Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sf/41/2025

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: GLOBAL INVEST DS-SK s.r.o., so sídlom Žitnoostrovská 1331, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 47 517 905, právne zastúpený: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s. r. o., so sídlom Hlavná 979/23, 924 01 Galanta, IČO: 47 551 372, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102464701/2025 zo dňa 23.06.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 28.08.2025, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 28.08.2025 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 28.08.2025, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 03.09.2025, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102464701/2025 zo dňa 23.06.2025, ktorým žalovaný podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej len „správca dane“) č. 100466937/2025 zo dňa 30.01.2025 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím správca dane podľa daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 2 344,94 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2021.

2. Žalobca v správnej žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Uviedol, že výsledkom neodloženia vykonateľnosti zaplatenia sumy vyrubeného rozdielu dane by bola s plnou istotou otvorená, nevymáhateľná suma finančných prostriedkov v dôsledku úpadku spoločnosti. Žalobca mal za to, že v prípade dohody splátkového kalendára by bolo zaplatenie reálne, ale k tomu by bolo potrebné, aby získal možnosť odloženia okamžitej platby. Z týchto dôvodov by mal výkon rozhodnutia finančných orgánov za následok nenapraviteľnú a závažnú ujmu spôsobenú žalobcovi ako aj zánik žalobcu ako podnikateľského subjektu. Žalobca dôvodil okrem hrozby závažnej a nenapraviteľnej ujmy aj dvoma rozhodnutiami správnych súdov toho času Krajského súdu v Žiline (sp. zn. 20S/2009/50 zo dňa 07.12.2010, sp. zn. 20S/37/2014 zo dňa 22.04.2014), Krajského súdu v Nitre (sp. zn. 11S/212/2015 zo dňa 18.04.2016) a Krajského súdu v Košiciach (sp. zn. 6S/41/2017 zo dňa 27.11.2017), kde boli priznané odkladné účinky pri neporovnateľne nižších sumách vyrubenej dane oproti sume vyrubenej rozhodnutím finančných orgánov žalobcovi, prípadne správne súdy zohľadnili základné imanie žalobcov. Správne súdy mali v predmetných právnych veciach za to, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebolo v rozpore s verejným záujmom, keďže žalovanému nevznikla žiadna ujma. Žalobca uzavrel svoju argumentáciu tým, že v predmetnom podnikateľskom sektore je dlhoročnou váženou spoločnosťou, pričom pokiaľ by konajúci správny súd nepovolil odkladný účinok vykonateľnosti rozhodnutia finančných orgánov, žalobcovi hrozí nesprávnym postupom žalovaného

likvidácia jeho spoločnosti, čo bude mať nenávratný negatívny vplyv okrem tejto spoločnosti aj na jej zamestnancov a tiež na obchodných partnerov.

3. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 11.11.2025 konštatujúc, že žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by jednoznačne potvrdzovali a preukazovali ním deklarovanú situáciu, kedy by okamžitý výkon rozhodnutia finančných orgánov ohrozil jeho existenciu ako podnikateľského subjektu a negatívne, až likvidačne by mohol ovplyvniť jeho podnikateľskú činnosť.

4. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa , b) , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podľa písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

9. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

10. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že napadnutým rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v (v prípade správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia) a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale správnemu súdu ich musí preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu. Preukázať existenciu hrozby závažnej a bezprostrednej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku, pričom nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť.

11. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať

existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorý musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by potom mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu správny súd musí brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy, pričom musí posúdiť aj mieru zásahu do práv žalobcu (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017). Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy.

12. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Po preskúmaní veci správny súd uvádza, že žalobca nepreukázal skutočnosti uvedené v , ale poukázal iba na „potenciálny“ následok, ktorý môže nastať, ale nemusí. Odôvodnenie žiadosti o priznanie odkladného účinku správnej žalobe je v rovine všeobecných tvrdení bez uvedenia konkrétnej hrozby, o ktorej tvrdí, že existuje. Žiadne konkrétne splnenie podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca nepreukázal. Žalobca uvádza, že by mu „mohla“ vzniknúť ujma a na podporu svojich tvrdení žalobca k žiadosti nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

13. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu a po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu správny súd dospel k záveru, že žalobca vo svojom návrhu dostatočne neodôvodnil, v čom konkrétne spočíva jeho ohrozenie tvrdenými následkami. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že okrem všeobecných náležitostí podania ( ) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku [či už v zmysle písm. a) alebo b) ]. Pri dôvode týkajúcom sa (prejednávaný prípad) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Pri návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe má žalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen uviesť, ale má i povinnosť niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. V prejednávanom prípade k osvedčeniu dôvodu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu nedošlo. Odkaz na rozhodnutia súdov nepredstavuje dostatočný dôvod, resp. dôkaz na priznanie odkladného účinku. V slovenskom právnom systéme síce existuje určitá forma záväznej judikatúry vplyvom európskeho právneho systému a vývojom slovenského právneho poriadku, avšak žalobcom uvádzané rozhodnutia súdov vo svojej podstate nie sú pre správny súd v tomto správnom súdnom konaní záväzné. Správny súd v tejto súvislosti pripomína, že rozhodnutia súdov je potrebné vnímať vždy v komplexnosti právnych vecí, v ktorých boli vydané.

14. Správny súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na skutočnosť, že dôkazné bremeno nesie výhradne žalobca. Nie je tak povinnosťou správneho súdu nahrádzať aktivitu žalobcu. Inými slovami, nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Je výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov, nie len všeobecnými tvrdeniami.

15. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakými dôkazmi neosvedčil, resp. dôvodil, ako už bolo spomenuté, len všeobecnými konštatáciami a odkazom na rozhodnutia správnych súdov. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 479/2017-44 zo dňa 20.09.2017 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný zisk. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.

16. Na základe vyššie uvedeného správny súd podľa návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

17. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [ ]