Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8S/70/2025

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Nadácia AEVIS, so sídlom Rybnícka 3951, Snina, IČO: 17 077 265, zastúpený advokátkou Mgr. Evou Kováčechovou, so sídlom Komenského 21, Banská Bystrica, IČO: 37 890 697, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 8996/2025-6.1, číslo záznamu: 28564/2025 zo dňa 26. mája 2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 25. júla 2025 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 25. júla 2025, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 26. júla 2025, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 8996/2025-6.1, číslo záznamu: 28564/2025 zo dňa 26. mája 2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa a 3 písm. f) o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), na základe žiadosti Poľovníckeho združenia Brtkovica (ďalej len „žiadateľ“) zo dňa 07. novembra 2024: A. povolil výnimku zo zakázanej činnosti podľa zákona o ochrane prírody na usmrtenie dvoch jedincov chráneného živočícha druhu medveď hnedý (Ursus arctos) v katastrálnych územiach A. B. C. A. D., na ktorých bola vyhlásená mimoriadna situácia vládou Slovenskej republiky uznesením vlády Slovenskej republiky č. 182/2025 zo dňa 02. apríla 2025 (ďalej len „uznesenie vlády“), a to vo vymedzenej zóne podľa mapovej prílohy napadnutého rozhodnutia, B. povolil výnimku zo zakázaných činností podľa zákona o ochrane prírody na držanie a prepravu dvoch jedincov chráneného živočícha druhu medveď hnedý (Ursus arctos) usmrtených v súlade s bodom A. výroku napadnutého rozhodnutia.

2. Zároveň žalobca s poukazom na v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok. Svoj návrh podložil tvrdením, že medveď hnedý je živočíšnym druhom, o ktorý má európske spoločenstvo záujem a ktorý vyžaduje prísnu ochranu. Medveď hnedý zároveň patrí medzi zákonom chránené druhy živočíchov, pričom spoločenská hodnota jedného jedinca je stanovená na 2 500 eur. Mal za to, že nezákonným napadnutým rozhodnutím môže prísť k usmrteniu dvoch jedincov medveďa hnedého, čím Slovenskej republiky môže vzniknúť značná hospodárska a finančná škoda, ako aj priama škoda na životnom prostredí, vyjadrená spoločenskou hodnotou druhu vo výške 5 000 eur. Vyjadril obavu, že na podklade napadnutého rozhodnutia môže dôjsť k ohrozeniu priaznivého stavu populácie medveďa hnedého, osobitne vo vzťahu k územiam európskeho významu NATURA 2000, pretože žalovaný povolil odstrel dvoch jedincov v blízkosti územia európskeho významu Ďumbierske Tatry. Ďalej jeho obava vyplýva aj z toho, že aprobáciou nezákonného konania žalovaného sa vytvorí nebezpečný precedens pre vydávanie a realizáciu množstva obdobných nezákonných rozhodnutí s

fatálnymi dôsledkami pre slovenskú populáciu medveďa. V tejto súvislosti uviedol, že kumulatívnym vplyvom doterajších rozhodnutí žalovaného došlo k odstrelu 141 jedincov medveďa hnedého. Vo vzťahu k vážnemu ohrozeniu populácie medveďa hnedého odkázal aj na závery vedeckej štúdie a súčasne uviedol, že ku dňu podania žaloby zatiaľ nedošlo k usmrteniu jedincov na podklade napadnutého rozhodnutia. Okrem toho poukázal na princíp predbežnej opatrnosti.

3. Zároveň konštatoval, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so žiadnym verejným záujmom. Podotkol, že naopak záujem na ochrane životného prostredia je vyjadrený množstvom právnych noriem upravených viacerými zákonmi, podzákonnými predpismi i právne záväznými medzinárodnými zmluvami či aktmi Európskej únie, pričom poukázal na § 2 ods. 1 zákona o ochrane prírody. Mal za to, že žalovaný nepreukázal, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v záujme ochrany života, zdravia a majetku. Uviedol, že na základe žiadostí o sprístupnenie informácií zistil, že orgány ochrany prírody v mnohých okresoch vymedzených uznesením vlády neevidovali žiadne strety s medveďom a v niektorých dokonca ani jeho výskyt, pričom odkázal na odpovede Okresného úradu Bytča, Okresného úradu Kysucké Nové Mesto a Okresného úradu Námestovo. Keďže žalovaný podľa jeho mienky v napadnutom rozhodnutí neosvedčil, že aktuálna situácia spojená s nežiadúcim výskytom medveďa hnedého je natoľko vážna, že si vyžaduje povolenie výnimky na odstrel dvoch jedincov medveďa hnedého, nemôže tvrdiť, že vydanie napadnutého rozhodnutia je vo verejnom záujme, navyše ak preukázateľne porušuje medzinárodné záväzky vyplývajúce zo smernice o biotopoch, čo môže viesť k postihom zo strany Európskej komisie.

4. Žalovaný sa k správnej žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril v podaní zo dňa 10. októbra 2025. Žalobca podľa jeho názoru nepreukázal skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že dôjde k ohrozeniu alebo poškodeniu životného prostredia a ktoré by akýmkoľvek spôsobom odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Súčasne zastával názor, že priznanie odkladného účinku je v rozpore s verejným záujmom, ktorým je ochrana života a zdravia obyvateľov z dôvodu narastajúceho počtu výskytov a stretov človeka s medveďom hnedým v intraviláne obce, v blízkosti ľudských obydlí, ako aj ochrana majetku, pretože synantropné jedince tohto druhu strácajú prirodzenú plachosť pred človekom. Upozornil, že dva problémové jedince, ktoré stratili plachosť, sa opakovane vyskytovali aj v intraviláne obcí A. B. C. A. D.. Vo vzťahu k princípu predbežnej opatrnosti sa vyjadril, že na jeho uplatnenie neboli splnené základné predpoklady. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby správny súd návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe ako nedôvodný zamietol.

5. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

6. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom.

7. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podľa , písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

9. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v a zároveň má dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh nemôže byť formálny resp. abstraktný. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Rovnako nesmie byť ujma nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Správny súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 364/2017 zo dňa 30. mája 2017 z ktorého vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.

Nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30. mája 2018).

10. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

11. Správny súd má za to, že je nespochybniteľné, že udelená výnimka, v dôsledku ktorej môže prísť k usmrteniu dvoch jedincov medveďa hnedého v prípade jej realizácie, má jednoznačne nezvrátiteľný charakter a môže viesť k závažnej ujme na životnom prostredí. Medveď hnedý je chráneným druhom živočícha. Výnimočné povolenie usmrtenia dvoch jedincov daného chráneného druhu predstavuje zároveň hrozbu ujmy na ochrane prírody a krajiny, ktorá svojim rozsahom a dopadmi spĺňa kritérium závažnej ujmy na životnom prostredí. Usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého má nezvratný charakter, pretože ich usmrtením dôjde k zníženiu počtu jedincov medveďa hnedého bez akéhokoľvek možného navrátenia do pôvodného stavu. Z uvedeného dôvodu sa správny súd v tejto časti stotožnil s tvrdením žalobcu a posúdil splnenie prvej podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu hrozby závažnej ujmy na životnom prostredí za preukázané.

12. Vzhľadom na to, že správny súd posúdil splnenie prvej podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe spočívajúcej v existencii hrozby kvalifikovanej ujmy za preukázané, pristúpil k posúdeniu ďalšej podmienky, a to, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca mal za to, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so žiadnym verejným záujmom, keďže žalovaný nepreukázal, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v záujme ochrany života, zdravia a majetku, a závažnosť aktuálnej situácie spojenej s nežiadúcim výskytom medveďa hnedého si vyžaduje povolenie výnimky na odstrel dvoch jedincov medveďa hnedého. V tejto súvislosti tvrdil, že orgány ochrany prírody v mnohých okresoch vymedzených uznesením vlády neevidovali žiadne strety s medveďom a v niektorých dokonca ani jeho výskyt, pričom konkrétne poukázal len na vyjadrenia Okresného úradu Bytča, Okresného úradu Kysucké Nové Mesto a Okresného úradu Námestovo. Žalovaný však vôbec netvrdil a ani žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že uvedené sa vzťahuje aj na okres Liptovský Mikuláš, v ktorom sa nachádzajú katastrálne územia A. B. C. A. D., ktorých sa týka výnimka udelená žalovaným v napadnutom rozhodnutí. Dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu splnenia danej podmienky je pritom výlučne na strane žalobcu.

13. Pre posúdenie skutočnosti, či priznanie odkladného účinku správnej žalobe bude alebo nebude v rozpore s verejným záujmom je potrebné identifikovať verejný záujem, ktorý má byť chránený zákonom predpokladanými účinkami/dôsledkami napadnutého rozhodnutia. Verejný záujem je neurčitý právny pojem, ktorého obsah normotvorca štandardne vymedzuje prijatými pravidlami a účelom, ktorý tieto pravidlá sledujú. Záujem na ochrane životného prostredia je vyjadrený množstvom právnych noriem upravených viacerými zákonmi, podzákonnými predpismi i právne záväznými medzinárodnými zmluvami či aktmi Európskej únie. Podľa § 2 ods. 1 posledná veta zákona o ochrane prírody sa ochrana prírody a krajiny podľa tohto zákona realizuje vo verejnom záujme. Tento zákon zároveň upravuje viacero možných obmedzení, zákazov alebo podmienok na vykonanie určitých činností, ak to vyžaduje záujem ochrany prírody a krajiny (napr. možnosť zakázať výrub dreviny na území s druhým alebo tretím stupňom ochrany podľa § 47 ods. 10), či iné zákonom pomenované záujmy (napr. ochrana národného parku, národnej prírodnej pamiatky a iné). Vytváranie a udržiavanie územného systému ekologickej stability je explicitne formulované ako verejný záujem podľa § 3 ods. 3 zákona ochrane prírody. Preto sú podnikatelia a právnické osoby, ktorí zamýšľajú vykonávať činnosť, ktorou môžu ohroziť alebo narušiť územný systém ekologickej stability, povinní navrhnúť opatrenia, ktoré prispejú k jeho vytváraniu a udržiavaniu. Vo vzťahu k ochrane životného prostredia právny poriadok predpokladá aj hierarchické postavenie rôznych verejných záujmov, keď napr. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EIA“) explicitne pomenúva existenciu „vyššieho verejného záujmu“ ako dôvodu, kedy je možné realizovať posudzovanú navrhovanú činnosť aj v prípade, ak sa na základe výsledku posudzovania vplyvov preukáže nepriaznivý vplyv navrhovanej činnosti na integritu územia sústavy chránených území z hľadiska cieľov jeho ochrany a ak neexistujú alternatívne riešenia bez nepriaznivého vplyvu alebo ak tie nie sú s menej významným nepriaznivý vplyvom ako navrhovaná činnosť ( zákona o EIA). Zároveň aj upravuje určité záujmy, ktoré odôvodňujú priznanie výnimky zo zákonných zákazov určitých činností smerujúcich k ochrane chránených živočíchov. Ide napr. o záujem verejného zdravia, verejnej bezpečnosti ľudí, účely výskumu a vzdelávania, predchádzanie závažných

škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve, ale aj o dôvody „vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter“ (§ 40 ods. 3 zákona o ochrane prírody).

14. Vzhľadom na existenciu rôznorodých a často protichodných verejných záujmov nemôže byť vylúčenie rozporu priznania odkladného účinku správnej žalobe s verejným záujmom postavené len na posúdení existencie verejného záujmu na ochrane vzácnych druhov živočíchov, resp. na ochrane prírody a krajiny či životného prostredia v širšom zmysle (tento verejný záujem je v posudzovanom prípade nesporný), keďže účelom právnej normy, ktorá oprávňuje žalovaného na povolenie predmetnej výnimky, resp. na vydanie napadnutého rozhodnutia, je ochrana iného verejného záujmu.

15. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, správny súd zistil, že Okresný úrad Liptovský Mikuláš vyhlásil dňa 05. októbra 2024 na území okresu Liptovský Mikuláš, do ktorého patria aj obce Liptovský Hrádok a Liptovská Porúbka, mimoriadnu situáciu podľa o civilnej ochrane obyvateľstva v relevantnom znení (ďalej len „“). Účelom zákona o civilnej ochrane je upraviť podmienky na účinnú ochranu života, zdravia a majetku pred následkami mimoriadnych udalostí. Mimoriadnou situáciou sa rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok. Počas mimoriadnej situácie sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti. Podľa zákona o civilnej ochrane je mimoriadnou udalosťou aj stav, ktorý je vyhodnotený ako riziko ohrozenia života, zdravia alebo vzniku škôd na úrode, hospodárskych zvieratách alebo závažných škôd na majetku v súvislosti s výskytom medveďa hnedého na území, na ktorom je vyhlásená mimoriadna situácia. Následne odkazom na uvedené ustanovenie zákona o civilnej ochrane uznáva záujem na ochrane života, zdravia a majetku ako verejný záujem, ktorý môže odôvodňovať udelenie výnimky z podmienok ochrany chránených druhov živočíchov ( zákona o ochrane prírody). Podľa tohto zákona možno zároveň povoliť výnimku, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli.

16. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia Okresný úrad Liptovský Mikuláš vyhodnotil situáciu v príslušnom okrese ako stav, kedy je nevyhnutné prijať opatrenia na ochranu života, zdravia a majetku, ktoré je nutné vyhodnotiť ako opatrenia na ochranu verejného záujmu. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj všeobecnú argumentáciu žalobcu o tom, že žalovaný nepreukázal existenciu záujmu ochrany života, zdravia a majetku na vydanie napadnutého rozhodnutia, keď orgány ochrany prírody v mnohých okresoch vymedzených uznesením vlády neevidovali žiadne strety s medveďom, a to bez konkrétnej väzby na predmetné katastrálne územia nachádzajúce sa v okrese Liptovský Mikuláš, nepovažoval správny súd splnenie druhej podmienky pre priznanie odkladného účinku za preukázané.

17. Správny súd teda po preskúmaní návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dospel k záveru, že tento návrh nie je dôvodný, keďže nebolo preukázané splnenie jednej z kumulatívnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle spočívajúcej v preukázaní, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. Preto rozhodol s poukazom na tak, že daný návrh zamietol.

18. Záverom je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť rozhodnutia napadnutého správnou žalobou, ale posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia .

19. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).