Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sf/49/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Maukša (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a JUDr. Aleny Majerovej, vo veci žalobcu Hydraulika servis, s.r.o., Kamenná 489/54, 013 24 Strečno, IČO: 52 738 655, zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GROŠAFT & PARTNERS, s.r.o., Puškinova 58, 900 01 Modra, IČO: 52 990 516, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101704967/2024 zo dňa 14. 06. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Čadca (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie jún 2021, ktorá sa začala dňa 19. 10. 2021. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 102633483/2022 zo dňa 23. 09. 2022, ktorý bol v ten istý deň doručený žalobcovi, v rámci ktorého žalobcovi neuznal odpočítanie DPH z faktúr vystavených dodávateľom RENKOD SERVICES, s.r.o., Karpatské námestie 10A, Bratislava, IČO: 52 917 347, a to

- č. 210100029 v sume 16.515,84 eur (DPH 2.752,64 eur), predmetom ktorej boli diely hydraul. valca, diely hydromotora, alternátor;

- č. 210100034 v sume 50.160,00 eur (DPH 8.360,00 eur), predmetom ktorej bola oprava poškodeného a nekompletného motora;

- č. 210100035 v sume 35.832,00 eur (DPH 5.972,00 eur), predmetom ktorej bola oprava nefunkčných hydromotorov pojazdu, oprava elektr. rozvodov do radiačky vrátane zničeného osvetlenia a

- č. 210100037 v sume 17.368,80 eur (DPH 2.894,80 eur), predmetom ktorej boli diely hydraul. valca R944, diely hydraul. valca R934, diely hydraul. valca terex a diely hydraul. valca.

2. Správca dane v poradí prvým rozhodnutím č. 100485157/2023 zo dňa 03. 02. 2023, vyrubil žalobcovi rozdiel dane za kontrolované zdaňovacie obdobie v sume 19.979,44 eur, pretože mu neuznal odpočítanie DPH z vyššie uvedených faktúr. V odôvodnení uviedol (zhodne ako v protokole), že žalobca nepreukázal skutočné prijatie služieb a tovarov deklarovaných spornými faktúrami od dodávateľa RENKOD SERVICES s.r.o. a že tomuto dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť podľa o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“). Prijaté faktúry nepotvrdzujú reálnosť dodania a nemožno ich považovať za doklady preukazujúce vznik nároku na odpočítanie dane

podľa v nadväznosti na . Žalovaný rozhodnutím č. 1014669354/2023 zo dňa 07. 06. 2023 na základe odvolania žalobcu v poradí prvé rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že žalobca preukázal splnenie hmotnoprávnych a formálnych podmienok pre odpočítanie DPH podľa a 2 vo väzbe na . Tiež uviedol, že ak správca dane v ďalšom konaní obmedzí právo na odpočítanie dane u žalobcu na základe dôvodov zistených v rámci ostatných daňových subjektov v obchodnom reťazci, bude musieť preukázať, že došlo k podvodnému konaniu, o ktorom žalobca vedel alebo vedieť mohol.

3. Správca dane následne v poradí druhým rozhodnutím č. 100553642/2024 zo dňa 09. 02. 2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) žalobcovi opätovne vyrubil rozdiel dane za kontrolované zdaňovacie obdobie v sume 19.979,44 eur. V odôvodnení uviedol, že materiálne a formálne podmienky na odpočítanie DPH boli splnené a žalobcovi neuznal právo na odpočítanie dane z vyššie uvedených faktúr, pretože v preverovanom obchodnom reťazci došlo k podvodnému konaniu, o ktorom žalobca mohol vedieť, ak by si dodávateľa riadne preveril a bol obozretný pri uzatváraní obchodu. Správca dane pri tomto závere vychádzal z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ najmä rozhodnutia v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 ako aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/31/2016 a kladne vyhodnotil 4 otázky tzv. Axel Kittel testu, a to: 1. vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? 2. ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? 3. pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? 4. ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom, alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?

4. Jednotlivé otázky Axel Kittel testu zodpovedal správca dane v podstate nasledovne: Ad 1) Áno, z posudzovaných zdaniteľných obchodov vznikol daňový únik, ktorý predstavuje neoprávnené zníženie štátneho rozpočtu. Správca dane identifikoval pri dodávaní tovaru a služieb žalobcovi obchodný reťazec spoločností Zarada, s.r.o. – Belkin, s.r.o./AMIBO, s.r.o. – RENKOD SERVICES, s.r.o. – žalobca. Dodávateľ žalobcu RENKOD SERVICES, s.r.o. si v kontrolovanom zdaňovacom období daňovú povinnosť z obchodov so žalobcom znížil uplatnením odpočítania dane od spoločností Belkin, s.r.o. v sume 19.853,90 eur a AMIBO, s.r.o. v sume 2.807,96 eur. Spoločnosti Belkin, s.r.o. a AMIBO, s.r.o. si v zdaňovacom období II. štvrťrok 2021 (údaje z kontrolných výkazov za mesiac jún 2021) odpočítali daň od spoločnosti Zarada, s.r.o. v sumách prevyšujúcich odpočítanie dane dodávateľom RENKOD SERVICES, s.r.o. Spoločnosť Zarada, s.r.o. za zdaňovacie obdobie jún 2021 nepodala daňové priznanie k DPH ani kontrolný výkaz. Prostredníctvom tejto spoločnosti si uplatňovali a optimalizovali daň ďalšie subjekty v reťazci Belkin, s.r.o., AMIBO, s.r.o., RENKOD SERVICES, s.r.o. a žalobca a daň do štátneho rozpočtu nebola odvedená. Ad 2) Áno, daňový únik je dôsledkom podvodného konania. Spoločnosti Zarada, s.r.o, Belkin, s.r.o. a AMIBO, s.r.o. sú nekontaktné a na výzvu správcu dane nepredložili požadované doklady na preverenie deklarovaných obchodov. Spoločnostiam Zarada, s.r.o a AMIBO, s.r.o. bola ex offo zrušená registrácie pre DPH. Spoločnosti Belkin, s.r.o. bola daň za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2021 určená podľa pomôcok. Konateľom dodávateľa RENKOD SERVICES, s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období bol Filip Molnár, občan Českej republiky, ktorý podpísal zmluvu so žalobcom aj kontrolované faktúry. Túto osobu sa českej finančnej správe nepodarilo dohľadať v evidencii obyvateľov. Konateľ žalobcu uviedol, že za dodávateľa RENKOD SERVICES, s.r.o. konal s jej spoločníkom A. B.. A. B. uviedol, že dodávateľa RENKOD SERVICES, s.r.o. riadil jeho strýko C. B. spolu s Filipom Molnárom. Konateľ žalobcu neskôr uviedol, že si pomýlil mená a že za dodávateľa RENKOD SERVICES, s.r.o. konal s C. B.. C. B. sa v inom konaní vyjadril, že Filipa Molnára nepozná. C. B. sa správcovi dane nepodarilo predvolať ani predviesť. V súčasnosti je dodávateľ RENKOD SERVICES, s.r.o. nekontaktný a bola mu ex offo zrušená registrácia pre DPH. Správca dane tiež zistil medzi jednotlivými článkami obchodného reťazca personálne prepojenie prostredníctvom osoby C. B., ktorý mal konať za dodávateľa RENKOD SERVICES, s.r.o. C. B. bol konateľom viacerých spoločností, v ktorých bol konateľom aj konateľ spoločnosti Belkin, s.r.o. C. B. bol splnomocneným zástupcom spoločnosti AMIBO, s.r.o. v daňovom konaní. Spoločnosť Zarada, s.r.o. je spoločníkom spoločnosti Tegrad Stav, s.r.o., ktorej spoločníkom a konateľom bol aj C. B.. Zároveň správca dane zistil, že dodávateľ RENKOD SERVICES, s.r.o. má rovnaké sídlo ako spoločnosť Zarada, s.r.o. Ad 3) Áno, posudzované zdaniteľné obchody žalobcu boli s podvodným konaním spojené cez jeho priameho dodávateľa RENKOD SERVICES, s.r.o., z ktorého faktúr si žalobca uplatnil odpočítanie dane. Ad 4) Áno, žalobca o podvodnom konaní mohol vedieť. Žalobca nebol pri uzatváraní obchodu dostatočne obozretný. Konateľ žalobcu si nepreveril oprávnenie osoby C. B. konať v mene dodávateľa

RENKOD SERVICES, s.r.o., hoci v kontrolovanom zdaňovacom období bol konateľom tohto dodávateľa Filip Molnár. Neopatrnosť žalobcu spočíva aj v tom, že si objednal tovar a služby u dodávateľa RENKOD SERVICES, s.r.o., ktorý bol na trhu nový, nemal skúsenosti s činnosťou repasovania bagra a všeobecných opráv hydrauliky, čo bolo predmetom fakturácie a žalobca vedel, že tento dodávateľ na to nemá potrebné vybavenie a že si služby bude musieť objednať u subdodávateľa. Z verejne dostupných zdrojov vyplýva, že dodávateľ RENKOD SERVICES, s.r.o. vznikol v roku 2020 a v čase uzatvorenia obchodu so žalobcom v kontrolovanom zdaňovacom období ešte nemal zverejnenú účtovnú závierku za rok 2020, čo malo byť pochybnosťou o riadnom fungovaní tohto dodávateľa.

5. Žalovaný na základe odvolania žalobcu rozhodnutím č. 101704967/2024 zo dňa 14. 06. 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že prvostupňové rozhodnutie je v súlade so zákonom a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Správca dane uniesol dôkazné bremeno a na základe vykonaného dokazovania preukázal existenciu daňového úniku, ktorý bol dôsledkom podvodného konania a v rámci subjektívnej stránky vyhodnotil všetky objektívne okolnosti, o ktorých žalobca mohol vedieť v čase realizácie preverovaných transakcií.

Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov

6. Správnou žalobou podanou v zákonnej lehote sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Správna žaloba bola pôvodne podaná proti napadnutému rozhodnutiu aj proti rozhodnutiu žalovaného č. 101705265/2024 zo dňa 14. 06. 2024 týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia august 2021 s tým, že konanie o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 101705265/2024 vylúčil správny súd uznesením sp. zn. 6Sf/49/2024 zo dňa 23. 09. 2024 na samostatné konanie a prieskum zákonnosti tohto rozhodnutia nie je predmetom tohto rozsudku.

7. V rámci žalobných bodov žalobca namietal, že žalovaný napriek námietkam žalobcu odobril závery správcu dane, že neboli splnené zákonné podmienky na odpočítanie dane s poukazom na a 2 a a 2 a súčasne bolo právo na odpočítanie dane odopreté, pretože malo dôjsť k daňovému podvodu a vedomosti žalobcu o účasti na ňom. Právna kvalifikácia dôvodu odopretia nároku na odpočítanie dane musí byť správcom dane daňovému subjektu zrozumiteľným spôsobom oznámená, aby mohol uniesť svoje dôkazné bremeno a aby mal priestor na účinnú obhajobu. Z odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí nevyplývajú jednoznačné a objektívne podložené závery existencie daňového podvodu, čo absentovalo aj v oboznámení so zistenými skutočnosťami v pokračujúcom vyrubovacom konaní. Správca dane musí najprv skonštatovať splnenie hmotnoprávnych podmienok a až následne môže pristúpiť k odopretiu nároku na odpočítanie dane podľa pravidiel upravených judikatúrou Súdneho dvora EÚ (daňového podvodu alebo zneužitia práva). V prípade nedodržania takéhoto postupu ostáva nezodpovedané, či odpočítanie dane nemalo byť zamietnuté z dôvodu nesplnenia niektorej zákonnej podmienky, pričom správca dane nesplnenie hmotnoprávnych podmienok uvádza, čo je odzrkadlené aj vo výroku jeho rozhodnutia. V pôvodnom zrušujúcom rozhodnutí žalovaný vyslovil záver, že podmienky podľa a 2 sú splnené, na čom zotrváva aj žalobca.

8. V prípade spoločnosti Belkin, s.r.o. bola DPH za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2021 (zahŕňajúce aj jún 2021) príslušným správcom dane určená podľa pomôcok. Výsledkom takejto daňovej kontroly môže byť výlučne neuznanie odpočítania dane z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok podľa a 2 , čo má podstatný vplyv vo vzťahu k nemožnosti konštatovania daňového podvodu v rámci obchodného reťazca Zarada, s.r.o. – Belkin, s.r.o. – RENKOD SERVICES, s.r.o. – žalobca. Daňový únik nie je preukázaný a je popretá chýbajúca daň u tohto článku reťazca ako znak daňového podvodu.

9. Podľa žalobcu nebola v rámci vykonaného Axel Kittel testu preukázaná chýbajúca daň. Tvrdenie o optimalizácii daňovej povinnosti u dodávateľa a subdodávateľov žalobcu bez preverenia správnosti výšky plnenej daňovej povinnosti nespĺňa podmienku chýbajúcej dane. Za chýbajúcu daň nie je možné považovať akékoľvek jej neuhradenie alebo dorub bez toho, aby bola objektívnymi skutočnosťami preukázaná možná vedomosť žalobcu, že sa zúčastňuje plnenia zasiahnutého daňovým podvodom. Správca dane podľa žalobcu postavil chýbajúcu daň výlučne ako nesplnenie daňových povinností v článku opísaného reťazca a dôsledky chýbajúcej dane identifikoval ako optimalizáciu daňovej

povinnosti. Je nesporné, že prvý článok reťazca, spoločnosť Zarada, s.r.o., za kontrolované zdaňovacie obdobie nepodal daňové priznanie a kontrolné výkazy, čo má predstavovať chýbajúcu daň. Táto spoločnosť vykonávala ekonomickú činnosť už od roku 2018, pričom podľa žalobcu došlo k zlyhaniu kontrolného mechanizmu správcu dane a nekontaktnosť tejto spoločnosti nie je možné pripisovať na ťarchu žalobcu a nemôže predstavovať objektívny dôkaz pre záver o daňovom podvode. Dôkazná povinnosť žalobcu je obmedzená na okolnosti na jeho strane a žalobca nezodpovedá za porušenie povinností svojho dodávateľa, len ak by sa vedome zúčastnil podvodného konania. Nahliadnutím do kontrolných výkazov bolo správcom dane preukázané zaevidovanie dodávateľských a odberateľských faktúr za kontrolované zdaňovacie obdobia. U dodávateľa RENKOD SERVICES, s.r.o. nebolo ani len tvrdené nesplnenie daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie s tým, že v iných zdaňovacích obdobiach tento dodávateľ so správcom dane komunikoval. Žalobca navrhol vypočuť C. B., ktorý vykonával činnosť za dodávateľa na základe pokynov a následne splnomocnenia. U spoločnosti Belkin, s.r.o. nebolo ani len tvrdené nesplnenie daňovej povinnosti, pričom určenie dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2021 preukazuje vzťah tejto spoločnosti k štátnemu rozpočtu a nie k žalobcovi. Určením rozdielu dane vo výške 79.852,61 eur dochádza k popretiu tvrdenia o chýbajúcej dani v tomto článku reťazca. U spoločnosti AMIBO, s.r.o. bolo zistené prijatie zdaniteľného plnenia od spoločnosti Zarada, s.r.o. a nebolo spochybnené dodanie pre spoločnosť RENKOD SERVICES, s.r.o. Závery vykonaného Axel Kittel testu o preukázaní daňového podvodu nemôžu byť relevantné. Konštatovanie chýbajúcej dane na poslednom článku reťazca môže byť len indíciou daňového podvodu, avšak nestačí na prijatie záveru, že došlo k daňovému podvodu. Tvrdenia, že u dodávateľa a subdodávateľov došlo k optimalizácii daňových povinností, sú len konštatovaním záveru plnenia daňových povinností a ich výšky, čo ide na ťarchu správcu dane. Tvrdenia, že spoločnostiam bola zrušená registrácia pre DPH a že sú nekontaktné, čím nie je možné overiť správnosť deklarovaného zdaniteľného plnenia, neobstojí pre účely preukázania daňového podvodu, pretože tieto skutočnosti môžu predstavovať výlučne nepriamy dôkaz. V čase dodania zdaniteľného plnenia mali všetky spoločnosti status zdaniteľnej osoby. Tvrdenie, že u dodávateľa žalobcu došlo k optimalizácii daňových povinností vstupmi od subdodávateľa, nie je znakom chýbajúcich dane, nakoľko optimalizácia dane je bežnou praxou a jej prípadná nezákonnosť musí byť výsledkom daňovej kontroly. Správcom dane je potvrdené, že dodávateľ žalobcu plnil svoje daňové povinnosti a či ich plnil v správnej výške, ide na ťarchu správcu dane. Z judikatúry vyplýva, že ak dodávateľ a subdodávatelia neplnili svoje zákonné povinnosti vo vzťahu k štátu (nepodali daňové priznania a neodviedli daň do štátneho rozpočtu), ide len o dôkaz o protiprávnosti ich konania, avšak nepredstavuje to objektívny dôkaz pre záver o daňovom podvode. Zo zistení správcu dane vyplýva, že dodávateľ a subdodávatelia daňové priznania podali, teda priznali svoje daňové povinnosti, ktorých správnosť má správca dane preveriť. Tvrdenie správcu dane o nekontaktnosti spoločností v reťazci, zrušení registrácie na DPH a nemožnosti preverenia účtovníctva, ktoré nastali po preverovaných zdaňovacích obdobiach, nepredstavujú objektívne skutočnosti, ktoré nemôžu ísť na ťarchu žalobcu s poukazom na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 627/2022 a I. ÚS 259/2022.

10. Odňatie nároku na odpočítanie dane bolo z pohľadu vedomostnej stránky žalobcu postavené na nedbanlivosti s tým, že ak by bol žalobca obozretný pred vstupom do obchodného vzťahu, mohol zistiť skutočnosti indikujúce znaky podvodného konania u svojho dodávateľa. Podľa žalobcu neexistuje žiaden objektívny dôkaz zabezpečený správcom dane, že žalobca mohol vedieť, že sa zúčastňuje plnenia, ktoré je poznačené podvodom. Pokiaľ je v napadnutých rozhodnutiach poukazované na neprijatie vhodných opatrení, toto odporuje záveru, že žalobca mal alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje plnenia, ktoré je poznačené podvodom. Žalobca o tom v rozhodnom čase nemal a nemohol mať vedomosť. Vykonanie vhodných opatrení žalobcom zakladá nové okolnosti, ktoré v rozhodnom čase neexistovali, pre účely naplnenia nedbanlivostnej vedomostnej stránky. Zo strany správcu dane absentuje uvedenie konkrétnych okolností, o ktorých žalobca mohol v danom čase vedieť v nadväznosti na uvedenie, aké opatrenia mali byť zo strany žalobcu prijaté pre zbavenie sa zodpovednosti. Na základe dôkazov a tvrdení žalobcu existuje rozumné vysvetlenie, že správca dane mal preukázané, že bežnou obchodnou praxou je oprava častí zariadení strojov tretími subjektami, čo žalobca bežne využíva. Neobstojí konštatovanie správcu dane, že neexistuje žiadne rozumné vysvetlenie, prečo sa žalobca, ktorý má dlhoročné skúsenosti s činnosťou repasovania bagra a všeobecných opráv hydrauliky, rozhodol zaobstarať si tieto služby prostredníctvom dodávateľa RENKOD SERVICES, s.r.o., ktorý bol na trhu nový bez skúseností a že konateľ žalobcu mal vedomosť, že tento dodávateľ na to nemal potrebné vybavenie a určite to riešil cez subdodávateľov. Žalobca prijal opatrenie, ktoré od neho možno bežne požadovať, nakoľko zo strany dodávateľa nešlo o špecifické činnosti, ale o dodávky

častí zariadení a iba v dvoch prípadoch o opravu časti dielov zariadení, čo nepredstavuje špecifické znalosti a odvetvie, ktoré by si vyžadovalo osobitné zručnosti. Z rozhodnutia správcu dane nie je možné vyvodiť existenciu žiadnych objektívnych skutočností, že žalobca o podvode mohol vedieť, teda konkretizáciu opatrenia. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozsudky Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 2Afs/298/2021 a 4Afs/164/2023. K preukázaniu neprijatia vhodných opatrení žalobca uviedol, že správca dane musí preukázať, ako mohol žalobca o prípadnom podvode na prvom a ďalších článkoch reťazca vedieť, inak nie je u žalobcu preukázaná subjektívna stránka. Pokiaľ správca dane hľadal odchýlku od štandardu, musí štandard hľadať na trhu alebo v rámci interných pravidiel a nemôže len vo všeobecnej rovine konštatovať neprijatie vhodných opatrení žalobcom. Správca dane disponoval účtovníctvom žalobcu, ktorým bolo preukázané, že išlo o štandardné podnikanie žalobcu, ktorý zabezpečuje opravu hydraulických zariadení a mechanizmov dodaním dielov, resp. repasáciou inými subjektami. Pri preukazovaní vedomosti žalobcu musí správca dane okrem uvedenia krokov zo strany žalobcu uviesť, ako by tieto mali napomôcť odhaleniu podvodu v konkrétnej veci, kedy žalobca repasácie dielov bežne vykonával prostredníctvom iných subjektov. Tiež je potrebné zohľadniť, či ide o odvetvie zasiahnuté daňovými podvodmi a či o existencii danej skutočnosti mal žalobca vedomosť. Správca dane disponoval dodacími listami potvrdenými dodávateľom a skladovou evidenciou, ktoré sú dôkazom jeho požiadavky na spoluprácu s dodávateľmi. Ak správca dane požadoval, aby si žalobca zabezpečil doklady nad rámec zákona, mal by ich byť schopný pomenovať. Z preskúmavaných rozhodnutí vyplýva ozrejmenie vedenia spoločnosti C. B. aj dôvody, ktoré viedli konateľa k udeleniu poverenia a následne splnomocnenia pre túto osobu. C. B. so správcom dane komunikoval a bol aj oprávnený preberať písomnosti, a preto jeho vypočutie predstavuje rozhodnú skutočnosť pre objasnenie tvrdenia správcu dane, že žalobca mohol vedieť, že prijatím zdaniteľného plnenia a neprijatím vhodných opatrení bude zbavený nároku na odpočítanie dane. Správca dane môže klásť za vinu žalobcovi nevykonanie úkonov vedúcich k odhaleniu podvodu, len ak takéto kroky existovali. Správca dane tiež vyhodnotil okolnosti vstupu do obchodnej transakcie s odstupom času optikou zistení, ktoré nastali po vzniku zdaniteľného plnenia.

11. Správca dane vo vyrubovacom konaní pristúpil k oboznamovaniu a vyhodnoteniu dokazovania dňa 08. 11. 2023 pod č. 102811736/2023 (toto sa týka zdaňovacieho obdobia august 2021 a nie je predmetom tohto rozsudku – pozn. správneho súdu) a č. 102811561/2023, kde uvádzal existenciu podvodného konania. K tomuto oboznámeniu bolo podané vyjadrenie s uvedením dôvodov, najmä neexistencia objektívnych skutočností a dôkazov ohľadom tvrdení správcu dane. Tiež bolo poukázané na zmätočnosť tohto oboznámenia, nakoľko správca dane závery o daňovom podvode negoval tvrdením o ekonomickej neopodstatnenosti obchodných transakcií, ktoré však v zmysle ustálenej judikatúry predstavujú skutkovú podstatu zneužitia práva. Správca dane tiež vyhodnotil dokazovanie v rámci oboznámení č. 103119928/2023 a 103119928/2023 zo dňa 14. 12. 2023 (žalobca zrejme nedopatrením uvádza totožné čísla oboznámení týkajúce sa zdaňovacieho obdobia august 2021, ktoré nie je predmetom tohto rozsudku, pričom v daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie jún 2021 je oboznámenie zo dňa 14. 12. 2023 označené č. 103119620/2023 – pozn. správneho súdu), ktoré obsahujú identické zistenia. K týmto oboznámeniam podal žalobca vyjadrenie, kde opätovne namietal zmätočnosť tvrdenia o neekonomickej opodstatnenosti obchodného reťazca a daňového podvodu, na základe čoho nie je zrejmý dôvod odopretia nároku, čo bráni žalobcovi v účinnej obhajobe.

12. Správca dane v rámci daňovej kontroly zaslal žiadosť o vypočutie svedka D. E. do Českej republiky a rozhodol o prerušení výkonu daňovej kontroly na obdobie od 30. 03. 2022 do 12. 04. 2022, kedy pominuli dôvody prerušenia. Daňová kontrola bola zahájená dňa 19. 10. 2021 a protokol bol žalobcovi doručený dňa 23. 09. 2022. Prerušením daňovej kontroly došlo k nezákonnému zásahu do subjektívnych práv žalobcu, v dôsledku čoho daňová kontrola presiahla zákonnú lehotu jedného roka. Dožiadanie formou žiadosti o zaslanie informácie spadá pod vzájomnú spoluprácu, kde je potrebné postupovať podľa do ktorého bola implementovaná smernica Rady (EÚ) 2011/16, ktorý pri vzájomnej spolupráci vo vzťahu k vypočutiu svedka neupravuje prerušenie daňovej kontroly. Procesný postup vypočutia svedkov upravuje o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), ktorý pre daný prípad neumožňuje prerušiť daňovú kontrolu, nakoľko nie sú naplnené podmienky , keďže vypočutie svedka nepredstavuje konanie o predbežnej otázke, nie je samostatným konaním o inej skutočnosti rozhodujúcej pre účely prijatia záverov kontroly, ani nie je získaním administratívnej informácie podľa (správne malo byť zrejme „“ – pozn. správneho súdu).

13. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe argumentoval obdobne ako v napadnutom rozhodnutí. Žalobca repliku nepodal.

Posúdenie veci správnym súdom

14. Správny súd na prejednanie veci nariadil na žiadosť žalobcu pojednávanie na 26. 11. 2025. Po preskúmaní správnej žaloby a administratívneho spisu dospel správny súd k záveru, že všetky žalobné body sú nedôvodné, a preto podľa správnu žalobu zamietol.

15. Správny súd v prvom rade uvádza, že je v súlade s viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, nakoľko v predmetnej veci nejde o žiadnu z výnimiek ustanovenú v . Podľa je jednou z povinných náležitostí správnej žaloby uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (tzv. žalobné body). Je povinnosťou žalobcu v konkrétnostiach uviesť, v čom je napadnuté rozhodnutie alebo postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, v rozpore so zákonom a aký to malo vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd si nemôže žalobné body sám dopĺňať alebo ich vyvodzovať z obsahu administratívneho spisu, či napadnutého rozhodnutia. Veľká časť správnej žaloby vyššie uvedené náležitosti nespĺňa. Žalobca na viacerých miestach uvádza len vlastný výklad právnych predpisov a svoje názory na vyhodnotenie dokazovania, či postup správcu dane bez uvedenia, ako boli dané skutočnosti posúdené správcom dane a žalovaným a v čom je ich postup v rozpore so zákonom. Taktiež žalobca na viacerých miestach cituje alebo odkazuje na viaceré súdne rozhodnutia bez uvedenia, v čom je právny alebo skutkový stav obdobný s preskúmavanou vecou a ako možno závery v týchto rozhodnutiach aplikovať na posudzovanú vec. Takto všeobecne formulované žalobné body neumožňujú správnemu súdu vykonať prieskum napadnutého rozhodnutia. Správny súd ku konkrétnym žalobným bodom uvádza nasledovné:

16. Žalobca nedôvodne namieta, že žalovaný odobril závery správcu dane o nesplnení zákonných podmienok na odpočítanie dane podľa a súčasne bolo právo na odpočítanie dane odopreté z dôvodu daňového podvodu. Správny súd vo všeobecnosti uvádza, že odpočítanie DPH môže byť v súlade so zákonom DPH, ktorý je transpozíciou Smernice Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, a súvisiacou judikatúrou Súdneho dvora EÚ obmedzené len vtedy, ak 1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, 2) došlo k daňovému podvodu alebo 3) došlo k zneužitiu práva. Jednotlivé dôvody nie je možné kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú. Z prvostupňového aj napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že dôvodom nepriznania odpočítania dane žalobcovi bola jeho účasť na daňovom podvode. V prvostupňovom rozhodnutí je výslovne uvedené, že materiálne podmienky na odpočítanie dane ustanovené smernicou Rady 2006/112/ES boli splnené. Správca dane aj žalovaný sa v preskúmavaných rozhodnutiach zaoberali zodpovedaním otázok tzv. Axel Kittel testu, ktoré zodpovedali kladne, z čoho vyvodili záver, že žalobca sa svojimi obchodmi zapojil do daňového podvodu, o ktorom mohol vedieť. Prvostupňové rozhodnutie obsahuje zhrnutie celej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vrátane pôvodných záverov správcu dane o nepreukázaní dodania tovaru a služieb žalobcovi, ide však len o reprodukciu priebehu konania, nie o závery správcu dane, na ktorých bolo jeho rozhodnutie postavené. V časti prvostupňového rozhodnutia označenej ako „Záver a vyhodnotenie dôkazov“ (strana 55 až 58) je ako dôvod nepriznania odpočítania DPH jednoznačne uvedený daňový podvod a možná vedomosť žalobcu o ňom a za touto časťou nasleduje časť „Zmena právneho posúdenia“ (strana 58 až 59), kde správca dane vysvetľuje, prečo zmenil svoj právny názor od toho, ktorý bol uvedený v jeho poradí prvom rozhodnutí. Napadnuté rozhodnutie je v tomto smere úplne jednoznačné a ako dôvodom na nepriznanie práva na odpočítanie dane sa zaoberá len daňovým podvodom. Preto nie je možné skonštatovať kumulovanie jednotlivých dôvodov na nepriznanie odpočítania dane namietané žalobcom.

17. Žalobca tiež nedôvodne namieta, že nesplnenie hmotnoprávnych podmienok je odzrkadlené vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia je uvedený rozdiel dane zistenej správcom dane oproti dani vyrubenej daňovým priznaním a dodatočným daňovým priznaním a žalobcovi je uložená povinnosť tento rozdiel uhradiť na účet správcu dane. Z tohto výroku nie je možné vôbec odvodiť nesplnenie materiálnych podmienok na odpočítanie dane, ako to tvrdí žalobca. Pokiaľ právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní namietala, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia bola daň neprípustne vyrubená 2-krát, a to jednak po kontrole a následne po odvolacom konaní, správny súd

sa s touto námietkou nestotožňuje. Výrok prvostupňového rozhodnutia je síce neštandardný a skutočne uvádza daň a rozdiel dane zistené správcom dane po kontrole aj po vyrubovacom konaní, a to v rovnakej sume 19.979,44 eur. V úvode výroku je však výslovne uvedené, že správca dane vyrubuje žalobcovi rozdiel dane za kontrolované zdaňovacie obdobie jún 2021 v sume 19.979,44 eur a zároveň v závere výroku mu túto sumu ukladá uhradiť na účet správcu dane. Z celkovej formulácie výroku je tak zrejmé, že žalobcovi bola daň vyrubená v uvedenej výške len jedenkrát.

18. Žalobca tiež nedôvodne namieta, že nemal priestor na účinnú obhajobu, pretože mu právna kvalifikácia odopretia nároku na odpočítanie dane nebola zrozumiteľným spôsobom oznámená z dôvodu, že v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí, ako aj v oboznámení so zistenými skutočnosťami vo vyrubovacom konaní, absentujú jednoznačne objektívne podložené závery o existencii daňového podvodu. Takto vznesená námietka je nekonkrétna, keďže žalobca neuvádza, čo presne v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí, resp. v oboznámení so zistenými skutočnosťami absentuje a ktoré závery správcu dane nie sú podložené dôkazmi. Na takto všeobecne vznesenú námietku správny súd rovnako všeobecne uvádza, že správca dane vyhodnotil všetky štyri otázky tzv. Axel Kittel testu, ktoré zodpovedal kladne, pričom svoje závery podložil vykonaným dokazovaním a správnou úvahou tak, ako to správny súd zhrnul v odseku 4. tohto rozsudku, na ktorý odkazuje. S uvedenými skutočnosťami správca dane v podrobnostiach (v podstate v rovnakom rozsahu ako je uvedené v prvostupňovom rozhodnutí) oboznámil žalobcu ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia písomnými oboznámeniami zo dňa 08. 11. 2023 a dňa 14. 12. 2023 s tým, že žalobca sa k týmto podaniam na výzvu správcu dane aj vyjadril. Nie je preto možné prisvedčiť žalobcovi, že nemal priestor na účinnú obhajobu vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci.

19. Žalobca ďalej nedôvodne namieta nemožnosť konštatovania daňového podvodu v obchodnom reťazci z dôvodu, že spoločnosti Belkin, s.r.o. bola za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2021 (vrátane júna 2021) daň určená podľa pomôcok. Správny súd uvádza, že skutočnosť, že niektorému zo subjektov v preverovanom obchodnom reťazci je daň určená podľa pomôcok, neznamená, že tento reťazec nemôže byť poznačený daňovým podvodom. Takýto záver nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia ani z rozhodovacej činnosti vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora EÚ. Ani sám žalobca toto svoje konštatovanie ničím neodôvodňuje. Pokiaľ žalobca tvrdí, že určenie dane podľa pomôcok mohlo nastať výlučne z dôvodu neuznania odpočítania dane pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, správny súd uvádza, že určenie dane podľa pomôcok nie je daňovou kontrolou, ale ide o iný procesný inštitút upravený v § 48 a § 49 daňového poriadku. Správca dane v tomto prípade, na rozdiel od daňovej kontroly, nepreveruje správnosť uplatnenia odpočítania DPH daňovým subjektom, ale na základe pomôcok (zaobstaraných listín, spisov a iných pomôcok) sám určuje, aká je výška daňovej povinnosti daňového subjektu. Správca dane pri tomto postupe, logicky, nemôže skúmať, či bolo právo uplatnené podvodne a jeho závery preto nemôžu prípadné zistenie daňového podvodu v obchodnom reťazci potvrdzovať ani vylučovať.

20. V ďalšom žalobnom bode žalobca namieta, že v rámci vykonaného Axel Kittel testu nebola preukázaná chýbajúca daň. Pokiaľ ide o posúdenie veci ako daňového podvodu, správny súd vo všeobecnosti uvádza, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, prvýkrát vyslovenou v rozhodnutí vo veci Axel Kittel a Recolta Recycling č. C-439/04 a C-440/04, je pre odopretie práva na odpočet DPH z dôvodu daňového podvodu potrebné vykonať tzv. Axel Kittel test. Tento test pozostáva z (1) preukázania existencie podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúca daň), a to v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca), (2) preukázania objektívnych skutkových okolností svedčiacich tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu) a (3) posúdenia, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence vedomostný test konkrétneho subjektu). Tieto závery prevzal aj Najvyšší správny súd SR, ktorý sformuloval 4 otázky Axel Kittel testu tak, ako ich posudzoval aj správca dane v prvostupňovom rozhodnutí.

21. Vykonanie objektívneho testu znamená zistiť, či v obchodnom reťazci došlo k daňovému úniku, teda či existuje negatívny vzťah vo vzťahu k štátnemu rozpočtu v podobe chýbajúcej dane z dôvodu daňového podvodu. Tomuto testu zodpovedajú prvé tri otázky Axel Kittel testu sformulované Najvyšším správnym súdom SR. Pre zistenie existencie chýbajúcej dane nie je potrebné preukázať možnú vedomosť žalobcu

o tom, že sa zúčastňuje plnenia zasiahnutého podvodom a zároveň je pri tomto teste irelevantné tvrdenie, že žalobca nezodpovedá za pochybenia svojho dodávateľa, ako to v tomto žalobnom bode žalobca nedôvodne namieta. Táto otázka sa posudzuje až v rámci subjektívneho testu, k čomu sa správny súd vyjadrí nižšie. Pre účely vyhodnotenia objektívneho testu a zistenia chýbajúcej dane môže správca dane vychádzať aj zo skutočností, ktoré nastali po vykonaní zdaniteľných obchodov a na ktoré žalobca nemusí mať žiaden vplyv.

22. Pokiaľ ide o samotnú existenciu daňového úniku, správny súd sa stotožňuje so závermi správcu dane a žalovaného, ktoré sú opísané v odseku 4. tohto rozsudku ako odpoveď na otázku 1) Axel Kittel testu, na čo odkazuje. V konaní bolo zistené neodvedenie dane do štátneho rozpočtu z obchodov medzi žalobcom a jeho dodávateľom RENKOD SERVICES, s. r. o., pričom správca dane svoje zistenia oprel o vykonané dokazovanie a jeho rozhodnutie obsahuje aj príslušnú správnu úvahu, v rámci ktorej opísal, ako k daňovému úniku došlo. Správny súd zo skutočností zistených správcom dane poukazuje najmä na to, že daň z obchodov medzi žalobcom a jeho dodávateľom RENKOD SERVICES, s. r. o. predstavovala sumu 19.979,44 eur, pričom dodávateľ RENKOD SERVICES, s. r. o. si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane vo vyššej sume, a to z faktúr vystavených spoločnosťou Belkin, s.r.o. v sume 19.853,90 eur a z faktúr vystavených spoločnosťou AMIBO, s. r. o. v sume 2.807,96 eur. Tieto spoločnosti si uplatnili odpočítanie dane od spoločnosti Zarada, s.r.o. vo výškach značne prevyšujúcich odpočítanie dane uplatnené dodávateľom RENKOD SERVICES, s. r. o., ako to správca dane podrobne uvádza na strane 37 a 38 prvostupňového rozhodnutia. Spoločnosť Zarada, s.r.o., ktorá stála na začiatku reťazca a ktorá mala daň z uskutočnených obchodov do štátneho rozpočtu v konečnom dôsledku odviesť, nepodala za kontrolované zdaňovacie obdobie daňové priznanie, ani kontrolný výkaz. Správca dane dopytoval jednotlivé spoločnosti zapojené do obchodného reťazca na predloženie účtovníctva a preukázanie reálnosti zdaniteľných obchodov, na základe ktorých došlo k odpočítaniu dane, s tým, že ani jedna z týchto spoločností so správcom dane nekomunikovala a nepredložila mu žiadne doklady. Oprávnenosť odpočítania dane uskutočneného medzi jednotlivými článkami obchodného reťazca tak nebola preukázaná. Preto je správny záver správcu dane, že došlo k daňovému úniku a že daň z obchodov medzi žalobcom a jeho dodávateľom RENKOD SERVICES, s. r. o. v konečnom dôsledku nebola do štátneho rozpočtu odvedená, keďže jednotlivé spoločnosti v obchodnom reťazci si daňovú povinnosť znížili uplatnením odpočítania dane z obchodov, ktorých uskutočnenie nebolo preukázané a spoločnosť Zarada, s.r.o., stojaca na začiatku reťazca, nepodala za kontrolované zdaňovacie obdobie daňové priznanie ani kontrolný výkaz, a teda k odvedeniu dane do štátneho rozpočtu nedošlo. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že správcom dane konštatovaná optimalizácia daňových povinností dodávateľa RENKOD SERVICES, s. r. o. vstupmi od jeho subdodávateľov nie je znakom chýbajúcej dane, ale ide o bežnú prax, pretože táto „optimalizácia“ predstavovala ponižovanie daňovej povinnosti na základe nepreukázaných dodaní, teda išlo o neoprávnene uplatnené právo na odpočítanie dane. Žalobca tiež nedôvodne namieta, že v čase dodania zdaniteľného plnenia mali všetky spoločnosti v obchodnom reťazci status zdaniteľnej osoby, nakoľko postavenie zdaniteľnej osoby predstavuje jednu z hmotnoprávnych podmienok, ktorých splnenie nebolo sporné, a preto je toto tvrdenie vo vzťahu k preukazovaniu daňového podvodu irelevantné. Na tomto závere tiež nič nemení skutočnosť, že spoločnosti Belkin, s.r.o. bola za príslušné zdaňovacie obdobie určená daň podľa pomôcok. Táto daň bola správcom dane len určená, avšak zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplýva, že by bola do štátneho rozpočtu uhradená, pričom spoločnosť Belkin, s.r.o. je v súčasnosti nekontaktná. K odvedeniu dane do štátneho rozpočtu zo strany tejto spoločnosti tak nedošlo a daň naďalej chýba.

23. Správca dane tiež správne uzavrel, že neodvedenie dane nebolo náhodné, ale išlo o podvodné konanie. Tento záver správcu dane správny súd opísal v odseku 4. tohto rozsudku ako odpoveď na otázku 2) Axel Kittel testu, na čo odkazuje. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru správny súd uvádza, že jednotlivé spoločnosti zapojené do obchodného reťazca sú nekontaktné, na výzvu správcu dane nepredložili požadované doklady na preverenie deklarovaných obchodov a bola im ex offo zrušená registrácia pre DPH. Konateľ dodávateľa RENKOD SERVICES, s.r.o., ktorý mal podpísať zmluvu so žalobcom aj kontrolované faktúry, podľa evidencie obyvateľov Českej republiky neexistuje. Správca dane tiež zistil medzi jednotlivými článkami obchodného reťazca personálne prepojenie prostredníctvom osoby C. B., ktorého žalobca uviedol ako osobu, s ktorou za dodávateľa RENKOD SERVICES, s. r. o. konal. Preto možno uzavrieť, že neodvedenie dane nebolo náhodné, ale vyššie uvedený obchodný reťazec nemal reálne ekonomické opodstatnenie a jeho účelom bolo neoprávnené zníženie daňovej povinnosti.

24. Pokiaľ žalobca namieta, že navrhol vypočuť svedka C. B., ktorý vykonával činnosť za dodávateľa RENKOD SERVICES, s. r. o., ani táto námietka nie je dôvodná. Podľa obsahu administratívneho spisu správca dane tohto svedka v roku 2022 opakovane neúspešne predvolal na výsluch a následne na základe telefonickej žiadosti určil po dohode so svedkom nový termín výsluchu na 18. 01. 2023, na ktorý sa svedok opätovne nedostavil zo zdravotných dôvodov a žiadal položenie otázok písomnou formou, na čo mu správca dane oznámil, že takáto forma výsluchu nie je podľa daňového poriadku možná. Správca dane si úradným záznamom zo dňa 09. 01. 2023 prevzal do daňového konania zápisnicu o výsluchu tohto svedka z iného daňového konania pod č. 101835630/2022 zo dňa 24. 06. 2022, v rámci ktorej sa svedok vyjadril, že osobu Filipa Molnára nepozná. Správca dane v ďalšom konaní požiadal OR PZ Humenné o predvedenie svedka C. B., na čo mu OR PZ Humenné dňa 13. 09. 2023 oznámilo, že predvedenie sa nepodarilo uskutočniť s tým, že svedok na adrese bydliska A. XX, F. už nebýva a zároveň boli vykonané previerky u miestnych bezdomovcov, ktorí uviedli, že nevedia, kde sa menovaný momentálne zdržiava. Správny súd podotýka, že práve adresou A. XX, F. bol svedok označený aj v lekárskej správe, ktorú zaslal správcovi dane v súvislosti s ospravedlnením jeho neúčasti na výsluchu v termíne 18. 01. 2023. Správca dane tak využil všetky zákonné možnosti na vykonanie výsluchu tohto svedka, ktoré mu dáva (predvolanie, predvedenie, prešetrenie pobytu), a hoci sa tohto svedka fakticky nepodarilo vypočuť, nemožno na strane správcu dane skonštatovať žiadne porušenie zákona. Pokiaľ právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že uvedená osoba sa v čase predvedenia v mieste bydliska nemusela nachádzať, správny súd opakuje, že podľa správy OR PZ F. C. B. na adrese bydliska v čase pokusu o predvedenie už nebýval a ani následné prešetrenie jeho pobytu neviedlo k zisteniu, kde sa nachádza. Preto správca dane nemal dôvod opakovať pokus o predvedenie ani nemal žiadne ďalšie možnosti ako zabezpečiť prítomnosť C. B. na výsluchu. Pokiaľ právna zástupkyňa na pojednávaní namietala, že správca dane poukázal na zápisnicu o vypočutí C. B. ako svedka pred iným daňovým úradom s tým, že žalobca nebol s touto zápisnicou oboznámený a že z nej bola vytrhnutá jedna veta, z čoho nie je zrejmé, k čomu sa svedok vyjadroval, ani s týmito tvrdeniami správny súd nesúhlasí. Správca dane uvedenú zápisnicu prevzal do konania úradným záznamom zo dňa 09. 01. 2023, ako to správny súd uviedol vyššie, čo je v súlade s daňového poriadku. O obsahu tohto výsluchu sa žalobca v priebehu daňového konania preukázateľne dozvedel, keďže jeho obsah bol uvedený v poradí prvom rozhodnutí správcu dane, ktoré žalovaný zrušil. Pokiaľ ide o citovanú „jednu vetu“ správny súd ju považuje za jednoznačnú, keďže C. B. na otázku správcu dane, aby uviedol všetky skutočnosti o osobe Filip Molnár, uviedol, že túto osobu nepozná. Je zrejmé k akej osobe sa C. B. vyjadroval, pričom malo ísť o konateľa dodávateľa RENKOD SERVICES, s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období, v mene ktorého mal C. B. vystupovať. Jeho vyjadrenie, že túto osobu nepozná je jednoznačné a ide o relevantnú informáciu aj pre posudzovanú vec. 25. Žalobca ďalej rozporoval vyhodnotenie vedomostnej stránky Axel Kittel testu a uviedol, že neexistuje žiaden objektívny dôkaz zabezpečený správcom dane, že žalobca mohol vedieť, že sa zúčastňuje plnenia, ktoré je poznačené podvodom. Správny súd uvádza, že na to, aby žalobcovi mohlo byť odopreté právo na odpočítanie DPH z dôvodu daňového podvodu, musí byť v rámci Axel Kittel testu naplnený aj tzv. vedomostný test, že o daňovom podvode vedel alebo mohol a mal vedieť a zároveň sa na strane žalobcu posudzuje tzv. due diligence vedomostný test, či prijal potrebné opatrenia na to, aby zamedzil spojeniu svojich obchodov s podvodným konaním. Správca dane a žalovaný založili vedomostnú stránku žalobcu na nedbanlivosti s tým, že žalobca nevykonal dostatočné opatrenia, aby zamedzil svojej účasti na daňovom podvode a svojho dodávateľa RENKOD SERVICES, s. r. o. nedostatočne preveril.

26. Námietku žalobcu, že neprijatie vhodných opatrení na zamedzenie zapojenia sa do daňového podvodu odporuje záverom správu dane a žalovaného o možnej vedomosti žalobcu, že sa zúčastňuje na plnení poznačenom daňovým podvodom, považuje správny súd za nezrozumiteľnú. Práve vykonanie vhodných opatrení by vylučovalo zodpovednosť žalobcu za daňový podvod a vylúčilo by nedbanlivostné zavinenie žalobcu. Tiež nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že správca dane nezabezpečil žiaden objektívny dôkaz o tom, že žalobca mohol vedieť, že sa zúčastňuje daňového podvodu. Správny súd odkazuje na zodpovedanie štvrtej otázky Axel Kittel testu správcom dane, čo je zhrnuté v odseku 4. tohto rozsudku. Správny súd poukazuje najmä na to, že žalobca si nepreveril oprávnenie osoby C. B., s ktorou za dodávateľa RENKOD SERVICES, s.r.o. konal, hoci tento nebol konateľom ani spoločníkom dodávateľa; dodávateľ RENKOD SERVICES, s.r.o. nemal skúsenosti s predmetom fakturácie, čo kládlo vyššie nároky na jeho overenie a podľa verejne dostupných zdrojov nemal dodávateľ RENKOD SERVICES, s.r.o. zverejnenú účtovnú závierku za rok 2020, ktorá v čase uzatvárania obchodov už mala byť zverejnená, čo vyvoláva pochybnosť o jeho riadnom fungovaní a zároveň ide o pomerne jednoducho overiteľnú informáciu z verejných zdrojov.

27. Žalobca nedôvodne namieta, že správca dane skonštatoval neprijatie vhodných opatrení zo strany žalobcu vo všeobecnej rovine. Úlohou správcu dane nie je uvádzať, aké opatrenia mal daňový subjekt prijať, aby zamedzil svojej účasti na daňovom podvode, ale vyhodnotiť opatrenia prijaté daňovým subjektom. Aby žalobcovi nebola pričítaná zodpovednosť na podvodnom konaní, mal sám tvrdiť a preukázať, aké opatrenia prijal na zamedzenie svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom a vhodnosť týchto opatrení by následne správca dane mohol posudzovať. Žalobca v správnej žalobe uvádza, že opatrenie prijal, konkrétne, že „zo strany dodávateľa nešlo o špecifické činnosti, predovšetkým išlo o dodávky častí zariadení pre účely výkonu ekonomickej činnosti žalobcu a iba v dvoch prípadoch o opravu časti dielov na zariadení, čo nepredstavuje špecifické znalosti a odvetvie, ktoré by si vyžadovalo osobitné zručnosti“. Toto konštatovanie žalobcu je nezrozumiteľné a nie je možné z neho vyvodiť aké konkrétne opatrenie na zamedzenie svojej účasti na daňovom podvode žalobca prijal. Žalobca mal rozporovať konkrétne objektívne okolnosti zistené správcom dane svedčiace o nedbanlivosti žalobcu, teda, že si (ne)preveril oprávnenie osoby C. B. konať za dodávateľa RENKOD SERVICES, s.r.o., že (a ako) si preveril vykonávanie ekonomickej činnosti týmto dodávateľom, ktorý nemal skúsenosti s predmetom fakturácie. Takéto skutočnosti však žalobca v správnej žalobe neuvádza. Naopak, správca dane poukázal na to, že ak by žalobca vo verejne dostupných zdrojoch preveril aspoň uloženie účtovnej závierky za uplynulý rok 2020, vyvolalo by to v ňom pochybnosti o riadnom fungovaní dodávateľa. Taktiež neskúsenosť dodávateľa s predmetom fakturácie mala v žalobcovi vyvolať väčšiu obozretnosť ako pri iných obchodných partneroch, ktorí sú na trhu známi alebo s ktorými má žalobca skúsenosť. Pokiaľ žalobca uvádza, že je bežnou obchodnou praxou zabezpečovať opravu časti zariadení strojov tretími subjektami, správny súd uvádza, že samotné zapojenie tretích subjektov ako subdodávateľov do obchodného reťazca nebolo dôvodom skonštatovania zapojenia žalobcu do daňového podvodu.

28. Dôvodná nie je ani námietka žalobcu, v rámci ktorej uvádza, že správca dane disponoval dodacími listami potvrdenými dodávateľom a skladovou evidenciou, a ak požadoval, aby si žalobca zabezpečil doklady nad rámec zákona, mal by ich byť schopný pomenovať. Právo na odpočítanie dane nebolo žalobcovi odopreté z dôvodu, že by nepreukázal existenciu uskutočneného obchodu, keďže materiálna existencia plnenia ako súčasť hmotnoprávnych podmienok bola podľa správcu dane aj žalovaného splnená. Zabezpečovanie žiadnych ďalších dôkazov o uskutočnených obchodoch správca dane od žalobcu nepožadoval a takéto skutočnosti neboli dôvodom nepriznania práva na odpočítanie DPH.

29. Žalobca tiež nedôvodne namieta, že oboznámenia správcu dane o vyhodnotení dokazovania zo dňa 08. 11. 2023 a 14. 12. 2023 sú zmätočné, pre neexistenciu objektívnych skutočností podporených dôkazmi preukazujúcimi tvrdenia správcu dane. Správny súd uvádza, že správca dane pred vydaním prvostupňového rozhodnutia zaslal žalobcovi vyššie uvedené oboznámenia o vyhodnotení dokazovania obsahujúce závery vykonaného dokazovania a úvahy správcu dane odôvodňujúce, prečo žalobca nemá nárok na odpočítanie DPH, ktoré sú v podstate totožné s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia. Správny súd už vyššie v podrobnostiach rozobral tieto dôkazy získané správcom dane a závery z nich vyplývajúce, ktoré vedú k záveru o nepriznaní práva na odpočítanie dane z dôvodu daňového podvodu, o ktorom žalobca mohol vedieť. Preto nemožno prisvedčiť námietke žalobcu, že tieto oboznámenia neboli podložené objektívnymi skutočnosťami podporenými dôkazmi. Pokiaľ žalobca namieta zmätočnosť oboznámení z dôvodu, že záver o daňovom podvode vylučuje tvrdenie o ekonomickej neopodstatnenosti obchodných transakcií, ktoré predstavujú skutkovú podstatu zneužitia práva, správny súd sa ani s touto námietkou nestotožňuje. Pri daňovom podvode často dochádza k situácii, že sa do obchodného reťazca umelo vložia subjekty, ktoré reálne žiadne zdaniteľné plnenie neposkytujú, ale plnenie cez nich prechádza len účtovne za účelom dosiahnutia nezákonného daňového zvýhodnenia. Práve takémuto podvodnému konaniu zodpovedajú závery správcu dane o ekonomicky neopodstatnenom obchodnom reťazci v predmetnej veci, ktorý vznikol len za účelom neoprávneného zníženia daňovej povinnosti, pričom reálnosť deklarovaných obchodov sa nepreukázala. Tieto závery sú plne zlučiteľné s posúdením veci ako daňového podvodu.

30. Správny súd považuje za nezrozumiteľnú námietku žalobcu o nezákonnom zásahu do jeho subjektívnych práv z dôvodu presiahnutia zákonnej jednoročnej lehoty na výkon daňovej kontroly. Sám žalobca v správnej žalobe uvádza, že daňová kontrola sa začala dňa 19. 10. 2021 a bola ukončená doručením protokolu žalobcovi dňa 23. 09. 2022, pričom tieto skutočnosti vyplývajú aj z administratívneho spisu (z oznámenia o daňovej kontrole a doručenky pripojenej k protokolu). Je teda

zrejmé, že daňová kontrola trvala menej ako 1 rok, čo je v súlade s § 46 ods. 10 daňového poriadku. Je preto vylúčený akýkoľvek zásah do subjektívnych práv žalobcu v súvislosti s dĺžkou daňovej kontroly. Správny súd sa preto ani v podrobnostiach nezaoberal skutočnosťami namietanými žalobcom v tomto žalobnom bode, že došlo k nezákonnému prerušeniu daňovej kontroly z dôvodu podania žiadosti o vypočutie svedka Filipa Molnára do Českej republiky. Pre úplnosť správny súd uvádza, že prerušenie daňovej kontroly z dôvodu podania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií je zákonným dôvodom na prerušenie daňovej kontroly podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, nakoľko ide o získavanie informácií spôsobom podľa osobitného predpisu, konkrétne o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v spojení s nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010. 31. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, nakoľko jeho správna žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, správny súd mu podľa a contrario nepriznal náhradu trov konania. Správny súd nepriznal náhradu trov ani vo veci úspešnému žalovanému, pretože v súlade s nezistil v predmetnej veci také dôvody, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať.

32. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť na Správny súd v Banskej Bystrici v lehote 1 mesiac od doručenia rozhodnutia. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Podľa , 2 , (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , 2 , (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Poznámka: Tento rozsudok nepodpísala členka senátu JUDr. Katarína Kochan Morová z dôvodu jej neprítomnosti na súde v deň podpisovania.