Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Sas-12-2025.pdf
PDF · 70.88 KB
Case nature
Subarea
16Sas/12/2025
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: A. B., narodená XX. XXXXX XXXX, bytom C. D. XX, B., proti žalovanému: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, so sídlom Krajinská cesta 5053, Piešťany, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. B./E./ XXXXX-XX z 12. júla 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave žalobu odmieta. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) dňa 20. februára 2025 označenou ako „Žiadosť o neprístupnosť informácií“, postúpenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 19. mája 2025, sa žalobkyňa domáhala prešetrenia postupu žalovaného, pretože od 1. apríla 2023 nedostáva rodinné prídavky. Ku žalobe pripojila rozhodnutie žalovaného č. B./E.-XX z 12. júla 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). 2. Správny súd uznesením č. k. 16Sas/12/2025-30 z 27. júna 2025 vyzval žalobkyňu, aby do konania doložila jedno rozhodnutie druhostupňového orgánu o odvolaní voči napadnutému rozhodnutiu žalovaného resp. aby uviedla jasný, určitý a zrozumiteľný žalobný návrh. Správny súd žalobkyňu v odôvodnení uznesenia poučil, že jej žaloba smeruje voči prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré nie je možné samostatne preskúmať správnym súdom. 3. Uznesenie bolo žalobkyni zaslané na ňou uvedenú adresu, pričom bolo dňa 21. júla 2025 doručené uplatnením fikcie dourčenia z dôvodu neprevzatia zásielky v odbernej lehote. Hoci bolo uznesenie žalobkyni účinne doručené už dňa 21. júla 2025, správny súd jej uznesenie doručoval opätovne, v záujme oboznámiť žalobkyňu s jeho obsahom a umožniť jej odstrániť vady žaloby. Žalobkyňa si uznesenie prevzala do vlastných rúk dňa 2. septembra 2025, no v stanovenej lehote resp. do dňa rozhodnutia správneho súdu naň nereagovala a vady žaloby neodstránila. Podľa § 7 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. 4. Prv, než správny súd pristúpil ku vecnému vybaveniu správnej žaloby, z jej obsahu ako aj z pripojenej prílohy v podobe napadnutého rozhodnutia ustálil, že žalobkyňa žiada preskúmanie zákonnosti prvostupňového rozhodnutia žalovaného vo veci odňatia prídavku na jej maloletého syna. Z obsahu podanej žaloby je zároveň zrejmé, že žalobkyňa, hoci poučená o možnosti podať voči napadnutému rozhodnutiu odvolanie adresované žalovanému, jej právo nevyužila a rozhodla sa obrátiť priamo na správny súd so žiadosťou o preskúmanie jeho zákonnosti. Hoci sa správny súd pokúsil zistiť, či žalobkyňa disponuje druhostupňovým rozhodnutím o podanom odvolaní, resp. či odvolacie konanie iniciovala, tá zostala nesúčinná a na výzvy správneho súdu nijako nereagovala. 5. V nadväznosti na ustálenie predmetu prieskumu správny súd zdôrazňuje, že správne súdnictvo vychádza zo zásady subsidiarity súdneho prieskumu, teda súdna ochrana nastupuje až v tom okamihu, keď sa už účastník správneho konania nemôže domôcť svojich práv v rámci správneho konania uplatnením prípustných riadnych opravných prostriedkov. V rámci správneho konania treba za vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov považovať až rozhodnutie o nich v rámci druhostupňového konania na príslušnom orgáne verejnej správy. Následne je možné správnu žalobu podať až proti takémuto rozhodnutiu podľa príslušných ustanovení SSP, t. j. v tomto prípade možnosť podania správnej žaloby proti rozhodnutiu vydanému odvolacím správnym orgánom o podanom opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu, ak vydané rozhodnutie žalobkyňa nepovažovala za zákonné. 6. Správny súd zdôrazňuje, že konanie v správnom súdnictve je prostriedkom ultima ratio, a teda ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov právnych vzťahov súdom nastupuje až po zlyhaní všetkých zákonných prostriedkov nápravy v rámci správneho konania. Konštrukcia Správneho súdneho poriadku preto vychádza z požiadavky vyčerpania prípustných opravných prostriedkov v zmysle ustanovenia § 7 písm. a) SSP, t. j. správne súdy preskúmavajú až právoplatné, resp. konečné rozhodnutia správnych orgánov. 7. Správny súd z predloženého napadnutého rozhodnutia zistil, že ide o rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, čo preukazuje i poučenie nachádzajúce sa v závere rozhodnutia, v zmysle ktorého je možné proti nemu podať riadny opravný prostriedok, t. j. odvolanie, do 15 dní od doručenia rozhodnutia orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, teda v danom prípade žalovanému. Rozhodnutie je preskúmateľné súdom až po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov a nadobudnutí právoplatnosti. Z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by žalobkyňa odvolanie podala a jeho podanie súdu ani dodatočne nepreukázala. 8. Keďže žalobkyňa aj napriek poučeniu správneho súdu zotrvala na podanej správnej žalobe v jej pôvodnom znení, smerujúcej voči napadnutému prvostupňovému rozhodnutiu, správny súd z takto jasne prejavenej vôle žalobkyne vychádzal. Za tohto procesno-právneho stavu správny súd nemal inú možnosť ako správnu žalobu postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. a) SSP odmietnuť. 9. Hoci je to žalobkyňa, ktorá v dôsledku podania správnej žaloby proti neprípustnému predmetu prieskumu procesne zavinila jej odmietnutie, a postupom podľa ustanovenia § 171 ods. 1 SSP by mal správny súd po správnosti priznať trovy konania žalovanému, s prihliadnutím na úvodné štádium súdneho konania, kedy zo strany žalovaného neboli realizované žiadne úkony, mu žiadne trovy konania, ktoré by mohol spravodlivo žiadať (§ 168 SSP), vzniknúť nemohli. Správny súd s odkazom na uvedené zistenie rozhodol o trovách konania tak, že právo na ich náhradu žalovanému nepriznal.
Poučenie:
Doručené uznesenie je právoplatné (§ 151 ods. 2 SSP). Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.