Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43Cob-44-2021.pdf
PDF · 94.03 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/44/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam Kamenskej, členov senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a JUDr. Mariána Blahu v právnej veci žalobcu MRA betón, s. r. o., so sídlom Sverepec 365, 017 01 Sverepec, IČO: 44 794 819, právne zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ŠTRBÁŇ, s. r. o., so sídlom Dvory 1932, 020 01 Púchov, IČO: 36 867 454 proti žalovanému Slostav, s.r.o., so sídlom Malachovská cesta 2274/100, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 45 320 454, o zaplatenie 7.042,44 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 62Cb/74/2019-100 zo dňa 8. septembra 2020, takto
rozhodol:
I. Odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 62Cb/74/2019-100 zo dňa 8. septembra 2020 o d m i e t a .
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. konanie v časti istiny vo výške 2.091,05 Eur zastavil. Vo výroku II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.951,39 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,0 % ročne zo sumy 1.912,68 Eur od 10.11.2018 do 27.02.2020, s úrokom z omeškania vo výške 9,0 % ročne zo sumy 1.327,39 Eur od 28.02.2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,0 % ročne zo sumy 1.623,96 Eur od 23.11.2018 do 06.08.2020, s úrokom z omeškania vo výške 9,0 % ročne zo sumy 723,96 Eur od 07.08.2020 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,0 % ročne zo sumy 1.542,96 Eur od 22.12.2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,0 % ročne zo sumy 605,76 Eur od 25.12.2018 do 14.04.2020, s úrokom z omeškania vo výške 9,0 % ročne zo sumy 779,88 Eur od 13.04.2019 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,0 % ročne zo sumy 577,20 Eur od 25.04.2019 do zaplatenia a paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku III. priznal žalobcovi nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca (poznámka odvolacieho súdu: žalobcom v čase začatia konania, ako aj v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bola obchodná spoločnosť MRA betón plus, s. r. o., so sídlom Sverepec 365, 017 01 Sverepec, IČO: 46 059 270) si návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným v upomínacom konaní uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 7.042,44 Eur s príslušenstvom, titulom ceny za dodaný betón a poskytnuté služby s tým spojené, a to na základe faktúry č. 400180374 vystavenej na sumu 1.912,68 Eur splatnej dňa 09.11.2018, faktúry č. 400180392 vystavenej na sumu 1.623,96 Eur splatnej dňa 22.11.2018, faktúry č. 400180632 vystavenej na sumu 1.542,96 Eur splatnej dňa 21.12.2018, faktúry č. 400180448 vystavenej na sumu 605,76 Eur splatnej dňa 24.12.2018, faktúry č. 400190374 vystavenej na sumu 779,88 Eur splatnej dňa 12.04.2019, faktúry č. 400190019 vystavenej na sumu 577,20 Eur splatnej dňa 24.04.2019.
3. V upomínacom konaní súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 30Up/616/2019 zo dňa 27.05.2019, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s vecným odôvodnením.
4. Pretože žalobca pred prvým pojednávaním vo veci vzal žalobu v časti istiny vo výške 2.091,05 Eur späť z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby dňa 27.02.2020 uhradil z faktúry č. 400180374 čiastku 585,29 Eur, dňa 14.04.2020 uhradil celú sumu 605,76 Eur z faktúry č. 400180448 a dňa 06.08.2020 z faktúry č. 400180392 čiastku 900,- Eur, súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 2.091,05 Eur aj bez súhlasu žalovaného zastavil.
5. Na prejednanie veci samej súd prvej inštancie určil termín pojednávania na deň 08.09.2020. Vzhľadom na to, že žalovaný sa na pojednávanie konané dňa 08.09.2020 nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný, pričom v predvolaní, ktoré mu bolo doručené do elektronickej schránky dňa 18.06.2020, bol poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, žalovaný zároveň do termínu pojednávania neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami a žalobca, ktorý sa podanou žalobou domáhal splnenia povinnosti v zmysle § 137 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v priebehu pojednávania navrhol, aby súd vo veci vydal rozsudok pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní boli kumulatívne splnené všetky podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 274 CSP, a preto žalobe žalobcu v časti, v ktorej zotrval na podanej žalobe, v celom rozsahu vyhovel.
6. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 CSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, keď aj zavinenie na čiastočnom zatavení konania pripísal žalovanému, ktorý uhradil časť žalovanej istiny až po podaní žaloby, priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100%.
7. Podľa úradného záznamu nachádzajúceho sa na č.l. 105 listinnej podoby spisu, žalovaný sa dňa 09.09.2020 telefonicky ospravedlnil, že sa nezúčastnil pojednávania vo veci dňa 08.09.2020, a to z dôvodu, že si pomýlil dátum pojednávania a neuvedomil si, že pojednávanie sa konalo včera a nie dnes.
8. Rozsudok súdu prvej inštancie bol žalovanému doručený dňa 25.09.2020. Dňa 07.10.2020 žalovaný osobne do podateľne súdu prvej inštancie podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamieta a nepriznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.
9. Žalovaný v odvolaní uviedol, že rozsudok je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko si žalobca riadne nesplnil povinnosť oznámiť žalovanému zmenu účtu, na ktorý má dlžné čiastky za neuhradené faktúry žalovaný poukazovať, a tak ho žalobca priviedol do omylu. Žalobca zaslal žalovanému dňa 08.06.2020 odsúhlasenie stavu pohľadávok k 31.12.2009 a napriek tomu, že žalobca vedel o zmene účtu, žalovanému to v liste neoznámil a tým ho priviedol do omylu. Žalovaný od januára 2020 pravidelne posielal žalobcovi dohodnuté čiastky z neuhradených faktúr, ale na účet uvedený na neuhradených faktúrach. Žalobca si nesplnil povinnosť oznámiť žalovanému zmenu účtu ani písomne, mailom či telefonicky. Nové číslo účtu bolo žalovanému doručené SMS správou až 06.08.2020, teda 2 a pol mesiaca po zrušení pôvodného účtu 20.05.2020. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že 06.08.2020 bolo žalobcovi vyplatených 1.500,- Eur v hotovosti za úhradu faktúry č. 401181632.
10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania žalobcovi v rozsahu 100%. Žalobca považuje rozsudok súdu prvej inštancie bez akejkoľvek pochybnosti za právne správny a zákonný. Podľa žalobcu v odvolaní žalovaného absentuje explicitne uvedenie všeobecnej náležitosti odvolania, a to v akom rozsahu sa rozsudok napáda, a preto má za to, že odvolanie má vadu, pre ktorú nemožno v odvolacom konaní pokračovať. Ak by odvolací súd mal za to, že odvolaním chcel žalovaný napadnúť výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie, žalobca musí skonštatovať, že proti rozsudku pre zmeškanie odvolanie nie je prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Nakoľko však žalovaný v odvolaní netvrdí, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, ale podáva odvolanie len z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, odvolanie žalovaného smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, z ktorého dôvodu by bolo taktiež potrebné odvolanie odmietnuť.
11. Uznesením č.k. 62Cb/74/2019-141 zo dňa 12.05.2021, právoplatným dňa 27.05.2021, súd prvej inštancie rozhodol, že pokračuje v konaní s právnym nástupcom žalobcu - so spoločnosťou MRA betón, s. r. o., so sídlom Sverepec 365, IČO: 44 794 819, a to s odôvodnením, že nahliadnutím do údajov zapísaných v obchodnom registri zistil, že žalobca bol dňa 26.11.2020 z obchodného registra dobrovoľne vymazaný v dôsledku zlúčenia a pretože žalobca zanikol počas konania skôr, ako sa právoplatne skončilo, v súlade s § 64 veta prvá CSP rozhodol tak, že v konaní bude pokračovať s právnym nástupcom žalobcu.
12. Dňa 08.06.2021 súd prvej inštancie žalovanému ako odvolateľovi doručoval vyjadrenie žalobcu k odvolaniu a v zmysle § 374 ods. 1 CSP mu umožnil, aby sa k nemu najneskôr v lehote 10 dní od doručenia písomne vyjadril. Dokumenty boli žalovanému podľa elektronickej doručenky doručené dňa 23.06.2021. Žalovaný sa už vo veci nevyjadril.
13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je potrebné odmietnuť.
14. Podľa § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
15. Podľa § 355 ods. 1 CSP proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.
16. Podľa § 356 písm. b) CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
17. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, m) nároku na náhradu trov konania.
18. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
19. Podľa § 373 ods. 1 CSP, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.
20. Podľa § 386 CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
21. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým sa strana sporu domáha, aby odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie. Pred rozhodnutím o odvolaní je odvolací súd povinný tiež preskúmať, či bolo odvolanie podané oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné a či obsahuje náležitosti v zmysle § 363 CSP. Zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa § 363 CSP je aj uvedenie toho, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda. Táto náležitosť odvolania má význam najmä v prípade, keď napadnuté rozhodnutie obsahuje viac ako jeden výrok alebo keď v konaní vystupuje na jednej sporovej strane viac subjektov.
22. V posudzovanej veci stranou konania je jeden žalobca a jeden žalovaný. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. rozhodol o čiastočnom zastavení konania, vo výroku II. zaviazal žalovaného na peňažné plnenie a vo výroku III. rozhodol o nároku na náhradu trov konania. Žalovaný v podanom odvolaní vyslovene uviedol, že odvolanie podáva proti „rozsudku súdu prvej inštancie“ a odvolacím návrhom sa domáhal, aby odvolací súd rozhodol tak, že „rozhodnutie súdu prvej inštancie mení tak, že žalobu zamieta a nepriznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%“. Keďže žalovaný v odvolaní neuviedol, že odvolanie podáva len proti niektorému výroku rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd je toho právneho názoru, že odvolanie žalovaného je potrebné považovať za odvolanie podané proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu, a preto v konkrétnych okolnostiach danej veci nejde o vadu, pre ktorú by nebolo možné v odvolacom konaní pokračovať.
23. Vo veci samej súd podľa § 212 ods. 1 CSP rozhoduje rozsudkom. Riadnym opravným prostriedkom proti rozsudku súdu prvej inštancie je odvolanie, ktoré je podľa § 355 ods. 1 CSP prípustné, ak to zákon nevylučuje. Prípustnosť odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie je teda založená na princípe generálnej klauzuly, z ktorej zákonodarca v ustanovení § 356 CSP upravil výnimky. Jedna z týchto výnimiek sa týka aj rozsudku pre zmeškanie, keď podľa § 356 písm. b) CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia.
24. Rozsudok pre zmeškanie, tzv. kontumačný rozsudok, je osobitným druhom rozsudku, ktorý predstavuje procesnú sankciu za pasivitu v civilnom sporovom konaní. Pri pasivite žalovaného v spore právna úprava Civilného sporového poriadku rozlišuje medzi rozsudkom pre zmeškanie žalovaného pred nariadením pojednávania (§ 273 CSP) a po nariadení pojednávania (§ 274 CSP). K rozhodnutiu o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného tak môže dôjsť nielen pri úplnej pasivite žalovaného, kedy sa ani len nevyjadrí k žalobe, ale aj pri pasivite čiastočnej, resp. následnej, keď napriek tomu, že žalovaný sa k žalobe vyjadril, resp. podal odpor proti vydanému platobnému rozkazu, nedostaví sa na pojednávanie vo veci samej.
25. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vo výroku I. konanie čiastočne zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby a následne vo výroku II. rozhodol o zostávajúcej časti žaloby rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa ustanovenia § 274 CSP. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na to, že čiastočné späťvzatie žaloby nebráni vydaniu rozsudku pre zmeškanie žalovaného ohľadne zvyšnej časti nároku (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.: Civilný sporový poriadok, Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, 1190 s).
26. Ustanovenie § 274 CSP umožňuje rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie v prípadoch, keď už súd nariadil pojednávanie vo veci samej a žalovaný sa na toto pojednávanie nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Podmienky vydania rozsudku pre zmeškanie upravené v ustanovení § 274 CSP sú kumulatívne, čo znamená, že všetky musia byť splnené súčasne, v rovnakom čase a aj odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie žalovaného je prípustné len z dôvodu, že tieto podmienky splnené neboli.
27. Žalovaný v odvolaní uvádzal tvrdenia, ktorými mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď konkrétne uvádzal tvrdenia o tom, že žalobca ho uviedol do omylu, lebo mu neoznámil zmenu čísla účtu a tvrdenia o tom, že dňa 06.08.2020 poskytol žalobcovi plnenie vo výške 1.500,- Eur, avšak žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne tvrdenia o tom, že by neboli splnené zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného ustanovené v § 274 CSP.
28. Pretože žalovaný v odvolaní napáda rozsudok pre zmeškanie z iných dôvodov ako uvádza § 356 písm. b) CSP, t.j. nenapáda rozsudok pre zmeškanie z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, pričom existencia uvedeného dôvodu je jediným kritériom pre záver o (objektívnej) prípustnosti odvolania proti rozsudku pre zmeškanie, a preto odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného vo vzťahu k výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, čo podľa § 386 písm. b) CSP je zákonným dôvodom pre odmietnutie odvolania.
29. V každom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu rozhodne o nároku na náhradu trov konania. Rozhodovanie o náhrade trov civilného sporového konania predstavuje rozhodovanie o samostatnom nároku, odlišnom od veci samej, a preto aj v prípade rozsudku pre zmeškanie je proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania odvolanie prípustné tak, ako to upravuje § 357 písm. m) CSP. Rovnako v prípade, kedy súd po čiastočnom zastavení konania ohľadne zvyšnej časti nároku rozhodne rozsudkom pre zmeškanie, je stranám zachovaná zákonná možnosť podať proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zastavení konania, t.j. čiastočnom zastavení konania odvolanie tak, ako to vyplýva z § 357 písm. a) CSP. Súd prvej inštancie teda v ods. 2 poučenia strany správne poučil, že proti výroku I. a výroku III. rozhodnutia je odvolanie prípustné, a preto aj odvolací súd prípustnosť a dôvodnosť odvolania osobitne vyhodnocoval vo vzťahu ku každému výroku napadnutého rozhodnutia.
30. Žalovaný síce podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu, t.j. aj proti výroku I. a výroku III., avšak žalovaný v lehote na podanie odvolanie neuviedol z akých dôvodov považuje rozsudok súdu prvej inštancie o čiastočnom zastavení konania a o náhrade trov konania za nesprávny. Rozhodnutie súdu prvej inštancie pritom podlieha prieskumu odvolacím súdom len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie v podanom odvolaní, resp. podľa § 365 ods. 3 CSP doplní do uplynutia lehoty na podanie odvolania, keďže podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi. Uvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, t.j. uvedenie odvolacích dôvodov, je aj zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa § 363 CSP.
31. Pretože žalovaný do uplynutia lehoty na podanie odvolania vo vzťahu k výroku I. a výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie žiadne odvolacie dôvody neuviedol, v tejto časti malo odvolanie vadu, pričom šlo o vadu odvolania, na doplnenie ktorej súd odvolateľa v zmysle kogentného ustanovenia § 373 ods. 1 in fine CSP nevyzýva, a preto odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného vo vzťahu k výroku I. a výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie nemá náležitosti podľa § 363 CSP a pre tieto vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať, čo podľa § 386 písm. d) CSP je zákonným dôvodom pre odmietnutie odvolania.
32. Vychádzajúc z konštatovaných skutočností odvolací súd musel odvolanie žalovaného odmietnuť, a to bez toho, aby sa zaoberal obsahom odvolania a vecnou správnosťou odvolaním napadnutého rozhodnutia.
33. Odvolací súd považuje za potrebné tiež uviesť, že zdanlivú tvrdosť zákona, keď napriek predchádzajúcej procesnej aktivite žalovaného v spore pred nariadením pojednávania, súd na nariadenom pojednávaní rozhodne rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, zákonodarca zmierňuje tým, že ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, môže podľa § 277 ods. 2 CSP navrhnúť, aby súd takýto rozsudok zrušil a nariadil nové pojednávanie. Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie môže v zmysle § 277 ods. 3 CSP žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel, pričom vo vzťahu k takémuto procesnému právu žalovaného má súd prvej inštancie poučovaciu povinnosť. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v rozhodnutí č.k. 62Cb/74/2019-100 zo dňa 08.09.2020 v odseku 7 uviedol poučenie v znení: „Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel.“. Žalovaný teda bol súdom prvej inštancie riadne poučený o práve podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a o zákonnej lehote na podanie takéhoto návrhu. Tieto skutočnosti odvolací súd uvádza z dôvodu, že aj keby žalovaný v súčasnosti prípadný návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku podal, bol by podaný zjavne oneskorene, lebo ak žalovaný dňa 07.10.2020 osobne do podateľne súdu prvej inštancie podal odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie, najneskôr v tento deň sa musel o rozsudku pre zmeškanie dozvedieť, a teda najneskôr od tohto dňa žalovanému začala plynúť 15-dňová zákonná lehota na podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.
34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Podľa § 262 ods. 2 CSP
o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).