Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-6S/90/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Tomáša Kuruca a z členov senátu JUDr. Jany Raganovej a JUDr. Pavla Doriča, PhD., v právnej veci žalobcu: Joblesa-FTK s.r.o., so sídlom: Werferova 3782/6, 040 11 Košice - mestská časť Juh, IČO: 46 257 896, právne zastúpený: JUDr. Peter Majerník, advokát so sídlom: Werferova 1, 040 11 Košice, IČO: 42 109 680, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101465920/2021 zo dňa 11.08.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 101465920/2021 zo dňa 11.08.2021 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu Košice, č. 100587410/2021 zo dňa 13.04.2021 a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Košice (ďalej aj „správca dane“ alebo „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č.: 100587410/2021 zo dňa 13.04.2021 podľa o správe daní (ďalej aj „“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2019. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie tohto rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení ustanovení v nadväznosti na zákona o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „zákon o dani z pridanej hodnoty“ alebo „zákon o DPH“). Správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie júl 2019 v celkovej sume 9.400,00 eur z troch faktúr od dodávateľa HTH č. 20190710 zo dňa 10.07.2019 (suma s DPH 16.800,- eur) , č. 201907302 zo dňa 30.07.2019 (suma s DPH 20.400,- eur) a č. 201907319 (suma s DPH 19.200,- eur) zo dňa 31.07.2019.

2. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že neuznal uplatnené odpočítanie dane z predmetných faktúr dodávateľa HTH, s.r.o. z dôvodu, že vznik daňovej povinnosti u dodávateľa, a tým aj právo odpočítať daň daňovému subjektu nepovažoval za preukázané. Správca dane vyjadril pochybnosti o pravdivosti údajov uvedených v dokladoch predložených žalobcom.

3. Správca dane uzavrel, že aj napriek skutočnosti, že splnomocnený zástupca dodávateľa žalobcu (HTH, s.r.o.) A. B. uviedol, že tovar a pracovníkov zabezpečili spoločnosti Building Home, s.r.o., BASS, s.r.o. prostredníctvom rumunskej spoločnosti ARIANA TAXI DISPATCH, na základe zistení správcu bolo preukázané, že spoločnosti Building Home, s.r.o., BASS, s.r.o. neboli evidované ako

žiadatelia o pracovné povolenia, štátni príslušníci tretích krajín tieto práce nemohli vykonať. Správca tiež poukázal na skutočnosť, že z vyjadrenia splnomocneného zástupcu A. B., že pracovníkov zabezpečili spoločnosti Building Home, s.r.o., BASS, s.r.o., pričom spoločnosť HTH, s.r.o. predložila správcovi zoznam pracovníkov pre ArxVita SK s.r.o (žalobcu) - mala toto sprostredkovanie fakturovať uvedeným spoločnostiam, avšak z predložených dokladov spoločnosti HTH, s.r.o. sa v zozname vystavených faktúr tieto spoločnosti nenachádzajú. Z predloženého výpisu z rumunskej databázy www.datoriepublica.gov.ro vyplývalo, že spoločnosť ARIANA TAXI DISPATCH sa zaoberá prepravnou činnosťou - taxi službou a je to taxi operátor s 3 zamestnancami. Správca dane tak uzatvoril, že predložený zoznam poskytnutých pracovníkov, ktorí mali vykonávať práce uvedené na predmetných faktúrach obsahuje mená osôb, ktoré na prácu v Slovenskej republike nemajú povolenie, poprípade im pracovné povolenie bolo vydané pre iného zamestnávateľa. Správca dane konštatoval, že dodávateľ žalobcu (HTH, s.r.o.) nemal zamestnancov a predmetné práce a služby neboli vykonané tak, ako to deklaruje na ním vystavených faktúrach pre žalobcu. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v prípade, že je vystavená faktúra, ale dodanie tovaru a služby neuskutoční dodávateľ je v súlade s § 69 ods. 5 zákona o DPH povinný zaplatiť daň uvedenú na faktúre, čo je v danom prípade určitou formou sankcie za neoprávnené konanie platiteľa, ale daňová povinnosť nevzniká a rovnako nevzniká ani odberateľovi právo na odpočítanie dane. Uzavrel, že uskutočnenie zdaniteľných obchodov, či oprávnenosť nároku na odpočítanie, musí preukázať kontrolovaný daňový subjekt, nie správca dane. Pritom zo strany daňového subjektu nestačí len všeobecné tvrdenie, ale musí ísť o objektivizované preukázanie, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/111/2014, v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že iba samotná existencia faktúry vyhotovenej platiteľom dane, na ktorej je uvedená DPH, ešte nezakladá právo na odpočítanie dane. Uviedol, že technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, ale tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Kontrolný výkaz zasielaný kontrolovaným daňovým subjektom, je odrazom zaslaného daňového priznania, avšak nepreukazuje, že k uskutočneniu zdaniteľných obchodov došlo tak, ako to daňový subjekt deklaruje. Správca dane tiež argumentoval, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte a je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101465920/2021 zo dňa 11.08.2021 (napadnuté rozhodnutie) tak, že rozhodnutie správcu dane ako vecne správne potvrdil.

5. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia sa stotožnil so skutkovými a právnymi zisteniami správcu dane. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie prvostupňového rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení ustanovení § 49 ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, keď správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2019 v celkovej sume 9.400,00 eur z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočet dane z pridanej hodnoty.

6. Žalovaný uviedol, že správca dane pri výkone daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2019 získal dôkazy a preukázal, že poskytnuté služby (vykonanie prác) neboli vykonané tak, ako to deklaroval žalobca ako daňový subjekt a opakovane uviedol, že nespochybnil dodanie prác uskutočnených pre odberateľa Slovak Telecom, a.s., ale spochybnil uskutočnenie zdaniteľných obchodov, ktoré mali byť dodané žalobcovi v dodávateľskom reťazci daňovému subjektu jeho deklarovaným dodávateľom spoločnosťou HTH, s.r.o. (URUMBU s.r.o. – Building Hmoe, s.r.o. – BASS, s.r.o. – HTH, s.ro. – žalobca). Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dospel k záveru, že správca dane oprávnene konštatoval porušenie ustanovení § 49 ods. 1, 2 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, pretože daňový subjekt nepreukázal, že tovar a služby fakturované spoločnosťou HTH, s.r.o. táto spoločnosť skutočne dodala. Daňový subjekt síce tvrdil, že tovar a služby boli reálne dodané, ale podstatné je, že okrem tvrdení a formálnych dôkazov nepredložil žiadne iné dôkazy preukazujúce dodanie tovaru a služieb spoločnosťou HTH, s.r.o., ktorá vystavila preverované faktúry.

II.

Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov konania

7. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa. V správnej žalobe namietal: nesprávne právne posúdenie veci ; nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov ) ; to, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy na základe napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a tiež, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej . Žalobca žiadal vo veci nariadiť pojednávanie.

8. Žalobca namietal, že správca dane neuznal uplatnené odpočítanie dane, pretože vznik daňovej povinnosti u dodávateľa, a tým aj právo odpočítať daň žalobcu nepovažuje za preukázané. Žalobca zdôraznil, že za rozhodujúce považuje to, že kontrolné výkazy spoločnosti HTH, s.r.o. zodpovedajú kontrolným výkazom žalobcu. Žalobca tiež zdôraznil, že správca dane napadnuté rozhodnutie opiera výlučne o skutočnosti na strane dodávateľa - HTH, s.r.o. a zdôraznil, že ide o skutočnosti mimo neho, ako aj skutočnosť, že správca dane nikdy nespochybnil vykonanie prác, zapožičanie techniky a dodanie telekomunikačného materiálu spoločnosť HTH, s.r.o.. Žalobca ďalej dôvodil, že už len samotná faktúra vystavená dodávateľom je dostatočným dôkazom na preukázanie, že sa uskutočnilo dodanie tovaru, respektíve služieb s poukazom na judikatúru Súdneho Dvora EÚ vo veci PPUH Stehcemp, C-227/14. Žalobca tiež namietal že správca dane môže vyjadriť pochybnosti ohľadom vierohodnosti, preukaznosti, správnosti, úplnosti účtovníctva a iných povinných záznamov, je však povinný identifikovať a preukázať konkrétne dôvodné pochybnosti a zdôraznil, že správca dane v rámci tejto daňovej kontroly nepredložil žiadne vlastné zistenia, jasne preukazujúce pochybnosti o tvrdeniach žalobcu. Zdôraznil, že pokiaľ spoločnosť HTH, s.r.o. nedokáže preukázať dodanie služieb subdodávateľom, ide o neunesenie dôkazného bremena touto spoločnosťou ohľadom jej daňovej povinnosti, pretože žalobcu je irelevantné akým spôsobom jeho dodávateľ vyprodukoval objednané služby, či vlastnými zamestnancami, svojimi dodávateľmi alebo iným spôsobom, nakoľko žalobcovi boli služby riadne a včas dodané práve spoločnosťou HTH, s.r.o. Namietal, že prípadné nepoctivé konanie jeho dodávateľa alebo jeho snaha o poníženie vlastnej daňovej povinnosti nemôže byť na ťarchu žalobcu, pretože tento nemá na jeho konanie žiaden dosah a nemá o ňom ani žiadnu vedomosť, nakoľko ide o informácie podliehajúce bankovému tajomstvu.

9. K námietke nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalobca uviedol, že každý účastník správneho konania má právo na to, aby rozhodnutie, ktorého zaväzuje na určité konanie bolo riadne odôvodnené. Uviedol, že z rozhodnutia by malo byť žalobcovi zrejmé, na základe akých úvah a dôkazov správca dane dospel by k ním prezentovaným záverom. Žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za chaotické, a podľa jeho názoru sú v ňom opakovane uvádzané vykonštruované závery bez akejkoľvek opory vo vykonaných dôkazoch.

10. K námietke nepreskúmateľnosti žalobca uviedol, že medzi dôvody nezrozumiteľnosti patrí absencia právnych záverov vyplývajúca z rozhodujúcich skutkových okolností a ich nejednoznačnosť. Žalobca namietal, že správne orgány nereagovali na pripomienky žalobcu a obmedzujú sa iba na opakovanie už skôr zistených skutočností z daňovej kontroly. Žalobca tiež namietal, že žalovaný iba zopakoval zistenia správcu dane. Žalobca zdôraznil, že odôvodnenie rozhodnutia je formulované takým spôsobom, že jeho obsah sa výlučne venuje dôkazom týkajúcim sa dodávateľa žalobcu a navyše správca dane dôkazy predložené žalobcom vôbec nevyhodnotil a z rozhodnutia sa nedozvedáme, prečo správca dane považuje objektívne zdokumentovaná dodanie služieb a tovarov, prenájom strojov a techniky za nedostatočné. Žalobca považuje závery žalovaného obsiahnuté v rozhodnutí za svojvoľné a arbitrárne a výklad právnej normy za ústavne nesúladný a závery žalovaného považuje za neodôvodnené.

11. Žalobca ďalej namietal, že závery správcu dane vychádzajú z nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu, ktorý mal za následok nesprávne posúdenie právneho nároku daňového subjektu, ďalej namietal, že správca dane hodnotil dôkazy nesprávne, respektíve sa nimi vôbec nezaoberal a rozhodnutie tak trpí vadou nezákonnosti.

12. Žalobca považoval rozhodnutie za svojvoľné a arbitrárne. Podľa názoru žalobcu, došlo z jeho strany k uneseniu dôkazného bremena, keď preukázal, že služby a tovary, ktoré si od svojich dodávateľov objednal mu boli riadne dodané a podľa jeho názoru pokiaľ žalovaný spochybňuje nárok na odpočítanie DPH iba z dôvodu pochybností, ktoré majú svoj základ v konaní iných obchodných spoločností, tak v takom prípade je namieste aplikovať rozsudok Súdneho Dvora EÚ v prípadoch C-354/03 (Optigen) a C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House). Zdôraznil, že dôkazné bremeno sa vzťahuje výlučne na preukázanie skutočností viažucich sa k jeho daňovej povinnosti a navyše iba ku skutočnostiam ním tvrdeným, a nie je možné, aby správca dane zaťažoval žalobcu preukázaním skutočnosti, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžk/67/2015.

13. Žalobca tiež zdôraznil, že právo na odpočítanie dane možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa takýmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu.

14. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 14.02.2022 zotrval na svojej argumentácii uvedenej v odôvodnení rozhodnutia. Uviedol, že správca dane získal dostatok dôkazov, na základe ktorých dospel k oprávnenému záveru, že deklarované dodanie tovaru a služieb žalobcovi dodávateľom HTH, s.r.o. nebolo preukázané ako reálne a žiadal žalobu zamietnuť, pričom súhlasil s nariadením pojednávania vo veci.

15. Vyjadrenie žalovaného bolo zaslané žalobcovi, ktorý naň reagoval replikou doručenou súdu (pôvodne Krajskému súdu v Košiciach) dňa 01.04.2022, v ktorej zotrval na svojej doterajšej právnej argumentácií, mal za to, že dostatočným spôsobom preukázal uskutočnenie zdaniteľných obchodov dodávateľom, pričom správca dane a následne aj žalovaný svoje rozhodnutie založili výlučne na skutočnostiach na strane dodávateľa a subdodávateľov.

16. Žalovaný už na repliku žalobcu na základe výzvy súdu duplikou nereagoval.

III.

Konanie na správnom súde

17. Správny súd v Košiciach je od 01.06.2023 súdom konajúcim v správnych veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove (v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s , 3 o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená na Krajskom súde v Košiciach a bola jej pridelená sp. zn. 6S/90/2021. Od 01. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 2S a je vedená pod sp. zn. KE-6S/90/2021.

18. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia ( (ďalej aj „“) ), postupom podľa vec prejednal na pojednávaní dňa 28.10.2025 za účasti povereného zástupcu žalovaného a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná a že je daný dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa ustanovenia , ako aj prvostupňového správneho orgánu a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie prvostupňovému správnemu orgánu ( ).

19. Právny zástupca žalobcu napriek tomu, že bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť na pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnil, hoci vo veci žiadal, aby správny súd nariadil pojednávanie.

20. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na všetkých skutočnostiach uvedených vo vyjadreniach, ako aj v odôvodnení rozhodnutia a navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu.

21. Vo svojom prednese uviedol, že rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie napadnutého rozhodnutia bolo porušenie § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH z dôvodu, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane tým, že okrem tvrdenia, že služby a tovar dodala spoločnosť HTH a predloženia len rámcovej zmluvy a dodávateľských faktúr s prílohami a ich priradeniu k odberateľským faktúram pre odberateľa Slovak Telekom a poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky po vydaní Rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Kemwater ProChemie.

IV.

Relevantná právna úprava

22. Podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ). Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

23. Podľa § 3 ods.2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

24. Podľa § 3 ods.3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

25. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

26. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

27. Podľa § 24 ods.3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

28. Podľa § 24 ods.4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

29. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

30. Podľa o dani z pridanej hodnoty daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti

do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

31. Podľa o dani z pridanej hodnoty právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

32. Podľa o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň: a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa a , d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

33. Podľa ) o dani z pridanej hodnoty. Právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

34. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

35. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

V.

Právny názor správneho súdu

36. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 101465920/2021 zo dňa 11.08.2021, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 100587410/2021 zo dňa 13.04.2021 o určení rozdielu na dani z pridanej hodnoty vo výške 9.400,- eur za zdaňovacie obdobie júl 2019 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku.

37. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

38. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania skúmal aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa správny orgán druhého stupňa - žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Správna úvaha, resp. voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu, ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Správny orgán má však povinnosť náležite túto svoju správnu

úvahu vysvetliť, a to dostatočne jasným, zrozumiteľným a logickým spôsobom tak, aby predovšetkým samotnému účastníkovi konania ozrejmil, prečo, z akých konkrétnych dôvodov a vzhľadom, na ktoré okolnosti v jeho právnej veci dospel k záveru uvedenému vo výroku svojho rozhodnutia.

39. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia podľa ), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia Daňového poriadku vyplýva, že z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé.

40. Žalobca v žalobe namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, nakoľko sa žalovaný v odôvodnení nevysporiadal ani so skutkovou, ani s právnou argumentáciou žalobcu. Súd sa však s touto námietkou žalobcu nestotožnil a má za to, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je zrejmé, že tak rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa obsahujú všetky náležitosti, ktoré má obsahovať odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 63 Daňového poriadku. Súd po preskúmaní oboch rozhodnutí, ako aj administratívnych spisov má za to, že tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzali zo zisteného skutkového stavu, ktorý považovali pri ich právnom posúdení veci za dostatočný, z oboch rozhodnutí je možné vyvodiť správnu úvahu oboch správnych orgánov, dostatočným spôsobom sú uvedené ustanovenia zákonov, podľa ktorých správne orgány vec právne posúdili a z rozhodnutia žalovaného je zrejmé aj to, ako sa žalovaný vyrovnal s odvolacími námietkami žalobcu. Tak žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie postavili na tom, že v danom prípade nevznikol nárok na odpočet dane u žalobcu z dôvodu, že správca dane pri výkone daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2019 získal dôkazy a preukázal, že poskytnuté služby (vykonanie prác) neboli vykonané tak, ako to deklaroval žalobca ako daňový subjekt a opakovane uviedol, že nespochybnil dodanie prác uskutočnených pre odberateľa Slovak Telecom, a.s., ale spochybnil uskutočnenie zdaniteľných obchodov, ktoré mali byť dodané žalobcovi v dodávateľskom reťazci daňovému subjektu jeho deklarovaným dodávateľom spoločnosťou HTH, s.r.o. (URUMBU s.r.o. – Building Hmoe, s.r.o. – BASS, s.r.o. – HTH, s.ro. – žalobca). Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia dospel k záveru, že správca dane oprávnene konštatoval porušenie ustanovení § 49 ods. 1, 2 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, pretože daňový subjekt nepreukázal, že tovar a služby fakturované spoločnosťou HTH, s.r.o. táto spoločnosť skutočne dodala.

41. V danom prípade však správny súd má za to, že žalovaný, ktorý sa stotožnil s právnym posúdením veci prvostupňovým správnym orgánom, keď opakovane uviedol, že nespochybnil dodanie prác uskutočnených pre odberateľa Slovak Telecom, a.s., ale spochybnil uskutočnenie zdaniteľných obchodov, ktoré mali byť dodané žalobcovi v dodávateľskom reťazci daňovému subjektu jeho deklarovaným dodávateľom spoločnosťou HTH, s.r.o. (URUMBU s.r.o. – Building Hmoe, s.r.o. – BASS, s.r.o. – HTH, s.ro. – žalobca), teda že spochybnil dodanie služby (vykonanie prác) subdodávateľmi dodávateľa žalobcu a z tohto dôvodu konštatoval žalobcom porušenie ustanovení § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH z dôvodu, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, zaťažil svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v nesprávnom právnom posúdení veci.

42. V otázke právneho posúdenia veci tak správny súd poukazuje na to, že právo na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, ktorými sú v prvom rade to, že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň, po druhé to, že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie a v neposlednom rade po tretie to, že prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ tieto tri hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, teda status deklarovaného dodávateľa, materiálna existencia plnenia a použitie prijatého plnenia v rámci ekonomickej činnosti príjemcu nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.

43. Tieto tri podmienky, ktoré explicitne vychádzajú zo Smernice 2006/112/ES, a ktoré boli transponovaného do právneho poriadku Slovenskej republiky a sú súčasťou zákona o dani z pridanej hodnoty, v zmysle ktorého si daňový subjekt môže odpočítať daň dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 zákona o dani z pridanej hodnoty), zároveň je potrebné, aby daňová povinnosť vznikla dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník (§ 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty). Následne daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje, musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty) a zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písmeno a) zákona o dani z pridanej hodnoty), čo je v tomto prípade formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.

44. Odpočítanie dane môže byť v zmysle rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ, ako aj Najvyššieho správneho súdu SR obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, ak došlo k daňovému podvodu alebo v prípade zneužitia práva.

45. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na záver rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 zo dňa 03.09.2020, podľa ktorého: „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu“.

46. Právne záväzný názor Súdneho dvora bol neskôr pretavený aj do rozhodovacej praxe Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý rozsudkom sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022 v bode 28 k posudzovaniu okolností nepreukázania dodania služieb deklarovaným dodávateľom v prípade, ak správca dane spochybní ich vykonanie subdodávateľmi deklarovaného dodávateľa, teda pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa sťažovateľa, ktoré nemali žiadnych zamestnancov, nemali personálne vybavenie, nemali materiálno-technické vybavenie na realizáciu daných prác a teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia, nakoľko v prípade spochybnenia subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane sťažovateľovi len, ak by bolo v konaní preukázané, že sťažovateľ sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom.

47. V prejednávanej veci správca dane uzavrel po vykonanom dokazovaní to, že daňový subjekt porušil ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na ustanovenie § 51 zákona o dani z pridanej hodnoty, keďže podľa neho nebolo preukázané, že nespochybnil dodanie prác uskutočnených pre odberateľa Slovak Telecom, a.s., ale spochybnil uskutočnenie zdaniteľných obchodov, ktoré mali byť dodané žalobcovi v dodávateľskom reťazci daňovému subjektu jeho deklarovaným dodávateľom spoločnosťou HTH, s.r.o. (URUMBU s.r.o. – Building Hmoe, s.r.o. – BASS, s.r.o. – HTH, s.ro. – žalobca), teda že spochybnil dodanie služby (vykonanie prác) subdodávateľmi dodávateľa žalobcu.

48. Správny súd v otázke statusu osoby deklarovaného dodávateľa poukazuje aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C - 154/20 z 09.12.2021 kde v závere prijal jednoznačný postoj: „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH) zaplatenej na vstupe sa má nepriznať bez toho, aby daňový úrad musel preukázať, že zdaniteľná osoba sa dopustila podvodu na DPH alebo že vedela, alebo mala vedieť, že uvádzané plnenie, na ktorom sa zakladá právo na odpočítanie dane, bolo súčasťou takéhoto daňového podvodu, ak v prípade, že tento skutočný dodávateľ tovaru alebo poskytovateľ služieb nebol identifikovaný, táto zdaniteľná osoba nepredloží dôkaz o tom, že tento dodávateľ alebo poskytovateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby, pokiaľ vzhľadom na skutkové okolnosti a napriek dôkazom poskytnutým touto zdaniteľnou osobou chýbajú údaje potrebné na overenie, či skutočný dodávateľ alebo poskytovateľ mal toto postavenie“. Teda, že uvedenie deklarovaného dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane, avšak status osoby deklarovaného dodávateľa hmotnoprávnou podmienkou je a dôkazné bremeno má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane, v danom prípade žalobca.

49. V tomto prípade bola deklarovaným dodávateľom žalobcu spoločnosť HTH, s.r.o.. Podstatou spochybnenia zo strany správcu dane, s ktorými sa stotožnil aj žalovaný sa týkali okolností mimo priamej dispozičnej sféry žalobcu, nakoľko ide o pochybnosti založené na skutočnostiach týkajúcich sa subdodávateľov v obchodných reťazcoch s účasťou žalobcu. Pokiaľ však ide o skutočnosti týkajúce sa subdodávateľov, tieto v zásade nemajú priamy súvis so spornými obchodnými prípadmi medzi žalobcom a jeho deklarovaným dodávateľom, v zmysle vyššie uvedených hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane samotným žalobcom.

50. Z uvedeného je možno prijať jednoznačný záver o tom, že pre záver správcu dane a žalovaného, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa žalobcu, a takýto záver nie je a ani nemôže byť podmienený cenou samotného plnenia, ani personálnym prepojením spoločností v reťazci alebo miery ich obozretnosti, materiálno-technickým vybavením na realizáciu dodania služieb alebo či disponovali nevyhnutnými prostriedkami alebo personálom na zabezpečenie fakturovaného plnenia. V prípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane žalobcovi, ak bolo v konaní právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mohla vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci v predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca.

51. K námietke žalobcu ohľadom nesprávnej aplikácie ustanovení daňového poriadku v otázke prenosu dôkazného bremena správny súd vzhľadom na zistené nesprávne právne posúdenie veci zo strany žalovaného, ako aj správcu dane v predmetnej veci a potrebu opätovného rozhodovania zo strany správnych orgánov túto námietku v tomto okamihu vyhodnotil ako predčasnú.

52. Správny súd aj napriek tomu v stručnosti pripomína, že subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie, však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. To znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. V tomto kontexte správca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v prípade, že dokáže vážny a dôvodný nesúlad skutočnosti s účtovníctvom daňového subjektu. Aby správca dane svoje dôkazné bremeno uniesol je nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré

vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu. V prípade, že správny orgán unesie svoje dôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu, pričom spravidla využíva iné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil (v tejto súvislosti viď. napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21). Zároveň je tiež potrebné pripomenúť, že daňový subjekt je povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje. Dôkazné bremeno sa teda prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od faktického a dôkazného stavu konania.

53. Daň z pridanej hodnoty upravená zákonom o DPH je harmonizovanou daňou a je súčasťou právneho rámca spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty je upravený prameňmi práva Európskej únie predovšetkým Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“). Z uvedeného dôvodu k aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu, a to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“).

54. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ aj Najvyššieho správneho súdu obmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo, ak došlo k zneužitiu práva. V nadväznosti na to je odlišná situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, v prípade daňového podvodu či zneužití práva znáša dôkazné bremeno správca dane.

55. Podľa konštantnej judikatúry najvyšších súdnych autorít zároveň tiež platí, že súd nie je povinný reagovať na všetky argumenty strán konania, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie sporu podstatný a rozhodujúci význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie.

56. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd podľa zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ( ) a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie ( veta prvá ).

57. Povinnosťou žalovaného bude po vrátení veci v novom konaní dôsledne sa riadiť právnym názorom správneho súdu uvedenom v tomto rozsudku tak, ako to súd uviedol vyššie, pri posúdení zisteného skutkového stavu dôsledne rešpektovať platnú judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci nepriznania odpočtu dane z pridanej hodnoty, dôsledne sa zároveň vysporiadať s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a správnej žalobe a vec opätovne správne právne posúdiť a rovnako tak vyhodnotiť prípadnú dostatočnosť zisteného skutkového stavu, tak aby korešpondovalo s platnou právnou úpravou, judikatúrou a právnym názorom správneho súdu.

58. Súd zároveň poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

59. O trovách konania rozhodol správny súd podľa tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania o výške, ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci ( ).

60. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v / až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, 2 ).