Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Sas/9/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Romanom Die, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpená: JUDr. Pavel Zavacký, advokát so sídlom Hradné námestie 77/29, 060 01 Kežmarok, IČO: 42 029 171, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.06.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 28.08.2024 sa žalobkyňa domáhala súdneho prieskumu rozhodnutia vydaného generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne (ďalej aj ako „žalovaný“) pod č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.06.2024 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej aj ako „Ústredie“) č. 705 920 8101 0 zo dňa 05.01.2024 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“). Správnou žalobou žalobkyňa navrhla zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie Ústredia a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a uložiť žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.

II. Administratívne konanie

2. Ústredie prvostupňovým rozhodnutím zamietlo žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok z 15.11.2023 z dôvodu, že podľa odborného posudku posudkového lekára zo dňa 15.11.2023, žalobkyňa nie je invalidná podľa o sociálnom poistení (ďalej aj ako „Zákon o sociálnom poistení“), pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Ústredie záverom konštatovalo, že v odbornom posudku o invalidite z 15.11.2023 (ďalej aj ako „OPoI 1“), ktorý je neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobkyňa nie je invalidná podľa Zákona o sociálnom poistení.

3. Podľa OPoI 1, boli u žalobkyne pre potreby určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a vyhodnoteniu prípadnej invalidity zohľadnené choroby: iná dorzalgia – bolesť chrbta, prolaps mitrálnej chlopne 1. stupňa, sínusová tachykardia stabilizovaná. Podľa zisteného zdravotného stavu

žalobkyne z odborných nálezov neurologickej ambulancie, rehabilitačnej ambulancie a traumatologickej ambulancie, bol rozsah invalidity a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne určený na 30%. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne bolo určené podľa kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E – dorzopatia, položky 3 – degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena b – s miernym funkčným obmedzením. V rámci OPoI 1 bolo konštatované, že žalobkyňa trpí vertebrogénnym bolestivým syndrómom driekovej chrbtice, s degeneratívnymi zmenami, bez hernie diskov, funkčne prítomný ľahký LIS vľavo, bez senzomotorického deficitu, odporúča sa rehabilitácia. Iné vyššie opísané zdravotné postihnutia boli označené ako posudkovo nevýznamné s minimálnym funkčným obmedzením.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom vyjadrila nesúhlas s postupom a závermi posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, ktorý podľa žalobkyne nesprávne a formalisticky určil rozsah invalidity a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 30 %, pričom nezohľadnil všetky jej preukázané zdravotné postihnutia, najmä prolabs mitrálnej chlopne a sínusovú tachykardiu, ktoré spolu s degeneratívnymi zmenami chrbtice zásadne obmedzujú jej schopnosť dlhodobo vykonávať akúkoľvek administratívnu, či fyzicky náročnú prácu. Žalobkyňa namietala, že posudkový lekár v OPoI 1 nezisťoval skutočný zdravotný stav, opomenul bodové ohodnotenie niektorých diagnóz podľa § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení a preto nebol dostatočne zistený skutkový stav. Žalobkyňa v odvolaní namietala aj nedostatočné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, čím bolo porušené právo žalobkyne na spravodlivý proces. Žalobkyňa navrhla, aby bolo rozhodnutie zrušené a jej invalidita uznaná v rozsahu najmenej 40 %, čo zodpovedá skutočnému zdravotnému stavu a schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

5. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím v úvode ktorého v krátkosti zhrnul skutkový stav a poukázal na zákonné ustanovenia súvisiace s posudkovou činnosťou a podmienkami vzniku invalidity a skonštatoval, že na základe odvolania žalobkyne bol opätovne dňa 15.05.2024 posúdený jej zdravotný stav a posudkový lekár Ústredia v rámci tohto posúdenia po zhrnutí skutkového stavu, vrátane predchádzajúcej žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok z roku 2014, uviedol, že:

- Boli dokladované dve kardiologické vyšetrenia (február a apríl 2022) s popisovaním tachykardie v anamnéze, toho času s primeraným sínusovým rytmom srdca, s doporučením záťažového testu. Prolaps mitrálnej chlopne, bez hemodynamickej závažnosti, pri ukončení záťažového testu na 125 W pre dýchavicu podmieňuje maximálne 10 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a nepredstavuje posudkovo závažné ochorenie a nemá vplyv na pracovné zaradenie (administratívne práce).

- Bolo tiež dokladované chirurgické vyšetrenie z januára 2019 s ošetrením pre podvrtnutie driekovej chrbtice s kontrolou o 10 dní (nedokladovanou).

- Bolo dokladované neurologické vyšetrenie z decembra 2020, júna 2020, júla 2021 a októbra 2021, s MRI vyšetrením z júna 2020 a FRO vyšetrením z apríla, mája a augusta 2021 a z júla 2022, s jedným algeziologickým vyšetrením z októbra 2020, kde sú popisované bolesti chrbtice približne 4 roky so zhoršením po páde v júni 2020, s popisovaním chronických bolestí, ktoré sa zhoršujú iba pri väčšej námahe, bez tŕpnutia a slabosti ľavej dolnej končatiny, pri MR vyšetrení popisovaná extrúzia (odlomenie) medzistavcovej platničky L5/S1 vľavo, bez jednoznačného útlaku miechového koreňa s doporučením cvičebnej rehabilitácie.

- Dokladované tiež zhrňujúce neurologické vyšetrenie s popisovaním vertebrogénneho algického syndrómu lumbosakrálneho, diskogénneho (LIS vľavo) s častými exacerbáciami lumbosacralgii, s neuropatickou bolesťou ľavej nohy, so subkompenzovaným bolesťami krčnej chrbtice, ktoré nekoreluje s objektívnym vyšetrením, podľa ktorého sú reflexy symetricky výbavné, s primeraným svalovým napätím, s terminálne pozitívnymi napínacími manévrami (pri doťahovaní, alebo od 70 stupňov, čo je ešte v norme), pri obmedzenej pohyblivosti chrbtice napriek ročnej dočasnej pracovnej neschopnosti s rehabilitačnou liečbou dokladovanou z októbra 2023 a februára 2024, podľa ktorej je Thomayer 35 cm (u neurologičky 60 cm) po rehabilitáciách, bez výraznejšieho funkčného deficitu až na bolestivosť ľavej päty pri diagnostikovaní výbežku na ľavej päte. Z dokladovaných odborných vyšetrení nevyplýva ťažká porucha statiky, ani dynamiky chrbtice, ani prejavy dráždenia nervov a svalov (pri zachovanej svalovej hmote a svalovej sile, pri výbavných reflexoch), čo podmieňuje maximálne 30 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre mierne funkčné postihnutie pri degeneratívnych zmenách na chrbtici a medzistavcových platničkách, čo je mimoriadne priaznivé posúdenie s vyhodnotením doterajšej liečby (bazálna analgetická a rehabilitačná) a funkčného stavu.

- Žalovaný sa stotožnil s posúdením v OPoI 1, podľa ktorého bolo rozhodujúce zdravotné ochorenie podľa prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení zaradené do kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 – degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena b – s miernym funkčným postihmutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. cervikokraniálny syndróm, cerkvikobrachiálny syndróm, lumbálny, lumbosakrálny syndróm, syndróm sakroiliakálneho skĺbenia, blokády stavcov), slabosť svalov z korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku s rozpätím 20% až 35% v strednej hranici pre absenciu prejavov dráždenia nervov a svalov (reflexy sú symetricky výbavné, bez úbytku svalovej hmoty a svalového napätia), bez možnosti iného zaradenia, pre nesplnenie legislatívnych podmienok, bez zmeny v uvedenej položke po legislatívnej zmene prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení, bez možnosti zvyšovania základnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nakoľko ostatné dokladované ochorenia (prolaps mitrálnej chlopne), prechodná ľavostranná slabosť uzatvorená v minulosti ako , toho času bez funkčného deficitu, či kolapsové a prekolapsové stavy v minulosti pri vrodenom nedovinutí jednej vertebálnej artérie s kompenzáciou druhostrannou artériou, svojou závažnosťou nepresahujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť rozhodujúceho zdravotného ochorenia, nemajú vplyv na pracovné zaradenie a preto nespĺňajú podmienky zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a podľa a 8 Zákona o sociálnom poistení sa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nespočítavajú.

6. V ďalšom texte napadnutého rozhodnutia žalovaný skonštatoval rovnaký záver aký uviedol posudkový lekár Ústredia s tým, že miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 30% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a invalidita teda v danom prípade s ohľadom na ust. § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení nevznikla. Žalovaný skonštatoval, že žalobkyňa nespĺňa zákonné podmienky stanovené v § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení a prvostupňové rozhodnutie je súladné s právnymi predpismi o sociálnom poistení. Žalovaný mal za to, že skutkové okolnosti týkajúce sa posudzovania zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné a dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou. Záverom žalovaný skonštatoval, že subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Medzi závermi posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia odborných lekárov neboli zistené rozpory.

III. Konanie na správnom súde

7. Žalobkyňa následne podaním správnej žaloby iniciovala súdny prieskum napadnutého rozhodnutia. V správnej žalobe po úvodnom zhrnutí skutkového stavu a odvolacích námietok, označila napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácii § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. V tejto súvislosti citovala ustanovenia § 3 ods. 1 a ods. 5 Správneho poriadku a § 71 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 6, ods. 7 a ods. 8 Zákona o sociálnom poistení a kapitoly XV. oddielu E, položky 3, písm. b) a c), kapitoly IX. oddielu A, položky 1, písm. a) a b) a kapitoly IX. oddielu A, položky 10, písm. b) a c) prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení. Žalobkyňa mala za to, že posudkoví lekári nesprávnym postupom určili rozsah invalidity a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa žalobkyne, posudkoví lekári nesprávne a nedostatočne posúdili jej skutočný zdravotný stav, keď závažné diagnózy, ako prolabs mitrálnej chlopne, sínusová tachykardia, či hypertenzia III. stupňa, buď iba formálne uviedli alebo ich vôbec riadne neohodnotili podľa § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení. Ak by boli tieto zdravotné postihnutia správne bodovo zohľadnené podľa príslušných kapitol a položiek percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, rozsah invalidity a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne by bol určený nad 40 %, čo by odrážalo reálne zdravotné obmedzenia žalobkyne v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobkyňa poukázala aj na skutočnosť, že v prípade, ak by posudkoví lekári správne zohľadnili ochorenie žalobkyne - hypertenzia III. stupňa, tak už samotná táto diagnóza by zakladala minimálne 75 % pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a tým by žalobkyňa bez pochýb spĺňala podmienky invalidity.

8. V nadväznosti na uvedené, žalobkyňa namietala nesprávny postup a závery posudkových lekárov, ktorí aj pri opakovanom posudzovaní jej zdravotného stavu postupovali formalisticky, bez riadneho preverenia skutočných zdravotných obmedzení a bez zohľadnenia úplnej zdravotnej dokumentácie, preto napadnuté rozhodnutie podľa žalobkyne vychádza z neúplného a nesprávneho zistenia skutkového stavu a nereflektuje jej skutočné zdravotné ťažkosti, ktoré zásadne obmedzujú jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobkyňa namietala, že posudkoví lekári nemajú špecializáciu v odbore neurológia, či kardiológia a poukázala tiež na lekársky záznam zo dňa 02.07.2024 u MUDr. Kundisovej, podľa ktorého žalobkyňa v súvislosti s vysokým krvným tlakom trpí hypertenziou III. stupňa z dôvodu tvrdnutia vnútorných orgánov a srdcovocievnej sústavy. Žalobkyňa tiež namietala, že pri posudzovaní zdravotného stavu posudkový lekári ako aj orgány rozhodujúce o nároku na invalidný dôchodok pristúpili k veci formalisticky, arbitrárne a bez riadneho odôvodnenia, pričom nezohľadnili všetky diagnózy žalobkyne a ich vzájomnú súvislosť, ani preukázanú dlhodobú práceneschopnosť. V súvislosti s princípom právnej istoty a spravodlivosti žalobkyňa poukázala na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 10/99 zo dňa 09.01.1999 a Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 234/03 zo dňa 26.11.2003). Ako prílohu správnej žaloby okrem písomností tvoriacich súčasť administratívneho spisu žalobkyňa predložila kópiu lekárskeho záznamu zo dňa 02.07.2024 od kardiologičky MUDr. Kundisovej a ďalšie kópie lekárskych správ (26.04.2024 - MUDr. Šmotková, neurologická ambulancia, 13.03.2019, 22.04.2022, 18.05.2022 – MUDr. Kundisová, kardiologická ambulancia, 03.10.2023, 22.02.2024 – MUDr. Litvínová, FBLR ambulancia, 23.06.2020, 06.07.2023 – MUDr. Ménová, rádiológ, 24.10.2016 – MUDr. Ružinská, neurológ, 04.02.2014 – MUDr. Rusnák, neurochirurgia, prepúšťacia správa z fyziatgricko-rehabilitačného oddelenia zo dňa 11.10.2013, lekárska správa Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad zo dňa 24.02.2012)

9. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 22.10.2024, v ktorom uviedol, že v lekárskom posudku zo dňa 15.05.2024 boli vyhodnotené závery všetkých odborných lekárov, aj neurologičky, a to zvlášť zo dňa 26.04.2024, ako aj kardiologické vyšetrenia, nálezy z ktorých boli predložené právnym zástupcom žalobkyne práve až po vyžiadaní posudkovým lekárom. Ku kardiologickému vyšetreniu zo dňa 02.07.2024 žalovaný uviedol, že rozhodujúce skutočnosti pre vyhodnotenie žiadosti o invalidný dôchodok je potrebné preukázať do vydania rozhodnutia a s ohľadom na (ďalej aj ako „SSP“ alebo „“), na toto nemožno prihliadať, keďže dokumentuje zdravotný stav žalobkyne po vydaní napadnutého rozhodnutia. Podľa posudkového lekára to však nič nemení na celkovom posúdení zdravotného stavu žalobkyne, keďže ak by aj išlo o arteriálnu hypertenziu III. štádia pre tzv. „tvrdnutie vnútorných orgánov“, ktoré musí byť podložené aj ďalšími vyšetreniami iných odborníkov, keďže hypertenzia III. stupňa sa určuje na základe ťažkého funkčného postihnutia cieľových orgánov (oči, mozog, srdce, obličky a iné), nie jedným záverom bez preukázania závažných orgánových komplikácií preukazujúcich ťažký stupeň hypertenzie. Žalovaný mal za to, že arteriálna hypertenzia, okrem vyšetrenia zo dňa 02.07.2024, nefiguruje ani v jednom z odborných nálezov dokladovaných k žiadosti alebo odvolaniu. Posudkový lekár s atestáciou z posudkového lekárstva, s dlhoročnou praxou pri posudzovaní zdravotného stavu na účely invalidity, na základe odborných lekárskych nálezov dostatočne zhodnotil zdravotný stav žalobkyne. Z predložených odborných lekárskych vyšetrení vybral tie, ktoré sú dostatočným podkladom pre zhodnotenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení. Pri posudzovaní zdravotného stavu na účely invalidity posudkový lekár uviedol v odbornom posudku o invalidite len tie odborné nálezy, ktoré dostatočne dokumentujú štádium ochorenia a funkčnú poruchu jednotlivých orgánov pri danom ochorení. Ako rozhodujúce ochorenie určil posudkový lekár to zdravotné postihnutie, ktoré je najzávažnejšie ochorenie a podmieňuje najvyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalovaný mal na základe uvedeného za to, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený správne, komplexne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a predmetné rozhodnutia Sociálnej poisťovne sú zákonné a správne. Žalovaný tiež opakovane zdôraznil, že odborný lekársky posudok, ktorý je podkladom pre napadnuté rozhodnutie je presvedčivý, úplný a vychádza z preukázaných a objektivizovaných zdravotných ťažkostí žalobkyne, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posúdená podľa najzávažnejšieho zdravotného postihnutia žalobkyne. Na základe uvedeného žalovaný záverom navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

10. Žalobkyňa sa po výzve správneho súdu k vyjadreniu žalovaného vyjadrila replikou zo dňa 19.11.2024 (ďalej len „replika“), v ktorej zotrvala na argumentoch uvedených v správnej žalobe, pričom opätovne

poukázala na jej zhoršujúci sa stav, ktorý podložila záznamom o zhodnotení zdravotného stavu zo dňa 13.09.2024. Podľa žalobkyne vyšetrenie z 02.07.2024 len podporuje jej argumentáciu o nesprávnom posúdení jej zdravotného stavu. Namietala tiež nedostatočné zohľadnenie záverov vyšetrení u MUDr. Šmotkovej, a to vo väzbe na možnosť výkonu pracovnej činnosti žalobkyne a tiež vytkla žalovanému, že pokiaľ uviedol, že na potvrdenie arteriálnej hypertenzie III. stupňa sú potrebné ďalšie vyšetrenia, mal túto skutočnosť zohľadniť.

11. Žalovaný sa po výzve správneho súdu na vyjadrenie k replike nevyjadril.

12. Správny súd v konaní podľa a nasl. , konajúc o správnej žalobe v sociálnych veciach ( a nasl.), zohľadňujúc špecifiká uvedeného konania, vychádzajúc z obsahu súdneho spisu a administratívneho spisu, preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

13. Keďže správny súd nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by bolo v predmetnej veci nevyhnutné nariadiť pojednávanie v zmysle / až e/ , rozhodol v predmetnej veci bez nariadenia pojednávania ( ) postupom podľa verejným vyhlásením rozsudku dňa 22.08.2025, ktorým správnu žalobu postupom podľa zamietol a žalovanému nepriznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 22.08.2025 bolo zverejnené na webovej stránke a úradnej tabuli správneho súdu v súlade s dňa 15.08.2025.

IV. Právne východiská

14. V súvislosti s plnením úloh správneho súdnictva v spojení so súdnym prieskumom predmetnej správnej žaloby podanej žalobcom správny súd na tomto mieste poukazuje na prislúchajúce ustanovenia , konkrétne na ustanovenia , , /, a nasl. , ktoré aplikoval v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia v predmetnom správnom súdnom konaní.

15. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

16. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

17. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

18. Podľa , žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

19. Podľa § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

20. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

21. Podľa § 71 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

22. Podľa § 71 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

23. Podľa § 71 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie

24. Podľa § 71 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

25. Podľa § 71 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

26. Podľa § 71 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

27. Podľa § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

28. Podľa § 172 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.

29. Podľa § 153 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia je aj lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia.

30. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) Zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

31. Podľa § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení, lekársku posudkovú činnosť podľa ods. 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) a podľa ods. 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

32. Podľa prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení kapitoly XV., oddielu E, položky 3, Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách

písm. b) s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku – miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % – 35 %, písm. c) s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlho trvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu – miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 % – 50 %.

33. Podľa prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení kapitoly IX., oddielu A, položky 1, Vrodené alebo získané chlopňové chyby, ischemická choroba srdca, kardiomyopatie, stavy po srdcovom infarkte, stavy po myokarditíde, stavy po reumatických ochoreniach a iné písm. a) bez podstatného zníženia výkonu, pri obvyklom telesnom zaťažení (napr. veľmi rýchla chôdza 7 – 8 km/h, ťažká telesná práca, žiadne obmedzenie fyzického výkonu), maximálna záťaž 100 W – NYHA I – miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10 % – 20 %, písm. b) s poklesom výkonu pri stredne ťažkom zaťažení (napr. chôdza 4 – 5 km/h, stredne ťažká telesná práca), maximálna záťaž 75 W – NYHA II - miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % – 45 %.

34. Podľa prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení kapitoly IX., oddielu A, položky 10, Hypertenzia písm. b) hypertenzia 2. stupeň – so stredne závažnými funkčnými a morfologickými zmenami na cieľových orgánoch, prítomnosť rizikových faktorov s dopadom na celkovú výkonnosť - miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 % – 35 %, písm. c) hypertenzia 3. stupeň – s ťažkým funkčným postihnutím cieľových orgánov, prítomnosť ďalších závažných pridružených rizík vrátane rizika fatálnej kardiovaskulárnej príhody (hodnotené podľa SCORE) - miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % – 80 %,

V. Závery a právny názor správneho súdu

35. Predmetom tohto konania bolo preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ústredia, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku z dôvodu nesplnenia podmienky invalidity, t. j., že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pokles schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť bol stanovený len na 30 %.

36. Žalobná argumentácia žalobkyne smerovala primárne voči právnemu posúdeniu veci, zisteniu skutkového stavu a posúdeniu jej zdravotného stavu v súvislosti s hlavnou diagnózou (degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, s miernym funkčným obmedzením) v spojení s ďalšími ochoreniami žalobkyne (prolabs mitrálnej chlopne, sínusová tachykardia, či hypertenzia III. stupňa).

37. Úvodom považuje správny súd za nevyhnutné uviesť, že v zmysle § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení možno priznať nárok na invalidný dôchodok po splnení troch podmienok. Jednou z týchto podmienok je, že poistenec/žiadateľ sa stal invalidným. V zmysle § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení je poistenec invalidný vtedy, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V danom prípade bola dôvodom zamietnutia žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok práve skutočnosť, že žalobkyňa dosiahla pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť len 30 %. Je potrebné tiež uviesť, že posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je podľa § 153 ods. 3 písm. a) Zákona o sociálnom poistení zahrnuté pod lekársku posudkovú činnosť, ktorú podľa § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení vykonávajú posudkoví lekári sociálneho poistenia. Jednotlivé podmienky posudzovania poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sú potom uvedené v § 71 ods. 3 a nasl. Zákona o sociálnom poistení. V zmysle uvedeného je teda nepochybné, že v tomto prípade sa jedná o posúdenie otázky vyslovene medicínskeho charakteru, na kvalifikované zodpovedanie ktorej sú nevyhnutné odborné medicínske znalosti, ktorými správny súd nedisponuje. Oprávnenie posúdiť s odbornou starostlivosťou zdravotný stav žiadateľa o priznanie invalidného dôchodku, ako už bolo uvedené, Zákon o sociálnom poistení zveril „do rúk“ (§ 153 ods. 5) posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ktorí majú špecializáciu v odbore posudkové lekárstvo a o závery odborného lekárskeho posudku ktorých sa potom opiera Sociálnej poisťovne. Na základe uvedeného však nemožno

prijať ani záver, že posudkový lekár môže konať alebo prijímať svoje, pre ďalšie rozhodovanie Sociálnej poisťovne, podstatné závery svojvoľne. Práve naopak, závery lekárskeho odborného posudku posudkového lekára o invalidite musia byť riadne, zrozumiteľne a v logických súvislostiach vzhľadom na všetky ním preskúmavané lekárske správy (§ 71 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení) aj odôvodnené tak, aby boli postupy a uvažovanie posudkového lekára pri prijímaní týchto záverov preskúmateľnými a aby týmto jeho záverom, v ich logických súvislostiach porozumel aj subjekt nedisponujúci medicínskou odbornosťou, t. j. napr. žiadateľ o invalidný dôchodok, ktorého zdravotný stav sa posudzuje, ale tiež správny súd, ktorý následné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, v prípadoch kedy je napadnuté správnou žalobou, podrobuje súdnemu prieskumu zákonnosti. Keďže správny súd, ktorý nie je dostatočne medicínsky erudovaný, v konaní o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne vo veci nepriznania nároku na invalidný dôchodok, môže preskúmavať len úplnosť, presvedčivosť a zákonnosť tohto rozhodnutia, ako aj posudku posudkového lekára, z ktorého toto rozhodnutie vychádza. Správny súd teda nemá oprávnenie prehodnocovať medicínske závery posudkového lekára, ani ich meniť napr. v tom smere, že by vyhodnotil určitú diagnózu žiadateľa ako rozhodujúce zdravotné postihnutie pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Správny súd môže posúdiť iba úplnosť, presvedčivosť a zrozumiteľnosť odôvodnenia odborného lekárskeho posudku v nadväznosti na ním zohľadnené a posudzované lekárske správy a iné podklady o zdravotnom stave žiadateľa o invalidný dôchodok.

38. Správny súd považuje za nevyhnutné tiež uviesť, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne posudzuje na podklade lekárskych správ zdravotný stav žiadateľa o invalidný dôchodok, avšak nie na základe subjektívnych pocitov žiadateľa (t. j. jeho subjektívneho prežívania ochorenia), ale objektívne, t. j. tak, ako sa to ktoré ochorenie vzhľadom na jeho stav, objektívne symptómy (príznaky) a liečbu vzhľadom na medicínske poznatky, objektívne javí byť závažným s jeho prípadným vplyvom na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žiadateľa v porovnaní so zdravým jedincom. Rovnako tak miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je vo vzťahu ku konkrétnemu ochoreniu taktiež objektívne zákonom určená v prílohe č. 4 k Zákona o sociálnom poistení a to príslušným percentuálnym rozpätím. Posudkový lekár teda posudzuje možný vplyv konkrétneho ochorenia na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť objektívne a nie vzhľadom na to, ako konkrétny žiadateľ, ktorý týmto ochorením trpí, toto ochorenie subjektívne prežíva. Uvedené má význam aj vo vzťahu k samotnému priebehu vyšetrenia, ktoré sa žalobkyni subjektívne mohlo javiť formalistické.

39. V zmysle uvedeného teda správny súd v danom prípade venoval náležitú pozornosť obsahu a záverom odborného lekárskeho posudku zo dňa 15.05.2024, a to najmä vo vzťahu k žalobnej argumentácii žalobkyne a dospel k záveru, že táto je nedôvodná. V predmetnom odbornom lekárskom posudku je na bez mála troch stranách zoznam lekárskych správ, ktoré posudkový lekár zohľadňoval pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne a určení miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a tieto evidentne premietol do celkového odôvodnenia, v ktorom relatívne podrobne opísal zdravotný stav žalobkyne a dopady jej ochorení na prípadný pokles jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zoznam uvedených lekárskych správ v zásade korešponduje s lekárskymi správami predloženými žalobkyňou do predmetného správneho súdneho konania. Pokiaľ žalobkyňa citovala z jednotlivých kapitol prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení, tak ako sú uvedené v bodoch č. 31 až 33 tohto rozsudku, v zásade žiadnym spôsobom neodôvodnila, na základe akých skutočností a záverov z lekárskych vyšetrení mali byť jej choroby vyhodnotené vyššou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so závermi posudkového lekára Sociálnej poisťovne a tieto skutočnosti nevyplynuli pre správny súd ani z obsahu administratívneho spisu. Posudkový lekár jasne uviedol, že napr. prolaps mitrálnej chlopne podmieňuje maximálne 10 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a teda nepredstavuje posudkovo závažné ochorenie. Na tomto mieste sa žiada správnemu súdu pripomenúť, že v zmysle § 71 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení sa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. S ohľadom na posudkovým lekárom konštatovanú nízku závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, v danom prípade nebola na mieste ani aplikácia § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení, teda zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, ta ako sa toho domáhala žalobkyňa v podanej správnej žalobe.

40. Vo vzťahu k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu a jeho zaradeniu v rámci kapitol prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení posudkový lekár Sociálnej poisťovne v odbornom lekárskom posudku pomerne podrobne opísal dôsledky tohto ochorenia vo vzťahu k jednotlivým záverom zo

súvisiacich lekárskych vyšetrení a prijal záver, že z dokladovaných odborných vyšetrení nevyplynula ťažká porucha statiky, ani dynamiky chrbtice, ani prejavy dráždenia nervov a svalov, čo podmieňuje maximálne 30 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre mierne funkčné postihnutie pri degeneratívnych zmenách na chrbtici a medzistavcových platničkách. Uvedené závery žalobkyňa žiadnym spôsobom v rámci svojej žalobnej argumentácie nevyvrátila a takéto skutočnosti nevyplynuli pre správny súd ani z obsahu spisu.

41. V súvislosti s lekárskymi správami predloženými žalobkyňou a datovanými po vydaní napadnutého rozhodnutia, najmä s ohľadom na žalobkyňou akcentovanú hypertenziu III. stupňa, správny súd uvádza, že v zmysle je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy, a teda správny súd nemôže žalovanému vytknúť pochybenie v súvislosti s tým, že nezohľadnil lekárske správy vyhotovené až po vydaní napadnutého rozhodnutia, napriek tomu, že ich obsah by mohol v nejakej miere korigovať závery uvedené v napadnutom rozhodnutí.

42. Pokiaľ žalobkyňa s odkazom na vedenie správneho konania namietala, že sa nemohla vyjadriť k prvostupňovému rozhodnutiu, správny súd na tomto mieste poukazuje na ust. § 172 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

43. Čo sa týka samotného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, toto považoval za zrozumiteľné a preskúmateľné, plne v súlade s ustanoveniami § 209 Zákona o sociálnom poistení, v ktorých sú upravené náležitosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne.

44. Po komplexnom posúdení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho administratívneho konania, správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v súlade so zákonom, nakoľko má oporu v administratívnom spise, v riadne zistenom skutkovom stave a správny súd na podklade žalobnej argumentácie ani vlastného prieskumu, neidentifikoval žiadne nedostatky spôsobilé privodiť záver o jeho nezákonnosti. Na základe uvedeného dospel správny súd k záveru, že v danom prípade nebol naplnený žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa , a tak správnu žalobu ako nedôvodnú, postupom podľa , zamietol.

45. Záverom správny súd dodáva, že je pochopiteľné, že žalobkyňa má zo svojho subjektívneho pohľadu a vlastného prežívania jej zdravotných komplikácií za to, že spĺňa podmienky priznania nároku na invalidný dôchodok, avšak tak ako pri iných postupoch, aj v prípade vyhodnotenia žiadosti o invalidný dôchodok, je zo strany Sociálnej poisťovne nevyhnutné aplikovať objektívne pravidlá obsiahnuté v prislúchajúcich zákonných ustanoveniach a v danom prípade správny súd neidentifikoval žiadne porušenie týchto pravidiel, či práv žalobkyne, ktoré by malo za následok záver o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.

46. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa , pretože žalobkyňa nemala v konaní ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, správny súd žalovanému nárok na ich náhradu voči žalobkyni nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak neustanovuje inak.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.