Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_54Ek-2877-2022.pdf
PDF · 109.59 KB
Case nature
Subarea
54Ek/2877/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 776 005, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D. E., zast. F. F. G., advokátom, Advokátska kancelária Zárecký Zeman, so sídlom Medená 18, 811 02 Bratislava, o vymoženie 150 eur, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Mrázom, sídlo exekútorského úradu H. X, XXX XX H., o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 54Ek/2877/2022 zo dňa 27.12.2022, takto
rozhodol:
I. Sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/2877/2022 zo dňa 27.12.2022 z a m i e t a .
II. Oprávnenému náhradu trov sťažnostného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 27.10.2022 domáha od povinného vymoženia istiny 150 eur a to na základe exekučného titulu – rozkazu o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla sp. zn. OU – SC – OCDPK – 2019/014977 vydaného Okresným úradom Senec dňa 12.09.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.10.2019 a vykonateľnosť dňa 11.11.2019. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 02.11.2022.
2. Dňa 13.12.2022 doručil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý povinný odôvodnil tým, že 1/ exekučný titul mu vôbec nebol doručený a už vôbec nie do vlastných rúk, preto rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a ani vykonateľnosť, 2/ Slovenská konsolidačná a.s. nemôže mať postavenie oprávneného, nakoľko nebolo preukázané, že by došlo k uzatvoreniu zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu v súlade s ust. § 16 zákona č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu, 3/ uvedenú pokutu po telefonickej inštrukcii v sume 150 eur uhradil prevodom dňa 08.09.2020 na oznámený účet, ktorý je rovnaký, ako je účet uvedený v rozhodnutí 4/ exekučný titul predstavuje nulitný správny akt, a to z dôvodu zjavnej neurčitosti a nezmyselnosti rozhodnutia a neexistencie skutkového základu spôsobujúceho bezobsažnosť ako aj neexistencie podstatných náležitostí rozhodnutia, ako je vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, 5/ delikt citovaný v exekučnom konaní je priestupkom podľa § 10 ods. 1 zákona nie správnym deliktom podľa § 10a ods. 1 zákona, 6/ k protiprávnemu konaniu malo dôjsť 29.05.2017 a exekučný titul bol vydaný až dňa 12.09.2019, t.j. po viac ako 2 rokoch, teda potom, čo zanikla zodpovednosť za prípadný priestupok. Vydanie rozhodnutia o priestupku po zániku zodpovednosti za priestupok má za následok nulitu rozhodnutia.
3. Uznesením sp. zn. 54Ek/2877/2022 zo dňa 27.12.2022 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. Predmetné uznesenie súd (v osobe
vyššieho súdneho úradníka) odôvodnil tým, že 1/ exekučný titul bol povinnému doručený cestou „fikcie doručenia“ nakoľko z predloženej doručenky, ktorou Okresný úrad Senec doručoval exekučný titul povinnému vyplýva, že Okresný úrad Senec, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií zasielal exekučný titul na adresu trvalého pobytu povinného vedenú v Registri obyvateľov SR, pričom pokus o doručenie s výzvou na opakované doručenie bol neúspešný. Neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie sa vykonal dňa 18.09.2019 a opakované dourčenie sa vykonalo dňa 19.09.2019. Z uvedenej adresy sa zásielka vrátila Okresnému úradu Senec, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií dňa 10.10.2019 s označením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Okresný úrad Senec, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií na základe tejto skutočnosti vyznačil právoplatnosť exekučného titulu a následne aj jeho vykonateľnosť. Fikcia doručenia je formulovaná v ust. § 2 ods. 2 Správneho poriadku – platí, že ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží povinnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel. Z uvedeného teda vyplýva, že v danom prípade nastala fikcia doručenia exekučného titulu povinnému dňa 10.10.2019. Súd poukázal na to, že doručenka je verejnou listinou a údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. 2/ K otázke aktívnej legitimácie súd uviedol, že námietka povinného neobstojí, keďže oprávnený v tomto exekučnom konaní namiesto SR zastúpenej MV SR prípadne príslušným okresný úradom je Slovenská konsolidačná a.s., ktorá na základe Zmluvy o vymáhaní pohľadávok štátu č. 16/2020/MV SR uzavretej dňa 20.01.2022 je ako poverená osoba oprávnený vykonávať konsolidáciu pohľadávok verejného sektora (štátu) podľa zákona č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu. 3/ K argumentácii povinného ohľadom skutočnosti, že si svoju povinnosť z exekučného titulu splnil prevodom vo výške 150 eur dňa 08.09.2020 súd uviedol, že preskúmal prílohy, ktoré súdu povinný predložil a zároveň opätovne preskúmal spisový materiál. Z prílohy doloženej povinným, a to konkrétne detailu pohybu účtu vyplýva, že povinný dňa 08.09.2020 uhradil sumu vo výške 150 eur na účet I. s VS: 817920. Oprávnený súdu oznámil, že uvedenú platbu MV eviduje a bola pripísaná na jeho účet dňa 09.09.2020, ale týka sa inej pohľadávky a iného rozkazu a to číslo OU – SC – OCDPK – 2020/003910, ktorej bol pridelený VS: 817920, ktorá nie je predmetom tejto exekúcie. 4/,5/, 6/ k ostatným tvrdeniam podmieňujúcim vznik exekučného titulu ako že exekučný titul predstavuje nulitný správny akt (dôvodom nulity rozhodnutia je zjavná neurčitosť a nezmyselnosť rozhodnutia a neexistencia skutkového základu spôsobujúceho bezobsažnosť, ako aj neexistencia podstatných náležitostí rozhodnutia ako je vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky), a že ako vyplýva z exekučného titulu k protiprávnemu konaniu malo dôjsť 29.05.2017 a exekučný titul bol vydaný až dňa 12.09.2019 t.j. po viac ako 2 rokoch, teda potom, čo zanikla zodpovednosť za prípadný priestupok uviedol nasledovné: Predmetom skúmania nie sú okolnosti, za ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a ktoré nastali ešte pred vznikom exekučného titulu, nakoľko exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu stránku exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý daný exekučný titul vydal.
4. Proti uvedenému rozhodnutiu podal povinný v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že 1/ oprávnený nie je oprávnený viesť exekúciu na podklade vymáhaného rozhodnutia a rozporuje akýkoľvek titul, ktorý by oprávňoval nástupníctvo oprávneného. Zmluva o vymáhaní pohľadávok štátu č. 16/2020 MV SR zo dňa 20.01.2021 nezakladá právne nástupníctvo oprávneného, a to z dvoch dôvodov. Zmluva bola uzatvorená medzi oprávneným a MV SR. Napriek tomu, že zmluva predstavuje povinne zverejňovanú zmluvu podľa § 5a zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov, súd vôbec neskúmal, či zmluva zverejnená bola. Takéto skúmanie bolo nevyhnutné, nakoľko jej zverejnenie je podmienkou jej účinnosti v zmysle ust. § 47a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Samotná zmluva vo svojom článku XII ods. 1 stanovuje ako podmienku účinnosti jej riadne zverejnenie v Centrálnom registri zmlúv. Ministerstvo zverejnilo časť zmluvy dňa 26.1.2021 a oprávnený rovnako časť zmluvy zverejnil dňa 21.1.2021. Žiadny z uvedených subjektov však nezverejnil prílohu č. 1 zmluvy. Príloha č. 1 zmluvy obsahuje zoznam pohľadávok, ktoré sú predmetom zmluvy, t.j. ktoré sú predmetom konsolidácie a ktoré majú odôvodňovať právne nástupníctvo. Keďže zmluva nebola zverejnená, nemohla nadobudnúť ani účinnosť. S poukazom na ust. § 47a ods. 4 OZ platí, že k uzatvoreniu zmluvy nedošlo a preto oprávnený nemôže byť právnym nástupcom a vymáhať vymáhanú povinnosť. Druhou okolnosťou je neplatnosť zmluvy pre jej podpísanie neoprávnenými osobami. V tejto súvislosti povinný poukázal na rozhodnutie NS SR zo
dňa 26.11.2020 sp. zn. 2Obdo 44/2020 podľa ktorého spoločné konanie za spoločnosť prokuristom a konateľom spoločnosti je podľa Obchodného zákonníka neprípustné, pričom z celého odôvodnenia jednoznačne vyplýva, že nie je možné spoločné konanie prokuristu so štatutárnym orgánom. Zo zmluvy vyplýva, že bola podpísaná za oprávneného JUDr. Denisou Vargovou, členom predstavenstva (členom štatutárneho orgánu) a Mgr. Zuzanou Obertovou, prokuristkou. Ako vyplýva zo zápisu v obchodnom registri o oprávnenom „za spoločnosť podpisujú spoločne najmenej dvaja členovia predstavenstva alebo jeden člen predstavenstva spoločne s prokuristom“. V zmysle rozhodovacej činnosti NS však spoločné konanie člena predstavenstva s prokuristom nie je možné, a preto tento zápis v danej časti nie je platný, resp. ani na základe nezákonného zápisu nemôže konať spoločne člen predstavenstva s prokuristom. Nakoľko zmluvu nepodpísali najmenej dvaja členovia predstavenstva, nemôže ísť o platne uzatvorenú zmluvu. 2/ Súd sa nesprávne vysporiadal s argumentáciou povinného o nulite správneho rozhodnutia, keď uviedol, že nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu. Nulita správneho rozhodnutia nepredstavuje vadu, ktorá má za následok prípadnú nezákonnosť rozhodnutia. Súd sa musí vysporiadať s tým, či vôbec existuje exekučný titul. V tomto smere povinný poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 12.12.2018 sp. zn. 8Sžr 52/2016. Ďalej uviedol, že správnym deliktom podľa § 10a od. 1 zákona je teda porušenie povinnosti zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky. Skutok, za ktorý mala byť povinná postihnutá predstavuje priestupok podľa § 10 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.z., pričom na priestupok sa v zmysle § 10 ods. 5 zákona vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch okrem rozkazného konania podľa § 87. 3/ Povinný ďalej uviedol, že konanie, ktorého sa mal povinný dopustiť je konaním podľa § 10 ods. 1 zákona a nie správny delikt podľa § 10a ods. 1 zákona, pričom na priestupok sa v zmysle § 10 ods. 5 zákona vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch okrem rozkazného konania podľa § 87. Priestupok podľa § 10 ods. 1 zákona teda nemožno prejednať v rozkazom konaní, pričom rozhodnutie postihuje tento priestupok v rozkaznom konaní. Navyše podľa § 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky. K protiprávnemu konaniu malo dôjsť 29.05.2017 a rozhodnutie bolo vydané až dňa 12.09.2019, t.j. viac ako 2 rokov, teda potom, čo zanikla zodpovednosť za prípadný priestupok. 4/ Rozhodnutie o priestupku musí obsahovať aj riadny odtlačok pečiatky a vlastnoručný podpis. V rozhodnutí sú faksimile pečiatky a faksimile podpisu. Takýto postup je možný len pri prejednávaní konania, ktorým je porušenie povinnosti zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky a to s poukazom na ust. § 13 ods. 8 zákona č. 488/2013 Z.z.
5. Oprávnený sa k sťažnosti povinného písomne vyjadril. Vo svojom vyjadrení uviedol, že 1/ oprávnený preukázal právne nástupníctvo (ktoré de facto vyplýva priamo zo zákona) v podanom návrhu na vykonanie exekúcie, kde túto skutočnosť uviedol a riadne zdokladoval zmluvou o vymáhaní pohľadávok štátu č. 16/2020 MV SR a výpisom z prílohy č. 1 k predmetnej zmluve. Slovenská konsolidačná a.s. je poverenou osobou v súlade s ust. § 14 a nasl. zákona č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov vymáhať pohľadávky štátu a vykonáva ich konsolidáciu. Konsolidáciu pohľadávok štátu vykonáva právnická osoba so 100% majetkovou účasťou štátu. Zmluva o vymáhaní pohľadávok štátu č. 16/2020/MV SR zo dňa 20.01.2021 bola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv dňa 21.01.2021 pod číslom Z 5436902. Zmluva bola zverejnená tak SK a.s. ako aj MV SR bez prílohy z dôvodov GDPR, nakoľko príloha obsahuje osobné údaje dotknutej osoby. Súdu sú predkladané doklady k zverejneniu zmluvy súčasne s podaným návrhom na vykonanie exekúcie. 2/ Zmluva o vymáhaní pohľadávok štátu č. 16/2020/MV SR je podpísaná prokuristom F. J., t.j. je splnené kritérium uvedené v predmetnom rozhodnutí NS zo dňa 26.11.2020 sp. zn. 2 Obdo 44/2020. Je pravdou, že SK a.s. mala v danom čase dvoch prokuristov, ale zo spôsobu konania nevyplývalo, aby prokuristi konali spoločne. Zmluvu o vymáhaní pohľadávok štátu č. 16/2020/MV SR považuje oprávnený za platne uzatvorenú a má za to, že predmetné rozhodnutie NS SR sa výlučne venovalo otázke, či je možné podmieňovať konanie prokuristu súčasným konaním konateľa. 3/ Rozkazom č. OU – SC – OCDPK – 2019/014977 bola pani K. A. B. uložená pokuta za to, že sa dopustila spáchania správneho deliktu podľa ust. § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov. Správny orgán v tomto prípade nepostupoval podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. V zmysle ust. § 10a ods. 8 zákona č. 488/2013 Z.z. platného v čase spáchania správneho deliktu, ako aj v čase vydania rozkazu č. OU – SC – OCDPK – 2019/0149ZZ bolo možné uložiť pokutu do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti.
6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
8. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. Podľa § 239 ods. 1, 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
11. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
12. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie
13. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
15. Sudca po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Nad rámec skutočností uvádzaných vyšším súdnym úradníkom v uznesení o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 27.12.2022 súd udáva:
16. Exekučným titulom v predmetnej právnej veci je rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla sp. zn. OU-SC-OCDPK-2019/014977 vydaný Okresný úradom Senec dňa 12.09.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.10.2019 a vykonateľnosť dňa 11.11.2019. Predmetným rozhodnutím bola povinnému uložená pokuta vo výške 150 eur za to, že sa dopustil spáchania správneho deliktu podľa ust. § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.z. tým, že dňa 29.05.2017 v čase o 17:15 h užíval vymedzený úsek cesty R 155,1 km, smer ZV, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky.
17. K argumentácii povinného, že v predmetnej veci ide o nulitný právny akt (pre neurčitosť rozhodnutia, nezmyselnosť rozhodnutia a neexistenciu skutkového základu spôsobujúceho bezobsažnosť, neexistenciu podstatných náležitostí rozhodnutia ako je vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky) súd udáva nasledovné:
18. Rozkaz o uložení pokuty je vydaný správnym orgánom – Okresným úradom Senec, ktorý obsahuje zákonom vymedzené náležitosti. Pokiaľ ide o náležitosti ako je vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky súd dáva na zreteľ, že správny orgán postupoval v súlade s ust. § 13 ods. 8 zákona č. 488/2013 Z.z. (v zmysle ktorého rozkaz môže obsahovať namiesto odtlačku úradnej pečiatky predtlačený odtlačok úradnej pečiatky a namiesto podpisu oprávnenej osoby faksimile podpisu oprávnenej osoby), nakoľko rozkazom o uložení pokuty vydaným podľa ust. § 11 ods. 1 daného zákona bol povinný postihnutý za spáchanie správneho deliktu podľa ust. § 10a ods. 1 daného zákona, nie za spáchanie priestupku podľa ust. § 10 ods. 1 daného zákona.
19. Pokiaľ ide o hmotnoprávny prieskum exekučného titulu s poukazom na argumentáciu povinného v rámci správnosti posudzovania skutku povinného zo strany správneho orgánu, t.j. či ide o priestupok alebo správny delikt, či argumentáciu povinného o zániku jeho zodpovednosti uplynutím dvojročnej lehoty, súd v plnom rozsahu poukazuje na vyjadrenie vyššieho súdneho úradníka obsiahnutého v napadnutom rozhodnutí. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stal pre účastníkov záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol zákonom zavedený ako procesná obrana povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z uvedeného je zrejmé, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo vydané rozhodnutie, ktoré slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesným prostriedkom, ktorým možno vyvolať spor o prípustnosť exekúcie, pretože smeruje proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie preto môže byť iba skutočnosť procesného alebo hmotného práva, ktorá nastala po vydaní exekučného titulu. Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže procesne zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu, v ktorom bol vydaný exekučný titul. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie žiadať o vecný prieskum exekučného titulu, pretože exekučný súd naň nemá právomoc, keďže vo vzťahu k rozhodnutiu orgánu v základnom konaní nepôsobí ako opravná inštancia a jeho úlohou je len zabezpečiť nútený výkon rozhodnutia vydaného v základnom konaní, do ktorého obsahu nemôže nijakým spôsobom zasahovať, ani ho inak preskúmavať, keďže je ním viazaný. Exekučný titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú formu a obsah, musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej, alebo materiálnej povahy. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti preto musí každý titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a presne stanovenú lehotu na plnenie. Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie, v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je tak obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. Exekučný súd však nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť, ani opätovne preverovať. Uvedená okolnosť mala byť namietaná povinným v základnom nachádzacom konaní a nie v konaní vykonávacom.
20. Pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie oprávneného v predmetnom konaní, súd udáva, že oprávnený Slovenská konsolidačná a.s. je v zmysle zákona č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov oprávnená vymáhať pohľadávky štátu a vykonať ich konsolidáciu. Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie doložil súdu zmluvu o vymáhaní pohľadávok štátu č. 16/2020/MV SR spolu s výpisom z prílohy č. 1 k predmetnej zmluve.
21. Podľa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pohľadávkach štátu“), konsolidáciu pohľadávok štátu vykonáva právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu v zakladateľskej pôsobnosti ministerstva financií, ktorej predmetom podnikania je konsolidácia pohľadávok verejného sektora (ďalej len "poverená osoba"). Poverená osoba môže vykonávať aj iné činnosti, ak tak rozhodne vláda Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.
22. Podľa ust. § 14 ods. 3 zákona č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu, konsolidáciu pohľadávok štátu vykonáva poverená osoba na základe zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu vo vlastnom mene a na vlastný účet.
23. Podľa ust. § 14 ods. 5 písm. a) zákona č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu, poverená osoba je povinná vymáhať pohľadávku štátu s odbornou starostlivosťou, najmä dbať, aby nedošlo k jej zníženiu; na pomerné uspokojenie pohľadávky štátu je oprávnená pristúpiť poverená osoba len v rámci reštrukturalizácie.
24. Podľa ust. § 15 ods. 2 písm. a) zákona č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu, poverená osoba je na základe zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu oprávnená uplatňovať pohľadávku štátu, zabezpečiť k nej exekučný titul a vymáhať ju.
25. Podľa ust. § 15 ods. 3 zákona č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu, zmluva o vymáhaní pohľadávky štátu musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Na uzavretie zmluvy o vymáhaní pohľadávky štátu sa vzťahujú ustanovenia § 43 až 51 Občianskeho zákonníka.
26. Podľa ust § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy, zmluva je účinná dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia.
27. Predmetná zmluva bola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv dňa 26.01.2021 L. (zverejnená spoločnosťou Slovenská konsolidačná a.s.) L. (zverejnená Ministerstvom vnútra SR), ktorú skutočnosť nenamieta ani povinný. Povinný namieta nezverejnenie prílohy č. 1 zmluvy, pričom povinný poukazuje na ust. § 5 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, v zmysle ktorého sa nemusia zverejňovať iba časti povinne zverejňovanej zmluvy, ktorými sú technické predlohy, návody, výkresy, projektové dokumentácie, modely, spôsob výpočtu jednotkových cien a vzory. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 9 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), v zmysle ktorého nemožno zverejniť osobné údaje súkromných osôb – v danom prípade dlžníkov. V centrálnom registri zmlúv tak s poukazom na ochranu osobných údajov (iných) dlžníkov bola zverejnená len zmluva o vymáhaní pohľadávok štátu č. 16/2020/MV SR, pričom k návrhu na vykonanie exekúcie bola zo strany oprávneného doručená ako príloha – výpis z prílohy č. 1 k predmetnej zmluve.
28. Pokiaľ ide o povinným namietanú platnosť zmluvy o vymáhaní pohľadávok štátu 16/2020/MV SR, ide o argumentáciu, ktorý povinný uplatnil až v konaní o podanej sťažnosti, v tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, kde je vyjadrená koncentračná zásada rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie, t.z. že procesné úkony sa musia vykonať v zákonom stanovenej lehote. Povinný je pod ťarchou neprihliadnutia na jeho procesný úkon povinný uviesť všetky relevantné tvrdenia v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak ich podá oneskorene, napr. tvrdenie, či dôkazný návrh, súd na ne neprihliadne. Tým sa zvyšuje aj zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii. Zákonodarca v novej úprave exekučného konania a to najmä v návrhoch na zastavenie exekúcie zvýraznil, že exekučné konanie nemá byť konaním, v ktorom sa riešia spory, ale v ktorom sa má primárne vymôcť judikovaný nárok priznaný exekučným titulom. Sťažnostné konanie je v zásade jediným opravným konaním v exekučnom konaní, a preto nie je akýmsi predĺžením konania o určitom procesnom podaní účastníka, ale je opravným konaním, v ktorom má dotknutá strana vytýkať vady konania i rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka (§ 239 CSP v spojení s § 243 CSP). Inými slovami povedané sťažnosť proti rozhodnutiu o návrhu na zastavenie exekúcie nie je duplicitným návrhom na zastavenie exekúcie s tou zmenou, že o nej rozhoduje sudca, ale je opravným prostriedkom, v ktorom sťažovateľ namieta vady rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, resp. vady konania, ktoré mu predchádzalo, t. j. skutkový a právny rámec vymedzený v návrhu na zastavenie exekúcie je rámcom i pre sťažnostné konanie a súd (sudca) v sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na zastavenie exekúcie nemôže riešiť povinným novonastolené právne a skutkové otázky. Premietnutím uvedeného na predmetnú vec exekučný súd so zreteľom na § 61k Exekučného poriadku nemôže prihliadnuť na skutočnosti, ktoré účastník exekúcie mohol a mal použiť už pri podaní návrhu na zastavenie exekúcie. Neobstojí argumentácia povinného, že o zmluve o vymáhaní pohľadávok štátu č. 16/2020/MV SR sa dozvedel až z napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, nakoľko v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie mohol v zmysle § 200 Exekučného poriadku v spojení s § 97 ods. 1 Civilného sporového poriadku ako účastník konania (navyše zastúpený osobou znalou práva) nahliadnuť do exekučného spisu na súde a tým sa s ňou (vrátane jej prílohy) oboznámiť. Totiž už po oboznámení sa s upovedomením o začatí exekúcie a pri podávaní návrhu na zastavenie exekúcie mu muselo byť zrejmé, že pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie muselo byť tvrdené a preukazované právne nástupníctvo oprávneného, nakoľko exekučný titul vydal správny orgán - Okresný úrad Senec a poverenie na vykonanie exekúcie, ako aj upovedomenie o začatí exekúcie ako oprávneného uvádzajú Slovenskú konsolidačnú, a.s. Ak by totiž právne nástupníctvo tvrdené a preukázané nebolo, súd by nemohol vydať poverenie na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného (viď § 36, § 48 ods. 3 písm. e), ods. 4 písm. b), § 53 ods. 3 písm. c), § 61a ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku). Povinným tvrdená skutočnosť o tom, že sa o existencii zmluvy dozvedel až z napadnutého uznesenia, nemá vplyv na
prebiehajúcu exekúciu a nie je dôvodom pre zastavenie exekúcie. Táto skutočnosť by mala význam len v prípade, ak by povinný tvrdil, že vymáhanú pohľadávku uhradil pôvodnému veriteľovi, a v tomto prípade by sa exekučný súd zaoberal práve tým, kedy a komu povinný plnil dlh. Povinný sa však v návrhu na zastavenie exekúcie ani v podanej sťažnosti touto skutočnosťou (úhradou pohľadávky inému subjektu ako oprávnenému) nebránil.
29. Aj napriek uvedenému súd udáva, že z výpisu z obchodného registra (ktorý je verejným registrom) oprávneného vyplýva, že „za spoločnosť podpisujú spoločne najmenej dvaja členovia predstavenstva alebo jeden člen predstavenstva spoločne s prokuristom alebo nimi poverení zamestnanci určení v Podpisovom poriadku spoločnosti“. V predmetnej veci bola predmetná zmluva č. 16/2020/MV SR podpísaná JUDr. Denisou Vargovou (členom predstavenstva) a Mgr. Zuzanou Obertovou (prokuristom). Teda uvedenú zmluvu za Slovenskú konsolidačnú a.s. podpísali osoby, ktorým takéto oprávnenie vyplývalo z údajov zapísaných v Obchodnom registri. Treba zdôrazniť, že exekučný súd zmluvu o vymáhaní pohľadávok štátu č. 16/2020/MVSR posúdil v rámci preskúmavania podmienok pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a nezistil žiadne dôvody neplatnosti tejto zmluvy. Súd tak považuje oprávneného za aktívne legitimovaného na vymáhanie pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, pričom na zdôraznenie súd udáva, že postavenie oprávneného vyplýva zo samotného zákona č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu. V súvislosti s namietanou neplatnosťou zmluvy o vymáhaní pohľadávok štátu č. 16/2020/MV SR sťažnostný súd ešte poukazuje na to, že dlžník v zásade nemôže namietať neplatnosť tejto zmluvy, keďže nie je účastníkom tejto zmluvy. V prípade vymáhania pohľadávky z titulu zmluvy o vymáhaní pohľadávok štátu č. 16/2020/MV SR tak z pohľadu dlžníka má byť relevantné len to, komu (ktorému subjektu) má plniť svoj dlh tak, aby došlo k jeho zániku. Aj za predpokladu, že by zmluva o vymáhaní pohľadávok štátu č. 16/2020/MV SR bola v budúcnosti určená za neplatnú, na postavení dlžníka sa tým nič nezmení.
30. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/2877/2022 zo dňa 27.12.2022 zamietol.
31. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť povinného zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by sťažnostný súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že oprávnenému žiadne trovy v súvislosti s konaním o sťažnosti povinného nevznikli (v rámci vyjadrenia k sťažnosti si žiadne trovy neuplatnil), súd v slade s princípom uvedeným v článku 17 CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).