Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-6S-25-2021.pdf
PDF · 119.18 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BA-6S/25/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: Tatranská mliekareň a.s., so sídlom Nad traťou 26, Kežmarok, IČO: 31 654 363, právne zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101762288/2020 zo dňa 19. novembra 2020, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101762288/2020 zo dňa 19. novembra 2020 a rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 344646/2020 zo dňa 23. júla 2020 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Úrad pre vybrané hospodárske subjekty, ako prvostupňový správny orgán, svojim rozhodnutím č. 344646/2020 zo dňa 23. júla 2020 podľa § 68 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel v sume XXX.XXX,XX € za zdaňovacie obdobie august 2014, nadmerný odpočet v sume XX.XXX,XX € nepriznal a vyrubil žalobcovi daň v sume XXX.XXX,XX €.
2. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 101762288/2020 zo dňa 19. novembra 2020 prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
II.
Žaloba
3. Žalobca podal včas voči napadnutému rozhodnutiu v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správnu žalobu zo dňa 05.02.2021, ktorú odôvodňoval tým, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej moci bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom má za to, že postupom správcu dane, ako aj následne žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, a vec vrátiť správcovi dane na nové konanie.
4. K dodávateľovi POOL Trade s.r.o. uviedol, že podľa žalobcu bol neprimerane zaťažený dôkazným bremenom, keď žalovaný neprihliadal na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. na rozsudok č. 6Sžf/10/2012 zo dňa 28.11.2012, z ktorého vyplýva, že nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky taktiež poukázal na rozhodnutie sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011, v ktorom je venovaná pozornosť práve otázke rozloženia dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane. Neplnenie si povinností zo strany dodávateľov dodávateľa žalobcu nemôže byť pripisované na jeho ťarchu. Žalobca nemal najmenší dôvod preverovať dodávateľov svojho dodávateľa a navyše na uvedené nedisponuje ani zákonnými prostriedkami, nad rámec overenia či sa subjekty nenachádzajú v zozname dlžníkov finančnej správy, čo aj urobil.
5. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa neskúmal moment vzniku daňovej povinnosti a naplnenie hmotnoprávnych podmienok na uznanie odpočítania dane v zmysle príslušných ustanovení zákona o DPH. Vykonaným dokazovaním bol preukázaný moment vzniku daňovej povinnosti u žalobcu, a teda naplnenie hmotnoprávnych podmienok na uznanie nároku na odpočet nielen po formálnej stránke ale aj materiálnej. Žalobca namieta, že správca dane neuviedol, či právo na odpočítanie dane zamieta z dôvodu, že reálna existencia služieb a tovaru bola spochybnená, alebo bolo spochybnené jej dodanie osobou uvedenou na faktúr. Z rozhodnutia nie je zrejmé, aké ustanovenia zákona mal subjekt porušiť a ak ich porušil, potom v rozhodnutí absentuje uvedenie všetkých zistených skutočností, z ktorých by malo byť takéto porušenie zrejmé, vrátane preukázania súvislosti medzi konaním kontrolovaného daňového subjektu a porušením predmetných ustanovení zákona.
6. Odôvodnenie nie je možné považovať za dostatočné. V prípade, ak žalovaný neozrejmí skutočnosti týkajúce sa spochybnenia existencie tovaru, je možné žalobcovi zamietnuť nárok na odpočet dane len v prípade, ak správca dane preukáže, že subjekt mal alebo mohol vedieť, že svojou účasťou na predmetnom obchode sa zúčastňuje konania, ktoré napĺňa znaky podvodného konania. Nedostatky zistené len na strane dodávateľskej spoločnosti sú pre neuznanie nároku na odpočítanie dane na vstupe zo sporných faktúr nedostatočné a je nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou, či subjekt mal alebo mohol vedieť, že uvedené plnenie je súčasťou podvodného konania zo strany dodávateľa. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje najmä na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 06.07.2006 v spojených veciach C-439/04 (Axel Kittel proti Belgickému štátu) a C-440/04 (Belgický štát proti RecoltaRecycling SPRL).
7. K odberateľovi D.JONES COMPANY Kft. žalobca uviedol, že žalovaný neprihliadal na námietku žalobcu ohľadom nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu veci, kedy správca dane neprihliadal na všetko, čo vykonaným dokazovaním vyšlo najavo. Žalovaný nevykonal dostatočné dokazovanie, pričom odmietol vykonať žalobcom ako daňovým subjektom, navrhované dôkazy, ktoré môžu mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
8. Dňa 21.11.2019 zaslal žalobca správcovi dane email, v ktorom ozrejmil pohyb vozidla a tento aj podložil priloženým výpisom z Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. (ďalej len „NDS“) vyžiadaným na podnet žalobcu, v ktorom sa uvádza „Posielame vám prípad, kde tovar firme D Jones bol dodaný dňa 01.08.2014 na CMR č. 3082368, podľa výpisu auto išlo z Kežmarku na Prešov, prešlo hranicu dňa 31.07.2014 o hodine 18:08 - čo vidno aj v prílohe. Naspäť prešlo cez Šahy hranicu 02.08.2014 o 15:59 čo vidno aj v prílohe.“ Uvedené jednoznačne preukazuje, že preprava vykonaná bola tak, ako deklaruje žalobca. K prípadným nezrovnalostiam medzi formálnym a skutočným stavom žalobca v priebehu konania opakovane poskytol žalovanému vysvetlenie, keď poukázal na zaužívanú obchodnú prax a spôsob obchodovania pri objemoch, ktoré denne zobchoduje. Vysvetlil, že je možné, že v rámci obchodov a ich zaznamenaní môže dôjsť v praxi k odchýlkam, kedy je bežné, že vodič má prestoje, alebo je nútený v dôsledku viacerých nakládok alebo prekážok na trase zmeniť trasu, či použiť iný hraničný prechod. O reálnosti uvedeného plnenia svedčí nielen výpis z NDS, karta vodiča, záznamy o prevádzke vodiča, faktúra, faktúra za prepravu, CMR doklad, ale táto skutočnosť by bola v prípade vykonania návrhov na doplnenie dokazovania preukázaná aj navrhovanými svedkami.
9. Žalobca tiež namieta nedostatočné vysporiadanie sa s predloženými kontrolnými výkazmi, ako dôkazmi svedčiacimi o zaúčtovaní v účtovníctve žalobcu, ale aj u jeho obchodného partnera. Z výsledkov preverovania dodania tovaru od dodávateľa EUROFOOD s.r.o do skladov NAGEL SLOVENSKO, OPAL- FYTOS s.r.o. vyplynulo, že sklady predložili dokumenty preukazujúce skladovanie tovaru. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje dostatočné vysporiadanie sa s uvedenou námietkou žalobcu. Žalobca tiež opakovane navrhoval a trval na doplnení dokazovania výsluchom osôb (vodičov prepravnej spoločnosti žalobcu, zamestnancov skladu), pričom odôvodnenie zamietnutia týchto návrhov nie je možné považovať za dostatočné, najmä keď svedecké výpovede mohli potvrdiť žalobcom tvrdené skutočnosti, vysvetliť bežný spôsob výkonu prepravy a bežnú obchodnú prax pri výkone činnosti žalobcu a taktiež sa vyjadriť ku konkrétnej preprave a pochybnosti správcu dane odstrániť.
10. Nesprávne právne posúdenie vidí žalobca v nesprávnej aplikácii § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, podľa ktorého miestom dodania tovaru je, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou, miestom, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať. V danom prípade bola preprava tovaru jednoznačne preukázaná (okrem všetkých dokladov predložených žalovanému) aj výpisom z NDS. S ohľadom na uvedené mal potom správca dane aplikovať § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH, podľa ktorého je miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje.
III.
Vyjadrenie žalovaného
11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Pridržal sa svojich záverov uvedených v napadnutom rozhodnutí, ako aj záverov správcu dane v prvostupňovom rozhodnutí. Opätovne poukázal na to, že zistenia získané na základe vykonaného preverovania reálnosti deklarovaných obchodných transakcií smerujú k tomu, že aj keď žalobca správcovi dane predložil v priebehu výkonu daňovej kontroly formálne bezchybné doklady o nákupe tovaru od tuzemského dodávateľa a o jeho následnom predaji odberateľovi, tieto nie sú dostatočnými dôkazmi, že obchodné transakcie boli uskutočnené tak, ako boli žalobcom deklarované. Doklady predložené jednotlivými účastníkmi obchodného reťazca zastierajú skutočný stav a navodzujú dojem legálne deklarovaných obchodných prípadov v jednotlivých častiach reťazca.
12. Žalobca síce v podanej žalobe opakovane všeobecne uvádza, že svojich obchodných partnerov si preveril prostredníctvom portálu Finančného riaditeľstva SR alebo vnútorného systému, žalobca však žiadnym spôsobom nepreukázal, že prijal všetky opatrenia, ktoré je možné od neho dôvodne požadovať na zabezpečenie, že jeho zdaniteľné obchody nebudú poznačené podvodom - napr. nezabezpečil preukázanie pôvodu tovaru, nepreukázal reálnosť deklarovaného spôsobu označenia tovaru, identifikovateľnosť tovaru, nezameniteľnosť jednotlivých dodávok tovaru, nepreukázal skutočný predmet a účel deklarovaných dodávok.
13. Žalovaný nesúhlasí, že by sa dostatočne nevysporiadal s výpisom z mýtneho systému od NDS a konkrétne skutočnosti vyplývajúce z uvedených dôkazov boli uvedené na str. 43 napadnutého rozhodnutia. Obsah emailu od NDS zo dňa 21.11.2019, na ktorý poukazuje v žalobe žalobca, sa podľa žalovaného nezhoduje z výpismi z mýtneho systému NDS, ktoré má k dispozícii správca dane.
14. K námietke žalobcu, že sklady predložili dokumenty preukazujúce skladovanie tovaru určeného pre odberateľa EUROFOOD, s.r.o., žalovaný uvádza, že správca dane nespochybnil reálnu existenciu tovaru, ktorý mal daňový subjekt nadobudnúť od spoločnosti EUROFOOD, s.r.o., pričom žalobcovi bol nárok na odpočítanie dane z nákupu tovaru od tejto spoločnosti uznaný. Uvedené sa však týka nákupu predmetného tovaru, nie jeho následného predaja žalobcom jeho zahraničným odberateľom, ktorý bol v prevažnej väčšine odosielaný zo skladu žalobcu v Kežmarku. K tejto tvrdenej skutočnosti žalobca nepredložil záznamy skladovej evidencie, ani záznamy preukazujúce skutočné prijatie a následné vyskladnenie tovaru zo svojho skladu. Zároveň nepredložil žiadny súvislý a ucelený záznam skladovej evidencie, ktorý by preukazoval, že predaný tovar bol v skutočnosti predmetom fyzického naskladnenia a predmetom následného vyskladnenia na deklarovanom mieste uskladnenia v Kežmarku. Žalovaný
sa tiež vysporiadal aj s námietkou žalobcu týkajúcou sa nevypočutia svedkov navrhovaných žalobcom správcovi dane a na svojom stanovisku uvedenom v na str. 60 a 61 napadnutého rozhodnutia.
IV.
Replika a duplika
15. Žalobca v replike zotrval na svojej argumentácií uvedenej v žalobe. Tvrdil, že správca dane nesprávne spároval predložené dokumenty, najmä CMR doklady, záznamy o prevádzke vozidla, faktúry a výpisy z NDS a tieto nevyhodnotil vo vzájomných súvislostiach. Skutkový stav tak nebol zistený správne. Spolu s replikou predložil žalobca viacero dokladov (napr. denný záznam o pohybe paliet, záznam o prevádzke vozidla, fotografie tovaru). Zároveň v replike požiadal žalobca o prejednanie veci na pojednávaní.
16. Žalovaný v duplike zotrval na svojich predošlých tvrdeniach a vyjadreniach.
V.
Relevantná právna úprava
17. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
18. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.
19. Podľa § 49 ods. l zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
20. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
21. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
VI.
Verejné vyhlásenie rozsudku
22. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) prejednal vec bez nariadenia pojednávania dňa 6. novembra 2025, keďže ani žalobca, ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP) a správny súd má zároveň za to, že sú splnené ďalšie procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu, preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako aj priebeh administratívneho konania, predchádzajúceho ich vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 21. júla 2025 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Žiadosti žalobcu o nariadenie pojednávania v tejto veci, ktorú uviedol až v replike zo dňa 31. mája 2021, správny súd nevyhovel s odkazom na § 182 ods. 1 písm. g) SSP, podľa ktorého správny súd neprihliada na neskoršiu žiadosť o nariadenie pojednávania, ak nebolo o pojednávanie požiadané v správnej žalobe.
VII.
Právne posúdenie veci správnym súdom
23. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu a vedená pod sp. zn. BA-6S/25/2021.
24. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti v tomto konaní boli rozhodnutia daňových orgánov o určení rozdielu na dani z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie august 2014. Daňové orgány na základe vykonaného dokazovania dospeli k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok vzniku nároku na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 51 ods. 1 zákona o DPH a zároveň že žalobca nesplnil podmienky na oslobodenie od dane pri predaji tovaru z tuzemska do členského štátu podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH.
25. Vo vzťahu k dodaniu tovaru od POOL Trade založili daňové orgány svoje rozhodnutia na nepreukázaní splnenia podmienok vzniku nároku na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 51 ods. 1 zákona o DPH, pričom argumentovali zisteniami z daňovej kontroly a tým, že obchodné transakcie so slnečnicou solenou lúpanou neboli uskutočnené tak, ako boli deklarované predloženými formálnymi dokladmi; zároveň transakcie v reťazci niesli znaky karuselového obchodu, keď bol ten istý tovar v tom istom množstve a druhu dodávaný medzi viacerými spoločnosťami a uvedené transakcie mohli byť poznačené podvodom, o čom mohol žalobca vedieť; zároveň malo dôjsť k zneužitiu práva a získaniu neoprávnené ho finančného zvýhodnenia bez ekonomickej podstaty.
26. Vo vzťahu k odberateľovi D. JONES COMPANY Kft. založili daňové orgány svoje rozhodnutie na nepreukázaní splnenia podmienok na oslobodenie od dane pri predaji tovaru z tuzemska do členského štátu podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, pričom argumentovali nepreukázaním skutočností týkajúcich sa realizácie predmetných obchodov.
27. Za kľúčovú námietku, ktorej je potrebné venovať pozornosť, správny súd považuje žalobnú námietku týkajúcu sa prenosu dôkazného bremena a v tejto súvislosti je potrebné venovať osobitnú pozornosť záverom daňových orgánov vo vzťahu k podmienkam vzniku nároku na odpočítanie dane, vyplývajúcich z odôvodnení ich rozhodnutí, kedy tieto na jednej strane konštatovali nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie si odpočtu DPH (neuskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako ich daňový subjekt deklaroval dokladmi), súčasne poukazovali na to, že z preverovaných transakcií vyplynulo, že žalobca mal vedieť, že sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu a taktiež malo dôjsť predmetnými obchodmi k zneužitiu práva.
28. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022 alebo rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového podvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené.
29. Účasť daňového subjektu na daňovom podvode by mohla byť ako dôvod odopretia odpočítania dane aplikovaná až potom, čo by správca dane uniesol dôkazné bremeno a kladne zodpovedal všetky štyri otázky tzv. Axel Kittel testu, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Axel Kittel (C-439/04). Týmito otázkami sú: (i) Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?; (ii) Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania?; (iii) Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? a (iv) Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt? Skutočnosti poskytujúce odpovede na tieto otázky preukazuje správca dane a overuje vnútroštátny súd (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19 Vikingo zo dňa 03.09.2020).
30. Ako to už správny súd uviedol vyššie, v prípade, ak správca dane odmietne priznať odpočet DPH na podklade podvodného konania, je jeho povinnosťou, aby toto podvodné konanie preukázal a uniesol o tom dôkazné bremeno. V kontexte problematiky preukazovania splnenia podmienok priznania práva na odpočítanie DPH je preto potrebné dôsledne diferencovať subjekt, ktorý zaťažuje dôkazné bremeno, pretože kým pri podmienkach na priznanie práva na odpočítanie DPH dôkazné bremeno zaťažuje prvotne a primárne zdaniteľnú osobu, v prípade preukazovania účasti zdaniteľnej osoby na daňovom úniku je procesná situácia presne opačná, keďže zaťažuje finančné orgány. To znamená, že pokiaľ finančné orgány prostredníctvom skutkových zistení v daňovej kontrole dospievajú k záveru, že zdaniteľná osoba bola súčasťou obchodného reťazca, v ktorom sa črtajú prvky typické pre daňové úniky, ich povinnosťou je preukázať, že táto zdaniteľná osoba na týchto aktivitách participovala buď vedome, alebo na nich participovala svojou nedbanlivosťou, resp. ľahostajnosťou.
31. Primárnou a zásadnou úlohou finančných orgánov pri zisťovaní účasti zdaniteľnej osoby na daňovom úniku nie je preto len poukazovať na nepochybne závažné zistenia tykajúce sa identifikovaného reťazca subjektov participujúcich na obehu uvedeného tovaru, ale unesenie dôkazného bremena finančnými orgánmi, že daná zdaniteľná osoba vedela, resp. musela o týchto podvodných aktivitách vzhľadom na svoju pozíciu v rámci identifikovaných obchodných stykov vedieť. Zároveň správny súd dopĺňa aj rozhodnutie sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30. júna 2022, uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý jasne stanovuje, že „v prípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane daňovému subjektu, ak by bolo v konaní preukázané, že daňový subjekt sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom.“
32. V tomto ohľade sa ešte žiada správnemu súdu uviesť, že otázky splnenia podmienok na odpočet DPH a účasť na daňovom podvode predstavujú dve samostatné skutočnosti, ktoré nie je možné stotožňovať a kombinovať. Finančné orgány teda na základe daňovej kontroly buď formulujú pochybnosti týkajúce sa splnenia hmotnoprávnych alebo formálnych podmienok, ktoré zdaniteľnej osobe jasne a zrozumiteľne avizujú a umožňujú mu ich predkladaním ďalších dôkazov vyvracať (dôkazné bremeno daňového subjektu), alebo konštatujú záver o účasti zdaniteľnej osoby na daňovom úniku a sú zaťažené preukazovaním jeho participácie (dôkazné bremeno finančných orgánov).
33. Prihliadnuc na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia v spojení s napadnutým rozhodnutím správny súd konštatuje, že daňové orgány odôvodnili neuznanie odpočtu dane od dodávok realizovaných dodávateľom POOL Trade s.r.o. nepreukázaním hmotnoprávnych podmienok podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 51 ods. 1 zákona o DPH a v tejto súvislosti poukázali na skutočnosť, že napriek predloženiu formálne bezchybných dokladov bolo preukázané, že transakcie v reťazci, na akých sa daňový subjekt podieľal, nemali žiadne ekonomické opodstatnenie, pričom daňový subjekt s odkazom na všetky správcom dane uvádzané okolnosti mohol vedieť, že sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu, pričom neprijal dostatočné opatrenia, aby tomu zamedzil. V tejto súvislosti daňové orgány poukázali na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal reálne uskutočnenie ním deklarovaných obchodov a naopak, že bolo preukázané, že transakcie, na akých sa žalobca podieľal, nemali žiadne ekonomické opodstatnenie a žalobca mohol vedieť, že sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu.
34. Správny súd v nadväznosti na vyššie uvedené okolnosti konštatuje, že daňové orgány tak v podstate nepreukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 51 ods. 1 zákona o DPH založili najmä na zisteniach viažucich sa k preukazovaniu podvodu, pričom uvedené
zistenia ohľadom znakov podvodu (napr. prípadná vedomosť žalobcu) nespadajú pod hmotnoprávne podmienky pre uplatnenie odpočtu dane. Inak povedané, pokiaľ chce správca dane odmietnuť priznanie nároku na odpočet dane z dôvodu nepreukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok, je potrebné, aby bol spochybnený buď status platiteľa dane, resp. aby bola sporná jeho identita, alebo spochybnené samotné uskutočnenie dodávok, alebo by bolo spochybnené, či išlo o použitie dodávok na zdaniteľné obchody žalobcu. To, či žalobca konal alebo nekonal s odbornou starostlivosťou, či prijal dostatočné opatrenia na predchádzanie svojej účasti na podvode a iné aspekty, ktoré sa viažu k prípadnému podvodu, nie sú hmotnoprávnymi podmienkami pre uplatnenie si odpočtu dane, a preto daňové orgány nemôžu na ich podklade konštatovať nepreukázanie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane. V tejto súvislosti je tak potrebné žalobnú námietku týkajúcu sa rozloženia dôkazného bremena vyhodnotiť ako opodstatnenú, pretože je nesprávnym právnym posúdením, ak daňové orgány prijmú záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu splnenia hmotnoprávnych podmienok, pokiaľ základom pre toto konštatovanie bolo to, že vo veci malo dochádzať k podvodnému konaniu. Správny súd súčasne pripomína, že pokiaľ daňové orgány odmietnutie nároku na odpočet chceli založiť na účasti na podvode, tak dôkazné bremeno zaťažovalo správcu dane, a preto nemožno v rozhodnutiach argumentovať v podstate tým, že žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov.
35. Správny súd nespochybňuje relevanciu skutkových zistení správcu dane v predmetnej veci, pretože jednotlivé zistenia (mohlo ísť stále o ten istý tovar, rozpor medzi formálne deklarovanou a skutočnou prepravou tovaru, zistenia o uzatvorenom kolobehu platieb v predmetnom reťazci cez tretiu spoločnosť, identita osoby konateľa jedného zo subdodávateľov dodávateľa (LIAN ASTON TRADE s.r.o.) a tretej spoločnosti zabezpečujúcej finančné toky v danom reťazci (EURO FAKTORING, s.r.o.), výrazne indikujú, že obchodný reťazec, v ktorom figuruje aj žalobca, bol poznačený podvodom, avšak z rozhodnutia žalovaného, resp. správcu dane nie je dostatočné zrejmé, či bol realizovaný vyššie uvedený Axel Kittel test, a to vo vzťahu ku kumulatívnemu kladnému zodpovedaniu všetkých štyroch otázok, a teda, či bolo možné v tejto súvislosti odmietnuť žalobcovi nárok na odpočet z tohto dôvodu.
36. Správny súd dáva do pozornosti aj skutočnosť, že pokiaľ ide o pochybnosti správcu dane a žalovaného vymedzené v ich rozhodnutiach, tieto sa v zásade týkajú skutočností, ktoré vznikli v ďalšom obchodnom postupe a preprave tovaru od zahraničného odberateľa žalobcu (Agrimid-System Kft.), resp. na strane spoločnosti LIAN ASTON TRADE s.r.o., ktorá bola v reťazci subdodávateľom dodávateľa žalobcu - spoločnosti POOL Trade s.r.o. Pochybnosti ohľadom platieb, či skutočnej prepravy tovaru, sa netýkajú priamo časti obchodného reťazca medzi spoločnosťami POOL Trade s.r.o. › žalobca › Agrimid-System Kft. Pri otázke spochybnenia subdodávateľských článkov obchodného reťazca vo vzťahu k záveru o nepreukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane správny súd dáva do pozornosti rozhodnutie kasačného súdu sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30.06.2022, podľa ktorého pre záver správcu dane, že daňový subjekt nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa daňového subjektu, ktoré nemali žiadnych zamestnancov, nemali personálne vybavenie, nemali materiálno- technické vybavenie na realizáciu daných prác, a teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia. V prípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane daňovému subjektu, ak by bolo v konaní preukázané, že daňový subjekt sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom.
37. V nadväznosti na vyššie uvedené a osobitne s prihliadnutím na zistenia správcu dane, právo na odpočet DPH z deklarovaných obchodov bude možné žalobcovi odoprieť len vtedy, ak správca dane a žalovaný po aplikácii Axel Kittel testu preukážu, že žalobca vedel alebo mal vedieť (aj v kontexte náležitej odbornej starostlivosti), že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom, keďže práve táto otázka bude pravdepodobne kľúčovou. Relevantná argumentácia daňových orgánov spočívajúca v tom, že žalobca mal zistiť, že mu je subdodávateľmi dodávaný stále ten istý tovar, ktorý on predáva ďalej, podľa názoru správneho súdu zatiaľ neobstojí, pretože daňové orgány (zaťažené dôkazným bremenom) neposkytli žiadny jednoznačný dôkaz o identickosti tovaru v jednotlivých obchodných prípadoch v predmetnom obchodnom reťazci a nevyvrátili možnosť, že tovar mohol byť aj v prípade svojej identickosti prebaľovaný mimo dispozičnej a vedomostnej sféry žalobcu. Nepredložili teda žiadne dôkazy spochybňujúce prípadnú dobrú vieru žalobcu. Podozrenie o identickosti tovaru na strane správcu dane vyplýva výlučne zo zistení, že konečný odberateľ v dotknutom obchodnom
reťazci a prvotný subdodávateľ sú nekontaktní a nezastihnuteľní, pričom z preverenia prepravy vyplýva, že tovar pravdepodobne koloval v uzavretom okruhu a končil vždy v tom istom sklade. Správca dane ako ani žalovaný však nepreukázali, že žalobca vedel/mal vedieť, že sa zúčastňuje na podvode.
38. S odkazom na vyššie uvedené dôvody správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie (§ 191 ods. 3 písm. a) SSP).
39. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane a žalovaného postupovať vo vyššie naznačenom smere, osobitne vo vzťahu k posúdeniu v bodoch 34 až 37 tohto rozsudku, a podľa potreby doplniť vykonané dokazovanie. Následne bude potrebné vydať rozhodnutie, ktoré bude aj náležite odôvodnené racionálnymi úvahami príslušných orgánov, ktoré ho viedli k vydaniu rozhodnutia.
40. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP.
41. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.