Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28P-25-2020.pdf
PDF · 107.63 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/25/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou, v právnej veci manželky: I. W., G.. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, X., t.č. bytom P. X. U.. Č.. XXX, zastúpená: JUDr. Igor Klamár, advokát so sídlom Družstevná 5, Bratislava, proti manželovi: T. W., B.. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. - U. T., t.č. bytom G. XX, X., zastúpený: Advokátska kancelária Studio Legale, s.r.o., so sídlom Galandova 3, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom: T. W.Á., B.. XX.XX.XXXX a Y. W., nar. XX.XX.XXXX, obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov I. W., G.. Y., nar. XX.XX.XXXX a T. W., B.. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX P. X., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu X. - U. T., vo zv. XX , ročník XXXX, na str. XXX, pod por. č. XXX r o z v á d z a .
II. Maloleté deti T. W., B.. X.X.XXXX a mal. Y. W., B.. XX.X.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zverujú do osobnej starostlivosti matky.
III. Obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej T. W., nar. X.X.XXXX sumou 150,- eur mesačne a na výživu Y. W., B.. XX.X.XXXX sumou 110,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva.
V. Styk otca s maloletými deťmi súd na žiadosť rodičov neupravuje.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava II, sa manželka domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Obe maloleté deti navrhovala zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá by sa vykonávala v týždenných intervaloch so striedaním v piatok o 12.00 hod, bez úpravy vyživovacej povinnosti k maloletým deťom.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že s manželom sa zoznámila v roku 2005, začiatkom roku 2006 začali spolu bývať v prenajatom byte a v septembri 2006 sa zosobášili. V roku 2010 si prostredníctvom hypotekárneho úveru kúpili rodinný dom. Keďže ona bola v roku 2011 dlhodobo práceneschopná a manžel prišiel o zamestnanie, ich príjmy a úspory nepostačovali na pokrytie výdavkov. Táto situácia
vyústila v roku 2013 do dražby rodinného domu. Následne sa presťahovali do bytu manželovej tety. Začiatkom roku 2019 manželka podala žiadosť o vyhlásenie osobného bankrotu. V októbri 2019 sa aj s maloletými deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Manželstvo je v kríze, odkedy im banka predala rodinný dom v dražbe, čo bolo spôsobené najmä stratou manželovho zamestnania a jeho neochotou nájsť si iné zamestnania. Namiesto toho začal manžel podnikať v stavebníctve, čo ona vnímala ako veľmi rizikové a nesúhlasila s tým. Manžel si na začiatku podnikania požičiaval peniaze, aby rozbehol rôzne projekty, z ktorých väčšina skončila neúspešne, čo spôsobilo ešte väčšie zadlžovanie rodiny a jej postupné finančné zruinovanie. Dlhodobá neschopnosť zabezpečiť rodinu, nezodpovedné konanie, neúnosné zadlžovanie a častá neprítomnosť manžela v domácnosti mala za následok postupné hlboké a trvalé citové odcudzenie. Manžela dlhodobo odmietala aj ako muža a v roku 2019 sa manželka dopustila nevery, čo odcudzenie a rozvrat v manželstve zavŕšilo. Následne už nežili spolu, ale vedľa seba. Keď sa finančne zmohla, spoločne s deťmi opustila spoločnú domácnosť a presťahovala sa do podnájmu. Ešte na jar 2019 manželia vyhľadali pomoc manželskej poradkyne, ako poslednú snahu o záchranu manželstva. Terapia nebola úspešná a rozpad manželstva nezvrátila. Manželstvo je už len formálnym zväzkom, neplní svoj spoločenský účel a s manželom už nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia. Deti aktuálne bývajú spolu s matkou a otec ich chodí navštevovať. Rodičia sa predbežne dohodli na striedavej starostlivosti o maloleté deti.
3. Manžel vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že súhlasí s rozvodom manželstva aj so zverením maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v zmysle návrhu matky.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámil sa so sobášnym listom, rodnými listami maloletých detí, potvrdeniami o príjmoch oboch rodičov, potvrdeniami o hľadaní zamestnania, rozhodnutím Sociálnej poisťovne o priznaní dávky v nezamestnanosti, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil tento stav veci.
5. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, pričom u oboch manželov ide o prvé manželstvo. Obaja manželia sú slovenskí štátni občania. Z tohto manželstva sa narodili dve maloleté deti: T. W., B.. XX.XX.XXXX a Y. W., B.. XX.XX.XXXX. Okrem nich nemajú manželia žiadne iné vyživovacie povinnosti.
6. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese: G. XX, X., čím bola založená miestna príslušnosť tunajšieho súdu na konanie vo veci.
7. Manželka pracuje ako čašníčka. Podľa predložených potvrdení o príjmoch dosahuje príjem priemerne vo výške 667,- eur mesačne netto. Podľa vlastného vyjadrenia však spolu s prepitným dosahuje vyšší príjem, a to vo výške cca 1000,- eur mesačne. Spolu s deťmi býva u svojich rodičov, ktorým prispieva na bývanie sumou 400,- eur mesačne, v čom je zahrnutá aj strava.
8. Manžel od roku 2010 až do 18.05.2021 vykonával funkciu konateľa obchodnej spoločnosti X. - X. U..G..C... Podľa predložených potvrdení o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti bol úhrn jeho vyplatených zdaniteľných príjmov v tejto spoločnosti za rok 2020 vo výške 563,05 eur a za rok 2021 vo výške 250,- eur. Momentálne je nezamestnaný, od 14.06.2021 je evidovaný na Úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a zo Sociálnej poisťovne mu bola priznaná dávka v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 1,6481 EUR na obdobie 6 mesiacov.
9. Maloleté deti navštevujú ZŠ v J. U.. Maloletá T. je aktuálne žiačkou 9. ročníka ZŠ, má diagnostikovanú histamínovú intoleranciu, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Vo voľnom čase sa venuje maľovaniu. Mesačné náklady na maloletú matka vyčíslila celkovo na sumu 385,- eur a zahrnula sem: náklady na bývanie 50,- eur, strava 100,- eur, strava v škole 25,- eur, oblečenie 50,- eur, ZRPŠ a školské pomôcky 15,- eur, krúžky (maľovanie) 25,- eur, lieky na histamínovú intoleranciu 20,- eur, mobil 20,- eur, vreckové 30,- eur, školský výlet/letný tábor 15,- eur, hygienické potreby 15,- eur, pohonné hmoty (škola) 20,- eur.
10. Maloletý Y. je aktuálne žiakom 2. ročníka ZŠ. Je zdravý, z tohto titulu nemá žiadne špeciálne výdavky. Navštevuje futbalovú akadémiu. Mesačné náklady na maloletého matka vyčíslila celkovo na sumu 353,- eur a zahrnula sem: náklady na bývanie 50,- eur, strava 100,- eur, strava v škole 25,- eur, oblečenie 50,- eur, družina 18,- eur, ZRPŠ a školské pomôcky 15,- eur, krúžky (futbal) 15,- eur, školský výlet/letný tábor 15,- eur, hygienické potreby 15,- eur, pohonné hmoty (škola a tréningy) 50,- eur.
11. Manželka vo svojich výpovediach pred súdom zotrvala na svojom písomne podanom návrhu na rozvod manželstva, nakoľko si neplní svoj spoločenský účel, obidvaja manželia už majú nových partnerov. Snažili sa už predtým obnoviť manželské spolužitie po rozchode, ale nešlo to, manželstvo je v hlbokom a trvalom rozvrate. V spoločnej domácnosti manželia nežijú už 1,5 roka. Nie je možné očakávať obnovu manželského spolužitia. V časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode poukázala na to, že dohoda, ktorú rodičia uzavreli, sa nikdy nerealizovala. O deti sa stará výlučne matka. Otec sa s nimi stretáva po vzájomnej dohode s matkou. Navrhovala preto zveriť deti do osobnej starostlivosti matky a styk neupravovať z dôvodu, že rodičia a dokážu dohodnúť a matka dokonca privezie deti otcovi do X., ak je to potrebné. Výživné navrhovala určiť vo výške 170,- eur na mal. Y. a 200,- eur na mal. T.. Dcéra T. má diagnostikovanú histamínovú intoleranciu, užíva lieky Terazine. Za 3-mesačné balenie matka uhrádza 60,- eur. Dcéra sa venuje maľovaniu, kupuje si plátna, farby, za čo uhrádza mesačne 25,- eur, niekedy je to viac, niekedy menej. Syn Y. chodí na futbalovú akadémiu v J. U., za ktorú matka uhrádza 15,- eur, sú v tom zahrnuté aj náklady na športovú výstroj. ZRPŠ je 50,- eur za každé dieťa. Otec na výživu detí neprispieva, keď ho o to žiadala, povedal, že ona dostáva rodinné prídavky a on nevidí potrebu, aby jej prispieval. Nebráni otcovi v styku s deťmi, ak má záujem, tak sa stretnú aj každý víkend. Pracuje ako čašníčka, spolu s prepitným dosahuje príjem cca 1000,- eur mesačne. Býva u rodičov, ktorým prispieva na bývanie 400,- eur mesačne, v čom je zahrnutá aj strava. Matka poprela tvrdenia otca, že cez koronu boli deti pol na pol u otca, keďže mali online vyučovanie. Nevie o tom, že by otec kupoval deťom oblečenie. Syn aktuálne nastúpil do 2. ročníka ZŠ. Za školský klub sa bude platiť 18,- eur mesačne, za obedy 36,- eur mesačne, za ZRPŠ 20,- eur polročne. Syn naďalej chodí na futbalovú akadémiu, za čo sa platí 30,- eur mesačne. Otec síce zaplatil synovi futbalový kemp, ale matka mu zaplatila denný tábor, ktorý stál 90,- eur. Dcéra síce bola cez leto u tety v Nemecku, ale matka s tým mala takisto náklady a to vo výške cca 180,- eur. Dcéra nechodí na výtvarný krúžok, ale sama si maľuje a s tým sú spojené náklady. To, že otec poberá v spoločnosti svojich rodičov odmenu vo výške 50,- eur, nie je krátkodobý stav spôsobený koronou, ale dlhodobá záležitosť. Otec má takú odmenu už asi 3 roky. Otec chodí na synove zápasy preto, že tam chodiť chce. Aj keby tam nešiel, tak matka by si to vedela zariadiť. Zároveň spochybnila otcom predložené potvrdenia o hľadaní zamestnania a považovala ich za účelové, keďže dve z nich sú zo U. a jedno je na pozíciu elektromechanika.
12. Manžel pred súdom vypovedal, že súhlasí s rozvodom manželstva, ktoré je v hlbokom a trvalom rozvrate, nie je možné obnoviť manželské spolužitie. Rovnako súhlasil aj so zverením detí do osobnej starostlivosti matky, avšak nesúhlasil s navrhovanou sumou výživného. Nie je pravdou, že by sa o deti nestaral. Počas korony boli deti u neho na dlhších pobytoch, viac menej pol na pol. Chodí pre syna na futbal, keď pre neho nemôžu ísť starí rodičia. Je im za to vďačný. Manželka je viac menej P. X. u priateľa a o deti sa starajú starí rodičia. Dôvodom je zrejme aj jej práca. Otec taktiež kupuje dcére oblečenie, čo si zmyslí, to má. Momentálne je nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce. Bol konateľom obchodnej spoločnosti, ktorej vlastníkmi boli jeho matka a pán Ž.. K predaju spoločnosti došlo z dôvodu, že sa utlmila stavebná činnosť. Býva v dome svojej sestry, v ktorom žije aj jeho mama. Náklady za bývanie nehradí, tieto hradí buď sestra alebo mama. Snaží sa pomôcť deťom a matke. V lete bol otec so synom 9 dní na chate. Dokopy bol so synom počas prázdnin minimálne mesiac. Zaplatil mu futbalový kemp 70,- eur. Dcére vybavil 3-týždňový pobyt u svojej tety v Nemecku. Ohľadne výšky výživného uviedol, že v jeho možnostiach je prispievať na deti minimálnym výživným a to vzhľadom na svoj príjem, ktorý je v podstate nulový. S manželkou sa dohodol a súhlasil s tým, že deti pôjdu bývať do P.Ľ. X., ona sa tam zamestná a bude sa o deti starať. Táto dohoda sa ale neplní, manželka pracuje P. X., kde aj prespáva a o deti sa vtedy starajú starí rodičia. Otec robí, čo môže. Asi 9-10 dní z mesiaca sú deti u neho a on im hradí potreby počas tohto pobytu, dcére platí telefón. Rovnako nakupuje deťom školské potreby či oblečenie. Sumu výdavkov na maloleté deti, ktoré predložila matka, považoval za neprimerané. Namietal výdavky na bývanie, rovnako aj výdavky na oblečenie u obidvoch detí. Za primeranú sumu na oblečenie považoval 10-15,- eur mesačne. Výdavky na telefón hradí dcére otec. Vzhľadom na vek považoval za prijateľné výživné pre deti vo veku mal. T. sumu 200-250,- eur mesačne a u takého chlapca vo veku Y. sumu 150,- eur mesačne. Naďalej však trval na minimálnom výživnom. Ďalej uviedol, že má zvýšené náklady spojené s tým, že chodí na zápasy svojho syna a to 2 x do týždňa. Tieto náklady sú možno vo výške 100-150,- eur. Niekedy je zápas aj niekde inde ako v J. U.. K predloženým potvrdeniam o hľadaní zamestnania otec uviedol, že jeho priateľka je zo U., tak si tam chcel nájsť prácu a čo sa týka pozície elektromechanika, na ktorú reagoval, tak tam predávajú kávovary.
13. Kolízny opatrovník maloletých detí navrhoval zaviazať otca prispievať na výživu maloletých detí od výšky 300,- eur mesačne na obidve deti. Otec je zdravý, je schopný nájsť si adekvátnu prácu. Nepreukázal žiadnu prekážku, ktorá by tomu bránila. Odmietol tvrdenie otca, že celú ťarchu výživy má niesť matka. Keby tomu bolo tak, že deti by boli zverené do starostlivosti otca, takisto aj on by požadoval primerané výživné.
14. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
15. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
16. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
17. Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
18. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
19. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
20. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
21. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo je len formálnym zväzkom, ktorý si neplní svoje ekonomické, biologické a ani výchovné poslanie. Manželia spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť, sú citovo odcudzení. Vzhľadom na priebeh manželstva a intenzitu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi, ako aj vzhľadom na vyjadrenia oboch účastníkov, je súd toho názoru, že ani v budúcnosti nemožno očakávať, že vzťahy medzi účastníkmi sa upravia k vzájomnej spokojnosti oboch manželov a dôjde k obnoveniu ich manželského spolužitia, preto súd manželstvo účastníkov rozviedol. Príčiny rozvratu manželstva súd ustálil na strane oboch manželov v povahových a názorových nezhodách. Rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletých detí, nakoľko spolužitie rodičov nevytváralo vhodné prostredie pre zdravý vývoj maloletých detí.
24. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Maloleté deti súd zveril do osobnej starostlivosti matky, nakoľko to navrhli obidvaja rodiča a kolízny opatrovník s touto úpravou súhlasil. Zároveň súd určil, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obidvaja rodičia. Zastupovanie maloletého dieťaťa a správa jeho majetku je súčasťou základných rodičovských práv a povinností. Keďže v danom prípade nebol dôvod obmedziť alebo pozbaviť ani jedného rodiča rodičovských práv a povinností, súd ponechal oprávnenie zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok obom rodičom. Styk otca s maloletými deťmi súd neupravoval , a to vzhľadom na návrhy rodičov, ktorí styk nežiadali upraviť, keďže sa dokážu na styku otca s maloletými deťmi dohodnúť.
25. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Otec je aktuálne nezamestnaný, je evidovaný na úrade práce, dávka na ktorú bude mať nárok je v zanedbateľnej výške. Otec však nedosahoval vysoký príjem ani v čase keď bol zamestnaný v spoločnosti svojej matky, čo je zrejme aj dôvodom nízkej dávky v nezamestnanosti. Súd posudzoval možnosti otca nie podľa deklarovaného príjmu ale celkových možnosti regiónu v ktorom otec žije, ktorý ponúka široké možnosti zárobku a to ako v riadnom pracovnom pomere, tak aj brigádnou formou. Otec je zdravý, relatívne mladý muž. Nepreukázal existenciu žiadnych prekážok, ktoré by mu bránili sa zamestnať. Súd pripúšťa, že pandémia ochorenia Covid 19 utlmila ekonomiku a obmedzila pracovné možnosti, na druhej strane nie je možné používať Covid ako univerzálny argument a zakrývať ním iné príčiny. Aktuálne sa ekonomika oživuje a zvyšuje sa aj množstvo ponúkaných pracovných miest. Otec má dve vyživovacie povinnosti a žiaľ musí ubrať zo svojich kritérii pri hľadaní práce a prijať aj menej atraktívne pracovné pozície. Pokiaľ by otec vyvinul isté úsilie, ktoré je po ňom spravodlivé požadovať, bolo by jednoznačne v jeho možnostiach dosiahnuť mesačný príjem minimálne 700-800,- Eur netto. Z takejto sumy by bolo bezpochyby možné prispievať na výživu maloletých detí sumou, ktorá bola určená v tomto rozhodnutí, t.j. 260,- eur mesačne na obidve deti. Z potencionálneho príjmu otca cca 800,- eur to predstavuje cca 30 %, čo súd považuje za primerané vzhľadom na vek a potreby detí. Súd zdôrazňuje , že výživné určené v tomto rozhodnutí, je na pomyselnej dolnej hranici a bolo tak určené preto, lebo súd zohľadnil stretávanie otca s deťmi a jeho podiel na voľnočasových aktivitách a to hlavne u syna. Výživné ktoré otec navrhoval - minimálne výživné, súd považoval za neprijateľné a to vzhľadom na možnosti otca, t.j. jeho dobrý zdravotný stav, vek,
pomoc rodiny, bohatý pracovný trh v mieste bydliska- X.. Otec nemôže prenášať celú ťarchu vyživovacej povinnosti na matku, jeho prvoradou povinnosťou je nájsť si také zamestnanie, aby dokázal uživiť svojich potomkov. Súd sa ustálil na výške výdavkov u maloletej T. vo výške cca 350,- eur a u maloletého Y. vo výške cca 300,- eur mesačne a na rozdiel od otca ich nepovažuje za neprimerane vysoké. Časť týchto nákladov môže byť hradená z prídavku na dieťa a daňového bonusu čo predstavuje na dieťa sumu 50,- eur mesačne. Mesačný náklad na výživu maloletej T. tak dosiahne cca 300,- eur, na čo súd zaviazal otca prispievať v jednej polovici. Mesačný náklad na Y. dosahuje po odpočítaní štátnych príspevkov 250,- Eur, nakoľko sa otec významnou mierou podieľa na voľnočasových aktivitách, ustálil sa súd na výživnom vo výške 100,- eur mesačne.
26. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).