Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-1S-11-2021.pdf
PDF · 94.91 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BA-1S/11/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: A. B., bytom C. D. XX, XXXX E., F., právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Pred poľom 1652, 911 01 Trenčín, IČO: 36 857 882, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101759893/2020 zo dňa 19.11.2020, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 101759893/2020 zo dňa 19.11.2020 a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Žalobca podal dňa 26.01.2015 riadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie december 2014, v ktorom uviedol nadmerný odpočet vo výške XXX,XX eura. Lehota na podanie riadneho daňového priznania za zdaňovacie obdobie december 2014 uplynula dňa 26.01.2015.
2. Dňa 25.03.2015 podal žalobca prvé dodatočné daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie december 2014, v ktorom uviedol vlastnú daňovú povinnosť vo výške XXX.XXX,XX eura. Lehota na podanie dodatočného daňového priznania a úhradu vlastnej daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie december 2014 uplynula dňa 30.04.2015. Žalobca dlžnú daň v stanovenej lehote neuhradil.
3. Dňa 14.04.2016 podal žalobca druhé dodatočné daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie december 2014, v ktorom uviedol vlastnú daňovú povinnosť vo výške XXX.XXX,XX eura. Následne dňa 26.05.2016 podal žalobca tretie dodatočné daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie december 2014, v ktorom uviedol nadmerný odpočet vo výške XXX.XXX,XX eura.
4. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) rozhodnutím č. 101343245/2020 zo dňa 21.08.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi úrok z omeškania vo výške XX.XXX,XX eura za nezaplatenie DPH za zdaňovacie obdobie december 2014 v ustanovenej lehote a výške. Správca dane pri výpočte úroku z omeškania určil ako deň splatnosti dane dátum 30.04.2015 a deň úhrady 26.05.2016, to znamená deň podania tretieho dodatočného daňového priznania k DPH, spolu 392 dní.
5. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 21.09.2020, v ktorom uviedol, že daň je vyrubená aj dodatočným daňovým priznaním, čo sa stalo v prípade žalobcu a vzhľadom na momentálny žalobcom deklarovaný právny stav (nadmerný odpočet), nebolo možné vôbec vyrubiť úrok z omeškania. Ak daň alebo rozdiel dane vyrubený rozhodnutím správcu dane bol novým právoplatným rozhodnutím znížený, zníži sa z úradnej moci aj úrok z omeškania, čo v danom prípade predstavovalo situáciu, kedy bol rozdiel dane znížený podaním dodatočného daňového priznania, na základe čoho sa analogicky mal znížiť aj úrok z omeškania. Žalovaný rozhodnutím č. 101759893/2020 zo dňa 19.11.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
II.
Správna žaloba
6. Žalobca podal dňa 22.01.2021 na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia. Žalobca v žalobe predovšetkým poukázal na § 156 ods. 7 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v relevantnom čase (ďalej len „Daňový poriadok“) a mal za to, že daň je vyrubená nielen rozhodnutím správcu dane ale aj podaním daňového priznania vrátane dodatočného daňového priznania, čo v danom prípade predstavovalo situáciu, kedy bol rozdiel dane znížený podaním dodatočného daňového priznania na základe čoho sa analogicky mal znížiť úrok z omeškania. Ak bol deklarovaný nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie december 2014, nebolo možné vyrubiť úrok z omeškania za nezaplatenie dane za dané zdaňovacie obdobie.
7. Žalobca poukázal na skutočnosť, že posledným (tretím) podaným dodatočným daňovým priznaním za december 2014 zo dňa 26.05.2016 deklaroval nadmerný odpočet vo výške XXX.XXX,XX eura, a teda právny stav v čase, kedy správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie o úroku, bol taký, že neexistovala daňová povinnosť. Takáto povinnosť nemohla vzniknúť podaním dodatočného (prvého) daňového priznania, keďže výška dane bola nasledujúcim (tretím) dodatočným daňovým priznaním opravená. Z uvedeného dôvodu správca dane, ani žalovaný, neboli oprávnení k vyrubeniu žiadneho úroku. Žalobca ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa náležitosti požadované zákonom pre odôvodnenie rozhodnutia, keď žalovaný príliš formalisticky potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktoré vykazovalo znaky svojvôle a nespĺňalo kvalitatívne požiadavky kladené na odôvodnenie rozhodnutí, ktorými správny orgán rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov.
III.
Vyjadrenie žalovaného
8. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 24.03.2021 uviedol, že časť daňovej povinnosti (XXX XXX,XX eura) vyrubená podaním prvého dodatočného daňového priznania, ktorým sa zmenil nadmerný odpočet na vlastnú daňovú povinnosť, nebola uhradená v zákonnej lehote splatnosti do 30.04.2015. Správca dane oprávnene podľa § 156 ods. 2 daňového poriadku počítal úrok z omeškania z dlžnej sumy, t. j. každý deň omeškania s platbou začínajúc dňom nasledujúcom po dni jej splatnosti, od 30.04.2015 do dňa podania tretieho dodatočného daňového priznania dňa 26.05.2016, v ktorom daňový subjekt priznal nadmerný odpočet. Žalobcovi sa úročila vlastná daňová povinnosť z prvého dodatočného daňového priznania, znížená o nadmerný odpočet odpočítaný od vlastnej daňovej povinnosti (XXX,XX eura) podľa § 79 zákona o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v relevantnom čase (ďalej len „zákon o DPH“) do dňa podania tretieho dodatočného daňového priznania, ktorým si subjekt zmenil vlastnú daňovú povinnosť na nadmerný odpočet vo výške XXX.XXX,XX eura. Na zistenie oprávnenosti nadmerného odpočtu bola u žalobcu začatá dňa 22.06.2016 daňová kontrola, ukončená protokolom z kontroly č. XXXXXXXXX/XXXX a rozhodnutím vo vyrubovacom konaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.10.2020, ktoré na základe odvolania žalobcu žalovaný zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. To znamená, že správca dane po vrátení veci pokračuje vo vyrubovacom konaní.
9. Aj keď sa vo vyrubovacom konaní vedenom správcom dane na základe rozhodnutia žalovaného č. 100139940/2021 zo dňa 28.01.2021 riešila otázka vecne súvisiaca s touto vecou, nebol dôvod na to, aby nebol vyrubený úrok z omeškania, ak nebola daň zaplatená v ustanovenej lehote alebo výške, ktorú deklaroval sám daňový subjekt v prvom dodatočnom daňovom priznaní. Podľa názoru žalobcu bol momentálnym právnym stavov deklarovaný nadmerný odpočet a nebolo možné vôbec vyrubiť úrok
z omeškania. Žalovaný nesúhlasil s takýmto názorom, pretože „momentálny právny stav vo veci“ bol spochybnený vykonanou daňovou kontrolou a nadmerný odpočet nebol vrátený v zmysle § 79 zákona o DPH. Neexistuje nové právoplatné rozhodnutie vydané správcom dane, ktoré vyrubenú daň alebo rozdiel dane zmenilo (znížilo, zvýšilo) alebo zrušilo a ktoré by z úradnej moci upravilo aj úrok z omeškania. Znížiť vyrubený úrok z omeškania na základe toho, že došlo k zníženiu vyrubeného rozdielu dane je možné až po nadobudnutí právoplatnosti „nového“ rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane.
IV.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
10. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V § 3 písm. b) zákona o správnych súdov je ďalej uvedené, že „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, bola pridelená senátu 4S a je vedená pod sp. zn.: BA-1S/11/2021. Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení predsedníčka senátu JUDr. Lucia Tóth a členovia senátu Mgr. Milada Artnerová a JUDr. Martin Hraboš.
11. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov a na pojednávaní konanom dňa 10.09.2025 dospel k záveru, že žaloba je dôvodná keď je napadnuté rozhodnutie zaťažené vadou nepreskúmateľnosti podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.
12. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
13. Podľa § 16 ods. 4 písm. a) Daňového poriadku, daňový subjekt je oprávnený podať dodatočné daňové priznanie, ak zistí, že daň uvedená v podanom daňovom priznaní má byť nižšia alebo nadmerný odpočet vyšší, alebo nárok na vrátenie dane vyšší.
14. Podľa § 68 ods. 4 Daňového poriadku, daň je vyrubená a) rozhodnutím správcu dane, b) podaním daňového priznania vrátane dodatočného daňového priznania alebo c) zaplatením dane, pri ktorej nie je povinnosť podať daňové priznanie
15. Podľa § 156 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou.
16. Podľa § 156 ods. 7 Daňového poriadku, ak daň alebo rozdiel dane vyrubený rozhodnutím správcu dane bol novým právoplatným rozhodnutím znížený, zníži sa z úradnej moci aj úrok z omeškania podľa odseku 1 písm. a);
17. § 16 ods. 4 Daňového poriadku umožňuje daňovému subjektu podať dodatočné daňové priznanie, ak zistí, že jeho daňová povinnosť bola nižšia, alebo nadmerný odpočet vyšší ako uviedol v predchádzajúcom daňovom priznaní. V prejednávanom prípade žalobca využil možnosť podať dodatočné daňové priznanie, opravil daň vyrubenú prvým dodatočným daňovým priznaním, čím fakticky došlo k zmene vyrubenej vlastnej daňovej povinnosti na novo deklarovaný nadmerný odpočet. V čase vydania napadnutého rozhodnutia tak žalobca deklaroval voči správcovi dane nadmerný odpočet, ktorý nahradil dovtedy existujúcu vlastnú daňovú povinnosť. Správca dane napriek tejto skutočnosti, po podaní tretieho dodatočného daňového priznania, pristúpil k vyrubeniu úroku z omeškania za nezaplatenie DPH v ustanovenej lehote a výške, a to bez ohľadu na podané tretie dodatočné daňové priznanie, ako aj daňovú kontrolu, ktorá začala dňa 22.06.2016 a, ako vyplýva z obsahu napadnutého rozhodnutia, nebola v čase vydania napadnutého rozhodnutia ukončená.
18. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že pri vyrubení úroku z omeškania správca dane nezisťoval skutkový a právny stav oprávnenosti nároku na nadmerný odpočet DPH, pretože ten bol zistený a potvrdený daňovou kontrolou. Správny súd vyhodnotil uvedené tvrdenie ako nesprávne a arbitrárne. Samotná skutočnosť, že vyrubovacie konanie po daňovej kontrole nebolo v čase vydania napadnutého rozhodnutia ukončené vydaním právoplatného druhostupňového rozhodnutia spochybňuje tvrdenie žalovaného, že právny stav bol zistený a potvrdený daňovou kontrolou. Na základe výsledkov daňovej kontroly mal byť žalobcovi určený rozdiel DPH vo výške XXX.XXX,XX eura, nebol mu priznaný nadmerný odpočet vo výške XXX.XXX,XX eura a bola mu vyrubená DPH vo výške XXX.XXX,XX eura, to znamená v inej výške, ako bola žalobcom neuhradená vlastná daňová povinnosť deklarovaná v prvom dodatočnom daňovom priznaní (XXX.XXX,XX eura), z ktorej bol úrok z omeškania vypočítaný. Už táto skutočnosť spôsobila nejednoznačnosť a protichodnosť tvrdení uvedených v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný taktiež vo vyjadrení k žalobe zo dňa 24.03.2021 uviedol, že na Daňovom úrade v Bratislave sa na základe rozhodnutia č. 100139940/2021 zo dňa 28.01.2021 rieši otázka vecne súvisiaca s touto vecou, nebol to však dôvod, aby nebol vyrubený úrok z omeškania, ak nebola daň zaplatená v ustanovenej lehote alebo výške, ktorú deklaroval sám daňový subjekt v prvom dodatočnom daňovom priznaní. Správny súd po preskúmaní súdneho a administratívneho spisu konštatuje, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, na akom právnom základe založil svoje rozhodnutie, keď na jednej strane vychádzal z prvého dodatočného daňového priznania zo dňa 25.03.2015 a formálnej existencie vlastnej daňovej povinnosti žalobcu a na druhej strane poukázal na výsledky daňovej kontroly, ktorá však v čase vydania napadnutého rozhodnutia dňa 19.11.2020 nebola ukončená.
19. Správny súd taktiež vyhodnotil ako dôvodnú aj žalobnú námietku žalobcu smerujúcu voči nedostatočnému vysporiadaniu sa žalovaného s odvolacou argumentáciou žalobcu, ktorú uvádzal v rámci odvolania podaného proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane. Žalovaný nijakým spôsobom nereagoval na námietku týkajúcu sa právneho stavu a vplyvu deklarovaného nadmerného odpočtu na výšku, existenciu a charakter vlastnej daňovej povinnosti, ktorá bola dodatočným (tretím) daňovým priznaním „opravená“ na nadmerný odpočet, pričom podanie tretieho dodatočného daňového priznania je možné podľa § 68 ods. 4 Daňového poriadku považovať za vyrubenie dane.
20. Žalovaný zaťažil napadnuté rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ktorá pramení v nejednoznačných záveroch a spôsobe posúdenia existujúcej vlastnej daňovej povinnosti žalobcu s ohľadom na neskôr deklarovaný nadmerný odpočet žalobcu v treťom dodatočnom daňovom priznaní. Odôvodnenie rozhodnutia musí obsahovať závery o tom, ktoré skutočnosti správny orgán považuje za nepochybne zistené, ako správny orgán posúdil ich právny význam a zdôvodnenie použitia príslušnej právnej normy, pričom tieto závery musia byť jasné a zrozumiteľné, čo v prejednávanom prípade nebolo naplnené.
21. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že žalovaný v rámci napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom nereagoval na niektoré podstatné odvolacie námietky daňového subjektu a zároveň je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zaťažené zmätočnosťou vo vzťahu k zisteniu a hodnoteniu skutkovému základu pri vyrubení úroku z omeškania. Z uvedených dôvodov
správny súd dospel k záveru o dôvodnosti žalobnej argumentácie žalobcu v časti, v ktorej namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a napadnuté rozhodnutie tak podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
22. Úlohou žalovaného, v zmysle § 191 ods. 6 SSP viazaného právnym názorom vysloveným správnym súdom v tomto rozsudku, bude riadne ustáliť a odôvodniť skutkový a právny stav, z ktorého vychádzal pri výpočte úroku z omeškania za nezaplatenie DPH v stanovenej lehote a výške, a to aj s ohľadom na stav po podaní tretieho dodatočného daňového priznania. Správnemu súdu neušlo, že vo veci nároku na vrátenie nadmerného odpočtu začala dňa 22.06.2016 daňová kontrola, ktorá, ako vyplýva z obsahu napadnutého rozhodnutia, nebola v čase jeho vydania dňa 19.11.2020 ukončená, čo sa správnemu súdu javí ako neprimerane dlhé časové obdobie.
23. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.
24. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia /§ 439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 2 písm. a), § 145 ods. 2 písm. a) a § 493e SSP/.
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).