Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-8S/83/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. A členov JUDr. Radovana Turčíka a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, občan Českej republiky, bytom C. XXX, XXX XX A., právne zastúpeného: RYBÁR advokát s.r.o., so sídlom Andreja Kmeťa 11, 010 01 Žilina, IČO: 51 273 225, proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska 4,6,8, 816 43 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 9668/2022-M_OOP 46683/2022 zo dňa 25.05.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 9668/2022-M_OOP 46683/2022 zo dňa 25.05.2022 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Administratívne konanie

1. Žalobca žiadosťou doručenou Národnému inšpektorátu práce (NIP) dňa 12.10.2020 požiadal o uznanie odbornej spôsobilosti autorizovaného bezpečnostného technika (ďalej len „ABT“) a bolo začaté konanie v zmysle o uznanie spôsobilosti.

2. Národný inšpektorát práce, ako prvostupňový správny orgán (ďalej aj len „NIP“ alebo „prvostupňový správny orgán“), rozhodnutím č. NIP/NIP_O_BOZP/BEZ/2021/2209 zo dňa 16.09.2021 žiadosť žalobcu o uznanie odbornej spôsobilosti autorizovaného bezpečnostného technika na území Slovenskej republiky zamietol z dôvodu, že nie sú splnené podmienky na uznanie odbornej spôsobilosti v zmysle o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií (podľa ktorého, ak nie sú splnené podmienky na uznanie odbornej kvalifikácie žiadateľa, príslušný orgán rozhodne o zamietnutí žiadosti o uznanie odbornej kvalifikácie).

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

4. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (žalovaný), ako druhostupňový orgán, rozhodnutím č. 9668/2022-M_OOP 46683/2022 zo dňa 25.05.2022 (napadnuté rozhodnutie) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

5. Z podstatnej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení z prvostupňovým rozhodnutím, s dôvodmi ktorého sa žalovaný v plnom rozsahu stotožnil vyplýva:

- NIP konštatoval, že porovnaním regulovaného povolenia autorizovaného bezpečnostného technika v Slovenskej republike (SR) a Českej republike (ČR) zistil, že ide o obdobné povolania, avšak identifikoval rozdiely v odbornej príprave, resp. v ich rozsahu. Tieto rozdiely označil ako podstatné a spočívajúce v znalosti právnych predpisov platných a účinných v SR, vrátane slovenských technických noriem, najmä neharmonizovaných a jedinečných pre SR.

- Poukázal na znenie ustanovení § 25 ods. 1, 2, , a ako aj na

- Následne NIP aj žalovaný mali za to, že u žiadateľa (žalobcu) sú splnené podmienky na uloženie kompenzačného opatrenia v zmysle , 2, Z. z, avšak NIP nemôže rozhodnúť o jeho uložení vo forme adaptačného obdobia (v zmysle znenia ) z dôvodu, že právny predpis upravujúci podmienky výkonu príslušného regulovaného povolania, teda adaptačné obdobie pre žiadateľov o uznanie odbornej spôsobilosti autorizovaného bezpečnostného technika neupravuje, ako ani vo forme skúšky (v zmysle znenia ), nakoľko v zmysle neexistuje žiadna organizácia menovaná v citovanom ustanovení, ktorá by skúšky mohla vykonať, pričom NIP v zmysle tohto ustanovenia nemá kompetenciu vykonať skúšku žiadateľa aj s poukazom na princíp legality vyjadrený v SR, v zmysle ktorého môžu štátne orgány konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

- Konajúce správne orgány preto uzavreli, že nie sú splnené podmienky pre uznanie odbornej spôsobilosti ABT na Slovensku tak ako to reguluje v SR a jeho vykonávacie predpisy.

- Súčasne konajúce správne orgány zdôraznili, že v zmysle sa pri rozhodovaní o uznaní odbornej spôsobilosti riadi príslušný orgán verejným záujmom a záujmami fyzických a právnických osôb, ktoré by mohli byť porušené výkonom regulovaného povolania osobou s nedostatočnou kvalifikáciou. K tomu žalovaný uviedol, že verejným záujmom v tomto prípade je možné chápať záujmy chránené osobitnými predpismi SR a v danom prípade v kontexte ide o bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov, ktoré právo je zaručené v SR.

II.

Súdne konanie

6. Správnou žalobou elektronicky doručenou dňa 09.08.2022 Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového rozhodnutia, vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania práva na náhradu trov konania. V žalobe boli vymedzené nasledovné žalobné body (námietky) žalobcu:

- Žalobca namieta, že žalovaný prihliadol na všetky relevantné skutkové tvrdenia a dostatočne sa s nimi nevysporiadal. Namieta, že rozhodnutie žalovaného je nepresvedčivé, nemajúce oporu v spisovom materiáli právne neudržateľné, nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné.

- Pokiaľ žalovaný odôvodňoval neuznanie odbornej spôsobilosti žalobcu (predpokladanou, nepreukázanou) neznalosťou právnych predpisov SR vzťahujúcich sa na výkon činnosti autorizovaného bezpečnostného technika, žalobca namieta, že takýto záver odporuje povahe a významu uznávania odbornej spôsobilosti, je v rozpore s čl. 4 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 (ďalej aj len „smernica“) , , ako aj rozsudkom súdneho dvora EÚ C-577/2020. Nakoľko podľa žalobcu pri akceptovaní takého názoru ako relevantného, de facto žiadnej osobe z územia mimo SR by nemohla byť uznaná odborná spôsobilosť autorizovaného bezpečnostného technika, keďže možno nesporne predpokladať, že mimo územia SR sa pre získanie takejto odbornej spôsobilosti znalosť právnych predpisov SR nevyžaduje. V tejto súvislosti namieta aj opomenutie riadneho zistenia skutkového stavu veci, a jeho nesprávne právne posúdenie ako aj nedôvodnosť odkazu žalovaného na verejný záujem.

- Namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že z jeho záverov nie je zrejmé aké konkrétne zákonné podmienky na uznanie odbornej spôsobilosti neboli žalobcom splnené, keď podľa žalobcu predpokladaná a nepreukázaná znalosť právnych predpisov SR vzťahujúcich sa na výkon tejto činnosti takýmito podmienkami nie sú.

- Pokiaľ žalovaný dôvodí svoje závery tým, že právne predpisy SR uloženie kompenzačného opatrenia pri regulovanom povolaní autorizovaného bezpečnostného technika neumožňujú, podľa žalobcu uvedený právny stav je neakceptovateľný a nezákonný a rozporný so Zmluvou o fungovaní Európskej únie, ako aj smernicou. Podľa žalobcu SR nesplnila dôsledne svoje povinnosti pri preberaní právne záväzných aktov Európskej únie, čo však nemôže byť na ujmu žiadateľa o uznanie odbornej kvalifikácie. Takýto právny stav by viedol k záveru, že na území SR de facto i de jure nikto mimo občana SR nemôže vykonávať regulované povolanie autorizovaného bezpečnostného technika. Podľa žalobcu takto dochádza k priamej diskriminácii žiadateľov o uznanie odbornej spôsobilosti v rozpore s prijatými medzinárodnými záväzkami SR. Skutočnosť, že sa jedná o stav právne neudržateľný a neakceptovateľný, potvrdzuje podľa žalobcu aj prijatá novela zákona číslo s účinnosťou od 01.01.2023.

- Žalobca poukazuje na slobodu podnikania, slobodu poskytovania služieb (články 43, 49 až 54 zmluvy o založení európskeho spoločenstva), na zákaz akéhokoľvek obmedzenia práva na usadenie sa štátnych príslušníkom členského štátu EÚ na území iného členského štátu a z týchto slobôd vyplývajúce právo občana európskeho spoločenstva, aby sa s ním zaobchádzalo na iného území iného členského štátu bez akejkoľvek diskriminácie. Zároveň poukazuje na právo na podnikanie zakotvené aj v SR a Listine základných práv a slobôd. V nadväznosti na to namieta, že napadnutým rozhodnutím neboli rešpektované vyššie uvedené práva a slobody. Na podporu svojej argumentácie tiež poukazuje na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veciach: Vlassopoulou C-340/89, Gebhard C-55/94, Angerer C-477/13.

7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 03.11.2022 zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia a v podstatnej časti zhrnul a zdôraznil v ňom uvádzané dôvody, vyjadril sa ku jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a tieto hodnotil ako nedôvodné.

8. Žalobca v replike zo dňa 16.12.2022 reagujúc na vyjadrenie žalovaného zdôraznil dôvodnosť svojej žalobnej argumentácie.

9. Žalovaný v duplike zo dňa 12.01.2023 zdôraznil, že bez splnenia požadovaných podmienok zo strany žalobcu, jeho odbornú spôsobilosť uznať nemožno. Opakovane poukázal aj na skutočnosť, že sa dostatočným spôsobom vysporiadal aj s možnosťou uloženia kompenzačného opatrenia, pričom dospel k záveru, že v rozhodnom čase (pozn. poznámka v čase vydania napadnutého rozhodnutia) toto vo vzťahu k žalobcovi ako žiadateľovi ex lege možné nebolo. Ďalej žalovaný zdôraznil, že pokiaľ sa žalobca domnieva, a že SR si dostatočným spôsobom svoje povinnosti týkajúce sa preberania právne záväzných aktov Európskej únie týkajúcich sa uznávania odborných kvalifikácií nesplnila, toto nemôže byť v danom prípade na ťarchu žalovanému, nakoľko žalovaný ako odvolací správny orgán (a rovnako tak aj NIP ako prvostupňový správny orgán) je povinný konať zákonne v zmysle článku 2 ods. 2 SR, a teda je pri svojej rozhodovacej činnosti limitovaný existenciou právnych noriem, ktoré umožňujú v rozhodnom čase len určitý konkrétny spôsob konania.

10. Na pojednávaní konanom dňa 30.09.2025 sa bez ospravedlnenia nezúčastnil žalovaný a prítomný zástupca žalobcu zotrval na žalobných bodoch a replike. Zdôraznil, že rozhodnutia oboch stupňov sú nepreskúmateľné, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z ich obsahu nie je zrejmé aké zákonom uložené podmienky pre uznanie odbornej spôsobilosti žalobca nesplnil. Pokiaľ sa jedná o údajnú absenciu vedomosti žalobcu o právnych predpisoch SR táto nebola ničím preukázaná. Naviac takáto okolnosť je podľa žalobcu diskriminačná, znamenala by v postate, že nikto okrem občana SR by nemohol vykonávať takéto regulované povolania na území SR, čo odporuje právu EÚ. Pokiaľ sa jedná o nemožnosť uloženia kompenzačných opatrení, zdôraznil, že ich uloženie ako alternatíva bola definovaná už smernicami Rady Európy a to, že SR tieto smernice neprevzala, nemôže byť na ujmu žalobcu. Tiež zdôraznil, že v zmysle rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ vnútroštátne súdy sú povinné vykladať vnútroštátne právo v záujme dosiahnutia smernicami sledovaného účelu, cieľa.

III.

Relevantná právna úprava

11. Relevantné ustanovenia Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (ďalej len „smernica“):

- Podľa Článku 1 smernice „Účel“: Táto smernica stanovuje pravidlá, podľa ktorých členský štát, ktorý na svojom území umožňuje prístup k regulovanému povolaniu alebo výkon regulovaného povolania na základe osobitných odborných kvalifikácií (ďalej len „hostiteľský členský štát“), uznáva odborné kvalifikácie získané v jednom alebo viacerých členských štátoch (ďalej len „domovský členský štát“), a ktorý umožňuje osobe s takými odbornými kvalifikáciami vykonávať' rovnaké povolanie v tomto štáte, na prístup k tomuto povolaniu a výkon tohto povolania.

- Podľa Hlavy III, „Sloboda usadiť sa“, Kapitoly I „Všeobecný systém uznávania dokladov o odbornej príprave“, Článku 13 smernice „Podmienky uznávania“ ods. 1 smernice: Ak je prístup k regulovanému povolaniu alebo výkon regulovaného povolania v hostiteľskom členskom štáte podmienený držaním osobitnej odbornej kvalifikácie, príslušný orgán tohto členského štátu povolí prístup k tomuto povolaniu alebo výkon tohto povolania za tých istých podmienok, aké sa vzťahujú na jeho štátnych príslušníkov, a to žiadateľom, ktorí sú držiteľmi osvedčenia o odbornej spôsobilosti alebo dokladu o formálnej kvalifikácii, ktorý vyžaduje iný členský štát na získanie prístupu a výkon tohto povolania na svojom území.(...)

- Podľa Hlavy III, Kapitoly I, Článku 14 smernice „Kompenzačné opatrenia“ ods. 1 písm. b) smernice: Článok 13 nebráni hostiteľskému členskému štátu, aby požadoval od žiadateľa ukončenie adaptačného obdobia až tri roky, alebo aby zložil skúšku spôsobilosti, ak: b)odborná príprava, ktorú žiadateľ absolvoval, obsahuje podstatne iné veci ako tie, ktoré pokrýva doklad o formálnej kvalifikácii, ktorý vyžaduje hostiteľský členský štát; Podľa Článku 14 ods. 2 smernice: Ak hostiteľský členský štát využije možnosť uvedenú v odseku 1, musí žiadateľovi ponúknuť možnosť vybrať si medzi adaptačným obdobím a skúškou spôsobilosti.(...) Podľa Článku 14 ods. 3 smernice: Odchylne od zásady práva žiadateľa na výber, ako je uvedená v odseku 2, pre povolania, ktorých výkon vyžaduje precíznu znalosť vnútroštátneho práva a vzhľadom na ktoré je poskytovanie poradenstva a/alebo pomoci týkajúcej sa vnútroštátneho práva podstatným a trvalým aspektom odbornej činnosti, hostiteľský členský štát môže stanoviť buď adaptačné obdobie, alebo skúšku spôsobilosti. (...) Podľa Článku 14 ods. 4 smernice: Na účely uplatňovania odseku 1 písm. b) a c) „podstatne iné veci“ sú veci, ktorých znalosť je podstatná pre výkon povolania a s ohľadom na ktorú odborná príprava, ktorou migrant prešiel, vykazuje, pokiaľ ide o trvanie alebo obsah, značné rozdiely oproti odbornej príprave, ktorú vyžaduje hostiteľský členský štát. Podľa Článku 14 ods. 5 smernice: Odsek 1 sa uplatňuje s náležitým zohľadnením zásady proporcionality. Najmä ak má hostiteľský členský štát v úmysle vyžadovať od žiadateľa ukončenie adaptačného obdobia alebo zloženie skúšky spôsobilosti, musí sa najprv uistiť, či znalosti, ktoré žiadateľ' získal v priebehu svojej odbornej praxe v členskom alebo v tretej krajine, sú takej povahy, aby úplne alebo čiastočne pokryli podstatný rozdiel uvedený v odseku 4.

12. Relevantné ustanovenia o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „“):

- Podľa , ak v rámci všeobecného systému uznávania dokladov o vzdelaní alebo dokladov o odbornej kvalifikácii príslušný orgán zistí, že žiadateľ spĺňa kvalifikačné predpoklady v inom členskom štáte alebo v treťom štáte, ale nespĺňa všetky kvalifikačné predpoklady, ktoré podmieňujú prístup k regulovanému povolaniu v Slovenskej republike, je oprávnený uložiť kompenzačné opatrenie.

- Podľa , kompenzačné opatrenie sa vykonáva vo forme a)adaptačného obdobia v dĺžke najviac tri roky, ak právne predpisy Slovenskej republiky upravujúce podmienky výkonu príslušného regulovaného povolania takéto adaptačné obdobie umožňujú, alebo b)skúšky spôsobilosti.

- Podľa , adaptačné obdobie je výkon regulovaného povolania v Slovenskej republike pod dohľadom fyzickej osoby, ktorá je odborne spôsobilá na výkon pracovných činností v príslušnom regulovanom povolaní.

- Podľa , skúškou spôsobilosti je rozdielová skúška zameraná na posúdenie odborných vedomostí, schopností a zručností žiadateľa vo vzťahu k príslušnému regulovanému povolaniu.

- Podľa , príslušný orgán uloží kompenzačné opatrenie, ak obsah vzdelania alebo obsah odbornej prípravy, ktoré žiadateľ absolvoval, je podstatne rozdielny od obsahu vzdelania alebo obsahu odbornej prípravy vyžadovanej na získanie dokladu o vzdelaní, ktorý držiteľa oprávňuje na výkon príslušného regulovaného povolania v Slovenskej republike.

- Podľa , podstatnými rozdielmi na účely rozhodovania o uložení kompenzačného opatrenia sa rozumejú taký obsah vzdelania alebo odbornej prípravy, v ktorom chýbajú vedomosti alebo zručnosti potrebné na výkon príslušného regulovaného povolania, na ktoré sa vzťahuje doklad o vzdelaní.

- Podľa , kompenzačné opatrenie je príslušný orgán oprávnený uložiť len vtedy, ak zistí, že ukončením adaptačného obdobia alebo úspešným absolvovaním skúšky spôsobilosti žiadateľ získa také vedomosti alebo zručnosti, ktoré odstránia podstatné rozdiely vo vzdelaní alebo odbornej príprave žiadateľa podľa odseku 2.

- Podľa až 3 : (1) Počas adaptačného obdobia žiadateľ vykonáva príslušné regulované povolanie na území Slovenskej republiky pod dohľadom fyzickej osoby, ktorá je odborne spôsobilá na výkon pracovných činností v príslušnom regulovanom povolaní. Ak je to potrebné, súčasťou adaptačného obdobia je aj vzdelávanie zamerané na získanie potrebných vedomostí a zručností, ktoré by žiadateľ mal preukázať podľa prvého bodu. (2) Postavenie žiadateľa v adaptačnom období upravujú osobitné predpisy. (3) Po ukončení adaptačného obdobia fyzická osoba, u ktorej žiadateľ toto adaptačné obdobie absolvoval, vydá žiadateľovi písomné vyjadrenie o rozsahu vykonávaných činností, úrovni nadobudnutých vedomostí a zručností alebo o vzdelávaní absolvovanom počas adaptačného obdobia.

- Podľa až 5 : (1)Skúšku spôsobilosti vykonáva profesijná organizácia, stavovská organizácia, uznaná vysoká škola alebo uznaná stredná škola v spolupráci s príslušným orgánom. (2)Príslušný orgán v rozhodnutí o uložení kompenzačného opatrenia v časti týkajúcej sa skúšky spôsobilosti určí zoznam predmetov alebo rozsah zručností, ktoré nie sú obsahom dokladu o vzdelaní žiadateľa alebo obsahom odbornej prípravy žiadateľa. Obsahom skúšky spôsobilosti sú také predmety alebo taký rozsah zručností, ktoré sú zásadné na výkon príslušného regulovaného povolania. Podľa povahy príslušného regulovaného povolania môže skúška spôsobilosti pozostávať aj z preskúšania znalostí právnych predpisov Slovenskej republiky, etických pravidiel, či iných pravidiel ustanovených na výkon príslušného regulovaného povolania. (3)Skúška spôsobilosti má písomnú časť, ústnu časť a praktickú časť. (4)Priebeh skúšky spôsobilosti a zloženie skúšobnej komisie upravujú vnútorné predpisy tej inštitúcie, ktorá skúšku spôsobilosti vykonáva. O úspešnom absolvovaní skúšky spôsobilosti sa vypracuje protokol o skúške spôsobilosti. (5)Príslušný orgán zabezpečí vykonanie skúšky spôsobilosti najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení kompenzačného opatrenia.

- Podľa , pri rozhodovaní o uznaní odbornej kvalifikácie sa príslušný orgán riadi verejným záujmom a záujmami fyzických osôb a právnických osôb, ktoré by mohli byť porušené výkonom regulovaného povolania žiadateľom s nedostatočnou odbornou kvalifikáciou a ktoré sú chránené právnymi predpismi upravujúcimi podmienky výkonu regulovaného povolania v Slovenskej republike.

13. Podľa o inšpekcii práce v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „“) Národný inšpektorát práce vydáva a odoberá fyzickej osobe doklad o uznaní odbornej spôsobilosti získanej podľa právnych predpisov členského štátu Európskej únie, štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom

priestore, alebo Švajčiarskej konfederácie na vykonávanie činnosti, na ktorú osobitný predpis (pozn. odkaz 13) na ) vyžaduje odbornú spôsobilosť.

14. Podľa o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „“): (1) Autorizovaný bezpečnostný technik je bezpečnostný technik podľa , ktorý po absolvovaní najmenej dvoch rokov odbornej praxe bezpečnostného technika po získaní osvedčenia bezpečnostného technika úspešne vykonal skúšku pred skúšobnou komisiou vymenovanou Národným inšpektorátom práce. (2) Autorizovaným bezpečnostným technikom je aj fyzická osoba, ktorej na základe písomnej žiadosti obsahujúcej meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu a doklady preukazujúce splnenie podmienok uvedených v odseku 3 písm. a) a d) a najmenej päťročné plnenie odborných činností v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v štátnozamestnaneckom pomere alebo v služobnom pomere vydá Národný inšpektorát práce osvedčenie autorizovaného bezpečnostného technika. O vydanie osvedčenia autorizovaného bezpečnostného technika možno písomne požiadať najneskôr do dvoch rokov od skončenia plnenia uvedených odborných činností. (4) Odborná prax podľa odseku 1 sa preukazuje písomným potvrdením zamestnávateľa o výkone odborných činností a jeho dĺžke s uvedením kódu a názvu ekonomickej činnosti podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností, do ktorej je zamestnávateľ zaradený. Pri dodávateľskom spôsobe výkonu úloh bezpečnostného technika sa odborná prax preukazuje príslušnou zmluvou o výkone odborných činností s uvedením dĺžky výkonu u jednotlivých odberateľov jeho služieb s priradením kódu a názvu ekonomickej činnosti podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností, do ktorej je zaradený odberateľ jeho služby. (5) Predseda a členovia skúšobnej komisie sú vymenovaní z radov odborníkov z oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Do skúšobnej komisie musí byť vymenovaný najmenej jeden autorizovaný bezpečnostný technik a jeden inšpektor práce s odbornou praxou inšpektora práce aspoň tri roky. Skúška pozostáva z písomnej časti a ústnej časti. Dátum konania skúšky Národný inšpektorát práce oznámi žiadateľovi najmenej tri týždne vopred. (6) Pri odbornej skúške musí žiadateľ preukázať znalosť právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a schopnosť uplatňovať ich a znalosť požiadaviek na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a schopnosť prakticky ich vykonávať; (...), (7) Národný inšpektorát práce je povinný vydať žiadateľovi do 15 dní po úspešne vykonanej skúške alebo do 30 dní po podaní žiadosti podľa odseku 2 osvedčenie autorizovaného bezpečnostného technika. (...)

15. s účinnosťou od 01.01.2023

- bol novelizovaný o inšpekcii práce tak, že pri vymedzení náplne činnosti NIP bolo doplnené v sa na konci pripájajú tieto slová: „a vykonáva skúšku spôsobilosti13a) fyzickej osoby, ktorá žiada o uznanie odbornej spôsobilosti bezpečnostného technika,“. Poznámka pod čiarou k odkazu 13a znie: „13a) ...“.

- bol novelizovaný o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií tak, že pri vymedzení subjektov vykonávajúcich skúšku bolo doplnené v sa na konci pripája táto veta: „Ak na vykonanie skúšky spôsobilosti nie je oprávnená profesijná organizácia, stavovská organizácia, uznaná vysoká škola alebo uznaná stredná škola, skúšku spôsobilosti vykoná príslušný orgán, ak to ustanovuje osobitný predpis.3ab)“. Poznámka pod čiarou k odkazu 3ab znie: “3ab) ...“.

IV.

Posúdenie veci správnym súdom

16. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“).

17. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe ( a nasl. /ďalej len „SSP“/) preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho

konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov ( a ), a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou ( ) v zákonom stanovenej lehote ( ), na pojednávaní konanom dňa 30.09.2025 dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

18. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného z 25.05.2022, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie NIP (Národného inšpektorátu práce) z 16.09.2021 o zamietnutí žiadosti žalobcu, občana Českej republiky o uznanie jeho odbornej spôsobilosti autorizovaného bezpečnostného technika na území Slovenskej republiky, a to v zmysle z dôvodu nesplnenia podmienok na uznanie odbornej kvalifikácie žiadateľa.

19. Pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, keď z neho nie je zrejmé pre nesplnenie akých podmienok na uznanie odbornej spôsobilosti nebolo jeho žiadosti vyhovené, správny súd túto námietku nehodnotil ako dôvodnú. Nakoľko z napadnutého rozhodnutia (aj v spojení s prvostupňovým rozhodnutím) sú zrejmé vlastné dôvody zamietnutia žiadosti žalobcu ako aj vysporiadania sa s odvolacími námietkami vznesenými žalobcom proti prvostupňovému rozhodnutiu.

20. Je z neho zrejmé, že žalovaným pod nesplnenie podmienok na uznanie odbornej spôsobilosti, ako v vymedzeného všeobecného dôvodu zamietnutia žiadosti, boli subsumované jeho závery o tom, že porovnaním regulovaného povolenia autorizovaného bezpečnostného technika v SR a ČR zistil, že ide o obdobné povolania, avšak identifikoval podstatné rozdiely v odbornej príprave, resp. v ich rozsahu spočívajúce v znalosti právnych predpisov platných a účinných v SR, vrátane slovenských technických noriem, najmä neharmonizovaných a jedinečných pre SR. V nadväznosti na to mal za to, že tým sú u žalobcu splnené podmienky na uloženie kompenzačného opatrenia, avšak o jeho uložení nemôže rozhodnúť pre absenciu právnej úpravy v rozhodnom období, ktorá by ich uloženie umožňovala a nie sú splnené podmienky pre uznanie odbornej spôsobilosti autorizovaného bezpečnostného technika na Slovensku tak, ako to reguluje v SR a jeho vykonávacie predpisy.

21. Konkrétne vo vzťahu ku kompenzačnému opatreniu vo forme adaptačného obdobia nemožnosť jej uloženia vyvodzoval z toho, že právny predpis upravujúci podmienky výkonu príslušného regulovaného povolania, adaptačné obdobie pre žiadateľov o uznanie odbornej spôsobilosti autorizovaného bezpečnostného technika neupravuje.

22. Nemožnosť uloženia kompenzačného opatrenia vo forme skúšky vyvodzoval z toho, že v zmysle neexistuje žiadna organizácia menovaná v citovanom ustanovení, ktorá by skúšky mohla vykonať, pričom NIP v zmysle tohto ustanovenia nemá kompetenciu vykonať skúšku žalobcu aj s poukazom na princíp legality vyjadrený v SR.

23. Samotnú správnosť, či nesprávnosť týchto záverov žalovaného nie je možné zamieňať s naplnením požiadavky preskúmateľného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

24. Pokiaľ žalobca namietal nesprávnosť východiskového záveru žalovaného, keď pri ustálení obdobnosti povolania autorizovaného bezpečnostného technika v SR a ČR identifikoval podstatné rozdiely v odbornej príprave, resp. v ich rozsahu spočívajúce v znalosti právnych predpisov SR, správny súd túto jeho námietku nehodnotil ako dôvodnú. Nakoľko znalosť právnych predpisov SR o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci pri povolaní autorizovaného bezpečnostného technika predstavuje priamu súčasť realizácie tohto povolania zahŕňajúceho aplikáciu tejto osobitnej oblasti právnych predpisov, ako to odôvodňovali aj konajúce správne orgány. Pričom uvedené nie je charakteristické obdobne pre všetky regulované povolania, preto neobstojí argumentácia žalobcu, že požadovanie znalosti právnych predpisov SR vylučuje uznanie akejkoľvek odbornej spôsobilosti získanej v inom štáte ako SR.

25. Správny súd hodnotil ako dôvodnú námietku žalobcu o nemožnosti pripisovania na ťarchu žalobcu žalovaným tvrdenú absenciu právnej úpravy, ktorá by umožňovala konajúcim správnym orgánom uloženie kompenzačného opatrenia.

26. V posudzovanej veci bolo nesporným, že samotný žalovaný (aj prvostupňový orgán) dospeli k záveru, že v prípade žalobcu sú splnené zákonné podmienky na uloženie kompenzačného opatrenia tak, ako sú tieto podmienky vymedzené v , 2 a

27. Ak napriek tomu správne orgány nepristúpili k uloženiu niektorej z možných foriem kompenzačných opatrení a tým neumožnili žalobcovi zákonom predpokladaným postupom preukázanie znalosti osobitých právnych predpisov platných účinných v SR, znalosť ktorých ustálili ako podstatný rozdiel v príprave na dotknuté regulovaného povolanie oproti podmienkam v ČR, a to dôvodiac, že právna úprava platná v rozhodnom čase im to neumožňovala, takéto závery žalovaného aj prvostupňového orgánu sa javia ako neobhájiteľné a nezákonné.

28. Správny súd zdôrazňuje, že pokiaľ žalovaný dospel k záveru, že vnútroštátna právna úprava uloženie kompenzačného opatrenia žalobcovi neumožňuje, takýto záver sám osebe zakladal povinnosť priamej aplikácie smernice 2005/36/ES upravujúcej uznávanie odborných kvalifikácií, k transpozícii ktorej sa SR zaviazala, a to za predpokladu, že k naplneniu základných práva slobôd sledovaných úpravou obsiahnutou v predmetnej smernici nemohlo dôjsť výkladom existujúcej vnútroštátnej právnej úpravy. Uvedené však bolo žalovaným aj prvostupňovým orgánom opomenuté. V okolnostiach danej veci osobitne pokiaľ ide o kompenzačné opatrenie vo forme skúšky, podľa názoru správneho súdu samotné znenie vnútroštátnej úpravy v ani kompetencie NIP vymedzené v pri výklade v súlade so zmyslom a účelom , ktorým je obdobne ako pri smernici naplnenie práv občanov členských štátov EÚ k slobodnému usádzaniu sa, vrátane slobodného výkonu povolaní, nevylučuje uloženie označeného kompenzačného opatrenia.

29. Žalovaný nesplnenie podmienok na uznanie odbornej spôsobilosti v zmysle neprípustným spôsobom stotožňoval s neumožnením preukázania ich splnenia uložením kompenzačného opatrenia, ktorá okolnosť síce ako bolo v úvode uvedené nezakladá vadu nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, ale predstavuje vadu nesprávnych právnych záverov žalovaného.

Záver a rozhodnutie o trovách konania

30. Z týchto dôvodov správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného charakterizujú nesprávne právne závery [ ], a preto ho zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie [ veta prvá ]. (výrok I.)

31. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opätovne rozhodnúť o podanom odvolaní a svoje závery dostatočne odôvodniť, všetko pri viazanosti právnymi názormi správneho súdu formulovanými v tomto rozsudku v zmysle .

32. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným rozhodol správny súd podľa tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. (výrok II.)

33. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. ( ) Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. ( )

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. ( )

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, 2 )

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť

a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( )

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. ( )

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( )

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v / až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. ( )