Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-6S/72/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. A členov JUDr. Radovana Turčíka a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: CoreTrans s.r.o. v likvidácii (predtým LEPASTAV, s. r. o.), so sídlom 086 11 Komárov č. 130, IČO: 44 834 306, právne zastúpeného: JUDr. Viktor Križiak, advokát, so sídlom Moyzesova 46, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 101388480/2022 zo dňa 13.05.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Administratívne konanie

/daň z pridanej hodnoty - zdaňovacie obdobie jún 2017/

1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobia január až december 2017. [Z kontroly bol vyhotovený protokol č. 100512516/2021 zo dňa 31.03.2021. Daňová kontrola u žalobcu sa začala dňa 24.07.2018 a skončila sa dňa 20.04.2021, doručením protokolu z daňovej kontroly žalobcovi. V období od 25.03.2019 do 05.01.2021 bola daňová kontrola prerušená.]

2. Vo vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 100021426/2022 zo dňa 10.01.2022 za zdaňovacie obdobie jún 2017 žalobcovi určil rozdiel na DPH v sume 8.652,80 Eur.

3. Prvostupňové rozhodnutie správcu dane bolo na odvolanie žalobcu potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 101388480/2022 zo dňa 13.05.2022 (napadnuté rozhodnutie).

4. Dôvodom určenia rozdielu na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2017 bolo neuznanie práva žalobcu na odpočítanie DPH pre nesplnenie zákonných podmienok podľa § 51 ods. 1 písm. a), § 49 v nadväznosti na § 19 zákona o DPH, zo zdaniteľných obchodov dodania tovaru a služieb od dodávateľa M-Bio, s.r.o., so sídlom Čsl. A. XX/X, B., IČO: 46 859 861 (od 30.11.2019 s názvom 5CMI s.r.o. v likvidácii), podľa nasledovných faktúr: - fa. č. 01170023, z 23.06.2017, základ dane 9.400,00 Eur, DPH 1.880,00 Eur, predmet – preprava a vykládka tovaru, - fa. č. 01170024, z 23.06.2017, základ dane 5.538,00 Eur, DPH 1.107,60 Eur, predmet – grafický návrh a distribúcia letákov, - fa. č. 01170025, z 26.06.2017, základ dane 4.021,00 Eur, DPH 804,20 Eur, predmet – stavebný materiál, - fa. č. 01170026, z 26.06.2017, základ dane 6.850,00 Eur, DPH 1.370,00 Eur, predmet – administratívne práce, - fa. č. 01170027, z

27.06.2017, základ dane 3.290,00 Eur, DPH 658,00 Eur, predmet – upratovacie práce, - fa. č. 01170028, z 28.06.2017, základ dane 5.180,00 Eur, DPH 1.036,00 Eur, predmet – reklama obchodného mena,

- fa. č. 01170029, z 30.06.2017, základ dane 3.910,00 Eur, DPH 782,00 Eur, predmet – spracovanie cenových ponúk.

5. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia správcu dane a žalovaného vyplýva:

- Dňa 03.07.2018 boli správcovi dane odstúpené zo strany Kriminálneho úradu finančnej správy účtovné doklady žalobcu za rok 2017, daňová kontrola sa u žalobcu začala 24.07.2018, žalobcom boli dňa 10.08.2018 správcovi dane zapožičané databázové súbory z účtovnej evidencie na USB kľúči.

- Na výzvu správcu dane žalobca v podaní z 03.12.2018 uviedol, že tovar bol použitý na ďalší predaj v jeho predajni a služby boli použité na chod spoločnosti v roku 2017 a predložil doklady: Zmluva o reklame, propagačnej činnosti a inzercii zo dňa 02.06.2017, Rámcová zmluva o dodaní tovarov a poskytovaní služieb zo dňa 12.04.2017, Zmluva o preprave osôb zo dňa 03.04.2017, Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 10.04.2017, Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 10.04.2017 a dodacie listy (v počte 5 ks) k nakúpenému stavebnému materiálu.

- Dňa 20.02.2019 bol vypočutý svedok C. D., v rozhodnom období konateľ dodávateľa žalobcu M-Bio s.r.o.(neskôr od 30.11.2019 obchodný názov 5CMI s.r.o.), ktorý sa dostavil na výsluch spolu s konateľom žalobcu, a ktorý potvrdil dodanie tovarov a služieb žalobcovi a konkrétne sa na výzvu správcu vyjadril k jednotlivým fakturovaným dodaniam pre žalobcu. Pozn. funkcia tohto konateľa zanikla k 28.12.2018.

- Vzhľadom na začatie daňovej kontroly u spoločnosti M-Bio s.r.o. (5CMI s.r.o.) ako významného dodávateľa žalobcu, správca dane prerušil daňovú kontrolu v období od 25.03.2019 do ukončenia daňovej kontroly u dodávateľa žalobcu M-Bio s.r.o. (5CMI s.r.o.) do 05.01.2021. Správca dane získal informácie z protokolu č. 101922841/2020 zo dňa 10.12.2020 o daňovej kontrole u dodávateľa žalobcu 5CMI s.r.o. (pôvodne M-Bio s.r.o.), o čom spísal úradný záznam 23.02.2021, prílohou ktorého je predmetný protokol. [Pozn. Súčasťou administratívneho spisu je aj ďalší úradný záznam z 23.02.2021, prílohu ktorého tvoria zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 29.11.2017 pred Daňovým úradom Banská Bystrica s daňovým subjektom CENTRA Slovakia s.r.o. konajúcim prostredníctvom prítomného konateľa E. F. a zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 16.03.2018 pred Daňovým úradom Košice s daňovým subjektom M-Bio s.r.o. konajúcim prostredníctvom prítomného konateľ C. D..]. Získané informácie správca vymedzil vo svojom rozhodnutí takto:

(1) Väčšinu tovarov a služieb pre spoločnosť M-Bio s.r.o. dodala spoločnosť CENTRA Slovakia s.r.o.

(2) Konateľ spoločnosti CENTRA Slovakia s.r.o. v rozhodnom období E. F. v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 29.11.2017 nepotvrdil uskutočnenie zdaniteľných obchodov medzi spoločnosťou CENTRA Slovakia s.r.o. a M-Bio s.r.o.

(3) Konateľ spoločnosti M-Bio s.r.o. C. D. sa v zápisnici o ústnom pojednávaní zo 16.03.2018 vyjadril, že stavebný materiál nakúpený od spoločnosti CENTRA Slovakia s.r.o. bol fakturovaný žalobcovi a prepravený bol na konkrétnu stavbu priamo spoločnosťou CENTRA Slovakia s.r.o., na všetky dodania materiálu, tovaru a služieb, upratovacie, čistiace služby, preprava tovaru, osôb, predaj tovaru a materiálu – stavebný, vodoinštalačný, boli podpísané zmluvy, následní odberatelia boli žalobca a iná stavebná spoločnosť.

(4) Správca dane v protokole vo vzťahu k M-Bio s.r.o. dospel k záveru, že nedošlo k dodaniu, nebolo možné preveriť či bola z faktúr priznaná a odvedená daň, realizáciu dodania prác a služieb nevedel daňový subjekt preukázať dôkazmi, a pre nepreukázanie reálneho dodania zdaniteľných obchodov neuznal spoločnosti M-Bio s.r.o. právo na odpočet DPH z dodávateľských faktúr od CENTRA Slovakia s.r.o.

- Podľa správcu dane žalobcom predložené zmluvy potvrdzujú obchodné vzťahy medzi žalobcom a jeho dodávateľom M-Bio s.r.o., ale nepreukazujú dodanie konkrétnych tovarov a služieb. Správca dane hodnotil výpoveď svedka C. D. (konateľ dodávateľa žalobcu v rozhodnom období) ako všeobecnú, v ktorej svedok síce v stručnosti uviedol popis poskytnutých služieb, ale nepredložil doklady spoločnosti

M-Bio s.r.o. preukazujúce jeho tvrdenia. Podľa správcu dane z protokolu z kontroly u dodávateľa žalobcu spoločnosti M-Bio s.r.o. neskôr 5CMI s.r.o. vyplýva, že nebolo preukázané reálne dodanie tovarov a služieb medzi spoločnosťami CENTRA Slovakia s.r.o. a odberateľom M-Bio s.r.o. a preto správca dane nepovažuje za preukázané ani dodanie tovarov a služieb spoločnosťou M-Bio s.r.o. žalobcovi. Správca dane menoval faktúry (s predmetom fakturácie a cenou) vystavené spoločnosťou CENTRA Slovakia s.r.o. pre odberateľa M-Bio s.r.o., ktoré sa týkali následnej fakturácie pre žalobcu zo strany M-Bio s.r.o. a faktúry vystavené spoločnosťou M-Bio s.r.o. pre žalobcu. Uviedol, že konateľ spoločnosti M-Bio s.r.o. (Peter Sliva) sa v zápisnici z ústneho pojednávania zo 16.03.2018 (pozn. správne ide o dátum 16.04.2018) z kontroly u M-Bio s.r.o. aj v zápisnici z ústneho pojednávania z 20.02.2019 z kontroly u žalobcu, vyjadril, že tovar, materiál aj služby, ktorý dodal žalobcovi nakúpil od CENTRA Slovakia s.r.o., čo podľa správcu nebolo preukázané. Tiež uviedol, že žalobca ale ani jeho dodávateľ, okrem tvrdenia svedka o dodaní tovaru a služieb, žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázali, že sa jednalo o reálne obchodné transakcie a žalobca nepredložil ku daňovej kontrole relevantné dôkazy. Preto neuznal nárok žalobcu na odpočet DPH pre nesplnenie zákonných podmienok podľa § 51 ods. 1 písm. a), § 49 v nadväznosti na § 19 zákona o DPH.

- Dňa 18.03.2021 bolo žalobcovi doručené oboznámenie s kontrolnými zisteniami z 16.03.2021, ku ktorému žalobca nepodal vyjadrenie do spísania protokolu o kontrole dňa 31.03.2021, ktorý bol žalobcovi doručený 20.04.2021. Dňa 20.05.2021 žalobca podal vyjadrenie k protokolu a k prerokovaniu pripomienok k protokolu došlo dňa 12.08.2021 na ústnom pojednávaní. Dňa 24.08.2021 žalobca podal písomné vyjadrenie k zápisnici z prerokovania pripomienok. V období od 15.10.2021 do 29.11.2021 bolo prerušené daňové konanie (vyrubovacie konanie) vo veci vydania rozhodnutí za zdaňovacie obdobia január až december 2017, za účelom o.i. preverenia dodávateľov M-Bio s.r.o., pričom predvolaný svedok E. F., ktorý bol konateľom spoločnosti CENTRA Slovakia s.r.o. sa na výsluch nedostavil z dôvodu pobytu v zahraničí. Správca dane listom z 08.12.2021 oboznámil žalobcu s priebehom a výsledkami dokazovania vo vyrubovacom konaní bez dosahu na vyššie formulované dôvody neuznania práva na odpočet, ktoré prezentoval vo svojom rozhodnutí.

- Žalovaný v napadnutom rozhodnutí v rámci odvolacieho prieskumu prvostupňového rozhodnutia správcu dane odvolacie námietky vznesené žalobcom nehodnotil ako dôvodné a odobril správcom dane vymedzené dôvody neuznania odpočtu DPH z označených zdaniteľných obchodov.

II.

Súdne konanie

6. Správnou žalobou elektronicky doručenou dňa 29.07.2022 Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného aj rozhodnutia správcu dane, vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania práva na náhradu trov konania. V žalobe boli vymedzené nasledovné žalobné body (námietky) žalobcu:

- V žalobnom bode I označenom ako „Nedostatočné a neobjektívne dokázanie veci, nesprávny a nezákonný postup pri dokazovaní veci, nesprávne právne posúdenie veci, porušenie práva na obhajobu a riadny proces“ žalobca uviedol nasledovné žalobné dôvody:

- Žalobca s poukazom na to, že správca dane v rozhodnutí neuviedol, že predával a evidoval tržby elektronickou registračnou pokladnicou, s poukazom na to, že rozhodnutie správcu dane je do väčšej miery úplne totožné (aj s rovnakými pisárskymi a inými chybami) ako iné rozhodnutia vydané správcom za jednotlivé mesiace obdobia roka 2017 a s poukazom na závery správcu o nedostatočnom preukázaní dodávok dokladmi a evidenciami žalobcu, uviedol, že správca dane účelovo a zaujato spochybňuje a dehonestuje jeho dlhoročné podnikanie a fakticky spochybňuje aj tržby evidované elektronickou registračnou pokladnicou.

- Poukázal na to, že išlo o reálne a preukázateľné zdaniteľné plnenie s ustáleným a dôveryhodným obchodným partnerom a výpoveďou C. D., konateľa dodávateľa v rozhodnom období, ktorý potvrdil reálnosť dodania tovarov a služieb, bolo výslovne a relevantne vyvrátené nedôvodné presvedčenie správcu dane bez opory vo vykonanom dokazovaní o fiktívnosti a neuskutočnení obchodov. Poukazuje na obsah výpovede C. D., ktorý podľa žalobcu poskytol podrobné a kompletné vysvetlenia, ktoré podľa žalobcu pochopiteľne s odstupom času nemohol všetky reálne zdokladovať, keďže v čase jeho vypočutia

už nebol štatutárom dodávateľa a nedisponoval jeho účtovníctvom. Namieta hodnotenie výpovede C. D. správcom dane.

- Namietal, že nebol prítomný ani predvolaný k výsluchu svedka C. D., ktorého výpoveď je uvedená v zápisnici zo dňa 20.02.2019.

- Namietal, že za zákonné nemožno považovať dôkazy, ktoré neboli vykonané v rámci daňovej kontroly u žalobcu alebo sa jej netýkali.

- Namietal, že v hodnotení skutkových zistení úplne absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli najavo v daňovom konaní.

- Namieta nepravdivosť tvrdenia žalovaného o tom, že C. D. nebol vypočutý v daňovom konaní v postavení svedka podľa § 25 daňového poriadku.

- Uviedol, že reálnosť plnení potvrdzujú aj ním predložené zmluvy s dodávateľom a dodacie listy.

- Namieta, že správca dane neposúdil všetky objektívne okolnosti reálne vykázaných transakcií, vrátane právnej, obchodnej a osobnej väzby medzi zúčastnenými stranami, tiež neposudzoval, či predmetné obchodné transakcie neprebiehali za podmienok krajne neobvyklých či nelogických.

- Namieta, že závery správcu dane sú všeobecné a arbitrárne, a podľa neho nie je zrejmé na základe akých skutočností k nim správca dane dospel.

- Namieta nesprávne závery žalovaného, keď jeho odvolaciu námietku o nesplnení podmienok uvedených v § 46 ods. 10 daňového poriadku o zákonnej jednoročnej lehote na vykonania daňovej kontroly, vyhodnotil ako neopodstatnenú s poukazom na prerušenie daňovej kontroly a neplynutie lehôt počas prerušenia. Dôvodí, že k porušeniu citovaného ustanovenia došlo, nakoľko správca dane aj počas prerušenia fakticky vykonával kontrolu a to formou vedenia paralelných krížových kontrol v spoločnosti CENTRA Slovakia s.r.o. (pozn. dodávateľa spoločnosti M-Bio s.r.o.) a najmä v spoločnosti M-Bio, s.r.o. (pozn. dodávateľa žalobcu). Správca dane tak podľa žalobcu aj počas prerušenia zhromažďoval dôkazy v prospech svojho rozhodnutia, napriek tomu, že podľa daňového poriadku sa až do skončenia prerušenia nesmie robiť priamo výkon kontroly. Preto podľa žalobcu skutočná daňová kontrola trvala v rozpore so zákonom tri roky.

- Žalobca zdôrazňuje, že uniesol dôkazné bremeno.

- Opätovne zdôraznil preukázateľné zaplatenie za dodané tovaru a služby. Zdôraznil, že na daňovom subjekte nemožno požadovať, aby dokladoval dodanie, pokiaľ bolo s dodaným tovarom, službami preukázateľne obchodované, čo podľa žalobcu dokazujú dôkazy nachádzajúce sa v spise. Zároveň uviedol, že nemožno klásť jemu na ťarchu zrušenie, zlúčenie, či výmaz z obchodného registra dodávateľa. Zdôraznil, že je dlhoročným a poctivým podnikateľským subjektom platiacim dane a odvody. Uviedol, že správca dane dôkazy o nepoctivosti žalobcu v celom konaní nezískal, pričom mal za to, že bolo povinnosťou žalovaného aj správcu dane posudzovať komplexne podnikateľskú históriu žalobcu a zohľadniť jeho finančnú a daňovú disciplínu.

- Namieta, že správca dane neviedol dokazovanie zákonným spôsobom a dostatočnou odbornou starostlivosťou a jeho pochybenia poukazujú na účelovosť vykonanej daňovej kontroly.

- V žalobnom bode II označenom ako „Nezrozumiteľnosť, nesprávnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia.“ žalobca uviedol nasledovné žalobné dôvody:

- S poukazom na to, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa SR aj práva podľa Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd je aj určitá kvalita odôvodnenia rozhodnutia, namieta nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť výroku a odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, keď správca dane neuviedol akým spôsobom dospel k takémuto výroku.

- Uvádza, že daňové predpisy preferujú vykonanie svedeckých výpovedí pred miestnym zisťovaním. Ďalej uvádza, že správca dane nepreskúmal dôsledne tvrdenia C. D. a preto sa mal v odvolacom konaní odstrániť nedostatočne zistený skutkový stav minimálne formou svedeckých výpovedí resp. vrátením veci správcovi dane.

- Podľa žalobcu z rozhodnutia správcu dane a žalovaného je zrejmé, že neboli využité všetky ťažiskové dôkazy, je oprávnená domnienka, že správca dane svojim postupom úmyselne vytvoril stav, keď vylúčil preskúmanie predložených dokladov a dôkazov nachádzajúcich sa v spise a tým značne obmedzil možnosť žalobcu na preukázanie reálnosti daňového plnenia a tým účinne obhajovať svoje tvrdenia a uplatňovať svoje zákonné práva. Postup správcu dane bol podľa žalobcu v rozpore s § 3 ods. 2 a ods. 8 daňového poriadku.

- S poukazom na náležitosti odôvodnenia rozhodnutia vymedzené v § 63 ods. 5 daňového poriadku žalobca namieta, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí obmedzil len na vysvetlenie a odobrenie postupu správcu dane bez toho, že by vyvrátil dôveryhodnosť dokladov nachádzajúcich sa v spise a odvolacie argumenty žalobcu.

- Uvádza, že správca dane v priebehu daňovej kontroly nevytvoril všetky podmienky pre realizáciu práv a povinností žalobcu upravených v § 3, § 45 ods. 1, § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 daňového poriadku, čím ho poškodil na právach počas realizovania daňového dokazovania, pritom ide o vady, ktoré mohli mať priamy dosah na zákonnosť následných rozhodnutí.

- Zdôraznil, že už v odvolaní namietal uvedené skutočnosti a bolo v možnostiach žalovaného daný stav napraviť zrušením rozhodnutia správcu a nariadením dokazovania v konaní pred správcom dane.

- Poukázal na to, že nemožno požadovať po daňovom subjekte, aby preukázal skutočnosti, ktoré sú mimo sféry jeho vplyvu.

- Uviedol, že rozhodnutie správcu dane je z veľkej časti nezrozumiteľné a tým nepreskúmateľné z dôvodu, že správca dane v odôvodnení zmiešal závery z rozhodnutí z iných zdaňovacích období a preto bolo povinnosťou žalovaného takéto rozhodnutie zrušiť.

- Poukázal na to, že správca dane nespochybnil dôležitú skutočnosť, že žalobca za dodanie služieb a tovaru aj reálne dodávateľovi zaplatil.

- Uviedol, že pokiaľ neuznanie jeho deklarovaného dodania tovaru a služieb malo byť zapríčinené nedôverou správcu dane, resp. jeho aparátom tak v tejto časti je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

- Zdôraznil, že svoje tvrdenia preukázal predovšetkým svojimi povinnými záznamami a podľa neho správca nevyjadril pochybnosti o vierohodnosti, preukázateľnosti, správnosti, či úplnosti účtovníctva a iných žalobcom vedených povinných záznamoch.

- Namieta, že správca nezistil skutkový stav veci presne, pravdivo a čo najúplnejšie, aby bolo možné hovoriť o spravodlivom procese. Podľa žalobcu správca nie je viazaný len návrhmi daňového subjektu, ale má povinnosť v rámci výkonu daňovej kontroly uplatniť dôkazné prostriedky až pokým nevylúči pochybnosť vo vzťahu k preukázaniu jednotlivých účtovných položiek rozhodných pre správne určenie dane, pričom podľa žalobcu v jeho veci takto správca nepostupoval.

- Podľa názoru žalobcu rozhodnutie žalovaného aj správcu dane a im predchádzajúci postup sú porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov (zásad) materiálneho právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti, vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty a princípu predvídateľnosti práva, vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní. Poukázal všeobecne na obsah princípu právnej istoty a uviedol, že nezákonný postup a rozhodnutia správcu dane a žalovaného narúšajú tento princíp a tým aj práva žalobcu.

- Podľa žalobcu boli napadnuté rozhodnutia vypracované na základe nesprávnych myšlienkových postupov zakladajúcich svojvoľnosť, žalovaný a správca dane sa nevysporiadali so všetkými relevantnými skutočnosťami, neuviedli ako konkrétne mal žalobca preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, resp. z akých dôvodov a zákonne zabezpečených dôkazov vyhodnotil správca dane, že k dodaniu v skutočnosti nedošlo.

- Podľa žalobcu je odôvodnenie rozhodnutia žalovaného aj správcu dane príliš jednostranné, formalistické a nedostatočné, s nesprávnym právnym posúdením, žalovaný vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a s ohľadom na odvolacie námietky žalobcu nezisťoval či konanie pred správcom dane bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivé procesu. Podľa žalobcu si žalovaný nemôže svoju rozhodovaciu činnosť zjednodušiť tým, že v dôvodoch rozhodnutia len poukáže na to, že sa stotožňuje so správcom dane a preberie jeho argumentáciu.

7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.12.2022 zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia a v podstatnej časti zhrnul v ňom uvádzané dôvody. Zdôraznil, že sa riadne vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami žalobcu vznesenými proti rozhodnutiu správcu dane a žalobné námietky považoval za nedôvodné.

8. Žalobca repliku nepodal.

9. Na pojednávaní konanom dňa 30.09.2025 súd pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý sa napriek riadnemu predvolaniu nedostavil bez ospravedlnenia svojej neúčasti. Na pojednávaní prítomný žalovaný zotrval na svojich doterajších stanoviskách.

III.

Relevantná právna úprava a všeobecné východiská

10. Správny súd poukazuje na základné ustanovenia vzťahujúcej sa vnútroštátnej právnej úpravy:

- Podľa prvá a druhá veta o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“): „Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.“ a podľa : „Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.“

- Podľa : „Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.“

- Podľa : „Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“

- Podľa : „Právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .“

- Podľa o správe daní (ďalej len „“) upravujúceho základné zásady správy daní: „(1)Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. (4) Správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Z úkonov pri správe daní sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo- zvukové záznamy. (5) Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu,

ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. (6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. (7) Daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti. (8) Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. (9) Správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. (10) Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane vzťahujú aj na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) a Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.“

- Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, „Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.“

- Podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku, „Ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.“

- Podľa § 45 ods. 1 písm. c) daňového poriadku upravujúceho práva a povinnosti daňového subjektu pri daňovej kontrole: „Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia,“

- Podľa § 45 ods. 2 daňového poriadku: „Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, f) umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie, h) umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov.“

- Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku, „Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu,36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.“

- Podľa § 61 ods. 1 daňového poriadku „Správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.21a)“

- Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku, „Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.“

- Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku: „Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.“

11. Daň z pridanej hodnoty upravená je harmonizovanou daňou a je súčasťou právneho rámca spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty je upravený prameňmi práva Európskej únie predovšetkým Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“). Z uvedeného dôvodu k aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu, a to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“).

12. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ aj kasačného súdu obmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva. V nadväznosti na to je odlišná situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, v prípade daňového podvodu či zneužití práva znáša dôkazné bremeno správca dane.

13. Danosť dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH pre zneužitia práva ako aj pre daňový podvod, v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. Pritom zneužitie práva a daňový podvod predpokladajú naplnenie odlišných skutočností, ktorých skúmanie v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ podlieha odlišným testom.

14. V zmysle (aj smernice o DPH) hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane sú (I) existencia zdaniteľného plnenia, (II) jeho dodanie zdaniteľnou osobou (status dodávateľa) a (III) použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Pričom formálnou podmienkou pre odpočítanie DPH je existencia príslušného daňového dokladu. Slovenská republika je jednou z krajín, ktoré si uplatňujú výnimku podľa Smernice, v kontexte ktorej niektoré zo zdaniteľných osôb podľa Smernice oslobodzuje od dane z pridanej hodnoty ( ). Preto sa hmotnoprávna podmienka preukázania statusu dodávateľa ako zdaniteľnej osoby podľa písm. a) Smernice mení na požiadavku preukázania statusu dodávateľa ako platiteľa dane ( a 2 ). Platiteľom dane je pritom osoba registrovaná pre daň z pridanej hodnoty ( ). Podmienka dodania tovaru/služby platiteľom dane ako podmienka priznania práva na odpočet dane je pritom zrejmá aj z .

15. Vo vzťahu k rozloženiu a prenosu dôkazného bremena pri preukazovaní splnenia podmienok odpočtu DPH správny súd pripomína, že pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt. Teda daňový subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH a povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom. (nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 569/2022-33 zo dňa 07.02.2023)

IV.

Posúdenie veci správnym súdom

16. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s / o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“).

17. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe ( a nasl. /ďalej len „SSP“/) preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov ( a ), a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou ( ) v zákonom stanovenej lehote ( ), na pojednávaní konanom dňa 30.09.2025 dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

K žalobným námietkam a ich dôvodnosti

18. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane o určení rozdielu na DPH v sume 8.652,80 Eur za zdaňovacie obdobie jún 2017 z dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH z faktúr od dodávateľa M-Bio, s.r.o. (5CMI s.r.o.), za prepravu a vykládku tovaru, grafický návrh a distribúciu letákov, stavebný materiál, administratívne práce, upratovacie práce, reklamu obchodného mena a spracovanie cenových ponúk, a to pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu spočívajúcich v nepreukázaní reálneho dodania tovarov a služieb.

19. Predmet prieskumu je vymedzený napadnutým rozhodnutím žalovaného, v ňom uvedenými dôvodmi neuznania odpočtu, pričom správnemu súdu neprináleží tieto žiadnym spôsobom dopĺňať, modifikovať či inak korigovať. Rozsah prieskumu je vymedzený žalobnými námietkami (bodmi). Správny súd preto posúdil zákonnosť záverov žalovaného o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH z vyššie označených zdaniteľných obchodov v intenciách skutkových a právnych záverov formulovaných v jeho rozhodnutí v spojení s rozhodnutím správcu dane a dostatočnosti ich odôvodnenia a v rozsahu žalobných námietok.

20. Správny súd zdôrazňuje, že vymedzenie žalobných námietok v danom prípade charakterizuje v podstatnej časti všeobecnosť formulácií, preto aj prieskum napadnutého rozhodnutia v rozsahu takto formulovaných námietok mohol byť zodpovedajúci len tejto všeobecnosti námietok.

21. Pokiaľ žalobca aj s poukazom na to, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa SR aj práva podľa Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd je aj určitá kvalita odôvodnenia rozhodnutia, ako aj s poukazom na požiadavky vyplývajúce z daňového poriadku namieta nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane aj žalovaného, správny súd dôvodnosť takejto námietky nezistil. Správny súd konštatuje, že z napadnutého rozhodnutia je zrejmé akým spôsobom ustálil žalovaný skutkový stav a ako bol tento právne posúdený a tiež sa žalovaný riadne a zrozumiteľne vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu. K tomu správny súd zdôrazňuje, že nesúhlas so skutkovými a právnymi závermi žalovaného v spojení aj so závermi správcu dane resp. s hodnotením dôkazov, nezávisle od ich samotnej správnosti a zákonnosti, ako ani prípadné vady v procesnom postupe správnych orgánov nie sú spôsobilé založiť vadu nedostatočnosti odôvodnenia a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.

22. K námietke žalobcu o nezachovaní zákonnej jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku, správny súd pre prehľadnosť uvádza, že daňová kontrola u žalobcu sa začala dňa 24.07.2018 a skončila sa dňa 20.04.2021, doručením protokolu z daňovej kontroly žalobcovi. V období od 25.03.2019 do 05.01.2021 bola daňová kontrola prerušená z dôvodu podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku do ukončenia konania o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia

- do ukončenia konania kontrol DPH za zdaňovacie obdobie 01-06/2017 a 08-12/2017 a kontroly za zdaňovacie obdobie 07/2017 u daňového subjektu 5CMI s.r.o. pôvodne s názvom M-Bio s.r.o. (pozn. u dodávateľa žalobcu). (Podľa rozhodnutia o prerušení z 20.03.2019 a oznámenia zo dňa 02.02.2021 o ukončení prerušenia dňom 05.01.2021, kedy boli ukončené doručením protokolov daňové kontroly vedené u dodávateľa žalobcu.)

23. Pokiaľ žalobca nezachovanie jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly dôvodí tým, že správca dane aj počas prerušenia fakticky vykonával kontrolu, a to formou vedenia paralelných krížových

kontrol v spoločnosti CENTRA Slovakia s.r.o. (pozn. dodávateľa spoločnosti M-Bio s.r.o.) a najmä v spoločnosti M-Bio, s.r.o. (pozn. dodávateľa žalobcu), čím aj počas prerušenia zhromažďoval dôkazy v prospech svojho rozhodnutia, napriek tomu, že podľa daňového poriadku sa až do skončenia prerušenia nesmie robiť priamo výkon kontroly, správny súd túto námietku nehodnotil ako dôvodnú. Podľa názoru správneho súdu zákonná možnosť prerušenia daňového konania z dôvodu začatia konania o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia (§ 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku), je naplnená aj v prípade začatia či vedenia inej daňovej kontroly voči inému subjektu za predpokladu, že skutočnosti v takom konaní preverované môžu byť rozhodujúce pre prerušovanú daňovú kontrolu. Naplneniu tejto podmienky v predmetnej veci nasvedčuje už to, že k dôvodom prerušenia boli daňové kontroly u priameho dodávateľa žalobcu, zdaniteľné obchody s ktorými boli predmetom preverovania v prerušenej daňovej kontrole vedenej voči žalobcovi. Takéto prerušenie daňovej kontroly nie je možné považovať za neprípustné vykonávanie kontroly počas prerušenia, nakoľko správca dane v prerušenej daňovej kontrole u žalobcu počas prerušenia žiadnu kontrolu nevykonáva.

24. Pokiaľ žalobca namieta, že z rozhodnutia správcu dane a žalovaného je zrejmé, že neboli využité všetky ťažiskové dôkazy a je oprávnená domnienka, že správca dane svojim postupom úmyselne vytvoril stav, keď vylúčil preskúmanie predložených dokladov a dôkazov nachádzajúcich sa v spise a tým značne obmedzil možnosť žalobcu na preukázanie reálnosti daňového plnenia a tým účinne obhajovať svoje tvrdenia a uplatňovať svoje zákonné práva, resp. namieta v tejto súvislosti, že postup správcu dane bol v rozpore s § 3 ods. 2 a ods. 8 daňového poriadku resp. namieta, že správca dane v priebehu daňovej kontroly nevytvoril všetky podmienky pre realizáciu práv a povinností žalobcu upravených v § 3, § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 daňového poriadku, čím ho poškodil na právach počas realizovania daňového dokazovania, pritom ide o vady, ktoré mohli mať priamy dosah na zákonnosť následných rozhodnutí, správny súd takto formulované námietky opomínajúce konkretizáciu dokladov a dôkazov malo byť podľa žalobcu vylúčené z prieskumu a opomínajúce vymedzenie v čom konkrétne vidí žalobca nevytvorenie podmienok pre realizáciu jeho práv, hodnotil ako žalobnú argumentáciu už vzhľadom na jej všeobecnosť ako nepreskúmateľnú a tým nedôvodnú. Súčasne správny súd zdôrazňuje, že v administratívnom spise ako ani rozhodnutiach finančných orgánov nie sú identifikovateľné žiadne okolnosti, ktoré by hoci aj vo všeobecnej rovine nasvedčovali vade procesného postupu finančných orgánov spočívajúcej v porušení základných zásad správy daní (§ 3 daňového poriadku) a práv a povinností žalobcu (§ 45 ods. 1, 2 daňového poriadku).

25. Správny súd nehodnotil ako dôvodné ani ostatné námietky žalobcu, ktoré podľa ich obsahu smerovali k namietaniu hodnotenia dôkazov, skutkových zistení a právnych záverov žalovaného aj správcu dane.

26. V predmetnej veci žalobca na preukázanie oprávnenosti uplatneného odpočtu a tým aj reálneho dodania tovarov a služieb od dodávateľa M-Bio, s.r.o. (5CMI s.r.o.) predložil správcovi dane faktúry, zmluvy, dodací list a výstupy z účtovníctva.

27. Pochybnosti správcu dane a žalovaného o preukázaní reálnej existencie plnenia ako aj jeho vlastné závery o neunesení dôkazného bremena žalobcom k preukázaniu reálnej existencie plnenia majú svoj pôvod v zistení o nepreukázaní reálnej existencie plnení už na úrovni medzi subdodávateľom a dodávateľom žalobcu v spojení s hodnotením dôkazov predložených žalobcom a vykonaných v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania (vrátane vyjadrení konateľa dodávateľa C. D.) ako nedostatočných na preukázanie reálnosti plnení.

28. Podľa názoru správneho súdu dôvodnosť pochybností a dostatočnosť predložených dôkazov daňovým subjektom na preukázanie reálnej existencie zdaniteľného plnenia je nutné v každom jednotlivom prípade posudzovať individuálne. Tak vo svetle charakteru okolností, ktorými finančné orgány dôvodia svoje pochybnosti, ako aj vo svetle charakteru konkrétneho zdaniteľného plnenia, z dodania ktorého sa odpočet uplatňuje a súčasne vo svetle požiadavky, aby daňový subjekt poskytovanie či prijímanie služieb či tovarov dokumentoval s náležitou starostlivosťou súc si vedomí znášania bremena dôkazu na preukázanie zdaniteľných obchodov, z ktorých si uplatňuje odpočet.

29. Pre posúdenie oprávnenosti uplatneného odpočtu DPH je rozhodujúce splnenie zákonných podmienok odpočtu pri konkrétnom zdaniteľnom obchode, teda vo vzťahu medzi dodávateľom a príjemcom tovaru a služieb uplatňujúcim si odpočet a nepochybne, ako to uviedol aj žalobca nemožno požadovať po daňovom subjekte, aby preukázal skutočnosti, ktoré sú mimo sféry jeho vplyvu. Avšak

to neznamená, že okolnosti a zistenia na predchádzajúcich stupňoch obchodného reťazca, v danom prípade vo vzťahu medzi subdodávateľom a dodávateľom žalobcu nemôžu byť spôsobilé založiť dôvodné pochybnosti o reálnosti plnení vo vzťahu medzi žalobcom a jeho dodávateľom M-Bio, s.r.o. (5CMI s.r.o.).

30. Osobitne ak v okolnostiach danej veci samotný konateľ dodávateľa žalobcu (C. D.) vo svojich vyjadreniach uviedol, že dodanie tovaru a služieb žalobcovi bolo uskutočnené prostredníctvom subdodávateľa CENTRA Slovakia s.r.o., a hoci všeobecne potvrdil ich dodanie žalobcovi, nevedel sa konkrétnejšie vyjadriť k okolnostiam dodania a predmetu plnení, ak sa v podstatnej časti zhoduje vymedzenie predmetu fakturácii medzi subdodávateľom a dodávateľom (ako sú uvedené v rozhodnutí správcu dane) a predmetu fakturácií medzi žalobcom a jeho dodávateľom a najmä, ak reálna existencia týchto plnení bola spochybnená už na úrovni medzi subdodávateľom a dodávateľom žalobcu, keď konateľ subdodávateľa CENTRA Slovakia s.r.o. v rozhodnom období František Rubický pri vykonanom miestnom zisťovaní pri inej daňovej kontrole nepotvrdil uskutočnenie zdaniteľných obchodov medzi spoločnosťou CENTRA Slovakia s.r.o. a M-Bio s.r.o. a dodávateľ žalobcu sám pri daňovej kontrole vedenej voči nemu reálnosť týchto plnení nevedel preukázať.

31. Preto pokiaľ žalobca vo svojich žalobných námietkach opakovane zdôrazňuje, že uniesol svoje dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti odpočtu predloženými dokladmi (zmluvami, dodacími listmi, účtovníctvom, povinnými záznamami) v spojení s potvrdením dodania zo strany C. D. konateľa dodávateľa, správny súd konštatuje, že okolnosti a zistenia, ktorými finančné orgány dôvodili svoje pochybnosti majú minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom a preto sa tieto pochybnosti javia ako logické, dôvodné a dostatočne odôvodňujúce záver o neunesení dôkazného bremena žalobcom ním predloženými dokladmi. Pričom žalobcom v priebehu daňovej kontroly ani vyrubovacie konania neboli predložené ani navrhnuté žiadne ďalšie dôkazy k odstráneniu pochybností správcu dane.

32. Pokiaľ žalobca namieta, že finančné orgány nesprávne hodnotili výpoveď C. D. a nepreskúmali dôsledne jeho tvrdenia, ani túto námietku správny súd nehodnotil ako dôvodnú. V predmetnej veci bol C. D. ako konateľ dodávateľa žalobcu v rozhodnom období riadne vypočutý v pozícii svedka dňa 20.02.2019 a pri tomto výsluchu bol prítomný aj žalobca. Podľa správneho súdu, ak finančné orgány výpoveď tohto svedka (ktorý vo všeobecnosti potvrdil dodanie tovaru a služieb žalobcovi, ale už sa nevedel konkrétnejšie vyjadriť k okolnostiam dodania a predmetom plnení) vo svetle ostatných zistení a žalobcom predložených dôkazov na preukázanie reálnosti plnení, nehodnotili ako výpoveď dostatočne preukazujúcu reálnosť zdaniteľných plnení, ich závery sa javia logické a dostatočne odôvodnené.

33. Pokiaľ žalobca namietal, že nebol prítomný ani predvolaný k výsluchu svedka C. D., ktorého výpoveď je uvedená v zápisnici zo dňa 20.02.2019, resp. namieta nepravdivosť tvrdenia žalovaného o tom, že C. D. nebol vypočutý v daňovom konaní v postavení svedka podľa § 25 daňového poriadku, správny súd uvádza, že vzhľadom na vyššie uvedené neobstojí tvrdenie žalobcu, že nebol prítomný pri výsluchu svedka C. D. dňa 20.02.2019. Taktiež žalovaný v napadnutom rozhodnutí netvrdil že C. D. dňa 20.02.2019 nebol vypočutý v postavení svedka, práve naopak. Z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že sa dôsledne vysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu vo vzťahu k použitiu zápisnice o vyjadrení C. D. zo dňa 16.04.2018 (pozn. zrejmou chybou v písaní je uvedený nesprávny dátum z 16.03.2018, správne na čl. 92. administratívneho spisu), pričom zdôraznil zákonnosť takéhoto listinného dôkazu a práve v súvislosti s týmto vyjadrením C. D. uviedol, že išlo o vyjadrenie dodávateľa žalobcu M-Bio s.r.o. ako kontrolovaného daňového subjektu prostredníctvom jeho konateľa C. D. a nie o výsluch svedka.

34. K námietke žalobcu, že za zákonné nemožno považovať dôkazy, ktoré neboli vykonané v rámci daňovej kontroly u žalobcu alebo sa jej netýkali, resp. k námietke, že daňové predpisy preferujú vykonanie svedeckých výpovedí pred miestnym zisťovaním, ktorá sa zjavne vzťahuje k zákonnosti listinných dôkazov použitých z iných daňových konaní na čl. 76-99 administratívneho spisu podľa úradných záznamov z 23.02.2021 o ich vykonaní a pripojení do spisu (a to najmä Protokol z daňovej kontroly u M-Bio, s.r.o. o. i. za jún 2017, Zápisnica o vyjadrení kontrolovaného daňového subjektu M- Bio s.r.o. prostredníctvom jeho konateľa C. D. zo dňa 16.04.2018 a Zápisnica o vyjadrení E. F. ako konateľa subdodávateľa CENTRA Slovakia s.r.o. pri miestnom zisťovaní zo dňa 29.11.2017), správny súd uvádza, že so zákonnosťou týchto dôkazov sa dôsledne vysporiadal žalovaný v napadnutom

rozhodnutí v nadväznosti na odvolacie námietky žalobcu a zo strany žalobcu neboli uvedené žiadne konkrétne skutočnosti, ktorými by tieto závery spochybňoval, okrem zotrvaní na tvrdení o nezákonnosti týchto dôkazov. Správny súd s poukazom na závery žalovaného zdôrazňuje, že vykonanie dokazovania listinami z iných daňových konaní nie je možné považovať za rozporné s § 24 ods. 4 daňového poriadku, pričom aj v prípade, že ide o listiny obsahujúce vyjadrenia konkrétnych osôb, tieto majú stále charakter listinného dôkazu a nie svedeckej výpovede, na ktorý dôkaz sa jedine vzťahujú podmienky vymedzené v § 25 ods. 4 daňového poriadku.

35. Pokiaľ žalobca namieta, že správca nezistil skutkový stav veci presne, pravdivo a čo najúplnejšie, bolo by možné hovoriť o spravodlivom procese, pričom podľa neho správca dane nie je viazaný len návrhmi daňového subjektu, ale má povinnosť v rámci výkonu daňovej kontroly uplatniť dôkazné prostriedky až pokým nevylúči pochybnosť vo vzťahu k preukázaniu jednotlivých účtovných položiek rozhodných pre správne určenie dane, a správca v jeho veci takto nepostupoval, správny súd ani túto námietku nehodnotil ako dôvodnú. Vo vzťahu k tejto námietke správny súd zdôrazňuje, že vyhľadávacia zásada správcu dane pri vykonávaní dokazovania pri preverovaní zdaniteľných obchodov nie je bezbrehá a rozhodne neznamená vyhľadávanie dôkazov až do vylúčenia pochybností o oprávnenosti odpočtu. Naopak, pokiaľ zo strany finančných orgánov sú ustálené okolnosti zakladajúce dôvodné pochybnosti o oprávnenosti odpočtu, bolo na žalobcovi, aby uniesol svoje dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia o splnení zákonných podmienok odpočtu, a to predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov.

36. Pokiaľ žalobca namietal, že na daňovom subjekte nemožno požadovať, aby dokladoval dodanie, pokiaľ bolo s dodaným tovarom, službami preukázateľne obchodované, čo podľa žalobcu dokazujú dôkazy nachádzajúce sa v spise, správny súd pripomína, že ak takto formulovanou námietkou žalobca mienil obchodovanie vo vzťahu medzi ním a jeho dodávateľom, žalobca znáša v plnom rozsahu dôkazné bremeno vo vzťahu k dokladovaniu dodania a tým preukázaniu reálnosti plnení. Pokiaľ touto námietkou žalobca mienil ďalšie obchodovanie s prijatým tovarom a službami vo vzťahu medzi ním a jeho odberateľmi, ktoré by v prípade preukázanosti mohlo mať nepochybne dopad na preukázanie reálnosti plnení v posudzovaných zdaniteľných obchodoch, aj v tomto vzťahu bolo na žalobcovi dôkazné bremeno preukázania takéhoto obchodovania, pričom z obsahu administratívneho spisu ani z rozhodnutí finančných orgánov nevyplýva, že by zo strany žalobcu v tomto smere boli produkované či navrhnuté akékoľvek dôkazy.

37. Uvedená absencia dôkazov vo vzťahu k ďalšiemu obchodovaniu s nadobudnutým tovarom a službami činí nedôvodnou aj námietku, ktorou žalobca vytýka, že správca dane v rozhodnutí neuviedol, že predával a evidoval tržby elektronickou registračnou pokladnicou, a tak svojimi závermi fakticky spochybňuje aj tržby evidované elektronickou registračnou pokladnicou. Nakoľko bolo práve na žalobcovi, aby špecifikoval a preukázal ďalšie obchodovanie s tovarom a službami, ktorých nadobudnutie tvrdil, a to ich predajom prostredníctvom registračnej pokladnice, z obsahu administratívneho spisu však predloženie takýchto dôkazov nie je identifikovateľné a ani žalobcom v správnej žalobe takéto dôkazy neboli konkretizované.

38. Pokiaľ žalobca namietal, že v hodnotení skutkových zistení úplne absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli najavo v daňovom konaní, k tejto jeho námietke je potrebné uviesť, že vzhľadom na jej všeobecnosť, bez špecifikácie podľa žalobcu absentujúcich skutočností, je takáto námietka nespreskúmateľná. Zároveň je potrebné dodať, že správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu nezistil diskrepanciu medzi jeho obsahom a zisteniami správcu dane a žalovaného v ich rozhodnutiach.

39. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane nespochybnil dôležitú skutočnosť, že žalobca za dodanie služieb a tovaru aj reálne dodávateľovi zaplatil, správny súd uvádza, že túto okolnosť konajúce orgány zjavne nehodnotili ako spôsobilú rozptýliť ich dôvodné pochybnosti a správny súd nezistil, že by ich závery pri hodnotení zistených skutočností boli nesprávne či nedôvodné.

40. Pokiaľ žalobca namietal, že mu nemožno klásť na ťarchu zrušenie, zlúčenie či výmaz z obchodného registra dodávateľa, resp. vytýkal nezohľadnenie podnikateľskej histórie žalobcu a jeho finančnej a daňovej disciplíny, správny súd uvádza, že v napadnutom rozhodnutí ako ani rozhodnutí správcu dane nie je možné identifikovať, že by dôvody ich pochybností o reálností plnení spočívali v zrušení,

zlúčení či výmaze ktoréhokoľvek subjektu dotknutého pri posudzovaní zdaniteľných plnení žalobcu. Tiež je potrebné uviesť, že podnikateľská história či finančná a daňová disciplína nie sú okolnosti, ktoré by mohli objektívne súvisieť s dôkaznou situáciou vo vzťahu k reálnosti plnení.

41. Správny súd uzatvára, že za tejto dôkaznej situácie žalobné námietky vznesené žalobcom neboli spôsobilé spochybniť správnosť záverov orgánov finančnej správy o neunesení dôkazného bremena žalobcom na preukázanie reálnej existencie plnení, z ktorých bol uplatnený odpočet. Preto správca dane zhodne so žalovaným dospeli k správnemu a dostatočne odôvodnenému záveru, že žalobca nepreukázal reálnu existenciu plnenia a tým neboli splnené podmienky na uznanie odpočtu DPH.

42. V nadväznosti na uvedené nemôžu byť dôvodné ani žalobcom všeobecne formulované námietky o porušení ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov (zásad) materiálneho právneho štátu (najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti, vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty a princípu predvídateľnosti práva, vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní), rozhodnutím žalovaného a postupom jemu predchádzajúcim.

Záver a rozhodnutie o trovách konania

43. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu v celom rozsahu podľa zamietol ako nedôvodnú. (výrok I)

44. O trovách konania rozhodol správny súd podľa , a pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. (výrok II)

45. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. ( v spojení s , v znení účinnom do 30.06.2023 v zmysle )

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. ( )

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. ( )

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, 2 )

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( )

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. ( )

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( )

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v / až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. ( )