Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4S-167-2023.pdf
PDF · 79.82 KB
Case nature
Subarea
4S/167/2023
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXXX/XXX, D., 2. E. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXXX/XXX, D., obaja žalobcovia právne zastúpení advokátskou kanceláriou Šoltýs & Korniet, s.r.o., so sídlom Brnianska 3725/43, Bratislava, IČO 36 869 694, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Tomášikova 46, Bratislava, v konaní o správnej žalobe opomenutého účastníka o doručenie rozhodnutia žalovaného č. OU-BA- OSZP3-2023/333711-005 zo dňa 08.11.2023, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd návrh žalobcov v 1. a 2. rade na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 22.12.2023 z a m i e t a.
II. Správny súd konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 4S/167/2023 p r e r u š u j e, a to až do právoplatného skončenia konania o proteste prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava č. Pd 42/24/1101-06 zo dňa 03.06.2024
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou správnemu súdu dňa 25.12.2023 sa žalobcovia ako opomenutí účastníci konania postupom podľa § 179 zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) domáhajú doručenia rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OSZP3-2023/333711-005 zo dňa 08.11.2023, ktorým žalovaný povolil uskutočnenie vodných stavieb „SO 12 Vodovodná prípojka, SO 13 Areálový rozvod vody, SO 14.1 Areálový rozvod splaškovej kanalizácie a SO 14.2 Areálový odvod dažďovej kanalizácie a vsakovanie“ na uliciach Bellova - Ôsma v Bratislave na tam určených pozemkoch (ďalej len „Stavebné povolenie“), pre stavebníka Renome Rezidence s.r.o.
2. Žalobcovia súdu podaním zo dňa 21.02.2025 doručili správnemu súdu rozhodnutie č. OU-BA- OSZP3-2024/442639-004 zo dňa 07.08.2024, ktorým žalovaný vyhovel protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava č. Pd 42/24/1101 – 6 zo dňa 03.06.2024 a zrušil Stavebné povolenie ako nezákonné, okrem iného aj pre porušenie procesných práv žalobcov, s ktorými nebolo pri vydávaní Stavebného povolenia konané ako s účastníkmi stavebného konania. Súčasne navrhli správnemu súdu, aby priznal správnej žalobe odkladný účinok. Poukázali, že na základe dopytu v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. zákon o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov zistili, že rozhodnutie o vyhovení protestu prokurátora nie je doposiaľ právoplatné, z čoho možno nepochybne usudzovať, že stavebník využil zákonnú možnosť podať odvolanie proti vyhoveniu protestu prokurátora. Stavebné povolenie, napadnuté správnou žalobou opomenutého účastníka, protestom prokurátora a rozhodnutím žalovaného o vyhovení protestu prokurátora, je aj naďalej právoplatné, i napriek jeho vydaniu v rozpore so zákonom, a stavebník môže na jeho podklade doslova kedykoľvek začať so stavebnými prácami na stavebných objektoch uvedených v Stavebnom povolení. Rozhodnutie o vyhovení protestu prokurátora, ktorým bolo Stavebné povolenie zrušené je neprávoplatné z dôvodu podania opravného prostriedku (zrejme zo strany stavebníka). Od vydania rozhodnutia žalovaného o vyhovení protestu
prokurátora uplynulo už viac ako 6 mesiacov, pričom ide o právne vákuum, ktoré vážne narúša právnu istotu všetkých dotknutých subjektov. Za aktuálnej právnej a skutkovej situácie je stavebník oprávnený začať s realizáciou stavebných objektov vodných stavieb v zmysle Stavebného povolenia, t. j. okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého Stavebného povolenia reálne a bezprostredne hrozí závažná ujma na životnom prostredí, resp. iný vážny nenapraviteľný následok. Každým dňom narastá hrozba závažnej ujmy, resp. hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku, ktorá spočíva v možnosti okamžitého výkonu, resp. právnych následkoch Stavebného povolenia, ktoré je aj napriek vyhoveniu protestu prokurátora naďalej právoplatné. Zo strany stavebníka možno začať s realizáciou stavebných objektov v zmysle nezákonného Stavebného povolenia, a tým vyvolať také následky (odkopanie zeminy, uloženie stavebných konštrukcií a iné), ktoré nenapraviteľne a závažne zasiahnu do práv všetkých do úvahy prichádzajúcich účastníkov stavebného konania.
3. Iný vážny nenapraviteľný následok žalobcovia videli predovšetkým v popretí ich ústavných práv, najmä však ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V prípade realizácie povolených stavebných objektov vodných stavieb v zmysle nezákonného, avšak právoplatného Stavebného povolenia, by boli ústavné práva žalobcov a ďalších opomenutých účastníkov konania nenapraviteľne popreté, a žalobcom by boli v celom rozsahu upreté ich práva účastníka. Žalobcovia mali za to, že v danej veci boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie odkladného účinku.
4. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku nevyjadril. Na výzvu súdu žalovaný listom zo dňa 23.04.2025 oznámil, že doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté o proteste prokurátora sp. zn. Pd/42/24/1101 – 6 zo dňa 03.06.2024.
5. Podľa § 179 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len "opomenutý účastník"), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.
6. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom.
7. Podľa § 100 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd konanie uznesením preruší, ak preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo medzitým napadnuté protestom prokurátora, a to až do skončenia konania o tomto proteste.
8. Podľa § 24 ods. 2 zák. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. o prokuratúre“), účastníkmi konania o proteste prokurátora sú tí, ktorí boli alebo mali byť podľa osobitného predpisu účastníkmi konania pred orgánom verejnej správy, v ktorom bolo vydané protestom napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. Ak protestom napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v administratívnom konaní, v ktorom nebol osobitným predpisom výslovne ustanovený okruh účastníkov konania, účastníkmi konania o proteste prokurátora sú tí, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti by mohli byť rozhodnutím o proteste priamo dotknuté.
9. Podľa § 24 ods. 13 zák. o prokuratúre, na konanie o proteste prokurátora proti rozhodnutiu alebo opatreniu a na konanie o odvolaní a rozklade sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 55 ods. 1, 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, včas podané
odvolanie má odkladný účinok. Ak to vyžaduje naliehavý všeobecný záujem alebo ak je nebezpečenstvo, že odkladom výkonu rozhodnutia utrpí účastník konania alebo niekto iný nenahraditeľnú ujmu, môže správny orgán odkladný účinok vylúčiť; naliehavosť treba riadne odôvodniť. Odkladný účinok nemožno vylúčiť, ak tak ustanovuje osobitný zákon.
11. Vzhľadom k skutočnosti, že rozhodnutie, ktorého doručenia sa žalobcovia prostredníctvom podanej správnej žaloby domáhajú bolo medzičasom napadnuté protestom prokurátora, o ktorom nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté, správny súd dospel k záveru, že je na mieste aplikácia § 100 ods. 1 písm. d) SSP a obligatórne prerušenie tohto súdneho konania. Uvedený postup je vyjadrením subsidiárneho postavenia správneho súdnictva vo veciach preskúmania zákonnosti rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
12. Vo vzťahu k návrhu žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd vychádzal z premisy, že je potrebné brať na zreteľ osobitný charakter žaloby opomenutého účastníka, pričom mal za to, že v tomto konaní za daných skutkových okolností, kedy súčasne prebieha na správnom orgáne konanie o proteste prokurátora, ktorého účastníkmi sú aj žalobcovia (§ 24 ods. 2 zák. o prokuratúre), nie je možné priznať správnej žalobe odkladný účinok. Otázkou, ktorou sa správny súd pri žalobe opomenutého účastníka zaoberá, je procesné postavenie žalobcu v administratívnom konaní – teda dôvodnosť tvrdenia žalobcu, že mal byť účastníkom administratívneho konania, pričom účastníkmi konania sú len žalobca a žalovaný. Výsledkom konania o dôvodne podanej žalobe opomenutého účastníka je uznesenie, ktorým správny súd uloží administratívnemu orgánu povinnosť doručiť opomenutému účastníkovi napadnuté rozhodnutie, pričom až doručením uznesenia správneho súdu sa zo zákona odkladajú účinky napadnutého rozhodnutia. Priznaním odkladného účinku v konaní, ktorého výsledkom môže byť, v prípade úspechu, len záver o doručení napadnutého rozhodnutia, by mohlo predstavovať zásah do právnej istoty ostatných účastníkov administratívneho konania, ktorí v zmysle doposiaľ ustálenej rozhodovacej praxe nie sú účastníkmi súdneho konania v zmysle § 179 SSP.
13. Súd rovnako nemohol v tomto štádiu sám o podanej žalobe meritórne rozhodnúť, a teda posúdiť dôvodnosť/nedôvodnosť tvrdení žalobcov o ich účastníctve v konaní o vydanie Stavebného povolenia, keďže v súčasnosti existuje dôvod pre obligatórne/povinné prerušenie konania. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 23.04.2025 mal správny súd za zistené, že listom zo dňa 07.04.2025 boli aj žalobcovia upovedomení o podanom proteste prokurátora, pričom v tomto administratívnom konaní môžu využívať aj im patriace právne prostriedky ochrany vrátane prípadného postupu podľa § 55 ods. 2 Správneho poriadku.
14. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).
Proti výroku II. tohto uznesenia je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP).
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).