Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sas/1/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Romanom Die, v právnej veci pôvodnej žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. XXX/XX, XXX XX E., ktorej právnymi nástupcami v predmetnom súdnom konaní a teda žalobcami sa stali: 1. F. F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X. XXXX XX, XXX XX B. H. I. a 2. A. D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, J., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 11.12.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcom právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 10.01.2024 sa žalobkyňa domáhala súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 11.12.2023 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves (ďalej aj ako „pobočka SP“) č. XXX-XXXXXX-XXXX/ XXXX zo dňa 29.09.2023 v znení opravy chyby v rozhodnutí č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 05.10.2023 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“). Správnou žalobou žalobkyňa navrhla zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie pobočky SP, uložiť pobočke SP doplatiť žalobkyni nemocenské v celom rozsahu od 28.07.2023 do zániku dôvodu na jeho poskytovanie a priznania trov konania v rozsahu 100 %.

2. Správny súd v Bratislave uznesením č. k. 13Sas/1/2024-21 zo dňa 11.01.2024 (právoplatné dňa 22.01.2024) postúpil predmetnú právnu vec z dôvodu miestnej príslušnosti Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“), ktorý následne vo veci konal ďalej.

II. Administratívne konanie

3. Žalobkyňa si na pobočke SP dňa 19.09.2023 uplatnila nárok na nemocenské predložením Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. W075784, v zmysle ktorého bola uznaná za práceneschopnú od 28.07.2023, a to s poistným vzťahom ako povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej aj ako „SZČO“). Pobočka SP prvostupňovým rozhodnutím rozhodla, že žalobkyňa nemá nárok na nemocenské v období od 28.06.2023 do zániku dôvodu na jeho poskytovanie s tým, že oznámením žalobkyni zo dňa 05.10.2023 opravila chybu v rozhodnutí, ktorá spočívala v uvedení

nesprávneho dátumu „od 28.06.2023“, na správny dátum „od 28.07.2023“. Pobočka SP prvostupňové rozhodnutie odôvodnila s poukazom na § 31 ods. 1 písm. a), , , , 2, 4 a5 o sociálnom poistení v znení (ďalej aj ako „Zákon o sociálnom poistení“) s tým, že uzavrela, že žalobkyňa ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky nie je SZČO podľa Zákona o sociálnom poistení a z uvedeného dôvodu nespĺňa podmienky nároku na nemocenskú dávku ustanovené v Zákona o sociálnom poistení.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom označila prvostupňové rozhodnutie za nezákonné. Namietala nesúlad výroku rozhodnutia s odôvodnením a mala za to, že je stále SZČO, nezaniklo jej oprávnenie na výkon advokácie, ani povinnosť odvodu do Sociálnej poisťovne. Skutočnosť, že podľa oznámenia z 06.07.2023 žalobkyni zaniklo dňa 30.06.2023 povinné nemocenské poistenie SZČO podľa žalobkyne neznamená, že nemá nárok počas PN na poskytovanie nemocenského, čo podľa žalobkyne nevyplýva ani zo žiadneho ustanovenia Zákona o sociálnom poistení.

5. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí úvodom v krátkosti zhrnul skutkový stav a uviedol, že podľa údajov z informačného systému Sociálnej poisťovne žalobkyňa ku dňu 28.07.2023 nebola povinne nemocensky poistenou SZČO. Naposledy bola žalobkyňa vedená ako povinne nemocensky poistená SZČO od 01.07.2019 do 30.06.2023. V tejto súvislosti žalovaný citoval ustanovenia § 31 ods. 1 písm. a), § 31 ods. 3 a § 32 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení a uviedol, že žalobkyni nebol priznaný nárok na nemocenské z dôvodu, že ku dňu vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti žalobkyni netrvalo povinné nemocenské poistenie SZČO a ani jej neplynula ochranná lehota po zániku tohto nemocenského poistenia. K odvolacím námietkam žalovaný uviedol, že žalobkyňa si uplatnila nárok na nemocenské ako SZČO, avšak podľa príslušných ustanovení Zákona o sociálnom poistení, nárok na nemocenské má SZČO iba vtedy, ak je aktuálne nemocensky poistená alebo, ak je plynie ochranná lehota. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ustanovenia § 5 , § 14 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení, v ktorých je upravená definícia SZČO, status povinne nemocensky poistenej SZČO a vznik povinného nemocenského poistenia SZČO. Podľa údajov z informačného systému Sociálnej poisťovne žalobkyňa ako povinne nemocensky poistená SZČO podala daňové priznanie z vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2022 dňa 12.03.2023 s vykázaným príjmom zo samostatnej zárobkovej činnosti vo výške 6237,06 € (čiže nižším ako 12 násobok vymeriavacieho základu uvedeného v paragrafe 138 ods. 9 písm. a) platného pre rok 2023 t. j. sumy 7266 €). Na základe uvedeného Sociálna poisťovňa vyhodnotila, že žalobkyni zaniklo povinné sociálne poistenie SZČO ku dňu 30.06.2023 o čom bola informovaná oznámením zo dňa 06.07.2023, ktoré prevzala dňa 18.07.2023 a námietky proti predmetnému oznámeniu nepodala. V tejto súvislosti žalovaný doplnil, že status SZČO je okrem vekového kritériá založený na dosahovaní príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného sociálneho poistenia SZČO. Žalovaný v ďalšom texte ozrejmil chybné konštatovanie ohľadne statusu žalobkyne ako SZČO, uvedené v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré však nemalo vplyv na posúdenie nároku na nemocenské žalobkyne. Žalovaný tiež uviedol, že pri vyhotovovaní písomnej podoby prvostupňového rozhodnutia pobočka SP pochybila, keď vo výrokovej časti rozhodnutia uviedla, ako obdobie, odkedy žalobkyňa nemá nárok na nemocenské dátum 28.06.2023, pričom hneď z prvého odseku odôvodnenia rozhodnutia vyplýva správny dátum vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti 28.07.2023 a táto skutočnosť je nesporná. Uvedené pochybenie pobočka SP opravila opravou chyby v rozhodnutí z 05.10.2023 v súlade s § 209 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania. Záverom žalovaný uviedol dôvody, na základe ktorých žalobkyňa nemala nárok na náhradu trov konania.

III. Konanie pred správnym súdom

6. Žalobkyňa, ako už bolo uvedené v bode č. 1 tohto rozsudku, iniciovala správne súdne konanie podaním predmetnej správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. V správnej žalobe uviedla, že rozhodnutia Sociálnej poisťovne považuje za nezákonné, nejasné, chaotické, nepresvedčivé, nepreskúmateľné a arbitrárne. Uviedla, že oprava chyby v rozhodnutí z 05.10.2023 jej nebola doručovaná. V ďalšom texte správnej žaloby žalobkyňa poukázal na rôzne závery Ústavného

súdu Slovenskej republiky súvisiace s princípom spravodlivého procesu. Žalobkyňa rozhodnutia Sociálnej poisťovne ako aj konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu označila za nezákonné. Namietala tiež rozdielnu identifikáciu jej osoby a spôsob doručovania rozhodnutí Sociálnej poisťovne. Poukázala na znenie § 31 ods. 1 písm. a) a § 21 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení s tým, že za dočasne práceneschopnú bola uznaná od 28.07.2023 a uplatnila si nárok na nemocenské predložením potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. W075784, na ktorom v rubrike „poistný vzťah“ je označené, že je povinne nemocensky poistenou SZČO. Mala za to, že stále je SZČO, stále trvá a nezaniklo jej oprávnenie na výkon advokátskej činnosti, t. j. nezanikla jej povinnosť odvodov pre Sociálnu poisťovňu, kde nikdy nemala žiadny dlh. Skutočnosť, že podľa oznámenia z 06.07.2023 žalobkyni zaniklo dňa 30.06.2023 povinné nemocenské poistenie SZČO podľa žalobkyne neznamená, že nemá nárok počas PN na poskytovanie nemocenského, čo podľa žalobkyne nevyplýva ani zo žiadneho ustanovenia Zákona o sociálnom poistení a Zákon o sociálnom poistení rozlišuje pojmy povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie SZČO a nemocenské. Záverom žalobkyňa navrhla zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie pobočky SP, uložiť pobočke SP doplatiť žalobkyni nemocenské v celom rozsahu od 28.07.2023 do zániku dôvodu na jeho poskytovanie, priznať trovy konania v rozsahu 100 % a nariadiť na prejednanie veci pojednávanie.

7. K správnej žalobe sa po výzve správneho súdu vyjadril žalovaný, ktorý vo svojom vyjadrení zopakoval argumentáciu uvedenú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Nad rámec tejto argumentácie žalovaný uviedol, že napriek rôznemu spôsobu označenia žalobkyne v písomnostiach Sociálnej poisťovne je jej označenie jednoznačné a nespochybniteľné. V súvislosti so spôsobom doručovania rozhodnutí Sociálnej poisťovne žalovaný uviedol, že od 01.11.2016 vznikla všeobecná povinnosť vykonávať verejnú moc elektronicky a táto povinnosť sa vzťahuje aj na Sociálnu poisťovňu ako orgán verejnej moci. Sociálna poisťovňa je tak viazaná používať na výkon svojej agendy elektronickú formu komunikácie s účastníkom konania, ktorý má aktivovanú elektronickú schránku. Žalovaný skonštatoval, že prvostupňový orgán v zmysle uvedeného nepostupoval. Vychádzal pritom z usmernenia príslušného odboru Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorý je v zmysle organizačného poriadku Sociálnej poisťovne kompetentný metodicky riadiť činnosť pobočiek Sociálnej poisťovne v oblasti nemocenských dávok a ktorý usmernil pobočky Sociálnej poisťovne tak, aby sa rozhodnutie o nároku na nemocenskú dávku zasielalo do aktivovanej elektronickej schránky klienta v prípadoch, ak si tento uplatnil nárok na nemocenskú dávku touto formou. Prvostupňové rozhodnutie vo veci nemocenských dávok sú pre svoju rozsiahlu početnosť zasielané poštou, pokiaľ si poistenec neuplatní nárok na nemocenskú dávku prostredníctvom elektronickej schránky (v tomto prípade je potom aj rozhodnutie zasielané do elektronickej schránky účastníka konania). Žalovaný záverom uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné, na základe čoho navrhol správnu žalobu zamietnuť.

8. Po výzve správneho súdu sa žalobkyňa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného s tým, že trvá v celom rozsahu na obsahu a tvrdeniach uvedených v podanej správnej žalobe.

9. Po výzve správneho súdu sa žalovaný k replike žalobkyne duplikou nevyjadril.

10. Dňa 17.06.2025 bol v predmetnej veci nariadený termín pojednávania na deň 08.08.2025. Pri doručovaní predvolania na pojednávanie bolo správnym súdom lustráciou v registri obyvateľov zistené, že žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX zomrela. Na základe tejto skutočnosti správny súd zaslal deťom žalobkyne výzvu, v ktorej uviedol, že v zmysle § 118 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení na nich ako deti zomrelej žalobkyne prešli nároky uvedené v tomto ustanovení, a keďže o časti týchto nárokov rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktoré zomrelá žalobkyňa napadla správnou žalobou, správny súd deti zomrelej žalobkyne považuje za jej právnych nástupcov a teda žalobcov v tomto správnom súdnom konaní, na základe čoho ich vyzval na vyjadrenie, či trvajú na podanej správnej žalobe. Žalobkyňa 1 sa v písomnom podaní zo dňa 24.06.2025 vyjadrila, že správnu žalobu neberie späť a trvá na tom, aby o nej správny súd rozhodol. Žalobca dva na výzvu správneho súdu nereagoval. Na základe uvedeného bolo Žalobkyni 1 a Žalobcovi 2 doručené predvolanie na pojednávanie dňa 08.08.2025, ktorého sa nezúčastnili s tým, že žalobkyňa 1 oznámila správnemu súdu, že z vážnych rodinných dôvodov sa ospravedlňuje svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasí, aby sa pojednávalo v jej neprítomnosti a žalobca 2 svoju neúčasť neospravedlnil.

11. Na pojednávaní dňa 08.08.2025, ktorého sa zúčastnila len zástupkyňa žalovaného, táto uviedla, že žalovaný trvá na tom, že správna žaloba nie je dôvodná a žiada ju zamietnuť v celom rozsahu, skutkový

stav bol dostatočne zistený na to, aby z neho vyplynul právny stav, ktorý nie je v danej veci vôbec sporný. Nárok na nemocenskú dávku pri SZČO nepodmieňuje štatút SZČO, ale jej účasť na nemocenskom poistení, kedy povinné nemocenské poistenie žalobkyne ako SZČO preukázateľne zaniklo k 30.06.2023, z dôvodu nedosiahnutia požadovaného vymeriavacieho základu, ktorý je predpokladom pre účasť na povinnom nemocenskom poistení tohto subjektu.

12. Správny súd v konaní podľa a nasl. , konajúc o správnej žalobe v sociálnych veciach ( a nasl.), zohľadňujúc špecifiká uvedeného konania, vychádzajúc z obsahu súdneho spisu a administratívneho spisu, preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Na základe uvedeného na pojednávaní dňa 08.08.2025 vyhlásil rozsudok, ktorým správnu žalobu zamietol a žalovanému nepriznal voči žalobcom právo na náhradu trov konania.

IV. Relevantná právna úprava

13. V súvislosti s plnením úloh správneho súdnictva v spojení so súdnym prieskumom predmetnej správnej žaloby podanej žalobcom správny súd na tomto mieste poukazuje na prislúchajúce ustanovenia , konkrétne na ustanovenia , , /, a nasl. , ktoré aplikoval v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia v predmetnom správnom súdnom konaní.

14. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

15. Podľa , Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

16. Podľa , žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

17. Podľa o sociálnom poistení v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej aj ako „Zákon o sociálnom poistení“), samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

18. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení, povinne nemocensky poistenou je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a).

19. Podľa § 21 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a), a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm.

b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 31 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak a) splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia a b) zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5 eur.

21. Podľa § 31 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení, povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku aj vtedy, ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky po zániku ich nemocenského poistenia v ochrannej lehote a za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do zániku ich nemocenského poistenia, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie, zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného za kalendárny mesiac, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie. Na splnenie podmienky zaplatenia poistného odsek 1 písm. b) časť vety za bodkočiarkou platí rovnako.

22. Podľa § 32 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, ochranná lehota je sedem dní po zániku nemocenského poistenia, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 33 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, zamestnanec a povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba majú nárok na nemocenské, ak boli pre chorobu, úraz alebo z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie50) uznaní za dočasne práceneschopných na výkon zárobkovej činnosti (ďalej len „dočasná pracovná neschopnosť“).

24. Podľa § 34 ods. 1 druhá veta Zákona o sociálnom poistení, povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

V. Závery správneho súdu

25. Predmetom prieskumu správneho súdu v tomto súdnom konaní bolo teda napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým pobočka SP nepriznala žalobkyni nárok na nemocenské z dôvodu, že ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky žalobkyňa nespĺňala podmienky nároku na nemocenskú dávku ustanovené v § 31 ods. 1 písm. a) Zákona o sociálnom poistení. Sporným v danom prípade bolo teda splnenie podmienok na poskytnutie nemocenského.

26. V prvom rade považuje správny súd za nevyhnutné uviesť, že status žalobkyne ako SZČO podľa Zákona o sociálnom poistení nebol sporný, napriek nesprávnemu konštatovaniu pobočky SP v prvostupňovom rozhodnutí. Uvedený nedostatok odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia považoval správny súd za odstránený napadnutým rozhodnutím, v ktorom žalovaný túto nespornosť adekvátne odôvodnil. Status žalobkyne ako SZČO podľa Zákona o sociálnom poistení je významný s ohľadom na vyhodnotenie splnenia podmienok na priznanie nemocenského. Zákon o sociálnom poistení v ustanoveniach § 31 a nasl. (citované v bodoch 20 až 24 tohto rozsudku) upravuje všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky povinne nemocensky poistenej SZČO a podmienky nároku na nemocenské. Vo všeobecnosti z týchto ustanovení vyplýva, že základnou podmienkou nároku na nemocenské SZČO je to, že SZČO je uznaná za dočasne práceneschopnú na výkon zárobkovej

činnosti a za splnenia tejto podmienky vzniká SZČO nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. V konaní nebolo sporným, že žalobkyňa ako SZČO bola, podľa Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. W075784, uznaná za práceneschopnú od 28.07.2023. Nárok na nemocenské by jej teda mal vniknúť dňom 28.07.2023. Z citovaných ustanovení Zákona o sociálnom poistení však vyplýva, že aby bolo možné konštatovať splnenie podmienok na nemocenské, musia byť splnené tiež všeobecné podmienky na nárok na nemocenskú dávku. Podľa § 31 ods. 1 písm. a) Zákona o sociálnom poistení, povinne nemocensky poistená SZČO má nárok na nemocenskú dávku ak splnila podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku, v danom prípade nemocenské (uznanie dočasnej pracovnej neschopnosti), a to počas trvania nemocenského poistenia. Významnou je v danom prípade podmienka, že nemocenské poistenie musí trvať. Splnenie podmienky trvania nemocenského poistenia sa žalobkyňa v podanej správnej žalobe snažila všeobecnou argumentáciou spochybniť, avšak správny súd má za to, že uvedená podmienka je pomernej zreteľne obsiahnutá v zákonnom texte a orgány Sociálnej poisťovne postupovali správne a v súlade so zákonom, ak pre vyhodnotenie splnenia podmienok na nárok na nemocenské zohľadňovali skutočnosť, či žalobkyni v dňom uznania dočasnej pracovnej neschopnosti, teda dňom 28.07.2023 trvalo nemocenské poistenie. Nemožno tak súhlasiť ani so žalobnou argumentáciou žalobkyne, že uvedená podmienka nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia.

27. Správny súd konštatuje, že sama žalobkyňa do konania predložila kópiu oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves č. XXX-XXXXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 06.07.2023, ktorým pobočka SP oznámila žalobkyni, že ku dňu 30.06.2023 jej zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO. Zánik nemocenského poistenia ku dňu 30.06.2023 vyplývajúci z predmetného oznámenia žalobkyňa žiadnym spôsobom nespochybnila a opak nevyplýva ani z obsahu administratívneho spisu. Pokiaľ teda žalobkyni zaniklo povinné nemocenské poistenie ku dňu 30.06.2023, dňom uznania dočasnej pracovnej neschopnosti 28.07.2023, tak žalobkyňa ako SZČO nespĺňala podmienku trvania nemocenského poistenia, a to ani po zohľadnení ochrannej 7-dňovej lehoty podľa § 32 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí a pobočka SP v prvostupňovom rozhodnutí tak postupovali správne a ich právne posúdenie bolo súladné so zákonom, ak dospeli k záveru o nesplnení podmienky trvania nemocenského poistenia podľa § 31 ods. 1 písm. a) Zákona o sociálnom poistení.

28. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že nemala vo vzťahu k Sociálnej poisťovni žiadny dlh, správny súd k tomu uvádza, že riadne plnenie si povinnosti platenia poistného na nemocenské poistenie je, popri podmienke trvania nemocenského poistenia podľa § 31 ods. 1 písm. a) Zákona o sociálnom poistení, druhou zo všeobecných podmienok nároku na nemocenské dávky podľa § 31 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení, avšak zo znenia ustanovenia § 31 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že na splnenie podmienok nároku na nemocenské dávky musia byť splnené obe podmienky súčasne. V danom prípade napriek aj žalobkyňou tvrdenému splneniu podmienky podľa § 31 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení, nebolo preukázané splnenie podmienky podľa § 31 ods. 1 písm. a) Zákona o sociálnom poistení, na základe čoho orgány Sociálnej poisťovne postupovali v súlade so zákonom, ako dospeli k záveru o nepriznaní nároku na nemocenské žalobkyni. Na základe uvedeného vyhodnotil správny súd žalobnú argumentáciu vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci orgánmi Sociálnej poisťovne za nedôvodnú.

29. Vo vzťahu k žalobkyňou namietanému nedoručeniu opravy chyby v písaní, nesprávnej identifikácie osoby žalobkyne a spôsobu doručovania správny súd uvádza, že v správnom súdnictve je dlhodobo a pomerne širokou judikatúrou ustálený záver, že nie každé porušenie procesných ustanovení zákona má za následok nezákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy. V danom prípade mal správny súd za to, že písomnosti Sociálnej poisťovne boli žalobkyni doručené tak, aby mohla náležitým spôsobom uplatniť svoje práva, napr. podaním odvolania a správnej žaloby, ktoré aj využila. Správny súd v pochybeniach pobočky SP nevidel pochybenia takej intenzity, aby boli spôsobilé privodiť zrušenie rozhodnutí orgánov Sociálnej poisťovne, a to aj s ohľadom na to, že odstránenie uvedených formálnych nedostatkov v prípadnom ďalšom konaní, by s ohľadom na charakter danej veci, celkový skutkový stav a prislúchajúce ustanovenia Zákona o sociálnom poistení, nebolo spôsobilé privodiť pre žalobkyňu priaznivejšie rozhodnutie orgánov Sociálnej poisťovne.

30. Po komplexnom posúdení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho administratívneho konania, správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane

postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v súlade so zákonom, nakoľko správny súd neidentifikoval žiadne nedostatky spôsobilé privodiť záver o jeho nezákonnosti. Na základe uvedeného dospel správny súd k záveru, že v danom prípade nebol naplnený žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa , a tak správnu žalobu ako nedôvodnú, postupom podľa zamietol.

31. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa , pretože žalobcovia nemali v konaní ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcov spravodlivo požadovať, správny súd žalovanému nárok na ich náhradu voči žalobcom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak neustanovuje inak.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.