Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-8S/127/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu JUDr. Eriky Klimekovej a JUDr. Jozefa Sába, PhD., v právnej veci žalobcu: GRAYMIX s.r.o., IČO: 44 535 741, so sídlom Mlynárska 19, Košice, právne zastúpený: XTEND Law & Tax s. r. o., IČO: 51 662 710, so sídlom Panónska cesta 9, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100895275/2020 zo dňa 14.05.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100895275/2020 zo dňa 14.05.2020 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou podanou na Krajský súd v Košiciach v časti, ktorá je predmetom súdneho prieskumu v tomto súdnom konaní, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100895275/2020 zo dňa 14.05.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100895275/2020 zo dňa 14.05.2020 o vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie október 2017 v sume 8000,- eur (ďalej aj „správca dane“ a „rozhodnutie správcu dane“). Žalobca v správnej žalobe navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie alternatívne zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

2. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2017. Daňová kontrola u žalobcu sa začala dňa 15.05.2018 a skončila sa dňa 18.07.2019, doručením protokolu z daňovej kontroly žalobcovi, a to protokolu č. 101691016/2019 zo dňa 10.07.2019, bez zistení za zdaňovacie obdobia: január, február, marec, november, december 2017 (administratívny spis, č.l. 26) a protokolu č. 101691017/2019 zo dňa 10.07.2019, so zisteniami za zdaňovacie obdobia: apríl až október 2017 (administratívny spis č.l. 27).

3. Vo vyrubovacom konaní správca dane vydal samostatné rozhodnutia za jednotlivé zdaňovacie obdobia apríl až október 2017 a žalovaný samotnými rozhodnutiami potvrdil odvolaním žalobcu napadnuté rozhodnutia správcu dane. Vzhľadom k tomu, že žalobca napadol všetky druhostupňové rozhodnutia žalovaného jednou žalobou došlo k vylúčeniu žaloby vo vyššie uvedenej časti na samostatné konanie [Krajský súd v Košiciach uznesením sp.zn. 8S/111/2020 zo dňa, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 29.07.2020, vylúčil správnu žalobu vo vyššie uvedenej časti na toto samostatné konanie].

4. Dôvodom vyrubenia rozdielu na dani z pridanej hodnoty bolo nepriznanie práva na odpočítanie dane žalobcovi [ o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“)], ktorá bola voči nemu uplatnená z reklamných služieb. Tieto reklamné služby mala žalobcovi dodať obchodná spoločnosť AKYS, s.r.o., a to na základe Zmluvy o poskytovaní reklamných služieb zo dňa 03.07.2017. Jednalo sa o reklamné služby súvisiace so športovými a kultúrnymi podujatiami „KABÁT TURNÉ 2017“, „TENIS CHAMPIONS 2017“ a „ŠPORTOVEC ROKA 2017“ (rozhodnutie správcu dane, s. 28), ktoré boli fakturované žalobcovi:

- faktúrou č. 03111701, s označeným dátumom dodania služby 31.10.2017, fakturovaný základ dane: 40 000,-Eur, suma dane: 8.000,- Eur, celkovo fakturovaná suma: 48.000,- Eur.

5. Žalovaný a správca dane uviedli ako dôvod nepriznania práva na odpočítanie dane žalobcovi to, že nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti na strane označeného dodávateľa AKYS, s.r.o. (napadnuté rozhodnutie, s. 24; rozhodnutie správcu dane, s. 33). K tomuto záveru viedli žalovaného a správcu dane pochybností týkajúce sa obchodnej spoločnosti PETAS, spol. s.r.o. ako subdodávateľa obchodnej spoločnosti AKYS, s.r.o., ktorý mal žalobcovi dodať reklamné služby [ako aj pochybnosti týkajúce sa súvisiaceho subdodávateľského reťazca, do ktorého boli zapojené obchodné spoločnosti GASS, s.r.o., Bright Industry s.r.o.] (napadnuté rozhodnutie s. 25-27; rozhodnutie správcu dane, s. 28-33).

6. Žalobca v správnej žalobe namietal: (i) nesprávne posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane žalovaným, (ii) žalovaným formulovanú požiadavku na preukázanie získania nových odberateľov v súvislosti s dodanými reklamnými službami zo strany žalobcu, (iii) nedostatočné zachytenie odlišností medzi zisteniami za jednotlivé zdaňovacie obdobia v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia správcu dane, (iv) použitie protokolov z kontrol vykonaných u subdodávateľov AKYS, s.r.o. ako dôkazov v daňovej veci žalobcu, (v) nevykonanie vedomostného testu vo vzťahu k postupu žalobcu vo veci sporných služieb, (vi) nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, (vii) nedostatočné oboznámenie žalobcu zo skutkovými zisteniami a pochybnosťami správcu dane počas daňovej kontroly, (viii) to, že bolo žalobcovi vytýkané, že sa nevyjadril k protokolu z daňovej kontroly, keďže sa jednalo o právo a nie o povinnosť žalobcu.

[vyššie uvedené číslovanie bolo z dôvodu prehľadnosti zvolené správnym súdom, na toto číslovanie bude odkazovať správny súd v texte rozsudku]

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na správnosť dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí. Zároveň uviedol, že dokazovaním vykonaným počas správy daní bola popretá reálnosť dodania služieb žalobcovi. Zároveň konštatoval, že žalobné body žalobcu nepreukazujú nezákonnosť potupu správcu dane a žalovaného (vyjadrenie žalovaného zo dňa 12.01.2021). Žalobca namietal, že formálne aj materiálne preukázal, že plnenie bolo uskutočnené označeným dodávateľom (vyjadrenie žalobcu zo dňa 14.05.2021).

8. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo súd). V súlade s / o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“).

9. Správny súd z úradnej činnosti zistil, že vo veci totožného žalobcu bolo vedené konanie pred správnym súdom pod sp.zn. KE-8S/126/2020, v ktorom bola preskúmavaná zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 100895428/2020 zo dňa 14.05.2020, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100359599/2020 zo dňa 05.02.2020. V tejto právnej veci rozhodol správny súd rozsudkom č.k. KE-8S/126/2020-86 zo dňa 20.08.2024 (ďalej aj „rozsudok správneho súdu č.k. KE-8S/126/2020-86 zo dňa 20.08.2024“). Rozhodnutia preskúmavaného v danom súdnom konaní sa vzťahovali k zdaňovaciemu obdobiu september 2017, ktoré bolo taktiež predmetom totožnej daňovej kontroly. Zároveň sporné dodania v danom zdaňovacom období vykonali totožní dodávatelia ako

v prejednávanej veci [AKYS s.r.o.], pričom sa jednalo o totožný okruh dodaných reklamných služieb [vyššie uvedené služby reklamné služby dodané na základe Zmluvy o poskytovaní reklamných služieb zo dňa 03.07.2017]. Posudzované dôvody rozhodnutia žalovaného v danom konaní boli totožné s dôvodmi napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia správcu dane, ktoré sú predmetom prieskumu v tomto súdnom konaní [nepriznanie práva na odpočítanie dane žalobcovi z dôvodu nepreukázania vzniku súvisiacej daňovej povinnosti na strane AKYS s.r.o.]. Taktiež žalobné body, ktorými sa zaoberal správny súd v rozsudku č.k. KE-8S/126/2020-86 zo dňa 20.08.2024 korešpondujú so žalobnými bodmi správnej žaloby uvedenými vyššie. Preto správny súd dospel k záveru, že sa v prípade správnej žaloby jedná o totožného žalobcu a totožný predmet konania ako je predmet konania prejednávaný v tomto súdnom konaní. Na základe uvedeného sú vo veci splnené podmienky, aby správny súd v tomto rozsudku poukázal na rozsudok č.k. KE-8S/126/2020-86 zo dňa 20.08.2024 a stručne zopakoval jeho dôvody [ v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“].

10. Správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 11.07.2025, na ktoré sa nedostavili účastníci konania. Na základe uvedeného správny súd vyhlásil tento rozsudok postupom podľa druhá veta jeho vyvesením na úradnej tabuly súdu po dobu 14 dní.

II.

Vybrané ustanovenia právnych predpisov

11. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané

12. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,

13. Podľa § 71 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry,

14. Podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „daňový poriadok“) Správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k protokolu podľa a , ak sa daňový subjekt nevyjadrí k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve; v tom prípade správca dane o tejto skutočnosti spíše úradný záznam.

III.

Posúdenie správnym súdom

15. Správny súd sa oboznámil s preskúmavaným rozhodnutím, rozhodnutím správcu dane, konaním, ktoré ich vydaniu predchádzalo, a súvisiacim administratívnym spisom ako i súdnym spisom. Vo svetle žalobných bodov tieto posúdil a dospel k nasledovným záverom.

16. K žalobnému bodu (i):

„21. Judikatúra Súdneho dvora EÚ (aj Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR) kladúc dôraz na neutralitu dane z pridanej hodnoty identifikovala niekoľko okolností, ktoré nemôžu byť spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych (hmotnoprávnych) podmienok odpočtu DPH a tak zakladať dôvod pre nepriznanie práva na odpočet tejto dane a osobitne nie v prípadoch materiálnej existencie plnenia. Ide napríklad o - nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25.05.2021), - nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov, - nezrovnalosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca, -

nedodržanie vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti účtovníctva, - ekonomická neopodstatnenosť dodávateľského reťazca, ktorý viedol k nákupom (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci A. B. C., C-610/19 zo dňa 03.09.2020), - nedisponovanie príslušným oprávnením na podnikanie (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci D. E., C-324/11 zo dňa 06.09.2012) a ďalšie.

22. Správca dane a žalovaný bez toho, že by akýmkoľvek spôsobom spochybňovali materiálnu existenciu plnenia (reklamné služby realizované na propagáciu žalobcu na akciách „Kabát turné 2017", „Tennis champions 2017", „Športovec roka 2017") spochybňovali ich dodanie žalobcovi jeho deklarovaným dodávateľom. Pričom tieto pochybnosti v podstate o identite dodávateľa žalobcu založili na zisteniach o subjektoch (subdodávateľoch GASS s.r.o., Bright Industry s.r.o. a PETAS s.r.o.) nachádzajúcich sa na nižších stupňoch dodávateľského reťazca, a to na zisteniach, že nepredložili účtovníctvo, boli prevedené na nekontaktné osoby, zlúčené s inými spoločnosťami príp. aj vymazané z obchodného registra, nemali reálne len virtuálne sídlo, nemali žiadne prevádzkové priestory na vykonávanie ekonomickej činnosti, nemali zamestnancov, prostredníctvom ktorých by mohla byť činnosť vykonávaná. Správca dane a žalovaný tak v posudzovanej veci svoje pochybnosti o splnení hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet DPH a tým nepreukázanie ich splnenia žalobcom odôvodňovali takými okolnosťami vo vzťahu k subdodávateľom dodávateľa žalobcu, ktoré v zmysle vyššie uvedeného poukazu na judikatórne závery Súdneho dvora EÚ nie sú spôsobilé založiť dôvodnú pochybnosť o splnení hmotnoprávnych podmienok odpočtu.

23. V tejto súvislosti nie je možné opomenúť zmätočnosť záverov správnych orgánov o nesplnení hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH vyplývajúcu z toho, že vyššie označené zistenia o subdodávateľoch aj prezentovaný záver, že tieto svedčia o ich umelom vložení do dodávateľského reťazca (za účelom jeho zneprehľadnenia, navýšenia ceny dodaných služieb a pod.) si osvojili z protokolu z daňovej kontroly u dodávateľa žalobcu u spoločnosti AKYS s.r.o. Pričom v tomto protokole z daňovej kontroly u dodávateľa žalobcu sú tieto zistenia a závery hodnotené tak, že obchodovanie s reklamnými službami prebiehalo v rámci umelo vytvoreného reťazca viacerých spoločnosti a vykazovalo znaky karuselových obchodov predstavujúcich zneužitie práva s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Halifax, C- 255/02, a toto hodnotenie je subsumované pod nesplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu, teda zjavne zmätočným zamieňaním dvoch vzájomne sa vylučujúcich dôvodov neuznania práva na odpočet.

24. Pokiaľ žalovaný na pojednávaní konanom vo veci uvádzal, že dôvody nepriznania práva na odpočet spočívajúce v okolnostiach týkajúcich sa subdodávateľov, zistenia že ich konatelia sú bezdomovci a zistenia o účelovom nepredkladaní dôkazov, sú len podporné dôkazy a hlavným dôvodom nepriznania odpočtu boli rozpornosť a tým pochybná vierohodnosť vyjadrení konateľa žalobcu ohľadom nadviazania kontaktu s jeho dodávateľom, spôsobu uzavretia zmlúv medzi nimi aj v spojitosti s neprimeranosťou výšky ceny služieb, takéto (do) vysvetľovanie vlastných hlavných dôvodov rozhodnutia je jednak neprípustné a hlavne nemajúce žiadnu oporu pri vymedzení dôvodov v preskúmavanom rozhodnutí, ktoré sú pre posúdenie jeho zákonnosti rozhodné. Okrem toho je potrebné poznamenať, že ani dôvody zdôrazňované ako hlavné dôvody nepriznania odpočtu sami osebe, ale ani v spojení s ostatnými podľa žalovaného podpornými dôvodmi stále nevykazujú znaky dôvodných pochybnosti o splnení hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH v okolnostiach danej veci.

25. Ani pochybnosti správnych orgánov založené na zistenom spôsobe realizácie úhrad dodávateľských faktúr žalobcom nie sú podľa názoru správneho súdu okolnosťami spôsobilými spochybniť ani identitu dodávateľa žalobcu ani splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu.

26. Správny súd podotýka, že tak vyššie vymedzené okolnosti identifikované judikatúrou Súdneho dvora EÚ ako aj zistenia správcu dane v danej veci môžu byť vo všeobecnosti relevantné ako indikátory prípadného daňového podvodu, ako dôvodu neuznania odpočtu potom, ako by správca dane uniesol dôkazné bremeno a kladne zodpovedal všetky štyri otázky tzv. Axel Kittel testu (ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel, C-439/04), o čo však v posudzovanej veci nešlo.“

[rozsudok správneho súdu č.k. KE-8S/126/2020-86 zo dňa 20.08.2024, ods. 21- 26]

17. Nad rámec vyššie uvedeného správny súd uvádza, že žalovaný nespochybnil splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane u žalobcu takými relevantnými dôkazmi, na základe ktorých by sa dôkazné bremeno preukázať ich splnenie prenieslo na žalobcu. Právne posúdenie žalovaného vychádzalo zo záverov už prekonanej doktríny deklarovaného dodávateľa, tak ako to vyplýva z vyššie citovaných záverov rozhodovacej praxe. Z tohto dôvodu správny súd považoval tento žalobný bod za dôvodný.

18. K žalobnému bodu (ii):

„29. K námietke žalobcu v súvislosti s tvrdeniami správcu dane o nemožnosti overenia, či žalobca získal nových odberateľov (či došlo k zvýšeniu jeho tržieb) v súvislosti s propagáciou jeho obchodného mena na základe fakturovaných reklamných služieb, z ktorých si uplatňoval odpočet, správny súd dáva do pozornosti, že správne orgány vlastné dôvody neuznania práva na odpočet dane z týchto faktúr neopierali o nesplnenie podmienok odpočtu podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH (použitie dodaných služieb na vlastné dodávky tovarov a služieb), nakoľko mali za to, že dôvody jeho neuznania sú už dané nesplnením podmienky odpočtu podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH (vznik daňovej povinnosti u dodávateľa). Táto námietka sa nevzťahuje k vlastným dôvodom neuznania odpočtu a už preto nemôže byť dôvodná. Zároveň správny súd poznamenáva aj s odkazom na už judikované závery (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1 Vs 1/2021 z 24. februára 2022), že splnenie podmienky odpočtu dane spočívajúcej v použití reklamných či propagačných služieb na vlastné dodávky tovarov a služieb nie je možné stotožňovať s preukázaním získania nových odberateľov či zvýšenia tržieb v príčinnej súvislosti s takými službami.“

[rozsudok správneho súdu č.k. KE-8S/126/2020-86 zo dňa 20.08.2024, ods. 29]

19. Na základe vyššie uvedených dôvodov považoval správny súd tento žalobný bod za dôvodný.

20. Správny súd sa pri žalobných bodoch (iii) až (viii). stotožňuje so závermi uvedenými v rozsudku správneho súdu č.k. KE-8S/126/2020-86 zo dňa 20.08.2024, pričom z dôvodov tam uvedených nepovažuje tieto žalobné body za dôvodné [rozsudok správneho súdu č.k. KE-8S/126/2020-86 zo dňa 20.08.2024, ods. 30 až ods. 36].

21. Pre úplnosť správny súd k žalobnému bodu (viii) dodáva, že márne uplynutie lehoty na nevyjadrenie sa k protokolu z daňovej kontroly znamená, že vo vyrubovacom konaní dochádza k vydaniu rozhodnutia v lehote 15 dní od uplynutia tejto lehoty [§ 68 ods. 2 písm. c) daňového poriadku]. Avšak uvedené vzhľadom na plnú apeláciu odvolacieho konania nezakladá koncentráciu vo vzťahu k odvolacím námietkam, ktoré môže úspešne uplatniť daňový subjekt voči rozhodnutiu o vyrubení dane [§ 74 ods. 2 daňového poriadku]. Daňový poriadok, žiadnu takúto koncentráciu resp. zúženie rozsahu prieskumu v odvolacom konaní pre daný prípad výslovne neuvádza [na rozdiel napríklad od vyjadrenia k určovaniu dane podľa pomôcok podľa § 49 ods. 2 daňového poriadku]. Preto v prípade podania odvolania daňovým subjektom je druhostupňový orgán povinný preskúmať rozhodnutie o vyrubení dane v celom v odvolaní namietanom rozsahu [vrátane skutkových a právnych odvolacích námietok, ktoré voči protokolu z daňovej kontroly daňový subjekt nenamietal]. V odvolacom konaní môže druhostupňový orgán uplatniť iba zákonnú koncentráciu novo-navrhovaných dôkazov, keďže túto zákon výslovne upravuje [§ 46 ods. 8 daňového poriadku].

22. Na základe vyššie uvedeného správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil, keďže vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci [ ] a zároveň zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci [ ], pričom vec vrátil žalovanému a ďalšie konanie [ ].

23. Podľa konštantnej judikatúry najvyšších vnútroštátnych a európskych súdnych autorít tiež platí, že súd nie je povinný reagovať na všetky argumenty strán konania, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie sporu podstatný a rozhodujúci význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu [rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) Ruiz Torija v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – A, s. 12, § 29, Hiro Balani v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – B, Georgiadis v. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins v. Francúzsko z 19. 2. 1998; rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44 /03,

III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013 a pod.]. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06) /nález Ústavného súdu SR I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022, ods. 39/

24. Správny súd odpovedal v tomto rozsudku na relevantné žalobné body, ktoré žalobca konkrétne popísal a ich obsah argumentačne aspoň v minimálnej miere rozvinul. Ďalšie dôvody uvádzané v podaniach a prednesoch účastníkov konania nepovažoval správny súd za podstatné pre rozhodnutie vo veci, a preto sa im v odôvodnení svojho rozhodnutia osobitne nevenoval.

25. Záväzný právny názor správneho súdu: v ďalšom konaní žalovaný o odvolaní žalobcu opätovne rozhodne s tým, že odvolacie dôvody posúdi vo svetle právnych záverov uvedených v tomto rozsudku. V prípad potreby dokazovanie doplní a ustáli skutkový stav v miere, ktorá bude poskytovať dodatočný podklad pre ním formulované skutkové a právne závery [ ].

26. Správny súd v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému ( ). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením ( ).

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach v lehote 30 dní od jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa / a d/ , c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.