Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sf/17/2025

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: D. XX, XXX XX E. E., právne zastúpeného: JUDr. Matúš Mažáry, advokát, so sídlom: Tomášikova 30C, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO: 42 499 500, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 51767/2025 zo dňa 03.02.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 25.04.2025 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Všeobecnou správnou žalobou (ďalej len „žaloba“), podanou dňa 25.04.2025 na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 51767/2025 zo dňa 03.02.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) odvolanie žalobcu ako bývalého príslušníka finančnej správy zamietol a rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Bratislava č. 561431/2024 zo dňa 26.11.2024 o uložení povinnosti podľa , ods. 10 uhradiť náklady na získanie základného profesijného vzdelania v celkovej výške 348,91 Eur žalobcovi potvrdil.

2. V rámci podanej žaloby (bod „IV.“) žalobca zároveň navrhol priznať žalobe odkladný účinok podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Návrh odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie je potrebné považovať za odporujúce zákonu, nemajúce oporu v zákone a priečiace sa zásadám legality, proporcionality a základnej logiky, preto je potrebné ho podľa žalobcu zrušiť. S poukazom na uvedené žalobca uviedol, že mu okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí pomerne značná finančná škoda, keďže náklady na vzdelávanie, na ktorých úhradu bol zaviazaný, predstavujú podstatnú časť jeho aktuálneho mesačného príjmu. Suma 348,91 Eur je pre žalobcu podstatnou časťou jeho rozpočtu a má za to, že na úhradu tejto sumy žalovaný nemá nárok. Žalobca má taktiež za to, že prípadné priznanie odkladného účinku nie je ani v rozpore s verejným záujmom, keďže ide o bilaterálny vzťah medzi žalobcom a žalovaným.

3. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril v rámci podaného vyjadrenia k správnej žalobe, a to podaním doručeným správnemu súdu dňa 28.08.2025, v ktorom uviedol, že inštitút odkladného účinku je koncipovaný ako dočasná procesná ochrana žalobcu pred okamžitým výkonom pre neho nepriaznivého rozhodnutia za predpokladu, že sú splnené zákonom stanovené podmienky. Podmienkami priznania odkladného účinku sú hrozba závažnej ujmy, v tomto prípade finančná škoda a skutočnosť, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Z pojmu „závažná“ vyplýva, že hroziaca ujma nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dosah pre žalobcu. Pod značnou finančnou škodou možno rozumieť škodu, ktorá je už pre žalobcu „ekonomicky citeľná“ a

ktorej vznik hrozí v dôsledku nastúpenia takých účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré pri finančnej škode majú na žalobcu priamy peňažne vyjadriteľný dosah. Samotné naplnenie dôvodov vyplývajúcich z ustanovenia pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby však nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Žalobca zároveň nepredložil žiadne také dôkazné prostriedky, ktorými by bola na jeho strane preukázaná hrozba závažnej ujmy. S prihliadnutím na uvedené má žalovaný za to, že nie je naplnená ani jedna z podmienok pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby v súlade s ustanovením .

4. Administratívny spis bol správnemu súdu predložený dňa 01.09.2025.

5. Podľa správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

6. Podľa nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Nevyhnutným procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Ide o prejav dispozičnej zásady správneho súdneho konania, ktorá sa pri tomto procesnom inštitúte uplatňuje len vo vzťahu k žalobcovi, ktorého následne zaťažuje i dôkazné bremeno vzťahujúce sa k tvrdeným skutočnostiam, t. j. tento je povinný predložiť relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o hroziacej ujme. Nie je potrebné preukazovať, že k ujme (či inému zákonom definovanému negatívnemu následku) už reálne došlo, postačuje hrozba, že táto nastane a dosiahne zákonom požadovanú intenzitu (závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda, vážny nenapraviteľný následok). Hrozba musí byť priama, reálna, a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Ďalším procesným predpokladom vydania takéhoto rozhodnutia je, aby priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom, a aby mal žalovaný možnosť sa k návrhu vyjadriť. Vzhľadom k tomu, že priznaním odkladného účinku sa až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia (opatrenia), teda dochádza k prelomeniu právnych účinkov právoplatnosti rozhodnutia a k zásahu do princípu právnej istoty, je možné konštatovať, že ide o výnimočný inštitút, ktorého aplikácia má byť rovnako výnimočná, nevyhnutná, a jeho dôvody hodnoverne a dostatočne preukázané.

9. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku súd každú vec posudzuje individuálne a rozhodnutie vo veci samej nesmie prejudikovať. Rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v . V tejto časti správny súd poukazuje na závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 132/2022-11 z 03.03.2022, podľa ktorého „Okrem všeobecných náležitostí podania ( ) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) . Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“

10. Správny súd v kontexte uvedených procesných predpokladov skúmal, či tieto boli splnené, a zistil, že návrh žalobcu bol podaný, bol odôvodnený a žalovaný sa k nemu vyjadril. Po oboznámení sa s podaným

návrhom, s vyjadrením žalovaného a s administratívnym spisom však správny súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

11. Dôvody, na ktorých je návrh žalobcu založený, najmä hrozba značnej finančnej škody, konštatovanie, že suma 348,91 Eur predstavuje podstatnú časť aktuálneho mesačného príjmu žalobcu a je podstatnou časťou jeho rozpočtu, pričom žalovaný na ňu nemá nárok, bez uvedenia ďalších podstatných skutočností, ktoré by takúto hrozbu bližšie špecifikovali a osvedčovali, resp. bližšie osvetľovali celkové majetkové pomery žalobcu, správny súd vyhodnotil ako všeobecné, nekonkrétne a nepodložené, a v takto formulovaných vágnych tvrdeniach nevidel preukázanie skutočnej hrozby následkov predpokladaných ustanovením . Správny súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dôkazné bremeno, teda povinnosť komplexne preukázať existenciu podmienok predpokladaných ustanovením , nesie výlučne žalobca a nie je úlohou správneho súdu nahrádzať túto povinnosť vlastnou činnosťou, či už vyhľadávaním údajov, dopytom, produkovaním výziev tak, aby sa dosiahlo jej splnenie. Je v záujme samotného žalobcu, ak jeho situácia podľa jeho názoru odôvodňuje postup podľa , aby okolnosti odôvodňujúce hrozbu, vymedzenú zákonnou intenzitou predmetného ustanovenia, riadne a komplexne osvedčil. V opačnom prípade nesie následky, vyplývajúce z neunesenia dôkazného bremena v tomto konaní, a tým je zamietnutie návrhu. V danej veci žalobca síce tvrdil, že uložená suma úhrady predstavuje podstatnú časť jeho príjmu, resp. rozpočtu, neuviedol však, aké sú jeho príjmy a výdavky, prípadne koľko má či nemá vyživovacích povinností a podobne, ani to, aký konkrétny dopad by mohlo mať zaplatenie takejto sumy, ktorá objektívne nie je vysoká, na žalobcu či jeho rodinu. Žalobca neuviedol, v čom konkrétne tvrdená škoda má spočívať a nepredložil ani žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

12. Správny súd zdôrazňuje, že inštitút odkladného účinku podľa vo všeobecnosti neslúži na zhojenie nepriaznivej majetkovej situácie a nepredstavuje ani spôsob vyhnutia sa plneniu právoplatne uložených povinností z dôvodu, že subjekt uloženej povinnosti s vydaným rozhodnutím nesúhlasí, považuje ho za nezákonné či nesprávne, prípadne z iných, bližšie neurčených preventívnych dôvodov. Ide totiž o výnimočný inštitút predbežnej ochrany pred priamo hroziacimi následkami výkonu napadnutého rozhodnutia, ktoré však musia byť preukázané, čo v prejednávanej veci nemožno konštatovať. Žalobca nijako bližšie nešpecifikoval svoju aktuálnu mesačnú príjmovú zložku majetku, vyplývajúcu zo zárobkovej či inej činnosti, na ktorú by mal mať výkon napadnutého rozhodnutia dopad, a svoje príjmy ani majetkové pomery, či iné skutočnosti, ktoré by mohli preukazovať jeho tvrdenia a odôvodňovať postup podľa , nepodložil žiadnymi dôkazmi, preto správny súd nemohol jeho tvrdenia overiť a vyhodnotiť ich v prospech žalobcu.

13. Žalobca v konaní o návrhu na priznanie odkladného účinku riadne nezdôvodnil a neosvedčil ani absenciu rozporu navrhovaného odkladného účinku s verejným záujmom. Žalobca len všeobecným tvrdením uviedol, že prípadné priznanie odkladného účinku nie je ani v rozpore s verejným záujmom, keďže ide o bilaterálny vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Správny súd podotýka, že podľa záverov nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 479/2017-44 zo dňa 20.09.2017 verejný záujem možno vymedziť ako „záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov... Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec (verejný funkcionár) pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.“ V preskúmavanej veci sa verejný záujem týka riadneho plnenia uložených povinností, teda úhrady právoplatne uloženej povinnosti nahradiť náklady na získanie základného profesijného vzdelania, vo vzťahu k čomu však žalobca neformuloval žiadnu argumentáciu, a teda ani neosvedčil splnenie druhej zákonnej podmienky . V uvedenom prípade nemožno argumentovať tým, že ide iba o bilaterálny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, pretože verejný záujem vyplýva z dodržiavania právnych predpisov, ktoré zaväzujú k náhrade nákladov vzdelávania zamestnanca, po splnení zákonom stanovených podmienok.

14. S ohľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil základné predpoklady jeho priznania, teda existenciu hrozby zákonom definovaného následku, ani absenciu rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom, neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady ustanovenia , preto súd v súlade s návrh žalobcu zamietol.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [ ].