Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Sas-8-2024.pdf
PDF · 128.72 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sas/8/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Renátou Smajdovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D. E., právne zastúpenej: JUDr. Ivica Štiglitz, advokátka, so sídlom Šafárikova 14, 048 01 Rožňava, IČO: 42 324 017, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Ul. 29 augusta 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 686 216 6641 0 zo dňa 12.07.2024, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Administratívne konanie
1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.02.2024 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), postupom podľa § 70 ods. 1 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 06.12.2023, a to z dôvodu, že miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je viac ako 40 %, a preto podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení žalobkyňa nie je invalidná.
2. Podkladom prvostupňového rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite zo dňa 06.12.2023 posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Rožňava (MUDr. Dezider Bánes), podľa ktorého miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.07.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
4. Podkladom napadnutého rozhodnutia bol (kontrolný) posudok o invalidite zo dňa 10.07.2024 posudkového lekára sociálneho poistenia ústredia so sídlom v Prešove (MUDr. Katarína Vašková), ktorý rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne – ochorenie chrbtice - zaradil podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení:
- do kapitoly F. - G. E. H. E. H.,
- oddiel E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia,
- položka 3 – degenaritívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách,
- písm. b) – s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumobosakrálny a syndróm saktoiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku,
s rozpätím miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 % - 35 %, a určil mieru poklesu u žalobkyne na úrovni 30 %. Zároveň podľa tohto posudku ostatné zdravotné postihnutia žalobkyne sú ľahkého stupňa, bez funkčného obmedzenia a po posudkovom zhodnotení nemajú vplyv na celkovú výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
II.
Súdne konanie
5. Žalobou elektronicky doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 18.09.2024, v zákonom stanovenej lehote, sa žalobkyňa domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie, a priznania náhrady trov konania v plnom rozsahu. Svoje žalobné námietky vymedzila žalobkyňa v podstatnej časti nasledovne:
- Žalobkyňa namieta, že skutkový stav v rozhodnutiach oboch stupňov je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v nich oporu a došlo k podstatným porušeniam zákona o sociálnom poistení majúcim za následok nezákonnosť týchto rozhodnutí v zmysle § 191 ods. 1 písm. f) a písm. g) SSP.
- Namieta, že konajúci správny orgán nevzal do úvahy jej ostatné diagnózy vyplývajúce z predložených lekárskych správ v zmysle § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení.
- Namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že odvolací orgán neuviedol, kto vyhotovil odborný lekársky posudok, či ide o osobu z odboru v ktorom je spôsobilá posudok vyhotoviť. Ako aj z dôvodu absencie vyhodnotenia jednotlivých diagnóz, vrátane tých, ktoré podľa posudku nepodmieňujú dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
- Namieta, že v posudku z 10.06.2024 nie sú uvedené diagnózy, ktoré sú uvedené v lekárskych správach a tým tieto absentujúce diagnózy neboli posudzované a hodnotené v súvislosti s hlavnou diagnózou. Konkrétne žalobkyňa poukazuje na nasledovné číselne označené diagnózy (podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb – MKCH) uvádzané v lekárskej správe MUDr. V. Tomku zo dňa 18.03.2024: M53.1, M54.80, G56.0, J20.9, H81.1, H36.8, E78.2, M17.0, I84.1, K21.0, K29. Zároveň zdôraznila, že podľa tejto správy trpí benígnymi záchvatovými stavmi s polohou – vertigo (podľa MKCH je to diagnóza H81.1), pre ktorú bola dvakrát odvezená rýchlou zdravotnou pomocou.
- Žalobkyňa cituje § 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Tiež namieta, že v posudku v jej veci absentujú parametre uvádzané v § 154 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorého znenie v žalobe cituje. Poukazuje aj na znenie čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.
- Na záver uvádza, že odvolací orgán postupoval v rozpore so zákonom o sociálnom poistení, keď nevychádzal zo všetkých predložených dôkazov (lekárske správy, nálezy a v nich stanovené diagnózy), lekársky posudok tvoriaci podklad rozhodnutia neobsahuje všetky zákonné a obsahové náležitosti, pri určovaní miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť neprihliadol na iné diagnózy a na ich závažnosť a neaplikoval § 71 ods. 8 citovaného zákona.
6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 24.10.2024 zotrval na svojich záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí, na správnom a komplexnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne, dostatočnom zistení skutkového stavu a vecnej správnosti svojich záverov, a preto žalobu navrhol zamietnuť.
7. Žalobkyňa v replike zo dňa 29.11.2024 zotrvala na dôvodnosti svojich žalobných námietok a nad rámec uviedla, že nesúhlasí so záverom žalovaného, keď ten na základe záverov posudku uviedol: „Ochorenie chrbtice, najmä v hrudno-driekovo-krížovom úseku je rozhodujúcim zdravotným postihnutím a odôvodňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % t. j. v hornej hranici referenčného rozmädzia 20% - 35 %, nakoľko z dôvodu menej závažného objektívneho neurologického nálezu nebola realizovaná invazívna liečba, stav nebol doteraz indikovaný na operačné liečenie, resp. nebol dôvod daný stav konzultovať u neurochirurga.“ Konkrétne svoj nesúhlas s týmto záverom špecifikovala nasledovne:
- Žalobkyňa nesúhlasí s tým, že jej ochorenie chrbtice je v hrudno-driekovo-krížovom úseku, pretože podľa lekárskych správ je jej ochorenie v časti krčnej chrbtice.
- Nesúhlasí s tým, že má menej závažný neurologický nález, pretože to nezodpovedá lekárskym správam z neurologických vyšetrení, ktoré absolvovala už od roku 2019 u I. J. (nálezy z 25.05.2019, 22.05.2020, 25.05.2020) a od roku 2021 u I. K. L.. Pričom v posudku neboli zhodnotené všetky lekárske správy, konkrétne správy MUDr. Vargovej (z 12.04.2022, 24.04.2023, 25.04.2023 – nález MR vyšetrenia, 17.05.2023, prepúšťacia správa Nemocnice sv. Barbory Rožňava z hospitalizácie od 12.06.2023 do 16.06.2023 a správa z 20.06.2023.
- Nakoniec žalobkyňa nesúhlasí ani s tým, že jej zdravotný stav nebol indikovaný na operačné liečenie, nakoľko 19.11.2024 absolvovala operáciu v Nemocnici L.P. v Košiciach vykonanú I. B. B., ktorý v prepúšťacej správe uviedol hlavnú diagnózu na operáciu M50.1 – poškodenie krčnej medzistavcovej platničky s radikulopatiou C5/6 at c6/7 a diagnózu G55.1 – kompresia nervových koreňov a spleti pri poškodení medzistavcových platničiek. Podľa žalobkyne na základe tejto potreby operačného zásahu je viac než dôvodné predpokladať, že jej zdravotný stav sa nemohol zhoršiť v priebehu 3 mesiacov od vydania lekárskeho posudku v júli 2024, do času operácie v novembri 2024 a svedčí o oveľa väčšom rozsahu a závažnosti poškodenia jej zdravotného stavu, než ako bol uvedený v posudku, pričom operácia jej bola odporúčaná už v čase vyhotovenia posudku s poukazom na čakaciu dobu niekoľkých mesiacov na termín operácie. Žalobkyňa má za to, že dôkazom o nutnosti operačného zásahu a jeho absolvovaním preukázala, že lekársky posudok na ktorého základe rozhodol žalovaný, nevychádzal so skutočného stavu a rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne.
- Okrem uvedeného žalobkyňa predložila súdu lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu vyhotovený 10.07.2024 I. I. B. o nespôsobilosti žalobkyne na výkon posudzovanej práce.
8. Žalovaný v duplike zo dňa 10.12.2024 uviedol, že posudkový lekár pri posudzovaní zdravotného stavu uviedol v odbornom posudku len tie odborné nálezy, ktoré dostatočne dokumentujú štádium ochorenia a funkčnú poruchu jednotlivých orgánov pri danom ochorení a ako rozhodujúce ochorenie určil to zdravotné postihnutie, ktoré je najzávažnejšie ochorenie a podmieňuje najvyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Uviedol, že na základe žalobkyňou dodatočne predloženým lekárskych správ z ambulancie FRO z 06.08.2024 a z 26.08.2024 a z hospitalizácie od 18.11.2024 do 21.11.2024, nie je daný dôvod na spochybnenie záverov posudkových lekárov. Tiež k lekárskym nálezom predloženým po vydaní napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa má možnosť v prípade zhoršenia zdravotného stavu opätovne podať žiadosť o prehodnotenie jej zdravotného stavu. K lekárskym správam, ku ktorým žalobkyňa uviedla, že neboli zhodnotené v lekárskom posudku, a to správa MUDr. Jany Vargovej z 24.04.2023, 17.05.2023 a 20.06.2023, nález z magnetickej rezonancie z 25.04.2023 (ktorého záver je citovaný v lekárskej správe z 02.05.2023) a prepúšťacia správa z nemocnice sv. Barbory v Rožňave z hospitalizácie od 12.06.2023 do 10.06.2023, žalovaný uviedol, že tieto na účely invalidity zhodnotené boli.
9. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli podané a na pojednávaní konanom dňa 26.09.2025 účastníci zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach. Právna zástupkyňa žalobkyne a samotná žalobkyňa nad rámec doterajších vyjadrení na pojednávaní zdôraznili:
- Právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že odborný posudok zo 06.12.2023, v ktorom je zdravotný stav ustálený obdobne ako v neskoršom posudku z roku 2024, pričom v čase neskoršieho posudku sa jej zdravotný stav o hodne zhoršil, čomu nasvedčuje aj hospitalizácia ňou absolvovaná v roku 2024, že absentuje posúdenie zdravotného stavu na základe lekárskeho nálezu vyhotovenom I. B. a ktorý
zhodnotil všetky doterajšie MR nálezy, a to zo dňa 10.06.2024 a nakoniec aj naplánovaná a realizovaná operácia 19.11.2024, pričom ako už uviedla v replike, zdravotný stav žalobkyne sa nemohol zhoršiť od času vypracovania posudku ústredia až tak, že v novembri 2024 mala žalobkyňa naplánovanú operáciu, aj vzhľadom k tomu, že na operáciu takéhoto druhu je potrebné čakať niekoľko mesiacov.
- Podľa zástupkyne žalobkyne v lekárskom posudku nie sú spomenuté nálezy, ktoré boli žalovanému predložené poštou 02.07.2024 (nález MRI vyšetrenia z 10.06.2024, nálezy z 05.06.2024 a ďalšie nálezy).
- Žalobkyňa k tomu uviedla, že nálezy, na ktoré poukazuje jej právna zástupkyňa, sú uvedené v posudku z 10.07.2024, avšak neboli v ňom zohľadnené, konkrétne z dôvodu, že v samotnej posudkovej časti označeného posudku sa uvádza len časť z celkového nálezu MRI z 10.06.2024, (ktorý sa skladal z troch segmentov: segment „C4-5“, segment „C5-6-7“ a potom „C7-Th1“) a chýba v ňom časť týkajúca sa medzistavcovej platničky „C5-6-7“, pričom práve táto časť podľa neurochirurga, u ktorého bola na konzultácii dňa 28.08.2024, zakladal indikáciu operácie, ktorá bola 19.11.2024 aj zrealizovaná. Žalobkyňa uviedla, že skutočnosť, že tieto nové nálezy vrátane MRI bude konzultovať s neurochirurgom oznámila aj posudkovej lekárke. Tiež zdôraznila, že stav dokumentovaný na predmetnom MRI vyšetrení bol stacionárny, teda existoval aj skôr len nebol dokumentovaný. Žalobkyňa vo svojom prednese na pojednávaní opísala aj priebeh jej choroby, liečby a uviedla, že jej stav pôvodnou neurologičkou nebol správne diagnostikovaný a liečený. Novou neurologičkou a následne aj neurochirurgom bol jej stav posúdený ako závažný, tiež uviedla, že podľa konzultácii s neurochirurgom tento závažný stav je dôsledkom neprávnej pôvodnej diagnostiky a liečby.
- Žalobkyňa ďalej uviedla, že na konzultáciu išla komplet s celou chrbticou, nielen s krčnou, ale aj s driekovou, pretože ide u nej o tzv. multifunkčné poškodenie chrbtice a periférnych nervov a prvotne bola riešená krčná chrbtica s tým, že následne bude riešená drieková. Tiež uviedla, že jej diagnózy neboli v posudku akceptované, pretože je rozdiel, keď je posudzovaný len bolestivý syndróm krčnej chrbtice a keď je posudzovaný „chronický vertibrogénny algický syndróm“ teda postihnutie celej chrbtice, a v rámci ďalšej diagnostiky potvrdená „myopatia“ t. j. zásah do miechy.
III.
Relevantná právna úprava
10. Relevantné ustanovenia zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“):
- Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
- Podľa 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
- Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
- Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,.
- Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
11. Relevantné ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“):
- Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
- Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
- Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
- Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
- Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
- Podľa § 153 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a)nemocenského poistenia, b)dôchodkového poistenia, c)úrazového poistenia.
- Podľa § 153 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť nemocenského poistenia zahŕňa a)so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie kontrolu 1.posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom, 2.dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca, b)posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa. V § 154 zákona o sociálnom poistení je bližšie upravená kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu a v § 155 je bližšie upravená kontrola dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca.
- Podľa § 153 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a)dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b)dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.
- Podľa § 153 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa a)posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti, b)posudzovanie zdravotnej spôsobilosti poškodeného absolvovať pracovnú rehabilitáciu alebo rekvalifikáciu na účely opätovného zaradenia do pracovného procesu, c)kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch, d)posudzovanie účelnosti vynaložených nákladov spojených s liečením, za ktoré sa považujú náklady na liečivá a lieky, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny a doprava poškodeného spojená s liečením, e)posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa.
- Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
- Podľa § 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.
IV.
Posúdenie veci správnym súdom
12. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. Po oboznámení sa so žalobou, vyjadreniami účastníkov konania a s obsahom predloženého dávkového a posudkového spisu, na pojednávaní súd dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.
13. Predmetom prieskumu v danej veci je rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím o zamietnutí žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 06.12.2023.
14. Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení podmienený (okrem iného) invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1), pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5).
15. Podkladom prvostupňového rozhodnutia, potvrdeného napadnutým rozhodnutím, bol lekársky posudok (pobočky) zo dňa 06.12.2023. Žalovaný v odvolacom konaní zopakoval posudkovú činnosť za účelom preverenia správnosti záverov prvostupňového rozhodnutia a podkladom jeho rozhodnutia bol lekársky posudok (ústredia) zo dňa 10.07.2024, ktorý bol preto ako podklad napadnutého rozhodnutia relevantný aj pre posúdenie veci správnym súdom. Podľa lekárskeho posudku (ústredia), miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť počnúc je len 30 %, teda nedosahuje mieru poklesu viac ako o 40 %, ktorá je podmienkou invalidity v zmysle § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
16. K námietke žalobkyne týkajúcej sa záverov posudkových lekárov o miere poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (invalidity), v lekárskom posudku tvoriacom podklad rozhodnutia žalovaného, správny súd vo všeobecnosti zdôrazňuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods.3 písm. a/ zákona o sociálnom poistení) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 citovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Zistenia posudkových lekárov sú teda odbornými závermi na podklade odborných nálezov, pričom uvedené činnosti vykonávajú posudkoví lekári ako odborníci na základe zákona po splnení zákonom stanovených podmienok na výkon ich činnosti.
17. Lekársky posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.
18. Správny súd po oboznámení sa s obsahom dávkového a posudkového spisu konštatuje, že posudkovým lekárom ústredia boli zohľadnené všetky lekárske správy predložené žalobkyňou a nachádzajúce sa v posudkovom spise, vrátane dodatočne doložených nálezov (nerologické vyšetrenie
01.07.2024, MrTh a LS chrbtice 13.06.2024, MR mozgu a MR C chrbtice 10.06.2024, EMG vyšetrenie 05.06.2024 a očné vyšetrenie 03.06.2024).
19. Ustálenie chorôb žalobkyne v posudku ústredia korešponduje so žalobkyňou predloženými lekárskymi správami v priebehu administratívneho konania a tieto boli v posudku vymenované nasledovne: „Bolestivý syndróm krčnej chrbtice, Cervikobrachiálny a cervikokrakiálny syndróm obojstranne, Degeneratívne zmeny driekovej chrbtice, Osteartróza drobných kĺbov rúk I.-II. stupňa, Gonatróza II. stupňa obojstranne, Impingement syndróm oboch pliec, Obojstranná radiálna epikondylitída“.
20. V posudku ústredia je jasne označené rozhodujúce ochorenie žalobkyne - bolestivý syndróm krčnej chrbtice - a zrozumiteľne odôvodnený záver o jeho ustálení a zaradení podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení do kapitoly F. - G. E. H. E. H., oddiel E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3 – degenaritívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. b) – s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumobosakrálny a syndróm saktoiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, s rozpätím miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 % - 35 %, a určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne na úrovni 30 %.
21. Správny súd nevyhodnotil ako opodstatnenú námietku žalobkyne, v ktorej poukazuje na nesprávne vymedzenie ochorenia jej chrbtice v posudku ústredia ako ochorenia v hrudno-driekovo-krížovom úseku, pričom podľa lekárskych správ je jej ochorenie v časti krčnej chrbtice. Správny súd po oboznámení sa s obsahom posudku ústredia konštatuje, že ak pri diagnostickom vymedzení rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne je jednoznačne označený bolestivý syndróm krčnej chrbtice a v nadväznosti na zhrnutie záverov vyšetrení a lekárskych správ pri vymedzení vlastných záverov posudku sa uvádza, že „v dôsledku vyššie dokumentovaných degeneratívnych zmien pretrváva bolestivý syndróm krčnej chrbtice s prejavmi nervového a svalového dráždenia, s obmedzením pohyblivosti krčnej chrbtice v postihnutom úseku chrbtice, doteraz bez príznakov zánikového syndrómu v objektívnom neurologickom náleze“, potom formulácie v nasledovnej vete posudkovej časti, že „ochorenie chrbtice, najmä v hrudno-driekovo-krížovom úseku je rozhodujúcim zdravotným postihnutím a odôvodňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť … 30 %“, potom takýto obsah posudku ústredia nenasvedčuje diskrepancii vlastných posudkových záverov s lekárskymi správami. Nakoniec aj samotná žalobkyňa vo svojom prednese na pojednávaní zdôraznila, že trpí postihnutím celej chrbtice.
22. K nesúhlasu žalobkyne s posudkovým záverom o menej závažnom neurologickom náleze z dôvodu rozporu, ňou v replike konkrétne označenými lekárskymi správami (konkrétne s lekárskymi správami z neurologických vyšetrení u I. J. z 25.05.2019, 22.05.2020, 25.05.2020, v rozpore s lekárskymi správami z neurologických vyšetrení u I. K. L. z 12.04.2022, 24.04.2023, 25.04.2023 – nález MR vyšetrenia, z 17.05.2023, z 20.06.2023, s prepúšťacou správou Nemocnice sv. Barbory Rožňava z hospitalizácie od 12.06.2023 do 16.06.2023), ktoré neboli podľa žalobkyne zhodnotené, správny súd v prvom rade uvádza, že staršie lekárske správy z neurologických vyšetrení u I. J. (2019-2020) neboli žalobkyňou pre posudkové účely predložené a netvoria súčasť posudkového spisu a už z uvedeného dôvodu je akákoľvek rozpornosť posudkových záverov s nimi vylúčená, keďže neboli predmetom posudzovania. Ostatné zo žalobkyňou označených lekárskych správ tvoria súčasť posudkového spisu, sú uvedené v posudku ústredia aj so stručným zhrnutím ich obsahu a tvorili podklad posudkových záverov posudku ústredia, pričom správny súd nezistil diskrepancie medzi obsahom týchto lekárskych správ a posudkovými závermi. Nakoniec aj samotná žalobkyňa vo svojom prednese na pojednávaní zdôraznila, že jej stav pôvodnou neurologičkou I. J. nebol správne diagnostikovaný a liečený a závažnosť jej postihnutia je možným dôsledkom uvedeného a bola dokumentovaná až neskoršou diagnostikou.
23. Súd nehodnotil ako opodstatnené žalobkyňou namietané nesprávne posúdenie závažnosti jej postihnutia a posudkový záver, že jej stav nebol indikovaný na operačné liečenie, všetko v nadväznosti na argumentáciu žalobkyne, že absolvovanie operácie 19.11.2024 (v prepúšťacej správe s uvedením hlavnej diagnózy na operáciu M50.1 – poškodenie krčnej medzistavcovej platničky s radikulopatiou C5/6 at c6/7 a diagnózu G55.1 – kompresia nervových koreňov a spleti pri poškodení medzistavcových platničiek) len niekoľko mesiacov po jej posudkovom posúdení 10.07.2024 svedčí o nesprávnych záveroch v posudku, o neindikovaní operačného liečenia, nakoľko jej zdravotný stav sa nemohol zhoršiť
v priebehu 3 mesiacov od vydania lekárskeho posudku v júli 2024 do času operácie v novembri 2024. Resp. v nadväznosti na ostatnú argumentáciu žalobkyne, že nález MR vyšetrenia z 10.06.2024 hoci je uvedený v posudku ústredia, nebol v ňom pri posudkových záveroch zohľadnený, pretože v týchto záveroch je opomenutá časť nálezu týkajúca sa tzv. segmentu „C5-6-7“, ktorý bol práve rozhodujúci podľa neurochirurga pre indikáciu a vykonanie operácie, pričom išlo o statický stav, čím už pri vyhotovení posudku z tohto vyšetrenia vyplývala závažnosť postihnutia, aj operačná indikácia.
24. K tejto časti argumentácie je potrebné poukázať na to, že podľa vyjadrenia žalobkyne konzultáciu u neurochirurga absolvovala dňa 28.08.2024 a operáciu dňa 19.11.2024, teda obe po vydaní posudku ústredia (10.07.2024) a po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného (12.07.2024).
25. Správny súd zdôrazňuje, že posudzovanie zdravotného stavu posudkovým lekárom je viazané na lekárske správy a vychádza z lekárskych správ, ktorými posudkový lekár disponuje a boli mu posudzovaným predložené. Pričom posudkovému lekárovi neprináleží prehodnocovať, či rozširovať závery uvedené v týchto lekárskych správach a nálezoch, a neprináleží mu vykonávať samotnú diagnostiku u posudzovanej osoby, ani jej operačnú indikáciu, ale je v tomto smere odkázaný len na hodnotenia v predložených správach vymedzených postihnutí, ich diagnostiky a operačnej indikácie. Preto ak v predložených lekárskych správach operačná indikácia nebola uvedená, a opak netvrdí ani žalobkyňa, a na ich základe posudkový lekár ustálil, že zdravotný stav žalobkyne neindikoval operačné liečenie a potom tento jeho záver nie je možné hodnotiť ako rozporný s lekárskymi správami a neskoršie ustálená indikácia operačnej liečby a samotné jej vykonanie nemôže byť spôsobilé spochybniť správnosť posudkových záverov. Na uvedenom nič nemení ani tvrdenie žalobkyne, že posudkovej lekárke oznámila, že nálezy vrátane MR bude konzultovať s neurochirurgom, keď vyhodnotenie týchto nálezov a diagnostiku vykonanú následne neurochirurgom do času vyhotovenia posudku posudkovej lekárke nepredložila.
26. Pokiaľ žalobkyňa vytýka, že posudkový lekár ústredia opomenul zhodnotiť nález z MR chrbtice z 10.06.2024 v celosti a teda v ňou označenej časti, správny súd uvádza, že ak v posudku je zhrnutý obsah tohto MR nálezu s uvedením „Osteochondróza a pločná centrálna protrúzia C4-5 a C7- Zh1. Osteochondrózy a bulging disky C5-7. Známky spondylartózy.“ formulácie v záverečnej časti posudku nenasvedčujú opomenutiu zhodnotenia predmetného MR nálezu v celosti, keď sa v nich uvádza, že žalobkyňa „Absolvovala aj opakované MRI vyšetrenie krčnej chrbtice s dokumentovaním plošnej centrálnej protrúzie medzistavcovej platničky C4-5 a C7-Th1 s dokumentovaním difúznej osteochondrózy a spondylartózy stavcov krčnej chrbtice.“
27. Pokiaľ žalobkyňa v podstate vytýka, že aj v dôsledku tohto opomenutia posudkový lekár sám nedospel k obdobným záverom o závažnosti ochorenia jej chrbtice a potrebe operačnej liečby, ako k tomu neskôr pri vyhodnotení tohto nálezu aj v spojení s ostatnou dokumentáciou dospel neurochirurg, správny súd odkazuje na svoje predchádzajúce závery (v bode 25.) a zdôrazňuje, že neskoršie lekárske správy vrátane záverov neurochirurga, nemôžu byť spôsobilé spochybniť správnosť a zákonnosť preskúmavaného napadnutého rozhodnutia a posudku ústredia, ktoré bolo jeho podkladom a ktoré vychádzalo z lekárskych správ, ktoré boli žalobkyňou predložené posudkovému lekárovi v aktuálnom čase spracovania posudku.
28. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že ak žalobkyňa má za to, že disponuje novými lekárskymi správami datovanými po vydaní napadnutého rozhodnutia a dokumentujúcimi inú závažnosť jej rozhodujúceho ochorenia, príp. aj ostatných ochorení než aká bola ustálená na základe ňou predloženej dokumentácie pre účely posudku ústredia z 10.07.2024 (napr. správou o neurochirurgickej konzultácii a vyšetrení, či správou o neskoršej hospitalizácii a operácii, resp. aj inými neskoršími správami), uvedené môže zakladať dôvod na iniciovanie opätovného posúdenia jej zdravotného stavu a miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a žalovaný je povinný takéto posúdenie vykonať.
29. V posudku ústredia pri zhrnutí obsahu predložených lekárskych správ a doložených nálezov sú uvedené diagnostické závery v nich konštatované a v samotnej posudkovej časti sa posudkový lekár vysporiadal s ostatnými dokumentovanými zdravotnými postihnutia žalobkyne, keď uviedol, že sú ľahkého stupňa, bez funkčného obmedzenia a po posudkovom zhodnotení nemajú vplyv na celkovú výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Preto neobstojí ako dôvodná ani námietka žalobkyne, že v posudku ústredia z 10.07.2024 ostatné jej diagnózy neboli uvedené
a vzaté do úvahy v zmysle § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, teda pri posúdení, či tieto ostatné diagnózy v zmysle citovaného ustanovenia odôvodňujú navýšenie miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
30. Zároveň je potrebné pre úplnosť dodať, že pri ustálení miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť podľa rozhodujúceho ochorenia na úrovni 30 %, ani maximálne navýšenie tejto percentuálnej miery o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení za ostatné ochorenia, nemohlo zvrátiť záver o nedosahovaní percentuálnej miery poklesu viac ako 40 %, teda o nesplnení podmienok invalidity.
31. Správny súd uvádza, že subjektívne hodnotenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť samotnou žalobkyňou, resp. nespokojnosť so závermi posudkového lekára, nie je bez preukázania iných relevantných okolností dôvodom pre vyslovenie záveru o nesprávnosti posudku posudkového lekára, ktorý bol podkladom napadnutého rozhodnutia.
32. K žalobkyňou predloženému lekárskemu posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu vyhotovenom 10.07.2024 I. I. B. o nespôsobilosti žalobkyne na výkon posudzovanej práce, správny súd uvádza, že lekársku posudkovú činnosť o zdravotnej spôsobilosti na prácu a posudkovú činnosť, predmetom ktorej je posudzovanie vzniku invalidity nie je možné zamieňať, nakoniec ani zo strany žalobkyne nebol ozrejmený jej poukaz na závery tohto posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu.
33. K námietke žalobkyne, že v posudku v jej veci absentujú parametre uvádzané v § 154 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktorého znenie v žalobe cituje, správny súd dáva do pozornosti, že parametre posudku vymedzené v označenom ustanovení sa vzťahujú v zmysle § 153 ods. 2 zákona o sociálnom poistení k lekárskej posudkovej činnosti nemocenského poistenia zahŕňajúcej kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom, a nie k lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia realizovanej v súdenej veci.
34. Vzhľadom na vyššie uvedené a na základe zdôraznených limitov prieskumnej právomoci správneho súdu vo vzťahu k lekárskym posudkom, správny súd uzatvára, že záver žalovaného, že celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne je 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, je zákonný, majúci oporu v dávkovom a predovšetkým v posudkovom spise. V posudzovanej veci príslušný posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dostatočne posúdil zdravotný stav žalobkyne, ním podaný posudok je komplexný, po medicínskej stránke riadne a logicky zdôvodnený a nie sú zistené diskrepancie medzi záverom posudkového lekára a diagnózami odborných lekárov a nimi opísaného klinického obrazu, ktoré boli uvedené v lekárskych správach, ktoré žalobkyňa správnym orgánom predložila. Skutkový stav, o ktorý opiera žalovaný svoje závery v napadnutom rozhodnutí a ktorý zistil zhodne so závermi lekárskeho posudku ústredia o miere poklesu žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 30 %, bol zistený dostačujúcim spôsobom pre posúdenie veci a tento bol správne právne posúdený, pričom závery žalovaného sú dostatočne odôvodnené a preskúmateľné.
Záver a rozhodnutie o trovách konania
35. S poukazom na uvedené správny súd správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol, keď dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom, na základe lekárskych nálezov predložených žalobkyňou, dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje závery dostatočne odôvodnil. (výrok I.)
36. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania, iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
37. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a pretože žalobkyňa nemala v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať a žalovanému výnimočne priznať, správny súd žalovanému nárok na náhradu trov voči žalobkyni nepriznal. (výrok II.)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia správneho súdu.
Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).