Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_21Sas-8-2025.pdf
PDF · 76.18 KB
Case nature
Subarea
21Sas/8/2025
Uznesenie
Správny súd v Košiciach sudcom Bc. Mgr. Mariánom Haladejom v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, so sídlom C. XXX/XX, D., SR právne zastúpený: JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., s.r.o., so sídlom Kováčska 28, 040 01 Košice, SR, IČO: 52 858 774, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, SR o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X –III. zo dňa 07.07.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe takto
r o z h o d o l :
Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnou žalobou zo dňa 29.07.2025, doručenou elektronicky Správnemu súdu v Košiciach dňa 30.07.2025, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X – III. zo dňa 08.04.2025 (ďalej „správny orgán prvého stupňa“ ). Napadnutým rozhodnutím žalovaný zmenil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vo veci vrátenia neprávom vyplateného 13. dôchodku a zaviazal žalobcu vrátiť neprávom vyplatenú sumu 221,28 Eur za kalendárny rok 2020 do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
2. Žalobca v rámci podanej správnej žaloby navrhol, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok. Svoj návrh s poukazom na žalobné dôvody, žalobca odôvodnil tým, že okamžitým výkonom resp. právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, keďže by mu suma 221,38 Eur bola zrážaná z jeho vdoveckého dôchodku.
3. Žalovaný sa na základe výzvy správneho súdu k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 25.08.2025. Žalovaný uviedol, že s ním nesúhlasí a žiadal aby, správny súd navrhnutý odkladný účinok správnej žalobe nepriznal a návrh zamietol. Tvrdil, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje iba určitú výnimku a žalobcu nezbavuje povinnosti zaplatenia neprávom vyplateného 13. dôchodku za kalendárny rok 2020. Jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej. V tejto súvislosti uviedol, že vznik hroziacej ujmy musí byť napokon v priamej príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom, plynúcim z napadnutého rozhodnutia.
4. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v platnom znení (ďalej len „SSP“) podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. V prvom rade je nevyhnutné poznamenať, že účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáha súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy, je poskytnúť ochranu tomu, voči komu toto rozhodnutie orgánu verejnej správy smeruje (žalobca). Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a je tak zabezpečovacím procesným prostriedkom. Ide o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
9. Existenciu, resp. hrozbu nastolenia uvedených negatívnych dôsledkov, ktoré by mohli pre žalobcu reálne nastať v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého prieskumu sa žalobca domáha, je v konaní o návrhu na vydanie tohto mimoriadneho procesného inštitútu povinný nie len tvrdiť, ale predovšetkým predloženými konkrétnymi dôkazmi aj osvedčiť predkladateľ tohto návrhu, t. j. dôkazné bremeno nesie žalobca. Pre vyhovenie návrhu je však v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy, značnej škody, či inom vážnom nenapraviteľnom následku pre žalobcu, ale táto hrozba musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol na tento účel vykonať a vyhodnotiť.
10. V uvedených súvislostiach je nevyhnutné mať taktiež na zreteli, že správny súd pri rozhodovaní vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu, bez toho aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd môže správnej žalobe odkladný účinok iba buď priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie je oprávneným autoritatívne nahradiť svojim rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy. Takéto oprávnenie správny súd nemá ani pri rozhodovaní vo veci samej.
11. V danom prípade žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) SSP, ktoré predpokladá na vyhovenie takémuto návrhu štyri kumulatívne podmienky a to dve procesného charakteru (vyžaduje sa podanie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody alebo finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu odkladného účinku s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto zákonných podmienok, tak nesplnenie ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe.
12. Po oboznámení sa so správnou žalobou žalobcu, ktorej dôvody je nutné vnímať v jednotnom kontexte aj s jeho návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd ustálil, že žalobca v tomto prípade nepochybne splnil dve vyššie zmienené zákonné procesné podmienky. Správny súd pristúpil k preskúmaniu splnenia aj hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
13. V rámci skúmania splnenia prvej hmotnoprávnej podmienky správny súd konštatuje, že žalobca neosvedčil naplnenie predpokladov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca odôvodnil návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe hrozbou závažnej ujmy. Poukázal na výšku neprávom vyplateného 13. dôchodku, ktorý je povinný vrátiť a skutočnosť, že mu táto suma bude zrážaná z jeho vdovského dôchodku. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení správnemu súdu nepredložil žiaden dôkaz.
14. Po preskúmaní návrhu na priznanie odkladného účinky správnej žalobe spolu s jeho dôvodmi; vyjadrenia žalovaného ako aj administratívneho spisu správny súd zvýrazňuje, že pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP na ktorý sa žalobca odvoláva, by mal žalobca dostatočne vymedziť nielen konkrétny dôvod ale aj skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia. Tvrdenia žalobcu obsiahnuté v návrhu sú v hypotetickej a abstraktnej rovine. Žalobca nijako neosvedčil finančnú situáciu napríklad predložením výpisu z bankového účtu, ktorý by preukazoval stav úspor resp. ním dosahovaný ročný príjem. Žalobca nešpecifikoval a nepreukázal svoje osobne výdavky vo forme výdavkov na bývanie, stravu, cestovné, zdravotnú starostlivosť a iné. Taktiež z predloženého návrhu na priznanie odkladného účinku nebolo možné overiť osobné pomery žalobcu ( napr. jeho osobný stav, čí má vyživovaciu povinnosť voči deťom, alebo rodičom) na ktoré by vymáhanie uloženej povinnosti mohlo mať negatívny dopad.
15. V tejto súvislosti je nevyhnutné opakovane poukázať na skutočnosť, že priznanie odkladného účinku je výnimočným inštitútom, ktorý slúži na prelomenie právnych účinkov právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy, a to len v zákonom predvídaných a odôvodnených prípadoch ak žalobcovi hrozí v príčinnej súvislosti s bezodkladným výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Musí byť teda zrejmé, že tvrdená ujma, škoda nastane práve v dôsledku výkonu napadnutého rozhodnutia. Inštitút odkladného účinku neslúži na ochranu žalobcu pred akýmkoľvek následkom spojeným s výkonom rozhodnutia. Je prirodzené, že výkon rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré je spojené s peňažným plnením ( pozn. v danom prípade suma 221,28 Eur neoprávnene vyplateného 13. dôchodku ) nepochybne vždy zasiahne majetkovú sféru povinného subjektu a pritom pôjde vždy o negatívny dopad na jeho majetkovú sféru. Avšak na priznanie odkladného účinku žalobe ustanovenie § 185 písm. a) SSP predpokladá, aby v dôsledku výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia povinný subjekt pocítil mimoriadny dopad na majetkovú sféru, t.j. aby dopad bol až tak závažný, že by došlo k vážnym (nezvratným) následkom vedúcim k ohrozeniu uspokojovania základných životných potrieb, prípadne k inému nenapraviteľnému následku. Súčasne je nutné preukázať, že neexistuje iné menej radikálne riešenie, ako sa vyrovnať s dôsledkami napadnutého rozhodnutia. V intenciách uvedeného je potrebné konštatovať, že len tvrdenia žalobcu o negatívnom vplyve bezodkladného výkonu rozhodnutia na jeho majetkovú sféru, avšak bez osvedčenia zásadného charakteru tohto dopadu, ktorému nie je možné zabrániť iným menej radikálnym spôsobom, nepostačujú na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Ako už bolo uvedené, osvedčiť tieto zákonné predpoklady je povinný sám žalobca, ktorý je v tomto prípade povinný uniesť bremeno tvrdenia. Správny súd preto v tomto prípade od žalobcu legitímne očakával, aby v návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol konkrétne tvrdenia, skutočnosti a aby konkretizoval závažnú ujmu, jej rozsah konkrétnym dôkazmi a súčasne, aby dôkazmi preukázal príčinnú súvislosť medzi hroziacou ujmou a napadnutým rozhodnutím a nemožnosť zabrániť tvrdenému následku inými spôsobmi.
16. Z dôvodu nepreukázania jednej z hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v tomto konaní, správny súd už nemal za potrebné skúmať splnenie druhej hmotnoprávnej podmienky a to, či by priznanie odkladného účinku správnej žalobe bolo alebo nebolo v rozpore s verejným záujmom.
17. Na základe uvedených dôvodov, správny súd uzavrel, že návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je možné vyhovieť, preto tento návrh postupom podľa § 188 SSP zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).