Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Sf-17-2025.pdf
PDF · 79.68 KB
Case nature
Subarea
5Sf/17/2025
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: D. XX, XXX XX E. E., právne zastúpeného: JUDr. Matúš Mažáry, advokát, so sídlom: Tomášikova 30C, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO: 42 499 500, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 51767/2025 zo dňa 03.02.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 25.04.2025 zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Všeobecnou správnou žalobou (ďalej len „žaloba“), podanou dňa 25.04.2025 na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 51767/2025 zo dňa 03.02.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 294 ods. 4 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 35/2019 Z. z.“) odvolanie žalobcu ako bývalého príslušníka finančnej správy zamietol a rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Bratislava č. 561431/2024 zo dňa 26.11.2024 o uložení povinnosti podľa § 218 ods. 3, ods. 10 zákona č. 35/2019 Z. z. uhradiť náklady na získanie základného profesijného vzdelania v celkovej výške 348,91 Eur žalobcovi potvrdil.
2. V rámci podanej žaloby (bod „IV.“) žalobca zároveň navrhol priznať žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Návrh odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie je potrebné považovať za odporujúce zákonu, nemajúce oporu v zákone a priečiace sa zásadám legality, proporcionality a základnej logiky, preto je potrebné ho podľa žalobcu zrušiť. S poukazom na uvedené žalobca uviedol, že mu okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí pomerne značná finančná škoda, keďže náklady na vzdelávanie, na ktorých úhradu bol zaviazaný, predstavujú podstatnú časť jeho aktuálneho mesačného príjmu. Suma 348,91 Eur je pre žalobcu podstatnou časťou jeho rozpočtu a má za to, že na úhradu tejto sumy žalovaný nemá nárok. Žalobca má taktiež za to, že prípadné priznanie odkladného účinku nie je ani v rozpore s verejným záujmom, keďže ide o bilaterálny vzťah medzi žalobcom a žalovaným.
3. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril v rámci podaného vyjadrenia k správnej žalobe, a to podaním doručeným správnemu súdu dňa 28.08.2025, v ktorom uviedol, že inštitút odkladného účinku je koncipovaný ako dočasná procesná ochrana žalobcu pred okamžitým výkonom pre neho nepriaznivého rozhodnutia za predpokladu, že sú splnené zákonom stanovené podmienky. Podmienkami priznania odkladného účinku sú hrozba závažnej ujmy, v tomto prípade finančná škoda a skutočnosť, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Z pojmu „závažná“ vyplýva, že hroziaca ujma nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dosah pre žalobcu. Pod značnou finančnou škodou možno rozumieť škodu, ktorá je už pre žalobcu „ekonomicky citeľná“ a
ktorej vznik hrozí v dôsledku nastúpenia takých účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré pri finančnej škode majú na žalobcu priamy peňažne vyjadriteľný dosah. Samotné naplnenie dôvodov vyplývajúcich z ustanovenia § 185 písm. a) SSP pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby však nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Žalobca zároveň nepredložil žiadne také dôkazné prostriedky, ktorými by bola na jeho strane preukázaná hrozba závažnej ujmy. S prihliadnutím na uvedené má žalovaný za to, že nie je naplnená ani jedna z podmienok pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby v súlade s ustanovením § 185 SSP.
4. Administratívny spis bol správnemu súdu predložený dňa 01.09.2025.
5. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Nevyhnutným procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Ide o prejav dispozičnej zásady správneho súdneho konania, ktorá sa pri tomto procesnom inštitúte uplatňuje len vo vzťahu k žalobcovi, ktorého následne zaťažuje i dôkazné bremeno vzťahujúce sa k tvrdeným skutočnostiam, t. j. tento je povinný predložiť relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o hroziacej ujme. Nie je potrebné preukazovať, že k ujme (či inému zákonom definovanému negatívnemu následku) už reálne došlo, postačuje hrozba, že táto nastane a dosiahne zákonom požadovanú intenzitu (závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda, vážny nenapraviteľný následok). Hrozba musí byť priama, reálna, a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Ďalším procesným predpokladom vydania takéhoto rozhodnutia je, aby priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom, a aby mal žalovaný možnosť sa k návrhu vyjadriť. Vzhľadom k tomu, že priznaním odkladného účinku sa až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia (opatrenia), teda dochádza k prelomeniu právnych účinkov právoplatnosti rozhodnutia a k zásahu do princípu právnej istoty, je možné konštatovať, že ide o výnimočný inštitút, ktorého aplikácia má byť rovnako výnimočná, nevyhnutná, a jeho dôvody hodnoverne a dostatočne preukázané.
9. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku súd každú vec posudzuje individuálne a rozhodnutie vo veci samej nesmie prejudikovať. Rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP. V tejto časti správny súd poukazuje na závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 132/2022-11 z 03.03.2022, podľa ktorého „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“
10. Správny súd v kontexte uvedených procesných predpokladov skúmal, či tieto boli splnené, a zistil, že návrh žalobcu bol podaný, bol odôvodnený a žalovaný sa k nemu vyjadril. Po oboznámení sa s podaným
návrhom, s vyjadrením žalovaného a s administratívnym spisom však správny súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
11. Dôvody, na ktorých je návrh žalobcu založený, najmä hrozba značnej finančnej škody, konštatovanie, že suma 348,91 Eur predstavuje podstatnú časť aktuálneho mesačného príjmu žalobcu a je podstatnou časťou jeho rozpočtu, pričom žalovaný na ňu nemá nárok, bez uvedenia ďalších podstatných skutočností, ktoré by takúto hrozbu bližšie špecifikovali a osvedčovali, resp. bližšie osvetľovali celkové majetkové pomery žalobcu, správny súd vyhodnotil ako všeobecné, nekonkrétne a nepodložené, a v takto formulovaných vágnych tvrdeniach nevidel preukázanie skutočnej hrozby následkov predpokladaných ustanovením § 185 písm. a) SSP. Správny súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dôkazné bremeno, teda povinnosť komplexne preukázať existenciu podmienok predpokladaných ustanovením § 185 písm. a) SSP, nesie výlučne žalobca a nie je úlohou správneho súdu nahrádzať túto povinnosť vlastnou činnosťou, či už vyhľadávaním údajov, dopytom, produkovaním výziev tak, aby sa dosiahlo jej splnenie. Je v záujme samotného žalobcu, ak jeho situácia podľa jeho názoru odôvodňuje postup podľa § 185 písm. a) SSP, aby okolnosti odôvodňujúce hrozbu, vymedzenú zákonnou intenzitou predmetného ustanovenia, riadne a komplexne osvedčil. V opačnom prípade nesie následky, vyplývajúce z neunesenia dôkazného bremena v tomto konaní, a tým je zamietnutie návrhu. V danej veci žalobca síce tvrdil, že uložená suma úhrady predstavuje podstatnú časť jeho príjmu, resp. rozpočtu, neuviedol však, aké sú jeho príjmy a výdavky, prípadne koľko má či nemá vyživovacích povinností a podobne, ani to, aký konkrétny dopad by mohlo mať zaplatenie takejto sumy, ktorá objektívne nie je vysoká, na žalobcu či jeho rodinu. Žalobca neuviedol, v čom konkrétne tvrdená škoda má spočívať a nepredložil ani žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
12. Správny súd zdôrazňuje, že inštitút odkladného účinku podľa § 185 písm. a) SSP vo všeobecnosti neslúži na zhojenie nepriaznivej majetkovej situácie a nepredstavuje ani spôsob vyhnutia sa plneniu právoplatne uložených povinností z dôvodu, že subjekt uloženej povinnosti s vydaným rozhodnutím nesúhlasí, považuje ho za nezákonné či nesprávne, prípadne z iných, bližšie neurčených preventívnych dôvodov. Ide totiž o výnimočný inštitút predbežnej ochrany pred priamo hroziacimi následkami výkonu napadnutého rozhodnutia, ktoré však musia byť preukázané, čo v prejednávanej veci nemožno konštatovať. Žalobca nijako bližšie nešpecifikoval svoju aktuálnu mesačnú príjmovú zložku majetku, vyplývajúcu zo zárobkovej či inej činnosti, na ktorú by mal mať výkon napadnutého rozhodnutia dopad, a svoje príjmy ani majetkové pomery, či iné skutočnosti, ktoré by mohli preukazovať jeho tvrdenia a odôvodňovať postup podľa § 185 písm. a) SSP, nepodložil žiadnymi dôkazmi, preto správny súd nemohol jeho tvrdenia overiť a vyhodnotiť ich v prospech žalobcu.
13. Žalobca v konaní o návrhu na priznanie odkladného účinku riadne nezdôvodnil a neosvedčil ani absenciu rozporu navrhovaného odkladného účinku s verejným záujmom. Žalobca len všeobecným tvrdením uviedol, že prípadné priznanie odkladného účinku nie je ani v rozpore s verejným záujmom, keďže ide o bilaterálny vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Správny súd podotýka, že podľa záverov nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 479/2017-44 zo dňa 20.09.2017 verejný záujem možno vymedziť ako „záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov... Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec (verejný funkcionár) pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.“ V preskúmavanej veci sa verejný záujem týka riadneho plnenia uložených povinností, teda úhrady právoplatne uloženej povinnosti nahradiť náklady na získanie základného profesijného vzdelania, vo vzťahu k čomu však žalobca neformuloval žiadnu argumentáciu, a teda ani neosvedčil splnenie druhej zákonnej podmienky § 185 písm. a) SSP. V uvedenom prípade nemožno argumentovať tým, že ide iba o bilaterálny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, pretože verejný záujem vyplýva z dodržiavania právnych predpisov, ktoré zaväzujú k náhrade nákladov vzdelávania zamestnanca, po splnení zákonom stanovených podmienok.
14. S ohľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil základné predpoklady jeho priznania, teda existenciu hrozby zákonom definovaného následku, ani absenciu rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom, neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady ustanovenia § 185 písm. a) SSP, preto súd v súlade s § 188 SSP návrh žalobcu zamietol.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].