Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NR-15S/13/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov senátu Mgr. Miroslavy Fodor a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXXX/X, C., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou SOLICITOR SK, s. r. o., so sídlom Ďatelinová 5530/10, Bratislava, IČO: 36 867 683, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom Chlumeckého 2, Bratislava, IČO: 00 166 260, za účasti: D. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XX, F., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. VoÚ 67/2020/Pop zo dňa 18. januára 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 22. júla 2015 bol Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru (ďalej aj „správny orgán prvého stupňa“) doručený návrh zo dňa 20. júla 2015 podaný žalobkyňou na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu na základe kúpnej zmluvy č. 2015/7/20/ Draž/410-4/738-4/739-3/794-1/1190-1 zo dňa 20. júla 2015 uzavretej medzi D. E. ako predávajúcim a žalobkyňou ako kupujúcou. Predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 20. júla 2015 bol prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území G., evidovaných na LV č. XXXX ako parcely registra E KN - parc. č. 410/4 trvalé trávne porasty o výmere 1872 m2, parc. č. 738/4 trvalé trávne porasty o výmere 615 m2, parc. č. 739/3 orná pôda o výmere 593 m2 , parc. č. 794/1 orná pôda o výmere 748 m2 a parc. č. 1190/1 orná pôda o výmere 406 m2, v podielovom spoluvlastníctve predávajúceho v podiele 1/2 k celku.

2. Rozhodnutím č. V 5934/15 zo dňa 14. augusta 2015 (ďalej aj „rozhodnutie o povolení vkladu“) správny orgán prvého stupňa vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20. júla 2015 povolil.

3. Proti rozhodnutiu o povolení vkladu podal prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra protest č. Pd/246/15/4403-3 zo dňa 19. októbra 2015 (ďalej aj „protest prokurátora“) z dôvodu porušenia zákonného predkupného práva štátu, ktoré vzniklo v zmysle o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“).

4. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. UP - 65/2015-8 zo dňa 05. novembra 2015 protestu prokurátora vyhovel a rozhodnutie o povolení vkladu zrušil.

5. V súlade s právnym názorom prokurátora, správny orgán prvého stupňa vydal podľa / o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „katastrálny zákon“) rozhodnutie o prerušení konania č. V 5934/2015-8 zo dňa 14. januára 2016. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 08. júla 2015 bol schválený Návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“ a týmto dňom vzniklo zo zákona predkupné právo štátu v zmysle a V intenciách názoru prokurátora správny orgán prvého stupňa vyzval účastníkov katastrálneho konania, aby doložili listiny preukazujúce skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil. Keďže účastníci katastrálneho konania túto skutočnosť nepreukázali, správny orgán prvého stupňa v súlade s / katastrálneho zákona konanie zastavil rozhodnutím č. V 5933/2015-11 zo dňa 17. februára 2016 (ďalej aj „rozhodnutie o zastavení konania“). Na odvolanie žalobkyne Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností rozhodnutím č. Vo 21/2016-2/Br: OU-NR-OOP5-2016/016460-2/Br k: V5934/2015 zo dňa 22. marca 2016 odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie o zastavení konania potvrdil (ďalej aj „rozhodnutie o potvrdení zastavenia konania“).

6. Proti rozhodnutiu o potvrdení zastavenia konania podala žalobkyňa správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 11S/102/2016-89 zo dňa 24. januára 2018 tak, že rozhodnutie o potvrdení zastavenia konania zrušil a vec vrátil Okresnému úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu katastra nehnuteľností na ďalšie konanie s tým, že prezentoval názor, že bolo potrebné rozhodnúť v merite veci.

7. Proti v poradí prvému rozsudku krajského súdu podal Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“ alebo „najvyšší súd“) rozsudkom sp. zn. 4Sžrk/9/2018 zo dňa 03. marca 2020 tak, že kasačnú sťažnosť zamietol.

8. Následne Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností rozhodnutím č. Vo 21/2016-27/Br, OU-NR-OOP5-2020/000825-27 k: V 5934/2015 zo dňa 25. mája 2020 odvolaniu žalobkyne vyhovel, rozhodnutie o zastavení konania zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

9. Správny orgán prvého stupňa rozhodol opätovne (druhýkrát) vo veci návrhu zo dňa 20. júla 2015, a to rozhodnutím č. V 5934/2015-71 zo dňa 06. júla 2020, ktorým podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy zo dňa 20. júla 2015.

10. Čo sa týka predmetu prevodu, správny orgán prvého stupňa pri skúmaní podmienok na povolenie vkladu v novom konaní zistil, že parcely registra E parc. č. 410/4, č. 738/4, č. 739/3, č. 794/1 a č. 1190/1, katastrálne územie G., v operáte katastra nehnuteľností evidované nie sú. Tieto parcely boli zamerané geometrickým plánom úradne overeným pod číslom 469/2016 a boli z nich vytvorené parcely C KN s parc. č. 401/139 ostatné plochy o výmere 440 m2, parc. č. 401/140 orná pôda o výmere 1339 m2, parc. č. 401/141 ostatné plochy o výmere 93 m2, parc. č. 746/180 ostatné plochy o výmere 505 m2, parc. č. 746/181 ostatné plochy o výmere 593 m2, parc. č. 746/182 ostatné plochy o výmere 151 m2, parc. č. 746/183 ostatné plochy o výmere 597 m2, parc. č. 746/195 ostatné plochy o výmere 110 m2, parc. č. 1067/182 ostatné plochy o výmere 173 m2, parc. č. 1190/1 orná pôda o výmere 233 m2. Predmetný geometrický plán tvoril podklad rozhodnutia Okresného úradu Nitra, pozemkového a lesného odboru v Nitre č. OU-NR-PLO 2016/017783 zo dňa 31. marca 2016 o odňatí poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Zápis bol vykonaný v konaní Z 2637/2016. Následne boli pozemky po zameraní GP č. 469/2016 opätovne geometrickými plánmi zamerané a pozlučované, v konaniach č. Z 6636/2016, R 1193/2018, R 342/2019 a Z 4574/2019 zapísané a v súčasnosti sú evidované ako:

- pozemok registra C KN parc. č. 401/139, ostatné plochy o výmere 335 m2,

- pozemok registra C KN parc. č. 401/140, orná pôda o výmere 1339 m2,

- pozemok registra C KN parc. č. 401/141, ostatné plochy o výmere 93 m2,

- pozemok registra C KN parc. č. 746/182, ostatné plochy o výmere 151 m2,

- pozemok registra C KN parc. č. 746/83, ostatné plochy o výmere 49482 m2,

- pozemok registra C KN parc. č. 746/183, zastavané plochy a nádvoria o výmere 41 m2,

- pozemok registra C KN parc. č. 746/184, zastavané plochy a nádvoria o výmere 64 m2,

- pozemok registra C KN parc, č. 746/195, ostatné plochy o výmere 110 m2,

- pozemok registra C KN parc. č. 1067/213, ostatné plochy o výmere 261 m2,

- pozemok registra C KN parc. č. 1067/228, ostatné plochy o výmere 87 m2,

- pozemok registra C KN parc. č. 814/106, ostatné plochy o výmere 3368 m2,

- pozemok registra C KN parc. č. 814/238, zastavané plochy a nádvoria o výmere 32586 m2,

- pozemok registra C KN parc. č. 814/237, zastavané plochy a nádvoria o výmere 35001 m2,

- pozemok registra C KN parc. č. 814/250, ostatné plochy o výmere 86 m2. Na základe vyššie uvedených zistení správny orgán prvého stupňa konštatoval, že predmet prevodu je v zmluve označený neplatnými údajmi katastra nehnuteľností v rozpore s § 42 ods. 2 písm. c/ katastrálneho zákona.

11. Čo sa týka účastníka konania na strane prevodcu, správny orgán prvého stupňa pri skúmaní podmienok na povolenie vkladu v novom konaní zistil, že dňa 31. marca 2016 bol povolený vklad vlastníckeho práva k parcelám registra C s parc. č. 401/139 ostatné plochy o výmere 335 m2, parc. č. 401/140 orná pôda o výmere 1339 m2, parc. č. 401/141 ostatné plochy o výmere 93 m2, parc. č. 746/182 ostatné plochy o výmere 151 m2, parc. č. 746/83 ostatné plochy o výmere 49482 m2, parc. č. 746/183 zastavané plochy a nádvoria o výmere 41 m2, parc. č. 746/184 zastavané plochy a nádvoria o výmere 64 m2, parc. č. 746/195 ostatné plochy o výmere 110 m2, parc. č. 1076/213 ostatné plochy o výmere 261 m2, parc. č. 1067/228 ostatné plochy o výmere 87 m2, parc. č. 814/106 ostatné plochy o výmere 3368 m2, parc. č. 814/238 zastavané plochy a nádvoria o výmere 32586 m2, parc. č. 814/237 zastavané plochy a nádvoria o výmere 35001 m2, parc. č. 814/250 ostatné plochy o výmere 86 m2, vytvorené z E KN parc. 410/4, č. 738/4, č. 739/3, č. 794/1 a č. 1190/1 v prospech MH Invest, s.r.o., na podklade kúpnej zmluvy č. 30203/5381/2015/Dražovce/007/3461 zo dňa 04. marca 2016 v znení doložky o oprave zo dňa 13. júna 2016 medzi predávajúcim D. E. a kupujúcim MH Invest, s.r.o. Vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúceho bol povolený dňa 14. júna 2016 rozhodnutím č. V 3338/16. V odôvodnení svojho rozhodnutia správny orgán prvého stupňa ďalej uviedol, že kúpnou zmluvou uzavretou medzi MH Invest, s.r.o. ako predávajúcim a MH Invest II, s.r.o. ako kupujúcim previedol predávajúci parcely č. 401/139, 401/140, 401/141, 746/182, 746/83, 746/183, 746/184, 746/195, 1076/213, 1067/228, 814/106, 814/238, 814/237, 814/250, kupujúcemu a vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 24. júna 2016 rozhodnutím č. V 6219/2016. Následne tieto pozemky boli predmetom vyvlastnenia, ku ktorému došlo rozhodnutím o vyvlastnení vydaným Okresným úradom Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2016/031897-32, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20. októbra 2016. Týmto rozhodnutím bolo vyvlastnené vlastnícke právo vlastníkovi MH Invest II, s.r.o. v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o. Zápis bol vykonaný v konaní Z 9249/16. Následne parcelu registra C KN č. 1067/213 previedla spoločnosť MH Invest, s.r.o. spoločnosti Nitra Invest, s.r.o. zámennou zmluvou č. 20170019 a vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 29. marca 2017 rozhodnutím pod č. V - 2683/2017. Parcelu registra C KN č. 746/195 a 746/182 previedla spoločnosť MH Invest, s.r.o. spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. kúpnou zmluvou č. 20170079 zo dňa 12. novembra 2017 v znení dodatku č. 1 zo dňa 09. februára 2018 a vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 15. februára 2018 rozhodnutím pod č. V - 11357/P2017. Parcelu registra C KN č. 746/83 previedla spoločnosť MH Invest, s.r.o. spoločnosti Prologis Slovak Republik XXXIII s.r.o. kúpnou zmluvou zo dňa 22. februára 2018 a vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 27. februára 2018 rozhodnutím pod č. V - 1580/2018.

12. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. VoÚ 67/2020/Pop zo dňa 18. januára 2021 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad potvrdil. V preskúmavanom rozhodnutí sa žalovaný stotožnil so závermi správneho orgánu prvého stupňa prezentovanými v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia a uzavrel, že predávajúci D. E. v čase rozhodovania o návrhu na vklad nebol vlastníkom prevádzaných pozemkov registra E KN parc. č. 410/4, 738/4, 739/3, 794/1 a 1190/1, ktoré sú evidované v operáte katastra nehnuteľností s inými údajmi katastra nehnuteľností ako v zmluve. Žalovaný nepovažoval kúpnu zmluvu zo dňa 20. júla 2015 za vklad schopnú a podmienky na vznik vlastníckeho práva za splnené.

II.

Žaloba

13. V podanej žalobe zo dňa 19. marca 2021 žalobkyňa žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného č. VoÚ 67/2020/Pop zo dňa 18. januára 2021 ako i rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5934/2015-71 zo dňa 06. júla 2020 a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedla, že rozhodnutie nepovažuje za správne a zákonné.

14. Namietala, že v danom prípade došlo k nesprávnemu posúdeniu nových skutočností, keď prvostupňový správny orgán poukázal na zmenu vlastníka nehnuteľnosti. Taktiež tvrdila, že správny orgán vec nesprávne právne posúdil a nesprávne sa vysporiadal s existenciou konania o určenie vlastníckeho práva. Následne dala do pozornosti, že žalovaný neprihliadal na záväznosť rozhodnutia v konaní o určenie vlastníckeho práva, keď ustanovenie v znení neskorších predpisov rozširuje subjektívnu záväznosť na každého ďalšieho nadobúdateľa, ak je na list vlastníctva zapísaná poznámka o súdnom konaní. Na list vlastníctva bola zapísaná i poznámka o konaní vedenom pod sp. zn. 11S/102/2016. Ďalej uviedla, že žalovaný sa v nadväznosti na túto skutočnosť nevysporiadal s otázkou neexistencie dobrej viery ďalších nadobúdateľov v dôsledku čoho nie je možné návrh zamietnuť z dôvodu, že po zastavení vkladového konania došlo k ďalším prevodom pozemku. Správny orgán sa nemôže zbaviť povinnosti posudzovať nadobudnutie práv v nadväznosti na zrušené rozhodnutie, pričom je povinný chrániť len práva nadobudnuté v dobrej viere (mutatis mutandis rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 30. októbra 2018, č. k. 5 As 122/2016-36). V posudzovanom prípade bola na liste vlastníctva zapísaná poznámka o správnom konaní, ale i o konaní pred všeobecným súdom, z čoho je zrejmé, že k nadobudnutiu pozemku v dobrej viere nemohlo dôjsť ani u jedného z nadobúdateľov. Za nesprávny označila aj záver žalovaného o hodnovernosti údajov katastra, keď z poznámky zapísanej v katastri vyplývala skutočnosť, že prebieha konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o zastavení vkladového konania. Podľa žalobkyne na tom nič nemení ani skutočnosť, že sa jedná o informatívnu poznámku.

15. Rovnako tak tvrdila, že všetky ďalšie rozhodnutia okresného úradu, ktoré boli vydané po (zrušenom) rozhodnutí o zastavení tohto vkladového konania, stratili svoje opodstatnenie. Iný záver by znamenal len formálne zopakovanie administratívneho konania v rozpore s právom na spravodlivý proces. Pre nezákonnosť rozhodnutia o zastavení vkladového konania došlo k jeho zrušeniu a táto skutočnosť musí byť zohľadnená aj vo vzťahu k nadväzujúcim rozhodnutiam. Len taký postup je súladný s právom na spravodlivý proces. Takýto záver nie je v rozpore s úpravou obsiahnutou v ustanovení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) alebo s ustanovením katastrálneho zákona, nakoľko dôvod nezákonnosti bol daný už v dobe vydania nadväzných rozhodnutí, avšak táto nezákonnosť dovtedy nebola autoritatívne zistená. 16. Ďalej namietala nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Žalovaný nevenoval pozornosť otázke predkupného práva, uviedol, že túto považoval za nadbytočnú vzhľadom k dôvodom rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán však skúmal skutočnosť, či štát využil svoje predkupné právo. V tomto smere prvostupňový orgán vec nesprávne právne posúdil a žalovaný pochybil, keď tejto otázke nevenoval pozornosť. Ak by totiž štát svoje predkupné právo využil, k vyvlastneniu by dôjsť nemohlo.

17. Zároveň uviedla, že nedošlo k zmene zákonnej úpravy predkupného práva, pričom úprava predkupného práva sa nachádza v v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Ustanovenie je zákonným príkazom k analógii, pokiaľ nie je určitý právny vzťah riešený v právnej norme, je potrebné vychádzať z obdobnej právnej normy. Z ustanovenia vyplýva, že predkupné právo zostáva zachované voči nadobúdateľovi.

18. Poukázala na skutočnosť, že návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom Vybudovanie strategického parku bol schválený uznesením vlády SR č. 401/2015 zo dňa 08. júla 2015. V nadväznosti na uvedené následne Ministerstvo hospodárstva SR v zmysle vydalo osvedčenie o „významnej investícii“ dňa 13. júla 2015. Súčasťou návrhu osvedčenia bol v súlade s aj zoznam pozemkov, na ktorých sa má realizovať schválená stavba.

19. Dodala, že kúpna zmluva, ktorá je podkladom pre návrh zápisu vlastníckeho práva, bola uzatvorená dňa 20. júla 2015, avšak v tomto čase predkupné právo štátu nebolo zapísané v katastri nehnuteľností.

Rozhodnutie žalovaného je i v tomto smere nezákonným a arbitrárnym. Ak teda predkupné právo štátu v čase uzatvorenia právneho úkonu neexistovalo, nebol dôvod, aby správny orgán prvého stupňa prihliadal na skutočnosť, či štát využil alebo nevyužil predkupné právo.

20. Taktiež dala do pozornosti, že správny orgán prvého stupňa pôvodne spojil porušenie predkupného práva s absolútnou neplatnosťou. Žalovaný poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré hovorí o dodatočnej nemožnosti plnenia. Odôvodnenie rozhodnutia je tak podľa žalobkyne logicky rozporné, arbitrárne a jeho následkom je porušenie páva na súdnu ochranu.

21. Ďalej uviedla, že predávajúci už po uzavretí kúpnej zmluvy so žalobkyňou nemal povinnosť ponúknuť pozemok štátu a to vzhľadom na viazanosť svojim obligačným prejavom, pričom túto povinnosť nemal ani v priebehu vkladového konania. Opačný výklad by predstavoval neprimeraný zásah do vlastníckeho práva tak, ako je chránené v SR.

22. Rovnako tak zdôraznila, že ustanovenie neobsahuje úpravu, z ktorej by vyplývala absolútna neplatnosť, napr. znením „inak je právny úkon neplatný“. Taktiež neobsahuje ani žiadne ustanovenie „zákazu“ nakladania s majetkom, ktoré by mohlo zakladať napr. relatívnu neplatnosť.

23. Mala za to, že napriek tomu, že v čase vzniku právneho úkonu, predkupné právo štátu nebolo zapísané v katastri, je potrebné uviesť, že príslušná právna úprava nespája porušenie takéhoto predkupného práva štátu s absolútnou neplatnosťou. Dôvodom uvedeného je, že právna úprava predkupného práva štátu v zmysle bližšie neustanovuje ďalšie podmienky výkonu a postupu pri uplatnení tohto predkupného práva, len takéto právo všeobecne konštatuje. Za zachovania zásady legality je potrebné analogicky hľadať ustanovenia, ktoré postup pri uplatňovaní predkupného práva upravujú a to bez ohľadu na verejný alebo občianskoprávny charakter takého vzťahu. Doplnila, že z ustanovenia vyplýva, že predkupné právo zaniká pokiaľ nedôjde k splneniu zákonných podmienok, teda do dvoch rokov sa nevykoná alebo nezačne vyvlastňovacie konanie. Z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že záväzok plniť podľa kúpnej zmluvy by bolo možné splniť aj po dohodnutej dobe.

24. Následne poukázala na skutočnosť, že dodatočná (právna) nemožnosť nastáva v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok, teda na základe právneho predpisu, ktorý subjektu zakazuje také správanie, na ktoré by bol v zmysle právneho úkonu povinný. Nemôže sa jednať o také správanie (resp. konanie), ktoré možno odvrátiť inými spôsobilými prostriedkami. Dôležitou skutočnosťou je, že predkupné právo štátu zostáva zachované aj voči nadobúdateľovi. Výklad dodatočnej nemožnosti plnenia musí byť reštriktívny, aby nedošlo k spochybneniu zásady pacta sunt servanda a tým i k podlomeniu princípu právnej istoty. Pojmovým znakom dodatočnej nemožnosti je trvalá zmena okolností, ktorá je dotknutou stranou neovplyvniteľná. Nakoľko z ustanovenia vyplýva, že trvanie predkupného práva je časovo ohraničené a to predovšetkým z dôvodu, že nároky z porušenia predkupného práva rieši osobitná (kogentná) právna úprava, nemôže sa jednať o dodatočnú nemožnosť plnenia. Dodatočná nemožnosť je pri predkupnom práve pojmovo vylúčená.

25. Na základe uvedeného je potrebné prijať záver, že predkupné právo štátu má vecné účinky, keďže sa zapisuje do katastra nehnuteľnosti, avšak neznamená obmedzenie zmluvnej voľnosti vlastníka. Ten, v koho prospech bolo zapísané (v tomto prípade štát) sa môže domáhať, aby mu nehnuteľnosť bola ponúknutá ku kúpe, pričom ak nadobúdateľ túto povinnosť nesplní, oprávnená osoba sa môže domáhať, aby mu táto povinnosť bola uložená súdom. Po uzavretí kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a D. E. však takáto povinnosť neexistovala, nakoľko účastníci záväzkovo-právneho vzťahu sú prejavmi vôle viazaní a na tom nič nemení ani skutočnosť, že vlastníctvo sa nadobúda vkladom, keďže sa jedná o vecnoprávne následky, pričom záväzkovo-právne následky nastávajú dňom podpisu zmluvy (pokiaľ nie je dohodnutý iný dátum účinnosti zmluvy).

III.

Vyjadrenie žalovaného

26. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 24. januára 2022 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Ďalej uviedol, že splnenie podmienok na vklad práva do katastra nehnuteľností okresný úrad, katastrálny

odbor skúma v konaní o návrhu na vklad. Konanie o návrhu na vklad je rozhodovací procesný postup, v ktorom okresný úrad, katastrálny odbor ako správny orgán posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho postupu je rozhodnutie o povolení vkladu, rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad alebo rozhodnutie o zastavení konania o návrhu na vklad.

27. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že ak prevodca nie je v čase rozhodovania o návrhu na vklad vlastníkom predmetu prevodu, je daný dôvod na zamietnutie návrhu na vklad a na tomto nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že prevodca bol vlastníkom predmetu prevodu v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva. Jednou z podmienok na povolenie vkladu na základe zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľností je skutočnosť, že prevodca je vlastníkom predmetu prevodu ku dňu rozhodovania o návrhu na vklad. Správny orgán prvého stupňa nie je v rámci konania o návrhu na vklad oprávnený preskúmavať zákonnosť svojich skorších rozhodnutí o povolení vkladu, ale týmito rozhodnutiami je viazaný a musí z nich vychádzať. Pokiaľ jeho rozhodnutie nie zmenené alebo zrušené pre nezákonnosť, platí prezumpcia jeho správnosti a zákonnosti. Správny orgán prvého stupňa taktiež nie je v rámci konania o návrhu na vklad oprávnený preskúmavať zákonnosť rozhodnutia o vyvlastnení, ale je povinný toto rozhodnutie rešpektovať, pokiaľ nie je zmenené alebo zrušené pre nezákonnosť.

IV.

Konanie na správnom súde

28. Podľa a ods. 3 o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Predmetná právna vec bola v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení jeho Dodatku č. 1 účinného od 01. júna 2023 v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená senátu 2S a bola jej pridelená sp. zn. NR-15S/13/2021. Následne na základe Dodatku č. 4 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 s účinnosťou odo dňa 21. mája 2024 bola predmetná právna vec náhodným výberom pridelená senátu 8S, ktorého predsedníčkou sa v zmysle uvedeného dodatku stala Mgr. Jana Ondrejková a riadnou členkou senátu sa stala JUDr. Michaela Machová Ph.D. Podľa Dodatku č. 6 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave účinného v relevantnej časti odo dňa 01. októbra 2024 sa riadnou členkou senátu stala Mgr. Miroslava Fodor. Na základe rozhodnutia predsedníčky súdu č. k. NR-15S/13/2021-93 zo dňa 16. augusta 2024 bola JUDr. Michaela Machová Ph.D. vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci a následne bola náhodným výberom určená nová členka senátu JUDr. Lucia Kúdelčíková. Napokon v zmysle Dodatku č. 3 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 účinného od 01. júla 2025 sa zastupujúcim členom senátu stal JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD. a sudkyňa JUDr. Michaela Machová Ph.D. prestala byť členkou senátu 8S rozhodujúceho vo veci. Správny súd poukazuje na závery plynúce z rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 4Sfk/42/2024 zo dňa 21. mája 2025, ktorý konštatoval, že momentom, keď zastúpený sudca prestal byť členom senátu rozhodujúceho vo veci, zaniklo členstvo v senáte zastupujúceho sudcu. Preto s ohľadom na skutočnosť, že dňom 01. júla 2025 členstvo JUDr. Michaely Machovej Ph.D. v senáte 8S zaniklo a zastupujúcim členom senátu sa stal JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., predmetnú právnu vec prejednal a rozhodol senát 8S na pojednávaní dňa 24. júla 2025 v zložení Mgr. Jana Ondrejková, Mgr. Miroslava Fodor a JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD.

V.

Pojednávanie

29. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa , preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 24. júla 2025 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v neprítomnosti účastníkov konania. Právny zástupca žalobcu, ako aj ďalší účastník konania boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní, svoju neprítomnosť neospravedlnili, ani nežiadali o odročenie pojednávania. Žalovaný sa z pojednávania ospravedlnil, súhlasil konať a rozhodnúť bez jeho prítomnosti.

VI.

Relevantné právne predpisy

30. Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa § 28 ods. 3 katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

32. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona (účinného do 30. septembra 2018) okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

33. Podľa príslušné ministerstvo vydá osvedčenie o významnej investícii do 15 dní od schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Ak vláda návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii neschváli, príslušné ministerstvo žiadosť zamietne.

34. Podľa na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa , vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh príslušného ministerstva. Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám.

35. Podľa predkupné právo štátu podľa odseku 5 zanikne, ak sa do dvoch rokov odo dňa schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou nevykoná alebo ak sa nezačne vyvlastňovacie konanie.

VII.

Posúdenie veci správnym súdom

36. V zmysle SR môže okresný úrad ako štátny orgán konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ustanovenie katastrálneho zákona v znení účinnom do 30. septembra 2018 (ktoré bolo potrebné použiť, nakoľko konanie vedené na správnom orgáne prvého stupňa pod zn. V 5934/2015 nebolo právoplatne ukončené do 30. septembra 2018) obsahovalo výpočet hľadísk, z ktorých správny orgán posudzoval zmluvu o prevode nehnuteľnosti. Z dikcie tohto ustanovenia zákona bolo zrejmé, že zmluvu bolo potrebné preskúmať zo všetkých hľadísk majúcich za následok jej prípadnú neplatnosť. Prípadné porušenie zákona z procesného hľadiska bolo poistené tým, že správny orgán bol povinný pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností prihliadať i na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, a ktoré mohli nastať po uzavretí zmluvy samotnej, ako aj po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností až do vydania rozhodnutia správnym orgánom. Skutočnosti preskúmavané správnym orgánom (katastrálnym orgánom) zároveň predstavujú podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre to, aby bolo možné pristúpiť k vydaniu rozhodnutia o povolení vkladu. Ak by katastrálny orgán povolil vklad vlastníckeho práva pri nesplnení čo i len jednej zo zákonom ustanovených podmienok, postupoval by v rozpore s SR, pričom by mohol vážne zasiahnuť do práva na ochranu vlastníctva podľa SR.

37. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť, či žalovaný ako odvolací správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď rozhodnutím zo dňa 18. januára 2021 zamietol odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, t. j. Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru zo dňa 06. júla 2020 a toto rozhodnutie (ktorým správny orgán prvého stupňa zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy č. 2015/7/20/ Draž/410-4/738-4/739-3/794-1/1190-1 zo dňa 20. júla 2015 uzavretej medzi predávajúcim - D. E. a kupujúcou - žalobkyňou) potvrdil ako vecne správne.

38. Pri posudzovaní vyššie uvedeného a žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. januára 2021 ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 06. júla 2020 sa správny súd oboznámil s celým priebehom administratívneho (katastrálneho) konania, pričom zistil nasledovné.

39. Dňa 22. júla 2015 bol podaný návrh na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu zo dňa 20. júla 2015 na základe kúpnej zmluvy č. 2015/7/20/Draž/410-4/738-4/739-3/794-1/1190-1 zo dňa 20. júla 2015 uzavretej medzi predávajúcim D. E. a kupujúcou - žalobkyňou.

40. Dňa 14. augusta 2015 vydal rozhodnutie pod č. V 5934/15, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy zo dňa 20. júla 2015. Na základe podaného protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra pod č. Pd/246/15/4403-3 bolo protestu vyhovené, Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor protestom napadnuté rozhodnutie č. V 5934/15 zo dňa 14. augusta 2015 o povolení vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zrušil.

41. Správny orgán prvého stupňa následne vydal rozhodnutie o prerušení konania zo dňa 14. januára 2016 z dôvodu, že dňa 08. júla 2015 bol schválený návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom Vybudovanie strategického parku a týmto dňom vzniklo zo zákona predkupné právo s poukazom na , pričom táto skutočnosť má vplyv na katastrálne konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností a správny orgán musí naň prihliadať a v súčinnosti s účastníkmi preveriť, či štát využil svoje zákonné predkupné právo.

42. Žalobkyňa sa vo svojom vyjadrení zo dňa 15. februára 2016 vyjadrila k rozhodnutiu o prerušení konania a poukázala na skutočnosť, že povinnosť vyzvať oprávneného z predkupného práva vyplýva predávajúcemu, pričom kupujúci touto listinou nemá z akého titulu disponovať.

43. Následne správny orgán prvého stupňa rozhodnutím pod č. V 5934/2015-11 zo dňa 17. februára 2016 podľa § 31b ods. 1 písm. f/ katastrálneho zákona konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností zastavil z dôvodu, že účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh. Proti uvedenému rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa, a to podaním zo dňa 01. marca 2016.

44. Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov rozhodol o odvolaní žalobkyne tak, že napadnuté rozhodnutie o zastavení katastrálneho konania na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20. júla 2015 rozhodnutím zo dňa 22. marca 2016 potvrdil a odvolanie zamietol. Uvedené rozhodnutie bolo predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/102/2016, v ktorom správny súd rozhodnutie Okresného úradu Nitra č. Vo 21/2016-2/Br: OU-NR-OOP5-2016/016460-2/Br k: V5934/2015 zo dňa 22. marca 2016 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konania. O kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku správneho súdu č. k. 11S/102/2016-89 zo dňa 24. januára 2018 rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 4Sžrk/9/2018 zo dňa 03. marca 2020 tak, že kasačnú sťažnosť zamietol.

45. Následne Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností rozhodnutím zo dňa 25. mája 2020 vyhovel odvolaniu žalobkyne proti rozhodnutiu zo dňa 22. marca 2016 o zastavení katastrálneho konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa, t. j. Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru na nové prejedananie a rozhodnutie. Jeho úlohou tak bolo opätovne (druhýkrát) rozhodnúť v konaní o návrhu na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu zo dňa 20. júla 2015 na základe kúpnej zmluvy č. 2015/7/20/Draž/410-4/738-4/739-3/794-1/1190-1 uzavretej medzi predávajúcim D. E. a kupujúcou - žalobkyňou, ktoré konanie sa viedlo na správnom orgáne prvého stupňa pod zn. V 5934/2015.

46. Správny orgán prvého stupňa, t. j. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor rozhodol opätovne (druhýkrát) vo veci návrhu zo dňa 20. júla 2015 na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy č. 2015/7/20/Draž/410-4/738-4/739-3/794-1/1190-1 uzavretej medzi predávajúcim D. E. a kupujúcou - žalobkyňou, rozhodnutím pod č. V 5934/2015-71 dňa 06. júla

2020 tak, že návrh na vklad práva do katastra nehnuteľností zamietol podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona.

47. Pri svojom opätovnom rozhodovaní musel prihliadať na nasledovné skutočnosti, ktoré sa týkali parcely registra E č. 410/4, 738/4, 739/3, 794/1 a 1190/1 v katastrálnom území G., a ktoré nastali po podaní návrhu zo dňa 20. júla 2015 na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu, o ktorom sa viedlo konanie pod zn. V 5934/2015. Jednou z najdôležitejších skutočností bolo zistenie, že predmet prevodu - vyššie uvedené parcely registra E v katastrálnom území G. v operáte katastra nehnuteľností evidované nie sú. Uvedené parcely boli zamerané geometrickým plánom úradne overeným pod číslom 469/2016 a boli z nich vytvorené parcely registra C KN - parc. č. 401/139 ostatné plochy o výmere 335 m2, parc. č. 401/140 orná pôda o výmere 1339 m2, parc. č. 401/141 ostatné plochy o výmere 93 m2, parc. č. 746/182 ostatné plochy o výmere 151 m2, parc. č. 746/83 ostatné plochy o výmere 49482 m2, parc. č. 746/183 zastavané plochy a nádvoria o výmere 41 m2, parc. č. 746/184 zastavané plochy a nádvoria o výmere 64 m2, parc. č. 746/195 ostatné plochy o výmere 110 m2, parc. č. 1076/213 ostatné plochy o výmere 261 m2, parc. č. 1067/228 ostatné plochy o výmere 87 m2, parc. č. 814/106 ostatné plochy o výmere 3368 m2, parc. č. 814/238 zastavané plochy a nádvoria o výmere 32586 m2, parc. č. 814/237 zastavané plochy a nádvoria o výmere 35001 m2, parc. č. 814/250 ostatné plochy o výmere 86 m2.

48. Čo sa týka účastníka konania na strane predávajúceho bolo zistené, že bol povolený vklad vlastníckeho práva k parcelám registra C KN - parc. č. 401/139 ostatné plochy o výmere 335 m2, parc. č. 401/140 orná pôda o výmere 1339 m2, parc. č. 401/141 ostatné plochy o výmere 93 m2, parc. č. 746/182 ostatné plochy o výmere 151 m2, parc. č. 746/83 ostatné plochy o výmere 49482 m2, parc. č. 746/183 zastavané plochy a nádvoria o výmere 41 m2, parc. č. 746/184 zastavané plochy a nádvoria o výmere 64 m2, parc. č. 746/195 ostatné plochy o výmere 110 m2, parc. č. 1076/213 ostatné plochy o výmere 261 m2, parc. č. 1067/228 ostatné plochy o výmere 87 m2, parc. č. 814/106 ostatné plochy o výmere 3368 m2, parc. č. 814/238 zastavané plochy a nádvoria o výmere 32586 m2, parc. č. 814/237 zastavané plochy a nádvoria o výmere 35001 m2, parc. č. 814/250 ostatné plochy o výmere 86 m2, vytvorených z E KN č. 410/4, 738/4, 739/3, 794/1 a 1190/1 v prospech MH Invest, s.r.o. na základe kúpnej zmluvy č. 30203/5381/2015/Dražovce/007/3461 zo dňa 04. marca 2016 v znení doložky o oprave zo dňa 13. júna 2016 medzi predávajúcim D. E. a kupujúcim MH Invest, s.r.o. Vklad vlastníckeho práva bolo povolený 14. júna 2016 rozhodnutím č. V 3338/16. Kúpnou zmluvou uzavretou medzi MH Invest, s.r.o. ako predávajúcim a MH Invest II, s.r.o. ako kupujúcim previedol predávajúci parcely č. 401/139, 401/140, 401/141, 746/182, 746/83, 746/183, 746/184, 746/195, 1076/213, 1067/228, 814/106, 814/238, 814/237 a 814/250 kupujúcemu a vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 24. júna 2016 rozhodnutím č. V 6219/2016. Predmetné parcely boli ďalej rozhodnutím o vyvlastnení č. OU-NR- OVBP2-2016/031897-32 vyvlastnené vlastníkovi MH Invest II, s.r.o. v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o. Parcelu registra C KN č. 1067/213 previedla spoločnosť MH Invest, s.r.o. spoločnosti Nitra Invest, s.r.o. zámennou zmluvou č. 20170019 a vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 29. marca 2017 rozhodnutím pod č. V - 2683/2017. Parcelu registra C KN č. 746/195 a 746/182 previedla spoločnosť MH Invest, s.r.o. spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. kúpnou zmluvou č. 20170079 zo dňa 12. novembra 2017 v znení dodatku č. 1 zo dňa 09. februára 2018 a vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 15. februára 2018 rozhodnutím pod č. V - 11357/P2017. Parcelu registra C KN č. 746/83 previedla spoločnosť MH Invest, s.r.o. spoločnosti Prologis Slovak Republik XXXIII s.r.o. kúpnou zmluvou zo dňa 22. februára 2018 a vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 27. februára 2018 rozhodnutím pod č. V - 1580/2018.

49. V priebehu začatého katastrálneho konania pod zn. V 5934/2015 bola správnemu orgánu prvého stupňa dňa 22. júla 2015 doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 20. júla 2015 o zápis predkupného práva štátu, prílohou ktorého bol zoznam pozemkov podľa katastrálnych území, na ktorých je potrebné vykonať zápis predkupného práva štátu a osvedčenie č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. júla 2015 o tom, že stavba „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Z predmetnej žiadosti o zápis predkupného práva štátu a z pripojených listín vyplýva, že vláda SR uznesením č. 401/2015 zo dňa 08. júla 2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii. Prílohou č. 1 k tomuto osvedčeniu je zoznam pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území H., H., B., I. (medzi ktorými boli uvedené i pozemky registra „E“ k.ú. G., ktoré boli predmetom prevodu v kúpnej zmluve, čo nebolo sporné). Žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 20. júla 2015 o zápis predkupného práva štátu v súlade so zákonom č.

k tam uvedeným pozemkom bola zaevidovaná na správnom orgáne prvého stupňa pod zn. Z 5113/2015 a tento spis Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor správnemu súdu i predložil v konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/103/2016, pričom táto skutočnosť je súdu známa z predchádzajúcej rozhodovacej činnosti vo veciach správnych žalôb týkajúcich sa žalobkyne a žalovaného, ktorým bol Okresný úrad Nitra, resp. správnych žalôb, kde ako žalobca vystupovala spoločnosť Poľnohospodárska Pôda s.r.o. a žalovaným bol Okresný úrad Nitra.

50. Z uvedeného potom vyplýva, že s poukazom na v znení účinnom od 07. júla 2015 vzniklo dňom 08. júla 2015 predkupné právo štátu k pozemkom, na ktorých sa má realizovať významná investícia, a ktoré boli identifikované v prílohe č. 1 k osvedčeniu zo dňa 13. júla 2015, pričom je nesporné, že sa medzi nimi nachádzajú i pozemky registra „E“ katastrálneho územia G.

- parc. č. 410/4, č. 738/4, č. 739/3, č. 794/1 a č. 1190/1 a správny orgán prvého stupňa (Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor) získal vedomosť o existencii tohto práva najneskôr dňa 22. júla 2015. Správny orgán prvého stupňa postupoval tak, že spočiatku rozhodnutím zo dňa 14. augusta 2015 povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktoré rozhodnutie bolo zrušené na základe podaného protestu prokurátora, a to rozhodnutím pod č. UP - 65/2015-8 zo dňa 05. novembra 2015 a následne, dňa 17. februára 2016 vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie, ktorým konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností zastavil z dôvodu, že žiadny z účastníkov konania napriek výzve správneho orgánu nedoložil listiny preukazujúce skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil. Konanie zastavil v súlade s § 31b ods. 1 písm. f/ katastrálneho zákona.

51. Z ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona účinného do 30. júna 2016 vyplývali pre okresný úrad katastrálny odbor ako správny orgán prvého stupňa rozsiahle povinnosti pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a do jeho kompetencie pri rozhodovaní o vklade patrilo, okrem iného, skúmať i to, či predávajúci bol oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, resp., či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou neboli obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza, či sa neprieči dobrým mravom a taktiež bolo jeho povinnosťou prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Vyššie uvedené ustanovenie v znení účinnom do 30. júna 2016 obsahovalo odkaz napr. na o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, Občiansky súdny poriadok, o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Jedná sa teda o demonštratívny výpočet právnych predpisov, na ktoré odkazuje katastrálneho zákona. Predkupné právo štátu k nehnuteľnosti parcele parc. č. 410/4, č. 738/4, č. 739/3, č. 794/1 a č. 1190/1 v k.ú. G. vzniklo zo zákona dňa 08. júla 2015, teda dvanásť dní predtým, ako bola uzavretá kúpna zmluva medzi D. E. a žalobkyňou, pričom správny orgán prvého stupňa sa o jeho existencii dozvedel dňa 22. júla 2015. Správny orgán následne rozhodnutím zo dňa 14. januára 2016 prerušil konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností a vyzval účastníkov konania, aby predložili listiny preukazujúce skutočnosť, že štát svoje predkupné právo vyplývajúce mu z nevyužil a to pod následkom zastavenia konania. Rozhodnutím č. V 5934/2015-11 zo dňa 17. februára 2016 zastavil konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva na podklade kúpnej zmluvy č. 2015/7/20/ Draž/410-4/738-4/739-3/794-1/1190-1 zo dňa 20. júla 2015.

52. O odvolaní žalobkyne proti uvedenému rozhodnutiu odvolací orgán rozhodol tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil rozhodnutie zo dňa 17. februára 2016 o zastavení katastrálneho konania. Potom, čo uvedené rozhodnutie bolo preskúmané správnym súdom a zrušené, svojím rozhodnutím zo dňa 25. mája 2020 Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov vyhovel odvolaniu žalobkyne a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 17. februára 2016 o zastavení katastrálneho konania zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, rešpektujúc názory vyslovené správnymi súdmi, že mal rozhodnúť v merite veci, nie procesne.

53. Rozhodnutím č. V 5934/2015-71 zo dňa 06. júla 2020 následne správny orgán prvého stupňa zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20. júla 2015 uzavretej medzi predávajúcim D. E. a žalobkyňou. Odvolanie žalobkyne bolo zamietnuté a žalovaný potvrdil vyššie citované rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, pričom toto je predmetom súdneho prieskumu na základe žaloby podanej žalobkyňou.

54. Správny súd sa stotožnil s argumentami žalovaného v napadnutom rozhodnutí a poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžrk/2/2018 (na ktoré poukázal kasačný súd vo svojom rozsudku pod sp. zn. 4Sžrk/9/2018 zo dňa 03. marca 2020), z ktorého vyplýva.... „V predmetnej veci niet pochýb, že dňom 08.07.2015 vzniklo k predmetnej nehnuteľnosti zo zákona predkupné právo štátu s poukazom na je vo vzťahu ku Katastrálnemu zákonu, ale aj k osobitným predpisom (so špeciálnou úpravou ), čo nakoniec vyplýva z ust. zákona, keďže predkupné právo štátu sa zapisuje do katastra nehnuteľností (na návrh príslušného ministerstva). Teda ak zákonodarca takéto „predkupné právo štátu“ upravil priamo v zákone, je potrebné ho rešpektovať a pri rozhodovaní o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností naň prihliadať v rámci skúmania podmienok na vklad v zmysle Katastrálneho zákona. Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám, ale je to právo štátu zriadené priamo zákonom pri splnení podmienok vlády a príslušného ministerstva podľa Táto zákonná ochrana predkupného práva štátu ale nie je neobmedzená, je časovo limitovaná, čo vyplýva z ust. cit. zákona, podľa ktorého predkupné právo štátu podľa odseku 5 zanikne, ak sa do dvoch rokov odo dňa schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou nevykoná alebo ak sa nezačne vyvlastňovacie konanie........ ........... Z administratívneho spisu má súd za preukázané, že po právoplatnosti rozhodnutia o vyhovení protestu prokurátora bol prvostupňový správny orgán povinný opätovne skúmať podmienky na vklad vlastníckeho práva v zmysle Katastrálneho zákona s prihliadnutím na , ako na skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu. Prvostupňový správny orgán prerušil konanie a vyzval účastníkov katastrálneho konania na doloženie listiny preukazujúcej, že štát svoje právo vyplývajúce z nevyužil. Následne, nakoľko táto skutočnosť nebola preukázaná správny orgán mal za to, že neboli odstránené nedostatky návrhu, prípadne jeho príloh a konanie v zmysle / Katastrálneho zákona zastavil. Správnosť tohto postup bola potvrdená sťažovateľom v preskúmavanom rozhodnutí. Pretože medzičasom už bola vyjasnená otázka, či si štát predkupné právo k danej nehnuteľnosti aj reálne uplatní, nie je už potrebné v ďalšom konaní túto okolnosť zisťovať, ale bude už možné bez ďalšieho vydanie meritórneho rozhodnutia o návrhu žalobkyne na vklad v zmysle katastrálneho zákona, pričom nie je dôvod, aby sa účastníkom konania stal aktuálny vlastník nehnuteľnosti, keďže ide o rozhodnutie o návrhu jej pôvodného vlastníka (ďalšieho účastníka konania) ako predávajúceho a žalobkyne ako kupujúcej. Vzhľadom na uplatnené námietky kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že v danom prípade nenastala absolútna neplatnosť právneho úkonu - predmetnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, pretože podmienky platnosti sa skúmajú vždy ku dňu uzavretia zmluvy. V čase uzavretia zmluvy neexistovala právna úprava brániaca realizácii predmetu zmluvy. Táto situácia nastala dodatočne, po uzavretí zmluvy, ale v čase pred rozhodnutím o vklade. Správny orgán musí rešpektovať platný a účinný právny stav vyplývajúci i z právnych predpisov, ktoré nadobudnú účinnosť k času jeho rozhodovania, a ktoré nepravou retroaktivitou zasahujú do právneho vzťahu. Správny orgán musí rešpektovať právny stav vyplývajúci z verejnoprávnych predpisov. Kasačný súd uvedenú situáciu hodnotí ako dodatočnú právnu nemožnosť plnenia, ktorá objektívne nastala pred rozhodnutím o vklade. Zákonné predkupné právo na základe spôsobuje s účinkom nepravej retroaktivity dodatočnú právnu nemožnosť plnenia zmluvy o prevode nehnuteľnosti, na ktorá skutočnosť správny orgán rozhodujúci o návrhu na vklad je podľa povinný prihliadať (obdobne rozhodnutia kasačného súdu sp.zn. 3Sžrk/5/2017 z 30.05.2018 sp.zn. 10Sžrk/8/2017 z 19.06.2018, sp.zn. 10Sžrk/6/2018 z 24.10.2018).“

55. V predmetnej veci správny orgán prvého stupňa (rovnako ako i žalovaný) vychádzali z právneho názoru vyjadreného v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 3Sžrk/5/2017 zo dňa 30. mája 2018, sp. zn. 4Sžrk/3/2018 zo dňa 03. júla 2018, sp. zn. 10Sžrk/6/2018 zo dňa 24. októbra 2018, sp. zn. 2Sžrk/18/2018 zo dňa 12. decembra 2018, sp. zn. 8Sžrk/8/2018 zo dňa 12. decembra 2018), v ktorých tento súd ako kasačný súd zaujal jednotný právny názor k problematike predkupného práva štátu, pričom tieto rozsudky vychádzali z rozsudku zo dňa 18. mája 2018, vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. 6Sžrk/3/2018, publikovaného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 6/2018 pod č. 54/2018, z ktorého vyplýva, že „I. Zmluvná voľnosť vlastníkov pozemkov, ku ktorým sa viaže zákonné predkupné právo štátu ( o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), je obmedzená priamo zo zákona, a teda vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade ich zamýšľaného predaja tieto prednostne ponúknuť na kúpu štátu. II. Neprihliadnutie katastrálneho úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva z kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností na existenciu inštitútu zákonného predkupného práva štátu,

ktoré obmedzuje zmluvnú voľnosť povinného subjektu, je v rozpore s účelom a cieľmi o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a porušením o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, a to i vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo ex lege až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.“

56. Ďalej musel správny orgán prvého stupňa prihliadať i na tú skutočnosť, že po zastavení konania o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností uzavrel predávajúci D. E. kúpnu zmluvu č. 30203/5381/2015/Dražovce/007/3461 s kupujúcim MH Invest, s.r.o., okrem iného i k pozemkom, ktoré boli pôvodne vedené ako parcely registra E parc. č. 410/4, 738/4, 739/3, 794/1 a 1190/1 v katastrálnom území G. a správny orgán prvého stupňa dňa 14. júna 2016 povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti na základe tejto zmluvy pod č. V 3338/16. Dňa 31. marca 2016 bolo vydané Okresným úradom Nitra, pozemkovým a lesným odborom v Nitre rozhodnutie, ktorý odňal poľnohospodársku pôdu natrvalo na účel výstavby „Príprava strategického parku Nitra II etapa“ v celkovej výmere 97,3239 ha v k.ú. G. (vrátane vyššie uvedených parciel).

57. Ďalším rozhodnutím Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V - 11357/2017 zo dňa 15. februára 2018 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území G. k pozemkom registra C KN parc. č. 746/195 a 746/182 v prospech spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. na základe kúpnej zmluvy č. 20/70079 zo dňa 12. novembra 2017 uzavretej medzi predávajúcim MH Invest, s.r.o. a Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. ako kupujúcim. Parcelu registra C KN č. 1067/213 previedla spoločnosť MH Invest, s.r.o. spoločnosti Nitra Invest, s.r.o. zámennou zmluvou č. 20170019 a vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 29. marca 2017 rozhodnutím pod č. V - 2683/2017. Parcelu registra C KN č. 746/83 previedla spoločnosť MH Invest, s.r.o. spoločnosti Prologis Slovak Republik XXXIII s.r.o. kúpnou zmluvou zo dňa 22. februára 2018 a vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 27. februára 2018 rozhodnutím pod č. V - 1580/2018.

58. Na všetky vyššie uvedené skutočnosti musel prihliadať a správne aj prihliadal správny orgán prvého stupňa pri opätovnom rozhodovaní o návrhu zo dňa 20. júla 2015 na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (na základe kúpnej zmluvy č. 2015/7/20/Draž/410-4/738-4/739-3/794-1/1190-1 zo dňa 20. júla 2015) k parcele č. 410/4 trvalé trávne porasty o výmere 1872 m2, parc. č. 738/4 trvalé trávne porasty o výmere 615 m2, parc. č. 739/3 orná pôda o výmere 593 m2 , parc.č. 794/1 orná pôda o výmere 748 m2 a parc.č. 1190/1 orná pôda o výmere 406 m2 v katastrálnom území G., výsledkom čoho bolo zistenie, že štát uplatnil svoje predkupné právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam v katastrálnom území G., ktoré boli uvedené v osvedčení Ministerstva hospodárstva SR, a ktoré následne prešli viacerými zmenami v osobe vlastníka, ako i zmenami v údajoch katastra nehnuteľností.

59. Je potrebné zdôrazniť, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti má v podstate dve fázy. Zmluva, na základe ktorej má dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je platná po podpísaní jej účastníkmi (ak nie sú iné dôvody jej absolútnej neplatnosti), ale k nadobudnutiu vlastníckeho práva dochádza až vkladom do katastra nehnuteľností (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. 1Sžr/15/2012). Z uvedeného vyplýva, že ani žalobkyňa uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 20. júla 2015 nenadobudla vlastnícke právo k tam uvedeným nehnuteľnostiam a správny orgán, ktorý konal o návrhu na vklad vlastníckeho práva mal s poukazom na § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okrem iného skúmať i to, či predávajúci bol dňa 20. júla 2015 oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, resp., či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou neboli obmedzené, či kúpna zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza, a či sa neprieči dobrým mravom a taktiež mal prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré existovali v čase jeho rozhodovania a mohli by mať vplyv na povolenie vkladu, čo znamená, že vzhľadom na existenciu podkladov, ktoré mu boli doručené dňa 22. júla 2015 mal taktiež preveriť, či sa významná investícia bude nachádzať i na pozemkoch, ktoré boli predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20. júla 2015 a v kladnom prípade k týmto pozemkom vzniklo zo zákona predkupné právo štátu, čo mal správny orgán prvého stupňa pri svojom rozhodovaní skúmať. Nakoľko tak neurobil, a konanie o návrhu na vklad nesprávne zastavil, namiesto toho, aby rozhodol v merite veci, správny súd rozhodnutie zo dňa 22. marca 2016, ktorým Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov v Nitre zamietol odvolanie žalobkyne a rozhodnutie o zastavení konania potvrdil, zrušil a to rozsudkom č. k. 11S/102/2016-89 zo dňa 24. januára 2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že prezentoval názor, že bolo potrebné rozhodnúť v merite veci. Následne Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov

svojim rozhodnutím zo dňa 25. mája 2020 vyhovel odvolaniu žalobkyne a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. V 5934/2015-11 zo dňa 17. februára 2016 o zastavení katastrálneho konania zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

60. Správny orgán prvého stupňa o návrhu zo dňa 20. júla 2015 na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20. júla 2015 rozhodol dňa 06. júla 2020 tak, že návrh na vklad práva do katastra nehnuteľností zamietol. Správny súd nevzhliadol nijaký zákonný dôvod, pre ktorý by mal byť povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20. júla 2015 a návrhu zo dňa 20. júla 2015 na vklad práva do katastra nehnuteľností. Nepochybili preto ani správne orgány v konaní v predmetnej veci, teda správny orgán prvého stupňa, ktorý rozhodnutím zo dňa 06. júla 2020 zamietol návrh na vklad práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20. júla 2015, a ani žalovaný, ktorý rozhodnutím zo dňa 18. januára 2021 rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 06. júla 2020 potvrdil. Správny orgán prvého stupňa pri svojom rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva správne skúmal, či predávajúci mohol dňa 20. júla 2015 (dvanásť dní nasledujúcich po vzniku predkupného práva - 08. júla 2015) nakladať s nehnuteľnosťou, či jeho zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou neboli už v uvedený deň obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza, či sa neprieči dobrým mravom a taktiež prihliadal i na skutkové a právne skutočnosti, ktoré popísal v odôvodnení svojho rozhodnutia a dospel k záveru, že vklad práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20. júla 2015 nemožno povoliť, čo správne konštatoval vo svojom žalobou napadnutom rozhodnutí zo dňa 18. januára 2021 i žalovaný.

61. K námietkam žalobkyne, ktoré sú obsahom správnej žaloby správny súd uvádza, že ich nepovažuje za dôvodné. Správny orgán prvého stupňa pri rozhodovaní o tomto návrhu bol povinný vychádzať zo stavu v čase svojho druhého rozhodovania (t. j. 06. júla 2020), čo i urobil a v odôvodnení svojho rozhodnutia popísal všetky skutočnosti a právne úkony, ku ktorým musel prihliadať, a ktoré mu bránili v tom, aby povolil vklad práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20. júla 2015. Správny súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne o nesprávnej aplikácii relevantných právnych noriem, naopak bol toho názoru, že správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali zo skutočného stavu, ktorý vyplýval z administratívneho spisu a na tento stav správne aplikovali i predpisy procesného ako i hmotného práva. V súvislosti s touto námietkou správny súd dáva do pozornosti žalobkyne rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. mája 2020, vydaný v konaní vedenom pod sp. zn. 2Sžrk/8/2018, v ktorom okrem iného uviedol: „Vzhľadom na právnu podstatu predkupného práva vo všeobecnosti a účel sledovaný , ktorým je zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou z hľadiska celého hospodárstva SR (pozri , dôvodová správa k , dôvodová správa k ), dospel kasačný súd k záveru, že zmluvná voľnosť vlastníka pozemku, ku ktorému sa viaže predkupné právo štátu podľa , je obmedzená priamo zo zákona, a teda vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade ich zamýšľaného predaja prednostne ponúknuť tieto pozemky na kúpu štátu. Iba taký výklad môže byť v súlade s účelom a cieľmi Neprihliadnutie okresného úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na existenciu predkupného štátu podľa , obmedzujúceho zmluvnú voľnosť povinného z tohto predkupného práva pri zamýšľanom prevode dotknutej nehnuteľnosti, ako na skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu, je podľa kasačného súdu v rozpore s účelom a cieľmi a porušením Uvedené platí aj vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu, keď okresný úrad je povinný skúmať, či po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré by bránili vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.“

62. Nemožno súhlasiť s konštatovaním žalobkyne o chránení záujmu štátu v neprimeranom rozsahu a v rozpore s právnymi predpismi. Postup správneho orgánu, ktorý má oporu v predpisoch procesného a hmotného práva nemožno označiť za nezákonný, chrániaci prednostne záujmy štátu. Naviac, žalobkyňa v podanej žalobe neuviedla také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné jej námietku o porušení zásady rovnosti v preskúmavanom správnom konaní a rozhodnutí považovať za odôvodnenú. K potrebe postupovať vo vzťahu k účastníkovi konania predvídateľným spôsobom, správny súd poukazuje na množstvo predchádzajúcich rozhodnutí správnych orgánov, ktoré sú mu známe z jeho rozhodovacej činnosti, a ktoré sa týkali priamo žalobkyne a predkupného práva štátu, pričom správne

orgány postupovali i v tejto veci vo vzťahu k žalobkyni obdobným spôsobom a v intenciách svojich predchádzajúcich rozhodnutí.

63. K námietke týkajúcej sa rozporu s a správny súd uvádza, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nešpecifikuje, v čom by ňou tvrdený rozpor mal spočívať, resp. čo by malo byť v rozpore s uvádzanými ustanoveniami zákona. Predkupné právo štátu k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 20. júla 2015 v katastrálnom území G. vzniklo na základe , pričom tento zákon automaticky nespája jeho porušenie s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu a vymedzuje len okamih vzniku predkupného práva. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia spája porušenie predkupného práva s absolútnou neplatnosťou a žalovaný poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré hovorí o dodatočnej nemožnosti plnenia, pričom z toho dôvodu je potom podľa jej názoru odôvodnenie logicky rozporné a arbitrárne, dôsledkom čoho je porušenie práva na súdnu ochranu. Ani túto námietku žalobkyne nemožno považovať za dôvodnú a tvrdenie žalobkyne nezodpovedá skutočnosti. Správny orgán prvého stupňa rovnako ako i žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia vychádzali z právneho názoru prezentovaného vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR v súvislosti s predkupným právom štátu, v ktorých sa súd ako kasačný súd vyjadril k otázke predkupného práva štátu k nehnuteľnostiam v katastrálnom území G. a z tohto právneho názoru správne orgány ako i správny súd pri rozhodovaní v predmetnej veci vychádzali. V zmysle katastrálneho zákona je povinnosťou správneho orgánu preskúmať zmluvu zo všetkých hľadísk uvádzaných v tomto zákonnom ustanovení, pričom správny orgán je zároveň povinný prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Medzi tieto skutočnosti podľa názoru súdu patria i zmeny, ku ktorým došlo po začatí katastrálneho konania vedeného pod č. V 5934/2015, a ktoré sa týkali parciel č. 410/4 trvalé trávne porasty o výmere 1872 m2, parc. č. 738/4 trvalé trávne porasty o výmere 615 m2, parc. č. 739/3 orná pôda o výmere 593 m2 , parc.č. 794/1 orná pôda o výmere 748 m2 a parc.č. 1190/1 orná pôda o výmere 406 m2 v katastrálnom území G. (opakovaná zmena vlastníka pozemkov, technický zánik pozemkov), a ktoré správne orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí podrobne opísali. Na tieto zmeny musel správny orgán prvého stupňa prihliadať a nepochybne boli dôvodom, pre ktorý nebolo možné vyhovieť návrhu zo dňa 20. júla 2015 na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

64. Za nedôvodné správny súd považoval i námietky žalobkyne spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení veci (absolútna neplatnosť právneho úkonu a dodatočná nemožnosť plnenia). V súvislosti s týmito námietkami správny súd opätovne poukazuje na vyššie uvedené rozsudky Najvyššieho súdu SR a ich dôvody, ktoré sa týkali i nehnuteľností v katastrálnom území G., ku ktorým vzniklo predkupné právo štátu. Z rozsudkov jednoznačne vyplýva, že správny orgán musí rešpektovať platný a účinný právny stav vyplývajúci i z právnych predpisov, ktoré nadobudnú účinnosť k času jeho rozhodovania, a ktoré nepravou retroaktivitou zasahujú do právneho vzťahu. Správny orgán musí rešpektovať právny stav vyplývajúci z verejnoprávnych predpisov. Kasačný súd uvedenú situáciu hodnotil ako dodatočnú právnu nemožnosť plnenia, ktorá objektívne nastala pred rozhodnutím o vklade.

65. S poukazom na uvedené zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu a vyššie uvádzané rozsudky Najvyššieho súdu SR v skutkovo a právne obdobných veciach súd nemal pochybnosti o tom, že postup správnych orgánov pri rozhodovaní v predmetnej veci bol správny a súladný so zákonom. Žalovaný (ako i správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zo dňa 06. júla 2020) sa v dôvodoch svojho žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 18. januára 2021 vysporiadal s existenciou predkupného práva štátu ako i s ďalšími skutočnosťami, na ktoré bolo potrebné prihliadať v katastrálnom konaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20. júla 2015. Namietanie zachovania predkupného práva k nehnuteľnosti i voči jej nadobúdateľom a neexistencie dobrej viery týchto nadobúdateľov je vzhľadom na zistené skutočnosti a právny názor vyjadrený v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR týkajúcich sa predkupného práva štátu a jeho účelu, celkom irelevantné.

66. Po oboznámení sa s námietkami žalobkyne, administratívnym spisom, ktorý súdu predložil žalovaný, ako i s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 06. júla 2020 a rozhodnutím žalovaného zo 18. januára 2021 dospel správny súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne a nebolo možné jej vyhovieť. Za potrebné tiež považuje uviesť, že úlohou správneho súdu nie je zaisťovať účastníkom vždy po všetkých stránkach bezvadné správne rozhodnutia, ale ochrániť ich pred hmotnoprávnymi

pochybeniami správnych orgánov a pred takými vadami správneho konania, ktoré by vo svojich dôsledkoch mohli mať vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníkov. Správny súd zdôrazňuje, že administratívny orgán nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov prípadu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré stručne, ale jasne a dostatočne určito objasní skutkový a právny základ rozhodnutia a z ktorého je zrejmé, ako sa správny orgán vysporiadal s právne relevantnými námietkami účastníka konania, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na riadne odôvodnenie administratívneho rozhodnutia, ktoré je predpokladom aj formulácie žalobných námietok a je daný aj atribút preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, ako predpoklad ďalšieho prieskumu administratívneho rozhodnutia v správnom súdnom konaní. Z tohto pohľadu považuje správny súd rozhodnutie žalovaného za preskúmateľné, nakoľko v ňom žalovaný vyhodnotil skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ustálil ich právny význam. Uviedol, z akých dôkazov vychádzal, ako ich zhodnotil, ako sa vyrovnal s námietkami žalobkyne vo vzťahu k skutkovým okolnostiam i právnemu posúdeniu veci.

67. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. januára 2021 správny súd nezistil dôvody na jeho zrušenie podľa , ale dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa .

68. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na , nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol.

69. Taktiež súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalšiemu (pribratému) účastníkovi konania D. E., a to s poukazom na , nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre ďalšieho účastníka. Správny súd uznesením č. k. 15S/13/2021-60 zo dňa 29. marca 2022 pribral do súdneho konania tohto účastníka administratívneho konania, ale neuložil mu žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú pribratému účastníkovi konania, aby sa k podanej žalobe vyjadril s poučením, že ak tak pribratý účastník konania neurobí, správny súd môže vo veci konať ďalej ( ).

70. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia

na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa / a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).