Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_PO-3S-13-2022.pdf
PDF · 130.77 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PO-3S/13/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Radovana Turčíka a členov Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: UNIZDRAV Prešov, s.r.o., so sídlom Františkánske námestie 3/A, 080 01 Prešov, IČO: 36 515 388, právne zastúpeného: JUDr. Martin Kirňák, advokát, so sídlom Vajanského 43, 080 01 Prešov, IČO: 42 078 474, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100050441/2022 zo dňa 12.01.2022, takto
r o z h o d o l :
I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100050441/2022 zo dňa 12.01.2022 a rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 101768102/2021 zo dňa 21.09.2021 a vec vracia na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Administratívne konanie
/daň z pridanej hodnoty - zdaňovacie obdobie december 2019/
1. Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie december 2019. [Z kontroly bol vyhotovený protokol č. 101001466/2021 zo dňa 08.06.2021. Daňová kontrola sa začala dňa 14.12.2020 a skončila dňa 10.06.2021, doručením protokolu z daňovej kontroly žalobcovi.]
2. Vo vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 101768102/2021 zo dňa 21.09.2021 za zdaňovacie obdobie december 2019 žalobcovi určil rozdiel na DPH v sume 6.000,00 Eur, nepriznal nadmerný odpočet v sume 4.323,27 Eur a vyrubil daň v sume 1.676,73 Eur. Predmetné prvostupňové rozhodnutie správcu dane bolo na odvolanie žalobcu potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 100050441/2022 zo dňa 12.01.2022 (napadnuté rozhodnutie).
3. Dôvodom určenia rozdielu na DPH, nepriznania nadmerného odpočtu a vyrubenia dane za príslušné zdaňovacie obdobie december 2019 bolo neuznanie práva žalobcu na odpočítanie DPH s poukazom na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH, zo zdaniteľného obchodu dodania služieb – tlač a roznos letákov „Vianočná akcia“ od dodávateľa ELStem s.r.o., so sídlom Šoltésovej 26, Košice, IČO: 44 748 868, podľa faktúry č. 20193112, dátum dodania 31.12.2019, základ dane 30.000,00 Eur, DPH 6.000,00 Eur.
4. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia správcu dane a žalovaného v spojení s administratívnym spisom vyplýva:
- Pred začatím daňovej kontroly vykonal správca dane dňa 09.03.2020 miestne zisťovanie u žalobcu a v zmysle jej záverov mal žalobca predložiť o. i. vyjadrenie k tlači a rozvozu letákov na základe faktúry od dodávateľa ELStem s.r.o. z 31.12.2019. [Podľa administratívneho spisu prílohu zápisnice o miestnom zisťovaní tvoria žalobcom predložené listiny: dodávateľská faktúra z 31.12.2019 od ELStem s.r.o. podľa textu vyhotovená A. B. s pečiatkou a podpisom dodávateľa aj žalobcu, objednávka žalobcu z 01.11.2019, výpis z účtu o úhrade fakturovanej sumy dodávateľovi dňa 21.01.2020, farebná kópia letáku, pozn. súdu.] Žalobca vo vyjadrení doručenom správcovi dane dňa 20.03.2020 uviedol objem ročných prostriedkov míňaných na reklamné kampane a uviedol, že spočiatku si tlač a roznos letákov zabezpečovala svojpomocne, potom zabezpečovala roznášanie prostredníctvom študentov a študentských servisov a následne z dôvodu nespokojnosti s takýmto roznášaním (keď sa letáky našli v koši atď.) sa rozhodli tlač aj rozvoz letákov zabezpečiť dodávateľsky. Tiež poukázal na zvýšenie tržieb v mesiaci december 2019. Správca dane výzvou z 02.06.2020 vyzval dodávateľa žalobcu na zapožičanie záznamov pre účely DPH za mesiac 12/2019, zoznamu zamestnancov, zmluvy s odberateľom a všetky doklady preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia pre žalobcu. Predmetná výzva bola doručená len fikciou z dôvodu, že adresát je neznámy.
- Po začatí daňovej kontroly dňa 14.12.2020 správca dane výzvou z 14.12.2020 vyzval na predloženie obdobných dokladov ako vo výzve z 02.06.2020 už konateľa dodávateľskej spoločnosti A. B.. Pri telefonickom hovore zamestnancov správcu dane s A. B. dňa 12.02.2021 ten uviedol, že už nie je konateľom spoločnosti a táto zmena ešte nie je zapísaná v obchodnom registri a uviedol, že v čase keď bol konateľom, spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť a nemala žiadnych zamestnancov, pričom na požiadanie správcu mal tieto skutočnosti oznámiť písomne. K uvedenému bol telefonicky urgovaný správcom dňa 19.02.2021. Správca dane z obchodného registra zistil, že od 01.12.2020 je novým konateľom dodávateľa C. D. D., ktorému dňa 22.01.2021 zaslal obdobnú výzvu ako pôvodnému konateľovi, na ktorú výzvu nový konateľ nereagoval. Dňa 05.03.2021 bývalý konateľ dodávateľa A. B. doručil správcovi čestné vyhlásenie, v ktorom uviedol, že za štvrtý kvartál 2019 a prvý kvartál 2020, kedy bol konateľom dodávateľa nepodnikal žiadnu činnosť a na podnikateľské činnosti nikoho nesplnomocnil. [Podľa administratívneho spisu čestné vyhlásenie bolo správcovi doručené ako príloha mailovej správy vo wordovom formáte bez podpisu A. B., pozn. súdu.]
- Podľa správcu dane nekontaktnosť dodávateľa a obsah čestného vyhlásenia bývalého konateľa dodávateľa A. B. zakladajú pochybnosti a vyplýva z nich, že spoločnosť ELStem s.r.o. faktúru nevyhotovila a zdaniteľný obchod neuskutočnila. Správca výzvou z 14.04.2021 oznámil svoje pochybnosti žalobcovi a vyzval ho k vyjadreniu. Žalobca reagoval vyjadrením z 03.05.2021, v ktorom namietal, že správca zobral do úvahy ako dôkaz čestné vyhlásenie A. B. bez toho, aby ho vypočul ako svedka a navrhol vykonať jeho výsluch. Následne bol M. Hirňák predvolaný na výsluch a žalobca bol o termíne upovedomený, pričom A. B. pri výsluchu dňa 02.06.2021 využil svoje práva a odoprel vypovedať, žalobca sa výsluchu nezúčastnil.
- Podľa správcu dane je správanie sa dodávateľa pochybné, a to s poukazom na jeho nekontaktnosť a zmeny v osobe konateľa. Ďalej aj s poukazom na zrušenie registrácie na DPH dňa 30.04.2021 z dôvodu, že so správcom nekomunikuje a opakované nepodanie daňových priznaní v roku 2020 a 2021 ani na základe výziev, posledné daňové priznanie bolo podané za marec 2020. Uviedol, že dodávateľ ELStem s.r.o. v riadnom daňovom priznaní k DPH za obdobie 12/2019 podanom 25.01.2020 neuviedol žiadne dodanie služieb a tovarov v tuzemsku, za uvedené obdobie podal dodatočné daňové priznanie dňa 25.03.2020, v ktorom vykázal základ dane z dodania služieb a tovarov v sume 138.500 Eur a zároveň dňa 25.03.2020 podal aj dodatočný kontrolný výkaz DPH za obdobie 12/2019. Zároveň podľa správcu dane je správanie sa (bývalého konateľa) dodávateľa neštandardné, a to s poukazom na nepotvrdenie dodania služieb v čestnom prehlásení a odopretie výpovede.
- Správca dane k vymedzeniu vlastného dôvodu neuznania odpočtu z označeného zdaniteľného obchodu uviedol, že žalobca porušil § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a § 49 ods. 1, 2 v spojení s § 19 ods. 2 zákona o DPH a uviedol, že „dodanie v zmysle uvedenej faktúry spochybnil, ale kontrolovaný daňový subjekt tieto pochybnosti neodstránil a to ani na základe písomnej výzvy, čím nepreukázal, že predmet fakturácie bol reálne poskytnutý a to práve dodávateľom ELStem s.r.o.“
- Žalobca k protokolu z daňovej kontroly z 08.06.2021 podal vyjadrenie dňa 22.07.2021, v ktorom namietal závery správcu uvedené v protokole a správca dane k vyjadreniu zaujal stanovisko na ústnom pojednávaní 11.08.2021, na ktorom boli zároveň žalobcom predložené listiny - grafy, štatistické výkazy a fotodokumentácia a žalobca požiadal o poskytnutie lehoty na predloženie vysvetlenia k predloženým dôkazom, lehota mu bola poskytnutá a následne od tejto požiadavky upustil. K týmto predloženým listinám správca dane v rozhodnutí uviedol, že nemajú bez vysvetlenia žiadnu vypovedaciu schopnosť a ako dôkaz sú v konaní nepoužiteľné., [Podľa administratívneho spisu na zápisnici na fotodokumentácii na prílohe č. 5 až 9 sa nachádzajú vchody bytových domov a ich schránky so založenými letákmi žalobcu, pozn. súdu.]
- Žalovaný odvolacie námietky proti rozhodnutiu správcu dane vyhodnotil ako neopodstatnené. Zdôraznil, že správca dane vykonal dostatočné dokazovanie a dostatočne zistil skutkový stav veci. Nad rámec dôvodov prvostupňového rozhodnutia uviedol, že žalobca nevyužil možnosť zúčastniť sa výsluchu ním navrhnutého svedka A. B.. K odvolacej námietke nedôveryhodnosti čestného prehlásenia svedka A. B. uviedol, že z odopretia výpovede z dôvodu nebezpečenstva trestného stíhania je možné logicky usudzovať, že tým svedok potvrdil skutočnosti uvedené v jeho čestnom prehlásení. V súvislosti s hodnotením prijatej platby zo strany dodávateľa, žalovaný uviedol, že táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na vznik daňovej povinnosti dodávateľa, ktorá vzniká dňom dodania služby. K námietke nevysporiadania sa s judikatúrou Súdneho dvora EÚ žalovaný uviedol, že dôvodom neuznania práva na odpočet nebol daňový podvod a preto poukazy žalobcu na judikatúru považuje za nedôvodné. K námietke predloženia dostatočných dôkazov preukazujúcich dodanie služieb dodávateľom, žalovaný zdôraznil znášania dôkazného bremena žalobcom a požiadavku preukázania uskutočnenia zdaniteľného plnenia osobou uvedenou na faktúre. K dôkazom predloženým žalobcom (pri ústnom pojednávaní pri prejednaní jeho vyjadrenia k protokolu) zopakoval stanovisko správcu, že tieto dôkazy nemajú žiadnu vypovedaciu hodnotu, resp. nepreukazujúc dodania zdaniteľného plnenia spoločnosťou ELStem s.r.o.. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca nepristupoval k deklarovanému obchodu s náležitou starostlivosťou.
II.
Súdne konanie
5. Správnou žalobou elektronicky doručenou dňa 10.03.2022 Krajskému súdu v Prešove (ďalej aj „krajský súd“) sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného aj rozhodnutia správcu dane, vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania práva na náhradu trov konania. V žalobe boli vymedzené nasledovné podstatné žalobné body (námietky):
- Žalobca namieta závery žalovaného pri hodnotení odopretia výpovede svedka B. (konateľa dodávateľa ELStem s.r.o. v rozhodnom období) na ústnom pojednávaní konanom 02.06.2021 z dôvodu nebezpečenstva trestného stíhania, keď podľa žalovaného týmto odopretím výpovede svedok nepriamo potvrdil skutočnosti uvedené v jeho čestnom prehlásení doručenom správcovi dane. Takéto závery žalovaného považuje žalobca za nesprávne a rozporné zo zásadami logiky. Uvádza, že odopretím výpovede svedok nič nepotvrdzuje ani nič nevyvracia. Zároveň uvádza, že odopretím výpovede bolo svedkom potvrdené, že skutočnosti uvádzané v telefonickom rozhovore so správcom a následne v čestnom vyhlásení sa nezakladajú na pravde. Tiež uviedol, že samotný telefonický hovor so správcom nemožno považovať za dôkaz, pretože nie je možné overiť kto bol osobou volajúceho. Podľa názoru žalobcu konanie vtedajšieho konateľa dodávateľa p. B. bolo účelové s cieľom uškodiť žalobcovi aj s poukazom na to, že síce tvrdí, že žiadnu činnosť nevykonávala jeho spoločnosť, ale úhradu od žalobcu prijal a nenamietal nedôvodnosť platby a ani túto platbu nevrátil. Táto platba je podľa žalobcu jasným dôkazom dodania služieb a vyjadruje nesúhlas s iným záverom konajúcich správnych orgánov. Žalobca nechápe ako mohli konajúce orgány vyjadrenia vtedajšieho konateľa považovať za tak relevantný dôkaz, že na jeho základe odopreli odpočet dane, resp. zdôrazňuje, že tvrdenia vtedajšieho konateľa nemajú „punc dôkazu“ ani pomôcky v rámci daňového konania a namieta odignorovanie relevantných dôkazov a naopak hodnotenie nevierohodného, účelového a odporujúceho tvrdenia vtedajšieho konateľa dodávateľa ako dôkazu pre neuznania odpočtu dane. Zároveň namieta, že je jeho právom a nie povinnosťou byť pri výsluchu svedka aj s poukazom na to, že výsluch svedka B. sám navrhol.
- Namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne posúdenie veci, keď žalobcom predložené dôkazy boli hodnotené ako formálne a nepreukazujúce splnenie podmienok pre odpočet dane. Podľa žalobcu, ak má správca na základe zistených skutočností pochybnosti o splnení podmienok odpočtu, musí preukázať, že išlo o doklad falošný a nestačí len spochybniť pravosť dokladu, alebo vo svetle judikatúry Súdneho dvora EÚ musí preukázať, že obchod bol súčasťou reťazca zaťaženého podvodom, o ktorom žalobca vedel, alebo musel vedieť, resp. že ide o zneužitie práva. Namieta, že žalovaný sa nevysporiadal s judikatúrou súdneho dvora EÚ, na ktorú poukazoval, keď jeho poukaz považoval za nedôvodný. Osobitne sa podľa žalobcu mal žalovaný s touto judikatúrou vysporiadať preto, že aj keď správca dane neuviedol, že bol žalobca súčasťou podvodného reťazca uvedené bolo možné z tvrdení a záverov správcu dane vyvodiť. Namieta tvrdenie žalovaného, že ním predložené dôkazy nemajú žiadnu vypovedaciu hodnotu resp. nepreukazujú uskutočnenie zdaniteľného plnenia dodávateľom, zdôrazniac, že so správcom spolupracoval a predložil mu všetky dôkazy a vysvetlenia, splnil si vlastné dôkazné bremeno a preukázal prijatie služby od dodávateľa. Namieta porušenie zásady zákonnosti podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pretože závery správnych orgánov sú v zjavnom rozpore s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi ustanoveniami daňových zákonov a Ústavy SR. Poukázal na obsah rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-439/04 (pozn. Axel Kittel). Namietal nesprávne vyhodnotenie a rozloženie dôkazného bremena, keď správne orgány nevyhodnotili všetky predložené dôkazy, presnejšie nevyhodnotili žiaden dôkaz, ktorý bol v prospech žalobcu. Tiež zdôraznil, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne a je podľa žalobcu nemysliteľné, aby daňový subjekt zodpovedal za konanie iného subjektu.
- Nakoniec žalobca namieta nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, a tým porušenie § 63 ods. 5 daňového poriadku. Žalovaný pochybil tým, že sa s jednotlivými námietkami žalobcu a ním predloženými dôkazmi dostatočne nevysporiadal. V tejto časti námietok žalobca zdôrazňuje, že pri vyberaní daní nie je možné vychádzať výlučne z fiškálnych záujmov štátu, ale je namieste rešpektovať práva a právom chránené záujmy daňového subjektu.
6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 04.10.2022 zotrval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia, zdôraznil dostatočnosť odôvodnenia svojich záverov a dôkladné vysporiadanie sa s odvolacími námietkami žalobcu. Tiež zdôraznil riadne zistenie skutkového stavu s tým, že preukázať splnenie podmienok odpočtu musí subjekt, ktorý si odpočet uplatňuje. Vo vzťahu k hodnoteniu vyjadrenia svedka B. a odopretie výpovede týmto svedkom, ktorý bol predvolaný ako svedok na návrh žalobcu, opätovne poukázal na neúčasť žalobcu na jeho výsluchu v čom videl jeho pasívny prístup k objasňovaniu zdaniteľného obchodu. Samotné úvahy žalobcu v jeho žalobných námietkach k hodnoteniu výpovede svedka resp. odopretia výpovede považoval za subjektívne. Zdôraznil, že dôvodom neuznania práva na odpočet DPH bolo nesplnenie prvotných zákonných podmienok (§ 49 ods. 1,2 a 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH) a navyše žalobca nepreukázal použitie fakturovaných služieb na účel podnikania (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH) a preto argumentácia žalobcu judikatúrou Súdneho dvora EÚ je neopodstatnená.
7. Žalobca v replike zo dňa 01.02.2023 zotrval na dôvodnosti žaloby a v nej uvedenej žalobnej argumentácii, s obsahom vyjadrenia žalovaného nesúhlasil a vo vzťahu k hodnoteniu vyjadrení svedka B. zdôraznil, že neprítomnosť na jeho výsluchu mu nemožno pričítať na ťarchu alebo v nej vidieť jeho pasívny prístup k objasňovaniu zdaniteľného obchodu. Zdôraznil, že pochybenie či zavádzanie zo strany dodávateľa mu nemôže byť pripisované na vrub, aj s poukazom na to, že vo viacerých rozhodnutiach Najvyšší súd SR konštatoval, že pochybnosti z dôvodu preverovania účtovnej evidencie dodávateľa nemôžu mať negatívny dopad na výsledok daňovej kontroly. Opätovne žalobca poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-439/04 (obdobne ako aj v žalobe) zdôrazniac jeho časť, podľa ktorej ak subjekty príjmu všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to či ide o podvod musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej dane na vstupe.
8. Žalovaný dupliku nepodal.
9. Na pojednávaní konanom dňa 26.08.2025 účastníci resp. ich zástupcovia zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach.
III.
Relevantná právna úprava
10. Správny súd poukazuje na základné ustanovenia vzťahujúcej sa vnútroštátnej právnej úpravy:
- Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“): „Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.“ a podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH: „Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.“
- Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH: „Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.“
- Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH: „Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“
- Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH: „Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.“
- Podľa § 3 ods. 3 zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“): „Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.“
- Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku: „Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.“
IV.
Posúdenie veci správnym súdom
11. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“).
12. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok /ďalej len „SSP“/) preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP), a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), na pojednávaní konanom dňa 26.08.2025 dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
Všeobecné východiská
13. Na úvod správny súd poukazuje na všeobecné východiská vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty upravenej zákonom o DPH, ktorá je harmonizovanou daňou a je súčasťou právneho rámca spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty je upravený prameňmi práva Európskej únie predovšetkým Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“). Z uvedeného dôvodu k aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu, a to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“).
14. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ aj kasačného súdu obmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva. V nadväznosti na to je odlišná situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, v prípade daňového podvodu či zneužití práva znáša dôkazné bremeno správca dane.
15. Danosť dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH pre zneužitia práva ako aj pre daňový podvod, v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. Pritom zneužitie práva a daňový podvod predpokladajú naplnenie odlišných skutočností, ktorých skúmanie v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ podlieha odlišným testom.
16. V zmysle zákona o DPH (aj smernice o DPH) hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane sú (I) existencia zdaniteľného plnenia, (II) jeho dodanie zdaniteľnou osobou (status dodávateľa) a (III) použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Pričom formálnou podmienkou pre odpočítanie DPH je existencia príslušného daňového dokladu. Slovenská republika je jednou z krajín, ktoré si uplatňujú výnimku podľa čl. 287 Smernice, v kontexte ktorej niektoré zo zdaniteľných osôb podľa čl. 9 ods. 1 Smernice oslobodzuje od dane z pridanej hodnoty (§ 4 ods. 1 zákona o DPH). Preto sa hmotnoprávna podmienka preukázania statusu dodávateľa ako zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) Smernice mení na požiadavku preukázania statusu dodávateľa ako platiteľa dane (§ 4 ods. 1 a 2 zákona o DPH). Platiteľom dane je pritom osoba registrovaná pre daň z pridanej hodnoty (§ 4 ods. 3 zákona o DPH). Podmienka dodania tovaru/služby platiteľom dane ako podmienka priznania práva na odpočet dane je pritom zrejmá aj z § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.
17. Vo vzťahu k rozloženiu a prenosu dôkazného bremena pri preukazovaní splnenia podmienok odpočtu DPH správny súd pripomína, že pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt. Teda daňový subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH a povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť, ako dôkazy predložené daňovým subjektom. (nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 569/2022-33 zo dňa 07.02.2023)
K žalobným námietkam a ich dôvodnosti
18. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane o určení rozdielu dane 6.000 Eur za zdaňovacie obdobie december 2019 z dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH z faktúry od dodávateľa ELStem s.r.o. za dodanie služieb – tlač a roznos letákov „Vianočná akcia“ pre nepreukázanie splnenia zákonných podmienok odpočtu, konkrétne nepreukázanie, že predmet fakturácie bol reálne poskytnutý, a to práve dodávateľom ELStem s.r.o..
19. Formulácie obsiahnuté tak v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane ako aj žalovaného nasvedčujú tomu, že pochybnosti správcu dane o preukázanosti splnenia zákonných podmienok odpočtu DPH smerovali k identite dodávateľa služieb a nie k spochybneniu ich samotnej reálnej existencie. Správny súd preto pripomína, ako to vyplýva aj s ním vyššie formulovaných všeobecných východísk, že dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre nepredstavuje hmotnoprávnu podmienku pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty, hmotnoprávnou podmienkou odpočtu je status dodávateľa, ktorý musí byť zdaniteľnou osobou (resp. platiteľom dane). Pričom samotné označenie dodávateľa na faktúre je len formálnou podmienkou odpočtu. Za stavu ak podľa tvrdení žalobcu k dodaniu služieb malo dôjsť dodávateľom označeným na faktúre, potom splnenie hmotnoprávnej podmienky odpočtu (dodania plnenia platiteľom) bolo potrebné posudzovať vo vzťahu k takto deklarovanému dodávateľovi.
20. Správny súd v prvom rade posúdil námietku nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a tým porušenia § 63 ods. 5 daňového poriadku, ktoré videl žalobca v tom, že žalovaný sa dostatočne nevysporiadal s jednotlivými námietkami žalobcu a ním predloženými dôkazmi, ktorú nevyhodnotil ako dôvodnú. Správny súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie je zrozumiteľné, je z neho zrejmé akým spôsobom ustálil žalovaný skutkový stav a ako bol tento posúdený a tiež sa žalovaný riadne a zrozumiteľne vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu. K tomu správny súd zdôrazňuje, že nesúhlas so skutkovými a právnymi závermi žalovaného v spojení aj so závermi správcu dane resp. s hodnotením dôkazov, nezávisle od ich samotnej zákonnosti, ako ani prípadné vady v procesnom postupe správnych orgánov nie sú spôsobilé založiť vadu nedostatočnosti odôvodnenia a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.
21. Správny súd nehodnotil ako dôvodnú ani námietku nevyporiadania sa žalovaného s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, na ktorú poukazoval v konaní žalobca, keď tento poukaz považoval za nedôvodný. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že poukazy žalobcu sa týkali rozhodnutí vo veciach daňového podvodu, obdobne ako aj v žalobe poukazuje na rozhodnutie vo veci C-439/04 Axel Kittel. Nakoľko však v súdenej veci nešlo o neuznanie práva na odpočet z dôvodu daňového podvodu, ale z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok odpočtu, namietané závery žalovaného v tomto smere nie je namieste hodnotiť ako vadu nedostatočného odôvodnenia jeho rozhodnutia.
22. Zároveň na tomto mieste je potrebné dodať, že poukaz žalobcu na označené rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci daňového podvodu v jeho žalobných námietkach resp. jeho úvahy v súvislosti s nehodnotením predmetnej veci ako daňového podvodu, sú z hľadiska posúdenia zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného bez relevancie, nakoľko dôvodom neuznania práva na odpočet v danej veci nebola účasť žalobcu na daňovom podvode, ale nesplnenie vyššie vymedzených zákonných podmienok odpočtu dane.
23. V prípade uplatnenia žalobných námietok týkajúcich sa hodnotenia dôkazov, námietok týkajúcich sa správnosti zistenia skutkového stavu a právne posúdenia veci (ako sú ostatné námietky vymedzené žalobcom) je podstatnou okolnosťou pre posúdenie zákonnosti rozhodnutí finančných orgánov vo veciach neuznania práva na odpočet dane pre nesplnenie zákonných (hmotnoprávnych a formálnych) podmienok odpočtu posúdenie hodnotenia súhrnu (corpusu) dôkazov finančnými orgánmi. Teda dôkazov produkovaných daňovým subjektom na preukázanie jeho tvrdení a dôkazov (zistení) produkovaných finančnými orgánmi, o ktoré opierajú spochybnenie tvrdení daňového subjektu. Pričom východiskovým kritériom tohto posúdenia je, či dôkazy (zistenia) správcu dane mali minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom a či išlo o dôkazy (zistenia), ktoré mohli byť spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť o tvrdeniach daňového subjektu a zakladať záver o nepreukázaní týchto tvrdení.
24. Žalobca na preukázanie svojho tvrdenia o oprávnenosti odpočtu predložil (ešte pred začatím daňovej kontroly pri miestnom zisťovaní dňa 09.03.2020) dodávateľskú faktúru z 31.12.2019 podľa textu vyhotovenú A. B. s pečiatkou a podpisom dodávateľa aj žalobcu, objednávku z 01.11.2019, výpis z účtu o úhrade faktúry dodávateľovi dňa 21.01.2020, farebnú kópiu letáku „vianočná akcia“. Následne v podanom vyjadrení k predmetu plnenia (tlač a rozvoz letákov „vianočná akcia“) uviedol dôvody zabezpečenia tejto služby dodávateľom. Po vykonaní daňovej kontroly na ústnom pojednávaní (11.08.2021) o prerokovaní vyjadrenia žalobcu k protokolu boli žalobcom predložené správcovi ďalšie listiny a to fotodokumentácia vchodov bytových domov a ich schránok so založenými letákmi „vianočná akcia“.
25. V súdenej veci pochybnosti a tým vlastné závery o neunesení dôkazného bremena žalobcom k splneniu zákonných podmienok odpočtu DPH vymedzené správcom dane a žalovaným majú svoj pôvod v zistení o nekontaktnosti dodávateľa žalobcu a v obsahu čestného vyhlásenia bývalého konateľa dodávateľa A. B., ktorý poprel vykonávanie akejkoľvek podnikateľskej činnosti dodávateľom v rozhodnom období, aj v spojení s hodnotením odopretia výpovede A. B.. Ako aj s poukazom na zistenia o zmene v osobe konateľa dodávateľa, nepodávanie daňových priznaní dodávateľom počnúc od apríla 2020 ani po výzvach správcu dane a zrušenie jeho registrácie na DPH z uvedeného dôvodu a zistenia o podaní riadneho a dodatočného daňového priznania k DPH dodávateľom za dotknuté zdaňovacie obdobie december 2019, ktoré spolu s nekontaktnosťou dodávateľa a nepotvrdením dodania služieb v
čestnom prehlásení a odopretím výpovede bývalým konateľom označili finančné orgány ako pochybné a neštandardné okolnosti.
26. Správny súd po oboznámení sa s vymedzenými dôkazmi vyplývajúcimi aj z administratívneho spisu a zisteniami finančných orgánov, hodnotil ako dôvodné žalobné námietky nesprávneho hodnotenia odopretia výpovede svedka A. B., nedostatočného zistenia skutkového stavu a nesprávneho posúdenia veci, keď žalobcom predložené dôkazy boli hodnotené ako formálne a nepreukazujúce splnenie podmienok pre odpočet dane.
27. Judikatúra Súdneho dvora EÚ (aj Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR) kladúc dôraz na neutralitu dane z pridanej hodnoty identifikovala niekoľko okolností, ktoré nemôžu byť jednotlivo spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych (hmotnoprávnych) podmienok odpočtu DPH a tak zakladať dôvod pre nepriznanie práva na odpočet tejto dane a osobitne nie v prípadoch materiálnej existencie plnenia. Ide napríklad o - nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25.05.2021), - nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov, - nezrovnalosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca, - nedodržanie vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti účtovníctva, - ekonomická neopodstatnenosť dodávateľského reťazca, ktorý viedol k nákupom (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci E. F. G., C-610/19 zo dňa 03.09.2020), - nedisponovanie príslušným oprávnením na podnikanie (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci H. I., C-324/11 zo dňa 06.09.2012) a ďalšie.
28. Preto ak finančné orgány svoje pochybnosti opierali o nekontaktnosť dodávateľa, či jeho aktuálneho konateľa v čase výkonu daňovej kontroly, potom je namieste konštatovať, že takéto zistenia aj v zmysle citovaných judikatórnych záverov nemohli byť spôsobilé založiť dôvodnú pochybnosť o dodaní služieb deklarovaným dodávateľom. Taktiež spôsobilosťou vyvolať dôvodnú pochybnosť nedisponuje ani zistenie o zmene v osobe konateľa dodávateľa, ktorá nastala po uskutočnení posudzovaných zdaniteľných obchodoch a tým opomína vecnú a časovú súvislosť s týmito obchodmi.
29. Pokiaľ ide o žalobcom namietané hodnotenie dôkazov, osobitne odopretie výpovede bývalého konateľa dodávateľa v rozhodnom období aj v spojení s čestným vyhlásením predchádzajúcim tomuto odopretiu resp. telefonickým hovorom so správcom dane predchádzajúcim čestnému vyhláseniu, správny súd uvádza, že je potrebné prisvedčiť argumentácii žalobcu o nie dostatočnej dôkaznej hodnote týchto okolností. Nakoľko obsah čestného vyhlásenia A. B. o popretí vykonávania akejkoľvek podnikateľskej činnosti dodávateľom v rozhodnom období, správca dane i žalovaný zjavne opomenuli vyhodnotiť vo svetle ostatných zistení, ako aj skutočností vyplývajúcich z administratívneho spisu. A to jednak skutočnosti, na ktorú poukazoval žalobca, že dodávateľom bola riadne prijatá platba bez namietania jej nedôvodnosti. Ale aj skutočnosti, na ktoré poukázal správa dane v svojom rozhodnutí, podľa ktorých dodávateľ žalobcu ELStem s.r.o., v čase kedy bol jeho konateľom A. B., za rozhodné zdaňovacie obdobie 12/2019 najskôr v riadnom daňovom priznaní k DPH podanom dňa 25.01.2020 neuviedol žiadne dodanie služieb a tovarov v tuzemsku a následne v dodatočnom daňovom priznaní podanom dňa 25.03.2020 vykázal základ dane z dodania služieb a tovarov v sume 138.500 Eur a zároveň dňa 25.03.2020 podal aj dodatočný kontrolný výkaz DPH za obdobie 12/2019, čo nasvedčuje výkonu podnikateľskej činnosti deklarovaným dodávateľom žalobcu v rozhodnom období v rozpore s obsahom čestného vyhlásenia jeho bývalého konateľa.
30. Pokiaľ ide o žalovaným prezentovaný názor, že odopretím výpovede svedok v podstate potvrdil pravdivosť obsahu svojho čestného prehlásenia, správny súd aj v tomto smere hodnotí ako dôvodné argumenty žalobcu, keď tento poukázal na logickú rozpornosť takýchto uzáverov. Zároveň je potrebné dodať, že hoci svedok v prípade odopretia výpovede nič nepotvrdzuje ani nič nevyvracia, nie je možné pri hodnotení závažnosti a výpovednej hodnoty čestného prehlásenia ako listinného dôkazu opomenúť, ak osoba, ktorej je autorstvo tohto vyhlásenia pripisované odopretím svedeckej výpovede sama znemožní verifikáciu obsahu listinného dôkazu. Vo vzťahu k autorstvu čestného vyhlásenia správny súd poznamenáva, že síce správca dane a žalovaný mali za to, že čestné prehlásenie bolo vyhotovené bývalým konateľom dodávateľa, z administratívneho spisu vyplýva, že predmetné čestné prehlásenie má formu wordového súboru a bolo zaslané z mailovej adresy bývalého konateľa dodávateľa, avšak je bez podpisu dotknutej osoby, ktorá okolnosť nebola správnymi orgánmi žiadnym spôsobom reflektovaná.
31. Správny súd zároveň uvádza, že účasť alebo neúčasť žalobcu pri úkone výsluchu svedka, ktorého sám navrhol vypočuť, nemôže mať žiaden vplyv na samotné hodnotenie dôkazov, o ktoré správne orgány opierajú svoje závery.
32. Správny súd na základe uvedeného uzatvára, že v posudzovanej veci dôkazy a zistenia, o ktoré opreli správne orgány svoje pochybnosti a tým závery o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok odpočtu – dodania služieb deklarovaným dodávateľom neboli takými okolnosťami, ktoré by boli spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia zákonných podmienok odpočtu DPH, konkrétne dodania služieb deklarovaným dodávateľom a tak odôvodniť odopretie odpočtu z tohto dôvodu.
Záver a rozhodnutie o trovách konania
33. Z týchto dôvodov správny súd vyhodnotil podstatné žalobné námietky ako dôvodné a dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane charakterizuje nesprávne právne posúdenie veci [§ 191 ods. 1 písm. c) SSP], a preto ich správny súd zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie [§ 191 ods. 4 veta prvá SSP]. (výrok I)
34. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane vec správne právne posúdiť, všetko pri viazanosti právnymi názormi správneho súdu formulovanými v tomto rozsudku v zmysle § 191 ods. 6 SSP.
35. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. (výrok II)
36. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 145 ods. 2 SSP, v znení účinnom do 30.06.2023 v zmysle § 493e SSP)
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. (§ 443 ods. 5 SSP)
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. (§ 56 SSP)
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. (§ 445 ods. 2 SSP)
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)