Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29Sas-3-2024.pdf
PDF · 151.99 KB
Case nature
Area
Subarea
29Sas/3/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 570 823 6908 0 zo dňa 24.04.2024, takto
r o z h o d o l :
I. Rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 570 823 6908 0 zo dňa 24.04.2024 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 570 823 6908 0 zo dňa 28.02.2024 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu (100 %), v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Administratívne konanie
1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 570 823 6908 0 zo dňa 28.02.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) bola podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. zamietnutá žiadosť žalobcu z 08. januára 2024 o priznanie starobného dôchodku od 01. júna 2020.
2. V odôvodnení tohto rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že žalobca dovŕšil dôchodkový vek dňa 23.02.2020. K tomuto dňu získal 3353 dní, t. j. 9 rokov a 68 dní, obdobia dôchodkového poistenia. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPC-OSZ-VZ-46.766-4/2011 z 08.02.2012 bol žalobcovi od 01.12.2011 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na nárok na výsluhový dôchodok a jeho sumu bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 03.01.1977 do 28.12.1978 a doba služobného pomeru hasiča od 01.01.1984 do 30.11.2011. Prvostupňový správny orgán konštatoval s poukazom na § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, že nakoľko žalobca získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a tento mu bol priznaný, nie je možné dobu základnej vojenskej služby a dobu služobného pomeru hasiča hodnotiť na nárok na starobný dôchodok. Z uvedeného dôvodu bolo na nárok na starobný dôchodok žalobcovi zhodnotené len obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Prvostupňový správny orgán skonštatoval, že žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok a preto jeho žiadosť zamietol.
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne ako príslušného odvolacieho orgánu rozhodnutím č. 570 823 6908 0 zo dňa 24.04.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací orgán uviedol, že žalobca dovŕšil dôchodkový vek ku dňu 23.02.2020, pričom k tomuto dňu získal 3353 dní, t. j. 9 rokov a 68 dní, obdobia dôchodkového poistenia. Odvolací orgán skonštatoval, že žalobca nesplnil podmienku nároku pre priznanie starobného dôchodku v zmysle § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nakoľko nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov. Odvolací orgán tiež poukázal na oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Bratislave zo dňa 08.02.2012, z ktorého vyplýva, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok od 01.12.2011 podľa zákona č. 328/2002 Z. z. a na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho sumu mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 03.01.1977 do 28.12.1978 v II. pracovnej kategórii, doba služobného pomeru hasiča od 01.01.1984 do 31.12.1999 v II. pracovnej kategórii, doba služobného pomeru hasiča od 01.01.2000 do 30.11.2011 v III. pracovnej kategórii.
4. Odvolací orgán poukázal na ustanovenia § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení a konštatoval, že nakoľko bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 01.12.2011, na ktorého nárok mu bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby a doba výkonu služby hasiča vo vyššie uvedených obdobiach, nie je možné zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru na nárok na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení s uplatnením čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Odvolací orgán uviedol, že obdobie, ktoré založilo nárok na výsluhový dôchodok nie je podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení obdobím dôchodkového poistenia, preto ho nemožno hodnotiť duplicitne aj podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Bolo zhodnotené podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 328/2002 Z. z..
5. Odvolací orgán uviedol, že Sociálna poisťovňa zosúladila aplikačnú prax so všeobecným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, deklarovaným vo viacerých jeho rozsudkoch, ktoré sa vzťahujú na poistencov, ktorým sa podľa § 274 zákona o sociálnom poistení zachovávajú nároky zo zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, alebo výsluhový dôchodok. Týmto poistencom je pri určení výšky starobného dôchodku potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku a až po takomto stanovení výšky možno sumu starobného dôchodku krátiť v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.
6. Odvolací orgán konštatoval, že počas výkonu služby žalobca pracoval ako hasič a nakoľko doba pracovnej činnosti príslušníka Hasičského a záchranného zboru nie je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia do I. a II. kategórie funkcií a súčasne podľa § 21 a § 14 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení zamestnanie zaradené do II. pracovnej kategórie nezakladá nárok na znížený dôchodkový vek, nie je možné príslušnú dobu výkonu služby žalobcu hodnotiť, a teda ani aplikovať § 274 zákona o sociálnom poistení, ani čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Zamestnanie, ktoré žalobca vykonával počas základnej vojenskej služby a počas doby trvania služobného pomeru hasiča sa nepovažuje za zamestnanie v I. ani II. kategórii funkcií. Dobu výkonu služby hasiča zaradenú do II. pracovnej kategórie žiadny právny predpis neumožňuje prekvalifikovať na II. pracovnú kategóriu funkcií.
7. Odvolací orgán uviedol, že na nárok na starobný dôchodok boli žalobcovi započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Ďalšie obdobie dôchodkového poistenia preukázané nebolo. Odvolací orgán uzavrel, že bez doby služby žalobca nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení a to podmienku získania potrebnej doby dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov a preto bola jeho žiadosť o starobný dôchodok správne zamietnutá.
Správna žaloba, žalobné body
8. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a navrhoval obe tieto rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
9. V odôvodnení správnej žaloby v znení jej doplnenia žalobca uviedol, že na účely nároku na stanovenie výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, vrátane vymeriavacích základov, získané a hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky a až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej dávky podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Žalovaná nepostupovala správne, ak pre účely nároku na starobný dôchodok (a de facto aj pre účely určenia jeho sumy) vylúčila žalobcovi obdobie dôchodkového poistenia získané a zhodnotené v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Žalovaná zamietla žiadosť o starobný dôchodok v rozpore s postupom podľa ustálenej judikatúry kasačného súdu a bez riadnej aplikácie čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.
Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe
10. Žalovaná v jej vyjadrení k správnej žalobe žiadala, aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
11. Žalovaná uviedla, že s námietkami žalobcu nesúhlasí, považuje ich za nedôvodné a opakovane uvádzala, že jej postup pri posúdení nároku žalobcu na starobný dôchodok bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe, ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobcu. Poukázala na oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 08.02.2012, z ktorého vyplýva, že žalobcovi bol priznaný od 01.12.2011 výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, pričom na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho sumu bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby ako aj doba služobného pomeru hasiča. Pretože žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, podľa žalovanej sa v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení doba služobného pomeru nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia a preto mu nebola na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy zhodnotená. Žalovaná zopakovala svoju argumentáciu o zosúladení svojej aplikačnej praxe so všeobecným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach zachovávania a zohľadňovania výkonu zamestnania zaradeného do zvýhodnených pracovných kategórií, resp. kategórii funkcií. Nakoľko žalobca nevykonával službu vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie je možné podľa žalovanej príslušnú dobu služby hodnotiť na nárok na starobný dôchodok ani aplikovať čl. 33 Dohovoru č. 128. Žalobca podľa žalovanej nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení a to podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov, pretože získal len 9 rokov a 68 dní obdobia dôchodkového poistenia zo všeobecného systému dôchodkového poistenia a preto jeho žiadosť o starobný dôchodok bola zamietnutá správne. Žalovaná sa tak v plnom rozsahu pridržiavala právneho posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok uvedeného v napadnutom rozhodnutí ako aj v prvostupňovom rozhodnutí a tieto rozhodnutia považovala naďalej za zákonné a správne.
Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania
12. K vyjadreniu žalovanej k správnej žalobe, ktoré bolo žalobcovi zo strany správneho súdu doručené dňa 26.08.2024, žalobca repliku nepodal.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom
13. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) ako vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP, preskúmal zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu a to postupom podľa § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, nakoľko obaja účastníci konania výslovne nežiadali nariadenie pojednávania a nebol daný ani iný dôvod pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Po preskúmaní veci podľa § 199 a nasl. SSP, pri zohľadnení skutočnosti, že predmetná vec je konaním v sociálnej veci, pričom žalobcom
je fyzická osoba a správny súd tak nie je viazaný výlučne žalobnými bodmi podľa § 203 ods. 2 SSP, správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, je potrebné pre ich nezákonnosť zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
14. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13.08.2025.
15. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení relevantnom pre posudzovanú vec (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
16. Podľa § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.
17. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
18. Podľa § 60 ods. 10 zákona o sociálnom poistení, rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.
19. Podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
20. Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania.
21. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
22. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.
23. Podľa čl. 1 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení relevantnom pre posudzovanú vec (ďalej len „Ústava SR“), Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.
24. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
25. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
26. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, 1967, vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej len „Dohovor č. 128“), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
27. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ktorým tento ako príslušný odvolací orgán zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku od 01. júna 2020.
28. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca žiadosťou spísanou v Sociálnej poisťovni, pobočke Martin dňa 08.01.2024 požiadal o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 01.06.2020. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
29. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca dosiahol dôchodkový vek. Rovnako nebolo v konaní sporné, že žalobca je od 01.12.2011 poberateľom výsluhového dôchodku. Z oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností, odbor sociálneho zabezpečenia, č. SPC-OSZ-VZ-46.766-4/2011 zo dňa 08.02.2012 vyplýva, že na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho výšku bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 03.01.1977 do 28.12.1978 v II. kategórii, doba služobného pomeru hasiča od 01.01.1984 do 31.12.1999 v II. kategórii a doba služobného pomeru hasiča od 01.01.2000 do 30.11.2011 v III. pracovnej kategórii.
30. Hlavnou spornou otázkou medzi účastníkmi konania sa stala otázka, či žalobca splnil alebo nesplnil podmienku získania počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok vyžadovaného ustanovením § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. V podstate jedinou žalobnou námietkou bolo, že podľa názoru žalobcu žalovaná pochybila, keď mu do obdobia dôchodkového poistenia nezapočítala dobu výkonu základnej vojenskej služby a dobu služby hasiča, ktoré to doby mu boli zohľadnené pre nárok na výsluhový dôchodok. Podľa názoru žalovanej predmetné obdobia nemožno pri posudzovaní splnenia podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok zohľadňovať, pretože tieto obdobia boli žalobcovi zohľadnené pre nárok na výsluhový dôchodok, v dôsledku čoho potom podľa žalovanej žalobca nesplnil podmienku získania 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia vyžadovanú § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nakoľko bez doby vojenskej základnej služby a doby služby hasiča žalobca získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia len 9 rokov a 68 dní obdobia dôchodkového poistenia.
31. Správny súd poukazuje na to, že otázka, či má byť doba služby policajtov (policajtom rozumej príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby a ozbrojených príslušníkov finančnej správy) a profesionálnych vojakov (profesionálnym vojakom rozumej profesionálnych vojakov ozbrojených síl a vojakov mimoriadnej služby), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ktorá im bola zohľadnená pre nárok na výsluhový dôchodok, započítaná do obdobia dôchodkového poistenia pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení, bola už mnohokrát riešená a judikovaná Najvyšším súdom Slovenskej republiky resp. aj Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky a táto judikatúra už je dlhodobo ustálená.
32. Napríklad v rozsudku sp. zn. 9So/138/2011 zo dňa 22.08.2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky judikoval, že:
„Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia osobitných skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia
(zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia.
Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi riadne zohľadnené pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo nepriaznivým zdravotným stavom, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho zabezpečenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia (zákon č. 328/2002 Z. z.) neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca bez zohľadnenia kategórie funkcií a bez zohľadnenia dôb poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky započítavajú doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.
V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia.
Postup, pri ktorom sa príslušníkom ozbrojených zborov v prípade vzniku nároku na výsluhovú dávku vo všeobecnom systéme nehodnotia všetky doby poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému, nemala za cieľ. Svedčí o tom aj znenie § 274 zákona o sociálnom poistení, upravujúce zachovanie nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií (I. a II. kategórie funkcií).
Nová právna úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení, nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa zákona o sociálnom poistení znemožnilo zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie dôb poistenia výlučne podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení, teda vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený výlučne len za podmienok, uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú stanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec.
V záujme vysvetlenia správnej aplikácie zákona o sociálnom poistení aj v danej veci bolo preto potrebné skúmať pôsobnosť zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období poistení v inom dôchodkovom systéme na Slovensku. Nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby.
Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas. Pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch je takýto postup nad
akúkoľvek pochybnosť nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia iba vo všeobecnom systéme. (...) Správne by preto odporkyňa mala pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme. Keďže výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) charakter dávky v starobe, odporkyňa by mala postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. Starobný dôchodok navrhovateľa môže krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby policajta rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z. Iný postup by bol v priamom rozpore so zámerom zákonodarcu zabezpečiť vojakom a policajtom vyššiu úroveň ich zabezpečenia v starobe za dobu výkonu ich služby (zákon č. 328/2002 Z. z.) a táto kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov by bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku, a dokonca by s ňou odporkyňa zaobchádzala horšie, ako s poistencami poistenými v zahraničí, u ktorých o takomto krátení dôchodkov ani ona nemá pochybnosti.
Odlišným postupom odporkyne by sa doby poistenia poistenca vo všeobecnom systéme stratili a neboli by v žiadnom zo systémov zohľadnené, čo nezodpovedá ani zámeru zákona. Inak odporkyňa núti poistencov, poistených aj v osobitnom poistnom systéme, aby vykonávali zamestnanie po splnení podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok po dosiahnutí ich zvýhodneného dôchodkového veku, čo nie je prípustné. Osobitný systém sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov totiž neposkytuje poistencom osobitného systému také starobné, predčasné starobné, invalidné, sirotské, vdovské a vdovecké dôchodky, ktoré by zohľadnili celú dobu poistenia poistenca.“
33. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012 tiež vyplýva, že:
„Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im len zvyšná časť dôchodku, zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne by preto odporkyňa mala pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do dôchodku), následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu.
Možno len pripomenúť, že zákon o sociálnom poistení nestotožňuje definíciu poistenca podľa § 6 zákona o sociálnom poistení s úpravou poistenia a obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255 zákona o sociálnom poistení.
Z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sú vylúčení príslušníci ozbrojených zborov a ozbrojených síl len za obdobia dôchodkového poistenia, v ktorých vykonávali službu v ozbrojených zboroch a ozbrojených silách, nie však za ostatné obdobia ich
dôchodkového poistenia resp. zabezpečenia (ak osobitné ustanovenia zákona neuvádzajú inak). Toto vylúčenie však nemôže mať za následok ich nižšie dôchodkové nároky, ako by vznikli poistencom všeobecného dôchodkového systému po zhodnotení rovnakej doby poistenia len vo všeobecnom systéme.
Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov preto nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia, vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme).
Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na prípady priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z.z. takým spôsobom, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe odporkyňa poskytne dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti.“
34. V rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1So/35/2014 najvyšší súd judikoval, že: „Výsluhový príspevok ako dávka sociálneho zabezpečenia považovaný za výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely výsluhového príspevku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok.“
35. Z uvedeného rozsudku tiež vyplýva, že:
„Z ustanovenia § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že právna úprava mala zabezpečiť, aby od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) výsluhový dôchodok i dávky výsluhového zabezpečenia považované za výsluhový dôchodok podľa § 125 ods. 23 zákona č. 328/2002 Z. z. plnili funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru ako dávka sociálneho zabezpečenia existujúca, či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
Súčasne bolo cieľom zákona č. 328/2002 Z. z. dosiahnuť právny stav, podľa ktorého by pomerná výška výsluhového dôchodku bola vyššia, ako keby policajtom bola doba profesionálnej služby hodnotená len vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Z tohto zámeru teda vyplýva, že cieľom zákona bolo vytvorenie stavu, pri ktorom by súčet výsluhového dôchodku a starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia bol vyšší, resp. aspoň rovnaký ako suma starobného dôchodku poistenca, ktorý mal všetky doby zamestnania hodnotené len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia). (...) V zmysle článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej len „Dohovor"), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť (prežitie ustanoveného veku), môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
Z článku 33 ods. 2 Dohovoru podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku (výsluhového príspevku považovaného za výsluhový dôchodok).“
36. V bodoch 39. až 48. rozsudku sp. zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 29.10.2019 Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež uviedol, že:
39. Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. 40. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. 41. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo žalovaná im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. 42. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ. Nová právna úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie znemožnilo pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa zákona o sociálnom poistení zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený výlučne len za podmienok, uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú stanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec. 43. V záujme vysvetlenia správnej aplikácie zákona o sociálnom poistení aj v danej veci bolo preto potrebné skúmať pôsobnosť zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období poistení v inom dôchodkovom systéme na Slovensku. Pri posudzovaní tejto skutočnosti treba vziať zreteľ aj na skutočnosť, že nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom žalovanej sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok
vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im len zvyšná časť dôchodku, zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne preto žalovaná musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme, následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať Sociálnu poisťovňu. 44. Zákon o sociálnom poistení nestotožňuje definíciu poistenca podľa § 6 zákona o sociálnom poistení s úpravou poistenia a obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255 zákona o sociálnom poistení. Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov preto nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý dosiahol dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia, vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme). 45. Úmyslom zákonodarcu bolo zákonom č. 328/2002 Z. z. poskytnúť policajtom výsluhový dôchodok, resp. naďalej poskytovať dovtedy priznané výsluhové príspevky ako dávky, ktoré majú povahu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia až od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení). Z čl. 19 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol Československou socialistickou republikou ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 Zbierky zákonov („Dohovor“) priamo vyplýva nárok na zachovanie starobného dôchodku po celú dobu sociálnej udalosti, teda počas celého života po prežití ustanoveného veku. Dohovor č. 128 má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a teda na jeho vykonanie nebolo potrebné prijať osobitný zákon. Príslušné ustanovenia Dohovoru majú prednosť pred zákonom č. 461/2003 Z. z. a sú priamo záväzné aj pre žalovanú. 46. Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. tak, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe odporkyňa poskytne dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti. 47. Výsluhový dôchodok, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru. 48. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky a to bez ohľadu na skutočnosť, v akom rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Záver žalovanej, že postup v súlade s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach sa vzťahuje len na tie situácie, keď poistenec získal dobu služby v 1. alebo 2. kategórii funkcií v potrebnom rozsahu pre zachovanie nároku na zníženie dôchodkového veku, je preto mylný.“
37. Vo vzťahu k tu posudzovanej veci správny súd konštatuje, že v merite veci ide o skutkovo a právne analogickú vec ako vo vyššie citovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
38. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre konštatuje, že súčasťou princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. rozhodnutia ÚS SR sp. zn. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99), teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované (napr. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 243/05), pretože inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Ďalej podľa názoru ústavného súdu za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (napr. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 14/07).
39. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.
40. Princípy právneho štátu sú princípmi ústavnými a preto je sudca nimi viazaný, je jeho povinnosťou rešpektovať princíp právnej istoty a zabezpečiť jeho uplatnenie v rozhodovacej činnosti. Podľa názoru ústavného súdu, ak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne vyriešená, podstatne odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a môže tým porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (napr. rozhodnutie sp. zn. III. ÚS 192/06).
41. Z vyššie citovaných vybraných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nepochybne vyplýva nesprávnosť právneho záveru žalovanej o tom, že by sa doba služby, ktorá bola žalobcovi zohľadnená pre nárok na výsluhový dôchodok, nemohla resp. nemala započítavať do obdobia dôchodkového poistenia pri posudzovaní splnenia podmienok nároku na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení. Obdobných rozhodnutí, ako boli správnym súdom vyššie citované, pritom existuje značné množstvo a je nepochybné, že ide o dlhodobo ustálenú rozhodovaciu činnosť.
42. V zmysle citovaných ústavných nálezov sú takouto ustálenou rozhodovacou činnosťou správny súd a aj správne orgány v analogickej situácii viazané. Správny orgán v ďalšej rozhodovacej činnosti, ale aj správny súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov, je teda zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom Slovenskej republiky (resp. Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky) v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, a ktoré sú správnemu súdu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov konania alebo oficiality jeho činnosti. Odkloniť sa od takto ustálenej rozhodovacej praxe možno len v prípadoch, ak má takýto postup ústavno-konformné odôvodnenie, napríklad zásadná zmena právneho prostredia (legislatívne zásahy zákonodarcu akceptované v demokratickej spoločnosti, resp. judikatúrny zlom vyvolaný rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu alebo Súdneho dvora EÚ), či zistenie odlišného skutkového stavu.
43. V tu posudzovanej veci však išlo o analogickú skutkovú aj právnu situáciu v porovnaní s citovanými rozhodnutiami a správny súd nevzhliadol žiadny racionálny dôvod na to, aby sa odklonil od citovanej ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít.
44. Na záver správny súd uvádza, že v napadnutom rozhodnutí bolo zmätočne uvádzané, že doba pracovnej činnosti žalobcu ako hasiča nebola zaradená do I. alebo II. kategórie, no z oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 08.02.2012 vyplýva, že žalobca vykonával základnú vojenskú službu od 03.01.1977 do 28.12.1978 v II. kategórii a služobný pomer hasiča od 01.01.1984 do 31.12.1999 v II. kategórii. Bolo tak potrebné sa vysporiadať aj s otázkou, či by eventuálne nemohli byť u žalobcu splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku a prijatý záver náležite odôvodniť.
45. Na základe vyššie uvedeného správny súd rozhodol tak, že podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie a podľa § 191 ods. 3 SSP aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie zrušil z dôvodu, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil na ďalšie konanie.
46. Po vrátení veci sú orgány verejnej správy viazané právnym názorom správneho súdu obsiahnutým v tomto rozhodnutí a vec znova preskúmajú a rozhodnú s tým, že v ďalšom konaní orgán verejnej správy opätovne posúdi podmienky nároku na starobný dôchodok žalobcu a to tak, že zohľadní celé obdobie dôchodkového poistenia žalobcu, vrátane doby služby a vypočíta „teoretickú“ sumu starobného dôchodku v čase vzniku nároku na starobný dôchodok, kde sa zhodnotia všetky doby poistenia, teda vo všeobecnom aj osobitnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia), t. j. aj dobu zohľadnenú pre priznanie výsluhového dôchodku a takto vypočítaný dôchodok bude krátiť v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vykonával aj službu II. kategórie funkcií, správny orgán posúdi aj otázku, či boli alebo neboli u žalobcu splnené podmienky na prípadné zníženie dôchodkového veku.
47. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasaená s?ažnos?, ktorú môže poda? úeastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasaená s?ažnos? musí by? podaná v lehote jedného mesiaca od dorueenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasaená s?ažnos? sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). O kasaenej s?ažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Pod3a § 440 SSP: (1) Kasaenú s?ažnos? možno odôvodni? len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako úeastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) úeastník konania nemal spôsobilos? samostatne kona? pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr zaealo konanie, e) vo veci rozhodol vylúeený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil úeastníkovi konania, aby uskutoenil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasaeného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasaenej s?ažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasaenej s?ažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že s?ažovate3 uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v eom spoeíva nesprávnos? tohto právneho posúdenia. Dôvod kasaenej s?ažnosti nemožno vymedzi? tak, že s?ažovate3 poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
V kasaenej s?ažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania pod3a § 57 uvies?: a) oznaeenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo s?ažovate3ovi dorueené, c) opísanie rozhodujúcich skutoeností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov pod3a § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia (s?ažnostný návrh). S?ažnostné body možno meni? len do uplynutia lehoty na podanie kasaenej s?ažnosti.
Kasaenú s?ažnos? podanú v listinnej podobe je potrebné predloži? v potrebnom poete rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založi? do súdneho spisu a aby každý ialší úeastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný poeet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
S?ažovate3 alebo opomenutý s?ažovate3 v prípade konania o správnej žalobe pod3a § 6 ods. 2 písm. c/ SSP (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí by? v konaní o kasaenej s?ažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).