Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-6S/28/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Daráková (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu: JUDr. Pavol Tkáč a Mgr. Roman Die, v právnej veci žalobcu: Brock Metals s.r.o., so sídlom Heydukova 1, 811 08 Bratislava, IČO: 35 800 011, kvalifikovane právne zastúpený advokátskou kanceláriou: Nomus s.r.o., so sídlom Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava, IČO: 54 489 750, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100166422/2021 z 01.02.2021 vo veci vyrubenia rozdielu na DPH za zdaňovacie obdobie december 2016 a jemu predchádzajúceho administratívneho konania, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozhodnutie žalovaného č. 100166422/2021 z 01.02.2021, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101141218/2020 zo 07.07.2020 a vec vracia Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou 30.03.2021 pôvodne Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“), sa žalobca domáhal, aby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. 100166422/2021 z 01.02.2021, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Košice (ďalej len „správca dane“) č. 101141218/2020 zo 07.07.2020, vo veci vyrubenia žalobcovi rozdielu v sume 26 740,25 Eur [predstavujúceho rozdiel medzi sumou dane priznanej žalobcom v daňovom priznaní a daňou zistenou správcom dane vo vyrubovacom konaní] na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie december 2016, aby boli tieto rozhodnutia pre ich nezákonnosť zrušené a vec vrátená správcovi dane na nové konanie a rozhodnutie, a žalobcovi aby bol priznaný nárok na náhradu trov konania.

2. Podľa a a 3 písm. c) o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach (ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, pridelené senátu správneho súdu „6S.“

Administratívne konanie

3. Správca dane Oznámením o daňovej kontrole č. 101008793/2018 z 21.05.2018 (žalobcovi doručené 08.06.2018) začal u žalobcu 20.06.2018 daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2016 - december 2016.

Závery daňovej kontroly správca dane sumarizoval v protokole z daňovej kontroly č. 102943246/2019 z 19.12.2019 (ďalej len „protokol“), ktorý bol žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený 07.01.2020 a ku ktorému sa žalobca vyjadril podaním doručeným správcovi dane 30.01.2020. Ústne prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k protokolu sa uskutočnilo u správcu dane 24.06.2020.

4. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 101141218/2020 zo 07.07.2020 správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 26 740,25 Eur na dani z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie december 2016, predstavujúci rozdiel medzi sumou dane priznanou žalobcom v daňovom priznaní (167 291,59 Eur) a daňou zistenou správcom dane vo vyrubovacom konaní (194 031,84 Eur). Správca dane v zdaňovacom období december 2016 preveroval faktúry od viacerých tak (i) zahraničných žalobcových dodávateľov [Media Monitor, s.r.o. - žalobcovi poskytovala služby agentúry dočasného zamestnávania pracovníkov; MJ-TRADING, s.r.o. - žalobcovi dodávala zinok nakúpený od spoločnosti Pro Metal Group s.r.o. v likvidácii; SAB trade s.r.o. - žalobcovi predala zinok na základe faktúry č. 201612001 s dátumom dodania 21.12.2016 za sumu 160 441,49 Eur z toho základ dane 133 701,24 Eur a DPH v sume 26 740,25 Eur (ďalej len „sporná faktúra“); HUTA CYNKU „MIASTECZKO ŚLASKIE“ SPÓLKA AKCYJNA, HUTNICZA (Poľsko)], ako aj faktúry (ii) zahraničných žalobcových odberateľov [International Trade Servis GmbH + MFC Corporate Services GmbH + MFC Commodites Trading GmbH

- ktoré všetky tri rakúske spoločnosti boli dcérskymi spoločnosťami MFC Holding Austria GmbH a na ich majetok bol vyhlásený konkurz, pričom žalobca im dodával zinkové zliatiny; OLDTIMER a.s. (Česko); DURA AUTOMOTIVE ROMANIA S.R.L. (Rumunsko)]. V dôsledku záverov z vykonanej daňovej kontroly, podľa ktorých správca dane nezistil porušenie zákona o DPH v oblasti nároku na odpočet dane, správca dane priznal žalobcovi ním v daňovom priznaní uplatnený odpočet DPH zo všetkých faktúr ohľadne predaja tovaru s oslobodením od dane všetkým vyššie uvedeným zahraničným spoločnostiam (v prípade troch rakúskych dcérskych spoločností s konštatovaním správcu dane cit. „Skutočnosť, že na všetky tri rakúske spoločnosti bol uvalený konkurz a doklady nie sú k dispozícii dotvára celkový obraz o reálnosti obchodov tak, ako to deklaroval kontrolovaný daňový subjekt počas daňovej kontroly.“), ako aj z faktúr od všetkých vyššie označených dodávateľov, aj keď v prípade dodávateľa MJ-TRADING, s.r.o. tak správca dane učinil až po dodatočnom prehodnotení vo vyrubovacom konaní žalobcom dodatočne predložených dôkazov, ktoré žalobca priložil k jeho vyjadreniu k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly (viď záver správcu dane na čl. 15 jeho rozhodnutia, pozn. súdu), avšak okrem žalobcom uplatneného odpočtu z faktúry od SAB trade s.r.o. č. 201612001 s dátumom dodania 21.12.2016 ohľadne dodania žalobcovi zinku za sumu 160 441,49 Eur, z toho základ dane bol 133 701,24 Eur a DPH v sume 26 740,25 Eur (sporná faktúra). Správca dane svoje rozhodnutie o nepriznaní žalobcovi odpočtu dane z označenej spornej faktúry odôvodnil zistením, že spoločnosť SAB trade s.r.o. nepodala za IV. štvrťrok roku 2016 daňové priznanie k DPH; za III. štvrťrok 2016 podala nulové daňové priznanie; jej konateľ zomrel v januári 2017, z ktorých zistení správca dane vyvodil, že daňovou kontrolou bolo preukázané, že vecné plnenie zo spornej faktúry nenastalo, t.j. tovar žalobcovi nebol reálne dodaný a spornou faktúrou deklarované dodanie zinku žalobcovi bolo iba formálne, pričom k vecnému plneniu nedošlo a preto aj žalobcom predložené doklady vyhodnotil správca dane ako nedôveryhodné a vystavené bez reálneho podkladu. V ďalšom správca dane dodal, že daňový doklad sám o sebe nie je dôkazom, že k plneniu došlo a to ani v prípade, ak faktúra spĺňa všetky náležitosti a je riadne zaúčtovaná a zaevidovaná v evidencii DPH s dodatkom, že nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru, ale je potrebné preukázať aj jej vecné naplnenie. Z uvedených dôvodov správca dane konštatoval na strane žalobcu ako daňového subjektu porušenie § 51 ods. 1 písm. a) v spojení s § 49 zákona o DPH. Podľa správcu dane, nebolo preukázané s kým žalobca komunikoval v rámci spoločnosti SAB trade s.r.o. a prečo s touto spoločnosťou obchodoval, keď táto spoločnosť už za III. štvrťrok roku 2016 podala nulové daňové priznanie, takže už v tomto čase nevykonávala žiadnu činnosť a za IV. štvrťrok roku 2016 už daňové priznanie nepodala, takže podľa správcu dane cit. „To znamená, že dodávateľ nijakým spôsobom nepreukázal, že k zdaniteľnému plneniu došlo, čo vyplýva z nepriznania daňovej povinnosti za toto obdobie.“ Podľa správcu dane si žalobca nepreveril tohto svojho obchodného partnera, dôkazom čoho je aj skutočnosť, že prokuristi žalobcu na otázku správcu dane s kým komunikovali za spoločnosť SAB trade s.r.o., predložili mailovú komunikáciu z februára a marca 2017 s ich domnienkou, že takto komunikovali s konateľom SAB trade s.r.o., avšak správca dane poznamenal, že konateľ SAB trade s.r.o. zomrel v januári 2017, t.j. aj uvedené podľa správcu dane popiera reálnosť deklarovaných obchodov, preto správca dane neuznal nárok žalobcu na odpočet dane zo spornej faktúry od dodávateľa SAB trade s.r.o.. Podľa správcu dane

bol žalobca počas daňovej kontroly 2x upovedomený o pochybnostiach správcu dane v rámci dodávok od spoločnosti SAB trade s.r.o., avšak žalobca nepredložil žiadny dôkaz o reálnosti dodania na základe spornej faktúry, ktorej existenciu dodávateľ nepriznal, daň neodviedol a nijakým spôsobom nepreukázal vznik daňovej povinnosti, preto podľa správcu dane cit. „Z tohto dôvodu nie je možné uznať odpočítanie dane z faktúry, ktorá nebola priamym dodávateľom daňového subjektu nijako priznaná ani potvrdená, predložené doklady nie sú dôkazom o tom, že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť a že kontrolovaný daňový subjekt má právo na odpočítanie dane.“ Správca dane poznamenal, že nie je povinný navrhovať daňovníkovi (žalobcovi), aké dôkazy má predložiť na preukázanie svojich tvrdení s dodatkom, že správca dane neočakával od žalobcu, aby podával daňové priznanie za svojho dodávateľa, ale žalobca bol povinný si svojho dodávateľa preveriť, ktorý dodávateľa však za kontrolované zdaňovacie obdobie nepodal daňové priznanie. Rozhodnutie správcu dane bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené 13.07.2020.

5. Žalobca svoje odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane odôvodnil poukazom na nedostatočné odôvodnenie myšlienkových úvah správcu dane, ktoré ho viedli k záveru o potrebe pričítať na ťarchu žalobcu existenciu dôkaznej núdze ohľadom skutočností, ktoré netvoria dôkazné bremeno žalobcu, keďže od žalobcu vyžadoval obozretnosť v súvislosti s internými záležitosťami jeho dodávateľa t.j. spoločnosti SAB trade s.r.o. a to ohľadne ňou podávaným daňovým priznaniam, ako aj vo vzťahu k úmrtiu jej konateľa v januári 2017. Žalobcovi nie je zrejmé, prečo by mu malo byť na ujmu, že iný daňový subjekt za určité zdaňovacie obdobie nepodal daňové priznanie, za ktorú skutočnosť žalobca nemôže niesť zodpovednosť s tým, že žalobca nemá možnosť túto skutočnosť u iného daňového subjektu ovplyvniť, ani použiť voči nemu donucovacie prostriedky, aby daňové priznanie podal a ak by správca dane predsa len v tomto smere zotrval na svojom závere, mal uviesť, aký právny mechanizmus mohol a mal žalobca využiť, aby mohol zasiahnuť do vedenia účtovníctva svojho obchodného partnera, t.j. SAB trade s.r.o., čo však správca dane neučinil a iba formalisticky konštatoval porušenie povinností na strane žalobcu, bez pomenovania príčinnej súvislosti medzi konaním žalobcu na jednej strane a nesplnením si daňovej povinnosti na strane jeho dodávateľa. V súvislosti s úmrtím konateľa SAB trade s.r.o. v januári 2017 žalobca podotkol, že v danom prípade je kontrolovaným zdaňovacím obdobím december 2016, kedy konateľ tejto spoločnosti ešte žil, takže nie je zrejmé, z akého dôvodu ma jeho následná smrť vplývať na predchádzajúce zdaňovacie obdobie, za ktoré si žalobca uplatnil odpočet dane. Žalobca dodal (viď. v bodoch 28. a 36. svojho odvolania, pozn. súdu), že ohľadne spornej faktúry už na prvú výzvu správcu dane predložil kompletnú dokumentáciu a to e-mailovú komunikáciu, objednávku, potvrdenie objednávky, spornú faktúru, identifikáciu dodávaného materiálu, potvrdenie o úhrade spornej faktúry, prepravné náklady a na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení o fungovaní zaužívanej e-mailovej adresy s týmto dodávateľom aj po smrti jeho konateľa, žalobca predložil správcovi dane aj e-mailovú komunikáciu s touto spoločnosťou aj z obdobia február a marec 2017, z ktorej je zrejmé, že na komunikáciu bola využívaná e-mailová adresa aj v období po smrti konateľa SAB trade s.r.o., o ktorej žalobca nemal vedomosť a dozvedel sa o nej až v priebehu daňovej kontroly. V uvedenej súvislosti žalobca dodal, že správca dane sa nezaoberal ani možnosťou, že z označenej e-mailovej adresy komunikoval v mene SAB trade s.r.o. poverený obchodník alebo iná oprávnená osoba, keďže komunikácia nemusí prebiehať výlučne skrz konateľa, ale správca dane iba bez ďalšieho uzavrel, že žalobca si nepreveril svojho dodávateľa, ktorá úvaha je podľa žalobcu absurdná, keďže v obchodnej praxi spoločnosti často komunikujú skrz e-mail, najmä ak spolupracujú určitú dobu. Žalobca zdôraznil, že svojho obchodného partnera SAB trade s.r.o., ktorého je treba rázne odlíšiť od osoby A. B. (zosnulého konateľa), si riadne preveril a to overením v obchodnom registri, preverím platnosti registrácie pre DPH a verejne dostupných informácií o nedoplatkoch s tým, že správca dane nerozlišoval medzi overením si dodávateľa ako právnickou osobou na jednej strane a medzi osobou konateľa dodávateľa ako fyzickou osobou na strane druhej s dodatkom, že v Slovenskej republike neexistuje ani verejne dostupný portál, kde by si bolo možné overiť, či určitá fyzická osoba žije alebo už zomrela. Podľa žalobcu je absurdné, aby pri objednávke zadával dopyt svojmu dodávateľovi, či jeho konateľ žije alebo už zomrel prípadne, aby dodávateľa žiadal o potvrdenie, či podal daňové priznanie alebo či odviedol daň a preto takýto absurdný postup nebolo možné spravodlivo požadovať a očakávať ani od žalobcu. Tým, že správca dane aj napriek opakovaným dopytom žalobcu, aby konkretizoval svoje pochybnosti, tieto konkrétnosti neuviedol, uvedeným postupom správca dane de facto aj de iure žalobcovi znemožnil odstrániť tieto pochybnosť, k nim sa vyjadriť alebo predložiť ďalšie dôkazy, t.j. správca dane

nekonkretizoval s prihliadnutím na individuálnosti konkrétnej veci, svoje pochybnosti a napriek tomu, že žalobca predložil dôkazy o reálnom dodaní tovaru na základe spornej faktúry, správca dane tieto dôkazy bez ďalšieho zdôvodnenia vyhodnotil ako nedôveryhodné a svoje rozhodnutie podporil iba konštatovaním, že sa SAB trade s.r.o. nepodala daňové priznanie za IV. štvrťrok 2016 a že jej konateľ v januári 2017 zomrel, akékoľvek ďalšie zdôvodnenie zo strany správcu dane absentuje. Na margo uvedeného žalobca poukázal na aktuálny výpis SAB trade s.r.o. z obchodného registra, z ktorého nie je zrejmým, že jej konateľ A. B. zomrel a teda, že spoločnosť nevykonáva podnikateľskú činnosť, aj vo vzťahu ku skutočnosti ktorej je argumentácia správcu dane absurdnou. Žalobca sumarizoval, že správca dane naňho nezákonne preniesol dôkazné bremeno ohľadne skutočností, ktoré sa netýkali priamo žalobcu, ale tretieho subjektu a nesplnenie si povinnosti tretím subjektom pripísal na ťarchu žalobcu, pričom správca dane ani nevedel pomenovať žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by žalobca mal predložiť na preukázanie ním tvrdeného a správca dane ani nevedel konkretizovať obsah svojich pochybností. Správca dane pochybil, pretože nezákonne vyžadoval od žalobcu preukázanie skutočností, ktoré mohol preukázať iba tretí subjekt, t.j. SAB trade s.r.o., avšak žalobca má povinnosť preukazovať iba skutočnosti, ktoré sa vzťahujú k nemu samotnému a k jeho obchodnej činnosti a nie k činnosti iných daňovníkov. V uvedenej súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutia v obdobných veciach Najvyššieho súdu SR ohľadne nezákonného prenosu dôkazného bremena na daňový subjekt napr. sp. zn. 3 Sžf/1/2011; sp. zn. 6 Sžf/10/2012; sp. zn. 8 Sžf/5/2012 a sp. zn. 5 Sžf/2/2017. Napokon žalobca poukázal na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia správcu dane, ktoré vyznieva ako zhrnutie obsahu celého administratívneho spisu v ktorom dôsledku je neprehľadné a chaotické s tým však, že správca dane sa nevysporiadal s námietkou žalobcu ohľadne nedostatočnej konkretizácie pochybnosti správcu dane s dodatkom, že v rozhodnutí by mal správca dane uviesť, ako rozhodol, uviesť dôvody prečo tak rozhodol, no namiesto toho sa správca dane sústredil skôr iba na opis všetkých podkladov, ktoré zhromaždil, avšak už nezdôvodnil, aké konkrétne závery a prečo z týchto zistených podkladov vyvodil.

6. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že podľa zápisnice z ústneho pojednávania 13.03.2019, žalobca na otázky správcu dane ohľadne spoločnosti SAB trade s.r.o. uviedol, že od nej žalobca nakupoval zinok o čom uviedol, že predkladá faktúry; s touto spoločnosťou žalobca komunikoval s A. B. a tiež s osobou ... (nečitateľne rukou napísané meno, pozn. správneho súdu); uviedol, že predkladá rámcovú kúpnu zmluvu č. 75/2016 zo 06.12.2016, ako aj e-mailovú komunikáciu s pánom B. z 11.01.2017, z 15.02.2017, zo 17.02.2017 a z 05.03.2017; prepravu tovaru zabezpečoval dodávateľ, t.j. SAB trade s.r.o. a cena dopravy bola v cene tovaru, preto žalobca nevedel odkiaľ bol tovar prepravený, ale dopravený bol do skladu žalobcu; uviedol, že CMR doklady žalobca nemá, keďže sa jedná o slovenského dodávateľa s tým, že pri faktúre je priložené cit. „... potvrdenie zo skladu, vážny list a pod. značka zinku pri faktúre.“ V závere zápisnice z 13.03.2019 je v zozname pri ústnom pojednávaní odovzdaných listín uvedené, že pokiaľ ide o spoločnosť SAB trade s.r.o., že boli odovzdané cit. „faktúry SAB TRADE (podľa ZVP) + mailová komunikácia.“ V správnemu súdu predloženom administratívnom spise je žurnalizovaná (podľa úvodného obsahu k admin. spisu pod poradovým č. 5, pozn. súdu) iba sporná faktúra č. 201612001 z 13.12.2016 vyhotovená spoločnosťou SAB trade s.r.o. pre žalobcu, v administratívnom spise nie je žurnalizovaná žiadna emailová komunikácia, ani iné žalobcom uvádzané doklady k spornej faktúre (napr. rámcová kúpna zmluva, či vážne a dodacie listy a pod., pozn. správneho súdu). V zápisnici o ústnom pojednávaní z 13.03.2019 v rámci správcom dane žalobcovi položenej otázky ohľadne spôsobu komunikácie so SAB trade s.r.o. je uvedené správcom dane, že žalobca odovzdal mailovú komunikáciu so spoločnosťou SAB trade s.r.o. z 02 a 03/2017. V zápisnici o ústnom pojednávaní z 05.12.2019 ohľadne spoločnosti SAB trade s.r.o. je správcom dane uvedené (čl. 9) cit. „Na základe zistených skutočností, že daňový subjekt za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2016 nepriznal a neodviedol daň, kontrolovaný daňový subjekt nemá nárok na odpočet dane z uvedených faktúr. Správca dane má pochybnosti o nároku na právo na odpočet daňového subjektu Brock Metals s.r.o. v zdaňovacom období december 2016 vo výške 26 740,25 Eur.“ Správca dane taktiež konštatoval, že žalobcom predložené doklady (bez ich pomenovania, pozn. súdu) sa ukázali ako nedôveryhodné a vystavené bez reálneho podkladu a teda k vecnému plneniu nedošlo. V zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101083192/2020 z 24.06.2020 vo veci prerokovania pripomienok žalobcu a ním predložených dôkazov k protokolu, je na jej čl. 20 uvedené vyjadrenie žalobcu, podľa ktorého cit. „V prípade, ak má správca dane za to, že e-mailová objednávka, faktúra, príjemka a dodacie

listy, ako aj preverenie riadneho fungovania spoločnosti v Obchodnom registri, ako aj registrácia na DPH nie je postačujúce, je potrebné daňovému subjektu objasniť, ktoré ďalšie skutočnosti nie sú preukázané, aby sa k nim daňový subjekt mohol vyjadriť a preukázať ich. V rámci právnej istoty je potrebné ich identifikovať a špecifikovať. Porušenie daňových povinností tretími subjektami nemožno bez príčinnej súvislosti prikladať na ťarchu alebo v neprospech daňového subjektu. Daňovník krátkou cestou na prerokovanie predložil faktúru 201612001, dodací list, objednávku, emailová komunikácia týkajúca sa tejto faktúry a dodávok. Týmito dokumentmi daňovník preukazuje reálnosť dodávok, ktorými si uplatňuje odpočet DPH.“ Súčasne na čl. 21 tejto zápisnice je uvedené vyjadrenie správcu dane cit. „... nie je možné uznať odpočítanie dane z faktúry, ktorá nebola priamym dodávateľom daňového subjektu nijako priznaná ani potvrdená. Predložené doklady nie sú dôkazom o tom, že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť a že kontrolovaný daňový subjekt má právo na odpočítanie dane.“

7. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane č. 101141218/2020 zo 07.07.2020 rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. 100166422/2021 z 01.02.2021, ktorým rozhodnutie správcu dane v celom rozsahu potvrdil. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave, má žalovaný správcom dane zistený skutkový stav za dostatočný s tým, že správcom dane zistená skutočnosť o úmrtí konateľa žalobcovho dodávateľa SAB trade s.r.o. dňa 25.01.2017, ako aj skutočnosť, že SAB trade s.r.o. za IV. štvrťrok 2016 nepodala daňové priznanie, a teda nepriznala a neodviedla daň zo zdaniteľného obchodu deklarovaného spornou faktúrou, podľa žalovaného postačujú na preukázanie, že k vecnému plneniu zo spornej faktúry od SAB trade s.r.o. pre žalobcu nedošlo; predložené doklady sa ukázali ako nedôveryhodné, pretože SAB trade s.r.o. reálne nedodala zinok žalobcovi s tým, že cit. „... bolo preukázané, že v preverovanom zdaňovacom období spoločnosť SAB trade s.r.o. reálne disponovala so zinkom a že tento zinok aj reálne nedodala daňovému subjektu Brock Metals s.r.o.“ (čl. 13 rozhodnutia, pozn. súdu) a ani žalobca jeho dodanie nepreukázal s dodatkom, že samotná faktúra nepostačuje na preukázanie, že k uskutočneniu zdaniteľného obchodu aj reálne došlo s tým, že žiadne dôkazy žalobcom predložené neboli, preto žalovaný považuje túto odvolaciu námietku žalobcu za neopodstatnenú. Podľa žalovaného, správca dane nezaložil svoje rozhodnutie na pochybnostiach ohľadne spoločnosti SAB trade s.r.o., ale na tom, že žalobca nepreukázal dodanie zinku tak, ako je to deklarované v spornej faktúre, ktorá sa tak ukázala ako nevierohodná a vyhotovená formálne bez reálneho podkladu. V ďalšom žalovaný v teoretickej rovine uviedol, aké sú hmotnoprávne podmienky pre uplatnenie si odpočtu dane, v zmysle ktorých si daňový subjekt môže odpočítať daň za predpokladu, že tovary alebo služby deklarované vo faktúre boli skutočne dodané platiteľom dane uvedeným vo faktúre a s dodatkom, že úlohou správcu dane nie je zisťovať, od ktorého iného dodávateľa daňový subjekt tovar v skutočnosti nakúpil alebo akým spôsobom ho získal v prípade, ak skutkové zistenia spochybňujú, že tovar bol dodaný vo faktúre deklarovaným dodávateľom. Žalovaný zdôraznil, že úlohou správcu dane bolo verifikovať daňovým subjektom predložené dôkazy, ale nemá povinnosť zhromažďovať dôkazy o splnení zákonom ustanovených podmienok na odpočítanie dane, v ktorom smere dôkazné bremeno daňový subjekt, t.j. žalobca podľa žalovaného neuniesol. Žalovaný konštatoval, že bez overiteľnosti vo faktúrach uvedených údajov sa jedná len o vyhlásenie žalobcu, t.j. daňového subjektu, bez možnosti overenia tohto jeho vyhlásenia; zdôraznil, že so zisteniami správcu dane, v zmysle ktorých nedošlo k dodaniu zinku spoločnosťou SAB trade s.r.o. pre žalobcu, bol žalobca oboznámený, bolo mu umožnené k týmto zisteniam sa vyjadriť a predložiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. V uvedenej súvislosti žalovaný zdôraznil, že správca dane nerozširoval dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, t.j. nežiadal od neho preukázanie skutočností ktoré má preukázať iný subjekt a ani nežiadal od neho predloženie takých dôkazov, ktorými by žalobca nemohol disponovať. V ďalšom žalovaný konštatoval, že rozhodnutie správcu dane má všetky zákonné náležitosti, sú v ňom obsiahnuté všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia a tiež obsahuje úvahy, ktoré správcu dane viedli k jeho rozhodnutiu; medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia je logická zhoda a toto odôvodnenie je presvedčivé. Záverom v súvislosti so žalobcom, v rámci odvolacieho konania predloženým rozhodnutím SD EÚ C- 610/19 z 03.09.2020 žalovaný konštatoval, že toto rozhodnutie na daný prípad je neaplikovateľným, pretože správca dane nezaložil svoje rozhodnutie na zistení podvodného konania, resp. o vedomosti o ňom na strane žalobcu, ale ho založil na nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie si odpočítania dane a to konkrétne, že nebolo preukázané skutočné dodanie zinku deklarovaným dodávateľom SAB trade s.r.o. pre žalobcu a jeho dodanie nepreukázal ani sám žalobca. Žalovaný konštatoval, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by

popreli skutkový stav preverovaného plnenia inak ako bol ustálený správcom dane počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní, preto žalovaný nezistil dôvod na zrušenie rozhodnutia správcu dane. Rozhodnutie žalovaného bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené 04.02.2021.

8. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca svojím podaním z 25.02.2021 inicioval, resp. podal podnet na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100166422/2021 z 01.02.2021 mimo odvolacieho konania Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), ktorý podnet bol predložený ministerstvu listom žalovaného z 22.04.2021.

Konanie pred správnym súdom

9. Žalobca svoju obsiahlu (32 stranovú), včas podanú správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného č. 100166422/2021 z 01.02.2021, ako aj proti jemu predchádzajúcemu rozhodnutiu správcu dane odôvodnil konštatovaním o ich nezrozumiteľnosti pre nedostatok dôvodov a pre ich vecnú nesprávnosť s dodatkom, že závery žalovaného a aj správcu dane uvádzané v ich rozhodnutiach sú rozporuplné a neúplné a v tom dôsledku sú nezákonné; v rozhodnutiach absentujú vlastné úvahy daňových orgánov, z ktorých by bolo zrejmé, ktoré skutočnosti považovali za rozhodujúce pre svoje rozhodnutie; rozhodnutia finančných orgánov sa opierajú o skutočnosti nepreukázané tretími subjektami, ktoré žalobca nemal možnosť ovplyvniť a za ktoré teda nemohol zodpovedať; žalovaný a správca dane bez ďalšieho odmietli a neuznali žalobcom predložené dôkazy; zo žalobou napadnutých rozhodnutí nie je zrejmé, ako daňové orgány vyhodnotili určité skutočnosti priamo vo vzťahu k žalobcovi, t.j. ku konkrétnym skutočnostiam a dôkazom predloženým žalobcom počas daňovej kontroly a ku konkrétnym vyjadreniam žalobcu, napr. k vyjadreniam žalobcu uvedeným na ústnom pojednávaní 24.06.2020 zachyteným v zápisnici č. 101083192/2020 s tým, že v tejto zápisnici mal správca dane uviesť, že jediným dôvodom určenia rozdielu dane je nesplnenie povinnosti na strane tretích subjektov. Podľa žalobcu žalovaný a správca dane iba vo všeobecnej rovine poukázali na ustanovenia aplikovaných právnych predpisov, avšak už nevedeli pomenovať konkrétne nedostatky, ktoré nastali na strane žalobcu a na ktoré odkazujú, čím žalobcovi znemožnili vyjadriť sa k týmto nedostatkom vyvodeným na jeho ťarchu a teda mu znemožnili vyvrátiť konkrétne pochybnosti správcu dane vo vzťahu k žalobcovi na základe ktorých došlo k určeniu dane s tým, že na otázky žalobcu a dopyty žalobcu ohľadne spresnenia týchto detailov, správca dane nevedel reagovať, takže rozhodnutia žalovaného a správcu dane sa obmedzili iba na všeobecné konštatovania, bez uvedenia príčinnej súvislosti vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu žalobcu a jeho konkrétnym skutkovým okolnostiam. Žalobca konkretizoval, že správca dane v zápisnici z 24.06.2020 konštatoval cit. „... spoločnosť Brock Metals predložila všetky dôkazy, ktoré mala predložiť a určenie dane na strane B. A. je len výsledkom nemožnosti dodania na strane tretích subjektov, ktoré sú nekontaktné alebo zaniknuté.“, t.j. svoje rozhodnutie správca dane založil na nesplnení povinnosti tretích subjektov ku ktorej námietke žalobcu sa v odvolacom konaní nevyjadril ani žalovaný a iba bez ďalšieho poukázal na rozhodnutie správcu dane v ktorom absentuje akákoľvek vecná argumentácia a odôvodnenie jeho záverov k tejto námietke žalobcu. Identicky, ako odvolacom konaní, žalobca poukázal, že ani správca dane ani žalovaný sa nevysporiadali ani s tým, akými dokladmi ešte žalobca mohol odstrániť pochybnosti správcu dane, ktorý sám konštatoval predloženie všetkých dokladov žalobcom, ktoré mohli byť v rámci možnosti žalobcu predložené, t.j. napadnuté rozhodnutia sú iba formálne koncipované bez prihliadnutia ku konkrétnym skutočnostiam prejednávaného prípadu s dodatkom, že cit. «... z argumentácie Správcu dane a Žalovaného je zrejmé, že akékoľvek doklady a informácie by Žalobca poskytol, k určeniu rozdielu dane by došlo v každom prípade, nakoľko určenie rozdielu dane je len výsledkom „dodania“ jediného komunikujúceho subjektu z dôvodu nesplnenia povinností na strane iného daňovníka - platiteľa dane.» Žalobca poukázal na nesprávny výklad správcom dane pojmu „dodanie tovaru“, ktorý sa nevzťahuje iba na prevod vlastníctva podľa vnútroštátnej právnej úpravy, ale zahŕňa každý prevod hmotného majetku jednou stranou druhej strane, ktorá má oprávnenie nakladať s týmto majetkom, ako keby bola jeho vlastníkom a to s poukazom na rozhodnutie SD EÚ C-526/13 a C - 78/12 a s dodatkom, že v praxi sú bežné tzv. reťazové obchodné vzťahy, kedy sa v rámci reťazca uskutočňuje iba jeden pohyb tovaru od prvého dodávateľa k poslednému odberateľovi v reťazci, t.j. pohyb tovaru v reťazci nie je spojený s jeho fyzickým pohybom medzi všetkými článkami reťazca. Žalobca zdôraznil, že aj podľa vyjadrení správcu dane, žalobca predložil všetky podklady, ktorými disponoval a ktoré bolo možné overiť aj z evidencie vstupov do areálu U.S. Steel Košice. V ďalšom žalobca uviedol identické argumenty, aké uviedol aj v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, na ktoré žalovaný, podľa žalobcu, vo svojom rozhodnutí nereagoval a to - opakovanie poukázal, že u žalobcu bol podmienený nárok na uplatnenie odpočtu dane za zdaňovacie obdobie december

2016 tým, že iný daňový subjekt (SAB trade s.r.o.) nepodal daňové priznanie, aj napriek tomu, že vedenie účtovnej evidencie a podávanie daňových priznaní inými subjektami žalobca nemohol ovplyvniť ani kontrolovať, s tým, že ak mal správca dane iný názor mal uviesť, aký mechanizmus na toto donútenie iného subjektu k podaniu daňového prostredia mal žalobca využiť a nie automaticky tento nedostatok pripisovať ako porušenie povinností na strane žalobcu; že pre toto konanie sporná faktúra sa týkala zdaňovacieho obdobia december 2016 a preto úmrtie konateľa SAB trade s.r.o. dňa 25.01.2017 je vo vzťahu k uvedenému irelevantným; že súčasťou administratívneho spisu je kompletná dokumentácia týkajúca sa spornej faktúry, t.j. mailová komunikácia, objednávka, potvrdenie objednávky, sporná faktúra, identifikácia dodávaného materiálu, potvrdenie o úhrade spornej faktúry, prepravné náklady s dodatkom, že e-mailová komunikácia bola predložená na podporu tvrdenia žalobcu, že na komunikáciu využíva na e-mailová adresa SAB trade s.r.o. fungovala aj po smrti jej konateľa, o ktorej sa žalobca dozvedel až v priebehu daňovej kontroly a daňové orgány sa nezamýšľali nad možnosťou, že z uvedenej adresy mohol komunikovať nie len konateľ SAB trade s.r.o, ale aj iný poverený zamestnanec; že v obchodnom styku je bežná emailová komunikácia obchodných partnerov, v ktorej si dohadujú všetky podrobnosti obchodu; že žalobca si riadne overil dodávateľa SAB trade s.r.o. s tým, že daňové orgány by mali odlišovať medzi overením si dodávateľa právnickej osoby a overením konateľa dodávateľa fyzickej osoby; že v Slovenskej republike neexistuje register pre overenie si úmrtia fyzickej osoby; že je absurdným, aby sa žalobca dopytoval u svojho dodávateľa či podal daňové priznanie a k tomu ho nútil či od neho toto vyžadoval; že jediným dôvodom nepriznania žalobcovi odpočtu aj nesplnenie si povinnosti tretím subjektom. Žalobca opakovane zdôraznil, že správca dane a žalovaný opomenuli, že dodanie mu tovaru je overiteľné aj cez evidenciu vstupnej brány do areálu U.S. Steel Košice; naznačil identickosť, resp. obdobu s rozhodnutím SD EÚ vo veci Vikingo, podľa ktorého samotná skutočnosť, že tovar nebol dodaný ani vyrobený subjektom uvedeným vo faktúre, ani jeho subdodávateľom z dôvodu nedostatku ľudských a materiálových zdrojov, nepostačuje na vyvodenie záveru, že k dodaniu tovaru nedošlo a ani k odmietnutiu práva na odpočet dane, v ktorej súvislosti žalobca identicky ako v odvolaní poukázal na podstatu pojmu „dodanie tovaru“ a s tým, že aj v zmysle záverov SD EÚ, ak bol tovar skutočne dodaný a tento tovar daňový subjekt použil na svoje výstupy pre svoje vlastné zdaniteľné transakcie, nemôže mu byť odmietnutý nárok na odpočítanie dane, s dodatkom žalobcu, že ani v jeho prípade správca dane nespochybnil dodanie tovaru a tiež bolo preukázateľne potvrdené následné dodanie tohto tovaru na výstupe u žalobcu jeho obchodnému partnerovi U.S Steel Košice. V ďalšom žalobca rozvíja argumentáciu k téme daňového podvodného konania, v zmysle ktorej ak tento podvod nespáchala priamo zdaniteľná osoba, tak jej nemôže byť odmietnuté právo na odpočet dane, iba ak by bolo preukázané, že vedela alebo mala a mohla vedieť že nadobudnutie tovaru zakladajúceho odpočítanie dane bolo súčasťou podvodnej transakcie, v ktorej súvislosti daňové orgány skúmajú či daňový subjekt prijal všetky potrebné opatrenia, ktoré od neho možno spravodlivo očakávať, aby sa vyhol podieľaniu sa na podvodnom obchode s tým však, že nemožno od daňového subjektu požadovať hĺbkové preskúmanie si jeho dodávateľov a tým preniesť na neho kontrolnú činnosť, ktorá prináleží správcovi dane. V nadväznosti na uvedené žalobca konštatuje, že správca dane nevedel pomenovať žiadne dôkazy, ktoré by ešte žalobca mal predložiť na priznanie mu nároku na odpočítanie dane a na žalobcu iba preniesol dôkazné bremeno týkajúce sa jeho dodávateľa SAB trade s.r.o. vo vzťahu k skutočnostiam o ktorých žalobca nemohol vedieť ani ich ovplyvniť (napr. vedenie internej evidencie, plnenie si daňových povinností). V ďalšom žalobca rozsiahlo uvádza právne vety z judikatúry SD EU, ako aj Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu ČR a to na podporu svojej argumentácie podľa ktorej, neodvedenie dane tretími subjektami, t.j. obchodnými partnermi daňového subjektu (žalobcu) nemôže byť dôvodom na nepriznanie daňovému subjektu práva na odpočet dane, ak si daňový subjekt voči správcovi dane riadne a včas splnil všetky svoje daňové povinnosti, so zdôraznením žalobcom, že nikdy nemal možnosť zasahovať do vnútorných záležitostí svojich dodávateľov. Napokon žalobca poukázal na neodôvodnenosť rozhodnutia žalovaného, ktorý identicky, ako aj správca dane, sa nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu a to, že dodanie tovaru bolo explicitne potvrdené zo strany správcu dane priamo v texte zápisnice o ústnom pojednávaní (bez označenia dátumu zápisnice, pozn. správneho súdu) a že prečo neboli vykonané žalobcom navrhnuté dôkazy na preukázanie jeho tvrdení (dodanie tovaru preskúmať priamo cez vstupnú bránu do areálu U. S. Steel Košice), t.j. žalobcovi nie je zrejmé, z akého dôvodu žalovaný nepripísal žiadnu dôkaznú váhu tvrdeniam a dôkazom predložených žalobcom. Súčasťou žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca trval na nariadení pojednávania v danej veci.

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu zotrval na svojom presvedčení, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav, tento riadne vyhodnotil a svoje závery odôvodnil zákonným spôsobom. Poukázal na zhodu žalobných námietok s odvolacími námietkami žalobcu, s ktorými sa žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí vysporiadal, na záveroch ktorého žalovaný zotrval a ktoré v celom rozsahu vo svojom vyjadrení zopakoval, pričom vo svojom vyjadrení revidoval vetu uvádzanú už vo svojom žalobou napadnutom rozhodnutí v znení cit. „Preverovaním správcu dane bolo preukázané, že v preverovanom zdaňovacom období spoločnosť SAB trade s.r.o. reálne nedisponovala zo zinkom a tento zinok aj reálne nedodala žalobcovi.“ Žalovaný zdôraznil, že okrem spornej faktúry žalobca nepredložil žiadne dôkazy aj napriek tomu, že so zisteniami správcu dane bol priebežne oboznámený a bolo mu umožnené sa k nim vyjadriť; zdôraznil, že správca dane považoval za podstatné, že nebolo preukázané dodanie predmetného zinku deklarovaným dodávateľom SAB trade s.r.o a bolo preukázané, že vecné plnenie z preverovanej spornej faktúry nenastalo. V ďalšom žalovaný identicky ako vo svojom rozhodnutí poukazuje na teóriu hmotnoprávnych podmienok na preukázanie splnenia ktorých nepostačuje iba predloženie faktúry hoc aj formálne so všetkými náležitosťami, ktorá však sama o sebe nepostačuje na preukázanie aj reálneho dodania ňou deklarovaného tovaru a teda pre vznik nároku na odpočítanie dane, t.j. faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť, pričom podľa žalovaného žalobca v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno, pretože hodnoverným spôsobom nepreukázal, že zinok, ktorý je predmetom spornej faktúry mu bol aj reálne dodaný spoločnosťou SAB trade s.r.o.. Podľa žalovaného, keďže správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti žalobcom predložených dokladov, nevychádzal len z týchto dokladov, ktoré predložil žalobca, ale vykonal aj sám dokazovanie na základe, ktorého preukázal, že k dodaniu zinku pre žalobcu nedošlo dodávateľom deklarovaným v spornej faktúre. Napokon v súvislosti s rozsudkami, na ktoré vo svojej žalobe poukázal žalobca, žalovaný uviedol, že tieto sú pre daný prípad neaplikovateľnými, pretože pojednávajú o daňovom podvodnom konaní čo nie je daný prípad žalobcu, keďže správca dane svoje závery nezaložil na zistení podvodného daňového konania, ale na nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre priznanie odpočtu DPH. Podľa žalovaného, žalobca ani k žalobe nepriložil žiadne také dôkazy, ktoré by boli spôsobilé vecne spochybniť závery správcu dane a žalovaného, preto žalobu považuje za nedôvodnú a navrhol ju zamietnuť. Napokon žalovaný tiež oznámil, že žalobca podal návrh na preskúmanie žalobou napadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania, o ktorom nebolo v tom čase ešte rozhodnuté. Žalovaný súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.

11. Samostatným podaním žalovaný doplnil svoje vyjadrenie k žalobe a to oznámením, že v konaní o preskúmanie žalobou napadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania ministerstvom, ministerstvo nevzhliadlo dôvod pre zrušenie tohto rozhodnutia, ktoré považuje za v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a preto tomuto návrhu žalobcu ministerstvo nevyhovelo.

12. Uznesením č. k. 6S/28/2021-126 z 29.07.2021 krajský súd nevyhovel návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a tento v celom rozsahu zamietol.

13. Žalobca vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu žalovaného zdôraznil, že žalovaný sa stále žiadnym relevantným spôsobom nevyjadril ku konkrétnym žalobným námietkam žalobcu a žalovaný opätovne len vo všeobecnej rovine konštatuje nesplnenie podmienok pre uplatnenie si žalobcom nároku na odpočet dane. Žalobca poukázal, že žalovaný tentokrát vo svojom vyjadrení poukazuje na to, že k dodaniu zinku v zmysle spornej faktúry nedošlo na rozdiel od jeho záverov proklamovaných počas daňovej kontroly, podľa ktorých k dodaniu zinku síce skutočne došlo, avšak nie dodávateľom uvedeným v spornej faktúre, preto žalobca považuje vyjadrenie žalovaného za zmätočné a v rozpore s výsledkami administratívneho konania a taktiež v rozpore s výsledkami ústneho pojednávania z 24.06.2020, počas ktorého mal správca dane deklarovať, že nespochybňuje dodanie tovaru ako také a súčasne, že žalobca z jeho strany predložil všetky dôkazy, ktoré predložiť mohol a mal s tým, že dôvodom pre nepriznanie odpočtu dane sú výlučne skutočnosti na strane tretieho subjektu u ktorého sa nepodarilo vybrať príslušnú daň. Žalobca v uvedenej súvislosti preto zopakoval, že nedisponuje žiadnymi donucovacími prostriedkami, ktorými by mohol zasiahnuť do vedenia účtovníctva iného daňového subjektu alebo, ktorými by ho mohol donútiť k plneniu jeho povinností. V ďalšom žalobca zotrval na svojich dôvodoch uvádzaných v žalobe, pričom zdôraznil, že správca dane ani žalovaný nezohľadnili žalobcom predloženú dokumentáciu, ktorá tvorí súčasť administratívneho spisu a tiež opakovane zdôraznil, že daňové

orgány preniesli na žalobcu ako daňový subjekt, zodpovednosť za existenciu dôkaznej núdze ohľadom skutočností, ktoré sa týkali iného daňovníka t.j. tretieho subjektu. V ďalšom žalobca tiež zdôraznil, že predložil veľké množstvo materiálov a dôkazov vo vzťahu k spornému obchodu a je presvedčený, že svoje dôkazné bremeno uniesol, pričom ním predložené dôkazy správca dane relevantným spôsobom nevyvrátil. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/1/2020 z 18.05.2021 podľa ktorého, ak daňové orgány svoje rozhodnutie opierajú o to, že daňový subjekt neuniesol svoje dôkazné bremeno, tak ešte pred tým mu musia umožniť toto bremeno uniesť a vykonať aj také dôkazy, ktoré daňový subjekt navrhuje a ktoré smerujú k preukázaniu riadneho uskutočnenia deklarovaných dodávok, v ktorej súvislosti žalobca poukázal že daňové orgány nevykonali ním navrhnuté dôkazy napr. preskúmanie konkrétnych dodávok priamo cez evidenciu vstupnej brány do areálu U. S. Steel v Košiciach a teda postupovali v rozpore s uvedeným právnym názorom vyššej súdnej autority. Žalobca nakoniec zdôraznil, že svojho obchodného partnera si preveril v rozsahu, v ktorom to bolo možné od neho spravodlivo požadovať s tým, že nemá oprávnenie zasahovať do internej evidencie iného daňového subjektu a s dodatkom, že daňový subjekt (žalobca) má povinnosť preukazovať pravdivosť iba tých tvrdení, ktoré sám uvádza a to, že žalobca všetky dôkazy predložil mal potvrdiť aj správca dane na ústnom pojednávaní 24.06.2020. Opätovne žalobca zdôraznil že správca dane svoje pochybnosti ohľadne žalobcom predložených dôkazov nekonkretizoval aj napriek tomu, že žalobca ho opätovne dopytoval, na ktoré dopyty správca dane a žalovaný odpovedali iba všeobecnými frázami. Z uvedených dôvodov, žalobca v celom rozsahu na svojej žalobe zotrval.

14. Žalovaný, ktorému bolo stanovisko (replika) žalobcu doručené na vyjadrenie 11.10.2021, už svoje vyjadrenie (duplika) k nemu nezaujal.

15. Žalobca samostatným podaním doručeným krajskému súdu doplnil svoje vyjadrenie o reakciu ohľadne nevyhovenia jeho návrhu na preskúmanie žalobou napadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania s tým, že napriek tomu považuje žalobou napadnuté rozhodnutia za nezákonné a v tej súvislosti poukázal na rozhodnutie SD EÚ vo veci „Bulves“ AD v Bulgaria, v zmysle ktorého vnútroštátne orgány penalizovali daňovníka za konanie alebo nečinnosť jeho dodávateľa, hoc nad jeho nečinnosťou daňovník nemal kontrolu s dodatkom, že v prípade žalobcu neexistuje ani len náznak o jeho vedomostí o podvodnom konaní a teda žalobcu nemožno penalizovať za konanie alebo nečinnosť jeho dodávateľa.

16. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“; viď vyššie) následne už konal vo veci od 01.06.2023 senát správneho súdu.

17. Po správnym súdom nariadení pojednávania vo veci, žalobca samostatným podaním poukázal na dva už vydané rozsudky správneho súdu sp. zn. KE-6S/30/2021 a sp. zn. KE-8S 22/2021 o iných dvoch žalobách žalobcu s vyjadrením názoru žalobcu, že v uvedených veciach sa jedná o totožný skutkový a právny základ, aký je daný aj v tomto konaní týkajúcom sa zdaňovacieho obdobia december 2016 s tým, že žalobca v ďalšom uvádzal argumenty ohľadne týchto rozsudkov so záverečným apelom na správny súd, aby zohľadnil vlastnú rozhodovaciu prax v predchádzajúcich týchto konaniach a rozhodol identicky aj v danej veci.

18. Na prejednanie veci správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 29.09.2025, na ktoré boli riadne a včas predvolaní obaja účastníci konania, avšak keďže obaja účastníci konania svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili so súhlasom vo veci konať, správny súd postupom podľa , vec prejednal a vo veci rozhodol v ich neprítomnosti.

Právne východiská pre rozhodnutie

19. Podľa (ďalej len „“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.“

20. Podľa v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.“

21. Podľa v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.“

22. Podľa o správe daní (ďalej len „“) v znení účinnom ku dňu (20.06.2018) začatia daňovej kontroly (ďalej len „v znení účinnom rozhodnom čase“) „Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.“

23. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Daňový subjekt preukazuje (a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; (b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; (c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.“

24. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.“

25. Podľa § 45 ods. 2 písm. c), d) a e) daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(2) Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.“

26. Podľa a 2 o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“) v znení účinnom ku dňu (12/2016) vzniku daňovej povinnosti (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „(1) Zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. (2) Ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.“

27. Podľa poslednej vety v znení účinnom v rozhodnom čase „Dňom uvedeným v osvedčení o registrácii pre daň sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane (ďalej len „platiteľ“).“

28. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania

nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.“

29. Podľa a 2 písm. a) v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň (a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“

30. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak (a) pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .“

31. Podľa čl. 9 ods. 1 Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Smernica o spoločnom systéme dane“) „(1) „Zdaniteľná osoba“ je každá osoba, ktorá nezávisle a na akomkoľvek mieste vykonáva ekonomickú činnosť, odhliadnuc od účelu alebo výsledkov tejto činnosti. „Ekonomická činnosť“ je každá činnosť výrobcov, obchodníkov alebo osôb poskytujúcich služby vrátane ťažobných a poľnohospodárskych činností a činností pri výkone slobodných povolaní. Ekonomickou činnosťou je predovšetkým využívanie hmotného alebo nehmotného majetku na účely získania príjmu na pokračujúcom základe.“

Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom

32. V tomto prípade žalobca svoje námietky o nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 100166422/2021 z 01.02.2021, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia správcu dane č. 101141218/2020 zo 07.07.2020, vo veci vyrubenia žalobcovi rozdielu na DPH v sume 26 740,25 Eur za zdaňovacie obdobie december 2016 odôvodnil (i) jednako nesprávnym právnym posúdením veci daňovými orgánmi, ktoré konštatovali na strane žalobcu nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na priznanie mu odpočtu dane z faktúry č. 201612001 s dátumom dodania 21.12.2016 (sporná faktúra), od spoločnosti SAB trade s.r.o. za dodanie žalobcovi zinku, napriek tomu, že žalobca na preukázanie reálneho dodania mu tovaru z tejto faktúry, predložil správcovi dane celý rad listinných dôkazov, ktoré však správca dane a stotožniac sa s ním aj žalovaný iba bez ďalších argumentov a bez identifikovania svojich pochybností vyhodnotili ako nepostačujúce (kvôli čomu sú žalobou napadnuté rozhodnutia aj nezrozumiteľnými pre nedostatok dôvodov) a svoj záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre priznanie žalobcovi odpočtu dane založili výlučne na skutočnostiach na strane dodávateľa SAB trade s.r.o. spočívajúcich v tom, že tento dodávateľ za III. štvrťrok 2016 podal nulové daňové priznanie k DPH a za IV. štvrťrok 2016 ho nepodal vôbec a že konateľ dodávateľa zomrel v januári 2017; (ii) jednako na nedostatočne zistenom skutkovom stave, keďže správca dane nevykonal žalobcom navrhované dokazovanie na overenie reálnosti dodania tovaru (zinku) na základe spornej faktúry a to preverením evidencie vstupov do areálu U.S. STEEL Košice, kde má žalobca sklady, čim správca dane neumožnil žalobcovi uniesť svoje dôkazné bremeno a taktiež správca dane nevyhodnotil danosť hmotnoprávnych podmienok na strane žalobcu na základe ním predložených dôkazov, ale iba na strane tretieho subjektu bez možnosti ich ovplyvnenia žalobcom a (iii) jednako neprehľadnosťou a nedostatočným odôvodnením rozhodnutí daňových orgánov, ktoré sa nevysporiadali so všetkými jeho námietkami, konkrétne s námietkou neexistencie vplyvu úmrtia konateľa dodávateľa v januári 2017 na zdaniteľný obchod v decembri 2016; s námietkou nekonkretizovania pochybností správcom dane; s námietkou o neuvedení dôkazov ktoré mal žalobca ešte predložiť na preukázanie svojho nároku na odpočet dane a neodôvodnenie z akého dôvodu sú dôkazy predložené žalobcom nedostatočnými. Správca dane a žalovaný svoje rozhodnutia založili na závere o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na strane žalobcu pre priznanie mu odpočtu dane zo spornej faktúry, keďže v konaní nebolo preukázané, žeby došlo k reálnemu dodaniu tovaru tak, ako bolo deklarované v spornej faktúre, dôvodiac skutočnosťami na strane, v spornej faktúre, deklarovaného dodávateľa (SAB trade s.r.o.), spočívajúcimi v tom, že spoločnosť SAB trade s.r.o. nemohla v rozhodnom zdaňovacom období disponovať so žalobcovi dodaným tovarom, keďže za III. štvrťrok 2016 podala nulové daňové priznanie k DPH a za IV.

štvrťrok 2016 ho nepodala vôbec, teda neodviedla daň zo zdaniteľného obchodu deklarovaného spornou faktúrou a jej konateľ zomrel v januári 2017, t.j. cit. „... dodávateľ nijakým spôsobom nepreukázal, že k zdaniteľnému plneniu došlo, čo vyplýva z nepriznania daňovej povinnosti za toto obdobie.“ (viď. str. 23 rozhodnutia správcu dane, pozn. správneho súdu), teda v spornej faktúre deklarovaný dodávateľ nemohol žalobcovi spornou faktúrou deklarovaný zinok dodať, so všeobecným konštatovaním na jednom mieste, že žalobcom predložené doklady sú nepostačujúce, pretože boli vydané iba formálne a bez materiálneho podkladu a na inom mieste s konštatovaním, že žalobca okrem spornej faktúry žiadne dôkazy nepredložil. Pre kompaktnosť veci je nutné dodať, že v, tomto konaní, preskúmavanom rozhodnom zdaňovacom období december 2016 si žalobca uplatnil odpočet dane z faktúr od viacerých spoločností (viď vyššie priebeh administratívneho konania a rozhodnutie správcu dane, pozn.), pričom správca dane ako spornú vyhodnotil iba faktúru č. 201612001 s dátumom dodania 21.12.2016, od spoločnosti SAB trade s.r.o..

33. Súčasne v súvislosti s apelom žalobcu, aby správny súd aj v tu súdenej veci rozhodol bez ďalšieho identicky, ako správny súd už bol rozhodol v iných dvoch jeho veciach, kde bolo jeho žalobe vyhovené (sp. zn. KE-8S/22/2021 a sp. zn. KE-6S/30/2021), správny súd dáva žalobcovi do pozornosti, že v uvedenom smere už existujúce dve zmienené rozhodnutia neboli a ani nemohli byť precedensom pre rozhodnutie aj v tejto veci, keďže žalobné námietky žalobcu sa týkali v tu súdenej veci vecných (nie procesných) záverov daňových orgánov pre zdaňovacie obdobie december 2016, ktoré je potrebné vzhľadom na okolnosti veci posudzovať samostatne.

34. Pre uľahčenie ďalšej argumentácie, správny súd úvodom dáva do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo k prípadu zneužitia práva. S otázkou ustálenia niektorého z uvedených dôvodov pre nepriznanie daňovému subjektu odpočtu dane, je spojená aj problematika rozsahu a prenosu dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane. K uvedenému zaujal svoje stanovisko Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo 14.11.2018, podľa ktorého cit. „... daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej.“ Nadväzne, aj podľa cit. § 24 ods. 1 c) daňového poriadku, daňový subjekt je povinný nie len predkladať správcovi dane dokumenty, ktoré je povinný viesť podľa osobitných predpisov, ale je povinný aj cit. „preukazovať“ cit. „... vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.“ V uvedenej súvislosti správny súd poukazuje napr. aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/141/2022 z 25.04.2024 (bod. 24, pozn.) podľa ktorého cit. „Z ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku vyplýva, že z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti práva na odpočet DPH je dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok prioritne zaťažený práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje. Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou a zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020)“.

35. Ako už bolo uvedené, v danom súdenom prípade správca dane a stotožniac sa s ním aj žalovaný, nepriznali žalobcovi nárok na odpočet DPH zo sporných faktúr z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok na priznanie tohto nároku. Pokiaľ ide o rozsah hmotnoprávnych podmienok, je nutné uviesť, že pod nich sa subsumuje tak formálna podmienka, spočívajúca v povinnosti kontrolovaného daňového subjektu predložiť správcovi dane za príslušné kontrolované zdaňovacie obdobie faktúru obsahujúcu zákonné náležitosti, od ktorej si nárok na odpočítanie dane odvodzuje a jednako tu možno subsumovať aj materiálne podmienky ohľadne identifikácie (vymenovania) ktorých, správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5 Sžfk/73/2020 z 25.08.2022 podľa ktorého cit. „V nadväznosti na vyššie uvedené kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie nároku na odpočítanie dane príjemcovi plnenia (v danom prípade sťažovateľovi) je podmienené súčasným splnením jednotlivých hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písm. a/ smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1) (ďalej „Smernica 2006/112/ES“) a jej transpozície do právneho poriadku Slovenskej republiky. Týmito hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú (1) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status osoby deklarovaného dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia), a (3) že prijaté plnenie je príjemcom (sťažovateľom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. V prípade, že čo i len jedna z vyššie uvedených hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane nie je splnená, s tým, že dôkazné bremeno (ohľadne ich splnenia) je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje (sťažovateľovi), právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.“ Z uvedeného je teda zrejmým, že ak daňové orgány ustálili, že žalobca v tomto prípade nesplnil hmotnoprávne podmienky na priznanie mu odpočtu dane, mohli mať na mysli situáciu, že žalobca nesplnil buď formálnu podmienku (predloženie spornej faktúry majúcej zákonné náležitosti) alebo situáciu, že žalobca nesplnil niektorú z uvedených materiálnych podmienok. V danom prípade daňové orgány v podstate ustálili, že žalobca síce predložil spornú faktúru č. 201612001 s dátumom dodania 21.12.2016, od spoločnosti SAB trade s.r.o., čím v podstate splnil formálny atribút hmotnoprávnych podmienok, keďže daňové orgány netvrdili ani nedostatok jej zákonných náležitostí, avšak podľa daňových orgánov žalobca nesplnil všetky materiálne podmienky, konkrétne prvú (status osoby deklarovaného dodávateľa) a druhú (materiálna existencia plnenia) z nich, keďže žalobca podľa správcu dane a žalovaného neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že jemu spornou faktúrou fakturovaný tovar (zinok) mu bol reálne dodaný a súčasne, že mu bol dodaný v spornej faktúre deklarovaným dodávateľom. Inými slovami daňové orgány ustálili, že k zdaniteľnému obchodu nedošlo tak, ako bol deklarovaný v spornej faktúre, a to tak z hľadiska identickosti samotného deklarovaného dodávateľa, ako aj z hľadiska nedodania deklarovaného tovaru.

36. Pokiaľ ide o prvú z vyššie uvedených podmienok definujúcich materiálny atribút hmotnoprávnych podmienok, ktorou je cit. „(1) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status osoby deklarovaného dodávateľa)“, daňové orgány v tomto prípade spochybnili status v spornej faktúre deklarovaného dodávateľa - SAB trade s.r.o.. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že, ako to už uviedol Najvyšší správny súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5 Sžfk/73/2020 z 25.08.2022 (bod 32.) cit. „Otázke statusu osoby deklarovaného dodávateľa sa venoval Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie, kde konštatoval, že uvedenie osoby deklarovaného dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane, avšak status osoby deklarovaného dodávateľa hmotnoprávnou podmienkou je a dôkazné bremeno ohľadom statusu osoby dodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane (sťažovateľ). V danej veci je deklarovaným dodávateľom spoločnosť PERSA s.r.o., pričom nie je sporné, že spoločnosť PERSA s.r.o. bola osobou registrovanou pre daň. Podstatou spochybnenia zo strany správcu dane tak ostala skutočnosť, že deklarovaný dodávateľ PERSA s.r.o. resp. jeho subdodávateľ, ktorý sa mal spolu s dodávateľom podieľať na výkone prác nemali materiálno-technické vybavenie, resp. nemali žiadnych zamestnancov na realizáciu daných prác.“ V súvislosti s touto prvou hmotnoprávnou podmienkou je teda pre komplexnosť veci nevyhnutným upresniť, ktoré skutočnosti sú definičnými znakmi „statusu osoby deklarovaného dodávateľa“, ktorých existenciu musí preukazovať, ako už bolo uvedené, daňový subjekt (v tomto prípade žalobca) uplatňujúci si nárok na odpočet dane, ktorý znáša dôkazné bremeno preukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie odpočtu dane. „Status deklarovaného dodávateľa“ definujú pojmy – „zdaniteľná osoba“ a „platiteľ dane podľa “. „Zdaniteľnou osobou“ podľa definície v cit. Smernice o spoločnom systéme dane, je

každá osoba, ktorá nezávisle a na akomkoľvek mieste vykonáva ekonomickú činnosť (t.j. predovšetkým podnikateľskú činnosť alebo aj inú ekonomickú činnosť z ktorej na opakujúcej sa báze dosahuje príjmy napr. samostatne hospodáriaci roľníci, slobodné povolania a pod.), odhliadnuc od účelu alebo výsledkov tejto činnosti, pričom v rovnakom znení sa definícia tohto pojmu prebrala aj do znenia cit. a 2 . „Platiteľom dane podľa “ je osoba, ktorá je registrovaná pre DPH podľa cit. , po splnení podmienok podľa . Z uvedeného definičného rámca pojmu „status deklarovaného dodávateľa“ teda vyplýva, že daňový subjekt k tomu, aby uniesol dôkazné bremeno preukázania, že spĺňa prvú hmotnoprávnu podmienku na priznanie mu odpočtu dane, musí preukázať, že pri zachovaní nevyhnutnej obozretnosti starostlivého hospodára si preveril svojho obchodného partnera a bol uzrozumený s tým, že obchoduje so subjektom, ktorý skutočne (fakticky) vykonáva ekonomickú (podnikateľskú) činnosť za účelom dosiahnutia zisku (napr. že sa nejedná iba o jednorazovú „schránkovú“ spoločnosť) a súčasne, že tento subjekt je registrovaným pre DPH s tým, že ak daňový subjekt toto svoje dôkazné bremeno unesie, toto sa presúva následne na správcu dane. A ak následne správca dane pri preverovaní daňovým subjektom k daňovej kontrole predložených dôkazov tieto vecne spochybní, napr. ak vykonaným dokazovaním zistí, že obchodný partner daňového subjektu v skutočnosti nevykonáva ekonomickú činnosť, pretože napr. má iba virtuálne sídlo a pod., tak dôkazné bremeno sa opätovne prenáša na daňový subjekt, aby predložil dôkazy, ktorými by uvedené zistenia správcu dane vyvrátil, avšak ak daňový subjekt v druhom kole toto dôkazné bremeno neunesie a dôvodné pochybnosti správcu dane nepoprie, tak z dôvodu nesplnenia v tomto prípade prvej hmotnoprávnej podmienky (status deklarovaného dodávateľa) nemôže byť daňovému subjektu priznaný nárok na odpočet dane. V uvedenom kontexte je treba ešte zdôrazniť, že pochybnosť správcu dane sa však nemôže zakladať iba na jeho dojme, pocitoch či dohadoch, ale musí byť vecne preukázaná správcom dane zistenými skutočnosťami a súčasne v zmysle už ustálenej judikatúry, nie každá, hoc aj správcom dane preukázaná pochybnosť (napr. nekontaktnosť dodávateľa a pod.) je spôsobilá sama o sebe (t.j. bez kumulácie iných pochybností) vecne spochybniť status deklarovaného dodávateľa a mať za dôsledok prenos dôkazného bremena späť na daňový subjekt, pretože túto „silu“ má iba taká dôvodná, t.j. správcom dane preukázaná pochybnosť, ktorej existenciu či dôsledky daňový subjekt mohol a mal odhaliť pri vynaložení od neho vyžadovanej preventívnej obozretnosti pred vstupom do obchodného vzťahu s iným subjektom. Totižto v zmysle ustálenej judikatúry SD EÚ od kontrolovaného daňového subjektu nie je možné požadovať, aby preukazoval skutočnosti, ktoré sú mimo jeho sféru vplyvu a ktoré nemôže pri vynaložení od neho očakávanej obozretnosti, ani nemohol fakticky zistiť, overiť alebo mať o nich vedomosť. Nadväzujúc na uvedené, tak konkrétne v zmysle judikatúry SD EÚ na spochybnenie statusu deklarovaného dodávateľa nepostačuje sama o sebe (i) nekontaktnosť dodávateľa, či subdodávateľov ako výlučná okolnosť (napr. Najvyšší súd SR sp. zn. 1Sžfk/44/2020 z 25.05.2021); (ii) nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (napr. SD EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 z 03.09.2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 z 13.02.2014, body 31, 32; vo veci C. D., C-324/11 zo 06.09.2012, bod 49), (iii) pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (napr. SD EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 z 03.09.2020, bod 64). V uvedenej súvislosti správny súd tiež poukazuje na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 86/2022 z 15.02.2022, podľa ktorého cit. „Daňový subjekt nie je možné pripraviť o právo odpočítať DPH len v dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho sféry, ako je nekontaktnosť jeho dodávateľov či odberateľov, nesplnenie si rôznych povinností na ich strane či neodvedenie sumy dane do štátneho rozpočtu týmito inými osobami. Finančná správa nemusí mať predstavu o úplne exaktnom priebehu jednotlivých transakcií ani nemusí v zásade nadobudnúť presvedčenie, že zvolený obchodný model daňového subjektu je optimálny alebo odôvodnený, pričom existenciu rôznych pochybností nemôže automaticky prenášať, ak nepreukáže účasť na daňovom podvode alebo vedomosť o ňom, na daňový subjekt“. Teda aj z uvedených záverov je zrejmým, že hoc by správca dane ním vykonaným dokazovaním chcel spochybniť status vo faktúre deklarovaného dodávateľa napr. zistením o jeho nekontaktnosti, či o nedostatkoch v jeho internom účtovníctve alebo nesplnením si povinnosti odviesť daň, či o nedostatku jeho personálnych kapacít na dodanie tovaru alebo služby a pod., tak vo všetkých týchto prípadoch by tieto správcom dane hoc dokazovaním zistené skutočnosti neboli spôsobilé na úrovni prvej hmotnoprávnej podmienky spochybniť právo daňového subjektu na odpočet dane, pretože všetko sú to okolnosti, ktoré daňový subjekt aj pri vynaložení maximálnej obozretnosti pred uzavretím obchodu s takýmto subjektom nemohol zistiť, predvídať ani ich ovplyvniť (t.j. napr. daňový subjekt nemôže ovplyvniť ani dopredu vedieť, že neskôr jeho obchodný partner so správcom dane nekomunikuje alebo,

že neodviedol daň a pod.). Súčasne je potrebné zdôrazniť, že hmotnoprávnou podmienkou odpočtu nie je stotožnenie skutočného dodávateľa so subjektom uvedeným na faktúre, ale status dodávateľa, ktorý musí byť zdaniteľnou osobou. V prípade správcom dane preukázaných dôvodných pochybností, ktoré však nie sú spôsobilými vecne spochybniť prvú hmotnoprávnu podmienku (status deklarovaného dodávateľa) na priznanie odpočtu dane a teda v dôsledku ktorých ani nedôjde k prenosu dôkazného bremena späť na daňový subjekt, ale toto ostáva na správcovi dane, pretože správca dane môže ešte založiť svoje rozhodnutie o nepriznaní odpočtu dane, avšak už iba z dôvodu indikovania buď daňového podvodu [pri kladnom zodpovedaní všetkých otázok Axel kittel (podvodového) testu], pri súčasnom preukázaní, že odpočet dane si uplatňujúci daňový subjekt o tomto daňovom podvode vedel alebo vedieť mohol a mal alebo z dôvodu indikovania zneužitia práva. Pričom preukázanie tak daňového podvodu, ako aj zneužitie práva daňovým subjektom je na pleciach správcu dane (na ktorého pleciach toto dôkazné bremeno ostalo po neúspešnom preukázaní dôvodných pochybností vo vzťahu k hmotnoprávnym podmienkam), nie daňového subjektu. A contrário, v prípade kvalifikovaného spochybnenia splnenia hmotnoprávnych podmienok už nie je potrebné preukazovať podvodné konanie ani konanie zneužívania práva.

37. Aplikujúc vyššie uvedené všeobecné východiská, možno konkretizovať, že v danom súdenom prípade správca dane ani žalovaný síce nedôvodili, žeby v spornej faktúre uvedený dodávateľ žalobcu, t.j. spoločnosť SAB trade s.r.o., žeby nebola subjektom registrovaným pre DPH, t.j. nebolo sporné, že spoločnosť SAB trade s.r.o. bola v rozhodnom zdaňovacom období december 2016 osobou registrovanou pre daň, avšak správca dane spochybnil status tohto v spornej faktúre deklarovaného dodávateľa zistením, že je nekontaktný; za III. štvrťrok 2016 podal nulové daňové priznanie k DPH a za IV. štvrťrok nepodal daňové priznanie vôbec a tiež jeho konateľ zomrel v januári 2017, z čoho správca dane v tejto súdenej veci vyabstrahoval, že žalobcov dodávateľ SAB trade s.r.o. nemohol v rozhodnom zdaňovacom období december 2016 vykonávať ekonomickú (podnikateľskú) činnosť a teda ani nemohol obchodovať so žalobcom a dodať mu deklarovaný tovar (zinok), a podľa správcu dane nebolo preukázané, kto predmetný tovar žalobcovi dodal alebo mohol dodať. V ďalšom bolo úlohou správneho súdu posúdiť, či uvedené pochybnosti daňových orgánov boli spôsobilé spochybniť splnenie prvej hmotnoprávnej podmienky (status deklarovaného dodávateľa), čo by z tohto dôvodu odôvodňovalo nepriznanie žalobcovi odpočtu DPH v prípade, ak by pri opätovnom prenesení naň dôkazného bremena tieto pochybnosti správcu dane nevedel žalobca vyvrátiť. V okolnostiach veci má správny súd za to, že v danej veci správcom dane uvádzané hoc aj preukázané zistenia o žalobcovom dodávateľovi SAB trade s.r.o. – ako nekontaktnosť, nepodanie daňového priznania v rozhodnom zdaňovacom období, ako aj v období pred ním a smrť konateľa tohto dodávateľa v januári 2017, t.j. navyše v čase po rozhodnom zdaňovacom období december 2016 – ani osve a ani vo vzájomnej súvislosti, neboli spôsobilé dostatočne spochybniť status tohto deklarovaného dodávateľa, t.j. prvú materiálnu/hmotnoprávnu podmienku pre záver o neuznaní nároku žalobcu na odpočet dane. V celku sa totiž jedná iba o skutočnosti, ktoré, ako už bolo uvedené žalobca ako s týmto dodávateľom obchodujúci daňový subjekt ani pri vynaložení maximálnej obozretnosti nemohol vedieť, zistiť, predvídať ani ich ovplyvniť, t.j. žalobca nemohol v decembri 2016 predvídať, že neskôr počas daňovej kontroly u neho vykonávanej v roku 2018, bude tento jeho obchodný partner z dôvodu nekontaktnosti so správcom dane nesúčinným alebo, že jeho konateľ zomrie, ktoré skutočnosti tak ani nie je možné pripisovať na ťarchu žalobcu a v konečnom dôsledku, tieto skutočnosti ani nemohli mať za následok prenos dôkazného bremena späť na žalobcu. V tomto smere nie je dôvodnou ani pochybnosť správcu dane o tom, kto, resp. aký iný subjekt mohol žalobcovi deklarovaný tovar dodať, pretože ako už bolo uvedené, v rámci svojho dôkazného bremena preukazovania splnenia hmotnoprávnych podmienok daňový subjekt (žalobca) nemá povinnosť ohľadne prvej z týchto podmienok preukazovať, kto konkrétne mu tovar alebo službu dodal, pretože hmotnoprávnou podmienkou odpočtu nie je stotožnenie skutočného dodávateľa so subjektom uvedeným na faktúre (napr. Najvyšší správny súd SR sp. zn. 1Sfk/14/2021 z 27.10.2023, bod 27., pozn.). Daňový subjekt nie je povinný skúmať alebo si preverovať, či jeho dodávateľ podal daňové priznanie, napr. v zmysle vyššie citovaného rozhodnutia Ústavného súdu SR alebo v zmysle rozsudku Súdneho dvora vo veci C-624/15 Litdana z 18.05.2017 (bod 40) cit. „... daňová správa nemôže od zdaniteľnej osoby, ktorá chce vykonávať právo na uplatnenie úpravy zdaňovania prirážky, všeobecne požadovať, aby na jednej strane najmä overila, či si osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar, v súvislosti s ktorým sa požaduje vykonanie tohto práva, splnila svoje povinnosti podať daňové priznanie a uhradiť DPH, aby sa uistila, že na úrovni hospodárskych subjektov na vstupe nedošlo k nezrovnalostiam

alebo podvodu, alebo na druhej strane, aby v tejto súvislosti disponovala dokumentmi (viď. analogicky rozsudok z 21. júna 2012, Mahagében a Dávid, C 80/11 a C 142/11, EU:C:2012:373, bod 61).“ Ako už bolo konštatované, uvedené pochybnosti správcu dane nemožno považovať za relevantné spochybnenie statusu žalobcovho deklarovaného dodávateľa sťa by subjektu, ktorý v rozhodnom zdaňovacom období vykonával ekonomickú činnosť, z ktorého dôvodu s ním žalobca v tomto období aj vstúpil do obchodného vzťahu, a teda neboli spôsobilými ani preniesť dôkazné bremeno späť na žalobcu, ktorý tak už nemusel v ďalšom kole predkladať správcovi dane ďalšie dôkazy na potvrdenie tohto obchodného vzťahu, pretože opätovný prenos dôkazného bremena na daňový subjekt nespôsobuje akákoľvek pochybnosť správcu dane, ale len pochybnosť dôvodná. Samotné konštatovanie, že tovar nedodal deklarovaný dodávateľ (bez ďalších okolností), nie je spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH.

38. Správny súd uzavrel, že ak z uvedeného dôvodu správca dane a žalovaný nepriznali žalobcovi právo na odpočet dane, t.j. pre nesplnenie prvej z hmotnoprávnych podmienok (status deklarovaného dodávateľa), tak vec nesprávne právne posúdili, a v tomto prípade zamietnutie priznania odpočtu by bolo možné len vtedy, ak by správca dane dostatočným spôsobom preukázal, že žalobca (zdaniteľná osoba) sa buď aktívne podieľal na daňovom podvode alebo vedel, alebo mal a mohol vedieť, že sporný obchod bol súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustil jeho dodávateľ, ktorý spornú faktúru vyhotovil alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, ktorým smerom sa v tomto prípade však úvahy a zisťovania správcu dane a žalovaného neuberali. V žalobou napadnutých rozhodnutiach sa neuvádza, žeby sporný obchod medzi spoločnosťou SAB trade s.r.o. a žalobcom bol poznačený protiprávnym konaním vo vzťahu k DPH alebo, žeby žalobca prijatím tovaru od SAB trade s.r.o. získal neoprávnenú daňovú výhodu, prípadne že by vedel, alebo vzhľadom na okolnosti musel vedieť, že sa týmto obchodom zapája do podvodného konania vo vzťahu k DPH. Inými slovami, ak by malo byť rozhodnutie správcu dane o nepriznaní žalobcovi odpočtu dane v tomto prípade založené iba na závere, že v spornej faktúre deklarovaný tovar žalobcovi nedodal dodávateľ SAB trade s.r.o., tak v tom prípade za daného skutkového stavu správca dane nemôže argumentovať nesplnením hmotnoprávnych podmienok na jeho nepriznanie, ale iba ak preukázaním daňového podvodu (Axel Kittel test) alebo zneužitím práva, pri preukázaní ktorých zaťažuje dôkazné bremeno správcu dane.

39. Keďže spochybnenie statusu deklarovaného dodávateľa (prvá hmotnoprávna podmienka), založené len na jeho nekontaktnosti, nepodaní daňového priznania a úmrtí jeho konateľa, nie sú postačujúce, z uvedeného dôvodu správny súd posúdil žalobnú námietku nesprávneho právneho posúdenia pre spochybnenie splnenia prvej materiálnej/hmotnoprávnej podmienky nároku na odpočet DPH za dôvodnú.

40. Pokiaľ ide o druhú hmotnoprávnu podmienku tak, ako už bolo uvedené, tá spočíva v preukázaní, cit. „(2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia). Inými slovami, v rámci druhej hmotnoprávnej podmienky je odpočet dane si uplatňujúci daňový subjekt povinný preukázať (napr. dodacími listami, skladovým listami, prepravnými dokladmi a pod.), že plnenie v zmysle ním predloženej faktúry od ktorej si odvodzuje svoj nárok na odpočet dane, mu bolo skutočne aj dodané, t.j. že plnenie skutočne existuje. V kontexte uvedeného, ak teda daňový subjekt uplatňujúci si odpočet dane preukáže, že vo faktúre uvedený tovar mu bol fakticky dodaný, tak v tom prípade správca dane nemôže založiť svoje rozhodnutie o nepriznaní mu odpočtu dane na nesplnení tejto druhej hmotnoprávnej podmienky, ktorej súčasťou nie je kumulatívne aj preukazovanie dodania tovaru vo faktúre deklarovaným dodávateľom. V prípade ak by správca dane chcel spochybniť, že fakturovaný tovar bol daňovému subjektu dodaný vo faktúre presne deklarovaným (označeným) dodávateľom, resp. a contrário, ak by mal správca dane za to, že tovar bol dodaný iným, ako vo faktúre uvedeným subjektom registrovaným pre daň alebo treťou osobou neregistrovanou pre daň, tak v tomto prípade jednako na preukázanie uvedeného znáša dôkazné bremeno správca dane a nie daňový subjekt a jednako súčasne v tom prípade by správca dane nemohol založiť svoje rozhodnutie o nepriznaní odpočtu dane z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok (resp. druhej z nich), ale jeho úvahy by sa museli v tom prípade preklopiť do roviny uvažovania, či v danom prípade nedošlo k daňovému podvodnému konaniu a či, odpočet dane si uplatňujúci daňový subjekt o tomto daňovom podvode vedel alebo vedieť mohol a mal, a až v prípade správcom dane preukázania uvedenej vedomosti (hoc aj z nedbanlivosti) na strane odpočet dane si uplatňujúceho

daňového subjektu, by správca dane mohol prijať rozhodnutie o nepriznaní mu odpočtu dane, avšak nie pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, ale pre indikovanie daňového podvodu, preukázanie ktorého, ako už bolo zmienené, zaťažuje správcu dane a nie daňový subjekt [t.j. ak daňový podvod spočíva v uvedení vo faktúre iného subjektu, než aký tovar alebo službu fakticky dodal, tak jeho preukázanie musí dokazovať správca dane, samozrejme pri kladnom zodpovedaní všetkých otázok Axel kittel (podvodového) tetu].

41. V danom konkrétnom súdenom prípade, správca dane nepriznal žalobcovi odpočet dane aj z dôvodu nesplnenia druhej hmotnoprávnej podmienky a to je nedodanie v spornej faktúre deklarovaného tovaru. V prípade, že žalobca (daňový subjekt) ktorého, ako už bolo uvedené, zaťažuje dôkazné bremeno preukázania hmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane, skutočne nepreukázal (okrem faktúry aj inými dôkazmi), že zinok deklarovaný v spornej faktúre mu bol aj reálne dodaný, tak v tom prípade by rozhodnutiu správcu dane v tomto smere nebolo čo vytknúť. Rozhodnutie správcu dane a aj žalovaného je však v tomto smere, jednako vnútorne protirečivé, a jednako je založené iba na skutočnostiach spočívajúcich na strane žalobcovho dodávateľa SAB trade s.r.o. a nie na strane žalobcu a preto je v tomto smere aj nedostatočne odôvodnené. Pokiaľ ide o vnútornú protirečivosť rozhodnutí daňových orgánov, tá spočíva v tom, že na jednej strane uvádzajú, že žalobcom predložené dôkazy sú nedôveryhodné, z čoho vyplýva, že žalobca nejaké dôkazy síce predložil, avšak správca dane ich bez identifikácie o aké dôkazy sa malo jednať, vyhodnotil bez bližšieho zdôvodnenia ako nedostatočné, a súčasne na strane druhej daňové orgány uvádzajú, že žalobca žiadne dôkazy okrem spornej faktúry nepredložil. V tomto smere správny súd poukazuje na zistenia z jemu žalovaným predloženého administratívneho spisu, podľa ktorého na ústnom pojednávaní 13.03.2019 (viď zápisnica z ústneho pojednávania, pozn.) žalobca uviedol, že k zdaniteľnému obchodu predkladá faktúru (resp. že predkladá faktúry, pravdepodobne k zdaniteľným obchodom za všetky správcom dane kontrolované zdaňovacie obdobia 01/2016 – 12/2016, pozn.) s tým, že pri faktúre je priložené cit. „... potvrdenie zo skladu, vážny list a pod. značka zinku pri faktúre.“, tiež že predkladá rámcovú kúpnu zmluvu č. 75/2016 zo 06.12.2016 so spoločnosťou SAB trade s.r.o. a e-mailovú komunikáciu s konateľom SAB trade s.r.o. pánom B. z 11.01.2017, z 15.02.2017, zo 17.02.2017 a z 05.03.2017 s dodatkom, že žalobca nedisponuje CMR dokladmi, keďže sa jedná o jeho tuzemského dodávateľa (rozumej SAB trade s.r.o.), pričom aj v závere zápisnice z 13.03.2019 je k zoznamu správcovi dane odovzdaných listín uvedené, že pokiaľ ide o spoločnosť SAB trade s.r.o., že boli odovzdané cit. „faktúry SAB TRADE (podľa ZVP) + mailová komunikácia.“; na ústnom pojednávaní 24.06.2020 (viď zápisnica z ústneho pojednávania č. 101083192/2020, pozn.) žalobca podľa jeho vyjadrenia cit. „Daňovník krátkou cestou na prerokovanie predložil faktúru 201612001, dodací list, objednávku, emailová komunikácia týkajúca sa tejto faktúry a dodávok. Týmito dokumentmi daňovník preukazuje reálnosť dodávok, ktorými si uplatňuje odpočet DPH.“, pričom podľa konštatovania správcu dane v tejto zápisnici (čl. 21) cit. „... nie je možné uznať odpočítanie dane z faktúry, ktorá nebola priamym dodávateľom daňového subjektu nijako priznaná ani potvrdená. Predložené doklady nie sú dôkazom o tom, že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť a že kontrolovaný daňový subjekt má právo na odpočítanie dane.“ Na strane druhej v správnemu súdu predloženom administratívnom spise je žurnalizovaná (podľa úvodného obsahu k admin. spisu pod poradovým č. 5, pozn. súdu) iba sporná faktúra č. 201612001 z 13.12.2016 vyhotovená spoločnosťou SAB trade s.r.o. pre žalobcu, avšak v administratívnom spise nie je žurnalizovaná (evidovaná) žiadna emailová komunikácia, ani iné žalobcom uvádzané doklady k spornej faktúre (napr. e-mailová komunikácia, rámcová kúpna zmluva, či vážne a dodacie listy a pod.), o ktorých sa zmienka nachádza vo vyššie zmienených zápisniciach z ústnych pojednávaní. Vzhľadom k uvedenému má správny súd za to, že ohľadne dodania v spornej faktúre deklarovaného tovaru (zinku) spoločnosťou SAB trade s.r.o. žalobcovi, sú rozhodnutia správcu dane a žalovaného nie len vnútorne rozporné v konštatovaní aké doklady žalobca k daňovej kontrole alebo vo vyrubovacom konaní správcovi dane skutočne predložil či nepredložil, ale v tomto smere sú aj nedostatočne odôvodnené, pretože ak daňové orgány mali za to, že žalobca v tomto smere svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k deklarovanému obchodu v zdaňovacom období december 2016 neuniesol, mali jednoznačne konštatovať, že žalobca predložil iba spornú faktúru ohľadne tohto obchodu bez akýchkoľvek iných dôkazov konkrétne k tomuto preverovanému zdaniteľnému obchodu s prípadným dodatkom, že žalobcom predložené aj iné doklady a ktoré, o ktorých je síce zmienka v zápisniciach z ústnych pojednávaní, sa týkali iných obchodov v iných zdaňovacích obdobiach a ktorých, ak tomu tak bolo. A ak tomu tak nebolo, a žalobca skutočne doklady aj k, pre toto konanie, spornému obchodu predložil, tak daňové orgány mali riadne zdôvodniť, prečo sú tieto žalobcom predložené doklady a aké,

nedostatočné a prípadne aké dôvodné pochybnosti správcu dane nimi ešte neboli spochybnené, aby sa žalobca dozvedel, čo má ešte povinnosť preukázať k tomu, aby správcu dane „presvedčil“, že spornou faktúrou deklarovaný tovar mu bol skutočne dodaný, a v tomto smere nie je postačujúce iba všeobecné konštatovanie správcu dane, že cit. „Predložené doklady nie sú dôkazom o tom, že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť a že kontrolovaný daňový subjekt má právo na odpočítanie dane.“, pretože z tohto všeobecného konštatovania nie je zrejmé ani to, aké doklady boli žalobcom predložené a teda ktoré doklady a z akého dôvodu boli nedodatočnými. Ak dôvodom nedostatočnej dôkaznej sily žalobcom predložených dôkazov, by mal byť iba fakt, že v spornej faktúre deklarovaný dodávateľ (SAB trade s.r.o.) tieto žalobcom predložené doklady neverifikoval aj ním predloženými dôkazmi z dôvodu nekontaktnosti či nespolupráce, tak v tomto smere je odôvodnenie správcu dane taktiež nedostatočným (viď ďalší odstavec, pozn.). Na tomto mieste správny súd podotýka, že vzhľadom k správcom dane vykonávanej daňovej kontrole u žalobcu za viaceré zdaňovacie obdobia, je celkom možné, že žalobcom predložené doklady sa buď týkali iných zdaňovacích období ako je december 2016 alebo tieto žalobcom predložené doklady sa síce týkali zdaňovacieho obdobia december 2016, avšak boli zažurnalizované (evidované) v administratívnych spisoch za iné zdaňovacie obdobia, pričom ak uvedený či už prvý alebo druhý prípad nastal, tak bolo úlohou správcu dane toto v rozhodnutí uviesť, pretože v tomto smere nie je úlohou správneho súdu „pátrať“ aj v iných administratívnych spisoch a konfrontovať tak pravdivosť vyjadrení žalobcu o ním predložených dôkazoch. Pre komplexnosť veci, v súvislosti s námietkou žalobcu, že správca dane mu neoznámil, resp. nepomenoval konkrétne aké dôkazy má žalobca ešte okrem ním už predložených ešte predložiť, správny súd uvádza, že dávanie poradenstva resp. inštruktáž akéhokoľvek daňového subjektu správcom dane v naznačenom smere je neprijateľnou, pretože je jednako nemožné zovšeobecniť, aké dôkazné prostriedky by mal daňový subjekt predložiť alebo navrhnúť na preukázanie ním tvrdeného, keďže diapazón týchto dôkazných prostriedkov je odvodzovaný práve od charakteru tvrdeného [napr. ilustračne, inými dôkaznými prostriedkami daňový subjekt preukazuje tvrdenie o dodaní mu nejakého hmotného skaze podliehajúceho potravinárskeho tovaru (dôkaz o disponovaní mraziarenskými skladovacími priestormi; o zdravotnej nezavadnosti a pod.) a inými dôkaznými prostriedkami preukazuje dodanie mu napr. reklamy (fotodokumentácia, CD a pod.)], a jednako preukázanie tvrdeného by malo byť predovšetkým v záujme samotného daňového subjektu, keďže on si uplatňuje odpočet DPH a nie správcu dane, ktorý v tomto smere svojou činnosťou nemôže nahrádzať očakávanú a nevyhnutnú aktivitu daňového subjektu. V naznačenom smere správny súd podporne poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/39/2021 z 22.08.2023, podľa ktorého cit. „... nebolo chybou správcu dane, že neuviedol akými inými dôkazmi mal žalobca disponovať, prípadne predložiť na preukázanie nároku na odpočítanie dane, keďže správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech kontrolovaného daňového subjektu“ (m. m. Najvyšší súd SR sp. zn. 4 SŽfk/4/2019).“ Uvedené však neznamená, že správca dane by nemal presne pomenovať a zdôvodniť svoje pochybnosti, ktorými spochybňuje žalobcom tvrdené a preukazované, že v spornej faktúre deklarovaný tovar mu bol aj reálne (fakticky) dodaný. Práve naopak správca dane je povinný svoje pochybnosti o daňovým subjektom (žalobcom) tvrdenom a preukazovanom odôvodniť svojimi konkrétnymi zisteniami, v konfrontácii s ktorými tvrdenia a dôkazy daňovým subjektom predkladané neobstáli a sú popreté, aby daňový subjekt vedel, ktoré skutočnosti musí ešte preukázať, aby správcu dane „presvedčil“, že jeho pochybnosti a zistenia sa nezakladajú na skutočnosti. V uvedenom smere sa aj v tomto prípade žalobca neúspešne dovolával, aby správca dane svoje pochybnosti o deklarovanom dodaní tovaru konkretizoval tak, ako je to napokon uvedené v zápisnici z ústneho pojednávania č. 101083192/2020 z 24.06.2020 (čl. 20) cit. „V prípade, ak má správca dane za to, že e-mailová objednávka, faktúra, príjemka a dodacie listy, ako aj preverenie riadneho fungovania spoločnosti v Obchodnom registri, ako aj registrácia na DPH nie je postačujúce, je potrebné daňovému subjektu objasniť, ktoré ďalšie skutočnosti nie sú preukázané, aby sa k nim daňový subjekt mohol vyjadriť a preukázať ich. V rámci právnej istoty je potrebné ich identifikovať a špecifikovať. Porušenie daňových povinností tretími subjektami nemožno bez príčinnej súvislosti prikladať na ťarchu alebo v neprospech daňového subjektu.“

42. Ako už bolo uvedené, okrem toho, že odôvodnenie rozhodnutí daňových orgánov ohľadne ich záveru o faktickom nedodaní žalobcovi v spornej faktúre deklarovaného tovaru, je vnútorne protirečivé (s ohľadom na neustálenie rozsahu hodnotených dôkazov), tak je aj nedostatočne odôvodnené, keďže správca dane spochybnil uskutočnenie dodávky zinku žalobcovi od spoločnosti SAB trade s.r.o. výlučne

zisteniami, ktoré sa týkali SAB trade s.r.o. a podľa ktorých táto spoločnosť nevykonávala v relevantnom čase december 2016 žiadnu ekonomickú činnosť, keďže za III. štvrťrok 2016 podala nulové daňové priznanie k DPH a za IV. štvrťrok nepodala daňové priznanie vôbec a tiež jej konateľ zomrel v januári 2017, takže konatelia žalobcu v zmysle žalobcom predloženej emailovej komunikácie (v admin spise nie je evidovaná, pozn.) nemohli s ním aj v tomto čase komunikovať a preto od tejto spoločnosti žalobca ani nemohol nadobudnúť deklarovaný tovar. Správca dane však, ako už bolo zmienené vyššie, pri svojom odôvodnení vôbec nevenoval pozornosť dôkazom predloženým žalobcom a to či už v tom smere, že neboli predložené vôbec alebo, že boli síce predložené a ktoré, avšak sú nedostatočné (a prečo) na preukázanie bez všetkých pochybností, že k dodaniu v spornej faktúre deklarovaného tovaru žalobcovi došlo. Uvedené potvrdzuje aj vyjadrenie správcu dane v zápisnici z ústneho pojednávania z 05.12.2019, kde ohľadne spoločnosti SAB trade s.r.o. správca dane uviedol (čl. 9) cit. „Na základe zistených skutočností, že daňový subjekt za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2016 nepriznal a neodviedol daň, kontrolovaný daňový subjekt nemá nárok na odpočet dane z uvedených faktúr. Správca dane má pochybnosti o nároku na právo na odpočet daňového subjektu Brock Metals s.r.o. v zdaňovacom období december 2016 vo výške 26 740,25 Eur.“ a obdobne v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101083192/2020 z 24.06.2020 vo veci prerokovania pripomienok žalobcu a ním predložených dôkazov k protokolu, správca dane tiež uviedol (čl. 21) cit. „... nie je možné uznať odpočítanie dane z faktúry, ktorá nebola priamym dodávateľom daňového subjektu nijako priznaná ani potvrdená.“ a identicky tak uviedol aj vo svojom rozhodnutí. Inými slovami správca dane a žalovaný ustálili, že žalobcovi nie je možné priznať odpočítanie dane výlučne z dôvodov na strane dodávateľa, bez toho, aby tento svoj záver zdôvodnili predovšetkým vo vzťahu k dôkazom predloženým alebo nepredloženým (viď vyššie) samotným žalobcom. Žalobca je totižto tým subjektom, ktorý si nárok na odpočet dane uplatňuje a preto je v prvom rade na žalobcovi a aj v jeho záujme, aby tento svoj nárok nie len tvrdil, ale aj relevantne preukázal, v ktorom smere dôkazy predložené dodávateľom, slúžia v druhom rade už iba na overenie si (verifikovanie), daňovým subjektom už tvrdeného a preukázaného, avšak jednako týmto dodávateľom predloženým dôkazom nemôže správca dane bez náležitého odôvodnenia v interakcii na daňovým subjektom preukazované priznať primárne vyššiu právnu silu než dôkazom predloženým samotným daňovým subjektom a jednako nepredloženie dodávateľom požadovaných (verifikačných) dôkazov nemôže správca dane automaticky vyhodnocovať na ťarchu daňového subjektu. Žalobca (daňový subjekt) je povinný preukazovať iba splnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie mu odpočtu dane a konkrétne v rámci tejto druhej tu rozoberanej hmotnoprávnej podmienky, je povinný preukazovať faktické dodanie mu spornou faktúrou deklarovaného tovaru, z ktorej skutočnosti musí aj správca dane odvíjať odôvodnenie svojho rozhodnutia v tom zmysle, či daňový subjekt toto svoje dôkazné bremeno uniesol a to čo do jeho rozsahu, t.j. aké dôkazy daňový subjekt predložil, ako aj čo do jeho vecného obsahu, t.j. či tieto dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach sú spôsobilé objektívne preukázať toto daňovým subjektom tvrdené dodanie mu deklarovaného tovaru. V rámci tohto dôkazného bremena však daňový subjekt nie je možné zaťažovať povinnosťou dokazovať skutočnosti, ktoré nie je spôsobilý ovplyvniť ani zistiť či predvídať a to ani v rámci od neho požadovanej náležitej obozretnosti starostlivého hospodára. Totižto dokazovanie týchto skutočností je už obsahom dôkazného bremena správcu dane, ktorého zaťažuje povinnosť v prípade ich preukázania viesť svoje úvahy k záveru o nepriznaní daňovému subjektu odpočtu dane, avšak nie pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, ale pre existenciu daňového podvodného konania. Vzhľadom k uvedenému, ak mal v tomto prípade správca dane za to, že SAB trade s.r.o. nemohla v spornej faktúre deklarovaný tovar dodať žalobcovi, pretože táto spoločnosť v decembri 2016 nepodala k dani z pridanej hodnoty daňové priznanie a teda v tomto období nepodnikala, avšak žalobcovi vydala spornú faktúru, tak toto zistenie vo svojej podstate nepreukazuje, resp. nespochybňuje ani tak dodanie žalobcovi deklarovaného tovaru, ale skôr indikuje daňové podvodné konanie, ohľadne preukázania ktorého zaťažuje dôkazné bremeno správcu dane a nie žalobcu. Okrem tohto správca dane nepreveroval, či nepodanie daňového priznania zo strany SAB trade s.r.o. za IV. štvrťrok 2016 nemá súvis so skutočnosťou, že v januári 2017 zomrel jej konateľ, ktorý bol za jeho podanie zodpovedný, pričom toto úmrtie konateľa žalobcovho dodávateľa v januári 2016 správca dane celkom nepochopiteľne vyhodnotil na ťarchu žalobcu a navyše, aj keď k tejto nepredvídanej skutočnosti došlo až po uplynutí v tomto konaní preskúmavaného zdaňovacieho obdobia – december 2016. Záverom k tomuto bodu považuje správny súd za potrebné podotknúť, že v prípade dôkaznej núdze, t.j. kedy správca dane nevie overiť pravdivosť tvrdení a dôkazov predložených daňovým subjektom, ostávajú jediným dôkazným prostriedkom tvrdenia a dôkazy predložené daňovým subjektom a kľúčovým faktorom sa stáva posúdenie celkovej vierohodnosti daňového subjektu a pravdepodobnosti,

či k deklarovanému plneniu skutočne došlo, ktorú skutočnosť napokon správca dane aj v tu súdenej veci nepochybne vnímal, keďže napríklad v prípade uplatnenia si žalobcom odpočtu dane z obchodov s troma rakúskymi dcérskymi spoločnosťami správca dane vo svojom rozhodnutí konštatoval cit. „Skutočnosť, že na všetky tri rakúske spoločnosti bol uvalený konkurz a doklady nie sú k dispozícii dotvára celkový obraz o reálnosti obchodov tak, ako to deklaroval kontrolovaný daňový subjekt počas daňovej kontroly.“ Súčasne však správny súd dáva žalobcovi do pozornosti, že pokiaľ by žalobca tvrdil, že samotné predloženie spornej faktúry je dostatočne spôsobilé preukázať splnenie podmienok pre priznanie mu odpočtu DPH, tak s poukazom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci PPUH Stehcemp, C-227/14, správny súd uvádza, že faktúra je listinným dokladom, ktorý preukazuje, že došlo k nejakej skutočnosti vo vzťahu k DPH, avšak uvedený listinný materiál nie je zárukou, že skutočne došlo aj k skutočnostiam v nej deklarovaným. Podpornými dôkazmi, ktorými sa dá preveriť, či skutočne došlo k zdaniteľnému obchodu sú ďalšie doklady, napr. zmluvy, fotodokumentácia, svedecké výpovede zamestnancov, ktorí služby poskytli, resp. tých, ktorí sa zúčastnili pri poskytovaní služieb a podobne (obdobne Najvyšší súd SR sp. zn. 8Sžf/11/2016 z 25.01.2018).

43. Sumarizujúc uvedené, správny súd uzavrel že za danej skutkovej situácie, pri súčasne vnútorne protirečivom a nedostatočne odôvodnenom rozhodnutí daňových orgánov ohľadne dôvodného (vecného) spochybnenia žalobcom tvrdeného a preukázaného či nepreukázaného dodania deklarovaného tovaru (po ustálení, aké dôkazy žalobca skutočne predložil či nepredložil), neobstojí bez ďalšieho záver o nepriznaní žalobcovi odpočtu dane zo spornej faktúry od SAB trade s.r.o. pre nedodanie tovaru žalobcovi, tj. pre nesplnenie druhej hmotnoprávnej podmienky.

44. Záverom v súvislosti s rozhodnutím správcu dane, správny súd podotýka, že správca dane v obšírnom 36 stranovom svojom rozhodnutí opisuje priebeh daňovej kontroly a vyrubovacieho konania chronologicky tak ako prebiehali, avšak rozhodnutie správcu dane nemá opisovať chronológiu administratívneho spisu, ale má obsahovať závery o zisteniach správcu dane a ich vyhodnotenie.

45. Sumarizujúc uvedené, má správny súd za to, že za tohto stavu správca dane doposiaľ neformuloval také relevantné pochybnosti o hmotnoprávnych podmienkach práva žalobcu na odpočítanie dane, ktoré by bolo možné považovať za dôvodné, a ktoré by dostatočným a presvedčivým spôsobom spochybňovali ich splnenie, resp. žeby v prípade zistenia splnenia týchto hmotnoprávnych podmienok, správca dane relevantným spôsobom zistil existenciou daňového podvodu a zapojenia sa alebo vedomosti žalobcu o ňom. Správny súd sa preto stotožnil so žalobcom v tom, že prvostupňové rozhodnutie ako aj napadnuté rozhodnutie vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k materiálnym/ hmotnoprávnym podmienkam práva na odpočítanie dane a súčasne možno tiež konštatovať, že zistenie skutkového stavu veci pre riadne vyvodenie záverov daňovými orgánmi nebolo dostatočné a v tom dôsledku aj nedostatočne odôvodnené, preto správny súd s poukazom na , d) a e) žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane zrušil tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

46. V súvislosti s ďalším postupom daňových orgánov v predmetnej veci správny súd zdôrazňuje, že jeho závery bez ďalšieho neznamenajú, že žalobcovi musí byť priznané právo na odpočítanie dane zo spornej faktúry. Úlohou daňových orgánov v ďalšom konaní bude v intenciách právneho názoru správneho súdu, aby v prvom rade buď po opätovnom dokazovaní relevantne spochybnili splnenie hmotnoprávnych podmienok predmetného práva žalobcu (napr. spochybnením reálneho dodania tovaru) alebo v prípade, že dospejú k názoru o splnení hmotnoprávnych podmienok na priznanie žalobcovi práva na priznanie odpočtu dane, tak ak pobadajú neštandardnosti v deklarovanom zdaniteľnom obchode medzi žalobcom a jeho dodávateľom SAB trade s.r.o., aby správca dane preukázal spáchanie daňového podvodu a žalobcovu vedomú účasť na ňom (viď judikatúru SD EÚ napr. v prípade Optigen, spojené veci C-354/03, C-355/03, C-484/03), pričom v tomto prípade správca dane aplikuje tzv. Axel Kittel test (z rozsudku SD EÚ vo veci Axel Kittel C-439/04), ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti daňového subjektu na daňovom podvode. V ďalšom konaní bude správca dane viazaný právnym názorom správneho súdu v zmysle .

47. Podľa v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.“

48. Podľa v znení účinnom do 30.06.2023 „(1) Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.“

49. Podľa v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

50. O trovách konania rozhodol správny súd podľa a keďže žalobca mal v konaní plný úspech, správny súd mu priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov súdneho konania.

51. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku [ v spojení s v ich znení účinnom do 30.06.2023]. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. ( v spojení s a 5 )

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom( ).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak neustanovuje inak ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, 2 ).