa obmedzil na strohú konštatáciu, že je v predmetnom podnikateľskom sektore dlhoročnou váženou spoločnosťou, pričom pokiaľ by konajúci súd nepovolil odkladný účinok vykonateľnosti predmetného rozhodnutia, žalobcovi hrozí nesprávnym postupom žalovaného likvidácia jeho spoločnosti, čo bude mať nenávratný negatívny vplyv okrem tejto spoločnosti aj na zamestnancov a tiež obchodných partnerov. Nijakým spôsobom však neosvedčil ním tvrdenú hrozbu likvidácie podnikateľského subjektu (napríklad uvedením aktuálneho stavu účtov, majetku spoločnosti, vývoja a súčasného stavu príjmov a tržieb, nákladov na prevádzku podniku /fixných, režijných/ pred a po prípadnej úhrade uloženej povinnosti, výšku aktuálneho úverového zaťaženia, aktuálnu skladbu pohľadávok, očakávaných príjmov, prípadne ďalších relevantných skutočností, z ktorých by bolo možné hrozbu likvidácie obchodnej spoločnosti zistiť). Takéto všeobecné tvrdenia žalobcu nie je možné zo strany súdu preskúmať.
13. Poukázanie žalobcu na to, že z jeho aktuálneho výpisu z obchodného registra vyplýva, že jeho zapísané základné imanie zodpovedá sume vo výške 5.000 eur, je v tomto kontexte nedostačujúce. V obchodnom registri zapísané základné imanie predstavuje iba peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných i nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti v momente zápisu základného imania (v prípade žalobcu dňa 7. novembra 2013) a nepreukazuje reálnu hodnotu jeho majetku, s ktorou žalobca disponuje. Správny súd nemôže bez ďalšieho vychádzať iba z tohto výpisu pri skúmaní existencie závažnej ujmy.
14. Rovnako je irelevantné žalobcove tvrdenie, že správne súdy už v minulosti priznali odkladný účinok žalobám, ktoré smerovali proti rozhodnutiam, ktoré rozhodovali o nižších sumách, či už výrubov, alebo rozdielov daní. Výška sumy, o ktorej je v administratívnom konaní rozhodované, musí byť skúmaná vždy individuálne a v kontexte situácie osoby, ktorej do práv alebo právom chránených záujmov bolo zasiahnuté. Je možné, že aj nižšia suma v inom správnom konaní môže byť posúdená ako závažná ujma v závislosti od konkrétnej finančnej situácie navrhovateľa. Na posúdenie existencie závažnej ujmy je preto pre správny súd nevyhnutné mať ucelený obraz nielen o obsahu napadnutého rozhodnutia, ale aj o situácii žalobcu, pričom je práve povinnosťou žalobcu (navrhovateľa) uviesť konkrétne rozhodujúce skutočnosti, z ktorých by bolo možné následky napadnutého rozhodnutia komplexne posúdiť. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali jeho tvrdenia o hrozbe likvidácie, a teda vo vzťahu k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neuniesol svoje dôkazné bremeno.
15. Správny súd nespochybňuje, že následky napadnutého rozhodnutia môžu mať finančné dopady na hospodárenie žalobcu, no z návrhu na priznanie odkladného účinku a príloh nie je nijako osvedčená namietaná hrozba likvidačných následkov napadnutého rozhodnutia. Takúto hrozbu by bolo možné posúdiť len v kontexte celkovej aktuálnej majetkovej situácie žalobcu, ktorú však správnemu súdu nepreukázal. Úlohou správneho súdu nie je, aby za žalobcu vyhľadával a zisťoval dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a týmto postupom nahrádzal jeho aktivitu.
16. Správny súd konštatuje, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť preukázateľne a jednoznačne osvedčiť správnemu súdu akýkoľvek z dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Na základe uvedeného správny súd návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemohol vyhovieť a v súlade s § 188 SSP ho zamietol.
17. Správny súd dodáva, že pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia napadnutého žalobou, ale posudzuje len splnenie podmienok pre priznanie odkladného účinku vyplývajúcich z § 185 SSP.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP)