Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sf/23/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Petra Piroša a JUDr. Miroslavy Štefčekovej, v právnej veci žalobcu: STABO, s.r.o., so sídlom: Dunajská 1, 811 08 Bratislava, IČO: 31 620 582, právne zast.:Advocatur Gémeš, Filipová & Partner AG, advokátska kancelária, Städtle 17, 9490 Vaduz, Lichtenštajnské kniežatstvo Reg. č.: FL - 0002.539.075 - 9 Registrácia: Amt Für Justiz Fürstentum Liechtenstein Handelsregister, organizačná zložka BOOM & SMART Slovakia, so sídlom Dolná 6A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 53 096 428, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100728396/2024 zo dňa 28.02.2024

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100728396/2024 zo dňa 28. februára 2024, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 102631720/2023 zo dňa 23. októbra 2023 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu, v sume, aká bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane (ďalej len „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán verejnej správy“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č. 102709700/2019 zo dňa 25.11.2019 (ďalej len „Protokol“), ktorý bol žalobcovi doručený dňa 07.12.2019 spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole. Dňa 10.01.2020 bolo správcovi dane doručené Vyjadrenie žalobcu k zisteniam z daňovej kontroly. Pripomienky žalobcu k Protokolu správca dane so žalobcom prerokoval na ústnom pojednávaní konanom dňa 04.12.2020.

2. Správca dane rozhodnutím č. 101973165/2020 zo dňa 14.12. 2020 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 74 262,55 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) tak, že rozhodnutím č. 1008124228/2021 zo dňa 12.05.2021 rozhodnutie správcu dane č. 101973165/2020 zo dňa 14.12. 2020 potvrdil. Na základe žalobcom podanej správnej žaloby Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 73S/33/2021 zo dňa 01.12.2022, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1008124228/2021 zo dňa 12.05.2021 spolu s rozhodnutím správcu dane č. 101973165/2020 zo dňa 14.12. 2020 a vrátil vec prvostupňovému orgánu verejnej správy

na ďalšie konanie. V rozsudku uviedol, že správca dane buď vykoná žalobcom navrhované dôkazy – výsluchy navrhnutých svedkov alebo, ak ich nevykoná, v novom rozhodnutí uvedie relevantné a akceptovateľné skutočnosti odôvodňujúce odmietnutie vykonania navrhovaného dôkazu. Následne znovu správca dane vyhodnotí žalobcom predložené i správcom dane vykonané dôkazy, a to v súlade s ich obsahom, opätovne posúdi splnenie zákonných podmienok pre uznanie žalobcom uplatnených daňových výdavkov a určenie dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016 a vo veci opätovne rozhodne. Správca dane po vrátení veci dňa 07.06.2023 vykonal výsluch svedka A. B. a dňa 29.06.2023 opätovne vypočul svedka C. C.. Správca dane vykonal aj ďalšie úkony (preverenie trvalých pobytov svedkov, žiadosť z zaslanie podkladov a informácií od Prezídia policajného zboru), s ktorými oboznámil žalobcu v Oboznámení č. 102516156/2023 zo dňa 06.10.2023. Tiež požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia, ktorému žalovaný vyhovel a oznámením č.101150631/2023 zo dňa 26.04.2023 predĺžil lehotu na rozhodnutie o 180 dní, o čom správca dane upovedomil žalobcu Upovedomením č. 101282353/2023 zo dňa 16.05.2023.

Rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy

3. Správca dane následne vydal rozhodnutie č. 102631720/2023 zo dňa 23. októbra 2023, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 54 462,55 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správcu dane“ alebo „rozhodnutie prvostupňového orgánu„). Daň vyrubená daňovým priznaním doručeným dňa 17.03.2017 činila 25 544,67 €, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní činila 99 807,22 € a rozdiel dane predstavoval sumu 74 262,55 €. Na základe vykonanej daňovej kontroly a doplneného dokazovania vo vyrubovacom konaní, preukázaných kontrolných zistení a vyhodnotenia dôkazov, bol základ dane v sume 116 112,16 Eur, uvedený v daňovom priznaní dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016 zmenený po kontrole na sumu 363 669,21 Eur. Priznaná daň uvedená na r. 1050 daňového priznania v sume 25 544,67 Eur bola zmenená po kontrole na sumu 80 007,22 Eur, a teda bol zistený rozdiel dane v sume 54 462,55 Eur.

4. Správca dane nepovažoval výdavok v sume 60 000,00 Eur, ktorý mal žalobca vynaložiť za poskytnutie reklamy súvisiacej s marketingovou akciou „D. E. - diár: Rok podľa Dary“, ktorý bol žalobcovi vyfakturovaný obchodnou spoločnosťou MACANO s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 46616161 (ďalej len „MACANO s.r.o.“) faktúrami č. 2216131585, č. 2216131838, č. 2216132098 a č. 2216132561, za daňový výdavok, nakoľko podľa správcu dane nebola preukázaná reálnosť výdavku za reklamu. Žalobca podľa správcu dane predložil iba listinné dôkazy (zmluva, faktúry, diár), ktoré sú formálnou podmienkou nároku na uplatňovanie fakturovanej služby ako nákladovej položky, avšak nie postačujúcou podmienkou pre ich uznanie ako daňového výdavku, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Správca dane mal za to, že cieľom reklamného partnerstva nebolo sprostredkovanie odkazu verejnosti o existencii žalobcu, jeho činnosti a prezentácia žalobcom ponúkaného tovaru a služieb, ale reklamným odkazom bol len samotný diár a jeho prezentácia za účelom jeho predajnosti. Správca dane dospel k záveru, že žalobca nepreukázal opodstatnenosť vynaloženia nákladov za reklamu v diári „Rok podľa Dary“, uvedené výdavky nie sú daňovými výdavkami podľa s zákona č. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo „zákon o dani z príjmov“), nesúviseli s jeho činnosťou so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmu – podmienka vecnosti. Podľa správcu dane reklamné služby neboli realizované dodávateľom MACANO s.r.o., ktorý bol uvedený na dodávateľských faktúrach. Správca dane preto podľa zákona o dani z príjmov zvýšil hospodársky výsledok o sumu 60 000,00 Eur.

5. Správca dane posúdil aj výdavky žalobcu vo výške 134 450,00 Eur vyplývajúce z dodávateľských faktúr č. 261, č. 555, č. 794, č. 1082, č. 1450, č. 1837, č. 2131, č. 2471, č. 2749, č. 3140, č. 3334 a č. 3650, ktoré boli žalobcovi vyfakturované na základe Zmluvy o zabezpečení technickej správy budovy č. 3112/2016 zo dňa 28.12.2015 (ďalej len „Zmluva o správe“) v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 29.07.2016, uzatvorenej s obchodnou spoločnosťou EUBUILD, s.r.o., Seberíniho 9, 821 03 Bratislava, IČO 46 118 705 (ďalej len „EUBUILD, s.r.o.“) a dospel k záveru, že nejde o daňové výdavky podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Podľa správcu dane žalobca nepreukázal, že činnosti uvedené v Zmluve o správe boli poskytované dodávateľským spôsobom. Predloženie Zmluvy o správe, faktúr, preberacích protokolov a rozpisu prác podľa neho nedeklarujú, že tieto služby boli skutočne poskytnuté spoločnosťou EUBUILD s.r.o. Podaná výpoveď svedka, bývalého konateľa spoločnosti MACANO s.r.o., C. C., a ani zistené informácie z ISFS-SD, nepreukázali reálnu realizáciu poskytnutia služieb, týkajúcich

sa technickej správy budov spoločnosťou MACANO s.r.o. a spoločnosťou AAA Consultant, k.s. v subdodávke pre spoločnosť EUBUILD s.r.o. Zo strany žalobcu nebola preukázaná nutnosť poskytovania poradenstva v oblasti energetických úspor, ktorú zabezpečoval konateľ spoločnosti EUBUILD s.r.o., F. E. B., a preto správca dane dospel k záveru, že nebol splnená podmienka vecnej súvislosti vynaloženého výdavku s dosiahnutým zdaniteľným príjmom, a teda nie je možné takýto výdavok považovať za daňový výdavok. Žalobca podľa správcu dane hodnoverne nepreukázal, že služby, ktoré zúčtoval do svojich nákladov ako výdavky v roku 2016, boli skutočne deklarovaným dodávateľom služby vykonané, čím nepreukázal, že by sa malo jednať o daňovo uznateľné výdavky v zmysle § 2 písm. i) Zákona o dani z príjmov v nadväznosti na § 21 Zákona o dani z príjmov.

6. Správca dane neuznal za daňový výdavok ani výdavok žalobcu za províziu vyplatenú N-Trans s.r.o., Sládkovičova 28, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 46 011 323 (ďalej len „N.Trans s.r.o.“) za sprostredkovanie predaja vozidiel na základe Zmlúv o sprostredkovaní zo dňa 04.01.2016 a 01.04.2016 v sumárnej výške 2 500,00 Eur, z dôvodu, že uvedený výdavok nespĺňa podmienky existencie a preukaznosti daňového výdavku. Zistenia správcu dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania preukázali, že neexistuje príčinná súvislosť medzi uzatvorením kúpnych zmlúv a činnosťou sprostredkovateľa. Preverovanie správcu dane nepreukázalo reálnu realizáciu sprostredkovania spo- ločnosťou N-Trans s.r.o. Podľa správcu dane, náklady za sprostredkovanie fakturované spoločnosťou N – Trans s.r.o. nespĺňajú podmienku vecnosti, t. j. neslúžili na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov žalobcu a podmienku preukaznosti, t. j. nebola preukázaná opodstatnenosť ich vynaloženia, preto tieto náklady správca dane neuznal za daňové výdavky v zmysle § 2 písm. i) v nadväznosti na § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmu.

7. Z rovnakého dôvodu tiež správca dane za daňový výdavok neuznal ani výdavok žalobcu vo výške 4 320,00 Eur za províziu vyplatenú spoločnosti MACANO s.r.o. za sprostredkovanie predaja vozidiel na základe Zmluvy o sprostredkovaní č. 01/2016 S zo dňa 04.01.2016. Správca dane dokazovaním preukázal, že sprostredkovanie v zmysle predmetu uzatvorenej zmluvy nebolo reálne realizované, teda uzatvorenie kúpnych zmlúv s konečnými kupujúcimi HAKY TRANS s.r.o. a RI + BR spol. s r. o. nebolo dosiahnuté pričinením sprostredkovateľa. Výdavok za sprostredkovanie v celkovej sume 4 320,00 Eur podľa správcu dane nespĺňa podmienku existencie a preukaznosti daňového výdavku.

8. Správca dane tiež ako daňový výdavok neuznal provízie za sprostredkovanie predaja vozidiel DAF spoločnosťou G. b.v.b.a., Antwerpen, Belgicko (ďalej len G. b.v.b.a.) pre konečného odberateľa DopraVanDelm, s.r.o., v celkovej výške 20 000,00 Eur z dôvodu, že vykonanie služieb, ktoré sú uvedené v Zmluve o poskytovaní služieb zo dňa 10.12.2015 a žalobcom boli označené ako „niektoré činnosti za predajcu“, nebolo žalobcom ani spoločnosťou G. b.v.b.a. preukázané.

9. Za položku zvyšujúcu výsledok hospodárenia správca dane posúdil aj sumu 24 000,00 Eur, ktorú spoločnosť DopraVanDelm, s.r.o. dodatočne v roku 2017 žalobcovi faktúrami č. 2017009 až 2017014 dofakturovala za prevádzku 6 komunikačných zariadení TX-SKY Comfort na 4 roky. Správca dane dospel k záveru, že na vystavenie týchto faktúr nebol žiadny právny dôvod. Predmetom fakturácie bola služba, ktorá v čase vystavenia faktúr pre žalobcu nebola ešte dodaná a spotrebovaná. Ak žalobca akceptoval uvedené dodávateľské faktúry, mal si byť vedomý, že nie všetky výdavky na ktorých sa dohodne budú aj daňovo uznateľné, nakoľko služba, ktorá ešte k tomu nebola ani uskutočnená, nemôže byť súčasťou predajnej, čiže ani vstupnej ceny.

10. Žalobca tiež zaúčtoval na ťarchu účtu 546100 daňový odpis nedobytnej pohľadávky na základe interného dokladu ID2116118 zo dňa 30.04.2016 v sume 897,53 Eur a ID 2116375 zo dňa 30.09.2016 v sume 1 389,52 Eur, ktoré sa týkali odberateľských faktúr č. 2113130048 zo dňa 15.01.2013 vo výške 2 779,03 Eur a č. 2113130210 zo dňa 07.02.2013 vo výške 1 795,05 Eur, vystavených pre odberateľa FARE TRANS, s.r.o., Banská Bystrica, IČO 36649554 (ďalej len „FARE TRANS, s.r.o.“). Predmetom faktúr bola výzva na zaplatenie finančnej zábezpeky za opravu v zahraničí a faktúry, ktoré boli zaúčtované na ťarchu účtu 314 – poskytnuté prevádzkové preddavky. Z dôvodu toho, že pohľadávka voči odberateľovi FARE TRANS s.r.o. nebola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, odpis takejto pohľadávky správca dane neuznal ako daňový výdavok, a preto podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov zvýšil hospodársky výsledok o sumu 2 287,05 Eur.

Rozhodnutie žalovaného

11. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 100728396/2024 zo dňa 28.02.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) rozhodnutie správcu dane podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný opísal zistený skutkový stav a jeho právne posúdenie a vyhodnotenie zo strany správcu dane. Odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa procesného postupu správcu dane žalovaný vyhodnotil ako neopodstatnené. Námietky, týkajúce sa nerešpektovania záväzného právneho názoru správneho súdu a nedostatočne zisteného skutkového stavu žalovaný vyhodnotil ako irelevantné, neopodstatnené a nezodpovedajúce skutočným zisteniam správcu dane.

12. K odvolacím námietkam žalobcu voči neuznaniu nákladov za poskytnutie reklamy súvisiacej s marketingovou akciou „D. E. - diar: Rok podľa Dary“ v celkovej sume 60 000,00 Eur za daňové výdavky žalovaný uviedol, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že daňovému subjektu reklamné služby reálne poskytla spoločnosť MACANO s.r.o. Svedecké výpovede bývalého konateľa tejto spoločnosti, C. C., bola všeobecného charakteru, jeho odpovede na otázky správcu dane boli nejasné, nekonkrétne, svedok neuviedol žiadne overiteľné informácie. Svedok C. C. ako štatutárny bývalý konateľ spoločnosti MACANO s.r.o. odovzdal účtovné a daňové doklady novému konateľovi H. D., trvale bytom I. J. K. X, XXXX L., B. E. (konateľ od 07.10.2016 do 06.12.2018). Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosť MACANO s.r.o. bola dňa 07.12.2018 vymazaná ex offo. Svedeckou výpoveďou nebolo preukázané, že spoločnosť MACANO s. r. o. ako poskytovateľ reklamných služieb, uvedený na faktúrach a v Zmluve o reklame zabezpečil umiestnenie loga daňového subjektu v diári Rok podľa Dary. Žalovaný preto súhlasil so záverom správcu dane, že náklady za reklamné služby fakturované spoločnosťou MACANO s. r. o., nespĺňajú podmienku vecnosti, t. j. neslúžili na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov žalobcu a podmienku preukaznosti, t. j. nebola preukázaná opodstatnenosť ich vynaloženia, a preto tieto náklady nemožno uznať za daňové výdavky. Uviedol, že daňový výdavok za reklamné služby nebol neuznaný na základe skutočností ležiacich mimo sféru daňového subjektu ani z dôvodu navýšenia fakturovanej ceny. Konštatovanie žalobcu, že správca dane vo vyrubovacom konaní „prichádza s novým záverom“ ohľadom vykonávaní iba obchodnej činnosti dodávateľom MACANO s.r.o. a navýšení fakturovanej ceny, je podľa žalovaného nepravdivé. Tieto skutočnosti boli uvedené už v prvom rozhodnutí správcu dane 101973165/2020 a protokole z daňovej kontroly č. 102709700/2019 zo dňa 25.11.2019 a správca dane informácie získané na základe odpovede Policajného zboru použil v rozhodnutí iba ako podporné informácie pre svoje tvrdenia.

13. K odvolacím námietkam žalobcu voči neuznaniu nákladov za zabezpečenie technickej správy budov v zmysle dodávateľských faktúr od spoločnosti EUBUILD, s.r.o. v celkovej sume 134 450,00 Eur za daňové výdavky žalovaný uviedol, že rozsiahlym dokazovaním bolo zistené, že žalobca, ani jeho dodávateľ a subdodávateľ nedisponujú takými dokladmi, ktorými by preukázali reálne uskutočnenie správy budov a poradenskej činnosti. Konateľ spoločnosti EUBUILD, s.r.o. predložil k činnosti poradenstva, ktoré mal osobne vykonávať, opísané stavy elektromerov, vodomerov a plynomerov zapísané v tabuľke a z týchto údajov vytvorené grafické znázornenie. Spoločnosť EUBUILD, s. r. o. predloženými dokladmi, podkladmi a ani vyjadrením podľa žalovaného nepreukázala, že práve znalosti a schopnosti jej konateľa boli také, ktoré by naplnili podstatu poradenstva. Nebola predložená žiadna konkrétna písomná analýza vo vzťahu k poskytnutým poradenským službám, ktorá by mohla preukázať jeho uskutočnenie. Predložené tabuľky s opísanými stavmi elektromerov, vodomerov a plynomerov a grafické znázornenie vytvorené softwarom nie je podľa žalovaného dostatočným preukázaním činnosti poradenstva. Žalovaný ďalej poukázal na to, že spoločnosť EUBUILD, s.r.o. k správe budov predložila Zmluvu o správe budovy č. 3112/2016 s dodávateľom MACANO, s. r. o., ktorá bola uzavretá dňa 28.12.2015, teda ten istý deň ako Zmluva o správe medzi daňovým subjektom a spoločnosťou EUBUILD, s. r. o. a s identickým znením, vrátane záväzku dodávateľa zabezpečiť činnosť poradenstva v rámci energetických úspor (čl. I bod 2 e/), ktoré mal však vykonávať konateľ spoločnosti EUBUILD, s. r. o. F. E. B.. Ďalej bola predložená Zmluva o postúpení zmluvného kmeňa, uzavretá medzi postupcom MACANO s. r. o. a postupníkom AAA Consultant k. s. zo dňa 01.10.2016. Tieto dve spoločnosti mali poskytovať len pracovnú silu a pracovné prostriedky, náradie a materiál na opravy mal zabezpečovať priamo žalobca. Svedecké výpovede bývalého konateľa spoločnosti MACANO s. r. o C. C. boli všeobecného charakteru. Odpovede na otázky správcu dane boli neúplne, nekonkrétne. Podaná výpoveď svedka, bývalého konateľa spoločnosti MACANO s.r.o. C. C. a ani zistené skutočnosti správcom dane nepreukázali reálnu realizáciu poskytnutia služieb týkajúcich sa technickej správy budov spoločnosťou MACANO s.r.o. a

spoločnosťou AAA Consultant k. s. v subdodávke pre spoločnosť EUBUILD, s.r.o. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosť AAA Consultant k. s. bola dňa 11.03.2023 vymazaná ex offo. Žalovaný dospel k záveru, že daňový subjekt ani jeho dodávateľ nepredložili také dôkazy, ktorými by vyvrátili zistenie správcu dane. Náklady za zabezpečenie technickej správy budov fakturované spoločnosťou EUBUILD, s. r. o. nespĺňajú podmienku vecnosti, t. j. neslúžili na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov daňového subjektu a podmienku preukaznosti, t. j. nebola preukázaná opodstatnenosť ich vynaloženia, a preto tieto náklady nemožno uznať za daňové výdavky.

14. K odvolacím námietkam žalobcu voči neuznaniu nákladov za sprostredkovanie predaja vozidiel spoločnosťou N-Trans s.r.o. za daňové výdavky žalovaný uviedol, že realizovanými svedeckými výpoveďami štatutárov odberateľských spoločností DEMO TRANS, s.r.o. a ROLTA, s.r.o. neboli potvrdené informácie uvedené C. M. vo svedeckej výpovedi, a to, že N. dal kontakt na potencionálneho zákazníka, alebo zákazníkovi kontakt na STABO, s.r.o. Ani jeden odberateľ nepotvrdil, že by poznal spoločnosť N - Trans s. r. o. ani M., ani že mali prvotnú informáciu o daňovom subjekte STABO, s.r.o. práve od spoločnosti N - Trans s. r. o. alebo od M., a tiež ani jedna z firiem nepotvrdila, že by ich kontaktoval N. s ponukou. Vykonaným dokazovaním podľa žalovaného nebola preukázaná realizácia sprostredkovania spoločnosťou N – Trans s. r. o. Žalovaný súhlasil so záverom správcu dane, že náklady za sprostredkovanie fakturované spoločnosťou N - Trans s. r. o. nespĺňajú podmienku vecnosti, t. j. neslúžili na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov daňového subjektu a podmienku preukaznosti, t. j. nebola preukázaná opodstatnenosť ich vynaloženia, a preto tieto náklady nemožno uznať za daňové výdavky.

15. K odvolacím námietkam žalobcu voči neuznaniu nákladov za sprostredkovanie predaja vozidiel spoločnosťou MACANO s.r.o. v sume 4 320,00 Eur za daňové výdavky žalovaný uviedol, že návrh na vypočutie ako svedka p. K. E. považuje za neopodstatnený. Sprostredkovateľ MACANO s.r.o., prostredníctvom konateľa C. C. a ani samotný žalobca nepoukázali a ani žiadnymi relevantnými dokladmi nepreukázali akúkoľvek činnosť K. E. v súvislosti so sprostredkovaním. Konateľ sprostredkovateľa MACANO s.r.o. C. C. uviedol, že sprostredkovateľskú činnosť vykonával osobne, vo svedeckej výpovedi uviedol, že dával kontakty a odporúčal firmy p. B. (konateľovi spoločnosti STABO). Konateľ spoločnosti HAKY TRANS s.r.o. B. N. označil E. za kamaráta, ktorému dôveroval a spoľahol sa na jeho odporúčanie. Z dokladov a podkladov, predložených žalobcom, nevyplynulo, ako sa mal K. E., zástupca importéra DAF priamo podieľať na fakturovaných službách, sprostredkovaní kúpy, v danom obchodnom vzťahu nebol zamestnancom ani poverenou osobou ani v spoločnosti MACANO s.r.o. ani u daňového subjektu. Poukázanie žalobcu na možný priebeh sprostredkovania je nereálne, pretože konateľ spoločnosti HAKY TRANS s.r.o., B. N., uviedol, že on kontaktoval E., svojho kamaráta, ktorému dôveroval. Žalobca K. E. označil ako zamestnanca importéra DAF a konateľ sprostredkovateľa MACANO s. r. o. menovaného vo svojich výpovediach vôbec nespomenul. Spoločnosť RI + BR spol. s r. o. bola zrušená od 24.10.2017 zlúčením so spoločnosťou KAREKYS s. r. o., Šaľa. Na základe údajov z interného systému správcu dane bolo zistené, že spoločnosť RI + BR spol. s r. o. podaným nulovým daňovým priznaním k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2016 deklarovala, že v tomto roku nevykonávala žiadnu činnosť. B. F. D. (konateľ spoločnosti RI + BR spol. s r. o. od 25.08.2015 do 10.01.2018) dňa 17.02.2023 umrel, čo znemožnilo správcovi dane doplniť dokazovanie o vypočutie tejto osoby ako svedka. Žalovaný konštatoval, že za predpokladu, že sprostredkovateľ reálne vyvíjal činnosť smerujúcu k uzatvoreniu zmluvy s treťou stranou, mal si daňový subjekt zabezpečiť také doklady, resp. dôkazy, ktorými by činnosť sprostredkovateľa jednoznačne preukázal, avšak žalobca ani sprostredkovateľ nedisponujú takýmito dokladmi. Dokazovaním bolo preukázané, že neexistuje príčinná súvislosť medzi uzavretím kúpnych zmlúv medzi daňovým subjektom a spoločnosťami HAKY TRANS s. r. o. a RI + BR spol. s r. o. a činnosťou sprostredkovateľa. Počas daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania neboli zo strany daňového subjektu ani dodávateľa predložené žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali uskutočnenie sprostredkovania fakturované spoločnosťou MACANO s.r.o. Poukázal na to, že výpovede bývalého konateľa spoločnosti MACANO s.r.o C. C., ktoré boli všeobecného charakteru. A tiež poukázal na to, že spoločnosť MACANO s.r.o. za zdaňovacie obdobie 2016 nepodala daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby a od 19.11.2018 je zrušená bez likvidácie a vymazaná z obchodného registra. Podľa žalovaného, náklady za sprostredkovanie fakturované spoločnosťou MACANO s.r.o. nespĺňajú podmienku vecnosti, t. j. neslúžili na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov daňového subjektu a podmienku preukaznosti, t. j. nebola preukázaná opodstatnenosť ich vynaloženia, a preto tieto náklady nemožno uznať za daňové výdavky.

16. K odvolacím námietkam žalobcu voči neuznaniu nákladov za prijaté služby od spoločnosti G. b.v.b.a. v sume 20 000,00 Eur za daňové výdavky žalovaný uviedol, že žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy, z ktorých by vyplývala činnosť osoby K. E. v súvislosti s predmetom zmluvy a fakturovanými službami, t.j. službami pri predaji vozidiel, od spoločnosti G. b.v.b.a. Žalobca nepreložil ani žiadne iné doklady, ktoré by preukazovali účasť K. E. pri obchodných jednaniach medzi daňovým subjektom a spoločnosťou G. b.v.b.a, teda dôkazy, ktoré by toto jeho tvrdenie preukázali. Žalobca tiež neuviedol, v čom konkrétne by bol prínos vypočutia p. E. v procese verifikácie služieb poskytnutých spoločnosťou G. b.v.b.a . K. E. nebol zamestnancom ani oprávnenou osobou konať za daňový subjekt ani spoločnosť G. b.v.b.a. Bolo na žalobcovi, aby si zabezpečil také doklady, resp. dôkazy, ktorými by činnosť dodávateľa G. b.v.b.a. ako sprostredkovateľa jednoznačne preukázal. Žalobca a ani dodávateľ G. b.v.b.a. nepredložili relevantné dôkazy, ktorými by jednoznačne preukázali akúkoľvek činnosť dodávateľa. Z dokazovania správcu dane jasne vyplynulo, že sprostredkovanie alebo akákoľvek iná služba sa neuskutočnili tak, ako tvrdí žalobca. Žalobca v priebehu daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní neodstránil pochybnosti o reálnom uskutočnení služby dodávateľom G. b.v.b.a. Žalovaný konštatoval, že výsluch svedka by túto skutočnosť nenahradil. Ďalej uviedol, že žalobca predloženými dokladmi, podkladmi a vyjadreniami počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepreukázal vykonanie sprostredkovateľskej ani inej služby vykonanej spoločnosťou G. b.v.b.a. Žalobcom poskytnuté informácie, že uvedené služby boli súčasťou predajnej ceny a boli prefakturované nie sú postačujúcim dôkazom na ich preukázanie ako daňových výdavkov. Predložené dôkazy neobsahovali skutočnosti, ktoré by osvedčovali vznik nároku na uznanie uplatnených výdavkov ako daňových podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. V spoločnostiach G. b.v.b.a. a DopraVanDelm, s.r.o. je jediným štatutárom C. A. D.. Podľa predmetu Zmluvy o poskytovaní služieb by tak C. A. D. ako štatutár spoločnosti G. b.v.b.a. predkladal ponuky, prejednával ponuky, zabezpečil podpis zmluvy, potvrdenie objednávky a konzultoval výber leasingovej spoločnosti s C. A. D., t. j. sám so sebou. Pokiaľ C. A. D. mal poskytovať služby ako nositeľ informácií, mohol tieto poskytnúť a využiť pre svoju spoločnosť DopraVanDelm, s.r.o. aj priamo ako jej konateľ, pričom z obsahu Zmluvy o poskytovaní služieb špeciálne dojednania nevyplývali. Spoločnosť G. b.v.b.a. uviedla, že komunikácia a objednávanie automobilov prebehlo priamo medzi kupujúcim a predávajúcim a sprostredkovateľ o tom nemá žiadny prehľad. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že spoločnosť DopraVanDelm, s. r. o. je dlhoročný zákazník žalobcu. Žalobca a ani dodávateľ G. b.v.b.a. nepredložili relevantné dôkazy, ktorými by akúkoľvek činnosť dodávateľa jednoznačne preukázali. Žalovaný súhlasil so záverom správcou dane, že náklady za poskytnutie služieb fakturované spoločnosťou G. b.v.b.a. nespĺňajú podmienku vecnosti, t. j. neslúžili na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov daňového subjektu a podmienku preukaznosti, t. j. nebola preukázaná opodstatnenosť ich vynaloženia, a preto tieto náklady nemožno uznať za daňové výdavky.

17. K odvolacím námietkam žalobcu voči opakovanému výsluchu svedka C. C. žalovaný uviedol, že v danom prípade, správca dane neporušil práva daňového subjektu vyplývajúce z ustanoví § 25, resp. § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, nakoľko daňový subjekt poukázal na nesprávne vyhodnotenie záverov svedeckej výpovede. Správca dane vo vyrubovacom konaní postupoval podľa záverov Krajského súdu v Banskej Bystrici a vykonanie opakovanej výpovede bývalého konateľa MARCANO s.r.o. C. C. vykonal za účelom upresnenia, doplnenia výpovede zo dňa 09.10.2019, ktorá bola všeobecného charakteru. Dôvodom opakovaného vypočutia svedka boli aj medializované informácie, že reklamnými službami malo dochádzať k neoprávnenému kráteniu daňových povinnosti a odpovede Policajného zboru, kde okrem iného bolo uvedené, že reklamné činnosti mali byť umelo nadhodnotené. Žalovaný poukázal na to, že v termíne pred opakovaným vypočutím svedka, žalobca podaním doručeným dňa 20.06.2023, ev.č.6/11470335/2023 a 6/11829846/2023 zo dňa 23.06.2023, namietal vykonanie opakovanej výpovede svedka z dôvodu neodôvodnenosti a nezákonnosti. Správca dane sa s námietkami žalobcu vysporiadal v samostatných odpovediach č.101590205/2023 zo dňa 22.06.2023 a č. 101619043/2023 zo dňa 27.06.2023. Žalobca aj do zápisnice z ústneho pojednávania č. 101630088/2023 zo dňa 29.06.2023 uviedol identické námietky o nezákonnosti výpovede svedka, správca dane sa s uvedenou námietkou vysporiadal tiež v Oboznámení s úkonmi vykonanými vo vyrubovacom konaní č. 102516156/2023 zo dňa 06.10.2023.

Žaloba a žalobné body

18. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia správcu dane z dôvodu, že podľa neho napadnutým rozhodnutím v spojení s

rozhodnutím správcu dane bol ukrátený na jeho právach na uznanie výdavkov ako daňových výdavkov v zmysle Zákona o dani z príjmov, ktoré si uplatnil v daňovom priznaní 2016.

19. Žalobca v prvom rade namietal porušenie procesných ustanovení majúcich za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, a to porušenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Akcentoval, že ak v priebehu daňovej kontroly daňový subjekt spolupracuje so správcom dane, predkladá požadované doklady, vysvetlenia a dôkazy, tak ako to robil žalobca, je tomu tak v zmysle ustanovení § 45 ods. 2 Daňového poriadku, t. j. žalobca tak konal na základe výziev/dotazov o vysvetlenia, ktoré správca dane uskutočňoval v zmysle § 45 Daňového poriadku, a nie v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Poukázal na to, že v priebehu daňovej kontroly musí správca dane svoju základnú povinnosť v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku realizovať ešte pred oboznámením daňového subjektu so zistenými skutočnosťami s vplyvom na základ dane. K aplikácii § 46 ods. 5 Daňového poriadku však nedošlo. Uviedol tiež, že práve predmetné ustanovenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku vo svojej podstate upravuje prenos dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt v prípade, ak má správca dane pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich oznámených. V prípade, ak k takejto situácii dôjde, správca dane vyzýva daňový subjekt, aby sa k zisteným pochybnostiam správcovi dane vyjadril, a teda, aby pravdivosť údajov, ktoré uviedol v daňovom priznaní, preukázal. Keďže k aplikácii predmetného ustanovenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku nedošlo, nemohlo dôjsť zákonným spôsobom ani k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu.

20. Žalobca tiež namietal porušenie § 68 ods. 3 Daňového poriadku, ktoré podľa neho ukladá povinnosť správcovi dane vykonať dokazovanie vo vyrubovacom konaní len v rozsahu, ktorý navrhne daňový subjekt. Porušenie tohto ustanovenia podľa žalobcu spočíva v tom, že v rámci daňovej kontroly bol vykonaný výsluch C. C.. Po tom, čo Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil prvé rozhodnutie žalovaného spolu s pôvodným rozhodnutím správcu dane, sa vec vrátila do vyrubovacieho konania. V rámci tohto vyrubovacieho konania mal v zmysle záverov zrušujúceho rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici správca dane vykonať žalobcom navrhované dôkazy (výsluchy svedkov), a to za účelom riadneho zistenia skutkového stavu a opakovaný výsluch C. C. v tomto smere nebol uvedený. Správca dane opakovane vykonal dôkaz - výsluch svedka C. C., teda vykonal dôkaz, ktorý žalobca nežiadal vykonať. Uvedený dôkaz (opakovaný výsluch C. C.) tak predstavuje dôkaz získaný v rozpore so zákonom, čo má dopad na (ne)zákonnosť rozhodnutia žalovaného, nakoľko táto opakovaná výpoveď tvorí podklad tohto rozhodnutia.

21. Žalobca v rámci porušenia procesných ustanovení Daňového poriadku namietal aj porušenie ust. § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku tým, že správca dane odňal žalobcovi možnosť klásť otázky svedkovi B. na ústnom pojednávaní konanom dňa 11.09.2019. Konštatoval, že mu správca dane nevytvoril podmienky na realizáciu jeho procesného práva zakotveného v § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, poškodil ho na jeho právach počas daňového dokazovania, v dôsledku čoho uvedená výpoveď B., vykonaná dňa 11.09.2019, bola získaná v rozpore so zákonom, a preto nemôže byť podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil, že Krajský súd v Banskej Bystrici vyslovil, že úkon vykonaný dňa 11.09.2019 predstavoval výsluch svedka a dal jasnú inštrukciu, ako „odstrániť“ predmetné procesné pochybenie, ktoré malo dopad aj na nedostatočne zistený skutkový stav veci, a to tak, že mali vykonať opätovný výsluch p. B.. Keďže tak žalovaný a správca dane nekonali, predmetné procesné pochybenie je stále prítomné a má dopad na (ne)zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

22. Žalobca ďalej namietal, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. V rámci tejto žalobnej námietky žalobca uviedol, že po vrátení veci sa správca dane obmedzil len na pár úkonov, a to len na výsluch Masaryka a nezákonný opakovaný výsluch C. C.. V ostatnom ostal správca dane nečinný a nedoplnil dokazovanie žalobcom navrhovaných svedkov (A. O., B. P., B. k službám technickej správy budovy, C. N., L. k sprostredkovaniu od N-TRANS s.r.o., E. k sprostredkovaniu od MACANO a DAKARWE) v zmysle intencií rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici. Žalovaný a správca dane sa tak po vrátení veci na ďalšie konanie opakovane uchýlili k prijatiu predčasných záverov o neoprávnenosti nároku žalobcu na uznanie daňových výdavkov. K výsluchom svedkov O. a P. uviedli, že správca dane a žalovaný sa neriadili záväzným právnym názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici, a tiež uviedli, že skutočnosť, že títo svedkovia boli v kontrolovanom období zamestnancami žalobcu (O. už nie je zamestnancom žalobcu od 01.01.2021 a P. je stále zamestnancom žalobcu), nie je sporná. Žalobcom navrhovaní svedkovia poznajú B., vedeli, že on vykonáva správu

budovy. Vedeli by sa tak vyjadriť k skutočnostiam rozhodným pre prejednávanú vec. Návrh na vykonanie výsluchu svedkov žalobca riadne odôvodnil a nie je mu zrejmé, na akom právnom základe žalovaný vyžaduje, aby návrh na výsluch svedka bol podložený aj listinnými dôkazmi. Žalovaný nezákonne marí právo žalobcu na dôkaz svedčiaci v prospech žalobcu. Predikovanie údajného neprivodenia lepšieho postavenia pre žalobcu, prostredníctvom výsluchov svedkov, je nedôvodné a v rozpore so zákonom. Výpoveď svedka je v daňovom konaní dôkazom a je úplne bežné a v súlade s platným právom, keď daňový subjekt listinnými dôkazmi nedisponuje/ich doloženie nie je možné, tak daňový subjekt môže navrhnúť výsluch svedka, ktorý môže skutočnosti, rozhodné pre danú vec, potvrdiť. Zdôraznil, že navrhovaní svedkovia O. a P. predstavovali významný dôkaz smerujúci k preukázaniu tvrdení žalobcu v administratívnom konaní, ktorého nevykonanie malo za následok nedostatočne zistený skutkový stav veci a predčasne prijatý záver správcu dane ohľadne údajného neunesenia dôkazného bremena žalobcu. Ďalej žalobca uviedol dôvody prečo navrhoval výsluchy ďalších svedkov F. B., L. a E., čo by sa nimi zistilo, resp. aké skutočnosti by podľa žalobcu boli týmito výsluchmi potvrdené.

23. Žalobca ďalej namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ ide o neuznanie nákladov za poskytnutie reklamy súvisiacej s marketingovou akciou „D. E.

- diár: Rok podľa Dary“ od spoločnosti MACANO, s.r.o v celkovej výške 60 000,00 Eur za zdaňovacie obdobie rok 2016 za daňový výdavok, žalobca uviedol, že svedok p. C. v rámci svojho výsluchu (i) potvrdil spoluprácu so žalobcom za účelom vykonania reklamy v diári; (ii) potvrdil, že spoločnosť MACANO s.r.o. predložila žalobcovi originál diára, v ktorom bola vyobrazená reklama žalobcu a fotodokumentáciu z reklamy, za účelom zvýšenia jeho predajnosti. Uvedené bolo predložené zo strany spoločnosti MACANO s.r.o. za účelom preukázania splnenia predmetu zmluvy; (iii) potvrdil poskytnutie reklamných služieb pre žalobcu; (iv) potvrdil tiež vyhotovenie fotodokumentácie s tým, že bola vyhotovená treťou osobou, na základe ním predložených podkladov; materiálnym plnením žalobca disponuje; žiadnej inej spoločnosti než spoločnosti MACANO, s.r.o. žalobca nezaplatil odmenu za vykonanie materiálneho plnenia; prostredníctvom médií sa stala všeobecne známou skutočnosť, že C. sa osobne poznal s D. E.. Teda priamo spolupracoval s D. E. a zabezpečoval reklamný priestor v diári pre viaceré subjekty; nebolo vo sfére žalobcu/v jeho možnostiach preverovať obstarávací proces zabezpečenia reklamy dodávateľom pre žalobcu. Predmetné skutočnosti ležia mimo sféry vplyvu žalobcu; žalobca nemôže niesť zodpovednosť za to, akým spôsobom jeho dodávateľ zabezpečoval reklamný priestor pre žalobcu; v konaní bolo preukázané, že dodávateľ MACANO s.r.o. odkúpil od D. E. reklamnú plochu na prezentáciu jeho obchodných partnerov a aj svojho loga v diári v zmysle faktúry č. FV20160027 zo dňa 26.04.2016 vo výške 5.000,- Eur. Následne dodávateľ MACANO, s.r.o. uvedený reklamný priestor v diári rozpredal spoločnostiam vrátane žalobcu; sám žalovaný aj správca dane pripustili, že žalobcom deklarovaný dodávateľ dodal žalobcovi predmetné reklamné služby, avšak tak uskutočnil za „neúmerne vysokú sumu“. Ďalej k tejto cene žalobca uviedol, že správca dane konštatoval len toľko, že „svedok p. C. sa nevedel vyjadriť, či spoločnosť MACANO s.r.o. prispela nejakou pridanou hodnotou k poskytnutej službe.“ Z uvedeného nemožno jednoznačne vyvodiť rovno záver, že už vtedy správca dane spochybnil neúmerne vysokú sumu v kontexte § 2 písm. p) zákona o dani z príjmov v spojení s § 3 ods. 6 Daňového poriadku. Správca dane tak s jednoznačným spochybňovaním údajne neúmerne vysokej sumy prichádza až po vrátení veci v rámci vyrubovacieho konania.

24. V súvislosti s neuznaním nákladov za zabezpečenie technickej správy budovy od spoločnosti EUBUID, s.r.o. v celkovej výške 134 450,00 Eur za zdaňovacie obdobie rok 2016 za daňový výdavok žalobca zdôraznil, že zabezpečenie technickej správy budovy pozostávalo primárne z dvoch zložiek, a to: (i) Správa budovy (kúrenie, vzduchotechniky, elektroinštalácie), upratovanie dielenských kanálov, údržba vonkajších spevnených plôch (zametanie, upratovanie plochy, čistenie kanalizačných košov), kontrola funkčnosti lapolov. (ii) Poskytovanie poradenských služieb, ktoré predstavovali činnosť tvoriacu časť bežnej technickej administratívy pri správe budovy (t.j. sledovanie a kontrola meračov vody, elektriny, plynu; mesačnom vykonávaní odpisov spotrieb energií a ich vyhodnocovaní; kontrole a regulácie kúrenia). Podľa žalobcu žalovaný predčasne/nesprávne právne posúdil (ne)naplnenie podmienky preukázateľnosti a vecnosti. Ohľadom podmienky preukázateľnosti uviedol, že stav, ktorý bol predmetom súdneho prieskumu, sa po vrátení veci na ďalšie konanie nijako nezmenil, neboli vykonané žalobcom navrhované dôkazy a žalovaný spolu so správcom dane opätovne svoje rozhodnutia o „nepreukázateľnosti“ založili opakovane na tých skutočnostiach, ktoré boli Krajským súdom v Banskej Bystrici posúdené tak, že tieto nepostačujú na to, aby správca dane neuznal náklady na zabezpečenie služieb správy budovy. Ohľadom podmienky preukázateľnosti vo vzťahu k zložke správy budovy uviedol dokumentáciu, ktorá bola predložená za účelom preukázania správy budovy a zistené skutočnosti, t.

j., že vykonávanie služieb v zmysle Zmluvy o zabezpečení technickej správy budovy si v jednotlivých prevádzkach (Šurany, Zvolen, Bratislava) mesačne odsúhlasovali. Z odsúhlasenia prác bol vypracovaný a následne konateľom žalobcu B. spolu s konateľom spoločnosti EUBUILD B. podpísaný mesačný prehľad za pobočky jednotlivo, ktorý obsahoval mesiac, popis prác, počet (koľký krát sa daná činnosť v mesiaci vykonala), stredisko (ak sa činnosť týkala konkrétne nejakého strediska); že svedok C. C. potvrdil vykonávanie služieb správy budov v roku 2016 za obidve spoločnosti, t. j. za MACANO s.r.o. a aj za AAA Consultant k.s. Z jeho odpovede vyplynulo, že sa poznal s B., pozná spoločnosť EUBUILD s.r.o., a teda výkon správy budov vykonával subdodávateľsky pre spoločnosť EUBUILD s.r.o.; že žalobca disponuje existenciou materiálneho plnenia. Tiež poukázal na to, že svedkovia O., P. a B. mali byť po vrátení veci na ďalšie konanie vypočutí ako svedkovia, čo sa však nestalo a to má vplyv na nedostatočne zistený skutkový stav, a teda záver ohľadne nesplnenia podmienky preukázateľnosti technickej správy budovy dodávateľom žalobcu bol prijatý predčasne. Ohľadom preukázateľnosti k zložke poskytovania poradenských služieb opísal ním predloženú dokumentáciu správcovi dane. K podmienke vecnosti vo vzťahu k zložke správy budovy a zložke poskytovania poradenských služieb žalobca uviedol, že žalovaný sa pri posudzovaní splnenia podmienky vecnosti opätovne uchýlil k jednoduchým a nepodloženým spochybneniam. Zdôraznil, že podmienka vecnosti vo vzťahu k správe budovy aj poradenskej činnosti bola naplnená, čo potvrdzujú aj skutočnosti, že predmetom Zmluvy o zabezpečení technickej správy budovy zo dňa 28.12.2015 bolo zabezpečiť nerušený chod budovy, ktorý je potrebný na realizáciu účelu, na ktorý bola budova postavená, t. j. na zabezpečenie riadneho chodu predajne, servisného centra a administratívnej časti predajného miesta DAF TRUCK. Prostredníctvom externej spoločnosti – EUBUDILD, s.r.o. žalobca zabezpečoval technickú správu budovy, vykonávaním ktorej sa sledoval prioritný záujem na tom, aby bol zabezpečený bežný chod servisov, a teda, aby pobočky žalobcu (Zvolen, Bratislava a Šurany) mohli vykonávať predmet svojej činnosti a dosahovať tak zdaniteľné príjmy. Zabezpečením technickej správy budovy žalobca sledoval aj to, aby ako autorizovaný dealer DAF spĺňal požadované štandardy a nebolo mu odňaté postavenie DAF dealer. Keďže v prípade jej nezabezpečenia by žalobca nebol držiteľom certifikátov ISO 9001 (systém manažérstva kvality pre oblasti: predaj nákladných vozidiel, návesov, náhradných dielov, servisná činnosť a montáž splynovacích zariadení) a ISO 14001 (systém environmentálneho manažérstva pre oblasti: predaj nákladných vozidiel, návesov, náhradných dielov, servisná činnosť a montáž splynovacích zariadení; v predmetnej ISO norme v rámci bodu 2.6.1 je okrem iného stanovená povinnosť žalobcu monitorovať a merať spotrebu vody, elektrickej energie, plynu) a nemohol by mať postavenie autorizovaného dealera DAF, ktoré je podmienené práve udelením uvedených certifikátov. Namietal, že tvrdenie žalovaného, že poukaz na ISO normy „nijako nesúvisí s uplatnenými daňovými výdavkami“, nie je pravdivé. Zdôraznil, že práve dodržiavaním štandardov určených v ISO normách je žalobcovi umožnené mať postavenie dealera DAF. Keď dodržiava tieto štandardy, je držiteľom ISO noriem, má postavenie dealera DAF a môže vykonávať svoju podnikateľskú činnosť za účelom dosahovania zisku.

25. Pri neuznaní nákladov za sprostredkovanie predaja vozidiel spoločnosťou N-Trans, s.r.o. vo výške 1 000,00 Eur za zdaňovacie obdobie rok 2016 za daňový výdavok žalobca uviedol, že sprostredkovanie malo spočívať v tom, že M. (spoločnosť N-TRANS s.r.o. ako sprostredkovateľ) dal kontakt na žalobcu p. L. a ten následne žalobcu konečnému zákazníkovi (v danom prípade spoločnosti DEMO TRANS s.r.o.) aj odporúčal a potom sa zrealizoval obchod. Takéto konanie spoločnosti N-TRANS s.r.o. ako sprostredkovateľa svedčilo o pričinení sa sprostredkovateľa žalobcu k tomu, aby sa obchod zrealizoval. Vyvinutím uvedenej aktivity si spoločnosť N-TRANS ako sprostredkovateľ žalobcu splnila jej záväzok vyplývajúci zo zmluvy o sprostredkovaní. Daná činnosť dodávateľa žalobcu N-TRANS s.r.o. ako sprostredkovateľa tak vykazovala prvky sprostredkovania. Z uvedeného dôvodu posúdenie žalovaného, že daná činnosť nie je sprostredkovaním, nie je správne. Za účelom preukázania predmetnej činnosti dodávateľa N-TRANS s.r.o. ako sprostredkovateľa žalobca navrhoval vykonať dôkazy (výsluch svedkov L. J. N.), avšak žalovaný ich odmietol vykonať, v dôsledku čoho nebol náležite zistený skutkový stav. Uvedené malo za následok predčasný záver žalovaného o neunesení dôkazného bremena a o nepreukázaní splnenia podmienok pre uznanie nami deklarovaných daňových výdavkov.

26. Pri neuznaní nákladov za sprostredkovanie predaja vozidiel spoločnosťou MACANO s.r.o., vo výške 4 320,00 Eur za zdaňovacie obdobie rok 2016 za daňový výdavok žalobca uviedol, že sprostredkovanie malo spočívať v tom, že C. dal kontakt B., ktorý kontaktoval E., že má od C. informáciu o dvoch dopravcoch na kúpu vozidiel (t.j. HAKY TRANS a RI+BR). Následne E. oslovil uvedených potenciálnych zákazníkov s odporúčaním na žalobcu a realizoval sa proces predaja. Uvedené konanie spoločnosti MACANO, s.r.o. ako sprostredkovateľa svedčalo o pričinení sa sprostredkovateľa žalobcu k tomu, aby sa

obchod realizoval. Vyvinutie uvedenej aktivity predstavuje činnosť, v dôsledku ktorej umožnil žalobcovi realizovať proces predaja ku ktorému následne aj došlo. Daná činnosť dodávateľa MACANO s.r.o. ako sprostredkovateľa tak vykazovala prvky sprostredkovania. Z uvedeného dôvodu posúdenie žalovaného, že daná činnosť nie je sprostredkovaním, nie je správne. Za účelom preukázania predmetnej činnosti dodávateľa MACANO s.r.o. ako sprostredkovateľa žalobca navrhoval vykonať dôkaz (výsluch svedka K.), ktorý žalovaný odmietol vykonať, v dôsledku čoho nebol náležite zistený skutkový stav. Uvedené malo za následok predčasný záver žalovaného o neunesení dôkazného bremena a o nepreukázaní splnenia podmienok pre uznanie nami deklarovaných daňových výdavkov.

27. V súvislosti s neuznaním nákladov za prijaté služby od spoločnosti G. b.v.b.a. vo výške 20 000,00 Eur za zdaňovacie obdobie rok 2016 za daňový výdavok žalobca namietol, že pokiaľ ide o podmienku preukázateľnosti, za účelom preukázania predmetnej činnosti dodávateľa G. b.v.b.a., navrhoval vykonať dôkaz (výsluch svedka K.), žalovaný ho však odmietol vykonať, v dôsledku čoho nebol náležite zistený skutkový stav. Uvedené malo za následok predčasný záver žalovaného o neunesení dôkazného bremena ohľadne (ne)splnenia podmienky preukázania služieb, ktoré žalobcovi poskytol dodávateľ DAKARWE. Čo sa týka podmienky vecnosti, uviedol, že tú nesprávne právne posúdil žalovaný, nakoľko táto bola naplnená, čo potvrdzujú nasledovné skutočnosti: Služby, ktoré boli dojednané v zmysle Zmluvy o poskytnutí služieb medzi žalobcom a DAKARWE, bolo nutné vykonať za účelom zrealizovania predaja vozidiel. Bez vykonania činností v zmysle Zmluvy o poskytnutí služieb nie je možné zrealizovať predaj vozidiel a dosiahnuť zdaniteľný príjem, pretože vozidlo je potrebné objednať, následné potvrdiť objednávku zákazníkovi, zabezpečiť predpredajný servis vozidla, bez ktorého nie je možné vozidlo predať, zabezpečiť lízingové ponuky a vybrať vhodnú lízingovú ponuku, aby bolo zabezpečené financovanie nákupu vozidiel, pretože bez finančných prostriedkov nie je možné obchod zrealizovať. Po zrealizovaní vyššie uvedených služieb spoločnosťou DAKARWE žalobca predal 5 ks vozidiel a dosiahol zdaniteľný príjem 407 500,00 Eur bez DPH. Podľa žalobcu je tak zrejmé, že s dodávateľom DAKARWE uzatvoril Zmluvu o poskytnutí služieb, na základe ktorej mu dodávateľ DAKARWE dojednával celý obchod a spôsob jeho realizácie vrátane zastrešovania činnosti so zástupcom importéra DAF (E.) tak, aby žalobca uskutočnil predaj vozidiel spoločnosti DopravaVanDelm, s.r.o. Tým, že žalobca si zabezpečil činnosti, ktoré je nevyhnutné realizovať za účelom predaja nových vozidiel spoločnosťou DAKARWE, ktoré ak by si ich v tomto konkrétnom prípade uvedeným spôsobom nezastrešil, nebolo by došlo k uskutočneniu predaja vozidiel spoločnosti DopraVanDelm, s.r.o. a neboli by sme dosiahli zisk sledovaný predajom vozidiel spoločnosti DopraVanDelm, s.r.o.

28. V žalobnej námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov žalobca namietol, že rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane vykazuje zrejmé známky protirečivosti, tzv. zmätočnosti, v tom, že na jednej strane právne posúdili (údajne) nesplnenie hmotnoprávnej podmienky na uznanie výdavku ako daňového výdavku, keď v konaní nebolo preukázané, že dodávateľ MACANO, s.r.o. nám dodal reklamné služby a na strane druhej, správca dane pristúpil k aplikovaniu doktríny zneužitia práva, ktorá nastupuje až v prípade, keď majú správne orgány ustálené splnenie hmotnoprávnych podmienok, t.j. aj skutočnosť, že deklarovaný dodávateľ dodal služby žalobcovi. Pri aplikácii tejto doktríny už sám správca dane vychádzal z premisy, že dodávateľom žalobcu bola spoločnosť MACANO, s.r.o., ktorá údajne „umožnila daňovému subjektu získať neoprávnené daňové zvýhodnenie fakturovaním nadhodnotených cien“. K nepreskúmateľnosti pre nedostatok odôvodnenia poukázal na to, že správca dane v značnej miere svoje rozhodnutie založil na doktríne zneužitia práva, čo žalobca v podanom odvolaní namietal. Žalovaný sa však v rámci svojho rozhodnutia obmedzil len na skonštatovanie, že rozhodnutie správcu dane nebolo založené na doktríne zneužitia práva („nafúknutia ceny“), hoc z rozhodnutia správcu dane explicitne vyplýva, že svoje rozhodnutie založil (súčasne) na podrobnom právnom posúdení doktríny zneužitia práva a v rámci svojho právneho posúdenia dospel k naplneniu § 3 ods. 6 Daňového poriadku. Žalovaný sa vôbec nezaoberal dôvodmi, ktoré žalobca uviedol v odvolaní vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu doktríny zneužitia práva. V rozhodnutí žalovaného tak absentuje odôvodnenie vo vzťahu k tejto odvolacej námietke. Z uvedeného dôvodu je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

29. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe v podstate zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe (replika)

30. Žalobca v replike vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný zopakoval svoje vyjadrenia a závery uvedené v napadnutom rozhodnutí, stručne zopakoval skutočnosti, ktoré sú obsahom správnej žaloby.

Konanie na správnom súde

31. Správny súd v Banskej Bystrici podľa nariadil vo veci pojednávanie na deň 01.10.2025, pretože o to požiadal žalobca. Právna zástupkyňa žalobcu zopakovala argumenty uvedené v správnej žalobe. Poverená zástupkyňa žalovaného zotrvala na odôvodnení napadnutého rozhodnutia a vyjadrení k žalobe.

32. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený primárne dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe, pričom dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, preto na nariadenom pojednávaní rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil podľa z dôvodu, že vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, a vrátil vec na ďalšie konanie orgánu verejnej správy prvého stupňa podľa .

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

33. Podľa ,2 ; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

34. Podľa ; správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

35. Podľa ; správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

36. Podľa a 4 ; (1) Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a/ bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. (4) Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

37. Podľa § 2 písm. i/ Zákona o dani z príjmov; daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.

38. Podľa § 17 ods. 1 písm. b/ Zákona o dani z príjmov; pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva 1) z výsledku hospodárenia.

39. Podľa § 17 ods. 2 písm. a/ Zákona o dani z príjmov; výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške,

40. Podľa 19 ods. 2 písm. k/ Zákona o dani z príjmov; daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú výdavky (náklady) na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka,

41. Podľa / o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“); reklama je predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou 1b) s cieľom uplatniť produkty na trhu, ak osobitný predpis neustanovuje inak1c).

42. Podľa § 2 ods.1 písm. b/ Zákona o reklame; produkt je tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, 2) ochranná známka, 3) označenie pôvodu výrobkov 4) a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním.

43. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku; správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

44. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 Daňového poriadku; (1) Daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

45. Podľa § 26 ods. 7 Daňového poriadku; každý, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní, je povinný na výzvu správcu dane písomnosti, listiny a iné veci vydať alebo zapožičať.

46. Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ a e/ Daňového poriadku; daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c/ predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, e/ klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.

47. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku; rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

48. Predmetom preskúmavacieho konania bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 54 462,55 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016 z dôvodu, že na základe výsledkov daňovej kontroly a doplňujúceho preverovania vykonaného v rámci vyrubovacieho konania a po doplnení dokazovania po vrátení veci Krajským súdom v Banskej Bystrici sa výsledok hospodárenia žalobcu pri zisťovaní základu dane zvýšil o sumy, ktoré nemožno podľa Zákona o dani z príjmov zahrnúť do daňových výdavkov. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal. Rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe ( ).

49. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia ( v znení platnom do 30.06.2023). Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva ( ). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Správny súd v rámci súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy posudzuje zákonnosť napadnutých rozhodnutí v medziach vymedzených žalobcom v rámci žalobných bodov uvedených v správnej žalobe.

50. V prvom rade žalobca v podanej žalobe namietal procesné pochybenia správcu dane a žalovaného, ktoré podľa neho spočívali v porušení § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Správny súd k tomuto uvádza, že Daňový poriadok v § 46 ods. 5 Daňového poriadku pre správcu dane výslovne stanovuje povinnosť oznámiť kontrolovanému daňovému subjektu jeho pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti predložených dokladov alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených a vyzvať ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Takéto oznámenie spolu s výzvou môže byť daňovému subjektu oznámené písomne alebo na ústnom pojednávaní. Správny súd pritom poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/10/2020 zo dňa 24.02.2022, ktorý bol zverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod č. 18/2022, v ktorom sa uvádza, že výzva podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku „môže byť daňovému subjektu alternatívne zaslaná v písomnej forme alebo pochybnosti môžu byť daňovému subjektu oznámené aj počas ústneho pojednávania, na ktoré správca dane daňový subjekt predvolá a následne spíše zápisnicu. Práve týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt“. V predmetnej veci správca dane oboznámil žalobcu so zistenými skutočnosťami počas daňovej kontroly dňa 14.11.2019, čo vyplýva zo Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 10615578/2019 zo dňa 14.11.2019, kde správa dane vyslovil pochybnosti o neuznaní daňových výdavkov. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že nemusí ísť o označenie výzvy alebo zápisnice týmto ustanovením, podstatný je obsah takéhoto úkonu. Správny súd tak považoval predmetnú námietku žalobcu za nedôvodnú. Rovnako za nedôvodnú považoval aj námietku žalobcu, týkajúcu sa porušenia ust. § 68 ods. 3 Daňového poriadku. Žalobca mal za to, že správca dane má vykonávať v rámci daňovej kontroly len dôkazy, ktoré navrhne žalobca. Toto tvrdenie žalobcu však nie je správne. Žalobca má v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia a v prípade, ak tak žalobca urobí, správca dane, ktorý v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku vedie dokazovanie, rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, a pokiaľ ich nevykoná, musí svoje rozhodnutie náležite zdôvodniť.

51. Žalobca v rámci porušenia procesných ustanovení Daňového poriadku namietal aj porušenie ust. § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku tým, že správca dane odňal žalobcovi možnosť klásť otázky svedkovi B. na ústnom pojednávaní konanom dňa 11.09.2019. Správny súd považuje túto námietku za dôvodnú, a to z dôvodu, že správca dane neoboznámil žalobcu s ústnym pojednávaním, ktorého sa zúčastnil F. E. B., konateľ dodávateľa žalobcu EUBUILD, s.r.o., od ktorého správca dane v rámci výzvy na predloženie listín získaval informácie o obchodnom vzťahu so žalobcom a vzhľadom na to, že F. E. B. už v priebehu daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania nebol správcom dane vyslúchaný, žalobcovi bola takýmto postupom správcu dane znemožnená realizácia jeho procesného práva klásť tomuto svedkovi pri ústnom pojednávaní otázky, vyplývajúce mu z § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, čo malo vplyv aj na náležité zistenie skutkového stavu veci. Neobstojí pritom ani námietka žalovaného, že sa jednalo len o predloženie listín od tohto svedka. Pokiaľ správca dane neoboznámil žalobcu s ústnym pojednávaním, konaným dňa 11.09.2019, mal opätovne predvolať a vykonať výsluch tohto svedka za prítomnosti žalobcu a umožniť mu tak uplatniť jeho procesné práva. Je zrejmé, že tento svedok bol pre rozhodovanie správcu dane podstatný, keďže si od neho vyžiadal doklady, potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu. Správny súd poukazuje na to, že „svedkom môže byť každá fyzická osoba odlišná od daňového subjektu, ktorej sú známe dôležité okolnosti týkajúce sa správy daní, a to bez ohľadu na to, či správca dane takúto osobu za svedka označí. Výpovede osôb oprávnených konať v mene dodávateľa a jeho subdodávateľov sú celkom zrejme dôkazom v zmysle Daňového poriadku.“ (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/17/2020 z 28. júna 2022). Z uvedených dôvodov sú napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie správcu dane zaťažené vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu.

52. Žalobca ďalej namietal, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. V rámci tejto žalobnej námietky žalobca uviedol, že po vrátení veci sa správca dane obmedzil len na pár úkonov, a to len na výsluch B. a nezákonný opakovaný výsluch svedka C. C.. V ostatnom ostal správca dane nečinný a nedoplnil dokazovanie žalobcom navrhovaných svedkov (A. O., B. P., B. k službám technickej správy budovy, C. N., L. k sprostredkovaniu od N-TRANS s.r.o., E. k sprostredkovaniu od MACANO a DAKARWE), ktorých výsluchy požadoval žalobca na podporu svojich tvrdení, pričom uviedol, ako svoje návrhy odôvodnil. Správny súd ohľadom tejto žalobnej námietky uvádza, že pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, z ustanovení § 24 Daňového poriadku vyplýva, že dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt, a preto dôkazné bremeno v danom prípade zaťažuje žalobcu. Správca dane, ktorý vykonáva a vedie dokazovanie, autonómne rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aj to, aké závery z jednotlivých dôkazov vyvodí. Ak správca dane vykonaným preverovaním preukázateľne spochybní deklarovaný daňový výdavok, je opäť na žalobcovi, aby túto pochybnosť odstránil. Žalobca navrhol poskytovanie služby správy budov dodávateľom EUBUILD, s.r.o. preukázať výsluchom svedkov A. O. a B. P., zamestnancov žalobcu, ktorí boli v priamom kontakte s osobami podieľajúcimi sa na vykonávaní prác pri technickej správe budov. Správca dane so žalovaným tieto návrhy zamietli ako neopodstatnené. Uviedli, že z dokladov a podkladov, ktoré boli predložené daňovým subjektom, dodávateľom a subdodávateľom nevyplynulo, ako sa uvedení zamestnanci mali priamo podieľať na fakturovaných službách. Podľa správcu dane tieto osoby nie sú spôsobilé vyvrátiť dôvodné pochybnosti správcu dane. Žalobca mal podľa nich preukázať, že služby vykonala spoločnosť uvedená na faktúrach a keď tak neurobil, túto skutočnosť by výpovede A. O. a B. P. podľa správcu dane nedokázala nahradiť. Skutočnosti, na ktoré poukazuje daňový subjekt, že navrhovaný svedok poskytne, má daňový subjekt vedieť preukázať sám pri dodržaní primeranej odbornej starostlivosti a obozretnosti. Za nedôvodný daňové orgány považovali aj návrh žalobcu na výsluch zamestnanca žalobcu C. N. v súvislosti s preukazovaním poskytnutia sprostredkovateľských služieb dodávateľom N-Trans s.r.o. Podľa nich mal žalobca preukázať, že sprostredkovanie vykonala spoločnosť uvedená na faktúrach a keď tak neurobil, túto skutočnosť by výpoveď p. C. N. ako svedka nedokázala nahradiť. Vo veci toho istého dodávateľa daňové orgány za neopodstatnenú považovali aj požiadavku žalobcu na výsluch svedka L. (vedúceho servisu ČSAD Hodonín a.s.) s odôvodnením, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý nemá ani s ohľadom na zásadu objektívnej pravdy absolútnu povinnosť viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností a pri absencii dôkazov preukazujúcich postúpenie kontaktu L.. Podľa daňových orgánov, pokiaľ žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre uznanie výdavkov ako daňových výdavkov v zmysle zákona o dani z príjmov objektívnymi dôkazmi, tak na preukázanie splnenia týchto podmienok podľa nich nepostačuje výpoveď ďalších zúčastnených osôb alebo spoločností. Podľa nich tiež žalobca neuviedol, v čom konkrétne by bol prínos vypočutia Hodesa v procese verifikácie spoločnosti N - Trans s. r.

o. ako skutočného sprostredkovateľa. Uviedli, že vypočutie tohto svedka by nenahradilo absentujúce listinné dôkazy a tiež výsluch tejto osoby za daného skutkového a právneho stavu nemohlo privodiť pre daňový subjekt priaznivejšie rozhodnutie. Z rovnakých dôvodov daňové orgány nevykonali ani žalobcom navrhovaný výsluch svedka K. E. vo veci poskytnutia služieb dodávateľmi žalobcu MACANO s.r.o. a G. b.v.b.a. Správca dane po vrátení veci Krajským súdom v Banskej Bystrici vykonal len výsluch svedka B. (druhého konateľa konečného kupujúceho DEMO TRANS, s.r.o.), čo vyplýva zo Zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 07.06.2023, ktorá je obsahom administratívneho spisu.

53. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, čo vyplýva, z § 45 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku. V prípade, ak tak žalobca urobí, správca dane, ktorý v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku vedie dokazovanie rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, no svoje rozhodnutie musí náležite zdôvodniť. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodlo. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že postupom správcu dane bolo žalobcovi umožnené uplatniť jeho procesné práva a navrhnúť dôkazy na preukázanie jeho tvrdení, avšak po využití práva žalobcu navrhnúť dôkazy, boli tieto návrhy žalobcu bez náležitého odôvodnenia zamietnuté. Správca dane síce pri opätovnom rozhodovaní po vrátení veci Krajským súdom v Banskej Bystrici pri jednotlivých svedkoch mierne rozšíril svoju argumentáciu odôvodňujúcu ich nevypočutie, avšak len vo všeobecnej rovine a s tým istým záverom, že by nepriniesli nič nové a nepotvrdili by tvrdenia žalobcu. V danom prípade návrhy na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov žalobca predložil ako reakciou na spochybnenie ním tvrdených skutočností zo strany správcu dane a práve uvedenými návrhmi na doplnenie dokazovania sa žalobca snažil preukázať svoje tvrdenia a uniesť svoje dôkazné bremeno. Dôkazom v zmysle Daňového poriadku môže byť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ak správca dane resp. žalovaný návrhy žalobcu na vykonanie dôkazov vyhodnotia ako nedôvodné, sú povinní sa touto ich nedôvodnosťou riadne zaoberať a vysporiadať sa v odôvodení svojich rozhodnutí. Daňovými orgánmi uvedené zdôvodnenie nevykonania žalobcom navrhovaných dôkazov správny súd v tomto prípade vyhodnotil ako nedostatočné. Správny súd má za to, že daňové orgány v rámci odôvodnenia zamietnutia návrhov žalobcu na doplnenie dokazovania neprípustným spôsobom vopred „prejudikovali“ výsledok navrhnutého dokazovania, keď už vopred dospeli k záveru, že vypočutie žalobcom navrhovaných svedkov by nenahradilo absentujúce listinné dôkazy. Správny súd zdôrazňuje, že váhu svedeckých výpovedí možno vyhodnocovať až po ich vykonaní, pričom sa posudzuje ich závažnosť, hodnovernosť a zákonnosť. Vykonanie navrhnutých dôkazov možno odmietnuť len výnimočne, a to vtedy, ak z objektívnych okolností možno vyvodiť záver, že nie je splnená niektorá z uvedených podmienok.

54. Žalobca v rámci námietky nesprávneho právneho posúdenia veci namietal, že záver žalobcu ohľadne nesplnenia podmienky vecnosti a preukázateľnosti výdavku za poskytnutie reklamy súvisiacej s marketingovou akciou „D. E. - diár: Rok podľa Dary“ nie je dôvodný. Správny sú má po preskúmaní veci za to, že záver správcu dane, že žalobcovi neboli poskytnuté faktúrami deklarované reklamné služby, nie je súladný so skutkovými zisteniami. Správny súd preto považoval túto žalobnú námietku za dôvodnú. Zákon o dani z príjmov priamo Výdavky na reklamu sú bez pochybností aj daňovými výdavkami, čo vyplýva priamo z § 19 ods. 2 písm. k) Zákona o dani z príjmov, ktorý ich definuje ako výdavky (náklady) na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka. Na to, aby výdavky na reklamu boli aj uznaným daňovým výdavkom, musia byť v zmysle § 21 ods. 1 písm. e) Zákona o dani z príjmov v súlade so Zákonom o reklame. Zákonom o reklame v § 2 ods.1 písm. a) reklamu definuje ako predvedenie, prezentáciu alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu, pričom produktom sa v zmysle § 2 ods.1 písm. b) tohto zákona rozumie tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, ochranná známky, označenie pôvodu výrobkov a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním. Neobstojí teda záver daňových orgánov, že by pri nákladoch na reklamu malo ísť konkrétne o prezentáciu produktov a služieb žalobcu, pretože v zmysle vyššie uvedených ustanovení § 19 ods. 2 písm. k) Zákona o dani z príjmov v spojení s § 2 ods. 1 písm. a) a b)

Zákona o reklame môže ísť aj o prezentáciu obchodného mena, ochrannej známky, resp. obchodného označenia výrobkov, čím taktiež dochádza k prezentácii subjektu s cieľom uplatniť jeho produkty na trhu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na záver uvedený v odôvodnení rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/31/2019 z 31.01.2022 v zmysle ktorého „so zreteľom na okolnosti súdeného prípadu možno konštatovať, že služba, ktorú poskytol dodávateľ sťažovateľovi zodpovedá legálnej definícii reklamy, pretože išlo o prezentáciu obchodného mena a hlavného predmetu činnosti, pričom ich spojením s propagovanými podujatiami bezpochyby mohol byť vo verejnosti vytvorený pozitívny vnem o existencii určitého daňového subjektu a jeho podnikaní, čo bol zjavne ekonomický dôvod (prípadne jeden z viacerých), ktorý stál za vznikom transakcie.“ Pokiaľ mali daňové orgány za to, že vzhľadom na zameranie podnikania žalobcu – predaj nákladných automobilov a náhradných dielov na ne, nemohol byť adresátom reklamy kupujúci diára, takáto argumentácia neobstojí. Zo žiadneho zákona nevyplýva podmienka „prípustnosti“ reklamy v kontexte s charakterom vykonávanej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného preto vyplýva, že uvedenie loga žalobcu totožného s ochrannou známkou žalobcu a jeho obchodným menom v diári Rok podľa Dary spĺňa podmienky reklamy a náklady vynaložené na takéto služby spĺňajú vo všeobecnosti požiadavky nákladov vynaložených na reklamu, a preto sú závery daňových orgánov nesprávne.

55. Žalobca tiež namietal nesprávne právne posúdenie v kontexte toho, že žalovaný bral žalobcu za zodpovedného za vzniknutú dôkaznú núdzu, správny súd sa s touto námietkou nestotožnil. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 60/2015 (R19/2017) „daňový výdavok musí byť dostatočne preukázaný, čo znamená, že žalobca musí uniesť dôkazné bremeno a preukázať vecnú súvislosť úhrady za tovary a služby s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov a tiež skutočnosť, že tovar bol reálne dodaný a služby boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre“. Pokiaľ žalobca v daňovom priznaní znížil základ dane z príjmov o daňové výdavky, z princípu preukázateľnosti podľa § 2 písm. i) v nadväznosti na § 19, § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov vyplýva, že musí mať vždy k dispozícii dôkazy o tom, že zákonné podmienky boli splnené a právo na takúto úpravu základu dane vzniklo. Dôkazné bremeno na preukázanie skutočností uvedených v § 24 ods. 1 Daňového poriadku je na žalobcovi. V prípade, ak si ale daňový subjekt uplatňuje zníženie základu dane z príjmov o daňové výdavky, musí mať vždy k dispozícii dôkazy o tom, že zákonné podmienky boli splnené a právo na zníženie základu dane vzniklo. Dôkazné bremeno je na žalobcovi, ktorý má povinnosť zadovážiť si dostatok dôkazov pre prípad, že si bude uplatňovať odpočet dane. Správny súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu SR vyslovené v rozsudku sp. zn. 1Sžf/13/2016 zo dňa 16.01.2018, v zmysle ktorých je rozumné očakávanie, že najmä v zmluvných vzťahoch, vzhľadom na nevylúčenie možnosti vykonania daňovej kontroly v reálne dlhšom časovom úseku, si daňový subjekt zabezpečí dostatok hodnoverných dôkazných prostriedkov ohľadom priebehu zdaniteľného obchodu tak, aby za každých okolností vedel preukázať zrealizovanie zdaniteľného obchodu spôsobom opísaným vo faktúre a aby bol schopný za každých okolností odstrániť pochybnosti daňových orgánov o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného obchodu. Najvyšší súd SR v uvedenom vidí nepriamy vplyv daňových predpisov na dispozitívne dotváranie zmluvných vzťahov, ktoré boli v minulosti pod vplyvom najmä a iba súkromného práva. Žalobca ako daňový subjekt bol priamo účastný na dvojstranných obchodných vzťahoch so svojimi dodávateľmi, ktorých dostatočné preukázanie bol teda spôsobilý zaistiť, nakoľko ako podnikateľský subjekt, vedel, resp. mal vedieť, v akom rozsahu je potrebné vznik daňového výdavku na účely zníženia základu dane preukázať. Správny súd poukazuje na to, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj z rozhodnutia správcu dane vyplýva, že daňové orgány svoje rozhodnutia založili na zistení, že žalobca nesplnil podmienky uplatnenia nákladov ako daňových výdavkov, ktoré sú ustanovené v Zákone o dani z príjmov, poukázali pritom na podmienky príslušnosti, existencie, vecnosti, rozsahu, evidencie a najmä na podmienku preukaznosti.

56. Z ustanovení § 24 Daňového poriadku vyplýva, že dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt, ktorý musí byť schopný preukázať ním tvrdené skutočnosti. Dokazovanie, ktoré vykonáva správca dane slúži na verifikáciu skutočností a dokladov predložených daňovým subjektom. Spochybnenie tvrdení a dôkazov predložených daňovým subjektom však musí byť zo strany správcu dane dôvodné, správca dane sa musí vyvarovať jednoduchých a nepodložených spochybnení, pokiaľ ide o reálnosť uskutočnenia obchodných transakcií, ktoré viedli k vystaveniu daňovej faktúry, inak by bola narušená zásada právnej istoty. Daňovému subjektu nie je možné neuznať daňový výdavok len v dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho sféry. Pokiaľ nebola spochybnená materiálna existencia poskytnutých služieb, ani skutočnosť, že dodávatelia žalobcu ani jeho subdodávatelia nemohli služby žalobcovi poskytnúť z dôvodu, že samy nedisponovali potrebnými materiálnymi a personálnymi zdrojmi

nepostačuje na to, aby daňový orgán neuznal náklady na zabezpečenie týchto služieb za daňový výdavok. Skutočnosti uvedené správcom dane a žalovaným, v kontexte žalobcom predložených dokladov obsiahnutých v administratívnom spise a za súčasného konštatovania nedostatočne zisteného skutkového stavu na riadne posúdenie veci, nepostačujú pre prijatie záveru o dôvodnej pochybnosti o uskutočnení reklamných služieb, služieb technickej správy budov resp. iných služieb tak, ako to bolo deklarované na žalobcom predložených písomných podkladoch. Z uvedených dôvodov správny súd záver o tom, že neboli splnené podmienky na to, aby žalobcom uplatnené výdavky mohli byť považované za účelne vynaložené v súvislosti s dosahovaním, zabezpečovaním a udržaním zdaniteľných príjmov považuje za predčasný. Správny súd však poukazuje na to, že tieto závery neznamenajú, že žalobcovi majú byť predmetné náklady automaticky uznané za daňový výdavok. Oprávnenosť nároku žalobcu sa ukáže až po doplnení dokazovania a právnom posúdení veci v zmysle záverov tohto rozsudku. Uvedený záver platí aj pre právne posúdenie nákladov za žalobcovi poskytnuté sprostredkovateľské, resp. iné služby dodané mu dodávateľmi N-Trans, s.r.o., MACANO s.r.o. a G. b.v.b.a., pri ktorých správny súd z dôvodu nedostatočne odôvodneného zamietnutia vykonania navrhovaného dokazovania výsluchom svedkov taktiež skonštatoval nedostatočné zistenie skutkového stavu.

57. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Žalovaný v jeho odôvodnení uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadal sa s návrhmi a námietkami žalobcu v odvolacom konaní a uviedol aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých rozhodoval. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/1/2009, v ktorom sa tento zaoberal otázkou nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia, pričom dospel k nasledovnému: „Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno podľa názoru Najvyššieho súdu SR považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok, ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, čo odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov, vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako i ich nejednoznačnosť“. ... „Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom alebo prípady, keď nie je zrejmé, či nejaké dôkazy boli v konaní vykonané“. Preskúmavané rozhodnutie takýmito vadami netrpí. Nesúhlas žalobcu s argumentáciou žalovaného uvedenou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia týkajúcou sa posúdenia splnenia podmienok pre uznanie nákladov žalobcu za daňové výdavky nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti, ani pre nedostatok dôvodov.

58. Pokiaľ bolo obsahom žalobných bodov a námietok prezentovanie vlastných skutkových a právnych záverov žalobcu, ku ktorým dospel výlučne na základe svojich tvrdení, resp. vyjadrenie všeobecného nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi správcu dane a žalovaného, tieto samé o sebe nemôžu spôsobovať nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca s hodnotením veci orgánmi verejnej správy nesúhlasí bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za následok rozpor napadnutých rozhodnutí so zákonom, resp. so zásadami logického uvažovania. Samotný fakt, že závery, na ktorých boli napadnuté rozhodnutia založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje ich nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutých rozhodnutí, t. j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný (resp. správca dane) mýlil pri hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutých rozhodnutiach, sú tieto námietky len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam v konaní o preskúmanie ich zákonnosti nepostačuje na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí. V rámci takto formulovaných žalobných bodov tak chýba zrozumiteľná argumentácia, v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutých rozhodnutiach.

59. Správny súd na základe vyššie uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, zrušil podľa a e) a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie podľa .

60. V ďalšom konaní správca dane buď vykoná žalobcom navrhované dôkazy – výsluchy navrhnutých svedkov alebo v prípade, ak žalobcom navrhnuté dôkazy nevykoná, v novom rozhodnutí uvedie relevantné a najmä akceptovateľné skutočnosti odôvodňujúce odmietnutie vykonania navrhovaných dôkazov. Následne správca dane opätovne vyhodnotí žalobcom predložené i správcom dane vykonané dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach, pričom dôkazy vyhodnotí v súlade s ich obsahom, opätovne posúdi splnenie zákonných podmienok pre uznanie žalobcom uplatnených daňových výdavkov a určenie dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016 a vo veci opätovne rozhodne, pričom je viazaný právnym názorom vysloveným správnym súdom ( ). Rozhodnutie pritom odôvodní tak, aby obsahovalo všetky náležitosti v zmysle Daňového poriadku, t. j. uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu, uvedie, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

61. Podľa správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

62. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal voči žalovanému náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa , keď zaviazal žalovaného na ich zaplatenie žalobcovi v súdom určenej lehote, s výnimkou špecifikácie výšky trov konania, o ktorej prináleží rozhodnúť vyššiemu súdnemu úradníkovi samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa .

63. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ). 63. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku ( ). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( , SSP a a contr.), ktorá má odkladný účinok ( ). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote do jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Podľa , 2 , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa , 2 , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.