Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sf/14/2025

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: GLOBAL INVEST DS-SK s.r.o., so sídlom Žitnoostrovská 1331, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 47 517 905, zastúpeného: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s.r.o., so sídlom Hlavná 979/23, 924 01 Galanta, IČO: 47 551 372, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102393131/2025 zo dňa 17.06.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 28.08.2025 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 28.08.2025, doručenou Správnemu súdu Bratislave (ďalej len „správny súd“) toho istého dňa, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102393131/2025 zo dňa 17.06.2025 (ďalej len ,,napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný v zmysle o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 100477046/2025 zo dňa 31.01.2025, ktorým bol v zmysle daňového poriadku vyrubený žalobcovi rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty v sume 4 153,90 Eur za zdaňovacie obdobie december 2020. 2. Súčasťou žaloby bol aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe (ďalej len „návrh“) podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Žalobca v návrhu uviedol, že okamžitým výkonom rozhodnutí daňových orgánov, ktorými mu bol vyrubený rozdiel dane za viaceré zdaňovacie obdobia roku 2020 v celkovej sume 46 346,74 EUR, by mu hrozila závažná finančná ujma, spočívajúca vo vzniku exekúcie, ohrození jeho likvidity a následne v zániku spoločnosti. Tvrdil, že jeho spoločnosť disponuje len minimálnym základným imaním vo výške 5 000,- EUR a bez možnosti odloženia vykonateľnosti rozhodnutia nie je reálne schopná rozdiel dane okamžite uhradiť. Žalobca uviedol, že v prípade povolenia splátkového režimu by bolo reálne rozdiel dane uhradiť, avšak predpokladom jeho dohodnutia je odklad vykonateľnosti rozhodnutia. Tvrdil, že bez priznania odkladného účinku hrozí úpadok a zánik spoločnosti. Na podporu svojho návrhu poukázal na rozhodovaciu prax správnych súdov, v rámci ktorej boli priznané odkladné účinky aj pri nižších vyrubených sumách a uviedol, že priznaním odkladného účinku nebude porušený verejný záujem. 3. Žalovaný sa k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril podaním zo dňa 03.11.2025, v ktorom navrhol nepriznať odkladný účinok. Uviedol, že žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by jednoznačne potvrdzovali a preukazovali ním deklarovanú situáciu, kedy by okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia ohrozil jeho existenciu ako podnikateľského subjektu a negatívne, až likvidačne, by mohol ovplyvniť jeho podnikateľskú činnosť. 4. Podľa , „Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by

okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“ 5. Podľa , „Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.“ 6. Podľa , „Písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.“ 7. Správny súd k odkladnému účinku správnej žaloby uvádza, že základným zmyslom tohto inštitútu nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, alebo jeho právnymi účinkami, boli konkrétnymi, zásadnými a nezvratnými zásahmi negatívne ovplyvnené možnosti nápravy vzniknutej ujmy. Samotné podanie správnej žaloby vo všeobecnosti nemá odkladný účinok, ak tak nie je výslovne uvedené v alebo v osobitnom predpise. predpokladá možnosť, kedy môže byť odkladný účinok priznaný zo strany správneho súdu. Je výlučne na žalobcovi, aby v návrhu označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v a zároveň niektorý z týchto dôvodov preukázal tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa; hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť, rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad (pozri uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018). Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie takejto hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Pri rozhodovaní o odkladnom účinku musí správny súd vždy zohľadniť výnimočný charakter tohto inštitútu, keďže ním zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu. 8. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, súd v takto formulovanom návrhu žalobcu nevidel skutočnú obavu odôvodňujúcu hrozbu alebo vznik závažnej ujmy a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. 11. Žalobca v návrhu poukázal na to, že vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia by mohla negatívne zasiahnuť do jeho hospodárskej činnosti, pričom uviedol, že úhrada vyrubeného rozdielu dane by mohla ohroziť jeho likviditu. Žalobca však k týmto tvrdeniam nepredložil žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by preukazovali jeho aktuálne majetkové a finančné pomery, najmä údaje o stave aktív, pasív, disponibilných finančných prostriedkoch, záväzkoch alebo údaje z účtovných výkazov. Pre priznanie odkladného účinku musí byť ujma osvedčená konkrétnymi a presvedčivými skutočnosťami, z ktorých bude zrejmé, že bez odkladu vykonateľnosti by žalobcovi reálne hrozil existenčný zásah do jeho podnikateľskej činnosti. Správny súd preto konštatuje, že žalobca v návrhu nijako nepreukázal, že by výkon napadnutého rozhodnutia mal bezprostredný a nezvrátiteľný likvidačný účinok na jeho podnikanie. Úhrada rozdielu dane predstavuje bežnú povinnosť daňového subjektu vyplývajúcu zo zákona, pričom dopad takej povinnosti na majetkové pomery žalobcu nemožno bez ďalšieho považovať za závažnú ujmu v zmysle . Ekonomická záťaž sama osebe nie je dôvodom na priznanie odkladného účinku. Navyše napadnutým rozhodnutím bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 4 153,90 Eur, pričom žalobca uvádza celkovú sumu vyrubeného rozdielu dane 46.346,74 eur (a to bez uvedenia a preukázania konkrétnych súvislostí), avšak na prevyšujúcu sumu rozdielu dane vyrubeného nie napadnutým rozhodnutím nemá rozhodnutie správneho súdu v tomto súdnom konaní dosah. 12. Samotné tvrdenie o hroziacej hospodárskej ujme odôvodnené základným imaním vo výške 5 000,- Eur nepostačuje. Správny súd nepovažuje za priliehavé dávať do porovnania výšku povinnosti uloženej napadnutým rozhodnutím a výšku základného imania žalobcu. Základné imanie podľa príslušných ustanovení v znení neskorších predpisov je peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných i nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti a teda nepredstavuje relevantný ukazovateľ celkovej majetkovej situácie obchodnej spoločnosti, v pozícii ktorej žalobca vystupuje. V tejto súvislosti ďalej správny súd dopĺňa, že predpokladom na konštatovanie predlženia obchodnej spoločnosti podľa o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov nie je posudzovanie základného imania voči existujúcim záväzkom žalobcu. Výška

základného imania preto nie je právnou skutočnosťou, na ktorú by mal správny súd v rámci posudzovania návrhu prihliadať. 13. Súd zároveň prihliadol na povahu napadnutého rozhodnutia, ktorým bol vyrubený rozdiel dane, a na verejný záujem na riadnom výbere a správe daní. Odklad výkonu rozhodnutia o vyrubení dane predstavuje zásah do tohto verejného záujmu, ktorý možno odôvodniť len v prípade osvedčenej hrozby ujmy závažnej povahy. Keďže žalobca takú hrozbu ujmy neosvedčil, teda nie je splnená zákonná podmienka pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, súd už ďalej neskúmal splnenie druhej zákonnej podmienky pre priznanie odkladného účinku, a to posúdenie, či by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom. 14. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že podmienky ustanovené zákonom pre priznanie odkladného účinku v neboli splnené. Súd preto návrh žalobcu ako nedôvodný podľa uznesením zamietol. 15. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 v súlade s v spojení s .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (/ ).