Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2S-44-2023.pdf
PDF · 184.57 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/44/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Piroša a členiek senátu JUDr. Miroslavy Štefčekovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D. - E., právne zastúpený: AKSK, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina, IČO: 00 151 866, za účasti: 1/ TARGEThome s. r. o., so sídlom Jána Milca 789/9, 010 01 Žilina, IČO: 53 685 784, právne zastúpený: Advokátska kancelária Uhrina s. r. o., so sídlom Bezručova 1, 811 09 Bratislava, IČO: 54 671 337, 2/ Obec Rakovo, so sídlom Rakovo 8, 038 42 Rakovo, IČO: 00 647 365, 3/ Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Martine, so sídlom Kuzmányho 27, 036 80 Martin a 4/ Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja, so sídlom Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- ZA-OOP3-2023/014298-002 zo dňa 6. septembra 2023, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Ďalším účastníkom konania 1/, 2/, 3/, 4/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Administratívne konanie
1. Navrhovateľ TARGEThome s. r. o. (ďalej ako „navrhovateľ“ alebo „ďalší účastník konania 1/“) doručil dňa 30.05.2022 Okresnému úradu Martin, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej ako „orgán verejnej správy prvého stupňa“ alebo „prvostupňový správny orgán“) podľa § 18 ods. 2 písm. d) a podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 24/2006 Z. z.“) Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti „IBV RAKOVO VÝCHOD - ETAPA III.“. Predmetom oznámenia o zmene navrhovanej činnosti bola navrhovaná výstavba 45 rodinných domov na ploche, ktorá nadväzuje na už existujúcu zástavbu priľahlej zóny obce v súlade s územným plánom Obce Rakovo (2018), ktorá už bola v minulosti povolená. Orgán verejnej správy prvého stupňa oznámil všetkým známym účastníkom konania, že dňom doručenia oznámenia o zmene navrhovanej činnosti sa začalo podľa § 18 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“), správne konanie vo veci posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie. Zároveň zverejnil oznámenie o predložení zmeny navrhovanej činnosti podľa § 29 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z. z. a informáciu pre verejnosť podľa § 24 ods. 1 zákona č. 24 /2006 Z. z. na
webovom sídle ministerstva a zaslal žiadosť o stanovisko k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti rezortnému orgánu (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky), povoľujúcemu orgánu (Obec Rakovo a Okresný úrad Martin, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej vodnej správy), dotknutým orgánom a dotknutej obci - Obec Rakovo. Činnosť, ktorú plánoval ďalší účastník konania 1/ realizovať svojím rozsahom patrila podľa prílohy č. 8 zákona č. 24/2006 Z. z. do kapitoly č. 9 infraštruktúra, položka č. 16 projekty rozvoja obcí vrátane a) pozemných stavieb alebo ich súborov (komplexov), ak nie sú uvedené v iných položkách tejto prílohy v zastavanom území od 10 000 m2 podlahovej plochy, časť B - zisťovacie konanie.
2. Orgán verejnej správy prvého stupňa v zisťovacom konaní rozhodnutím č. OU-MP-OSZP-2022/009167-030-Ha zo dňa 31.10.2022 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu“) podľa § 29 ods. 2 a § 29 ods. 11 zákona č. 24/2006 Z. z. a § 46, § 47 Správneho poriadku po vykonaní zisťovacieho konania pre zmenu navrhovanej činnosti „IBV RAKOVO VÝCHOD - ETAPA III.“ navrhovateľa rozhodol tak, že zmena navrhovanej činnosti „IBV RAKOVO VÝCHOD - ETAPA III.“ uvedená v predloženom oznámení o zmene navrhovanej činnosti, ktorá sa bude realizovať v katastrálnom území F., okres Martin, Žilinský kraj na parc. reg. KN-C 143/1 - 143/20, 375/3 - 375/31, 348/1, 348/2, 141, 469, 373/2, 347, sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Zároveň podľa § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z. určil podmienky na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie špecifikované pod bodom 1. až 8. tohto rozhodnutia. V rozhodnutí konštatoval, že posúdil zmeny navrhovanej činnosti z hľadiska povahy a rozsahu zmeny navrhovanej činnosti, miesta vykonávania zmeny navrhovanej činnosti a významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľov a do úvahy vzal súčasný stav životného prostredia v dotknutom území. Orgán verejnej správy prvého stupňa poukázal na to, že pri posudzovaní zmeny navrhovanej činnosti z hľadiska predpokladaných vplyvov na životné prostredie a zvažovaní ďalšieho postupu sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z. z., uvedené v prílohe č. 10 tohto zákona, ktorá je transpozíciou prílohy č. III Smernice 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie. Orgán verejnej správy prvého stupňa vyhodnotil, že vplyvy na životné prostredie a zdravie obyvateľstva možno z hľadiska druhu predpokladaného rozsahu a intenzity hodnotiť ako málo významné a je možné ich eliminovať za predpokladu dodržania podmienok uvedených vo výroku rozhodnutia. Uzavrel, že na základe preskúmania a zhodnotenia predloženého oznámenia o zmene navrhovanej činnosti, zhodnotenia stavu životného prostredia v záujmovom území, doručených stanovísk orgánov štátnej správy, pri dodržaní všeobecne záväzných právnych predpisov a vhodných technických a bezpečnostných opatrení, nebude zmena navrhovanej činnosti predstavovať taký zásah do životného prostredia, ktorý by v značnej miere mohol ohroziť životné prostredie a zdravie obyvateľov.
3. Proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podal žalobca odvolanie z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia, porušenia zásady materiálnej pravdy, nedostatočne zisteného skutkového stavu, podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ako aj z dôvodu, že prvostupňové rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia.
4. Odvolací orgán - Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov (ďalej ako „žalovaný“ alebo „odvolací orgán“) rozhodnutím č. OU-ZA-OOP3-2023/014298-002 zo dňa 06.09.2023 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že prvostupňový správny orgán vychádzal z komplexných výsledkov zisťovacieho konania a keďže povoľujúci orgán a dotknuté orgány nepoukázali na očakávané zhoršenie kvality zložiek životného prostredia a podmienok ochrany verejného zdravia, vyslovili vo svojich stanoviskách názor, že odporúčajú ukončiť proces posudzovania v zisťovacom konaní. Zo zhodnotenia predpokladaných vplyvov zmeny navrhovanej činnosti podľa odvolacieho orgánu vyplynulo, že sa nepredpokladajú také negatívne vplyvy, ktoré by mali za následok významné zhoršenie stavu životného prostredia a zdravia obyvateľov v záujmovom území oproti existujúcemu stavu, ktoré by bolo potrebné ďalej posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Ďalej uviedol, že orgán verejnej správy prvého stupňa posúdil zmenu navrhovanej činnosti z hľadiska povahy a rozsahu zmeny navrhovanej činnosti, miesta vykonávania zmeny navrhovanej činnosti a významu očakávaných vplyvov na životné prostredie, a to aj kumulatívnych, vrátane vplyvov na zdravie obyvateľov, pričom vzal do úvahy súčasný stav životného prostredia v dotknutom území a podľa odvolacieho orgánu použil pri svojom rozhodovaní primerane kritériá pre zisťovacie konanie podľa prílohy č. 10 k zákonu č. 24/2006 Z. z. Na základe preskúmania a zhodnotenia predloženého oznámenia o zmene navrhovanej činnosti, vyjadrení
subjektov konania, zistenia stavu z hľadiska zhodnotenia povahy a rozsahu zmeny navrhovanej činnosti, miesta vykonávania zmeny navrhovanej činnosti, najmä jeho únosného zaťaženia a ochrany poskytovanej podľa osobitných predpisov, významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, súladu s územno-plánovacou dokumentáciou a úrovne spracovania oznámenia o zmene navrhovanej činnosti, správne dospel podľa odvolacieho orgánu, orgán verejnej správy prvého stupňa k záveru o tom, že zmena navrhovanej činnosti neohrozuje ani neprimerane neobmedzuje práva a oprávnené záujmy subjektu konania a že boli splnené podmienky podľa zákona č. 24/2006 Z. z.
Správna žaloba
5. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou v znení jej opravy zo dňa 06.12.2023 doručenej dňa 08.12.2023 a zo dňa 06.12.2023 doručenej dňa 07.03.2024 domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie prvostupňovému správnemu orgánu, ako aj zrušenia stanovísk Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Martine č. RÚVZMP/HZP/1864/4022/2022 zo dňa 15.06.2022 (ďalej ako „Regionálny úrad verejného zdravotníctva“ alebo „ďalší účastník konania 3/“) a Okresného úradu Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja č. OU-ZA-OSZP1/2022/030722-004/Buk zo dňa 20.07.2022 (ďalej ako „Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie“ alebo „ďalší účastník konania 4/“). Uviedol, že dôvody na zrušenie vydaných rozhodnutí spočívajú v dôvodoch uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d), e) f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“). Návrh na zrušenie záväzných stanovísk dotknutých orgánov odôvodnil § 3 písm. p) zákona č. 24/2006 Z. z. v spojení s § 27 ods. 1 SSP a § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) SSP. Žalobca konštatoval, že žalovaný a prvostupňový správny orgán porušili právom chránený verejný záujem na materiálnej ochrane životného prostredia, hmotné právo žalobcu a práva obyvateľov obce Príbovce, obce Benice, obce Rakovo a ostatných miest a obcí Turca na priaznivé životné prostredie, na základe čoho žalobca ako zainteresovaná verejnosť uplatnil svoje oprávnenie na materiálnu ochranu životného prostredia, ako aj súdnu ochranu hmotného práva na priaznivé životné prostredie ostatných obyvateľov Turca.
6. Žalobca k námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu a rozporu skutkového stavu napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia s administratívnymi spismi poukázal na: a) krajinné a prírodné hodnoty dotknutého územia a ich relevantnosť pre posúdenie zmien navrhovanej činnosti , b) relevantnosť stavu poznania pre posúdenie splnenia povinnosti riadneho zistenia skutkového stavu (zásada materiálnej pravdy), c) základné charakteristiky IBV Rakovo III. ako satelitnej dediny, d) absenciu riadneho a komplexného posúdenia vplyvu IBV Rakovo III. na krajinné a prírodné hodnoty dotknutého územia, e) krajinársku hodnota Turčianskej záhradky a absenciu vyhodnotenia vplyvu výstavby IBV Rakovo III. na krajinnú scenériu, f) absenciu riadneho a komplexného posúdenia vplyvu IBV Rakovo III. na životné prostredie spoločne s výstavbou iných satelitných dedín v širšom okolí a s výstavbou B. G. B. F., g) nevyhodnotenie záberu poľnohospodárskej pôdy , h) regionálny územný systém ekologickej stability, i) posudzované územie má byť pre účely hlukovej štúdie zaradené do II. kategórie namiesto navrhovateľom uvádzanej III. kategórie, j) celkový rozpor vo využití dotknutého územia pre IBV vzhľadom na zámer inej navrhovanej činnosti - B. B. F.. Poukázal na ním predložené prílohy - článok z H. I. „Škodiť budúcnosti by malo byť nelegálne, tvrdí autor knihy o klimatickej kríze.“ zo dňa 27.07.2022 a článok z H. I. „Ako sa mení Bratislava a jej okolie: Mapy a dáta ukazujú, ako sa nafúkli satelity a kam až zašla výstavba.“ zo dňa 15.05.2023, ktoré podľa žalobcu preukazujú súčasný stav poznania, ktorý bol podľa žalobcu relevantný pre prvostupňový orgán a žalovaného pri rozhodovaní o zámere IBV Rakovo III. Poukázal na to, že v prípade zámeru IBV Rakovo III. sa vo svojej podstate jedná o vybudovanie celej jednej novej dediny - výstavby nového Rakova, ktorá dedina má byť vybudovaná v poli a vyžaduje záber poľnohospodárskej pôdy. Zdôraznil, že prvostupňový orgán a žalovaný po riadnej identifikácii pravdepodobných vplyvov IBV Rakovo III. na krajinný obraz mali vzhľadom na identifikované pravdepodobné vplyvy rozhodnúť o tom, že IBV Rakovo III. podlieha posudzovaniu vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. alebo po riadnom zistení a vyhodnotení vplyvov minimálne určiť zmierňujúce opatrenia podľa § 29 ods. 13 uvedeného zákona. Konštatoval, že bez vizualizácie posúdenie nebolo možné, čo bolo zásadnou vadou oznámenia a v konečnom dôsledku aj porušením zásady materiálnej pravdy. Keďže prvostupňový orgán ani žalovaný nepožadovali od navrhovateľa žiadne bližšie informácie o rodinných domoch, podľa žalobcu neboli orgány schopné riadne zistiť skutkový stav, t. j. identifikovať pravdepodobné vplyvy výstavby na krajinný obraz a ani
určiť žiadne zmierňujúce opatrenia. Prvostupňový orgán a žalovaný pri opise pravdepodobného vplyvu navrhovanej činnosti na krajinnú scenériu podľa žalobcu nevychádzali z riadne zisteného skutkového stavu, pretože v administratívnom spise chýbajú akékoľvek relevantné podklady a závery obsiahnuté v rozhodnutí žalovaného a prvostupňového orgánu sú preto obyčajnými hypotézami. Tiež konštatoval, že orgány sa nezaoberali pravdepodobnosťou výstavby nepriehľadných betónových a murovaných plotov obyvateľov týchto rodinných domov v snahe chrániť svoje súkromie, ktoré by mali významný negatívny vplyv rodinných domov na celkový krajinný obraz. Podľa žalobcu pri vyhodnotení vplyvu navrhovanej činnosti na krajinnú scenériu boli prvostupňový orgán aj žalovaný povinní aplikovať aj záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia uvedené v 4. kapitole záväznej časti v súčasnosti platného Územného plánu veľkého územného celku Žilinského kraja, a keďže tieto nevzali pri svojom rozhodovaní do úvahy, nemohli podľa žalobcu riadne zistiť skutkový stav a ani kvalifikovane rozhodnúť, či sa IBV Rakovo III. má alebo nemá ďalej posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. a vo výsledku neuložili žiadne zmierňujúce opatrenia týkajúce sa vplyvu tejto činnosti na krajinnú scenériu. Žalobca uviedol, že prvostupňový orgán súčasne so zisťovacím konaním vo vzťahu k IBV Rakovo III uskutočňoval a aj uskutočňuje zisťovacie konanie k výstavbe s názvom IBV TRI DUBY - KARLOVÁ. Podľa žalobcu boli žalovaný a prvostupňový orgán povinní posúdiť synergické a kumulatívne vplyvy výstavby značného počtu rodinných domov, aké predstavujú oba tieto projekty dohromady na životné prostredie dotknutého územia, čo sa nestalo. Rovnako nevyhodnotili kumulatívne vplyvy IBV Rakovo III. na životné prostredie spolu s výstavbou a prevádzkou logistického centra B. F., ktoré má byť najväčším skladom spoločnosti B. J. K. a vôbec sa nevenovali vplyvu výstavby a prevádzky tohto skladu na obytné funkcie IBV Rakovo III. a na psychické a fyzické zdravie jeho obyvateľov. V rozhodnutiach správnych orgánov podľa žalobcu nedošlo k riadnemu vyhodnoteniu záberu kvalitnej poľnohospodárskej pôdy na účely výstavby IBV Rakovo III a vplyvu tohto záberu na ekologickú stabilitu daného územia. Žalobca ďalej poukázal na nedostatky predloženej hlukovej štúdie a skutočnosť, že IBV Rakovo III. bolo potrebné na účely hlukovej štúdie zaradiť do II. kategórie namiesto III. kategórie Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 237/2009 Z. z., ktorou sa dopĺňa Vyhláška č. 549/2007 Z. z.
7. Žalobca tiež namietal, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Konštatoval, že prvostupňový orgán ukončil zverejnenie prvostupňového rozhodnutia zvesením zo svojho webového sídla i zo svojej úradnej tabule už po 15 dňoch, pričom samotný akt zvesenia zverejnenia prvostupňového rozhodnutia z webového sídla bol nezákonný s poukazom na § 24 ods. 4 v spojení s § 29 ods. 15 zákona č. 24/2006 Z. z., podľa ktorého rozhodnutie malo zostať zverejnené na webovom sídle žalovaného aj po uplynutí prvých 15 dní. Poukázal na to, že slovo „zverejnenie“ neponecháva pochybnosť o tom, že verejnosť musí mať aj po uplynutí prvých 15 dní vždy prístup k prvostupňovému rozhodnutiu priamo na webovom sídle žalovaného tak, aby sa o ňom mohla reálne dozvedieť a na základe tejto znalosti aj uplatniť svoje právo na odvolanie podľa § 24 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z. Porušenie tejto povinnosti podľa žalobcu mohlo mať ako priamy následok vydanie nezákonného napadnutého rozhodnutia i prvostupňového rozhodnutia v rozpore so základnou zásadou správneho konania - zásadou materiálnej pravdy.
8. Žalobca tiež namietal že záväzné stanovisko Okresného úradu Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, č. OU-ZA-OSZP1/2022/030722 - 004/Buk zo dňa 20.07.2022 a záväzné stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva č. RÚVZMT/HZP/1864/4022/2022 zo dňa 15.06.2022 sú nepreskúmateľné v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) v spojení s ods. 3 písm. b) a ods. 4 SSP, respektíve vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci podľa § 191 ods. 1 písm. e) a f) SSP. Žalobca v kontexte uvedeného poukázal na ustanovenie § 67 písm. f) zákona o ochrane prírody a krajiny, ako aj § 9 ods. 3 veta prvá a § 9 ods. 1 písm. w) tohto zákona, z ktorých podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že prvostupňový orgán aj žalovaný sú viazaný obsahom tohto záväzného stanoviska. Konštatoval, že záväzné stanovisko Okresného úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 20.07.2022 bolo arbitrárne, pretože neuvádzalo žiadne skutkové ani právne dôvody, prečo by navrhovaná činnosť IBV Rakovo III. nemala byť plnohodnotne posúdená podľa zákona č. 24/2006 Z. z., na základe čoho bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Alternatívne podľa žalobcu vychádza toto stanovisko z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Vo vzťahu k záväznému stanovisku Regionálneho úradu verejného zdravotníctva zo dňa 15.06.2022 žalobca poukázal na § 6 ods. 3 písm. c) a § 13 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 355/2007 Z. z.“). Konštatoval, že z týchto ustanovení zákona č. 355/2007 Z. z. vyplýva, že prvostupňový orgán aj žalovaný
boli viazaní obsahom uvedeného stanoviska, ktoré však bolo arbitrárne, pretože neuvádzalo žiadne skutkové dôvody, prečo Regionálny úrad verejného zdravotníctva nepredpokladá vznik negatívnych vplyvov na životné prostredie, na zdravie ľudí, respektíve, ak výskyt negatívnych dopadov predpokladá, akých konkrétne a ako ich navrhuje eliminovať alebo znížiť navrhnutými podmienkami s uvedením dôvodnosti týchto podmienok. Tiež uviedol, že toto stanovisko neobsahovalo právne dôvody, prečo by navrhovaná činnosť IBV Rakovo III. nemala byť plnohodnotne posúdená podľa zákona č. 24/2006 Z. z., na základe čoho bolo stanovisko nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Alternatívne uviedol, že stanovisko vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu podľa § 191 ods. 1 písm. e) a f) SSP.
9. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci žalobca uviedol, že z dôvodu nedostatočného zistenia riadneho skutkového stavu prvostupňovým orgánom, žalovaným a Regionálnym úradom verejného zdravotníctva, prvostupňový orgán, ako aj žalovaný nevyhnutne dospeli k nesprávnemu právnemu záveru, keď rozhodli, že IBV Rakovo III. sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z., respektíve uložili nedostatočné zmierňujúce opatrenia. Zdôraznil, že mnohé významné negatívne vplyvy tejto činnosti na životné prostredie boli v oznámení navrhovateľa činnosti buď úplne vynechané alebo len vyhýbavo zmienené a vyhodnotenie týchto vplyvov prvostupňovým orgánom ako aj žalovaným bolo nedostatočné a povrchné.
Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 4/
10. Ďalší účastník konania 4/ vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 19.03.2024 uviedol, že vydal záväzné stanovisko č. OU-ZA-OSZP1/2022/030722-004/Buk zo dňa 20.07.2022 podľa § 9 ods. 1 písm. w) zákona č. 543/2022 Z. z., ktoré vydal v súlade s odborným stanoviskom Správy NP Veľká Fatra č. NPVF/291/001-2022 zo dňa 19.07.2022, ktorá uviedla, že predkladaný projekt IBV Rakovo – etapa III., nezasahuje do územia sústavy NATURA 2000 a súhlasí s realizáciou. Konštatoval, že v záväznom stanovisku uviedol, že na základe zistených podkladov IBV Rakovo – etapa III., predmetná navrhovaná činnosť nepožaduje ďalšie posudzovanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. a na základe zisteného skutkového stavu vydal záväzné stanovisko, ktoré považuje aj naďalej za vecne správne a opodstatnené.
Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 3/
11. Ďalší účastník konania 3/ vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 04.04.2024 ku konštatovaniu žalobcu o arbitrárnosti jeho stanoviska uviedol, že text uvedený žalobcom je irelevantný z dôvodu, že žalobca predpokladá a dopredu mu bez ďalšieho preskúmania prisudzuje konanie: „RÚVZM nepredpokladá vznik negatívnych vplyvov na životné prostredie, predovšetkým na zdravie ľudí, resp. ak výskyt nijakých negatívnych dopadov predpokladá, akých konkrétne ...“ Konštatoval, že vydal odborné stanovisko zo dňa 15.06.2022, v ktorom nie je vyjadrený súhlas, resp. nesúhlas so zmenou navrhovanej činnosti IBV RAKOVO – VÝCHOD ETAPA III. a zo stanoviska vyplývajú podmienky, ktoré z hľadiska primárnej ochrany, podpory a rozvoja zdravia obyvateľstva vo vzťahu k zmene navrhovanej činnosti vzniesol. Ďalej v stanovisku uviedol, že z pohľadu ochrany, podpory a rozvoja verejného zdravia a verejného zdravotníctva a zabezpečenia zdravých životných a pracovných podmienok je potrebné komplexne akceptovať a rešpektovať ustanovenia zákona č. 355/2007 Z. z. Ďalší účastník konania 3/ zdôraznil, že sa riadne a zodpovedne zmenou navrhovanej činnosti v dotknutom území zaoberal, oboznámil sa a preskúmal poskytnutý podklad (hluková štúdia IBV Rakovo, vypracovaný spoločnosťou VibroAkustika, s.r.o.) vyhotovený odborne spôsobilými osobami a navrhované riešenia a opatrenia v danom území. Poukázal na to, že zvážil aj prípadný možný výskyt faktorov životného prostredia (hluk z dopravy a z iných zdrojov), ktoré by mohli ovplyvňovať životné prostredie navrhovanej činnosti a ktoré budú ďalej z hľadiska vplyvu na zdravie obyvateľov dotknutého územia riešené v príslušnom schvaľovacom procese. Ďalej uviedol, že zmenu navrhovanej činnosti IBV RAKOVO VÝCHOD – ETAPA III. nepožaduje posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Konštatoval, že v kompetencii orgánov verejného zdravotníctva je požadovať posudzovanie vplyvov na verejné zdravie podľa § 68 ods. 3 písm. c) zákona č. 355/2007 Z. z. a súčasťou hodnotenia sú podporné štúdie spracované za účelom zhodnotenia konkrétneho zdravotného rizika súvisiaceho s navrhovanou činnosťou (hluková štúdia IBV Rakovo, Protokol: Si_003_2022/N, ktorá posudzovala akustické pomery v záujmovom území pre IBV Rakovo od emisií hluku z mobilných zdrojov pozemnej dopravy a stacionárnych zdrojov v troch variantoch). Ďalší účastník konania 3/ poukázal na to, že v odbornom stanovisku v súvislosti so zaradením územia do III. kategórie uviedol, že hlukové zaťaženie v záujmovom území pre navrhovanú činnosť IBV Rakovo je potrebné
posudzovať pre prislúchajúcu kategóriu územia (t. j. prioritne II. kategória územia, nakoľko ide o obytné priestory), ktorá skutočnosť bola zohľadnená v podmienke uvedenej v bode 1 písm. a) odborného stanoviska. Zdôraznil, že nie je zhotoviteľom hlukovej štúdie a za jej vypracovanie zodpovedá zhotoviteľ ako odborne spôsobilá osoba.
Vyjadrenie žalovaného
12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.04.2024 poukázal na priebeh administratívneho konania a navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú v zmysle § 190 SSP. Zotrval na skutkových zisteniach a právnom posúdení veci tak, ako to uviedol v napadnutom rozhodnutí a poukázal na to, že ním vydané rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a je po formálnej a obsahovej stránke správne. Konštatoval, že námietky a skutočnosti uvádzané v žalobe považuje za nedôvodné a účelové.
13. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu o tom, že „žalovaný svojím nezákonným napadnutým rozhodnutím a tiež prvostupňový orgán svojím prvostupňovým rozhodnutím, a to všetkými výrokmi napadnutého rozhodnutia i prvostupňového rozhodnutia, porušil právom chránený verejný záujem na materiálnej ochrane životného prostredia a tým tiež hmotné právo žalobcu a práva obyvateľov obce Príbovce, obce Benice, obce Rakovo a ostatných miest a obcí Turca na priaznivé životné prostredie.“ Konštatoval, že žalobca vymenoval ustanovenia právnych predpisov bez toho, aby uviedol, akým spôsobom mali byť zo strany žalovaného porušené práva vo vzťahu ku konkrétnej zmene navrhovanej činnosti. Uviedol, že skutkový a právny stav bol v prejednávanej veci dostatočne zistený a boli zaobstarané potrebné podklady pre rozhodnutie tak, aby boli spoľahlivým podkladom pre posúdenie veci, pričom prvostupňové rozhodnutie bolo dostatočne odôvodnené. Žalovaný poukázal na to, že výrok prvostupňového rozhodnutia spĺňa zákonom požadované náležitosti podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku a § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z. a výrok je jednoznačný, zrozumiteľný a preskúmateľný. Žalovaný pokladal aj odôvodnenie prvostupňového orgánu za dostatočné, zrozumiteľné a preskúmateľné, s tým, že prvostupňový orgán sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal všetkými doručenými námietkami a pripomienkami dotknutých orgánov aj dotknutej verejnosti.
14. K námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu uviedol, že v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku prvostupňový orgán zistil presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstaral potrebné podklady pre rozhodnutie, a s podobnými námietkami a pripomienkami žalobcu sa dostatočne vysporiadal, s čím sa v plnom rozsahu stotožnil aj žalovaný. Prvostupňový orgán podľa žalovaného spoľahlivo zistil skutkový stav a poskytol dostatočný podklad, aby bolo možné objektívne posúdiť a zhodnotiť vplyv zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie a následne vydať rozhodnutie o tom, že zmeny v navrhovanej činnosti nie je potrebné ďalej posudzovať. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu o rozpore skutkového stavu s administratívnymi spismi, keď príslušný orgán vychádzal z komplexných výsledkov zisťovacieho konania. Žalovaný poukázal na to, že zo zhodnotenia predpokladaných vplyvov zmeny navrhovanej činnosti vyplynulo, že sa nepredpokladajú také negatívne vplyvy, ktoré by mali za následok významné zhoršenie stavu životného prostredia a zdravia obyvateľov v záujmovom území oproti existujúcemu stavu, ktoré by bolo potrebné ďalej posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Vplyvy na krajinnú scenériu popísané v kapitole IV.8 oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vzhľadom na rozsah a charakter navrhovanej činnosti považoval za dostatočné. Poukázal na to, že nevyhnutnou podmienkou na realizáciu navrhovanej zmeny činnosti je nutnosť súladu so schváleným Územným plánom obce Rakovo, ktorý nesmie byť prijatý a schválený v rozpore s Územným plánom regiónu Žilinského kraja. Zároveň uviedol, že význam očakávaných vplyvov sa posudzuje vo vzťahu ku kritériám, povahe a rozsahu zmeny navrhovanej činnosti, miesta vykonávania činnosti s prihliadnutím najmä na kumuláciu vplyvu s vplyvom iných existujúcich alebo schválených činností. Žalovaný uviedol, že Obecné zastupiteľstvo v Rakove prijalo dňa 01.08.2018 Uznesenie č. 33/2018 a schválilo VZN 1/2018
- Nariadenie o záväznej časti Územného plánu obce Rakovo. Dňa 19.08.2021 nadobudlo účinnosť VZN 1/2021 - Nariadenie o záväznej časti Zmeny a Doplnku č. 1 Územného plánu obce Rakovo, schválené uznesením Obecného zastupiteľstva v Rakove č. 25/2021 zo dňa 01.08.2021. Zdôraznil, že v textovej a grafickej časti Územného plánu Obce Rakovo je územie, ktoré je riešené v tejto projektovej dokumentácii „IBV RAKOVO VÝCHOD - ETAPA III.“ z priestorového a funkčného hľadiska označené ako „B1“ - obytné plochy z rodinných domov a riešená lokalita priamo nadväzuje na už schválený návrh „IBV Rakovo - Východ“ a rešpektuje všetky záväzné časti platného Územného plánu Obce Rakovo a platné VZN Obce Rakovo.
15. Poukázal na to, že dopravné napojenie IBV RAKOVO VÝCHOD - ETAPA III. a B. G. B. je rozdielne, pričom navrhovaná lokalita IBV RAKOVO VÝCHOD - ETAPA III. ako aj navrhované B. G. B., sú v súlade s platným Územným plánom Obce Rakovo. Tiež zdôraznil, že vyhodnotenie záberov, kvality pôdy, vplyvov na ekologickú stabilitu, bolo v dostatočnom rozsahu spracované v príslušných kapitolách oznámenia o zmene navrhovanej činnosti a v riešenom území neboli identifikované pôdy, ktoré by boli zaradené v zmysle NV č. 58/2013 Z. z. o odvodoch za odňatie a neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy, medzi najkvalitnejšie poľnohospodárske pôdy v rámci katastrálneho územia Obce Rakovo. Vo vzťahu k ozeleneniu celého územia uviedol, že táto činnosť by mala byť regulovaná v rámci platného územného plánu obce, kde sú v záväznej časti stanovené regulatívy pre konkrétne plochy a navrhované činnosti.
16. K námietke žalobcu o zaradení posudzovaného územia pre účely hlukovej štúdie do II. kategórie namiesto navrhovateľom uvádzanej III. kategórie uviedol, že výrok rozhodnutia obsahuje podmienky pre eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie, ktoré vzniesli formou pripomienok dotknuté orgány - Regionálny úrad verejného zdravotníctva, Okresný úrad Žilina, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií a rezortný orgán Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky. V kontexte uvedeného poukázal na podmienku č. 3 a stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Zdôraznil, že prvostupňový správny orgán pri svojom rozhodovaní prihliadal na stanoviská dotknutých orgánov doručených k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a pri konečnom rozhodovaní primerane použil kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 zákona č. 24/2006 Z. z. Na základe preskúmania a zhodnotenia predloženého oznámenia o zmene navrhovanej činnosti, vyjadrení subjektov konania a zistenia stavu z hľadiska jednotlivých kritérií prvostupňový správny orgán zistil, že zmena navrhovanej činnosti neohrozuje ani neprimerane neobmedzuje práva a oprávnené záujmy subjektov konania, na základe čoho boli splnené podmienky podľa zákona č. 24/2006 Z. z. a žalovaný sa plne stotožnil s posúdením zmeny navrhovanej činnosti prvostupňovým orgánom.
17. Vo vzťahu k námietke podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán neporušil žiadne ustanovenie právneho predpisu a jeho rozhodnutie bolo v súlade so zákonom zverejnené a doručené, pričom skutočnosti uvedené žalobcom sú podľa žalovaného nad rámec zákona. Poukázal na znenie § 24 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z. a uviedol, že za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní odvolania považuje 15. deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska k príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6, pričom verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení. Poukázal na znenie § 29 ods. 15 zákona č. 24/2006 Z. z. a zdôraznil, že na stránke L. sú zverejnené všetky zákonom stanovené bez časového obmedzenia.
18. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa záväzných stanovísk ďalšieho účastníka konania 3/ a ďalšieho účastníka konania 4/ uviedol, že nie je ich nadriadeným správnym orgánom.
19. K námietke žalobcu o nesprávnom právnom posúdení žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán sa v konaní zákonom stanovenými požiadavkami zisťovacieho konania dôsledne riadil a pri vydaní rozhodnutia nedošlo k porušeniu hmotnoprávnych ani procesnoprávnych predpisov. Poukázal na účel zisťovacieho konania a uviedol, že prvostupňový orgán preskúmal a zaoberal sa všetkými podmienkami a návrhmi dotknutých orgánov a dotknutej verejnosti. Zároveň zdôraznil, že prvostupňový orgán v súlade so zákonom vyhodnotil predloženú zmenu navrhovanej činnosti, dostatočne odôvodnil ním vydané rozhodnutie a vzhľadom na úroveň spracovania zámeru s prihliadnutím na stanoviská dotknutých subjektov dospel k záveru, že písomnosti zabezpečené správnym orgánom boli postačujúce na rozhodnutie vo veci. Žalovaný na záver uviedol, že všetky postupy prvostupňového orgánu boli vykonané aj v súlade s Aarhuským dohovorom č. 43/2006 Z. z. a verejnosti bolo umožnené právo presadzovať svoje práva a záujmy a bola dostatočne oboznámená so stavom životného prostredia v rámci navrhovanej činnosti a v súlade s dostupnými informáciami v čase spracovania oznámenia o zmene navrhovanej činnosti.
Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 1/
20. Ďalší účastník konania 1/ vo vyjadrení k žalobe zo dňa 19.04.2024 navrhol, aby správny súd podľa § 5 ods. 12 SSP v spojení s § 28 žalobu odmietol, respektíve zamietol z dôvodu jej nedôvodnosti.
21. Uviedol, že žaloba neobsahovala žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali žalobcom navrhované zrušenie rozhodnutí správnych orgánov a záväzných stanovísk dotknutých orgánov. Podľa ďalšieho účastníka konania 1/ argumentácia žalobcu použitá v žalobe bola veľmi všeobecná s možnosťou jej aplikácie aj na akékoľvek iné konania týkajúce sa posudzovania vplyvov na životné prostredie, pričom obsahom žaloby boli v prevažnej miere citácie všeobecne záväzných právnych predpisov a judikatúry.
22. Ďalší účastník konania 1/ poukázal na to, že argumentácia žalobcu bola postavená v zásade na: 1. hypotetickom ničím nepodloženom polemizovaní o možnej budúcej výstavbe nepriehľadných a neprístupných „vysokých betónových alebo murovaných plotov “, pričom žalobca bližšie nekonkretizuje v čom by mal spočívať negatívny vplyv takýchto plotov na krajinný obraz a neberie do úvahy skutočnosť, že otázky týkajúce sa vzhľadu a výšky plotov sú regulované v rámci Územného plánu Obce Rakovo; 2. z dvoch článkoch H. I. , ktoré by podľa žalobcu mali údajne vyjadrovať súčasný stav poznania pre účely § 12 zákona č. 17/199 Zb. o životnom prostredí, pričom žalobca opomína, že články môžu byť písané tendenčne a pochádzajú z rovnakého zdroja a súčasný stav poznania by mal byť preukazovaný prednostne vedeckými publikáciami; za 3. hľadaní nezrovnalostí a rozporov akustickej štúdie, pričom žalobca nedisponuje odbornými znalosťami potrebnými na posúdenie odborných otázok, ktoré sú predmetom akustickej štúdie.
23. Na záver ďalší účastník konania 1/ uviedol, že,žalobca účelovo vstupuje do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie v rámci celého Slovenska pod zámienkou ochrany životného prostredia s podobnými pripomienkami na akúkoľvek posudzovanú činnosť za iným, ako deklarovaným účelom ochrany životného prostredia, a to v zásade bez rozlišovania osobitosti konkrétneho zámeru.
Replika žalobcu
24. Žalobca právo podať repliku nevyužil.
Konanie pred správnym súdom
25. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 17.09.2025, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 SSP. Prítomní účastníci konania sa vo svojej podstate pridŕžali svojich tvrdení uvedených vo svojich písomných podaniach. Správny súd na pojednávaní rozhodol tak, že správna žaloba žalobcu bola v celom rozsahu nedôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
Relevantné zákonné ustanovenia
26. Podľa § 20a zákona č. 24/2006 Z. z.; rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné stanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia obsahuje: a) odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 13 alebo b) odôvodnenie záverečného stanoviska vrátane toho, ako sa príslušný orgán vysporiadal s jednotlivými stanoviskami doručenými v priebehu posudzovania vplyvov, ako aj s odborným posudkom podľa § 36 a dôvody odsúhlasenia alebo neodsúhlasenia realizácie navrhovanej činnosti podľa § 37 ods. 4 a prílohy č. 12 časti VII a c) ďalšie údaje uvedené v prílohe č. 12.
27. Podľa § 29 ods. 9 zákona č. 24/2006 Z. z.; rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec môžu doručiť príslušnému orgánu písomné stanoviská k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti do desiatich pracovných dní od jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, tak sa stanovisko považuje za súhlasné. Verejnosť môže doručiť príslušnému orgánu písomné stanovisko k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti do desiatich pracovných dní od zverejnenia uvedených informácií podľa odseku 8; písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď bolo v určenej lehote doručené dotknutej obci. Na stanovisko doručené po lehote sa nemusí prihliadnuť. Dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať pripomienky len v rozsahu svojej pôsobnosti a písomné stanovisko odôvodniť.
28. Podľa § 29 ods. 12 zákona č. 24/2006 Z. z.; rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní oprávňuje navrhovateľa navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorá musí byť predmetom zisťovacieho konania podľa § 18 ods. 2, podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti, ak v rozhodnutí príslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena nemá posudzovať podľa tohto zákona.
29. Podľa § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z.; výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.
30. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z.; verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len „rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní“), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení. Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom
31. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA- OOP3-2023/014298-002 zo dňa 06.09.2023, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. OU-MP-OSZP-2022/009167-030-Ha zo dňa 31.10.2022 o tom, že zmena navrhovanej činnosti „IBV RAKOVO VÝCHOD – ETAPA III.“ navrhovateľa TARGEThome s.r.o. uvedená v predloženom oznámení o zmene navrhovanej činnosti, ktorá sa bude realizovať v katastrálnom území v F., okres Martin, Žilinský kraj na parc. reg. KN-C 143/1 - 143/20, 375/3 - 375/31, 348/1, 348/2, 141, 469, 373/2, 347 sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z.
32. Administratívne konanie v preskúmavanej veci bolo začaté na základe oznámenia ďalšieho účastníka 1/ o zmene navrhovanej činnosti „IBV RAKOVO VÝCHOD – ETAPA III.“, ktorá je svojimi parametrami v zmysle prílohy č. 8 zákona č. 24/2006 Z. z. zaradená do kapitoly č. 9 Infraštruktúra, položka č. 16 Projekty rozvoja obcí vrátane a) pozemných stavieb alebo ich súborov (komplexov), ak nie sú uvedené v iných položkách tejto prílohy v zastavanom území od 10 000 m2 podlahovej plochy, časť B – zisťovacie konanie, t. j. podlieha zisťovaciemu konaniu. Cieľom zmeny navrhovanej činnosti a projektu je výstavba 45 individuálnych rodinných domov na ploche, ktorá nadväzuje na už existujúcu zástavbu priľahlej zóny obce (v súlade s územným plánom Obce Rakovo (2018)), ktorá už bola v minulosti povolená, teda navrhnutie plnohodnotnej časti obce s rozšírením zastavaného územia s prepojením a nadviazaním na jestvujúcu zástavbu priľahlej zóny obce v súlade s platným územným plánom Obce Rakovo (2018), ktorý zabezpečuje dlhodobý a optimálny rozvoj obce vrátane tejto lokality. Prvostupňový správny orgán všetkým známym účastníkom konania oznámil, že dňom doručenia oznámenia sa podľa § 18 Správneho poriadku začalo správne konanie vo veci posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie. Ďalej zverejnil oznámenie o predložení zmeny navrhovanej činnosti podľa § 29 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z. z. a informáciu pre verejnosť podľa § 24 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. na webovom sídle ministerstva na adrese: M. dňa 02.06.2022 a zároveň zaslal listom zo dňa 02.06.2022 žiadosť o stanovisko k oznámeniu o zmene rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutým orgánom a dotknutej obci. Žalobca sa prihlásil o účasť v tomto administratívnom (zisťovacom) konaní v procesnej pozícii dotknutej verejnosti podľa § 24 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. podaním zo dňa 17.06.2022, doplneným podaním zo dňa 21.06.2022.
33. Úlohou správneho súdu v tomto súdnom konaní bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP. Niet pochýb o tom, že žalobca ako dotknutá verejnosť má významné procesné práva v administratívnych konaniach majúcich
vplyv na životné prostredie. Ako akýkoľvek iný žalobca, aj zainteresovaná verejnosť je povinná v správnej žalobe uviesť všetky zákonné náležitosti v zmysle § 182 SSP, vrátane dôvodov žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje žalobca rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy za nezákonné. Žalobca je povinný poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona.
34. Správny súd najprv posudzoval, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť. Aktívna legitimácia žalobcu na podanie predmetnej správnej žaloby je daná v zmysle § 178 ods. 3SSP podľa ktorého zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Žalobcovi vyplynulo postavenie dotknutej verejnosti zo zákona č. 24/2006 Z.z., v zmysle ktorého verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb, ich organizácie alebo skupiny a dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní (§ 3 písm. r/ a s/ zákona č. 24/2006 Z.z.). Účasť dotknutej verejnosti v konaní upravuje § 24 zákona č. 24/2006 Z. z. Z ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. vyplýva, že dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Vychádzajúc z § 24 ods. 3 písm. d) zákona č. 24/2006 Z. z. verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9. Žalobca ako fyzická osoba sa zúčastnil zisťovacieho konania pre zmenu navrhovanej činnosti IBV RAKOVO VÝCHOD – ETAPA III. v postavení dotknutej verejnosti podaním písomného stanoviska k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti zo dňa 17.06.2022 doplneného podaním zo dňa 21.06.2022 podľa § 24 ods. 3 písm. d) zákona č. 24/2006 Z. z.
35. Účelom vykonania zisťovacieho konania je na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti, vychádzajúc z kritérií podľa prílohy č. 10 zákona č. 24/2006 Z. z. a s prihliadnutím na doručené stanoviská zhodnotiť, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena predpokladá taký zásadný vplyv na životné prostredie, že je nevyhnutné jej ďalšie posudzovanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z.
36. Na úvod prináležalo správnemu súdu vysporiadať sa s námietkou žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Správny súd uvádza, že jedným z imanentných predpokladov činnosti súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia, čím sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania – posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt orgánu verejnej správy nenapĺňa, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia alebo opatrenia) preskúmať, nemôže na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým pre to, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť. Odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa zákona č. 24/2006 Z. z. musí spĺňať atribúty, ktoré pre rozhodnutie správneho orgánu vyžaduje ustanovenie § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý je potrebné subsidiárne aplikovať, ako aj náležitosti podľa zákona č. 24/2006 Z. z. (§ 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z.). Správny súd naviac súčasne konštatuje, že právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia, t. j. také odôvodnenie, v ktorom sa správny orgán vysporiada s podstatnými námietkami účastníka vo veci, je jednou zo záruk spravodlivého procesu, a tak aj predpokladom zachovania princípov právneho štátu. Pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí vychádzajúc z princípov právneho štátu (čl.1 ods. 1 Ústavy SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR). Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu vyhodnotil námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutí správnych orgánov pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov ako nedôvodnú. Vzhľadom
na všeobecnú formuláciu žalobnej námietky správny súd rovnako len vo všeobecnej rovine považoval za potrebné konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu obsahovalo všetky zákonné náležitosti vyžadované § 47 ods. 3 Správneho poriadku v nadväznosti na ustanovenie § 64 zákona č. 24/2006 Z. z.. V odôvodnení rozhodnutia správne orgány uviedli, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov, ako použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali a ako sa vyrovnali s návrhmi, stanoviskami a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Z ustanovenia § 29 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. vyplýva povinnosť správneho orgánu pri rozhodovaní vychádzať primerane z kritérií podľa prílohy č. 10 zákona č. 24/2006 Z. z. a prihliadať aj na doručené stanoviská podľa § 23 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z. Prvostupňový správny orgán aplikujúc § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. v rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní zrozumiteľne uviedol dôvody, pre ktoré sa zmena navrhovanej činnosti „IBV RAKOVO VÝCHOD – ETAPA III.” nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z., dostatočne zrozumiteľne vyhodnotil kritériá uvedené v prílohe č. 10 zákona č. 24/2006 Z. z. a s ohľadom na doručené stanoviská, aj tiež určil podmienky na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie uvedené v bodoch 1. až 8. rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené, podľa správneho súdu odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu reflektovalo na požiadavky zákona č. 24/2006 Z.z. Zmena navrhovanej činnosti „IBV RAKOVO VÝCHOD – ETAPA III.” v k. ú. F., okres Martin, ktorej predmetom bola navrhovaná výstavba 45 rodinných domov na ploche, ktorá nadväzuje na už existujúcu zástavbu priľahlej zóny obce (v súlade s územným plánom Obce Rakovo (2018), ktorá už bola v minulosti povolená), uvedená v oznámení o zmene navrhovanej činnosti, podliehala svojimi parametrami zisťovaciemu konaniu, ktoré prvostupňový správny orgán vykonal podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. Z odôvodnenia rozhodnutia bolo tiež zrejmé, že prvostupňový správny orgán sa dostatočne preskúmateľným spôsobom vysporiadal so všetkými v zisťovacom konaní včas vznesenými pripomienkami a námietkami či už dotknutých orgánov alebo dotknutej verejnosti. Rovnako tak preskúmavané rozhodnutie žalovaného reagovalo na všetky podstatné v odvolacom konaní uplatnené odvolacie námietky žalobcu a dostatočne zrozumiteľne sa s nimi vysporadúvalo. Správna úvaha oboch správnych orgánov obsahovala dostatočný počet myšlienkových premostení a logických úvah a vysvetlení vzťahu medzi aplikovanými normami a zisteným skutkovým stavom. Vzhľadom na uvedené preto bolo možné konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného dalo dostatočne presvedčivú a zrozumiteľnú odpoveď na v konaní posudzované relevantné otázky.
37. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu založenej na neuložení zmierňujúcich opatrení týkajúcich sa vplyvu zmeny navrhovanej činnosti „IBV RAKOVO VÝCHOD – ETAPA III.“ na krajinnú scenériu správny súd uvádza, že v žiadnom prípade nemožno výklad žalobcu posunúť do roviny prednosti dotknutou verejnosťou navrhovaných podmienok a zmierňujúcich opatrení. Stanovenie jednotlivých podmienok na elimináciu, príp. zmiernenie vplyvov na životné prostredie je v dispozícii správneho orgánu, pričom na doručené stanoviská a podmienky v nich určené prihliada najmä vo vzťahu k ich relevantnosti pre konkrétny prípad, vykonateľnosti a účelnosti. Prvostupňový správny orgán sa z vecného hľadiska dostatočne zaoberal navrhovanými podmienkami dotknutej verejnosti, pričom pri ich posudzovaní vychádzal aj zo stanovísk dotknutých orgánov. Niektoré podmienky, ktoré vyplynuli z doručených stanovísk, boli zahrnuté vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Neboli tam zahrnuté opatrenia, ktoré boli v rámci zisťovacieho konania vyhodnotené ako splnené, nedôvodné a nesúvisiace s predmetom posudzovanej činnosti, ako aj tie, ktoré sa týkali povinností navrhovateľa vyplývajúcich z ustanovení všeobecne záväzných predpisov, a ktoré nemôžu byť predmetom rozhodovania príslušného orgánu a následne budú riešené v rámci povoľovacieho procesu, ktoré sú záväzné pre príslušný povoľovací orgán. Navrhovateľ, ako aj prvostupňový správny orgán zaujali stanovisko ku všetkým pripomienkam žalobcu uvedeným v jeho stanovisku, pričom jeho pripomienky boli vyhodnotené ako nedôvodné. Prvostupňový správny orgán sa pripomienkami žalobcu uvedenými v jeho stanovisku zaoberal, uviedol k nim svoju vlastnú úvahu, a to konkrétne na str. 15-16 prvostupňového rozhodnutia, pričom žalovaný sa následne s vyhodnotením prvostupňového správneho orgánu plne stotožnil v napadnutom rozhodnutí. Žalobca v žalobe neuviedol vo vzťahu k argumentácii správnych orgánov, týkajúcej sa nezohľadnenia ním navrhovaných pripomienok, žiadne ďalšie nové námietky, v ktorých by namietal argumentáciu a závery, ktorými sa žalovaný správny orgán vysporiadal so žalobcom navrhovanými opatreniami a pripomienkami. Vzhľadom na uvedené nepovažoval správny súd za vadu preskúmateľnosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, prípadne žalovaného skutočnosť, že v odôvodnení rozhodnutia sa prvostupňový správny orgán nezapracoval žalobcom vznesené požiadavky.
38. K žalobcom vznesenej námietke o nedostatočnom zistení skutkového stavu a rozporu skutkového stavu napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia s administratívnymi spismi, správny súd uvádza, že ani túto námietku žalobcu nepovažoval za dôvodnú. Správny súd mal z obsahu administratívneho spisu preukázané, že prvostupňový správny orgán na základe doručenia oznámenia o zmene navrhovanej činnosti „IBV RAKOVO VÝCHOD – ETAPA III.“ navrhovateľom, požiadal rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknuté orgány, a dotknutú obec o zaslanie stanoviska k tomuto oznámeniu. Následne boli prvostupňovému správnemu orgánu doručené stanoviská Ministerstva dopravy, výstavby Slovenskej republiky, Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, Okresného úradu Žilina, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Okresného úradu Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, Okresného úradu Martin, odbor starostlivosti o životné prostredie, Okresného úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov, ktoré prvostupňový správny orgán vyhodnotil a posúdil, ku každému sa osobitne vyjadril vo svojom rozhodnutí a prípadné požiadavky vznesené týmito orgánmi, ktoré vyhodnotil ako relevantné, zapracoval do výroku svojho rozhodnutia ako podmienky pre eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie (napr. požiadavky uvedené pod písm. b) a c) Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky, požiadavky uvedené pod písm. a), a) a, b) Regionálnym úradom verejného zdravotníctva, požiadavky Okresného úradu Žilina, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, požiadavky Okresného úradu Martin, odbor starostlivosti o životné prostredie, orgán štátnej vodnej správy). Ako už bolo uvedené v predchádzajúcom odseku odôvodnenia, prvostupňový správny orgán sa zaoberal aj stanoviskom a pripomienkami vznesenými žalobcom, tieto zaslal na vyjadrenie navrhovateľovi, ktorý sa k nim vyjadril a následne sa k jednotlivým pripomienkami vyjadril a dostatočne zrozumiteľne ich vyhodnotil prvostupňový správny orgán. Zároveň prvostupňový správny orgán zmenu navrhovanej činnosti „IBV RAKOVO VÝCHOD – ETAPA III.“ posudzoval z hľadiska povahy a zmeny navrhovanej zmeny činnosti, miesta vykonávania zmeny navrhovanej činnosti a významu očakávaných vplyvov na životné prostredie, a to aj kumulatívnych, vrátane vplyvov na zdravie obyvateľov, pričom vzal do úvahy aj súčasný stav životného prostredia v dotknutom území a pri svojom rozhodovaní primerane použil kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v Prílohe č. 10 k zákonu č. 24/2006 Z. z., ktoré boli vyhodnotené na strane 3 až 7 prvostupňového rozhodnutia. Tiež uviedol, že zmena navrhovanej činnosti je v súlade so schváleným územným plánom Obce Rakovo, odkazujúc na schválené Všeobecne záväzné nariadenie č. 1/2018 a č. 1/2021. Rovnako tak postupoval aj žalovaný v rámci žalobcom vznesených odvolacích námietok, ktorý po preskúmaní veci konštatoval, že povoľujúci orgán ani dotknuté orgány nepoukázali na očakávané zhoršenie kvality zložiek životného prostredia a podmienok ochrany verejného zdravia, odporučili ukončiť proces posudzovania v zisťovacom konaní, pričom zo zhodnotenia predpokladaných vplyvov zmeny navrhovanej činnosti vyplynulo, že sa nepredpokladajú také negatívne vplyvy, ktoré by mali za následok významné zhoršenie stavu životného prostredia a zdravia obyvateľov v záujmovom území oproti existujúcemu stavu, ktoré by bolo potrebné posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Správny súd konštatuje, že žalovaný sa dostatočne zaoberal vyhodnotením zdokumentovaných vstupov a výstupov a predpokladaných vplyvov zmeny navrhovanej činnosti zodpovedajúcim stupňu prípravy navrhovanej činnosti, na základe čoho následne dospel k záveru o tom, že zmena navrhovanej činnosti nevyvolá nové významné vplyvy. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán spoľahlivo a dostatočne zistili skutkový stav tak, aby bolo možné objektívne posúdiť a vyhodnotiť vplyv zmeny navrhovanej činnosti „IBV RAKOVO VÝCHOD – ETAPA III.“ na životné prostredie v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z. a na tomto podklade následne rozhodnúť o tom, že zmenu navrhovanej činnosti nebolo potrebné posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Nad rámec uvedeného správny súd tiež dodáva, že námietky týkajúce sa nedostatočne zisteného skutkového stavu v podanej správnej žalobe v jednotlivých častiach vymedzených pod písmenom a) až j) vo veľkej časti spočívali vo všeobecných konštatovaniach žalobcu o tom, ako má vyzerať a pôsobiť krajina, čo spôsobuje masívna výstavba satelitných mestečiek a dedín, aký je súčasný stav poznania (s odkazom na články v H. I., vo vymedzení charakteristík satelitnej dediny, v poukaze žalobcu na krajinné a prírodné hodnoty dotknutého územia a krajinnú scenériu, ktoré správny súd vyhodnotil skôr ako vyjadrenia a postoje žalobcu k danej problematike, prípadne jeho nesúhlasné stanoviská a námety, na to, čo mali podľa žalobcu uviesť správne orgány vo svojich rozhodnutiach. Vo veľkej miere z nich nebolo možné vyabstrahovať, aký vplyv a právny význam mali mať tieto vyjadrenia vo vzťahu k zákonnosti napadnutého a prvostupňového rozhodnutia.
39. Vo vzťahu k námietke žalobcu o nezaoberaní sa prvostupňovým orgánom a žalovaným o pravdepodobnosti výstavby nepriehľadných betónových a murovaných plotov obyvateľov rodinných
domov, ktoré by mohli mať významný negatívny vplyv na celkový krajinný obraz, správny súd uvádza, že tak ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu (konkrétne z oznámenia o zmene navrhovanej činnosti), v dotknutom území nebola navrhnutá výstavba niekoľkých viacpodlažných bytových domov, ktoré by mohli mať vplyv na scenériu krajiny, ale výstavba nízkopodlažných rodinných domov so záhradami, ktoré po výsadbe zelene zmiernia vizuálny vplyv zastavanej plochy. Zároveň správny súd uvádza, že nie je možné tak, ako to načrtol žalobca dopredu hypoteticky predpokladať prípadnú možnú výstavbu betónových plotov, a to akcentujúc aj na skutočnosť, že dotknuté územie je plánované v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou a ozelenenie celého územia je nevyhnutné regulovať v rámci územného plánu obce, kde sú v záväznej časti stanovené regulatívy pre konkrétne plochy a navrhované činnosti.
40. Pokiaľ žalobca namietal, že posudzované územie má byť pre účely hlukovej štúdie zaradené do II. kategórie namiesto ďalším účastníkom konania 1/ uvádzanej III. kategórie, správny súd sa stotožnil s vyjadrením žalovaného o tom, že výrok prvostupňového rozhodnutia obsahuje podmienky pre eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie, zohľadňujúce pripomienky dotknutých orgánov, konkrétne podmienku ďalšieho účastníka 3/, teda „zabezpečiť a po výstavbe zdokladovať v navrhovanom území s plánovanou výstavbou dodržanie prípustných hodnôt určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí pre kategóriu územia II podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 549/2007 Z. z.“. Z uvedeného tak vyplýva, že ďalší účastník konania 3/ podmienil vo svojom stanovisku realizáciu navrhovanej činnosti z pohľadu hluku potrebou posudzovať ju pre prislúchajúcu kategóriu územia, teda prioritne II. kategóriou územia s prihliadnutím k tomu, že sa jedná o bytové priestory, čo prvostupňový správny orgán správne vzal v úvahu a zohľadnil vo svojom rozhodnutí.
41. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa nevyhodnotenia záberu poľnohospodárskej pôdy, správny súd dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán sa zaoberal aj touto námietkou žalobcu. Na základe predložených dokumentov v administratívnom konaní bolo preukázané, že v riešenom území boli identifikované pôdy BPEJ 0733062 skupiny kvality 7 a BPEJ 0790262 skupiny kvality 8, teda menej kvalitné pôdy, na základe čoho bolo konštatované, že v riešenom území neboli identifikované pôdy, ktoré by boli zaradené v zmysle Nariadenia vlády č. 58/2013 Z. z. o odvodoch za odňatie a neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy, medzi najkvalitnejšie poľnohospodárske pôdy v rámci k. ú. N. F., čo správny súd považoval ako dostačujúce na zistenie skutkového stavu a takéto odôvodnenie vyhodnotil ako dostatočné. Na základe celkového vyhodnotenia jednotlivých kritérií v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. potom správne orgány správne konštatovali, že posudzovaná zmena navrhovanej činnosti priamo ani nepriamo nezasahuje do žiadneho prvku územného systému ekologickej stability, na základe čoho nebude dochádzať k negatívnym vplyvom na ekologickú stabilitu dotknutého územia.
42. Pokiaľ žalobca namietal, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, založenom na akte zvesenia zverejnenia prvostupňového rozhodnutia zo svojho webového sídla a úradnej tabule po 15 dňoch, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti tejto námietky. Výklad podávaný žalobcom ohľadne „zverejnenia“ aj po uplynutí prvých 15 dní možno považovať za extenzívny, pretože z ustanovenia § 24 ods. 4 a § 29 ods. 15 zákona č. 24/2006 Z. z. takáto povinnosť pre prvostupňový správny orgán nevyplýva. Správne orgány preto podľa správneho súdu postupovali v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z., keď prvostupňové rozhodnutie bolo v súlade so zákonom zverejnené aj doručené, pričom na stránke L. sú zákonom stanovené podklady týkajúce sa tohto zisťovacieho konania zverejnené, tak ako to správne uviedol žalovaný.
43. Vo vzťahu k žalobnej námietke týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia správny súd uvádza, že žalobca nesprávne právne posúdenie žalobca odôvodnil s odkazom na nedostatočne zistený skutkový stav. Žalobca však konkrétnejšie neuviedol, v čom spočíva nesprávnosť právneho posúdenia žalovaného uvedeného v napadnutom rozhodnutí. Je potrebné uviesť, že správny súd prieskum vykonáva v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby, pokiaľ nejde o prípady vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pod ktoré ale prejednávaná vec nespadá. Práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia vedený a limitovaný. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať, ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti uvedené v žalobe podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia napadnutého rozhodnutia za žalobcu konkretizovať. Žalobcom v žalobe uvedená
všeobecne formulovaná a nekonkrétna žalobná námietka, ktorú z tohto dôvodu možno považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s rozhodnutím žalovaného, resp. s hodnotením veci orgánmi verejnej správy, bránila tomu, aby správny súd na jej základe konštatoval nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia.
44. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na zrušenie stanovísk Regionálneho úradu verejného zdravotníctva zo dňa 15.06.2022 a Okresného úradu Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 20.07.2022, správny súd uvádza, že tieto boli jedným z viacerých podkladov pre vydanie prvostupňového rozhodnutia, z ktorých obsahu prvostupňový správny orgán a žalovaný pri vyhodnotení svojich zistení vychádzali. Správny súd vo vzťahu k obom stanoviskám uvádza, že zákonná podmienka uvedená v § 27 ods. 1 SSP, že skôr vydané opatrenie orgánu verejnej správy (stanovisko) musí byť pre preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné, nebola splnená pri žiadnom z týchto stanovísk. V konaní bol aplikovaný zákon č. 24/2006 Z. z., ktorý v ustanoveniach týkajúcich sa zisťovacieho konania nehovorí o stanovisku dotknutého orgánu ako o stanovisku so záväzným charakterom pre vydanie rozhodnutia o tom, či sa zmena navrhovanej činnosti bude alebo nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Zo samotnej skutočnosti, že sa s týmito stanoviskami prvostupňový správny orgán a žalovaný pred vydaním rozhodnutí oboznámili, vyjadrili sa k nim, prípadne vyhodnotili niektoré požiadavky v stanovisku za dôvodné a boli premietnuté do výroku rozhodnutia vo forme podmienok na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie, nevyplýva ich záväznosť pre správne orgány. Pokiaľ žalobca tiež namietal, že tieto stanoviská boli arbitrárne, keď neuvádzali skutkové ani právne dôvody, prečo by navrhovaná činnosť nemala byť posúdená podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a boli tak nepreskúmateľné, správny súd opätovne uvádza, že žalobca konkrétnejšie neuviedol, v čom podľa neho spočíva nepreskúmateľnosť uvedených stanovísk. Správny súd konštatuje, že nemá oprávnenie za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti stanovísk vyhľadávať, ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti uvedené v žalobe podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. S ohľadom na uvedené správny súd považoval návrh žalobcu na zrušenie vyššie uvedených stanovísk za nedôvodný.
45. Správny súd na záver zdôrazňuje, že rozhodnutie zo zisťovacieho konania je len odborným podkladom, resp. podkladovým rozhodnutím pre vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov. V zisťovacom konaní sa posudzuje návrh, t. j. zámer navrhovanej činnosti, ktorý predkladá navrhovateľ. V konaní podľa zákona č. 24/2006 Z. z. sa uskutočnenie navrhovanej činnosti, ani umiestnenie zámeru nepovoľuje ani nezakazuje. Navrhovateľ si preto pred realizáciou svojho zámeru musí zabezpečiť všetky súhlasy a povolenia vyžadované osobitnými právnymi predpismi, ktoré získa v samostatných povoľovacích konaniach. Úlohou orgánu verejnej správy v zisťovacom konaní je hájiť verejný záujem tak, aby bola včasne a účinne zabezpečená vysoká úroveň ochrany životného prostredia (§ 2 zákona č. 24/2006 Z. z.). Výsledkom zisťovacieho konania je na základe predloženého zámeru navrhovanej činnosti, doručených stanovísk a kritérií uvedených v prílohe č. 10 zákona č. 24/2006 Z. z. vychádzajúc z príslušných právnych predpisov, určiť, či je potrebné navrhovanú činnosť s ohľadom na jej vplyvy na životné prostredie posúdiť podľa zákona č. 24/2006 Z. z.
46. Správny súd preto po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu a konania, ktoré mu predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola v celom rozsahu nedôvodná (subsumujúc aj návrh žalobcu na zrušenie stanovísk Regionálneho úradu verejného zdravotníctva a Okresného úradu Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie) a rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu sú v súlade so zákonom, a preto podľa § 190 SSP žalobu zamietol ako nedôvodnú.
47. O trovách konania rozhodol správy súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak má žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému náhrada trov konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), pričom takéto výnimočné okolnosti nenastali. Správny súd z uvedeného dôvodu ani žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Náhradu trov konania správny súd nepriznal ani ďalším účastníkom konania 1/, 2/ 3/ a 4/, pretože im nebola uložená žiadna povinnosť v súvislosti s plnením ktorej by im trovy v konaní vznikli a neboli tak splnené zákonné podmienky uvedené v § 169 SSP.
48. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.