Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-1S/89/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek senátu Mgr. Simony Kočišovej, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Barbory Vrbovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., D. XX/XX, E., zast.: JUDr. Jiří Choutka, advokát, Štúrovo námestie 121, Trenčín, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 00336/Os/2018/153/RK zo dňa 27.01.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. 00336/Os/2018/153/RK zo dňa 27.01.2020 a rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 00336/Os/2018/153 zo dňa 14.10.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný ako orgán príslušný podľa o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „ZZTP“) vo veci žiadosti žalobcu z 07.02.2019 o zápis do zoznamu znalcov v odbore Cestná doprava, odvetvie: Technický stav cestných vozidiel, odvetvie: Nehody v cestnej doprave a odvetvie: Odhad hodnoty cestných vozidiel a odbor: Strojárstvo, odvetvie: Odhad hodnoty strojových zariadení (ďalej aj len ,,žiadosť“) rozhodnutím č. 00336/OS/2018/153 z 14.10.2019 (ďalej aj len ,,prvostupňové rozhodnutie“) zamietol túto žiadosť v celom rozsahu z dôvodu nepreukázania splnenia predpokladov podľa a e) ZZTP.

2. Žalovaný poukázal na zoznam konkrétnych príloh, ktoré boli pripojené k žiadosti. Konštatoval, že preskúmaním žiadosti spolu s prílohami dospel k záveru, že žalobca nepreukázal získanie vzdelania a vykonávanie praxe v odbore: Cestná doprava a získanie vzdelania a vykonávanie praxe v odbore: Strojárstvo. K tomu uviedol, že k posúdeniu, či vzdelanie žalobcu možno považovať za vzdelanie v odbore: Cestná doprava a v odbore: Strojárstvo bolo potrebné poznať obsah predmetného študijného odboru, resp. profilu jeho absolventa. Žalovaný sa na tento účel zaoberal podrobne vzdelaním v odbore, v rámci ktorého žalobca doložil k žiadosti o zápis tri listiny, a to: i) Vysvedčení o statní záverečné zkoušce zo dňa 17.07.1987, ktorým preukázal absolvovanie vysokoškolského vzdelania v študijnom odbore „provoz zbraňových systému“, a to na Fakulte tankového vojska Vysokej školy pozemního vojska; ii) Diplom zo dňa 17.07.1984, ktorým preukázal absolvovanie vysokoškolského vzdelania v študijnom odbore „provoz zbraňových systému“, a to na Fakulte tankového vojska Vysokej školy pozemního vojska a iii) Diplom zo dňa 12.07.1991, ktorým preukázal absolvovanie postgraduálneho štúdia v študijnom

odbore „velitelsko-štábním“ špecializácia „raketové vojsko a dělostřelectvo“, Fakulta velitelská a štábni Vojenskej akadémie v Brně.

3. V nadväznosti na uvedené, žalovaný listom z 15.08.2019 požiadal študijné oddelenie Univerzity obrany v Brně o súčinnosť, a to o zaslanie profilu absolventa, resp. opisu študijného odboru „provoz zbraňových systému“ vyučovaného na Fakulte tankového vojska Vysokej vojenskej školy pozemního vojska v roku 1987, t. j. v období, kedy predmetný študijný odbor žalobca absolvoval. Súčasne žalovaný požiadal o poskytnutie opisu študijného odboru „velitelsko-štábním“ špecializácia „raketové vojsko a dělostřelectvo“ vyučovaného vo Vojenskej akadémii v Brně v roku 1991, t. j. v období, kedy predmetný študijný odbor žalobca absolvoval. Univerzita obrany v Brně listom z 23.09.2019 doručila žalovanému listinu označenú ako: „Žádost o poskytnutí součinnosti – odpověď“ (ďalej aj len ,,odpoveď Univerzity obrany v Brne), z ktorej obsahu a príloh č. 1 a 2 vyplynulo, že odborný profil študijného odboru velitelsko-inženírsky pozostával najmä z oblastí Delostrelecká technika, Streľba pozemného delostrelectva, Matematika, Delostrelecká strelecká príprava a riadenie paľby. Absolvent v príprave ďalej získal znalosti v oblastí Chémie, Fyziky, Matematiky, Marxisticko - leninská filozofia, Elektrotechnika a Základy elektroniky. Učebný plán študijného zamerania je postavený tak, aby po absolvovaní predmetov teoretického základu umožnil študentom získať potrebné poznatky zodpovedajúce teoretickému základu vojenských technických systémov, nadobudnúť dobré vedomosti z oblasti konštrukcie ručných a automatických zbraní, delostreleckých zbraní, zbraní bojových vozidiel a pod. Po ukončení štúdia absolvent bude schopný a získané znalosti mu umožnia riadiť tímy pracovníkov v tejto oblasti, samostatne viesť aj veľké projekty a prevziať zodpovednosť za komplexné riešenia (príloha č. 1). Ďalej z obsahu Prílohy č. 2 vyplynulo, že odborný profil študijného odboru „velitelsko- štábnim“ špecializácia „raketové vojsko a delostrelectvo“ (ďalej ako „RVD“) pozostával najmä z oblastí Teória streľby a riadenie paľby RVD, Operačné a bojové použitie RVD, Telesná príprava, Teória streľby a riadenia paľby pozemného delostrelectva. Absolvent v príprave ďalej získal potrebné znalosti v oblasti Aplikovanej matematiky, Vojenskej praxe, Metodiky bojovej prípravy a Automatizovaných systémov velenia. Cieľom postgraduálneho učebného plánu je formovať, rozvíjať a zdokonaľovať osobnostné a sociálno-psychologické predpoklady absolventa pre kvalitný a efektívny výkon vojenskej služby na príslušných organizačných stupňoch štruktúry ozbrojených síl.

4. K prvej podmienke týkajúcej sa vzdelania v odbore žalovaný uviedol, že posudzoval skutočnosť, či zameranie študijného odboru absolvovaného žalobcom mu poskytlo teoretické vedomosti potrebné na výkon znaleckej činnosti v znaleckom odbore Cestná doprava. Ďalej uviedol, že vychádzajúc z vyhlášky č. , ktorou sa vykonáva o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,“), na splnenie podmienky vzdelania v odbore Cestná doprava, je potrebné absolvovať také vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ktoré jeho absolventom poskytne dostatočné teoretické vedomosti zamerané v prevažnej miere na cestné vozidlá definované v zákone o prevádzke vozidiel a nie vzdelanie zamerané na delostreleckú techniku, poprípade zariadenia alebo stroje vo vojenskej oblasti. V tejto súvislosti žalovaný s poukazom na charakteristiku profilu absolventa (odpoveď Univerzity obrany v Brne) žalobcom absolvovaných študijných odborov, uviedol, že žalobca nezískal vzdelanie zamerané na cestné vozidlá, keďže jeho vzdelanie bolo zamerané najmä na delostreleckú techniku, prípadne jej prevádzku a opravy a streľbu pozemného delostrelectva. Nejde preto o vzdelanie, ktorého obsah by bol zameraný na cestné vozidlá, ich dielce a iné prvky vyskytujúce sa v cestnej doprave, technický a morálny stav dopravného značenia, ktoré je potrebné na zápis do odboru: Cestná doprava. Znalecký odbor Cestná doprava je zameraný výlučne na cestné vozidlá vyrobené na prevádzku v cestnej premávke, naproti tomu vzdelanie žalobcu je zamerané na oblasť vojenskej techniky, najmä delostreleckej techniky.

5. Obdobne žalovaný posudzoval, či zameranie študijného odboru absolvovaného žalobcom mu poskytlo teoretické vedomosti potrebné na výkon znaleckej činnosti aj v druhom znaleckom odbore – Strojárstvo. K tomu uviedol, že vychádzajúc z vyhlášky č. , na splnenie podmienky vzdelania v odbore Strojárstvo je potrebné absolvovať také vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ktoré jeho absolventom poskytne dostatočné teoretické vedomosti zamerané v prevažnej miere na strojové zariadenia kategorizované a vymenované vo vyhláške č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku (ďalej aj len ,,vyhláška č. č. “). Žalobca má absolvované vzdelanie zamerané na stroje a techniku, ktoré sa vyskytujú vo vojenskej oblasti, akými sú napríklad strojové delá. Takéto stoje nemožno zaradiť do žiadnej kategórie strojových zariadení v zmysle vyhlášky č. Po dôkladnom preskúmaní kategorizácie strojových zariadení v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z.

z., žalovaný dospel k záveru, že strojové zariadenia nie sú obsahom vzdelania žalobcu, pretože tým je najmä delostrelecká technika, technická termodynamika a hydraulika, teoretická mechanika, operačné a bojové použitie RVD, ako aj technika určená na vojenské účely, ktoré nie je možné subsumovať ani do jednej kategórie strojových zariadení.

6. K druhej podmienke zápisu, ktorou je vykonávania praxe v odbore, ktorý je predmetom činnosti, v prípade znalcov v trvaní najmenej sedem rokov žalovaný uviedol, že základným predpokladom vykonávania praxe v odbore je predchádzajúce získanie vzdelania v požadovanom odbore, t. j. praxi predchádza teória, pričom táto podmienka je aj ustanovená v § 5 ods. 1 písm. c) ZZTP. Následne poukázal na § 5 ods. 1 písm. e) ZZTP, v zmysle ktorého zapíše do zoznamu fyzickú osobu, ktorá po získaní vzdelania v odbore vykonáva prax v odbore. K tomu ďalej uviedol, že ak žalobca nezískal vzdelanie potrebné na zápis, tak nemohol získať ani prax, ktorú by bolo možné kvalifikovať ako prax potrebnú na zápis do zoznamu v požadovaných odboroch (rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S 186/2016 z 14.11.2017).

7. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca podal rozklad, v ktorom namietal, že splnil všetky potrebné náležitosti na to, aby sa stal znalcom v požadovaných odboroch. Doložil tri prílohy (fotokópia vodičského preukazu, výkaz absolvovaných predmetov počas štúdia na Vysokej vojenskej škole pozemného vojska vo Výškové zo dňa 17.07.1987, fotokópiu výkazu štúdia na Strojníckej fakulte Slovenskej technickej univerzity - fotokópia slúžiaca iba pre porovnanie štúdia). Minister spravodlivosti Slovenskej republiky ako vedúci žalovaného rozhodnutím č. 00336/Os/2018/153/RK zo dňa 27.01.2020 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie) zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

8. K namietanému nesprávnemu výkladu rozsahu a obsahu žalobcom dosiahnutého vysokoškolského vzdelania žalovaný uviedol, že žalobca preukazoval splnenie podmienky - dosiahnutie vzdelania v požadovaných odboroch prostredníctvom vzdelania na Vysokej vojenskej škole pozemného vojska vo Výškové, na fakulte tankového vojska v študijnom odbore: prevádzka zbraňových systémov. Žalobca prirovnal túto vysokú školu k vysokým školám ako Žilinská univerzita v Žiline, Slovenská technická univerzita v Bratislave - strojnícka fakulta, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre (ďalej aj len „vysoké školy technického zamerania“). Uviedol, že absolventov vysokých škôl technického zamerania žalovaný zapisuje do zoznamu znalcov. Prostredníctvom kópie študijného výkazu z Vysokej školy pozemného vojska vo Výškové poukázal na to, že absolvoval vysokú školu, ktorá má podobný charakter ako vysoké školy s technickým zameraním. Žalovaný k uvedenému konštatoval, že nespochybňuje, že Vysoká škola pozemného vojska vo Výškové bola technického zamerania, avšak uvedené predmety neboli študované, resp. vyučované všeobecne, ale so zameraním na konkrétny študijný odbor - „prevádzka zbraňových systémov“. Napriek technickému zameraniu, preto tento odbor neponúka absolventom vedomosti z dvoch tak širokospektrálnych oblastí, akými sú cestná doprava a strojárstvo, o to viac, ak sa tieto odbory samostatne študujú na vysokých školách, ktoré sú konkrétne zamerané na danú problematiku. Odbor cestná doprava je zameraný na väčšie spektrum vozidiel a väčší záber problematiky v danej oblasti, akým sa venoval žalobca v študijnom odbore veliteľsko-inžiniersky RVD na Vysokej škole pozemného vojska. Obdobne to platí aj v prípade študijného odboru strojárstvo, pretože žalobca získal vzdelanie a vedomosti len z vojenských strojov, teda nie také vzdelanie (a v požadovanom rozsahu), ako osoba, študujúca strojárstvo v študijnom odbore zameranom na strojové zariadenia.

9. Ďalej uviedol, že požadované vedomosti (z oblastí cestnej dopravy, dopravných nehôd, prípadne technických stavov cestných vozidiel a vedomosti z oblastí strojových zariadení) vysoká škola, ktorú žalobca absolvoval nezahrnula do profilu absolventa, t. j. do charakteristiky činností, na ktoré počas štúdia pripravila svojich absolventov. Žalovaný zdôraznil, že pri posudzovaní podmienky vzdelania v konkrétnych odboroch je potrebné vychádzať z obsahu študijného odboru, resp. z profilu absolventa študijného odboru, pretože tam je vymedzené základné zameranie daného štúdia.

10. K námietke, že žalobca splnil podmienku spočívajúcu v nadobudnutí odbornej praxe v odboroch v trvaní najmenej sedem rokov a k žalobcovej argumentácii dlhoročnou praxou v ozbrojených silách Slovenskej republiky žalovaný uviedol, že kvalifikovanú prax môže žiadateľ o zápis do zoznamu v rámci predmetného odboru nadobudnúť iba po získaní adekvátnych teoretických vedomostí, keďže práve úspešné absolvovanie vysokoškolského vzdelania umožňuje garantovať adekvátne odborné zameranie a kvalitatívne cielenie nadväzujúcej praxe. Ak teda bolo konštatované, že žalobca nezískal dostatočné

vzdelanie v požadovaných odboroch, nemohol na to vykonať ani nadväzujúcu prax. K tomu poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/20/2012 z 16.01.2013.

11. K žalobcovej argumentácii, že keby nemal nadobudnuté odborné vzdelanie, nebol by schopný úspešne absolvovať špecializované vzdelávanie v súdneho inžinierstva na Žilinskej univerzite v Žiline v odbore: Cestná doprava v roku 1988 a v odbore: Strojárstvo v roku 2002 žalovaný poukázal na ZZTP, v zmysle ktorého je absolvovanie špecializovaného vzdelávania samostatným predpokladom pre zápis do zoznamu, ktorého splnenie nie je spôsobilé nahradiť nesplnenie predpokladov na zápis podľa a písm. e) ZZTP, čím je získanie vzdelania a praxe v odbore (čo potvrdzuje napr. aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S 191/2016 z 10.05.2018). Odborná skúška a špecializované vzdelávanie rozširujú odborné vedomosti a poznatky, ale nenahrádzajú vedomosti získané na vysokej škole a každú zákonnú podmienku na zápis je potrebné posudzovať samostatne.

II.

Žaloba

12. Žalobca zastúpený advokátom podal včas voči napadnutému rozhodnutiu správnu žalobu, ktorú vychádzajúc z jej obsahu, odôvodňoval najmä tým, že žalovaný nedal žalobcovi možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, ktorým bola odpoveď Univerzity obrany v Brne, ďalej tým, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a priznal mu nárok na plnú náhradu trov konania.

13. Žalobca poukázal na § 3 ods. 2 a 5 a § 46 správneho poriadku a uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že pri rozhodovaní správne orgány vychádzali výlučne z odborného profilu študijného odboru veliteľsko – inžiniersky (príloha č. 1 Žádost o poskytnutí součinnosti – odpověď) predloženého Univerzitou obrany v Brně na základe žiadosti správneho orgánu. V tejto súvislosti namietal, že v priebehu konania nemal možnosť sa k uvedenej listine a jej prílohám vyjadriť a zároveň namietal, že táto listina, resp. jej prílohy nemôžu bez ďalšieho tvoriť podklad rozhodnutia vedúci k spoľahlivému zisteniu stavu veci. V tejto súvislosti uviedol, že obsah študijného odboru charakterizujú najmä oblasti a rozsah vedomostí, zručností a kompetencií a tento nie je možné stotožňovať s profilom absolventa vysokej školy, ktorý predstavuje absolventa len vo všeobecnej rovine. Žalobca ďalej namietal, že správne orgány sa na účely spoľahlivého zistenia stavu veci mali zaoberať konkrétnym obsahom štúdia a získanými vedomosťami a zručnosťami, ako v obdobných veciach, keďže znalcom v odboroch Cestná doprava a Strojárstvo by mohla byť len fyzická osoba, ktorá má prísne špecifické vzdelanie v daných odboroch, čo však vzhľadom na súčasný zoznam znalcov v daných odboroch nie je dodržané a v zozname znalcov sú evidované fyzické osoby, ktoré majú obdobné technické vzdelanie ako žalobca.

14. Ďalej vyjadril nesúhlas s konštatovaním žalovaného, že predmety (či tie, ktoré príkladmo uviedol prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí, alebo účastník konania v podanom rozklade) neboli študované, resp. vyučované všeobecne, ale so zameraním na konkrétny študijný odbor - „prevádzka zbraňových systémov“, a preto študijný odbor žalobcu, hoc aj technického zamerania, nemôže ponúkať absolventom vedomosti z dvoch tak širokospektrálnych oblastí, akými sú cestná doprava a strojárstvo. Nestotožnil sa ani s konštatovaním žalovaného, že samotný študijný odbor cestná doprava je zameraný na väčšie spektrum vozidiel a väčší záber problematiky v danej oblasti, akým sa žalobca venoval v študijnom odbore veliteľsko – inžiniersky RVD na Vysokej škole pozemného vojska, čo obdobne platí aj v prípade študijného odboru strojárstvo. Namietal taktiež s týmto súvisiaci záver žalovaného, že získal vzdelanie a vedomosti len z vojenských strojov, teda nie také vzdelanie (a v požadovanom rozsahu) ako osoba, študujúca strojárstvo v študijnom odbore zameranom na strojové zariadenia.

15. Voči vyššie uvedenému žalobca argumentoval, že nie je zrejmé, na základe akých dôkazov dospel žalovaný k záveru, že žalobcom v rozklade uvádzané predmety boli vyučované všeobecne. Uviedol, že napr. technológia kovov, technická termodynamika a hydraulika, teoretická mechanika, pružnosť a pevnosť, časti strojov, základy strojníckeho inžinierstva sú založené na rovnakých fyzických zákonoch a

rovnakých parametroch. Namietal taktiež, že nie je zrejmé, na základe akých skutočností alebo dôkazov dospel žalovaný k názoru dotýkajúceho sa spektra vozidiel a šírky problematiky v oblasti cestná doprava, spochybňujúc vzdelanie žalobcu. Podľa žalobcu uvedené tvrdenia vychádzajú z toho, že správne orgány vychádzali len z vyššie uvádzaného listinného dôkazu - príloha č. 1 k Žádost o poskytnutí součinnosti – odpověď) predloženého Univerzitou obrany v Brně.

16. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s námietkami obsiahnutými v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktorými žalobca poukazoval na vojenskú techniku a jej prepravu, všeobecne známu náväznosť zbrojárskej techniky a civilných technických zariadení a s tým súvisiace potrebné znalosti a vzdelanie. Podľa žalobcu z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom vyhodnotil námietky žalobcu a na základe čoho ich hodnotil tak, ako ich klasifikoval. Podľa žalobcu, bez akéhokoľvek vyjadrenia zostali aj námietky v rozklade žalobcu týkajúce sa odbornej praxe v odbore.

III.

Vyjadrenie žalovaného

17. Žalovaný sa vo vyjadrení k žalobe v zásade pridržal svojej predchádzajúcej argumentácie uvedenej v napadnutom, resp. prvostupňovom rozhodnutí. K žalobnej námietke nedodržania základných zásad správneho konania najmä s prihliadnutím na zásadu súčinnosti uviedol, že v konaní o zápis je žalovaný povinný posúdiť splnenie podmienok zápisu podľa § 5 ZZTP. Jednou z podmienok je aj podmienka vzdelania v odbore, ktoré musí účastník konania preukázať napr. vysokoškolským diplomom, maturitným vysvedčením alebo iným dokladom. Žalobca v konaní o zápis preukazoval svoje vzdelanie v požadovaných odboroch diplomom, z ktorého vyplýva, že absolvoval vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore prevádzka zbraňových systémov na Fakulte tankového vojska Vysokej školy pozemného vojska vo Výškové. Za účelom, aby žalovaný pri rozhodnutí vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci, tak dňa 15.08.2019 listom požiadal študijné oddelenie Univerzity obrany v Brne o súčinnosť, a to o zaslanie profilu absolventa, resp. opisu študijného odboru prevádzky zbraňových systémov vyučovaného na Fakulte tankového vojska Vysokej školy pozemného vojska vo Výškové a odboru veliteľsko-inžiniersky RVD vyučovaného na Vojenskej akadémií v Brne. Univerzita obrany v Brne poskytla súčinnosť a zaslala obsahovala opisy odborných profilov študijných odborov (odpoveď Univerzity obrany v Brne).

18. K žalobnej námietke, že žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k predmetným opisom študijného odboru (odpoveď Univerzity obrany v Brne) žalovaný uviedol, že tieto opisy plnia v konaniach pri posudzovaní splnenia podmienky vzdelania len doplnkovú funkciu, resp. slúžia podporne a opisy sa týkajú vzdelania žalobcu, čiže žalobca vie sám, aké vysokoškolské štúdium absolvoval a z akých predmetov pozostávalo. Nejde o žiadne nové skutočnosti, o ktorých by žalobca pred vydaním rozhodnutia nevedel. Možnosť vyjadriť sa k opisom študijných odborov, ktoré zahrnulo ministerstvo do prvostupňového rozhodnutia mal pri podaní opravného prostriedku, t. j. mohol sa dostatočne vyjadriť v podanom rozklade, avšak žalobca v rozklade tieto opisy vôbec nenapadol. Žalovaný pripustil, že došlo k procesnej chybe v podobe nedodržania základnej zásady súčinnosti správneho konania (§ 3 ods. 2 prvá veta správneho poriadku), ale zároveň je toho názoru, že takéto konanie nezakladá dôvod na zrušenie jeho rozhodnutí.

19. K podmienke vzdelania pre zápis do požadovaných odborov žalovaný uviedol, že toto je možné preukázať len vysokoškolským diplomom druhého stupňa, pričom je nevyhnutné, aby takéto vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa poskytlo absolventovi minimálne také základne vedomosti z oblasti cestnej dopravy, ktoré následne vie aplikovať aj v praxi. K tomu poukázal na to, že žalobca preukazoval svoje odborné vzdelanie pre požadované odbory diplomom, z ktorého vyplýva, že absolvoval vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore prevádzka zbraňových systémov a ako sa už žalovaný vyjadril vo svojich rozhodnutiach, tento študijný odbor, hoc je technického zamerania, nemôže ponúkať absolventom vedomosti z dvoch tak širokospektrálnych oblastí, akými sú cestná doprava a strojárstvo. Podľa žalovaného žalobca absolvoval vysokoškolské vzdelanie technického zamerania, v rámci ktorého zvládol predmety opierajúce sa o matematické a fyzikálne znalosti, mechanizmy a pod., avšak v konečnom dôsledku sú tieto nadobudnuté vedomosti orientované na vojenskú oblasť. Konkrétne aj vo vzťahu k odboru strojárstvo žalovaný uviedol, že žalobcom absolvované vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa bolo v študijnom odbore prevádzka zbraňových

systémov a zamerané na stroje a techniku, ktoré sa vyskytujú vo vojenskej oblasti, akými sú napríklad strojové delá, pričom tieto stroje nemožno zaradiť do žiadnej kategórie strojových zariadení.

20. K námietke, že sa žalovaný nevyjadril k námietkam v rozklade, ktorými žalobca konkrétne poukazoval na vojenskú techniku jej prepravu, všeobecne známu nadväznosť zbrojárskej techniky a civilných technických zariadení v súvislosti s jeho vykonávanou praxou, žalovaný uviedol, že predpokladom vykonávania praxe v odbore je predchádzajúce získanie vzdelania v požadovanom odbore. Preto ak žalovaný zastával dostatočne odôvodnený názor, že žalobca nemá relevantné vzdelanie pre zápis, nie je nevyhnutné sa vyjadriť ku každej námietke obsiahnutej v rozklade.

21. K námietke, že v zozname znalcov sú zapísaní aj takí znalci, ktorí majú obdobné vzdelanie ako má žalobca, žalovaný uviedol, že v aktuálnom zozname znalcov sú zapísané aj také fyzické osoby, ktoré preukázali splnenie predpokladov na vymenovanie za znalca podľa o znalcoch a tlmočníkoch, účinného do 31.08.2004, a teda v zozname znalcov sú zapísaní znalci, u ktorých je predpoklad, že podmienku vzdelania podľa účinnej právnej úpravy nespĺňajú, ale splnenie predpokladov na zápis sa pri znalcoch vymenovaných do 31.8.2004 posudzuje podľa o znalcoch a tlmočníkoch (). Pokiaľ žalobca argumentoval, že sám bol v minulosti zapísaný do zoznamu znalcov podľa ustanovení o znalcoch a tlmočníkoch, tak žalovaný uviedol, že v tom čase sa podmienka odborného vzdelania vôbec neposudzovala, resp. vyžadovala sa len akási špeciálna výučba pre znaleckú činnosť. V súčasnosti sa však vychádza z ZZTP.

IV.

Replika žalobcu a duplika žalovaného

22. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou, v ktorej sa pridržal svojej predchádzajúcej argumentácie ohľadom dosiahnutia požadovaného vzdelania. Na repliku žalobcu reagoval žalovaný duplikou, v ktorej sa taktiež pridržal svojej predchádzajúcej argumentácie k otázke nadobudnutia požadovaného vzdelania a žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

V.

Konanie na správnom súde

23. Podľa a ods. 3 o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,“), začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre vo veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 1S správneho súdu. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-1S/89/2020.

VI.

Pojednávanie

24. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa , rozhodol na pojednávaní dňa 23. septembra 2025 rozsudkom. Pojednávania sa zúčastnila poverená zástupkyňa žalovaného, žalobca sa bez ospravedlnenia nezúčastnil.

25. Poverená zástupkyňa žalovaného sa pridržala argumentácie žalovaného v jeho predchádzajúcich podaniach a navrhla žalobu zamietnuť.

VII.

Relevantná právna úprava

26. Podľa o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak nie je ustanovené v tomto zákone inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

27. Podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

VIII.

Právne posúdenie

28. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní bolo napadnuté rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý rozklad a potvrdené prvostupňové rozhodnutie, ktorým žalovaný zamietol žiadosť žalobcu o zápis do zoznamu znalcov v odbore Cestná doprava, odvetvie: Technický stav cestných vozidiel, odvetvie: Nehody v cestnej doprave a odvetvie: Odhad hodnoty cestných vozidiel a odbor: Strojárstvo, odvetvie: Odhad hodnoty strojových zariadení.

29. Správny súd uvádza, že z obsahu žaloby vyplynulo, že túto žalobca odôvodňuje , e), g) . Žalobca v rámci svojich žalobných námietok kládol dôraz najmä na porušenie zásady úzkej súčinnosti podľa správneho poriadku, keď žalovaný nedal žalobcovi možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, ktorým bol odborný profil študijného odboru veliteľsko – inžiniersky (príloha č. 1 Žádost o poskytnutí součinnosti – odpověď) predloženého Univerzitou obrany v Brně. Uvedené podľa žalobcu malo za následok nesprávne zistenie stavu veci. Okrem uvedeného bola žalobcova argumentácia sústredená na nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.

30. Správny súd sa v prvom rade zaoberal zásadnou námietkou žalobcu, ktorá bola procesného charakteru a spočívala v tom, že nemal možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, v čom videl porušenie zásady súčinnosti v zmysle § 3 ods. 2 správneho poriadku. Obsahom tejto námietky bola argumentácia, že žalovaný za kľúčový podklad pre rozhodnutie považoval odpoveď Univerzity obrany v Brne, ktorá na základe žiadosti žalovaného o súčinnosť zaslala žalovanému list, predmetom ktorého bol popis profilu absolventa, resp. opis študijného odboru „provoz zbraňových systému“ (Fakulta tankového vojska Vysokej vojenskej školy pozemního vojska) a študijného odboru „velitelsko-štábní“ špecializácia „raketové vojsko a dělostřelectvo“ (Vojenská akadémia v Brně), t.j. odborov, ktorých absolvovanie žalobca preukázal predložením diplomov. Žalobca tieto diplomy predložil k žiadosti o zápis za účelom preukázania splnenia podmienky dosiahnutia vzdelania v odbore (§ 5 ods. 1 písm. c) ZZTP). Žalovaný v rámci prieskumu žalobcom predložených dokladov (diplomy) vyžiadal od Univerzity obrany v Brne profil absolventa žalobcom študovaných odborov, resp. opis predmetného študijného odboru. Správny súd konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu ako aj prvostupňového rozhodnutia vyplynulo, že žalovaný vzal pri svojom rozhodovaní do úvahy odpoveď Univerzity obrany v Brne, pričom o obsah tejto odpovede oprel svoj záver ohľadom spochybnenia podmienky požadovaného vzdelania, ktoré žalobca absolvoval (čo preukazoval zmienenými diplomami). Správny súd súčasne konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu nevyplynulo, že by žalobca bol pred vydaním prvostupňového rozhodnutia vyzvaný, resp. poučený o možnosti vyjadriť sa konkrétne k obsahu odpovede Univerzity obrany v Brne. V tejto súvislosti je potrebné zamerať sa na to, či uvedeným postupom došlo k porušeniu zásady súčinnosti podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, príp. iných súvisiacich ustanovení a následne bude potrebné zaoberať sa tým, či takéto prípadné porušenie dosahovalo s ohľadom na okolnosti prejednávanej veci takú intenzitu, že by malo za následok nezákonnosť rozhodnutia.

31. Pri posudzovaní vyššie naznačených otázok správny súd vzal do úvahy skutočnosť, že žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí poukazoval na obsah odpovede od Univerzity obrany v Brně, z čoho je zrejmé, že túto odpoveď, resp. jej obsah možno považovať za jeden z podkladov pre rozhodnutie. Súčasne je potrebné prihliadnuť na to, že uvedená odpoveď Univerzity obrany v Brne bola kľúčovým podkladom pre rozhodnutie žalovaného, pretože na jej základe v konečnom dôsledku spochybnil

relevanciu žalobcom predložených dokladov (diplomov) na účely preukázania podmienky absolvovania požadovaného vzdelania.

32. Žalobca relevantne namietal porušenie zásady súčinnosti vyjadrenej v § 3 ods. 2 správneho poriadku. V tejto súvislosti správny súd všeobecne k zásade súčinnosti poukazuje na to, že z § 3 ods. 2 prvej vety správneho poriadku vyplýva, že správny orgán je povinný vždy umožniť účastníkom konania, aby sa vyjadrili k podkladom pre rozhodnutie, pričom cit. ustanovenie zákona je ďalej v texte správneho poriadku implementované do § 33 ods. 2 správneho poriadku. Z normatívneho textu cit. ustanovení správneho poriadku vyplýva, že za zákonné možno považovať také rozhodnutie vydané v správnom konaní, ktoré bolo vydané na základe podkladov, ku ktorým bolo umožnené účastníkovi konania poskytnúť vlastné vyjadrenie, prípadne uskutočniť návrhy na doplnenie dokazovania, a to skôr, ako bolo toto rozhodnutie vydané.

33. Zo súvisiaceho § 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku vyplýva, že správny orgán je povinný v konaní zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom za podklad rozhodnutia sa považuje o.i. aj vyjadrenie účastníka konania. Uvedené korešponduje záveru, podľa ktorého správny orgán obligatórne poskytne účastníkovi konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadril k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhol jeho doplnenie. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že správny orgán vychádzal v značnej miere z podkladu, ktorým bola odpoveď Univerzity obrany v Brne, avšak bez toho, aby poskytol žalobcovi ako účastníkovi konania možnosť oboznámiť sa s daným podkladom a vyjadriť sa k nemu. Uvedené predstavuje podľa názoru správneho súdu zásadné procesné pochybenie, a to osobitne v situácii, kedy z hľadiska argumentácie správny orgán vyhodnotil uvedený podklad v neprospech žalobcu. Správny súd týmto konštatovaním neposudzuje vecnú správnosť obsahu odpovede Univerzity obrany v Brne, avšak pokiaľ nebola žalobcovi zo strany žalovaného poskytnutá možnosť vyjadriť sa k tomuto podkladu, tak uvedené má za následok nezákonnosť rozhodnutia spočívajúcu v porušení aj žalobcom namietaného § 3 ods. 2 správneho poriadku, ako aj § 33 ods. 2 a napokon aj § 32 ods. 1 správneho poriadku, čo taktiež žalobca naznačil vo svojej žalobnej argumentácii. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca pred rozhodnutím v zásade nemal vedomosť ani o existencii odpovede Univerzity obrany v Brne a taktiež nemal možnosť vyjadriť sa k tomuto podkladu pre rozhodnutie, ktorý sa navyše javil v jeho neprospech, správny súd prijal záver, že toto procesné porušenie dosahovalo takej intenzity, že bolo spôsobilé mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

34. Pokiaľ žalovaný argumentoval tým, že žalobca ani v rozklade nenapadol odpoveď Univerzity obrany v Brne, tak správny súd konštatuje, že je zásadne prípustné uplatniť v správnej žalobe aj to, čo žalobca nenamietal (teda neurobil predmetom administratívneho prieskumu) v odvolacom konaní pred orgánom verejnej správy. V administratívnom odvolacom konaní platí, že odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, a ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni (§ 59 ods. 1 správneho poriadku). Okrem toho správne súdne konanie nie je pokračovaním správneho konania, a preto určité skutočnosti je možné posudzovať novo až v správnom súdnictve. Žalobca je teda oprávnený uviesť v správnej žalobe všetky dôvody, pre ktoré považuje rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné s tým, že tomu nebráni ani skutočnosť, že niektoré z nich neuplatnil už v odvolacom konaní, aj keď tak urobiť mohol [pozri k tomu napr. uznesenie rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 7 Afs 54/2007 (1742/2009 Sb. NSS)]. Prípustné sú nesporne aj námietky právne, ktoré žalobca neuplatnil v konaní pred orgánom verejnej správy, čomu svedčí aj obligatórne zastúpenie advokátom ( ) (k tomu pozri BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. . 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 910).

35. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, správny súd vyhodnotil ako dôvodnú námietku žalobcu ohľadom nedodržania § 3 ods. 2 správneho poriadku zo strany žalovaného, čo malo za následok dôvodnosť podanej žaloby. Z uvedeného dôvodu napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa v spojení s . Úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní bude odstrániť procesné pochybenie, doručiť žalobcovi odpoveď Univerzity obrany v Brne a dať žalobcovi možnosť, aby sa k tomuto podkladu vyjadril. Ďalší postup správneho orgánu bude následne závisieť od vyjadrenia žalobcu k predmetnému podkladu.

36. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že úspešnému žalobcovi náhradu účelne vynaložených trov konania poukazom na ust. voči žalovanému priznal. O ich výške rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 1 mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.