Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1S-75-2025.pdf
PDF · 89.08 KB
Case nature
Subarea
1S/75/2025
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Nadácia Aevis, so sídlom Rybnícka 3951, 069 01 Snina, IČO: 17 077 265, právne zastúpený: Mgr. Eva Kováčechová, advokátka, so sídlom Komenského 21, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Nám. Ľ. Štúra 1, 821 01 Bratislava, za účasti: 1/ Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., so sídlom Karloveská 2, 841 04 Bratislava, IČO: 36 022 047, 2/ Občianske združenie NUFIA, Bankov č. 4089, P.O.Box N-24, 040 21 Košice-Sever, IČO: 51 254 859, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.10772/2025-9. (3/2025 – rozkl.) zo dňa 29.05.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Súd p r i z n á v a správnej žalobe odkladný účinok, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej, vedenej na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/75/2025.
o d ô v o d n e n i e :
I.
1. Žalobca sa žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 17.07.2025 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10772/2025-9. (3/2025 – rozkl.) zo dňa 29.05.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol rozklad občianskeho združenia NUFIA, Bankov č. 4089, P.O.Box N-24, 040 21 Košice, IČO : 51 254 859 a potvrdil rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru ochrany prírody a štátnej správy ochrany prírody a krajiny č. 10670/2024-6.1, 74796/2024 zo dňa 22.11.2024, ktorým ako príslušný orgán štátnej správy, na základe žiadosti Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p., Karloveská 2, 841 04 Bratislava – Karlova Ves, IČO: 36 022 047, v súlade s § 40 ods. 2 a 3 písm. b) a c) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z.z.“) a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v bode A. povolil výnimku zo zakázaných činností podľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z.z., t. j. povolilo žiadateľovi úmyselne usmrtiť 36 jedincov chráneného živočícha druhu bobor vodný (Castor fiber) v jeho prirodzenom areáli v nasledovných územiach: a) lokalita č. 1: ľavobrežná a pravobrežná ochranná hrádza Trnávky, rkm 0,000 – 23,200 v katastrálnych územiach: A., B. A., C., D., A. v okrese Trebišov, b) lokalita č. 2: pravobrežná ochranná hrádza Latorice, rkm 0,000 – 19,000, v katastrálnych územiach: E., F., G. v okrese Michalovce, c) lokalita č. 3: ľavobrežná ochranná hrádza Latorice, rkm 0,000 – 12,500, v katastrálnych územiach: H. I., B., F. v okrese Trebišov, d) lokalita č. 4: ľavobrežná ochranná hrádza Bodrogu, rkm 0,000 – 7,000, v katastrálnych územiach: J. K. F., F., H. K. F. L. M. v okrese Trebišov, v bode B. povolilo výnimku zo zakázaných činností podľa § 35 ods. 1 písm. e) zákona č. 543/2002 Z.z., t. j. povolilo žiadateľovi úmyselne držať a prepravovať chráneného živočícha druhu bobor vodný (Castor fiber) usmrteného v súlade s bodom A. výroku tohto rozhodnutia a súčasne v bode C. nepovolilo výnimku zo zakázaných činností podľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z.z., t. j. nepovolilo žiadateľovi úmyselne usmrcovať jedince chráneného živočícha druhu bobor vodný (Castor fiber) v jeho prirodzenom areáli v lokalite č. 5: ľavobrežná ochranná hrádza Laborca, rkm 0,000 – 5,000, v katastrálnom území E. v
okrese Michalovce, s platnosťou časti A. výroku rozhodnutia do 31.03.2026. Žalobca žiada napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
2. Žalobca súčasne s podaním žaloby podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP“) navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok. Návrh na jeho priznanie žalobca odôvodnil tým, že žalovaný napadnutým rozhodnutím povolil výnimku na usmrtenie 36 jedincov chráneného živočícha – bobra vodného, ktorý je zaradený do prílohy IV Smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, čím patrí medzi živočíšne druhy, o ktoré má Spoločenstvo záujem a ktoré vyžadujú prísnu ochranu. Spoločenská hodnota jedného jedinca bobra vodného je vyhláškou stanovená na 500,
- eur. Žalobca uviedol, že nezákonným rozhodnutím žalovaného môže dôjsť k usmrteniu 36 jedincov bobra vodného, čím môže Slovenskej republike vzniknúť značná hospodárska a finančná škoda, ako aj priama škoda na životnom prostredí vyjadrená spoločenskou hodnotou druhu v hodnote 18 000, - eur, to bez vyčíslenia nákladov potrebných na uvedenie do pôvodného stavu. Žalobcova obava vychádza tiež z predpokladu, že aprobáciou nezákonného konania žalovaného sa vytvorí nebezpečný precedens pre vydávanie a realizáciu množstva obdobných nezákonných rozhodnutí s fatálnymi dôsledkami pre slovenskú populáciu bobra vodného. Žalobca poukázal na ustanovenie § 89 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 170/2021 Z.z, ktorá umožňuje na žiadosť účastníka konania rozhodnúť aj o predĺžení platnosti rozhodnutia, čo odôvodňuje podľa žalobcu zásah súdu v podobe priznania odkladného účinku žaloby. Zásad do životného prostredia, v tomto prípade druhovej ochrany nezvratný, a preto je podľa žalobcu namieste aj uplatnenie princípu predbežnej opatrnosti. Aj právna teória sa prikláňa k tomu, aby zvlášť v prípadoch časovo ohraničeného povolenia na usmrtenie chráneného druhu živočícha sa tomuto nezvratnému následku predchádzalo priznaním odkladného účinku správnej žaloby. Súdne rozhodnutie vyhlásené po usmrtení živočícha, kde je konštatovaná nezákonnosť rozhodnutia, tak stráca na svojom primárnom význame, lebo reálnu ochranu životného prostredia nezabezpečilo (keďže chránený živočích bol usmrtený). Včasnosť súdneho zásahu je pre reálnu ochranu životného prostredia často rozhodujúcim faktorom, pričom požiadavka na účinné predbežné opatrenia v konaniach pred súdom vo veciach životného prostredia vyplýva aj z čl. 9 ods. 4 Aarhuského dohovoru. Podľa žalobcu udelená výnimka na usmrtenie 36 jedincov bobra vodného má nezvratný charakter a môže viesť k závažnej ujme na životnom prostredí. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že celkový stav ochrany bobra vodného na Slovensku v období rokov 2013 až 2018 bol vyhodnotený ako nevyhovujúci. Žalobca tvrdil, že žalovaný výnimku na usmrtenie 36 jedincov bobra vodného vydal bez toho, aby disponoval relevantnými údajmi za nové reportovacie obdobie (2019-2024). Je preto podľa žalobcu zrejmé, že rozhodnutím žalovaného môže dôjsť k zhoršeniu stavu ochrany populácie bobra vodného v jeho prirodzenom areáli. Podľa žalobcu priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so žiadnym verejným záujmom, naopak záujem na ochrane životného prostredia je vyjadrený množstvom právnych noriem upravených viacerými zákonmi, podzákonnými predpismi i právne záväznými medzinárodnými zmluvami či aktmi Európskej únie. Žalobca ďalej uviedol, že napadnutým rozhodnutím, ktorým žalovaný povolil výnimku na usmrtenie 36 jedincom bobra vodného, môže dôjsť k postihom Slovenskej republiky zo strany Európskej komisie. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby súd podľa § 185 písm. a) SSP priznal správnej žalobe odkladný účinok.
II.
3. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku sa vyjadril žalovaný písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 20.10.2025, pričom administratívny spis bol súdu doručený dňa 21.10.2025. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že v súvislosti s priznaním odkladného účinku správnej žalobe je nevyhnutné skúmať, či boli kumulatívne splnené podmienky, s ktorými SSP spája možnosť priznať odkladný účinok správnej žalobe. Podľa žalovaného, povolenou výnimkou na elimináciu 24 jedincov bobra vodného (12 jedincov, ktoré môžu byť usmrtené do konca roku 2025 a 12 jedincov, ktoré môžu byť usmrtené do 31.03.2026) preukázateľne nedôjde k závažnej ujme na životnom prostredí a ani k ohrozeniu zabezpečenia priaznivého stavu populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli (v danom prípade ide o povolenie na úmyselné usmrtenie 36 jedincov bobra vodného v dotknutej lokalite, nie 24 jedincov uvedeného živočíšneho druhu – poznámka súdu). S ohľadom na už známe údaje o početnosti za reportovacie obdobie rokov 2019 – 2024 možno naopak konštatovať, že populácia bobra vodného na území Slovenskej republiky od predchádzajúceho reportovacieho obdobia značne narástla, pričom len v dôsledku dopravnej a inej mortality je ročne usmrtený obdobný počet jedincov bobra vodného ako bol povolený v prvostupňovom správnom rozhodnutí. Žalovaný konštatoval, že povolená
výnimka nemôže viesť k závažnej ujme na životnom prostredí. Podľa žalovaného, priznanie odkladného účinku správne žalobe by v danom prípade bolo nespochybniteľne v rozpore s verejným záujmom. V tejto súvislosti podľa žalovaného, žalobca ani neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by sa čo i len pokúsil preukázať, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalovaný zdôraznil, že odstránenie problémových jedincov bobra vodného je realizované vo verejnom záujme za účelom ochrany života a zdravia ľudí, resp. ochrany protipovodňových hrádzí, ktoré by sa mohli v dôsledku nežiaducej činnosti jedincov bobra vodného pretrhnúť. Vzhľadom na vyššie uvedené mal žalovaný za to, že nie je splnená žiadna z podmienok podľa SSP na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
III.
4. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby sa vyjadril aj ďalší účastník – Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. podaním doručeným správnemu súdu dňa 13.10.2025. Ďalší účastník poukázal na zákonné podmienky, ktoré predpokladajú vyhoveniu odkladného účinku správnej žaloby. Poukázal na právnu doktrínu, ktorá charakterizuje pojem všeobecného záujmu ako záujem určitého spoločenstva, ktorý vyžaduje primeranú ochranu a štát má záujem na tom, aby nedošlo k jeho ohrozeniu alebo porušeniu. Ide napríklad o záujem na ochrane života a zdravia osôb, životného prostredia, majetku. Predmetné zásahy sú podľa ďalšieho účastníka založené na relevantných faktoch a v záujme ochrany protipovodňových hrádzí, ktoré boli vybudované na ochranu života a zdravia osôb a majetku. V nadväznosti na uvedené sa účastník konania domnieva, že podmienka hmotnoprávneho charakteru – absencia rozporu odkladného účinku s verejným záujmom v danom prípade nie je naplnená. Podľa ďalšieho účastníka žalobca má zámer zmariť naplnenie účelu napadnutého rozhodnutia žalovaného stratou platnosti rozhodnutia, ktoré by predstavovalo právny dôvod, ktorý by mal za následok odpadnutie predmetu konania v dôsledku uplynutia času, na ktorý bolo vydané, nakoľko výkon rozhodnutia je povolený a časovo limitovaný do 31.03.2026. Pre žalovaného (ako aj pre účastníka konania) by teda nemohlo predstavovať ani reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech. S poukazom na uvedené ďalší účastník navrhol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku zamietnuť ako zjavne nedôvodný.
IV.
5. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
6. Podľa § 185 SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
7. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
8. Podľa § 186 ods. 2 SSP odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
V.
9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.
10. Správny súdny poriadok pre priznanie odkladného účinku v zmysle § 185 písm. a) stanovuje dva predpoklady, a to, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok, je povinný žalobca. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom sa od neho očakáva uvedenie konkrétnych relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne k takémuto tvrdeniu musí žalobca predložiť dôkazy. Existencia hrozby vzniku závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť riadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (bližšie pozri unesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/66/2020).
11. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú v predmetnej veci splnené hmotnoprávne podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a dospel k záveru, že tieto boli pre jeho priznanie naplnené.
12. Správny súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu a posúdil podmienku pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu hrozby závažnej ujmy na životnom prostredí za preukázanú. Udelená výnimka, v dôsledku ktorej môže prísť k usmrteniu 36 jedincov bobra vodného, v prípade jej realizácie má jednoznačne nezvrátiteľný charakter a môže potenciálne viesť k závažnej ujme na životnom prostredí.
13. Správny súd k tvrdenej možnej hospodárskej či finančnej škode uvádza, že eliminácia bobra vodného na základe rozhodnutia sa neprejavuje ako strata peňazí (nemá ekonomickú hodnotu), ale môže predstavovať zhoršenie kvality životného prostredia, preto nejde o hospodárku či finančnú škodu (v ich užšom hmotnom význame), ale o environmentálnu ujmu (ujmu na životnom prostredí). Usmrtenie bobra vodného je nezvratné, nemožno ho napraviť a ani kompenzovať. Spoločenská hodnota chráneného živočícha v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 170/2021 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov je síce peňažné vyjadrenie významu chráneného jedinca pre spoločnosť, ale slúži na kvantifikáciu škody na prírode v prípadoch, keď dôjde k usmrteniu, zraneniu alebo odchytu chráneného živočícha. Nepredstavuje však náhradu finančnej škody, ale spoločenský ekvivalent straty biologickej a kultúrnej hodnoty jedinca určitého živočíšneho druhu.
14. Hoci je výkon rozhodnutia povolený a časovo limitovaný do 31.03.2026, ustanovenie § 89 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. upravuje možnosti orgánu ochrany prírody, za ktorých môže platnosť ním vydaného rozhodnutia z vlastného podnetu alebo na návrh účastníka konania predĺžiť, a to aj opakovane. Teda priznanie odkladného účinku správnej žalobe v danom prípade nepredstavuje nemožnosť reálne dosiahnuť rozhodnutie v prospech návrhu ďalšieho účastníka v 1/ rade.
15. Správny súd vyhodnotil podmienku pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu nezvratnej hrozby závažnej ujmy na životnom prostredí za preukázanú.
16. Naopak, rozpor priznania odkladného účinku správnej žalobe s verejným záujmom vo vzťahu k neodkladnej potrebe ochrany životov, zdravia a majetku v dotknutých územiach výskytu predmetného živočíšneho druhu správny súd nezistil, keďže podľa vlastného vyjadrenia žalovaného len v dôsledku dopravnej a inej mortality je ročne usmrtený obdobný počet jedincov bobra vodného, ako bol povolený v prvostupňovom správnom rozhodnutí. Čiže minimálne do rozhodnutia správneho súdu vo veci samej je aj bez osobitnej regulácie, formou povoleného úmyselného usmrtenia jedincov chráneného živočícha druhu bobor vodný, pravdepodobný prirodzený úbytok predmetného živočíšneho druhu.
17. V súvislosti s aplikáciou inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe je potrebné mať na zreteli, že správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, prípadne iných rozhodnutí, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok stanovených v § 185 SSP.
18. Vzhľadom k tomu, že boli naplnené zákonné podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd návrhu žalobcu vyhovel tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e) SSP.