Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Sf-17-2025.pdf
PDF · 77.58 KB
Case nature
Subarea
2Sf/17/2025
Uznesenie
Správny súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: AutoPreliačiny s.r.o., so sídlom: Košická 13079, 080 01 Prešov, IČO: 46 044 400, právne zastúpený: AK NOVIKMEC s.r.o., so sídlom: Rázusova 125, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 868 701, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100567750/2025 zo dňa 10.02.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 17.04.2025, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100567750/2025 zo dňa 10.02.2025, v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa Daňového úradu Prešov č. 102141149/2024 zo dňa 30.07.2024, ktorým bolo rozhodnuté o vyrubení rozdielu dane v sume 12.907,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2019.
2. Žalobca v rámci podanej správnej žaloby žiadal súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu podľa § 185 písm. a) Zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že daňová kontrola sa vykonávala za kontrolované obdobie august 2019, september 2019 a október 2019, existujú aj tri rozhodnutia správcu dane a tri rozhodnutia žalovaného, ktorých rozdiel dane predstavuje súhrnne sumu v celkovej výške 36.959,00 eur. Túto skutočnosť žalobca poznamenával z dôvodu určenia celkovej výšky, ktorá mu bola vyrubená na dani z pridanej hodnoty počas vykonania daňovej kontroly správcom dane a podľa jeho názoru táto skutočnosť je podstatná najmä z hľadiska opodstatnenosti odkladného účinku správnej žaloby. Uviedol tiež, že jeho spoločnosť ako autorizovaný servis so špecializáciou zameranou na odstraňovanie preliačin karosérií automobilov spôsobených ľadovcom (krupobitím), špeciálnou technológiou vykonáva svoju podnikateľskú činnosť už viac ako 10 rokov, pričom za posledné roky značne investoval, rozšíril svoje pôsobenie, svoju podnikateľskú činnosť aj v inej obchodnej spoločnosti, ako aj základňu kmeňových zamestnancov. V rámci svojej primárnej podnikateľskej činnosti poskytuje opravy motorových vozidiel a má nezanedbateľné množstvo zákazníkov, ktorým je povinný na základe zmluvného vzťahu vykonávať dojednané služby v určenej lehote. Uviedol tiež, že za uplynulé roky mu vzrástol značný počet zákazníkov, ktorí mu neuhradili za vykonané služby faktúry, a to celkom alebo sčasti a tieto pohľadávky vymáha žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Dôvodil, že ním poskytované služby predstavujú špecifickú činnosť, náklady ktorej pokrýva predovšetkým z úhrad za služby od svojich zákazníkov, avšak za posledné roky je skôr strate ako v zisku následkom nevyplatených faktúr, a jeho náklady narástli takmer na dvojnásobok, aj na základe opatrení prijatých vládou Slovenskej republiky aj v dôsledku konsolidácie a inflácie. Žalobca tiež poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 20/01 zo dňa 15.06.2023, z, ktorého citoval "základný účel o vykonateľnosti správneho rozhodnutia súdom je ochrana toho, kto o jeho vydanie
žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje." S poukazom na tieto skutočnosti by mu podľa jeho názoru výkonom rozhodnutia hrozila závažná hospodárska škoda a škoda na jeho majetku, v dôsledku čoho by nebol schopný kvalitatívne, operatívne a dôkladne vykonávať svoju podnikateľskú činnosť a zabezpečovať svojim zákazníkom profesionálne služby v takom rozsahu, ako žalobca poskytoval doteraz. Podľa názoru žalobcu by sa oslabil jeho podnikateľský status na hospodárskom trhu a tiež dopyt po jeho službách a trhový monopol, následkom čoho by v najhoršom prípade bola neschopnosť žalobcu plniť si svoje záväzky nielen voči zákazníkom, ale nanajvýš aj voči orgánu verejnej správy a štátnym inštitúciám. Žalobca vo svojom návrhu konštatoval, že mu hrozí výkonom rozhodnutia reálna ujma na jeho majetku a preto navrhol, aby príslušný správny súd priznal v správnej žalobe odkladný účinok.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 18.08.2025, k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že nepovažuje za dôvodné, aby správny súd v zmysle § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov priznal odklad vykonateľnosti rozhodnutia, resp. odkladný účinok správnej žalobe.
4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a/ ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b/ ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy.
7. Podľa § 186 ods. 2 SSP, odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
8. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
9. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
10. V zmysle citovaných zákonných ustanovení SSP nie je nevyhnutné, aby žalobca preukázal, že konkrétna ujma výkonom napadnutého rozhodnutia bezprostredne nastane, vyžaduje sa však osvedčenie, že určitá reálna hrozba závažnej ujmy existuje. Priznanie odkladného účinku žalobe má mať vzhľadom na povahu dôsledkov (zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu) len výnimočný charakter, návrh preto musí byť dostatočne zdôvodnený osobitými okolnosťami konkrétneho prípadu. Pri rozhodovaní sa uplatňuje dispozičná zásada, pričom dôkazné bremeno nesie žalobca, ktorý je povinný súdu primeraným spôsobom zdôvodniť a tiež osvedčiť existenciu reálnej, možnej ujmy tak, ako to vyžaduje zákon. Hrozba pritom musí vyplývať z konkrétnych dôkazov, nepostačuje len všeobecné, hypotetické tvrdenie o hroziacej finančnej škode.
11. Správny súd navyše uvádza, že pri rozhodovaní vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje výhradne
účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu, bez toho aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd môže buď iba správnej žalobe odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie je oprávneným autoritatívne nahradiť svojim rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré oprávnenie správny súd nemá ani pri rozhodovaní vo veci samej.
12. Správny súd po preskúmaní návrhu žalobcu dospel k záveru, že žalobca svoj návrh dostatočným spôsobom neodôvodnil a nepredložil súdu ani listinné dôkazy na podporu svojho návrhu tak, aby bolo možné konštatovať, že existuje potenciálna, reálna hrozba závažnej ujmy. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by poukazovali na reálne hroziacu ujmu, ktorá by odôvodňovala priznanie odkladného účinku, a tak neuniesol vo veci dôkazné bremeno. Priznať správnej žalobe odkladný účinok nie je možné len z dôvodu, že rozhodnutie správneho orgánu ukladá určité peňažné plnenie a úhrada sumy a s tým súvisiaca finančná strata na majetku by sa mala považovať za ujmu, ktorá by odôvodňovala priznanie odkladného účinku. Samotná skutočnosť, že správnym orgánom bola uložená istá peňažná povinnosť, nie je vo všeobecnosti postačujúcim dôvodom na priznanie odkladného účinku len preto, že ide o zásah do majetkových práv žiadateľa, bez splnenia iných zákonom predpokladaných podmienok, a to najmä bez hodnoverne osvedčenej reálnej hrozby, vážnej ťažko odstrániteľnej ujmy alebo iného vážne nenapraviteľného následku v prípade úhrady uloženej povinnosti.
13. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že mu hrozí výkonom rozhodnutia reálna ujma na jeho majetku. Dôvodil, že daňová kontrola sa vykonávala za kontrolované obdobie august 2019, september 2019 a október 2019, existujú aj 3 rozhodnutia správcu dane a 3 rozhodnutia žalovaného, ktorých rozdiel dane predstavuje súhrnne sumu v celkovej výške 36.959,00 eur. (z dôvodu určenia celkovej výšky, ktorá mu bola vyrubená na dani z pridanej hodnoty počas vykonania daňovej kontroly) Uviedol tiež, že za uplynulé roky mu vzrástol značný počet zákazníkov, ktorí mu neuhradili za vykonané služby faktúry a tieto pohľadávky vymáha prostredníctvom svojho právneho zástupcu a tiež konštatoval, že za posledné roky následkom nevyplatených faktúr je skôr v strate ako v zisku a jeho náklady narástli takmer na dvojnásobok, a to aj na základe opatrení prijatých vládou Slovenskej republiky aj v dôsledku konsolidácie a inflácie. Žalobca však nepredložil súdu žiadne listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení - údaje o stave majetku, výkaz ziskov a strát, zoznam pohľadávok, úverov, účtovné výkazy, zostatky na bankových účtoch, aktuálny výpis z hlavnej knihy analytickej evidencie, ktoré by preukazovali aktuálnu finančnú situáciu žalobcu tak, aby bolo možné konštatovať, že existuje potenciálna, reálna hrozba závažnej ujmy žalobcu.
14. Ak by samotná skutočnosť podania správnej žaloby, ktorou je spochybnená zákonnosť rozhodnutia žalovaného, bez ďalšieho, bola postačujúcim dôvodom pre priznanie odkladného účinku, legislatíva by s takýmto postupom rátala a odklad vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia správcu dane by bol v prípade podania správnej žaloby stanovený priamo zákonom, a to bez splnenia iných podmienok. Správny súdny poriadok však takýto postup neupravuje.
15. Správny súd konštatuje, že žalobca splnil iba dve zákonné procesné podmienky, hmotnoprávne podmienky však nesplnil. Nepredložil súdu listinné dôkazy v súvislosti s návrhom na priznanie odkladného účinku, z ktorých by súd takúto hrozbu ujmy, značnej hospodárskej alebo finančnej škody mohol konštatovať. Všeobecne koncipované a dôkazmi nepodopreté tvrdenia nie sú bez ďalšieho postačujúce na to, aby súd žiadosti o priznanie odkladného účinku žaloby vyhovel. Žalobca vo svojom návrhu žiadnym spôsobom nekonkretizoval svoju aktuálnu finančnú situáciu, neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy či značnej finančnej škody v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. Z dôvodu nepreukázania prvej hmotnoprávnej podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd neskúmal splnenie druhej hmotnoprávnej podmienky, t. j. či by priznanie odkladného účinku žalobe bolo alebo nebolo v rozpore s verejným záujmom.
16. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, správny súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť n i e j e prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).