Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sf/15/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Petra Piroša a JUDr. Miroslavy Štefčekovej, v právnej veci žalobcu: Envis Žilina, s. r. o., so sídlom Štrková 4, 010 01 Žilina, IČO: 36 821 985, právne zastúpený: Advokátska kancelária AŠTARY, s. r. o., so sídlom Mariánske námestie 29/6, 010 01 Žilina, IČO: 53 588 452, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100250195/2024 zo dňa 17. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Žilina ako správca dane (ďalej len „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán verejnej správy“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2018, ktorá bola začatá dňa 15.12.2021 Oznámením o daňovej kontrole č. 102297037/2021 zo dňa 18.11.2021. Oznámením č. 101488894/2022 zo dňa 20.05.2022 bola daňová kontrola rozšírená o daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2018 a december 2018. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol č. 102764952/2022 zo dňa 12.10.2022 (ďalej len „protokol“), ktorého súčasťou je Výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Protokol bol žalobcovi ako daňovému subjektu doručený dňa 28.10.2022 a žalobca sa k zisteniam uvedeným v protokole vyjadril podaním evidovaným pod ev. č. 6/15990038/2022 zo dňa 13.12.2022.

Rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy

2. Správca dane vydal rozhodnutie č. 102144220/2023 zo dňa 22. augusta 2023, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 54 183,99 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správcu dane“ alebo „rozhodnutie prvostupňového orgánu“). Daň vyrubená daňovým priznaním doručeným dňa 30.04.2019 činila 33 634,39 Eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní činila 87 818,38 Eur a rozdiel dane predstavoval sumu 54 183,99 Eur.

3. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že predmetnou daňovou kontrolou bolo zistené, že v účtovníctve a v predložených dokladoch žalobcu si v zdaňovacom období rok 2018 žalobca uplatnil výdavky (náklady) zaúčtované v účtovnom denníku, zaevidované v knihe záväzkov od spoločnosti MS

Fin, s. r. o., Dunajská 8, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 43820875 (ďalej len „MS Fin, s. r. o.“) na základe faktúry č. 201810047 zo dňa 09.11.2018 s dátumom dodania 30.10.2018 za prenájom paženia vo výške 122 710,00 Eur + DPH 24 542,00 Eur a faktúry č. 201812002 zo dňa 12.12.2018 s dátumom dodania 10.12.2018 za prenájom paženia vo výške 135 309,00 Eur + DPH 27 061,80 Eur, t. j. spolu za 258 019,00 Eur.

4. Správca dane pristúpil pri výkone daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2018 k prevereniu reálneho dodania tovaru, služieb dodávateľom MS Fin, s. r. o. pre žalobcu ako odberateľa a vzhľadom na nekontaktnosť spoločnosti ako dodávateľa, nepredloženie účtovných a daňových dokladov dodávateľom, nekontaktnosť konateľa dodávateľskej spoločnosti došlo podľa správcu dane k spochybneniu reálnosti dodania služieb. Navyše, po nahliadnutí do informačného systému finančnej správy správca dane zistil, že spoločnosť MS Fin, s. r. o. nepodala za rok 2018 daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby.

5. Uzavrel, že žalobca nepredložil žiadny iný dôkaz, okrem dodávateľských faktúr, dokladu o úhrade (výpis z účtu), súhrnného listu a objednávky, ktorým by preukázal, že služby deklarované na faktúre, dodala práve spoločnosť MS Fin, s. r. o.. Podľa správcu dane, žalobca neodstránil pochybnosti o dodaní služieb spoločnosťou MS Fin, s. r. o. ani vyjadrením sa do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101915832/2022 zo dňa 07.07.2022. Na základe zistených skutočnosti správca dane považoval faktúry vystavené žalobcom v čiastke 258 019,00 Eur za prenájom paženia (boxov) za nepreukázateľne vynaložené na dosiahnutie zdaniteľných príjmov v rozpore s ustanovením a ods. l o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“ alebo „zákon o dani z príjmov“), a to z dôvodu, že pri daňovej kontrole sa preukázalo, že zaúčtovanie zdaniteľných obchodov ich ekonomických operácii sa neuskutočnilo tak ako je deklarované v účtovných knihách a nepreukázalo sa, že dodávateľ MS Fin, s.r.o bol dodávateľom predmetných plnení, k čomu správca dane prijal záver, že nedošlo k uskutočneniu obchodných operácii dodávateľom MS Fin, s. r. o., t. j. predmetné obchodné operácie neboli týmto dodávateľom dodané žalobcovi.

Rozhodnutie žalovaného

6. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 100250195/2024 zo dňa 17.01.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) rozhodnutie správcu dane podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný najprv podrobne popísal odvolacie dôvody uvedené žalobcom v odvolaní, a následne opísal zistený skutkový stav a jeho právne posúdenie a vyhodnotenie zo strany správcu dane. Uviedol, že splnenie podmienok na uplatnenie nákladov v zmysle nie je viazané výlučne na ich formálne preukázanie nákladu v podobe faktúry, ale podstatné je, aby formálne deklarované úkony mali svoj reálny a preukázateľný základ. V tomto ohľade správca dane podľa neho správne právne posúdil, že náklady, ktoré si žalobca uplatnil v daňovom priznaní v sume 258 019,00 Eur musia mať reálny základ v konkrétnom obchodnom vzťahu s osobou uvedenou na faktúre. Preto podľa žalovaného správca dane správne vec posúdil aj podľa , podľa ktorého daňovým nákladom nie je náklad, ktorého vynaloženie nie je na daňové účely dostatočne preukázané. Výklad správcu dane o potrebe reálneho preukázania konkrétneho dodávateľa je správny, pričom uvedený vzťah nevylučuje subdodávateľskú schému, avšak nemôže ísť o stav ako bol zistený v tomto konaní, kde s ohľadom na všetky okolnosti a zistenia je zrejmá správnosť záveru správcu dane, že spoločnosť MS Fin, s.r.o. nebola dodávateľom debniacich boxov, paženia.

7. K namietanému prenosu dôkazného bremena na žalobcu žalovaný uviedol, že pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje náklady v základe dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že obchody boli reálne uskutočnené a tovar, služba, práca reálne dodané ( ) konkrétnym subjektom uvedeným na faktúre. Ak daňové a účtovné doklady (faktúry, zmluvy, doklady o úhrade a pod.) neodrážajú materiálne plnenie a boli vystavené bez skutkovej podstaty, nemôže byť žalobcovi na základe takýchto podkladov a zhodného tvrdenia účastníkov fakturovaného obchodu umožnené uplatniť si takéto náklady v základe dane z príjmov. Podľa žalovaného, správca dane preniesol už v procese daňovej kontroly dôkazné bremeno na žalobcu, a to tým, že vykonal úkony smerujúce k preukázaniu ekonomickej činnosti spoločnosti tým, že zaslal Výzvu č. 100201118/2022 zo dňa 31.01.2022 do aktívnej elektronickej schránky spoločnosti, zaslal Výzvu

č. 100203270/2022 zo dňa 01.02.2022 priamo konateľovi spoločnosti a požiadal o vypočutie svedka (Taras Toderyuk) prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácii. So žalobcom spísal Zápisnicu č. 101915832/2022, no žiadne dôkazy, ktoré by vyvrátili pochybnosti správcu dane neboli žalobcom predložené. Daňová kontrola sa týkala vlastnej podnikateľskej činnosti žalobcu a ním deklarovaných obchodov, s ktorými musel byť oboznámený a už v prvotných štádiách daňovej kontroly mal faktickú možnosť pripraviť sa na účinné a efektívne využívanie svojich práv, ktorých ústredným (jednotiacim) prvkom malo byť preukázanie jeho tvrdení. Žalovaný sa stotožnil s vyhodnotením všetkých skutočností správcom dane a s jeho záverom, keď uviedol, že preverenie dodania služby (prenájom paženia) od spoločnosti MS Fin, s.r.o. dodanej žalobcovi sa správcovi dane nepodarilo preveriť v procese daňovej kontroly svedeckou výpoveďou konateľa (Taras Toderyuk) dodávateľskej spoločnosti MS Fin, s.r.o., ani svedeckou výpoveďou prostredníctvom medzinárodného dožiadania, nakoľko neexistujú žiadne informácie o osobe v dožiadanej krajine s uvedením, že zdaniteľná osoba nie je daňovej správe známa, nepodarilo sa preveriť ani kontrolou vedeného účtovníctva, ani inými skutočnosťami ako sú podanie daňového priznania, zaúčtovanie dokladov, odvedenie dane a nepodarilo sa preveriť ani v procese vyrubovacieho konania svedeckou výpoveďou A. B. C., svedeckou výpoveďou D. E., nakoľko neexistujú žiadne informácie o spoločnosti MS Fin, s.r.o., o jej konateľovi F. F., okrem známych informácií z verejne dostupných zdrojov (Obchodný register). Konateľ odvolávajúceho sa si nebol istý s kým vlastne dojednáva obchodné záležitosti (rokuje), nakoľko ako uviedol v procese daňovej kontroly osobne sa s F. F., konateľom spoločnosti MS Fin, s.r.o. nestretol, nebol poskytnutý ani vtedajší ani súčasný kontakt, spoločnosť je nekontaktná, neexistujú informácie, kto bol majiteľom debniacich boxov a absentujú relevantnejšie doklady preukazujúce hospodárske operácie spoločnosti spočívajúce v nákupe predmetnej služby. Vyššie uvedeným, podľa žalovaného, nebola preukázaná a nebola vierohodne potvrdená ekonomická činnosť ako aj spolupráca s dodávateľom MS Fin, s.r.o.

8. Ohľadom námietky žalobcu ohľadne reklamy dodávateľa uviedol, že táto je zavádzajúca, pretože žalobca vo vyrubovacom konaní dodanie samotného používania paženia, debniacich boxov na jednotlivých stavbách dokumentoval fotografiami, čo správca dane vyhodnotil tak, že z fotografií nie je možné určiť, kto je ich vlastníkom, kto prenajaté paženia priviezol, prípadne prevzal späť. Správca dane však neuviedol, že u dodávateľa mala byť uskutočnená jeho reklama tak, ako uviedol žalobca v odvolaní, ktorý vraj nechápe z akého dôvodu mal dodávateľ uskutočniť reklamu.

9. Žalovaný súhlasil so žalobcom, že v prípade, že elektronická schránka daňového subjektu je aktívna, je podľa o e- Governmente určená na prijímanie elektronických úradných dokumentov od orgánov verejnej moci. Táto komunikácia prostredníctvom elektronickej schránky nahrádza klasický spôsob komunikácie s verejnou správou a je ekvivalentná k podaniam a doručovaniu dokumentov v listinnej podobe.

10. Podľa žalovaného nebola splnená podmienka preukázateľnosti daňového nákladu, žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal a neodstránil pochybnosti o dodaní služby (prenájmu paženia) prostredníctvom deklarovaného dodávateľa. Správca dane sa teda správne zameral a rozšíril dokazovanie aj na skutočnosti, ktoré presahujú rámec právnej sféry vplyvu žalobcu, t. j. aj na právne vzťahy týkajúce sa dodávateľa deklarovaného na sporných faktúrach a jeho subdodávateľov uvedených v kontrolných výkazoch.

11. Žalovaný mal za to, že právne posúdenie správcom dane pri vyhodnotení predmetných nákladov v sume 258 019,00 Eur a ich neuznanie v základe dane z príjmov bolo správne, aj napriek tomu, že správca dane v napadnutom rozhodnutí uviedol skutočnosti nad rámec, teda zistené skutočnosti týkajúce sa dane z pridanej hodnoty. Správca dane postupoval v súlade s ustanovením o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“).

12. K námietke žalobcu k uviedol, že je zavádzajúca, pretože správca dane v napadnutom rozhodnutí uviedol konkrétne, že základ dane v zmysle o daní z príjmov v znení neskorších prepisov sa zvýši o čiastku 258 019,00 Eur, t. j. správne.

13. Námietku žalobcu, že správca dane sa nevysporiadal s judikatúrou, na ktorú žalobca poukazoval vo svojich podaniach vyhodnotil ako bezpredmetnú, pretože viacero rozhodnutí súdov skutkovo ani právne

nesúvisia s prejednávanou vecou. Uviedol, že uvedené rozsudky sa týkajú spoločného systému DPH a podvodného konania v rámci obchodného reťazca ako aj vedomosti daňového subjektu o daňovom podvode v prípade, ak daňový subjekt splnil hmotnoprávne podmienky na uplatnenie odpočtu DPH. V súvislosti s uplatnením nákladov v základe dane z príjmov poukázal žalovaný na súčasne platnú judikatúru, keď kasačný súd uviedol, že sa nestotožňuje so sťažovateľom namietaným záverom, že by absentoval v konaní pred správnymi orgánmi či v konaní pred správnym súdom výklad ustanovenia zákona (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf 45/2015 zo dňa 26.01.2017). Žalovaný tiež k rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 uviedol, že kasačný súd uviedol, že tento bol už pred niekoľkými rokmi prekonaný vývojom rozhodovacej činnosti, ako najvyššieho súdu, tak neskôr najvyššieho správneho súdu, a to najmä so zdôraznením zodpovednosti daňového subjektu za výkon práva s primeranou odbornou starostlivosťou. Žalobca musí uniesť dôkazné bremeno, že služby boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia a súčasne je potrebné, aby bolo preukázané, že k dodaniu služby deklarovanej v daňovom doklade reálne došlo, a to v rámci dojednaných dodávok služby jednotlivými dodávateľmi (tzn. dodaný práve osobou uvedenou na faktúre) (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Sžf 60/2015 z 28. februára 2017). Obdobný záver týkajúci sa dane z príjmov vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/46/2019 zo dňa 10.09.2020, ako aj zo v skorších rozsudkov Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/16/2018 zo dňa 30.04.2019 a sp. zn. 10Sžfk/19/2018 zo dňa 22.05.2019. Uvedené názory predstavujú konštantnú a stále aktuálnu judikatúru kasačného súdu pri dani z príjmov. Žalobca namietal, že správca dane sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s vybranou judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Odvolací orgán je toho názoru, že k pochybeniu správcu dane nedošlo, pretože táto sa nevzťahuje na daň z príjmov, ale na daň z pridanej hodnoty, čo však nie je predmetom tohto konania, keď predmetom tohto konania je daň z príjmov.

14. Podľa žalovaného, skutočnosť, že spoločnosť MS Fin, s.r.o. má všetky preverované faktúry vystavené pre odvolávajúceho sa, zaevidované v kontrolných výkazoch za zdaňovacie obdobie október 2018 a december 2018 ešte nepreukazuje, že táto osoba je skutočným dodávateľom služby uvedenej na sporných faktúrach.

15. K námietke žalobcu ohľadne nepodania daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby MS Fin, s.r.o. za zdaňovacie obdobie roka 2018, žalovaný uviedol, že správca dane nevylúčil predmetné náklady z toho dôvodu, že toto daňové priznanie nebolo podané, ale na základe nepreukázania uplatnených nákladov žalobcom. Samotné podanie tohto daňového priznania by slúžilo len ako jeden z dôkazov, ktoré by správca dane vyhodnotil.

16. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nepristupoval s dostatočnou starostlivosťou k realizácii plnenia. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle , nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený si uplatniť daňové náklady z tohto dokladu. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Žalobca nepredložil žiadne písomnosti, doklady a vyjadrenia správcovi dane, ktorými by preukázal opodstatnenosť uplatnenia predmetných nákladov v základe dane z príjmov tak, aby splnili všetky podmienky pre uznanie daňových nákladov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie jeho zdaniteľných príjmov. Tým, že žalobca nesplnil podmienky uplatnenia daňového nákladu podľa , postup správcu dane bol zákonný, keď o nepreukázané náklady zvýšil výsledok hospodárenia a následne aj základ dane z príjmov.

17. K ďalším námietkam žalobcu, týkajúcich sa protokolu (niektorých bodov, resp. strán), žalovaný uviedol, že v bode 1.1. je uvedený Súpis kontrolovaných dokladov a iných písomností predložených ku kontrole, a to kniha pohľadávok, kniha záväzkov, kniha analytickej evidencie, účtovný denník, hlavná kniha, evidencia majetku, prijaté faktúry, vystavené faktúry, pokladničné doklady, výpisy z bankových účtov, interné doklady, objednávky, dodacie listy, zmluvy, inventarizácia majetku a záväzkov. Tým, že správca dane vykonal daňovú kontrolu výberovým spôsobom z uvedených dokladov, doklady, ktoré neboli sporné, resp. ktoré správca dane nespochybnil a sú súčasťou základu dane z príjmov za zdaňovacie obdobie roka 2018, správca dane neuviedol. Predmetný protokol je koncipovaný tak, že je z neho zrejmé, ktorá časť sa týka dane z príjmov právnickej osoby (bod II. VÝSLEDOK KONTROLY, 1. DAŇ Z PRÍJMOV PRÁVNICKEJ OSOBY) a ktorá časť sa týka dane z pridanej hodnoty (bod II. VÝSLEDOK KONTROLY, 2. DAŇ Z PRIDANEJ HODNOTY). Taktiež v Zápisnici č. 101809904/2023 zo dňa 18.07.2023, na ktorú poukazuje žalobca viackrát, v BODE č. 1 sú uvedené dôkazy získané správcom

dane v daňovej kontrole, týkajúce sa dane z príjmov právnickej osoby a v BODE č. 2 sú uvedené dôkazy získané správcom dane v daňovej kontrole, týkajúce sa dane z pridanej hodnoty. Zápisnica je rozsiahla, pretože obsahuje aj vyjadrenie žalobcu, aj vyjadrenie správcu dane a jednotlivé dôkazy a zistenia, aj keď sú v niektorých prípadoch rovnaké, sú uvedené aj v bode pri dani z príjmov právnickej osoby aj v bode pri dani z pridanej hodnoty. Správca dane vo všetkých jeho písomnostiach počas daňovej kontroly, aj počas vyrubovacieho konania uviedol časť týkajúcu sa dane z príjmov právnickej osoby a časť týkajúcu sa dane z pridanej hodnoty. To znamená, že námietky žalobcu ohľadne neprehľadnosti písomností ako aj vyhodnotení správcu dane sú bezpredmetné. Správca dane podmienky uplatnenia daňových nákladov v základe dane z príjmov zisťoval a vyhodnocoval v súlade so V prípade uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty, správca dane podmienky nároku na odpočítanie dane zisťoval a vyhodnocoval v súlade so Správca dane zisteniami z daňovej kontroly jednoznačne spochybnil dodávateľa MS Fin, s. r. o.

18. Žalovaný záverom konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie je v súlade s Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu, úvahy ovplyvňujúce hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Správca dane zákonným spôsobom zistil všetky skutočnosti, ktoré vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a na základe ktorých prijal právny záver. Záver správcu dane vychádza zo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého bolo možné konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že splnil zákonné podmienky na uplatnenie nákladov v základe dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2018 v zmysle sporných faktúr. Správca dane postupoval správne, v súlade s ustanovením , keď zvýšil základ dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2018 o sumu 258 019,00 Eur a vyrubil rozdiel dane v sume 54 183,99 Eur.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

19. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia správcu dane. V prvom rade namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie. Podľa žalobcu sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia s niektorými podstatnými odvolacími námietkami žalobcu vôbec nevysporiadal, resp. reagoval na ne iba čisto formalisticky. Mal za to, že žalovaný sa mal vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní, čomu zodpovedá aj ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Následne odcitoval časti svojho odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane a uviedol, že citovaným argumentom žalobcu sa správca dane v prvostupňovom rozhodnutí nevyjadril, čo žalobca výslovne namietol a čo žalovaný ponechal v napadnutom rozhodnutí bez povšimnutia (akejkoľvek reakcie) alebo sa pokúsil na niektoré sám reagovať, avšak podľa žalobcu, žalovaný nemôže v odvolacom konaní suplovať absentujúce odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia.

20. Ďalej namietal, že podstatné a relevantné námietky a argumenty uviedol aj vo vyjadrení z 28.07.2023 k obsahu zápisnice správcu dane č. 101809904/2023 z 18.07.2023, s ktorými sa správca dane adekvátne nevysporiadal v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia a k čomu sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí taktiež vecne nevyjadril. Tiež namietal zmätočnosť a rozporuplnosť záverov správcu dane v zápisnici z 18.07.2023, pričom uvedené nedostatky stanovísk správcu dane obsiahnutých v zápisnici z 18.07.2023, namietnuté daňovým subjektom vo vyjadrení z 28.07.2023, už neboli so žalobcom žiadnym spôsobom prerokované a vecne sa k nim správca dane nevyjadril ani v odôvodnení svojho rozhodnutia, ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Aj v tomto prípade citoval pasáže z odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu, pričom na záver uviedol, že citovanými námietkami sa žalovaný vôbec nevysporiadal.

21. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí daňových orgánov aj z dôvodu nezrozumiteľnosti a vnútornej protirečivosti a zmätočnosti jednotlivých pochybností a záverov správcu dane, postupne vo veci správcom dane upravovaných, čo žalobca opakovane namietal, pričom žalovaný sa k uvedenému v napadnutom rozhodnutí ani nevyjadril, ani sa od akýchkoľvek konštatovaní správcu dane namietaných žalobcom nedištancoval a tieto v napadnutom rozhodnutí nekorigoval. Protirečivosť videl v tom, že správca dane vo svojom rozhodnutí poukazoval na odopretie práva na odpočítanie DPH z dôvodu účasti žalobcu na podvode na DPH, a nie problematiky uznania nákladov v základe dane z príjmov; že správca dane mení právne posúdenie práva na odpočítanie dane tak, že raz hovorí o podvodnom konaní

a inde o tom, že vecné plnenie z predložených faktúr nenastalo a dochádza k spochybneniu reálnosti dodania služieb. V tejto súvislosti namietol aj, že Oboznámenie správcu dane č. 102592787/2022 z 20.09.2022, takmer vôbec nemalo charakter riadneho oboznámenia so zistenými skutočnosťami a vzniknutými pochybnosťami, ktoré by zodpovedalo ustanoveniam § 45 ods. 1 písm. f) a § 46 ods. 5 Daňového poriadku, pričom k žiadnemu ďalšiemu úkonu správcu dane podľa § 45 ods. 1 písm. f) a § 46 ods. 5 Daňového poriadku už nedošlo. Podľa žalobcu došlo k zmätočnému a vzájomne nezlučiteľnému kumulovaniu takých záverov správcu dane, z ktorých nebolo a nie je možné zistiť, či správca dane vlastne spochybnil materiálnu existenciu plnenia (teda že žiaden nájom pažení nikdy nenastal, žalobca si žiadne paženie neprenajímal), alebo či pri nespochybnení materiálnej existencie plnenia správca dane spochybnil (iba) osobu deklarovaného dodávateľa, čo podľa žalobcu predstavuje zásadný nedostatok tak oboznámenia, ako aj protokolu. Namietal tiež rozporuplnosť a zmätočnosť v Zápisnici zo dňa 18.07.2023.

22. Ďalšou žalobnou námietkou bolo porušenie ust. § 68 ods. 3 Daňového poriadku, keďže podľa žalobcu to, čo sa dialo na ústnom pojednávaní 18.07.2023, v žiadnom prípade nebolo reálne a vecné prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených žalobcom. Správca dane postavil žalobcu „pred hotovú vec“, čiže splnomocnenému zástupcovi žalobcu predložil takmer 80 strán správcom dane vopred pripraveného textu na vyjadrenie, ku ktorému si žalobca vyžiadal poskytnutie lehoty. Uvedené namietol žalobca aj vo svojom vyjadrení z 28.07.2023, avšak bez náležitej odozvy zo strany správcu dane. Podľa žalobcu, správca dane mal po doručení vyjadrenia žalobcu z 28.07.2023, doposlaného správcovi dane e-mailovou správou z 3.08.2023, uskutočniť so žalobcom plnohodnotné „prerokovanie pripomienok a dôkazov“, keď už by boli obom stranám zrejmé a objasnené stanoviská druhej strany, a na ktorom by bolo možné snažiť sa „odstrániť protichodné tvrdenia a postoje správcu dane, ku ktorým tento dospel v daňovej kontrole“. Takýmto spôsobom sa však v danej veci nepostupovalo, čím bolo porušené ustanovenie § 68 ods. 3 Daňového poriadku, pričom Vyjadrenie žalobcu z 28.07.2023 k stanoviskám správcu dane už nebolo správcom dane so žalobcom žiadnym spôsobom prerokované a správca dane len bez ďalšieho pristúpil k vydaniu prvostupňového rozhodnutia.

23. Žalobca tiež namietal nepreskúmateľnosť a nekonkretizovateľnosť protokolu v časti s označením „Súpis kontrolovaných dokladov a iných písomností predložených ku kontrole“ (tieto doklady a iné písomnosti nie je z obsahu protokolu možné nijako identifikovať). Podľa žalobcu, takýto zoznam ani nie je možné z obsahovej stránky vôbec považovať za súpis kontrolovaných dokladov v zmysle § 47 písm. g) Daňového poriadku.

24. Ďalej žalobca namietal, že kvalita pochybností správcu dane nedosiahla dostatočný štandard na to, aby sa mohlo konštatovať dôvodné spochybnenie dodania fakturovaných služieb prenájmu pažení práve spoločnosťou MS Fin, s.r.o. Prakticky jediné ako-tak vyvoditeľné zistenia resp. pochybnosti správcu dane, z ktorých správca dane zaujal svoj záver o daňovej neuznateľnosti zodpovedajúcich nákladov v základe dane z príjmov právnických osôb, spočívajú v nekontaktnosti spoločnosti MS Fin, s.r.o., v nepredložení účtovných a daňových dokladov touto spoločnosťou a v nekontaktnosti jej konateľa. Takto správcom dane konštatované pochybnosti však podľa žalobcu nemajú charakter dostatočne odôvodnených pochybností, ktoré by vôbec boli spôsobilé privodiť prenos dôkazného bremena zo správcu dane na daňový subjekt. Žalovaný poukázal na nekontaktnosť konateľa F. F. a nezískanie žiadnych informácií o jeho osobe, okrem známych informácií z obchodného registra, nekontaktnosť samotnej spoločnosti MS Fin, s.r.o., a nepreverenie dodania služby kontrolou účtovníctva tejto spoločnosti. Správca dane a žalovaný však tvrdia aktuálnu nekontaktnosť spoločnosti MS Fin, s.r.o., v čase daňovej kontroly (v roku 2022), ale netvrdia (a nepreukázali), že táto spoločnosť bola nekontaktná a nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť už v roku 2018. To platí aj pre údajnú nekontaktnosť jej konateľa F. F.. Taktiež okolnosť, že spoločnosť MS Fin, s.r.o., nepodala daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2018, je podľa žalobcu pre túto vec právne nepodstatná, nakoľko povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby bola až do 31.03.2019, resp. v prípade predĺženej lehoty do 30.06.2019, príp. až do 30.09.2019, a teda prípadné nesplnenie tejto povinnosti spoločnosťou MS Fin, s.r.o., nastalo až po kontrolovanom zdaňovacom období a žalobca ho nemohol nijako vopred predpokladať ani ovplyvniť. Tiež namietal, že konštatovanie správcu dane, že spoločnosť MS Fin, s.r.o., je nekontaktná a „zásielky na adrese uvedenej v obchodnom registri“ nepreberá, nemá oporu v obsahu administratívneho spisu. Z toho, že spoločnosť MS Fin, s.r.o., nereagovala na jednu jedinú výzvu správcu dane, ktorá jej bola doručená do elektronickej schránky, nemožno vyvodzovať zovšeobecnené závery správcu dane o nekontaktnosti tejto spoločnosti.

25. Žalobca ďalej poukázal na to, že v obsahu administratívneho spisu sa nachádza úradný záznam správcu dane č. 101758345/2023 z 12.07.2023, v ktorom je uvedené, že spoločnosť MS Fin, s.r.o., podala posledné daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2019 a od mája 2019 nepodávala daňové priznania k DPH. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že spoločnosť MS Fin, s.r.o., až do apríla 2019, čiže aj niekoľko mesiacov po vystavení faktúr našej spoločnosti, ešte podávala daňové priznania k DPH a zjavne aj odvádzala DPH (správca dane ani žalovaný neuvádzajú opak). Táto spoločnosť pritom vznikla ešte v roku 2007, možno teda vychádzať z toho, že daňové priznania podávala od svojho vzniku v roku 2007 až do roku 2019. Taktiež podľa žalobcu správca dane a žalovaný celkom účelovo odhliadli pri vyhodnotení dôkazov od preukázanej skutočnosti, že spoločnosť MS Fin, s.r.o. má obe preverované faktúry č. 201810047 a 201812002, vystavené pre žalobcu, zaevidované v kontrolných výkazoch pre DPH za zdaňovacie obdobia október 2018 a december 2018. Uvedené je podľa žalobcu zjavným dôkazom o dodaní fakturovaných služieb práve deklarovaným dodávateľom MS Fin, s.r.o., a nie žiadnym iným subjektom.

26. K nekontaktnosti osoby konateľa spoločnosti MS Fin, s.r.o., F. F., žalobca uviedol, že i v tomto smere správca dane vykonal iba značne povrchné dokazovanie. Správca dane sa síce obrátil na finančnú správu Českej republiky na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií s ev. č. 101936035/2022 z 11.07.2022 s požiadavkou o získanie vyjadrenia F. F. k obchodom so žalobcom, na čo požiadaná česká finančná správa odpovedala odpoveďou s ev. č. 326450/2022 z 22.07.2022 tak, že „zdaniteľná osoba nie je našej daňovej správe známa“, s čím sa však už správca dane ďalej nezaoberal. Podľa žalobcu mal správca dane napr. zisťovať na príslušných policajných orgánoch Českej republiky, či bol menovaný konateľ F. F. prihlásený na pobyt na adrese D. XX/XX, D. XXX XX, E. G., ktorú má zapísanú v obchodnom registri ako konateľ spoločnosti MS Fin, s.r.o., a ak áno, v akom období, ako ani to, či majú vedomosť o jeho súčasnom pobyte. Čo sa týka nadviazania spolupráce medzi žalobcom a spoločnosťou MS Fin, s.r.o., orgány finančnej správy nezohľadnili svedeckú výpoveď D. E., ktoré je v zhode aj s vyjadrením konateľa žalobcu v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101915832/2022 zo 07.07.2022, podľa ktorého kontakt na spoločnosť MS Fin, s.r.o., dostal od spoločnosti LuPaTeam, s.r.o. Žalobca tiež poukázal na to, že správcovi dane predložil e-mailovú komunikáciu so spoločnosťou MS Fin, s.r.o. (na e-mailovú adresu B.) z 09.11.2018, v rámci ktorej žalobca zaslal tejto spoločnosti upravený a schválený súpis ako podklad pre fakturáciu, na základe ktorého aj následne bola faktúra MS Fin, s.r.o., č. 201810047 vystavená a doručená žalobcovi.

27. Žalobca namietal aj to, že správca dane a žalovaný neuviedli v protokole ani v rozhodnutiach žiadnu okolnosť a žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že spoločnosť MS Fin, s.r.o., bola už v roku 2018 nekontaktná a nevykonávala podnikateľskú činnosť. Práve naopak, spoločnosť MS Fin, s.r.o., vznikla v roku 2007 (teda vyše 10 rokov pred kontrolovaným zdaňovacím obdobím) a daňové priznania k dani z príjmov právnickej osoby za jednotlivé roky až po rok 2017 mala podané, pričom v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2017 dokonca vykázala tržby vo výške 2 880 088,00 Eur. Z verejne dostupných zdrojov v čase uskutočnenia obchodnej spolupráce medzi žalobcom a MS Fin, s.r.o., nebolo možné zistiť, že by táto spoločnosť bola už v tom čase problematickým daňovým subjektom, s ktorým by žalobca nemal vstúpiť do obchodného vzťahu, ktorého predmetom bol nájom pažiacich systémov. Nešlo preto o narýchlo vzniknutý podnikateľský subjekt bez akejkoľvek histórie, ani o spoločnosť, ktorá by v čase spolupráce so žalobcom vykazovala daňové či iné zverejnené nedoplatky.

28. Čo sa týka nepredloženia účtovných a daňových dokladov spoločnosťou MS Fin, s.r.o., v rámci daňovej kontroly vykonávanej u žalobcu, žalobca uviedol, že existencia účtovných dokladov na strane dodávateľov resp. subdodávateľov je vecou týchto daňových subjektov a jej absencia alebo neúplnosť nemôže byť pričítaná v neprospech kontrolovaného daňového subjektu. ani neupravujú ako podmienku pre uznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, resp. pre uznanie nákladov v základe dane z príjmov právnickej osoby, okolnosť, že dodávateľ uvedený na faktúre musí počas daňovej kontroly „formálne a vecne potvrdiť, že dodávku skutočne vykonal“, resp. že musí byť počas daňovej kontroly kontaktný vo vzťahu k správcovi dane. Je predsa zrejmé, že rôzne podnikateľské subjekty môžu v priebehu času aj ukončiť svoju činnosť a tiež i právne (v prípade fyzických osôb i fakticky) zaniknúť. Dôvodil, že predložil správcovi dane objednávku, faktúry s podrobnými priloženými položkovými súhrnnými listami, ako aj e-mailovú komunikáciu so spoločnosťou MS Fin, s.r.o., z 09.11.2018, kde žalobca schválil súhrnný súpis prác. Vzhľadom na povahu plnenia (prenájom pažení na stavbách) i časový odstup (zhruba štyri roky) žalobcovi nie je jasné, akými ďalšími

dôkazmi malo byť uskutočnenie daného plnenia podľa správcu dane ešte preukazované. Žalobca predložil správcovi dane vo vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole aj fotografie jednotlivých od spoločnosti MS Fin, s.r.o., prenajatých pažení. Reálne dodanie pažení žalobcovi a ich použitie pri výstavbe potvrdili aj vo vyrubovacom konaní vypočutí svedkovia A. B. C. a D. E.. Podľa žalobcu si tento splnil vlastnú dôkaznú povinnosť, pričom správca dane žalobcovi nemôže pripisovať dôkaznú núdzu zo skutočností, ktoré netvoria predmet žalobcovho dôkazného bremena.

29. Podľa žalobcu je nepochopiteľné upriamovanie pozornosti správcu dane v protokole a zhodne i v prvostupňovom rozhodnutí na spoločnosť STAR Promotion, spol. s r. o., ktorej akákoľvek súvislosť so žalobcom a s nájmom pažení nebola preukázaná, čo žalobca (bez odozvy od žalovaného) namietol i v odvolaní. Zistenia správcu dane týkajúce sa spoločnosti STAR Promotion, spol. s r. o., v protokole a v prvostupňovom rozhodnutí sú irelevantné, keďže z ničoho nevyplýva, že spoločnosť STAR Promotion, spol. s r. o., bola subdodávateľom sporných pažení pre žalobcu alebo mala akýkoľvek súvis s týmito preverovanými dodávkami.

30. Žalobca uviedol, že na účely preukázania dodania zdaniteľného plnenia predložil daňové doklady, zaplatil dohodnutú cenu vrátane DPH na účet spoločnosti MS Fin, s.r.o., vedený v banke, a zároveň predložil správcovi dane pomerne rozsiahlu dokumentáciu týkajúcu sa predmetu deklarovaného plnenia. Ak teda žalobca disponoval existenciou materiálneho plnenia a účtovnými dokladmi, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a správca dane pričítal žalobcovi ako daňovému subjektu existenciu dôkaznej núdze ohľadom skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. Za tejto dôkaznej situácie je potrebné konštatovať neunesenie dôkazného bremena správcom dane ohľadom ním vznesených pochybností. Podľa žalobcu, správca dane v posudzovanej veci paušálne odmietol dôkazy, ktoré mu boli predložené zo strany žalobcu, s veľmi povrchným a všeobecným zdôvodnením. Žalobca preukázal reálne uskutočnenie fakturovaných plnení, ako aj ich zaúčtovanie a súvislosť s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov (čo správca dane nespochybnil). Žalobca sám konal voči svojmu dodávateľovi v dobrej viere, a v žiadnom prípade nemal vedomosť o tom, že by bol účastný na nejakom podvodnom konaní. Správca dane (a spolu s ním žalovaný) koncepčne nesprávne posúdil otázku žalobcovho dôkazného bremena.

31. Ďalšou žalobnou námietkou žalobca namietal, že daňové orgány nesprávne právne posúdili ako hmotnoprávnu podmienku práva daňového subjektu uplatniť si v základe dane z príjmov právnickej osoby náklady vynaložené na určité prijaté plnenie, že musí byť daňovým subjektom preukázané dodanie tohto plnenia práve deklarovaným dodávateľom uvedeným na faktúre (tzv. koncept deklarovaného dodávateľa). Uviedol, že zo žiadneho ustanovenia ani iného právneho predpisu nevyplýva daňovníkovi dane z príjmov právnickej osoby okrem povinnosti preukazovať správcovi dane vynaloženie nákladov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov aj povinnosť preukazovať, že fakturované plnenie, na ktoré boli daňovým subjektom preukázateľne vynaložené náklady, skutočne uskutočnila práve tá osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ na prijatej faktúre. Uviedol, že ak nebolo relevantne spochybnené, že došlo ku skutočnému vykonaniu fakturovaných služieb ako takých, pričom za dodanie služieb daňový subjekt preukázateľne vynaložil uplatnené náklady (v danom prípade nespornými úhradami faktúr na účet dodávateľskej spoločnosti v banke), je splnená podmienka preukázateľnosti vynaloženia nákladov podľa a a v takom prípade nie je možné neuznať daňovému subjektu v základe dane z príjmov právnickej osoby takto vynaložené náklady iba preto, že nebolo preukázané dodanie služieb práve tým subjektom, ktorý je uvedený na dodávateľskej faktúre, t. j. že nebola preukázaná totožnosť osoby uvedenej na dodávateľskej faktúre s osobou, ktorá služby skutočne dodala. Dôkazné bremeno daňového subjektu ako daňovníka dane z príjmov právnickej osoby sa tak vyčerpáva preukázaním skutočného vynaloženia uplatnených nákladov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov (t. j. preukázaním skutočného vykonania fakturovaného plnenia a jeho následného dodania odberateľovi), pričom daňový subjekt nezaťažuje dôkazné bremeno osobitne preukazovať, že zdaniteľné plnenie, na ktoré boli tieto náklady vynaložené, bolo aj skutočne poskytnuté práve tou osobou, ktorá je uvedená na faktúre ako dodávateľ. Poukázal pritom na množstvo rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, z ktorých časti citoval. Uzavrel, že je zásadne vylúčené, aby správca dane v prvostupňovom rozhodnutí súbežne tvrdil nespochybnenie resp. preukázanie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie DPH z príslušných faktúr, a zároveň nepreukázanie hmotnoprávnych podmienok daňovej uznateľnosti tých

istých nákladov v základe dane z príjmov. Napadnuté rozhodnutie preto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

32. Pokiaľ ide o otázku právneho posúdenia, žalobca správcovi dane vytkol aj celkom nedostatočné odôvodnenie konkrétneho porušenia , ktoré má spočívať v tom, že „skutočný dodávateľ služieb nebol identifikovaný“. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí na strane 58 uvádza, že daňový subjekt tak porušil „ v nadväznosti na a písm. j) a v znení neskorších predpisov“, čo je však podľa žalobcu absolútne nepostačujúce právne posúdenie, nijako neobjasňujúce výklad a aplikáciu uvádzaných ustanovení správcom dane. Tvrdenie správcu dane o porušení je preto bez akejkoľvek výpovednej hodnoty a preskúmateľnosti. Tento nedostatok rozhodnutia správcu dane neodstránil ani žalovaný, keď uviedol, že: „Správca dane postupoval správne, v súlade s ustanovením , keď zvýšil základ dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2018 o sumu 258 019,00 eur a vyrubil rozdiel dane v sume 54 183,99 eura.“ Podľa žalobcu, aplikácia žalovaným uvádzaného ustanovenia v prejednávanej veci vôbec neprichádza do úvahy, a už vôbec nie ako odôvodnenie, čo do právneho posúdenia, neuznania sporných nákladov žalobcovi v základe dane z príjmov a vyrubenia žalobcovi rozdielu dane na dani z príjmov právnickej osoby. Tiež poukázal na to, že žalobca nie je daňovníkom účtujúcim v sústave jednoduchého účtovníctva ani daňovníkom, ktorý vedie evidenciu podľa alebo ods. 11 , preto sa naňho žalovaným aplikované ustanovenie nevzťahuje.

33. Žalobca na záver namietal v správnej žalobe aj závery správcu dane o nedbanlivostnom zapojení žalobcu do daňového podvodu a o údajnej nedostatočnej obozretnosti žalobcu, uvádzaným správcom dane v prvostupňovom rozhodnutí na stranách 69-72, vrátane odpovedí správcu dane na tzv. Axel Kittel test.

34. Taktiež žalobca uviedol, že si spoločnosť MS Fin, s.r.o., overoval pred začatím poskytovania služieb dostupnými a bežne zaužívanými spôsobmi napríklad na webových stránkach H., H., v registri účtovných závierok zverejnených na internete. V roku 2018 mala spoločnosť MS Fin, s.r.o., podané účtovné závierky a daňové priznania k dani z príjmov právnickej osoby za predchádzajúce roky jej existencie, vrátane roku 2017, a nevykazovala zverejnené daňové nedoplatky ani dlhy na odvodoch do Sociálnej poisťovne či zdravotných poisťovní, prípadne iné parametre, ktoré by v žalobcovi mali vzbudiť zvýšenú opatrnosť (napr. začatie konkurzného, reštrukturalizačného konania a pod.). Nič z verejne zistiteľných údajov v rozhodnom čase neindikovalo žalobcovi, že v prípade spoločnosti MS Fin, s.r.o., ide o problematickú a nedôveryhodnú spoločnosť, s ktorou by nemal vstúpiť do obchodnej spolupráce.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

35. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe v podstate zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe (replika)

36. Žalobca repliku k vyjadreniu žalovaného k žalobe nepodal.

Konanie na správnom súde

37. Správny súd v Banskej Bystrici podľa v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“ alebo „SSP“) nariadil vo veci pojednávanie na deň 24.09.2025, pretože o to požiadal žalobca. Keďže na pojednávanie sa nedostavili účastníci konania ani verejnosť, správny súd vyhlásil rozsudok zverejnením jeho skráteného písomného vyhotovenia na webovej stránke súdu postupom podľa .

38. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený primárne dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe, pričom dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa zamietol.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

39. Podľa ,2 ; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

40. Podľa ; správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

41. Podľa ; správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

42. Podľa ; ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

43. Podľa § 2 písm. i/ Zákona o dani z príjmov; daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.

44. Podľa § 17 ods. 1 písm. b/ Zákona o dani z príjmov; pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva 1) z výsledku hospodárenia.

45. Podľa § 17 ods. 2 písm. a/ Zákona o dani z príjmov; výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške,

46. Podľa 19 ods. 2 písm. k/ Zákona o dani z príjmov; daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú výdavky (náklady) na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka,

47. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku; správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

48. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 Daňového poriadku; (1) Daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,

protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

49. Podľa § 26 ods. 7 Daňového poriadku; každý, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní, je povinný na výzvu správcu dane písomnosti, listiny a iné veci vydať alebo zapožičať.

50. Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ a e/ Daňového poriadku; daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c/ predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, e/ klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.

51. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku; rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

52. Predmetom preskúmavacieho konania bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 54 183,99 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2018 z dôvodu, že na základe výsledkov daňovej kontroly a preverovania vykonaného v rámci vyrubovacieho konania správca dane dospel k záveru, že náklady v sume 258 019,00 Eur, ktoré si uplatnil žalobca v daňovom priznaní pre daň z príjmu právnických osôb za rok 2018, nemožno považovať za preukázateľne vynaložené na dosiahnutie zdaniteľných príjmov v zmysle ust. § 2 písm. i) a § 21 ods. l zákona o dani z príjmov, pretože pri daňovej kontrole sa nepreukázalo, že dodávateľ MS Fin, s. r. o. bol dodávateľom predmetných plnení. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal. Rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe ( ).

53. Správny súd konštatuje, že úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy ( v znení platnom od 01.07.2023, keďže správna žaloba bola súdu doručená dňa 14.07.2023). Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, t. j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva ( ). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Súdny prieskum v predmetnej veci nie je absolútny, ale je limitovaný žalobnými bodmi, teda namietanými skutkovými a právnymi dôvodmi tvrdenej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, uplatnenými žalobcom v lehote na podanie správnej žaloby. Na neskôr uplatnené žalobné body (napr. v replike, resp. prednesené na pojednávaní) správny súd neprihliada.

54. V prvom rade žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie. Podľa žalobcu sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia s niektorými podstatnými odvolacími námietkami žalobcu vôbec nevysporiadal, resp. reagoval na ne iba čisto formalisticky. Mal za to, že žalovaný sa mal vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní, čomu zodpovedá aj ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Správny súd po oboznámení sa s obsahom prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného konštatuje, že tieto obsahujú všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku. „Za nepreskúmateľné pre

nezrozumiteľnosť možno podľa názoru Najvyššieho súdu SR považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, čo odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov, vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako i ich nejednoznačnosť. ... Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom alebo prípady, keď nie je zrejmé, či nejaké dôkazy boli v konaní vykonané“. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/1/2009). Prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie žalovaného obsahujú uvedenie podstatných námietok žalobcu a aj to, ako sa s nimi správca dane, resp. žalovaný vysporiadali. Z odôvodnenia vydaných rozhodnutí vyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie a žalovaný dostatočne jasne a zrozumiteľne uviedol úvahy, ktorými vykonané dôkazy vyhodnotil a na základe ktorých dospel k prijatému záveru. Vydané rozhodnutia daňových orgánov tak zodpovedajú kritériám, ktoré sa vyžadujú v rámci zásadnej požiadavky na spravodlivé konanie, poskytujúce dostatočnú mieru ochrany práv jeho účastníkov, vrátane práva na primerané odôvodnenie rozhodnutia, teda zrozumiteľnosť rozhodnutia a dostatok ním vyjadrených dôvodov podporujúcich výrok. Správny súd zdôrazňuje, že orgán verejnej správy (obdobne ako správny súd) nie je povinný reagovať na všetky námietky účastníka konania. Ústavný súd SR v Náleze zo dňa 10.07.2002 sp. zn. I. ÚS 56/01 konštatoval, že „rozhodnutie správneho orgánu musí uviesť relevantné a dostatočné dôvody, na základe ktorých bolo vydané. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Z hľadiska práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle s ohľadom aj na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri napr. rozsudok I. G. v. Španielsko z 21.01.1999, , týkajúci sa povinnosti súdov odôvodniť svoje rozhodnutia) však nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené správnym orgánom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za základný pre svoju argumentáciu.“ Námietky žalobcu preto správny súd považuje za nedôvodné.

55. Navyše, správny súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ žalobca v správnej žalobe len citoval časti odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, ku ktorým žalobca v správnej žalobe uviedol len to, že sa nimi žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezaoberal, avšak bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia. Správny súd považuje takto uvedené námietky len za všeobecne formulované a nekonkrétne, na základe ktorých nie je možné konštatovať nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia.

56. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí daňových orgánov aj z dôvodu nezrozumiteľnosti a vnútornej protirečivosti a zmätočnosti jednotlivých pochybností a záverov správcu dane, keď podľa neho i) správca dane vo svojom rozhodnutí poukazoval na odopretie práva na odpočítanie DPH z dôvodu účasti žalobcu na podvode na DPH, a nie problematiky uznania nákladov v základe dane z príjmov; ii) správca dane mení právne posúdenie práva na odpočítanie dane tak, že raz hovorí o podvodnom konaní a inde o tom, že vecné plnenie z predložených faktúr nenastalo a dochádza k spochybneniu reálnosti dodania služieb. Správny súd považuje uvedenú námietku za nedôvodnú. Je potrebné zdôrazniť, že predmetná daňová kontrola dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2018 bola začatá dňa 15.12.2021 Oznámením o daňovej kontrole č. 102297037/2021 zo dňa 18.11.2021, a následne rozšírená o daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2018 a december 2018. Oznámením č. 101488894/2022 zo dňa 20.05.2022. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol, ktorého obsahom boli zistenia a závery správcu dane tak vo vzťahu k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2018, ako aj vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2018 a december 2018. Tieto však boli v predmetnom protokole uvádzané v samostatných častiach. Následne boli vydané samostatné prvostupňové rozhodnutia o jednotlivých daniach. Predmetom súdneho prieskumu v tomto správnom súdnom konaní je rozhodnutie správcu dane, týkajúce sa dane z príjmu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2018. V tomto rozhodnutí sa síce nad rámec nachádzajú aj zistené skutočnosti týkajúce sa dane z pridanej hodnoty, avšak z prvostupňového rozhodnutia podľa správneho súdu vyplývajú zistenia a závery správcu dane, na

základe ktorých správca dane považoval faktúry vystavené žalobcom v čiastke 258 019,00 Eur za prenájom paženia (boxov) za nepreukázateľne vynaložené na dosiahnutie zdaniteľných príjmov v rozpore s ustanovením § 2 písm. i) a § 21 ods. l zákona o dani z príjmov. Uvedené potvrdzuje aj napadnuté rozhodnutie, keď žalovaný po preskúmaní skutkového stavu jednoznačne uviedol, že súhlasí so záverom správcu dane, že náklady v sume 258 019,00 Eur uplatnené v základe dane z príjmov žalobcu sú žalobcom nepreukázateľne vynaložené na dosiahnutie zdaniteľných príjmov v rozpore s ustanovením a ods. l , a to z dôvodu, že pri daňovej kontrole sa nepreukázalo, že dodávateľ MS Fin, s.r.o bol dodávateľom predmetných plnení, k čomu správca dane prijal záver, že nedošlo k uskutočneniu obchodných operácii dodávateľom MS Fin, s. r. o., t. j. predmetné obchodné operácie neboli týmto dodávateľom dodané žalobcovi, a preto správca dane správne zvýšil základ dane v zmysle zákona o sumu 258 019,00 Eur. Vzhľadom na to, že z judikatúry súdov vyššej inštancie jednoznačne vyplýva, že prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie žalovaného tvoria jeden celok, je možné konštatovať, že žalovaný akúkoľvek namietanú pochybnosť, resp. zmätočnosť ohľadom jednotlivých pochybností a záverov správcu dane vyvrátil a ustálil závery správcu dane.

57. V tejto súvislosti žalobca namietol aj to, že Oboznámenie správcu dane č. 102592787/2022 z 20.09.2022, takmer vôbec nemalo charakter riadneho oboznámenia so zistenými skutočnosťami a vzniknutými pochybnosťami, ktoré by zodpovedalo ustanoveniam § 45 ods. 1 písm. f) a § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Správny súd k tomuto uvádza, že Daňový poriadok v § 46 ods. 5 Daňového poriadku pre správcu dane výslovne stanovuje povinnosť oznámiť kontrolovanému daňovému subjektu jeho pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti predložených dokladov alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených a vyzvať ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Takéto oznámenie spolu s výzvou môže byť daňovému subjektu oznámené písomne alebo na ústnom pojednávaní. Správny súd pritom poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/10/2020 zo dňa 24.02.2022, ktorý bol zverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod č. 18/2022, v ktorom sa uvádza, že výzva podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku „môže byť daňovému subjektu alternatívne zaslaná v písomnej forme alebo pochybnosti môžu byť daňovému subjektu oznámené aj počas ústneho pojednávania, na ktoré správca dane daňový subjekt predvolá a následne spíše zápisnicu. Práve týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt“. V predmetnej veci správca dane oboznámil žalobcu so zistenými skutočnosťami počas daňovej kontroly Oboznámením zo dňa 20.09.2022 (súčasť administratívneho spisu), kde správa dane v Bode 1 uviedol svoje zistenia a ich vyhodnotenie vrátane pochybností o neuznaní daňových výdavkov. Žalobca sa však v tam stanovenej lehote k zisteniam správcu dane nevyjadril. Správny súd tak považoval predmetnú námietku žalobcu za nedôvodnú. Podľa žalobcu došlo v Oboznámení, protokole, ako aj v Zápisnici zo dňa 18.07.2023 k zmätočnému a vzájomne nezlučiteľnému kumulovaniu takých záverov správcu dane, z ktorých nebolo a nie je možné zistiť, či správca dane vlastne spochybnil materiálnu existenciu plnenia, alebo či pri nespochybnení materiálnej existencie plnenia správca dane spochybnil (iba) osobu deklarovaného dodávateľa. Podľa správneho súdu ani táto žalobná námietka nie je dôvodná, pretože správca dane rozlišoval medzi dôkazmi a ich vyhodnotením vo vzťahu k dani z príjmu právnickej osoby a vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, pričom bolo zrejmé, že bolo spochybnené dodanie fakturovaných služieb deklarovaným dodávateľom, čo vyplýva aj z predmetných dokumentov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu.

58. Rovnako za nedôvodnú považoval aj námietku žalobcu, týkajúcu sa porušenia ust. § 68 ods. 3 Daňového poriadku. Žalobca mal za to, že správca dane mal najprv oboznámiť žalobcu s výsledkami dokazovania vo vyrubovacom konaní a až potom dohodnúť so žalobcom termín prerokovania pripomienok a dôkazov. Namietal, že Vyjadrenie žalobcu z 28.07.2023 k stanoviskám správcu dane, oznámeným mu na pojednávaní dňa 18.07.2023, už nebolo správcom dane so žalobcom žiadnym spôsobom prerokované a správca dane len bez ďalšieho pristúpil k vydaniu prvostupňového rozhodnutia. Správny súd opätovne uvádza, že uvádza, že pokiaľ postup správcu dane nie je v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje to jeho nezákonnosť ani nezákonnosť vydaného prvostupňového rozhodnutia. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, sú tieto námietky len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s postupom žalovaného. Navyše, správca dane vyhovel žalobcovi a predĺžil mu lehotu na vyjadrenie,

a následne sa Vyjadrením žalobcu z 28.07.2023 k stanoviskám správcu dane zaoberal, o čom svedčí Úradný záznam zo dňa 09.08.2023, ktorý sa nachádza v administratívnom spise správcu dane.

59. Ohľadom námietky nepreskúmateľnosti a nekonkretizovateľnosti protokolu v časti s označením „Súpis kontrolovaných dokladov a iných písomností predložených ku kontrole“, ktorý podľa žalobcu nie je možné z obsahovej stránky vôbec považovať za súpis kontrolovaných dokladov v zmysle § 47 písm. g) Daňového poriadku, správny súd uvádza, že v bode 1.1. je uvedený Súpis kontrolovaných dokladov a iných písomností, predložených ku kontrole, a to: kniha pohľadávok, kniha záväzkov, kniha analytickej evidencie, účtovný denník, hlavná kniha, evidencia majetku, prijaté faktúry, vystavené faktúry, pokladničné doklady, výpisy z bankových účtov, interné doklady, objednávky, dodacie listy, zmluvy, inventarizácia majetku a záväzkov. Doklady, ktoré neboli sporné, resp. ktoré správca dane nespochybnil a sú súčasťou základu dane z príjmov za zdaňovacie obdobie roka 2018, správca dane v tomto súpise neuviedol. Z protokolu jednoznačne vyplýva, ktorá časť sa týka dane z príjmov právnickej osoby (bod II. Výsledok kontroly, 1. Daň z príjmov právnickej osoby) a ktorá časť sa týka dane z pridanej hodnoty (bod II. Výsledok kontroly, 2. Daň z pridanej hodnoty). Správny súd preto ani túto námietku nepovažoval za dôvodnú. Rovnako je koncipovaná aj Zápisnica č. 101809904/2023 zo dňa 18.07.2023, v ktorej v Bode č. 1 sú uvedené dôkazy získané správcom dane v daňovej kontrole, týkajúce sa dane z príjmov právnickej osoby a v Bode č. 2 sú uvedené dôkazy získané správcom dane v daňovej kontrole, týkajúce sa dane z pridanej hodnoty.

60. Žalobca tiež namietal, že kvalita pochybností správcu dane nedosiahla dostatočný štandard na to, aby sa mohlo konštatovať dôvodné spochybnenie dodania fakturovaných služieb prenájmu pažení práve spoločnosťou MS Fin, s.r.o. Správny súd uvádza, že k dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca s hodnotením veci orgánmi verejnej správy nesúhlasí bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, resp. so zásadami logického uvažovania. Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje jeho nezákonnosť. Správny súd má za to, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnemu právnemu záveru o nezapočítaní daňových výdavkov za prenájom pažení. Skutočnosti namietané žalobcom, že spoločnosť MS Fin, s.r.o. podala posledné daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2019, že aj skutočne túto DPH odviedla a ani, že by predmetné plnenie dodal dodávateľ uvedený žalobcom na predmetných faktúrach. Rovnako tak ani to, že spoločnosť MS Fin, s.r.o. má obe preverované faktúry č. 201810047 a 201812002, vystavené pre žalobcu, zaevidované v kontrolných výkazoch pre DPH za zdaňovacie obdobia október 2018 a december 2018 neznamená, že práve žalobcom deklarovaný dodávateľ dodal žalobcovi fakturované služby. Správny súd tiež poukazuje na skutočnosť, že spoločnosť MS Fin, s.r.o. podávala daňové priznania k dani z príjmov právnickej osoby za jednotlivé roky po rok 2017. Za rok 2018 daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby nepodala, a preto nebolo možné preveriť, či mala žalobcom fakturované služby uvedené vo svojom účtovníctve, a teda nebolo možné ani týmto spôsobom preukázať, či dodala žalobcovi fakturované služby.

61. Pokiaľ žalobca namietal, že ani neupravujú ako podmienku pre uznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, resp. pre uznanie nákladov v základe dane z príjmov právnickej osoby, okolnosť, že dodávateľ uvedený na faktúre musí počas daňovej kontroly „formálne a vecne potvrdiť, že dodávku skutočne vykonal“, resp. že musí byť počas daňovej kontroly kontaktný vo vzťahu k správcovi dane, správny súd uvádza, že žalobca sa mýli. Správny súd poukazuje na rozhodovaciu prax Najvyššieho správneho súdu SR, a to rozsudok sp. zn. 3Sfk/28/2022 zo dňa 22.08.2024, ktorý v bode 27 odkázal na predchádzajúcu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf 45/2015 z 26.01.2017, v zmysle ktorej základným kritériom pre uznanie výdavkov v zmysle uvedených zákonných ustanovení sú tri podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne, a to podmienka vecnosti, podmienka preukázateľnosti a podmienka zaúčtovania, na ktoré kritériá musia daňovníci vždy pamätať, a to pri každom konkrétnom výdavku. Len ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne aj podmienka preukázateľnosti výdavkov a ich zaúčtovania, potom sa výdavky uznajú za daňový výdavok. Pre splnenie zákonných podmienok pre uznanie daňového výdavku a následné určenie správnej výšky základu dane z príjmov nepostačuje, ak daňovník deklaruje prijatie dodávky tovaru alebo služby len preukázaním daňového dokladu - faktúry. Daňové doklady musia preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia a na druhej strane je potrebné, aby bolo preukázané, že k prijatiu tovaru/služieb deklarovaného v daňovom doklade reálne aj došlo, a to v rámci dojednaných dodávok tovarov, resp. služieb jednotlivými dodávateľmi. Pokiaľ nie sú splnené

tieto hmotno-právne podmienky, nie je možné konštatovať, že daňový subjekt preukázal rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane z príjmov. Pre uznanie nákladu ako daňového výdavku pre účely dane z príjmov je pritom potrebné, aby bolo preukázané, že služba bola poskytnutá konkrétnym dodávateľom, čo vyplýva aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. sp. zn. 4Sfk/12/2022, kde sa uvádza, že: „Splnenie zákonných podmienok nie je, samozrejme, viazané len na ich formálne preukázanie, ale podstatné je, aby formálne deklarované úkony mali svoj reálny a preukázateľný skutkový základ. Ak je nárok na uznanie výdavku podložený konkrétnou faktúrou, potom splnenie podmienky preukaznosti výdavku nie je možné viazať len na reálne uskutočnenie fakturovaných dodávok tovarov a služieb, ale musí byť tiež preukázaná zhoda medzi skutočným dodávateľom a dodávateľom deklarovaným vo faktúre“, ako aj sp. zn. 6Sžfk/45/2021, kde je uvedené, že: „Ak je nárok na uznanie výdavku podložený konkrétnou faktúrou, potom splnenie podmienky preukaznosti výdavku nie je možné viazať len na reálne uskutočnenie fakturovaných dodávok tovarov a služieb, ale musí byť tiež preukázaná zhoda medzi skutočným dodávateľom a dodávateľom deklarovaným vo faktúre.“ (rovnako tak ďalšie, napr. sp. zn. 4Sžf/71/2012, sp. zn. 6Sžf/57/2013, 8Sžf/32/2014, a ďalšie). Neobstojí tak tvrdenie žalobcu, že nemusí byť daňovým subjektom preukázané dodanie predmetného plnenia práve deklarovaným dodávateľom uvedeným na faktúre (tzv. koncept deklarovaného dodávateľa).

62. Správny súd nepovažuje za dôvodnú ani žalobnú námietku voči záveru žalovaného, resp. správcu dane, že žalobca neuniesol vlastné dôkazné bremeno, keď žalobca tvrdil, že dôkazné bremeno uniesol a preukázal splnenie zákonných podmienok na úseku dane z príjmov, vrátane uplatnených daňových výdavkov. Správny súd zdôrazňuje, že aj v daňovom konaní týkajúcom sa dani z príjmov platí, že dôkazné bremeno na preukázaní zákonných podmienok daňových oprávnení na úseku dane z príjmov, vrátane uplatnených daňových výdavkov, primárne zaťažuje daňový subjekt. Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže mu byť priznané daňové oprávnenie (rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Sžsk 1/2019 zo dňa 21.04.2020, bod 40, publikované v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk 20/2018 zo dňa 11.06.2019, body 49 a 50 publikované v zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov pod R 6/2020.) Dôkazné bremeno daňového subjektu však nie je neobmedzené, ako to vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019, bod 54. Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá, pričom správny súd poukazuje na mechanizmus prenosu dôkazného bremena popísaný v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018 bod 21. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je ale akákoľvek pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť dôvodná, ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise a je spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení zákonných podmienok pre priznanie daňového oprávnenia.

63. Čo sa týka spoločnosti STAR Promotion, spol. s r. o., ktorej akákoľvek súvislosť so žalobcom a s nájmom pažení podľa žalobcu nebola preukázaná, správny súd uvádza, že na účet tejto spoločnosti boli priebežne z účtu spoločnosti MS Fin, s. r. o bezhotovostne poukazované finančné prostriedky v celkovom objeme 510 084,00 Eur. Preto správca dane v rámci riadneho zistenia skutkového stavu preveroval aj túto spoločnosť.

64. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, čo vyplýva, z § 45 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku. V prípade, ak tak žalobca urobí, správca dane, ktorý v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku vedie dokazovanie rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, no svoje rozhodnutie musí náležite zdôvodniť. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodlo. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že postupom správcu dane bolo žalobcovi umožnené uplatniť jeho procesné práva a navrhnúť dôkazy na preukázanie jeho tvrdení, čo už je uvedené aj v predchádzajúcich odsekoch tohto rozsudku. Dokazovanie vedie správca dane, ktorý však nemá ani s ohľadom na zásadu objektívnej pravdy absolútnu povinnosť viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a

nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností.

65. K nekontaktnosti osoby konateľa spoločnosti MS Fin, s.r.o., Tarasa Toderyuka, správny súd uvádza, že sám žalobca v žalobe uviedol, aké úkony pre jeho vypočutie a získanie dôkazov správca dane urobil. Správny súd má za to, že správca dane nebol povinný skúmať ďalej na príslušných policajných orgánoch Českej republiky, či bol menovaný konateľ F. F. prihlásený na pobyt na adrese D. XX/XX, D. XXX XX, E. G., ktorú má zapísanú v obchodnom registri ako konateľ spoločnosti MS Fin, s.r.o., a ak áno, v akom období, ako ani to, či majú vedomosť o jeho súčasnom pobyte. Správca dane vychádzal správne z odpovede na Žiadosť o MVI od Českej finančnej správy, že „zdaniteľná osoba nie je našej daňovej správe známa“ a nemal dôvod túto informáciu spochybňovať.

66. Žalobca tiež namietal nesprávne právne posúdenie v kontexte toho, že žalovaný bral žalobcu za zodpovedného za vzniknutú dôkaznú núdzu, správny súd sa s touto námietkou nestotožnil. Z ustanovení § 24 Daňového poriadku vyplýva, že dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt, ktorý musí byť schopný preukázať ním tvrdené skutočnosti. Dokazovanie, ktoré vykonáva správca dane slúži na verifikáciu skutočností a dokladov predložených daňovým subjektom. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 60/2015 (R19/2017) „daňový výdavok musí byť dostatočne preukázaný, čo znamená, že žalobca musí uniesť dôkazné bremeno a preukázať vecnú súvislosť úhrady za tovary a služby s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov a tiež skutočnosť, že tovar bol reálne dodaný a služby boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre“. Pokiaľ žalobca v daňovom priznaní znížil základ dane z príjmov o daňové výdavky, z podmienky preukázateľnosti podľa § 2 písm. i) v nadväznosti na § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov vyplýva, že musí mať vždy k dispozícii dôkazy o tom, že zákonné podmienky boli splnené a právo na takúto úpravu základu dane vzniklo. Dôkazné bremeno na preukázanie skutočností uvedených v § 24 ods. 1 Daňového poriadku je na žalobcovi. V prípade, ak si ale daňový subjekt uplatňuje zníženie základu dane z príjmov o daňové výdavky, musí mať vždy k dispozícii dôkazy o tom, že zákonné podmienky boli splnené a právo na zníženie základu dane vzniklo. Dôkazné bremeno je na žalobcovi, ktorý má povinnosť zadovážiť si dostatok dôkazov pre prípad, že si bude uplatňovať odpočet dane. Správny súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu SR vyslovené v rozsudku sp. zn. 1Sžf/13/2016 zo dňa 16.01.2018, v zmysle ktorých je rozumné očakávanie, že najmä v zmluvných vzťahoch, vzhľadom na nevylúčenie možnosti vykonania daňovej kontroly v reálne dlhšom časovom úseku, si daňový subjekt zabezpečí dostatok hodnoverných dôkazných prostriedkov ohľadom priebehu zdaniteľného obchodu tak, aby za každých okolností vedel preukázať zrealizovanie zdaniteľného obchodu spôsobom opísaným vo faktúre a aby bol schopný za každých okolností odstrániť pochybnosti daňových orgánov o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného obchodu. Najvyšší súd SR v uvedenom vidí nepriamy vplyv daňových predpisov na dispozitívne dotváranie zmluvných vzťahov, ktoré boli v minulosti pod vplyvom najmä a iba súkromného práva. Žalobca ako daňový subjekt bol priamo účastný na dvojstranných obchodných vzťahoch so svojimi dodávateľmi, ktorých dostatočné preukázanie bol teda spôsobilý zaistiť, nakoľko ako podnikateľský subjekt, vedel, resp. mal vedieť, v akom rozsahu je potrebné vznik daňového výdavku na účely zníženia základu dane preukázať. Správny súd poukazuje na to, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj z rozhodnutia správcu dane vyplýva, že daňové orgány svoje rozhodnutia založili na zistení, že žalobca nesplnil podmienky uplatnenia nákladov ako daňových výdavkov, ktoré sú ustanovené v zákone o dani z príjmov, poukázali pritom na podmienky príslušnosti, existencie, vecnosti, rozsahu, evidencie a najmä na podmienku preukaznosti.

67. Ohľadom námietok o nedbanlivostnom zapojení žalobcu do daňového podvodu a o údajnej nedostatočnej obozretnosti žalobcu, uvádzaným správcom dane v prvostupňovom rozhodnutí, vrátane odpovedí správcu dane na tzv. Axel Kittel test, správny súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie ani rozhodnutie správcu dane nebolo založené na podvode, preto sa týmito žalobnými námietkami viac nezaoberal. Nad rámec uvedeného správny súd konštatuje, že nespochybňuje a reflektuje výber judikatúry, na ktorú až vyčerpávajúco poukázal žalobca v rámci celej správnej žaloby, avšak správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že nestačí žalobcom poukázať na judikatúru a citovať ju, ale aj náležitým spôsobom a dostatočne konkrétne uviesť vecnú súvislosť s preskúmavanou vecou, pretože len samotný poukaz žalobcu na rozhodnutia bez tejto súvislosti nepostačuje na vyslovenie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.

68. Pokiaľ bolo obsahom žalobných bodov a námietok prezentovanie vlastných skutkových a právnych záverov žalobcu, ku ktorým dospel výlučne na základe svojich tvrdení, resp. vyjadrenie všeobecného nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi správcu dane a žalovaného, tieto samé o sebe nemôžu spôsobovať nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca s hodnotením veci orgánmi verejnej správy nesúhlasí bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za následok rozpor napadnutých rozhodnutí so zákonom, resp. so zásadami logického uvažovania. Samotný fakt, že závery, na ktorých boli napadnuté rozhodnutia založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje ich nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutých rozhodnutí, t. j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný (resp. správca dane) mýlil pri hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutých rozhodnutiach, sú tieto námietky len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam v konaní o preskúmanie ich zákonnosti nepostačuje na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí. V rámci takto formulovaných žalobných bodov tak chýba zrozumiteľná argumentácia, v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutých rozhodnutiach.

69. Preskúmaním veci správny súd zistil, že žalobné námietky neboli spôsobilé spochybniť podstatné skutkové a právne závery žalovaného, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa .

70. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže vo vzťahu k žiadnemu z účastníkov konania nezistil dôvod na ich priznanie. Žalobca nemal v konaní úspech, preto mu právo na náhradu trov konania nepatrí podľa a contrario. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnému žalobcovi priznané. Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovaného nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať.

71. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ). 71. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku ( ).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( , SSP a a contr.), ktorá má odkladný účinok ( ).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote do jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ).

Podľa , 2 , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , 2 , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.