Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-5S/228/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Jozefa Timeka v právnej veci žalobcu: R.S.PRINT, spol. s r. o., IČO: 00 685 453, so sídlom Vištuk č. 184, 900 85 Vištuk, zastúpený: JUDr. Peter Majerník, so sídlom Werferova 1,040 11 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101862233/2019 zo dňa 02. augusta 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet správneho súdneho prieskumu

1. Žalobca sa včas podanou žalobou (14.10.2019) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101862233/2019 zo dňa 02.08.2019, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 100906712/2019 zo dňa 17.04.2019. Prvostupňovým rozhodnutím správca dane podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XX.XXX,- € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2017.

II. Priebeh administratívneho konania

2. Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie september 2017. O výsledku tejto daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. 102593449/2018 zo dňa 13.12.2018 (ďalej len „protokol“). Protokol a výzva na vyjadrenie sa k zisteniam v ňom uvedeným boli doručené žalobcovi, ktorý sa k týmto zisteniam vyjadril podaním zo dňa 22.01.2019.

3. Správca dane nepriznal žalobcovi za zdaňovacie obdobie september 2017 nárok na odpočítanie dane v sume XX.XXX,- € z dodávateľských faktúr od platiteľa KAMPER2, s. r. o., za zverejnenie reklamy pre klientov Ing. Ján Spišák – STÉNIA export – import, LETECKÁ AGENTÚRA KOLUMBUS, spol. s r. o., MIRAD, s. r. o., Simex Control SK, s. r. o., IMPORTAT DE BONA, s. r. o., ŠK Hornets – marketing, s. r. o., CAMEA car, a. s., PROFIX RD, s. r. o., a WAGON SERVICE travel, s. r. o., ako reklamných partnerov podujatí vo vodnom póle GP series a projektu Mokrá Lopta v celkovej sume XX.XXX,- € a od platiteľa MEDIA AGENCY, s. r. o., za zverejnenie reklamy pre klientov KLS, spol. s r. o., Ing. Ján Spišák – STÉNIA export – import ako reklamných partnerov vodnopólového klubu ESA a projektu Mokrá Lopta v celkovej sume X.XXX,- €.

4. Spoločnosť KAMPER2, s. r. o., mala dodať žalobcovi pre uvedených klientov zverejnenie loga/ značiek reklamných partnerov (ďalej len „RP“) na reklamných baneroch v priestore bazéna, zverejnenie loga/značiek RP v printoch ako súčasť inzercie športových podujatí, zverejnenie loga/značiek RP na billboardoch, zverejnenie loga/značiek RP na pozývacích plagátoch, zverejnenie loga/značiek RP na LED obrazovke a zverejnenie loga/značiek RP v komerčných rádiách a televízii. Konateľ tejto spoločnosti uviedol, že spoločnosť sa zaoberala prevažne zverejňovaním reklamy pre klientov, vrátane žalobcu, všetky doklady odovzdal nástupníckej spoločnosti Zemun, s. r. o., a reklamné služby zabezpečoval subdodávateľsky od spoločnosti SL BAU, s. r. o. Správca dane zistil, že spoločnosť SL BAU, s. r. o., je nekontaktná a od 01.10.2018 jej bola zrušená registrácia na dani z pridanej hodnoty. Správca dane tiež zistil, že žalobca neuhradil reklamné služby, ktoré mu mala dodať spoločnosť KAMPER2, s. r. o., a súčasne z podnikateľského účtu KAMPER2, s. r. o., nebola uskutočnená úhrada reklamných služieb spoločnosti SL BAU, s. r. o. Z výpisov spoločnosti KAMPER2, s. r. o., bolo zistené, že nemala na svojom účte dostatok finančných prostriedkov. Správca dane okrem iného uviedol, že spoločnosti SL BAU, s. r. o., ako aj KAMPER2, s. r. o., boli súčasťou fiktívnych fakturačných reťazcov bez reálneho dodania služieb.

5. Spoločnosť MEDIA AGENCY, s. r. o., mala dodať žalobcovi pre uvedených klientov zverejnenie loga/ značiek RP na reklamných baneroch v priestore bazéna, zverejnenie loga/značiek RP v printoch ako súčasť inzercie športových podujatí, zverejnenie loga/značiek RP na billboardoch, zverejnenie loga/ značiek RP na pozývacích plagátoch, zverejnenie loga/značiek RP na LED obrazovke a zverejnenie loga/značiek RP v komerčných rádiách a televízii. Konateľka tejto spoločnosti A. B. uviedla, že celú účtovnú agendu odovzdala nástupníckej spoločnosti LAMY, s. r. o., C. D. E., ktorý uviedol, že účtovné doklady za spoločnosť MEDIA AGENCY, s. r. o., neprevzal. Konateľka spoločnosti uviedla, že podklady k reklame jej dal ústne konateľ žalobcu a ona ich zadala svojmu dodávateľovi, ktorý jej mal dodať reklamné plagáty. Plagáty jej mal dodať pán F., konateľ spoločnosti SL BAU, s. r. o. Správca dane tiež zistil, že žalobca neuhradil reklamné služby, ktoré mu mala dodať spoločnosť MEDIA AGENCY, s. r. o.

6. Správca dane dospel k záveru, že reklamné služby neboli dodané spoločnosťami KAMPER2, s. r. o., a MEDIA AGENCY, s. r. o. Správca dane uzavrel, že reklamné služby neboli dodané v takom rozsahu, ako ich žalobca zdokladoval a deklaroval v predložených monitoringoch plnenia, ako napríklad počet billboardov, čas a rozsah umiestnenia reklamy na billboardoch. Správca dane dospel k záveru, že obchodné transakcie medzi spoločnosťami KAMPER2, s. r. o., MEDIA AGENCY, s. r. o., a žalobcom sa reálne neuskutočnili, tieto služby považuje správca dane za fiktívne, bez ekonomického opodstatnenia, bez reálnych dodávok reklamných služieb.

III. Žaloba

7. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101862233/2019 zo dňa 02.08.2019, ako aj prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Bratislava č. 100906712/2019 zo dňa 17.04.2019, ich zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

8. V podanej žalobe uviedol, že správca dane opakovane neprihliadol na jeho návrhy či argumenty, ktoré mali rozhodujúci vplyv na výsledok daňového konania. Správca dane uviedol zoznam faktúr za obdobie september 2017, pri ktorých neuznal nárok na odpočítanie DPH. Išlo o faktúry, ktorých predmetom zdaniteľného plnenia bolo dodanie služieb od spoločností KAMPER2, s. r. o., a MEDIA AGENCY, s. r. o. Dodanie fakturovaných služieb od týchto spoločností však správca dane ani v protokole, ani v rozhodnutí podľa názoru žalobcu relevantným spôsobom nespochybnil. Správca dane spochybnil poskytnutie služieb (zverejnenie loga/značiek RP na reklamných baneroch v priestore bazéna, v printoch ako súčasť inzercie, na billboardoch, na pozývacích plagátoch, na LED obrazovke a v komerčných rádiách a televízii) napriek tomu, že nie len žalobcom, ale aj jednotlivými koncovými dodávateľmi (prevádzkovatelia médií, vlastníci billboardových plôch a printových médií a prevádzkovateľ LED obrazovky) bolo jednoznačne deklarované a aj preukázané dodanie uvedených služieb, teda zverejnenie reklamy. Správca dane však žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo považuje dodanie reklamných služieb za neuskutočnené, keď všetky predložené dôkazy dodanie služieb preukazujú.

9. Spoločnosť KAMPER2, s. r. o., dodala žalobcovi služby spočívajúce vo zverejnení loga ním určených RP, a to v rozsahu podľa uzatvorených zmlúv. Vo vzťahu ku každému RP daňový subjekt uzatvoril so spoločnosťou KAMPER2, s. r. o., v priebehu roka 2017 samostatné zmluvy o reklame, ktoré podrobne špecifikovali rozsah objednanej reklamnej služby a dohodnutú cenu. Žalobca v rámci daňovej kontroly predložil nielen zmluvy a faktúry, ale aj monitoringy plnení, mediaplány, kópie zverejnenej reklamy v printových médiách, na billboardoch, baneroch, jednotlivé plagáty a ďalšie dôkazy o realizácii objednaných plnení, ktoré správca žiadnym spôsobom nespochybnil. Vzhľadom na predložené dôkazy je podľa žalobcu nepochopiteľné, že správca dane takto dodanú a preukázanú reklamnú službu odmietol uznať.

10. Bývalý konateľ dodávateľa žalobcu, spoločnosti KAMPER2, s. r. o., z dôvodu zlúčenia spoločnosti nedisponoval dokladmi preukazujúcimi dodanie služby daňovému subjektu, avšak potvrdil, že táto služba bola daňovému subjektu riadne dodaná, a to v rozsahu podľa fakturácie. Pán G. pri svojom výsluchu navyše označil aj svojho dodávateľa, ktorým bola spoločnosť SL BAU, s. r. o., u ktorej si dodanie jednotlivých služieb objednal v mene spoločnosti KAMPER2, s. r. o. Správcovi dane sa nepodarilo skontaktovať so spoločnosťou SL BAU, s. r. o., pričom správca dane konštatoval, že u tejto spoločnosti bola vykonaná kontrola na DPH s dorubom. Z rozhodnutia však nie je možné zistiť, či sa správca dane pokúšal skontaktovať aj s bývalým konateľom spoločnosti SL BAU, s. r. o., za aké obdobie bola vykonaná daňová kontrola u tejto spoločnosti a čo bolo dôvodom vykonania dorubu, teda či dorub na DPH vôbec súvisel s obchodným vzťahom medzi KAMPER2, s. r. o., a touto spoločnosťou. Správca dane vo vzťahu ku spoločnosti SL BAU, s. r. o. konštatoval, že je nekontaktná, pričom žalobca navrhol, aby správca dane predvolal na výsluch bývalého konateľa tejto spoločnosti. Správca dane dospel k záveru, že spoločnosti KAMPER2, s. r. o., a SL BAU, s. r. o., boli súčasťou fiktívnych fakturačných reťazcov bez reálneho dodania služieb. Žalobca zdôraznil, že so spoločnosťou SL BAU, s. r. o., nemal uzatvorený žiadny zmluvný vzťah a tento subjekt nebol jeho dodávateľom. Správca dane dodanie reklamných služieb nedokázal podľa žalobcu relevantným spôsobom spochybniť, tieto skutočne boli dodané, čo bolo preukázané výpoveďou svedka, ako aj predloženými dôkazmi, a to fotografiami preukazujúcimi umiestnenie reklamy na billboardoch a LED obrazovke, mediaplánmi, kópiami strán z tlače a ďalšími dôkazmi.

11. Za neštandardnú požiadavku správcu dane považuje žalobca jeho znalosť o pomeroch a činnosti ďalších dodávateľov tovarov a služieb, s ktorými nie je v žiadnom obchodnoprávnom vzťahu a ktorých ani nepozná. Správca dane žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mal daňový subjekt vedomosť o údajnom podvodnom konaní svojho dodávateľa a jeho dodávateľov. Správca dane ani nepreukázal, že by k podvodnému konaniu vôbec došlo. Žalobca si objednal služby u spoločnosti KAMPER2, s. r. o., a tieto mu boli riadne a včas dodané. Žalobca v rámci daňového konania preukázal dodanie služieb. Pochybnosti správcu dane vyplývajú výlučne z predaja reklamných služieb medzi viacerými spoločnosťami. Skutočnosť, že reklamné služby boli predané medzi viacerými spoločnosťami, však bez ďalšieho nie je dôvodom na nepriznanie nároku na odpočítanie DPH. Je v prvom rade vecou správcu dane, aby predložil jednoznačné dôkazy preukazujúce odôvodnenosť jeho záveru nepriznať odpočítanie dane, keďže daňový subjekt svoju dôkaznú povinnosť splnil.

12. K totožným záverom založeným na rovnakých skutkových zisteniach dospel správca dane aj vo vzťahu k spoločnosti MEDIA AGENCY, s. r. o., pričom žalobca doplnil, že pani A. B., ako bývalá konateľka spoločnosti MEDIA AGENCY, s. r. o., z dôvodu zlúčenia spoločnosti nedisponovala dokladmi preukazujúcimi dodanie služby daňovému subjektu, avšak potvrdila, že táto služba bola daňovému subjektu riadne dodaná, a to v rozsahu podľa fakturácie. Žalobca poukázal aj na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 3Sžf/1/2010 a 6Sžf/10/2012, ako aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“) vo veci C-80/11 a C-142/11 Mahagében a Dávid. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky (ďalej len „NSS ČR“) sp. zn. 6Afs/365/2014, v ktorom uviedol, že správca dane môže vyjadriť pochybnosti ohľadom vierohodnosti, preukaznosti, správnosti či úplnosti účtovníctva a iných povinných záznamov. Je však povinný identifikovať a preukázať konkrétne dôvodné pochybnosti, na základe ktorých ich považuje za nevierohodné, neúplné, nepreukazné alebo nesprávne. Žalobca poukázal na to, že v prejednávanom prípade správca dane spochybňuje dodanie služby, pričom žalobca preukázal materiálny základ nároku na odpočet DPH. Správca dane žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo považuje tvrdenia a dôkazy predložené žalobcom za nepreukázané.

13. Žalobca namietal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého administratívneho rozhodnutia. Poukázal na odôvodnenie týkajúce sa oboch jeho dodávateľov a uviedol, že toto odôvodnenie je založené výlučne na tom, že dodávatelia žalobcu a prípadne ich dodávatelia vykazovali vysoké obraty s nízkym ziskom a v súčasnosti sú buď nekontaktní, alebo bývalí konatelia týchto spoločností nevedia predložiť účtovné doklady z dôvodu ich odovzdania nástupníckym spoločnostiam. Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, prečo správny orgán takto rozhodol, ktoré skutočnosti boli podkladom jeho rozhodnutia, podľa ktorej právnej normy rozhodol, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôvodov. Absencia uvedených úvah zakladá podľa žalobcu zjavnú nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Žalobca zdôraznil, že nie je v žiadnom právnom vzťahu s dodávateľmi svojich dodávateľov, a preto nevie ovplyvniť preukázanie subdodávateľských vzťahov. Aj z judikatúry NS SR vyplýva, že nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné procesy tovarov a služieb u iných subjektov pred ich dodaním daňovému subjektu, a to za predpokladu, ak prijaté zdaniteľné plnenie materiálne existuje, avšak dodávateľ v rámci miestneho zisťovania nevie preukázať, že dodanú službu alebo tovar vyrobil alebo ako ho obstaral a následne reálne dodal platiteľovi. Hoci dodávatelia žalobcu nedisponujú dokladmi o spôsobe vyhotovenia a dodania jednotlivých služieb, táto okolnosť nemôže byť na ťarchu žalobcu. Žalobca má nárok na odpočítanie dane za reálne dodanú službu. Nie je vecou žalobcu zisťovať, akým spôsobom vykonanie služby zabezpečil dodávateľ, či subdodávateľsky alebo prostredníctvom svojich zamestnancov či iných osôb, keďže to nie je v možnostiach žalobcu.

14. Žalobca už počas prebiehajúcej daňovej kontroly namietal skutočnosť, že správca dane nekontaktoval bývalých alebo súčasných konateľov subdodávateľských spoločností. Správca dane aj napriek danej námietke výsluchy konateľov nevykonal, pričom v rozhodnutí skonštatoval, že mal možnosť sa s výsluchmi svedkov podrobne oboznámiť v zložkách v informačnom systéme finančnej správy. Správca dane sa však nemôže spoliehať iba na zistenia, ktoré boli vykonané v inom daňovom konaní. Žalobca tak nemá možnosť sa s takto získanými dôkazmi oboznámiť, nemá možnosť byť zúčastnený na ústnom výsluchu svedkov a rovnako nemá možnosť klásť svedkom otázky. Svedecké výpovede mali mať v prebiehajúcom daňovom konaní rozhodujúce postavenie, keďže správca dane spochybňuje dodanie služieb práve s poukazom na subdodávateľské vzťahy.

15. Na záver žalobca uviedol, že skutočnosť, že správca dane nedokáže zabezpečiť doklady od dodávateľov daňového subjektu, a tak spochybniť doklady predložené daňovým subjektom, však sama o sebe nie je dôkazom o nedodaní služieb. Žalobca v rámci daňovej kontroly predložil faktúry a hmotne zachytený výsledok činnosti jeho dodávateľov, teda predložil relevantné dôkazy preukazujúce dodanie služieb. Následne došlo k prenosu dôkaznej povinnosti na správcu dane, ktorý mal v rámci daňovej kontroly relevantnými dôkazmi spochybniť dodanie služieb. Správca dane takéto dôkazy nie je schopný zabezpečiť (nástupnícke spoločnosti dodávateľov sú nekontaktné) z dôvodov, za ktoré žalobca nezodpovedá. Samotnú absenciu spochybňujúcich dôkazov však správca dane považuje za dôkaz, čo je podľa žalobcu neprijateľné.

IV. Vyjadrenie žalovaného

16. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a poukázal na to, že žalobné námietky sú zhodné s námietkami v podanom odvolaní v administratívnom konaní. Námietky sú podľa žalovaného vo všeobecnej rovine, nepoukazujú na konkrétne porušenia právnych predpisov. Žalovaný poukázal na to, že spoločnosti SL BAU, s. r. o., ako aj KAMPER2, s. r. o., boli súčasťou fiktívnych fakturačných reťazcov bez reálneho dodania služieb, žalobca neuhradil za reklamné služby, ktoré mu mala dodať spoločnosť KAMPER2, s. r. o., a rovnako nebola uskutočnená úhrada reklamných služieb spoločnosti SL BAU, s. r. o., čo vyplynulo z výpisov spoločnosti KAMPER2, s. r. o.

17. K spoločnosti MEDIA AGENCY, s. r. o., žalovaný uviedol, že správca vykonal rozsiahle preverovanie, pričom zistil, že spoločnosti MEDIA AGENCY, s. r. o., a KAMPER2, s. r. o., vykazujú jednoznačné znaky spoločností zapojených do karuselových podvodov, vykazujú vysoké obraty s nízkou daňovou povinnosťou a tieto vysoké obraty sú bez reálneho plnenia, tieto spoločnosti nemajú žiadne podnikateľské priestory, na adrese svojho sídla majú len registračné sídlo, väčšinou ide o jednoosobové spoločnosti bez zamestnancov, ktoré väčšinou deklarujú svoje zdaniteľné obchody, ktoré obstarávajú subdodávateľským spôsobom od ďalších spoločností, ktoré vykazujú rovnaké znaky spoločností

zapojených do karuselových reťazcov. Tieto spoločnosti následne postupne zanikajú a prípadní právni nástupcovi týchto spoločností so správcom dane nekomunikujú a na sídle sa nenachádzajú.

18. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca je pri výkone svojho podnikania povinný postupovať so všetkou odbornou starostlivosťou a ak vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá tak na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno, a toto bremeno neunesie. Žalobca si zvolil za obchodných partnerov spoločnosti, ktoré správcovi dane nepredložili relevantné dôkazy a s takto zvolenými obchodnými partnermi nebol pri daňovej kontrole schopný realizáciu deklarovaných dodávok tovaru preukázať, čím nezvládol dôkazné bremeno.

19. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že všetky reklamné služby v televízii, v rádiu, na billboardoch, na LED obrazovke a v printovom médiu boli reálne priamo dodávané objednávateľom, spoločnostiam BOZ, s. r. o., a MOKRÁ LOPTA, s. r. o., ktoré boli objednávateľmi reklamy a súčasne aj reklamnými partnermi a ich konatelia boli personálne prepojení (bývalí hráči vodných športov, ich rodinní príslušníci, súčasní, resp. aktívni funkcionári). Spoločnosť MOKRÁ LOPTA, s. r. o., je personálne prepojená so žalobcom, keďže jediným spoločníkom spoločnosti MOKRÁ LOPTA TEAM, s. r. o., je spoločnosť MOKRÁ LOPTA, s. r. o., jediným konateľom MOKRÁ LOPTA TEAM, s. r. o., je C. H. H., ktorý je konateľom žalobcu. Spoločnosti MOKRÁ LOPTA TEAM, s. r. o., R.S.PRINT, spol. s r. o., ŠK Hornets – marketing, s. r. o., ORNATIS, s. r. o., a B.O.Z., s. r. o., - ako dodávatelia reklamných služieb týkajúcich sa vodného póla, vystavovali faktúry za reklamu pre svojich odberateľov (reklamných partnerov) a súčasne si fakturovali zabezpečenie reklamy navzájom medzi sebou – boli dodávateľmi a súčasne aj odberateľmi neprehľadných a nejasných tokov reklamných služieb na účely neodvedenia daní. Pričom takýmto spôsobom navzájom fakturovaná reklama sa svojim obsahom často prelínala, bola duplicitná, v mnohých prípadoch neúmerne vysoká a slúžila na neoprávnené znižovanie dane aj u niektorých príjemcov reklamy - odpočítaním daní od spoločností zapojených do karuselových reťazcov. Súčasne tieto spoločnosti boli cez konateľov personálne prepojené aj v súvislosti s ich funkciami v Slovenskej plaveckej federácii a Slovenského zväzu vodného póla.

20. K nevykonaniu výsluchu svedkov bývalých konateľov spoločností KAMPER2, s. r. o., MEDIA AGENCY, s. r. o., SL BAU, s. r. o., a TOM KOŠICE, s. r. o., žalovaný uviedol, že správca dane opätovne nevykonal výsluch uvedených svedkov z dôvodu, že počas výkonu daňovej kontroly preukázal, že reklamné služby nedodali vyššie uvedené spoločnosti, teda opätovné vypočutie konateľov týchto spoločností by neprinieslo žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu výsledkov vykonanej daňovej kontroly. Žalovaný nepopiera, že žalobca pre svojich odberateľov dodal reklamné služby, ale na základe dokazovania spochybnil skutočnosť, že tieto služby boli dodané spoločnosťami KAMPER2, s. r. o., a MEDIA AGENCY, s. r. o., tak, ako deklaruje žalobca v predložených dodávateľských faktúrach k daňovej kontrole.

21. Žalovaný zastáva názor, že dôvody uvedené v žalobe žalobcom sú vo všeobecnej rovine, nepoukazujú na konkrétne porušenia všeobecne záväzných predpisov, žalobca nepredložil žiadne nové doklady a dôkazy, o ktorých by správca dane počas kontroly nevedel, žalobca len konštatuje, že závery a zistenia správcu dane sú v rozpore s princípmi správy daní, vychádzajú z procesne nesprávneho použitia Žalobca má povinnosť počas vykonávania daňovej kontroly predložiť všetky dôkazy, ktorými preukáže svoje tvrdenia, ďalšie doklady a záznamy, ktorými sa preukážu hospodárske operácie alebo účtovné prípady a poskytnúť na účely daňovej kontroly všetky informácie týkajúce sa daňovej povinnosti. I napriek tejto povinnosti žalobca v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania doklady a dôkazy nepredložil. Na základe uvedeného je nesporné, že žalobca nepreukázal jeden zo zásadných ukazovateľov pri uplatňovaní nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty, a to priamu a bezprostrednú súvislosť medzi uskutočneným zdaniteľným obchodom – nadobudnutím reklamných služieb a plnením na výstupe. Správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach s ohľadom na všetky zistené skutočnosti. V danom prípade bola dodržaná zásada ekonomického dosahu právneho úkonu na daň, t. j. právne úkony boli hodnotené podľa skutočného obsahu. Skutočným obsahom v danom obchodnom prípade bolo iba profitovať na odpočítaní dane z pridanej hodnoty za zdaniteľný obchod, s cieľom získať daňovú výhodu, čo je v rozpore s platnou legislatívou. Preukazovanie prijatých zdaniteľných obchodov žalobcom, ktorý si z nich uplatňuje právo na odpočítanie dane, je jeho povinnosťou, aj bez vydania výzvy na predloženie dôkazov, pretože musí byť predovšetkým v jeho záujme preukázať všetky skutočnosti, ktoré predložením dokladov tvrdí. Povinnosť

predkladať záznamy, doklady, ktoré preukazujú hospodárske, finančné a účtovné prípady a dôkazy, ktoré preukazujú jeho plnenia, vyplýva platiteľovi dane aj z Dôkazná povinnosť je na žalobcovi, správca dane vedie dokazovanie podľa Skutočnosť, že si žalobca splnil povinnosť predložiť doklady za kontrolované zdaňovacie obdobie, nie je postačujúca na preukázanie reálneho uskutočnenia hospodárskych operácií. Samotná existencia faktúry alebo iného dokladu, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný podľa o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt reálne uskutočnil zdaniteľný obchod a je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. Samotná existencia faktúry alebo iného dokladu, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Dôkaz daňovým dokladom je iba formálnym dôkazom, pretože je nepochybné, že podľa právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká, ak je preukázané, že daňová povinnosť pri dodaní tovaru z titulu jeho dodania deklarovanému dodávateľovi vôbec vznikla. Ak správca dane nadobudol závažné pochybnosti o reálnosti preukazovaných služieb žalobcovi, bolo povinnosťou žalobcu preukázať ich skutočné realizovanie ďalšími dôkazmi, čo však neučinil, odvolávajúc sa na ním už predložené doklady a námietky o tom, že dôkazné bremeno v danom prípade za jeho dodávateľov a odberateľov nemôže byť na ňom. V tomto prípade žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení vyplývajúcich z predložených daňových dokladov.

V. Pojednávanie

22. Podľa / o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení (ďalej len „“) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/228/2019 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-5S/228/2019.

23. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa / v spojení s a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodol vo veci na nariadenom pojednávaní dňa 26.09.2025 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu.

VI. Relevantné právne predpisy

24. Podľa v znení účinnom v kontrolovanom zdaňovacom období právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

25. Podľa v znení účinnom v kontrolovanom zdaňovacom období Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa a , d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

26. Podľa v znení účinnom v kontrolovanom zdaňovacom období právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa , b) pri odpočítaní dane podľa je daň uvedená v záznamoch podľa , c) pri odpočítaní dane podľa má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

VII. Posúdenie veci správnym súdom

27. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich na správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Úlohou správneho súdu nie je zisťovať alebo ustaľovať skutkový stav či nanovo vyhodnocovať dôkazy vykonané v daňovom konaní. Jeho úlohou je najmä posúdiť, či správca dane, resp. žalovaný postupovali pri zisťovaní skutkového stavu zákonným spôsobom, nasledovali pritom pravidlá logického uvažovania a či riadne popísali svoje hodnotiace úvahy. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (pozri napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 127/07-21 alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/5/2009, sp. zn. 8Sžo/547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

28. Vychádzajúc z obsahu rozhodnutí finančných orgánov možno konštatovať, že žalobcovi bol vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty z dôvodu nepreukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane zo strany žalobcu. Správny súd preto venoval v medziach žalobných námietok osobitnú pozornosť prieskumu záveru finančných orgánov o nepreukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane zo strany žalobcu. Preskúmavané rozhodnutie správcu dane, resp. žalovaného obsahuje aj dôvody týkajúce sa podvodného konania, ako paralelného dôvodu na nepriznanie práva na odpočet DPH, avšak dôvod na zrušenie napadnutých administratívnych rozhodnutí by tu bol podľa názoru správneho súdu vtedy, ak by obe argumentačné línie boli ucelené a konzekventné a súčasne by sprievodným javom takéhoto prístupu bolo znemožnenie kontrolovanému daňovému subjektu efektívne uniesť a realizovať jeho dôkaznú povinnosť, čiže napr. ak by daňový subjekt počas daňovej kontroly a nadväzujúceho vyrubovacieho konania nemohol v procesnej interakcii so správcom dane jednoznačne ustáliť, ktorým dôkazným smerom sa konanie uberá, v čom konkrétne spočívajú pochybnosti správcu dane (či vo sfére splnenia hmotnoprávnych podmienok alebo vo sfére podozrenia účasti na daňovom podvode) a akými dôkaznými prostriedkami má podporiť svoje tvrdenia. Toto však podľa názoru správneho súdu v prejednávanej veci nenastalo,

29. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočítanie dane sa podľa rozumejú: existencia zdaniteľného plnenia (i), jeho dodanie zdaniteľnou osobou (ii) a použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti (iii). Právo na odpočítanie dane pritom vzniká príjemcovi plnenia pri kumulatívnom splnení týchto podmienok. Ak čo i len jedna z vyššie uvedených hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane nie je splnená, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.

30. Zákonodarca prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje. Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou). Predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. To však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp. neobmedzené. Dôkazná povinnosť, ktorú nesie daňový subjekt, nedosahuje povinnosť preukázania tvrdených skutočností s absolútnou istotou, ale postačí preukázať dostatočnú mieru pravdepodobnosti. Tá bude spravidla naplnená, ak bude možné z vykonaných dôkazov urobiť daný záver bez vážnych pochybností, pričom treba zohľadniť aj čas, ktorý uplynul od doby, kedy preukazované skutočnosti nastali. Z hľadiska teórie dôkazného práva nemožno od daňového subjektu požadovať predloženie takých dôkazov, ktorých predloženie je zo strany daňového subjektu objektívne nemožné.

31. Daňový subjekt, ktorý si chce odpočítať daň z pridanej hodnoty má dve povinnosti, a to (i) povinnosť tvrdiť a (ii) povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom

uplatnení práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za splnenia zákonom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie, čo predstavuje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane (vo všeobecnosti) je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt preukazuje relevantnými dôkazmi. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak má správca dane pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom. Je tak zrejmé, že úlohou správcu dane pri verifikovaní opodstatnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. To znamená, že pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené.

32. Ak správca dane pri preverovaní písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. Inými slovami, nepostačuje predložiť faktúru, či dodacie listy. Ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov ( ) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno na účely rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane.

33. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné v medziach žalobných námietok posúdiť aj preskúmavanú právnu vec.

34. Z dikcie jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zisťovania, či predloženým dokladom nechýba ich materiálny podklad.

35. Finančné orgány v preskúmavanej právnej veci spochybnili dodanie reklamných služieb platiteľmi DPH KAMPER2, s. r. o., a MEDIA AGENCY, s. r. o. Správca dane tiež spochybnil, že reklamné služby neboli dodané žalobcom v takom rozsahu, ako ich zdokladoval a deklaroval v predložených monitoringoch plnenia, ako napríklad počet bilboardov, čas a rozsah umiestnenia reklamy na bilboardoch. Správca dane preveril, že objednávateľmi zverejnenia reklamy v rôznych médiách bola spoločnosť MOKRÁ LOPTA, s. r. o., pričom táto spoločnosť je personálne prepojená so žalobcom, keďže konateľ žalobcu C. H. H. je konateľom a spoločníkom MOKRÁ LOPTA TEAM, s. r. o., v ktorej jediným spoločníkom je spoločnosť MOKRÁ LOPTA, s. r. o. Finančné orgány spochybnili, že obchodné transakcie medzi žalobcom a spoločnosťami KAMPER2, s. r. o., a MEDIA AGENCY, s. r. o., sa reálne uskutočnili tak, ako boli deklarované na faktúrach a bližšie špecifikované v predložených zmluvách.

36. Správny súd uvádza, že v prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúr nie je uskutočnené, potom len formálna existencia faktúry a zmluvy nie je predpokladom na odpočítanie dane podľa Podstatným argumentom, že predmetné služby sa neuskutočnili tak, ako bolo deklarované, je podľa správneho súdu aj to, že žalobca ani neuhradil reklamné služby, ktoré mu mali dodať spoločnosti KAMPER2, s. r. o., a MEDIA AGENCY, s. r. o. Podmienky uvedené v a 2 písm. a/ a v / sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje, aby platiteľ uplatňujúci si nárok na odpočet, preukázal existenciu podmienok, ktoré na nárok na odpočet ustanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to osobou (medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že služby

mali dodať spoločnosti KAMPER2, s. r. o., a MEDIA AGENCY, s. r. o.) a spôsobom uvedenými na faktúre (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/17/2011 zo dňa 23. februára 2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17. januára 2013). Správny súd poukazuje aj na rozsudky NS SR sp. zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29. septembra 2016, sp. zn. 8Sžf/22/2014, 8Sžf/23/2014 a 8Sžf/24/2014 zo dňa 17. septembra 2015, sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo dňa 25. novembra 2014, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to, daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce na určenie dane. Esenciálnou podmienkou na odpočítanie je preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v ), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane.

37. Keďže žalobca reálnosť dodávok služieb uvedených na sporných faktúrach inak, ako predložením faktúr a zmlúv, ktoré sú už vyššie uvádzané, nepreukázal, správca dane vykonal vlastné šetrenie vo vzťahu k dodávateľom žalobcu.

38. Finančné orgány v preskúmavanej právnej veci spochybnili rozsah poskytnutých služieb, ako aj poskytnutie týchto služieb inou zdaniteľnou osobou. Finančné orgány teda spochybnili v poradí prvú i druhú hmotnoprávnu podmienku na odpočítanie dane, keď uzavreli, že išlo len o fakturačné obchody bez existencie reálneho plnenia. Konkrétne podľa sporných faktúr mala spoločnosť KAMPER2, s. r. o., dodať žalobcovi reklamu pre klientov Ing. Ján Spišák – STÉNIA export – import, LETECKÁ AGENTÚRA KOLUMBUS, spol. s r. o., MIRAD, s. r. o., Simex Control SK, s. r. o., IMPORTAT DE BONA, s. r. o., ŠK Hornets – marketing, s. r. o., CAMEA, car, a. s., PROFIX RD, s. r. o., WAGON SERVICE travel, s. r. o., MEDIA AGENCY, s. r. o. Žalobca k týmto plneniam doložil faktúry, zmluvy a monitoringy plnení. Správca dane v rámci preverovania reálneho dodania reklamných služieb zaslal výzvy na spoločnosti, ktoré realizovali zverejňovanie reklamy. Preverovaním v spoločnosti KAMPER2, s. r. o., správca dane zistil, že konateľ spoločnosti nevedel predložiť žiadne doklady a dôkazy týkajúce sa zverejnenia reklamy pre objednávateľov žalobcu, keďže všetky dokumenty odovzdal nástupníckej spoločnosti Zemun, s. r. o. Reklamné služby boli zabezpečené subdodávateľsky prostredníctvom spoločnosti SL BAU, s. r. o., ktorá sa na adrese sídla nenachádzala, bola nekontaktná a so správcom dane nekomunikovala. Podstatným zistením správcu dane bola aj tá skutočnosť, že žalobca neuhradil spoločnosti KAMPER2, s. r. o., faktúry za reklamné služby a ani spoločnosť KAMPER2, s. r. o., neuhradila sumu za tieto reklamné služby spoločnosti SL BAU, s. r. o.

39. Spoločnosť MEDIA AGENCY, s. r. o., mala podľa sporných faktúr dodať žalobcovi reklamu pre klientov KLS, spol. s r. o. a Ing. Ján Spišák – STÉNIA export – import. Konateľka spoločnosti MEDIA AGENCY, s. r. o., vypovedala, že celú účtovnú agendu odovzdala nástupníckej spoločnosti LAMY, s. r. o. Konateľ tejto spoločnosti uviedol, že žiadne doklady neprevzal. Dodanie reklamných služieb pre žalobcu potvrdila, podklady k reklame jej dal ústne konateľ žalobcu a ona ich zadala svojmu dodávateľovi. Preverovaním správca dane zistil, že neexistujú žiadne doklady preukazujúce dodanie reklamných služieb spoločnosťou MEDIA AGENCY, s. r. o. Konateľka spoločnosti MEDIA AGENCY, s. r. o., síce potvrdila dodanie služieb, avšak nepredložila k tomu žiadne doklady. Konateľ nástupníckej spoločnosti uviedol, že žiadne doklady neprevzal, čo správny súd vyhodnotil ako rozpor vo vyjadrení konateľky spoločnosti MEDIA AGENCY, s. r. o. Podstatným zistením správcu dane bola aj tá skutočnosť, že žalobca neuhradil spoločnosti MEDIA AGENCY, s. r. o., faktúry za reklamné služby. Rozpor videl správny súd aj v tvrdení konateľky, že jej dodávateľ dodal reklamné plagáty, pričom z vyjadrenia spoločnosti BMN, s. r. o., vyplynulo, že poskytla spoločnosti MOKRÁ LOPTA, s. r. o., a jej klientom prenájom reklamných plôch, tlač veľkoplošných plagátov, ako aj ich umiestnenie na prenajaté plochy.

40. Súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu ohľadom vypočutia bývalých alebo súčasných konateľov subdodávateľských spoločností. Z obsahu administratívneho spisu jasne vyplýva, že konatelia dodávateľských, resp. subdodávateľských spoločností boli vypočúvaní v súvislosti s daňovou kontrolou ohľadom iného daňového subjektu. Preto ani správca dane nemal pri ich vypočúvaní povinnosť danú , ale preukázateľne žalobcu o zistených skutočnostiach informoval na ústnom pojednávaní dňa 11.12.2018.

41. Podľa správneho súdu správca dane záver ohľadom spochybnenia existencie deklarovaného plnenia neodvodil len z preverovania dodávateľa a subdodávateľov žalobcu. Správny súd preto konštatuje, že neobstojí argumentácia žalobcu, že správca dane spochybnil dodanie reklamných služieb žalobcovi od jeho dodávateľov KAMPER2, s. r. o., a MEDIA AGENCY, s. r. o., až na základe toho, že sa mu nepodarilo potvrdiť skoršie dodávky v obchodnom reťazci, a teda nepodarilo sa mu overiť skutočnosti, na ktorých sa žalobca nezúčastnil. Správca dane na účely preverenia dodania reklamy zaslal výzvy spoločnostiam, ktoré realizovali zverejnenie reklamy podľa monitoringov plnenia reklamy, ktoré predložil žalobca.

42. Za podstatné považoval správny súd aj zistenia správcu dane týkajúce sa toto, že časy prenájmu a lokality umiestnenia billboardov predložených žalobcom v monitoringoch plnenia sú v rozpore s údajmi predloženými prenajímateľom billboardov. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že niektoré reklamné plochy na billboardoch umiestnených v lokalitách Košice, Humenné, Martin, Žilina, Michalovce neboli prenajaté vôbec v roku 2017. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že reklamné služby neboli žalobcom dodané v takom rozsahu, ako ich v predložených monitoringoch zdokladoval žalobca, napr. počet billboardov, čas umiestnenia reklamy na billboardoch. Medzi objednávateľmi zverejnenia reklamy bola aj spoločnosť MOKRÁ LOPTA, s. r. o., pričom správny súd vyhodnotil ako podstatné aj zistenie správcu dane, že spoločnosť MOKRÁ LOPTA, s. r. o., (v súčasnosti WP Company s. r. o.) je personálne prepojená so žalobcom, keďže jediným spoločníkom spoločnosti MOKRÁ LOPTA TEAM, s. r. o., je spoločnosť MOKRÁ LOPTA, s. r. o., a konateľom spoločnosti MOKRÁ LOPTA TEAM, s. r. o., je C. H. H., ktorý je konateľom žalobcu.

43. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalobca skutočne nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočítanie dane.

44. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade so zákonom, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa . Správny súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mu umožňovali prijať záver o tom, že práva a oprávnené záujmy žalobcu boli postupom správneho orgánu a samotným rozhodnutím porušené.

45. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu.

46. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní ( v spojení s / v znení účinnom do 30.06.2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa / a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).