Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TT-47Sa/2/2022

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D., zastúpeného: JUDr. Radovan Repa advokát, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 16514/60, Bratislava, proti žalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, so sídlom E. B. X, F. G. A., korešpondenčná adresa: priečinok 72, 918 65 Trnava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1884440-4-DT zo dňa 02.06.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Súd žalobu o d m i e t a .

III. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním zo dňa 11.07.2020, doručeným Krajskému súdu v Trnave dňa 14.07.2020, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia odvolacieho orgánu zo dňa 02.06.2020, ktorým bolo zamietnuté žalobcovo odvolanie a potvrdené prvostupňové rozhodnutie G. H. A. I. v konaní č. 1884440-4-DT zo dňa 12.05.2020. Žalobca namietal dĺžku konania, ako aj skutočnosť, že mu bolo rozhodnutie oznámené ústne, hoci on požadoval písomnú formu rozhodnutia. Žalobca zároveň požiadal o prerušenie konania z dôvodu, že navrhol, aby sa správny súd obrátil na Ústavný súd SR s otázkou rozpornosti ustanovenia § 97n ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody s SR. Z listín predložených žalobcom vyplýva, že rozhodnutím o uložení disciplinárneho trestu zo dňa 12.05.2020 č. disciplinárneho konania 1884440-4-DT bol žalobca uznaný vinným, že dňa 11.05.2020 o 11.05 h. v priestoroch vychádzkového dvora nadväzoval nedovolené kontakty s odsúdenými z monobloku C, odkiaľ mu následne vyhodil neznámy odsúdený čokoládu zn. H., ktorú zodvihol a zobral si ju, teda porušil zákaz nadväzovať kontakty s inými osobami v rozpore so zákonom o výkone trestu alebo pokynom vydaným na základe tohto zákona, podľa tým spáchal disciplinárne previnenie. Za to bol žalobcovi uložený disciplinárny trest podľa - pokarhanie. Voči rozhodnutiu sa žalobca odvolal a o odvolaní rozhodol žalovaný tak, že rozhodnutím zo dňa 02.06.2020 odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. 2. Týmto podaním zo dňa 11.07.2020 žalobca rozšíril žalobu, ktorá bola na Krajskom súde v Trnave vedená pod sp. zn. 47Sa/17/2019. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 19.07.2021, č. k. 47Sa/17/2019- 146 vylúčil na samostatné konanie žalobu v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia uvedeného v predchádzajúcom odseku. Vec bola zapísaná pod sp. zn. 47Sa/2/2022. 3. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 23.09.2022 žalovaný navrhol žalobu odmietnuť podľa ako neprípustnú, nakoľko napadnuté rozhodnutie je vylúčené z prieskumu správneho súdu. Toto vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 24.02.2023 (právneho zástupcu žalobca splnomocnil na zastupovanie v konaní až dňa 13.09.2024). 4. Na základe bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Trnave vo všetkých veciach, v ktorých je daná

právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci, ktorá je v súčasnosti vedená na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. TT-47Sa/2/2022. 5. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 6. Podľa , správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis. 7. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 8. Podľa / , správny súd konanie uznesením preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu. 9. Podľa zákona o výkone trestu odňatia slobody, na konanie podľa odseku 1 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 10. Podľa zákona o výkone trestu odňatia slobody, rozhodnutie o uložení disciplinárnej odmeny a rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu nie je preskúmateľné súdom; to neplatí, ak ide o rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, ktoré má znaky priestupku. 11. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o jeho odvolaní proti rozhodnutiu, ktorým mu bol uložený disciplinárny trest – pokarhanie. Správny súd sa najskôr zaoberal základnou otázkou, či napadnuté rozhodnutie je spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu. 12. Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, čo v zásade znamená, že súdnemu prieskumu zákonnosti podliehajú všetky rozhodnutia vydané správnymi orgánmi s výnimkou tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sžfk/25/2018 z 03.07.2018). Rozsah právomoci pri preskúmaní správnych rozhodnutí je teda obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú. Rozhodnutia, ktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené v ustanovení . Podľa ustanovenia správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis. Práve disciplinárne rozhodnutia sú v zmysle zákona o výkone trestu odňatia slobody vylúčené zo súdneho prieskumu. Osobitným predpisom, ktorý je preto potrebné v súvislosti s aplikovať, je zákon o výkone trestu odňatia slobody. V danom prípade (nadväzovanie kontaktov s inými osobami v rozpore so zákonom o výkone trestu alebo pokynom vydaným na základe tohto zákona) išlo o disciplinárne previnenie, resp. konanie odsúdeného, ktoré nemá znaky priestupku a v zmysle ustanovenia zákona o výkone trestu odňatia slobody rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu za takéto disciplinárne previnenie je výslovne zo súdneho prieskumu zákonnosti vylúčené.

13. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Svk/31/2022 zo dňa 26.10.2023, podľa ktorého: „rozhodnutie o udelení disciplinárneho trestu (pokarhania) nespĺňa atribúty individuálneho správneho aktu vo verejnej správe, a preto nepodlieha preskúmaniu súdom. Ide o rozhodnutie žalovaného ako zákonom zmocnenej autority, ktoré priamo a bezprostredne vplýva na napĺňanie účelu sledovaného výkonom trestu odňatia slobody a na nápravu odsúdeného, avšak nejde o rozhodnutie, ktorým by žalovaný rozhodoval o právach a povinnostiach odsúdeného v oblasti verejnej správy. Pri zabezpečovaní výkonu trestu odňatia slobody na výkon trestu odňatia slobody nie sú orgánom verejnej správy v zmysle , pretože nerozhodujú o právach a právom chránených záujmoch fyzických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutia a opatrenia, ktoré sú prijaté v rámci zabezpečenia realizácie výkonu trestu odňatia slobody, majú normatívny základ v právnej úprave trestného práva.“ 14. Hoci zákonodarca výslovne vyňal s účinnosťou od 01.01.2014 rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, s výnimkou konaní majúcich znaky priestupku, zo súdneho prieskumu ( zákona o výkone trestu odňatia slobody), neznamená to podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (10Sžk/12/2018 zo dňa 21.08.2019) „že rozhodovanie príslušných orgánov ohľadne úpravy výkonu trestu odňatia slobody nepodlieha žiadnej kontrole a preskúmaniu. Ako vyplýva z citovaných predpisov, garantom dodržiavania práv odsúdených v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody je prokurátor. Na účely posúdenia prejednávanej veci možno v rámci širšieho ponímania štátu a verejnej správy prokuratúru spolu s ochrancom práv zaradiť v istom smere do moci súdnej, a to v zmysle výkonu prieskumnej právomoci. Podľa SR ako aj je prokuratúra

štátnym orgánom s osobitným postavením a jej úlohou je chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. Ako vyplýva z citovaných ustanovení (, , ), prokurátori vykonávajú dozor nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody“. 15. Správny súd v uvedenej súvislosti poukazuje aj na korešpondujúce závery Najvyššieho súdu SR prijaté v obdobných veciach (napr. sp. zn. 4Sžo/7/2016, 6Sžo/155/2015, 3Sžo/140/2015, 7Sžo/275/2015), ako aj na závery Ústavného súdu SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 278/2017 vyslovil, že „dozor nad zachovávaním zákonnosti v na výkon trestu odňatia slobody vykonáva prokurátor [ v spojení s zákona o prokuratúre]. Príslušný prokurátor dozerá na to, aby sa vo výkone trestu odňatia slobody dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, a jednotlivé prostriedky, resp. nástroje, ktorými prokurátor disponuje pri výkone tohto dozoru, vyplývajú zo zákonných ustanovení zákona o prokuratúre, konkrétne zákona o prokuratúre, a teda povinnosť písomným príkazom zrušiť alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia orgánov zboru alebo ich nadriadeného orgánu, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom.“ 16. O správnosti právneho názoru súdu ohľadom vylúčenia disciplinárneho rozhodnutia zo súdneho prieskumu zákonnosti svedčí aj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 276/2017 zo dňa 19.04.2017, ktoré podporilo napadnuté rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého s poukazom na relevantnú zákonnú úpravu ( zákona o výkone trestu odňatia slobody), napadnuté rozhodnutie žalovaného (rozhodnutie v disciplinárnom konaní) je vylúčené zo súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva. 17. V súlade s dôvodovou správou k , možno neprípustnú žalobu vymedziť ako takú, ktorá smeruje proti rozhodnutiu alebo opatreniu, či inému právnemu aktu alebo úkonu orgánu verejnej správy vylúčenému z prieskumu správnym súdom podľa . Nakoľko správny súd po dôslednom zvážení dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ktoré žalobca napáda, je vylúčené z prieskumu správneho súdu, túto žalobu v zmysle odmietol. 18. Pokiaľ ide o žalobcov návrh na prerušenie konania, tomuto návrhu správny súd nevyhovel, nakoľko nevzhliadol dôvod, pre ktorý by mal Ústavnému súdu Slovenskej republiky predložiť návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov s podľa SR v spojení s o organizácii Ústavného súdu SR a o konaní pred ním. Účastník konania môže dať súdu do pozornosti skutočnosti, ktoré nasvedčujú potrebe podať návrh Ústavnému súdu SR, avšak úvaha súdu je v tomto autonómna a na postup podľa tohto ustanovenia nemá účastník konania právny nárok. V danom prípade, aj s poukazom na vyššie uvádzané dôvody uznesenia, nedospel správny súd k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, konkrétne ustanovenia zákona o výkone trestu odňatia slobody s . V tomto smere súd poukazuje na ďalšie rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 365/2017, podľa ktorého „disciplinárne trestanie odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody má ideový, logický a aj normatívny základ v trestnej oblasti (nie verejnej správe), v trestnom práve (nie v správnom práve) a je len pokračovaním výkonu trestnej politiky štátu voči osobám páchajúcim trestné činy, ktorá sa formalizovane prejavuje počnúc prípravným konaním, pokračujúc konaním pred súdom, zavŕšením právoplatným odsudzujúcim rozsudkom o dokázaní viny a uložení trestu odňatia slobody, ktorý sa za zákonom ustanovených podmienok musí vykonať v na výkon trestu odňatia slobody. Podradiť disciplinárne trestanie odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody pod správne právo a jeho preskúmavanie správnymi súdmi je z dogmatického hľadiska nesprávne unifikovanie dvoch dichotomických právnych odvetví s rozličnými právnymi zásadami a odlišným účelom, ktorý v spoločnosti plnia. Správnemu súdnictvu neprináleží rozhodovacia právomoc v rámci agendy z oblasti trestného práva, ktorým disciplinárne trestanie odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody bezpochyby je.“ Preto súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. 19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia na Správny súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.