Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Sf-2-2025.pdf
PDF · 126.76 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sf/2/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov senátu JUDr. Michaely Kútikovej a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobkyne: Mária Sihelská - QUS Univerzálne služby pre kvalitu, so sídlom podnikania Budovateľská 27, 977 03 Brezno, IČO: 40 864 669, právne zastúpenej: Prosman a Pavlovič, advokátska kancelária, s.r.o., sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102802052/2024 zo dňa 25. septembra 2024
r o z h o d o l :
I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 102802052/2024 zo dňa 25. septembra 2024, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správny prvého stupňa Daňového úradu Banská Bystrica č. 101495328/2024 zo dňa 23. mája 2024, z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj len „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) vydal dňa 23.05.2024 Rozhodnutie č. 101495328/2024, ktorým podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z .z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“) na účely zabezpečenia dane z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie február 2020 v predpokladanej výške 3 470,56 eur uložil daňovému subjektu – Mária Sihelská, s miestom podnikania Budovateľská 27, Brezno, IČO: 40 864 669, povinnosť zložiť peňažnú sumu 3 470,56 eur na účet správcu dane v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia a to z dôvodu dôvodnej obavy, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia správca dane uviedol, že na základe vyrubovacieho konania po daňovej kontrole zistil, že daňový subjekt – žalobkyňa ako platiteľ dane z pridanej hodnoty, uskutočnila v zdaňovacom období február 2020 rizikové zdaniteľné obchody s uplatnením odpočítania dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o DPH“), pri ktorých existuje riziko, že odpočítanie dane bolo uplatnené nesprávne. Správca dane zistil, že je dôvodný predpoklad dorubenia dane z pridanej hodnoty v celkovej výške 3 470,56 eur. 3. Ďalej správca dane poukázal na to, že daňový subjekt – žalobkyňa si v zdaňovacom období uplatnila právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti DURAMAX s.r.o. v celkovej výške 3 800 eur za sprostredkovanie prepravy, spracovanie podkladov a poradenskú činnosť. Správca dane
zistil, že vo februári 2021 došlo u dodávateľa k výmazu konateľa a bola mu z dôvodu porušenia daňových povinností zrušená registrácia pre DPH z úradnej moci ku dňu 30.09.2021. Správca dane vykonal úkony na preverenie dodania služieb deklarovaným dodávateľom, a to preverovaním sídla dodávateľa a vypočutím jeho bývalého konateľa, pričom správcovi dane neboli dodatočne preukázané deklarované dodania. Ďalej došlo u preverovaniu odberateľov formou výpovede svedkov a zaslania výziev, pričom bolo potvrdené, že preprava bola vykonaná priamo pani A., ako aj spracovanie podkladov, nakoľko odberateľmi neboli vydané písomné súhlasy na poskytovanie ich údajov tretím stranám. Správcovi dane nebolo preukázané, že fakturované služby boli dodané deklarovaným dodávateľom. V zmysle uvedeného správca dane v daňovej kontrole neuznal kontrolovanému daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z faktúr vystavených spoločnosťou DURAMAX s.r.o. U správcu dane vznikla dôvodná obava, že táto nevyrubená daň nebude v lehote jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami z dôvodu vyhodnotenia správania sa daňového subjektu ako vysoko rizikového. Správca dane tiež analyzoval údaje o podnikaní daňového subjektu z verejne príslušných zdrojov ako aj účtovné výkazy daňového subjektu. Na základe vykonanej analýzy vznikla u správcu dane obava, že nevyrubená daň bude v dobe jej vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo, že v tejto dobe bude vymáhanie spojené so značnými ťažkosťami. Správca dane zistil, že daňový subjekt – žalobkyňa od septembra 2023 vykazuje nižšie dodanie služieb v podaných daňových priznaniach na DPH ako v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Bolo zistené, že B. B. A. sa stala jedinou spoločníčkou spoločnosti QUS s.r.o., ktorá bola založená vo februári 2023 a odo dňa 01.09.2023 sa stala aj konateľkou tejto spoločnosti. Uvedená spoločnosť má totožný predmet činnosti ako vykonávala na živnosť Ing. Mária Sihelská. Správca dane sa dôvodne domnieva, že na uvedenú spoločnosť je presúvaná činnosť fyzickej osoby. Na spoločnosť QUS s.r.o. je presúvaných približne 40 % príjmov daňového subjektu. Konanie daňového subjektu vykazuje znaky rizikového správania a vyššie uvedené skutočnosti vo vzájomnej súvislosti (zmena správania sa daňového subjektu a tiež presun príjmov na spoločnosť QUS s.r.o.) preukazujú, že obava správcu dane, že nevyrubená daň bude v dobe jej vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo, že v tejto dobe bude vymáhanie spojené so značnými ťažkosťami z dôvodu nedostatku disponibilných finančných prostriedkov, je oprávnená. Daňovému subjektu poklesla suma celkového majetku v účtovnom období 2023 oproti roku 2022 zo sumy 831.808,00 eur na sumu 337 052,00 eur, pričom najvýraznejší pokles je na finančnom majetku, ktorý daňovému subjektu poklesol zo sumy 373 829,00 na sumu 12 739,00 eur. Správca dane tiež preveroval účty daňového subjektu u poskytovateľov platobných služieb s tým, že daňový subjekt má vedené 4 účty vo VÚB a.s. s účtovným zostatkom ku dňu 21.05.2024 vo výške mínus 2 466,28 eur, sporiaci účet ku dňu 21.05.2024 vo výške 0,00 eur, VÚB Biznis účet s účtovným zostatkom ku dňu 21.05.2024 vo výške 674,07 eur, bežný účet v CZK s účtovným zostatkom ku dňu 21.05.2024 vo výške 1 276,32 CZK. Zároveň má vedené 2 účty v SLSP, a.s. so zostatkom ku dňu 20.05.2024 vo výške mínus 593,02 eur a podnikateľský účet s účtovným zostatkom ku dňu 20.05.2024 vo výške mínus 31 366,35 eur. 4. Správca dane tiež preveroval majetok daňového subjektu – žalobkyne, ktorý používa na podnikanie. Správca dane z katastra nehnuteľností zistil, že daňový subjekt ku dňu 21.05.2024 nevlastní žiaden nehnuteľný majetok. Na základe zistení z evidencie motorových vozidiel je daňový subjekt vlastníkom nákladného motorového vozidla IVECO 35S18/LA06 s dátumom prvej evidencie 29.08.2022 a držiteľom nákladného motorového vozidla RENAULT MASTER s dátumom prvej evidencie 17.08.2023, ktoré je na leasing a vlastníkom je UniCredit Leasing Slovakia a.s. Správca dane tiež uviedol, že ku dňu 21.05.2024 eviduje u daňového subjektu nedoplatok vo výške 11 842,48 eur, ktorý vznikol na základe dorubenej dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj a jún 2021. Vzhľadom na to, že daňový subjekt podal žaloby na súd v danej veci, správca dane dané nedoplatky zatiaľ nevymáha v daňovom exekučnom konaní. Všetky zistenia správca dane posúdil vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že daňový subjekt vykazuje znaky rizikového podnikania. Na základe uvedeného mal správca dane vzhľadom na výšku očakávaného, ešte nevyrubeného rozdielu dane existenciu dôvodnej obavy, že v prípade splatnosti vyrubenej dane táto nebude dobrovoľne uhradená a vzniknutý daňový nedoplatok nebude možné vymôcť v plnej výške, resp. existenciu rizika, že jeho vymáhanie bude spojené so značnými ťažkosťami v spojitosti so správaním daňového subjektu. 5. O odvolaní daňového subjektu proti vyššie označenému rozhodnutiu správcu dane rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. 102802052/2024 zo dňa 25.09.2024 tak, že toto rozhodnutie podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil. V rozhodnutí reagujúc na námietky daňového subjektu – žalobkyne (odvolateľky) žalovaný uviedol, že z výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, že správca dane podľa § 50 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku daňovému subjektu uložil predbežné opatrenie. Z výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia zrozumiteľne a jednoznačne vyplýva, ako správca dane rozhodol vo veci uloženia predbežného opatrenia. Vydané rozhodnutie obsahovalo náležitosti stanovené zákonom, ktoré
boli zákonným spôsobom rozčlenené medzi jeho výrokom a odôvodnením. Správca dane v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia adekvátne uviedol dôvody nasvedčujúce obave z nevymožiteľnosti vyplývajúce z konkrétnych zistení z predmetnej daňovej kontroly. Správca dane uložil daňovému subjektu predbežné opatrenie na sumu nižšiu ako bola daň, ktorú správca dane daňovému subjektu nepriznal, nakoľko dôvodom na uloženie predbežného opatrenia bolo, že išlo iba o sumu predbežne vyčíslenej dane, ktorá sa vo vyrubovacom konaní môže meniť. Žalovaný má za to, že správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne odôvodnil obavu, že nesplatená daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti daňovým subjektom uhradená, alebo bude nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Žalovaný tiež uviedol, že predmetné rozhodnutie nebolo vydané v zmysle § 50 ods. 2 daňového poriadku podľa ktorého ak hrozí, že peňažná suma podľa ods. 1 písm. a) nebude v lehote správcom dane zložená, jej rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia vykonateľné dňom vydania, preto považoval takúto námietku za neopodstatnenú. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že v účtovnej závierke zostatku ku dňu 31.12.2023 daňový subjekt deklaroval výrazný pokles celkového majetku o takmer 500 000 eur. Vzhľadom na výšku očakávaného, ešte nevyrubeného rozdielu dane, existenciu odôvodnenej obavy, že v prípade splatnosti vyrubenej dane táto nebude dobrovoľne uhradená a vzniknutý daňový nedoplatok nebude možné vymôcť v plnej výške, resp. existenciu rizika, že jeho vymáhanie bude spojené so značnými ťažkosťami v spojitosti s vysoko rizikovým správaním daňového subjektu, jeho finančnou nestabilitou/ hroziacou platobnou neschopnosťou, všetky skutočnosti opísané v rozhodnutí správcu dane a dôkazy, vyhodnotené jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, viedli správcu dane k záveru, že vydanie predbežného opatrenia v súlade s § 50 ods. 1 písm. a) daňového poriadku je nevyhnutné a náležite opodstatnené s cieľom efektívne chrániť záujmy štátu. Podľa žalovaného odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia obsahuje všetky skutočnosti, ktoré boli dôvodom pre vydanie rozhodnutia o predbežnom opatrení. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že obava je oprávnená a preto boli splnené podmienky pre vydanie rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia podľa § 50 ods. 1 písm. a) daňového poriadku. Žalovaný po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia a predloženého spisového materiálu zistil, že dôvody uvádzané daňovým subjektom nie sú spôsobilé spochybniť správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. 6. Žalobca napadol rozhodnutie žalovaného (vrátane jeho ďalších rozhodnutí potvrdzujúcich rozhodnutia správcu dane obdobnej povahy a týkajúcich sa iných zdaňovacích období, ktoré veci boli vylúčené na samostatné konania) na Správnom súde v Banskej Bystrici správnou žalobou a to z dôvodov uvedených v ust. § 191 ods. 1 písm. c) až g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ,,S.s.p.“). Žalobca v prvom rade namietal zmätočnosť a nesprávnosť výrokovej časti rozhodnutia a to s poukazom na § 63 ods. 3 písm. d), resp. § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Mal za to, že žalovaný v rozpore s § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia vrátane prvostupňových rozhodnutí vymenúva všetky dôvody, pre ktoré je možné vydať predbežné opatrenie, a ktoré sa však líšia svojou povahou a účelom. Z výrokovej časti napadnutých rozhodnutí nie je zrejmé, z akého konkrétneho dôvodu, resp. dôvodov predpokladaných v § 50 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku bolo pristúpené k vydaniu predbežných opatrení. Uvedené napokon nie je zrejmé ani z odôvodnení rozhodnutí. Zdôraznil, že výrok rozhodnutia je jadrom celého rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Vo výroku napadnutého rozhodnutia absentuje konkrétne ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Ďalej namietal, nezákonnosť aplikácie § 50 ods. 2 Daňového poriadku o predbežnej vykonateľnosti rozhodnutia. Správca dane napriek tomu, že rozhodnutie v nadväznosti na aplikáciu § 50 ods. 2 Daňového poriadku priznáva predbežnú vykonateľnosť odo dňa vydania rozhodnutia v odvodnení prvostupňového rozhodnutia akýmkoľvek spôsobom opomenul aplikáciu § 50 ods. 2 Daňového poriadku odôvodniť a tejto námietke sa nevenoval ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Žalobca ďalej poukázal na to, že v zmysle rozhodovacej činnosti správnych súdov správca dane môže vydať predbežné opatrenie na daň doposiaľ nestanovenú len vtedy, ak existujú objektívne skutočnosti, ktoré zakladajú odvodnenú obavu, že daň bude v budúcnosti v určitej výške stanovená a zároveň, že v dobe jej vymáhateľnosti bude táto daň nevymožiteľná alebo jej vymáhanie bude spojené so značnými ťažkosťami. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru českých správnych súdov (napr. Najvyššieho správneho súdu ČR sp.zn. 4 Afs 22/2015-104), ktoré sa detailne venovali problematike zaisťovacích príkazov, ktoré sú z hľadiska slovenského právneho poriadku totožné a identické vo vzťahu k inštitútu predbežného opatrenia v zmysle Daňového poriadku. V zmysle uvedeného je správca dane okrem iného povinný dôvody, pre ktoré je budúce stanovenie dane primerane pravdepodobné uviesť v odôvodnení zaisťovacieho príkazu preskúmateľným spôsobom. Žalobca taktiež zdôraznil, že vzhľadom na to, že správca dane a žalovaný určili výšku dane, táto daňová povinnosť mala korešpondovať so základom dane z ktorého vychádzali. Z administratívneho spisu však
nie je zrejmé, na základe ktorých skutkových zistení ako aj dodávateľských faktúr žalovaný a správca dane stanovili túto sumu. Žalobcovi tak nie je zrejmé, na základe akého preukázateľného dôvodu dospeli finančné orgány k určenej sume. Konštatovanie, že daň je vo výške niekoľko eur bez dostatočného odôvodnenia, spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti a nedostatku dôvodov. Žalobca poukázal na zistenia finančných orgánov, ktoré však ležali mimo sféry vplyvu žalobcu, keď išlo o dôvody na strane dodávateľov žalobcu, pričom niektoré ,,rizikové“ okolnosti nastali ex post. V tejto spojitosti poukázal na to, že správca dane poukazoval na zmenu konateľa dodávateľa ATHENA group, s.r.o. no od 4.12.2021 je konateľom do dnešného dňa p. B. C.. Toto tvrdenie je zmätočné a bez akejkoľvek výpovednej hodnoty. Obdobne poukázal na to, že k zrušeniu registrácie DPH pri menovanej spoločnosti došlo dňa 31.10.2023, pričom v čase zdaniteľných plnení mal dodávateľ postavenie platiteľa. Rovnako správca dane postupoval i v prípade, keď poukazoval na zrušenie registrácie DPH u dodávateľa DURAAMAX s.r.o. či S.C.A.N.D.A v.o.s. V tejto súvislosti dal do pozornosti rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho súdu, či Súdneho dvora EÚ, podľa ktorých nekontaktnosť dodávateľa, nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov, či pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť finančných orgánov o preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH. Ďalej zdôraznil, že nesplnenie odôvodnenej obavy je potrebné skúmať individuálne vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam prípadu a jej existencia musí byť založená na konkrétnych pomeroch daňového subjektu, ktoré musia byť primerané k výške doposiaľ nesplatnej alebo nestanovenej dane. Je potrebné vziať do úvahy i doterajšiu daňovú disciplínu daňového subjektu, jeho majetkovú štruktúru, solventnosť, doterajšie výsledky hospodárenia a tiež jeho postavenie na trhu i výhľad ekonomického vývoja ako i ďalšie relevantné skutočnosti, ktorí je však nutné hodnotiť nie selektívne ale vo všetkých súvislostiach. Finančné orgány poukázali na zlú ekonomickú situáciu žalobcu, ktorú odôvodnili poklesom tržieb a finančným tokom na účtoch. Žalobkyňa zdôraznila, že je podnikajúcou fyzickou osobou na základe čoho akékoľvek príjmy, ktoré dosahuje, dosahuje na základe vlastnej samostatnej činnosti, t.j. bez zamestnancov alebo iných faktorov, pre ktoré by neprítomnosť samotnej žalobkyne podieľajúcej sa na každodennej činnosti neznamenala stratu príjmov. Na podporu svojich tvrdení uviedla okrem iného aj to, že v rozhodnom čase, kedy ako tvrdí žalovaný a správca dane došlo k poklesu tržieb a príjmov žalobkyne, bola žalobkyňa dočasne práceneschopná a to odo dňa 9.12.2022 do 7.12.2023. Zároveň podľa odborného posudku o invalidite žalobkyňa prekonala v decembri 2022 akútny infarkt srdcového svalu a v rámci toho boli riešené i ďalšie zákroky a to 2/2023 a 4/2024. Zároveň bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 %. Tieto skutočnosti mali objektívne negatívny vplyv na celkový finančný obra a príjmy za rok 2022 až 2024. Závery a konštatovania žalovaného týkajúce sa uvedených skutočností považuje žalobkyňa za scestné a účelové a s ohľadom na podlomené zdravie až cynické. S uvedenými skutočnosťami sa žalovaný pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal. Zo strany žalovaného bolo potrebné vziať do úvahy doterajšiu daňovú disciplínu daňového subjektu, jeho majetkovú štruktúru, solventnosť, doterajšie výsledky hospodárenia, jeho postavenie na trhu a predpokladaný ekonomický vývoj, ako aj ďalšie relevantné skutočnosti, ktoré je nevyhnutné hodnotiť nie selektívne, ale vo všetkých súvislostiach. Uvedené skutočnosti neboli vôbec zohľadnené. Žalobkyňa je reálne a dlhodobo - od roku 2023 riadne fungujúcim podnikateľským subjektom preto v rámci primeranosti bolo potrebné a nevyhnutné zvážiť jej schopnosti v budúcnosti uhradiť daň postupne v prípade jej ,,budúceho dovyrubu“ v splátkach alebo s využitím inštitútu odkladu dane. Za obdobie od roku 2003 do 2022 nebola nikdy vedená ako daňový dlžník, so správcom dane riadne spolupracovala a komunikovala. Uvedené vyplýva aj z indexu daňovej spoľahlivosti zo dňa 8.4.2022. Uvedené pretrvávalo až do 12.2022, kedy došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne. Žalovaný v tomto smere nepostupoval v súlade s § 3 ods. 3 a § 24 ods. 2 Daňového poriadku. Prihliadol len na tie skutočnosti, ktoré boli v neprospech žalobkyne. Žalobkyňa mala za to, že predbežné opatrenie zásadne nemá slúžiť k ekonomickej likvidácii daňových subjektov. Poukázala aj na nesprávne právne závery finančných orgánov vo veci žiadosti o povolenie platenia dane v splátkach, s tým, že ak existuje možnosť, že žalobkyňa bude v rozumnej dobe schopná potrebné prostriedky generovať, nie je na mieste masívne odčerpávanie jeho zdrojov, ktoré jej ekonomickú činnosť ochromia. Žalovaný taktiež nezdôvodnil na základe čoho vznikom spoločnosti QUS s.r.o. predstavuje táto skutočnosť dôvodnú obavu nevymožiteľnosti dane. Byť štatutárom v iných spoločnostiach je bežné a nevybočuje z medzí nekalého konania. Rovnako zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že od žalobkyne sa presúva na spoločnosť QUS s.r.o. približne 40 % príjmov. Vo vzťahu k poklesu tržieb bol daný objektívny dôvod spočívajúci v práceneschopnosti a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Taktiež namietala porušenie zásady proporcionality na úkor daňového subjektu. Zákonná požiadavka ,, v rozsahu nevyhnutne potrebnom“ implikuje požiadavku nevyhnutnosti a požiadavku rozsahu. Zdôraznila, že pokiaľ sa týka
odôvodnenej obavy táto musí byť reálna. Z odvodnenia rozhodnutí finančných orgánov nevyplýva žiadne konkrétne konanie žalobkyne, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver o odôvodnenej obave z neplnenia si daňovej povinnosti, resp. o tom, že by mohli v budúcnosti vzniknúť ťažkostí pri vymáhaní dane. Navrhla preto zrušiť rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zrekapituloval priebeh konania predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia a zopakoval argumentáciu, na ktorej bolo založené tak rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane, pričom žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 8. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného nesúhlasil s argumentmi, ktorými odôvodňoval zákonnosť vo veci vydaných rozhodnutí. Žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane zrušiť. 9. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) preskúmal na základe žaloby podanej v režime § 177 a nasl. SSP zákonnosť rozhodnutia žalovaného, resp. orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu. Dospel k záveru, že námietky obsiahnuté v žalobných bodoch sú dôvodné a preto je potrebné rozhodnutie žalovaného ako i správcu dane zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Rozhodol rozsudkom vyhlásenom na pojednávaní dňa 10.07.2025. 10. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 102802052/2024 zo dňa 25.09.2024, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane – Daňového úradu Banská Bystrica č. 101495328/2024 zo dňa 23.05.2024, ktorým podľa § 50 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku na účely zabezpečenia dane z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie február 2020 v predpokladanej výške 3 470,56 eur uložil žalobkyni povinnosť zložiť peňažnú sumu 3 470,56 eur na účet správcu dane v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia a to z dôvodu odôvodnenej obavy, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo, že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. 11. Podľa § 50 ods. 1 Daňového poriadku, správca dane môže počas daňovej kontroly, počas určovania dane podľa pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu alebo ak je odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahu nevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel, a to najmä, aby a) zložil peňažnú sumu na účet správcu dane, b) nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí. 12. Podľa § 50 ods. 7 Daňového poriadku, správca dane predbežné opatrenie zruší, ak pominie dôvod, pre ktorý bolo uložené; ak pominul dôvod len sčasti, predbežné opatrenie sa zruší len čiastočne. 13. Podľa § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená. 14. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 15. Podľa § 50 ods. 8 Daňového poriadku, predbežné opatrenie stráca účinnosť dňom zaplatenia dane alebo daňového nedoplatku, a to aj vykonaním kompenzácie podľa § 55 ods. 7, alebo dňom vzniku záložného práva podľa § 81. Ak dôjde k vyrubeniu dane, ktorá nebola v dobe vydania predbežného opatrenia vyrubená, predbežné opatrenie podľa odseku 1 písm. a) stráca účinnosť dňom jej vyrubenia, ak peňažná suma uložená týmto predbežným opatrením bola zložená alebo ak rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní alebo v skrátenom vyrubovacom konaní sa stalo exekučným titulom namiesto predbežného opatrenia podľa § 89 ods. 4. Zložená peňažná suma podľa druhej vety sa prevedie na úhradu tejto dane. O strate účinnosti predbežného opatrenia musí správca dane písomne upovedomiť daňový subjekt a tých, ktorým rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia doručoval. 16. Vychádzajúc zo žalobných dôvodov správny súd zistil, že žalobkyňa predovšetkým nesúhlasila so závermi finančných orgánov, keď konštatovali, že v prípade žalobkyne bola naplnená zákonná požiadavka v zmysle § 50 ods. 1 Daňového poriadku t.j. riadne preukázaná existencia odôvodnenej obavy, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo, že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. 17. Správny súd poukazuje na to, že zákonom stanovená požiadavka existencie odôvodnenej obavy, ako jeden z nevyhnutných predpokladov aplikácie § 50 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku, táto
obava v zásade nemusí byť absolútne preukázaná, keď v podstate ide o osvedčenie na základe indícií zakladajúcich podozrenie, ktoré sa v budúcnosti môžu ale i nemusia naplniť. Vydaniu rozhodnutia správcu dane o uložení predbežného opatrenia nepredchádza ani vykonávanie dokazovania a následne hodnotenie dôkazov až v takom rozsahu, ako je to napr. v prípade vyrubenia dane alebo uloženia pokuty, kde skutkový stav je nutné preukázať v konečnej objektívnej rovine. Z uvedeného vyplýva aj miera nevyhnutnosti dokazovania skutočností, ktoré sú relevantné pre vydanie takéhoto rozhodnutia podľa Daňového poriadku, t.j. miera dokazovania a zistení z neho vyplývajúcich má osvedčiť dôvodnú obavu správcu dane. Rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia však musí mať všetky predpísané náležitosti v zmysle § 63 Daňového poriadku. Skutočnosti, ktorých sa predbežné opatrenie týka, musia byť osvedčené v takej miere, aby použitie tohto inštitútu odôvodňovali, teda, ak je odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude uhradená. 18. Z vyššie uvedeného vyplýva aj miera nevyhnutnosti dokazovania skutočností, ktoré sú relevantné pre vydanie takéhoto rozhodnutia podľa Daňového poriadku, t.j. miera dokazovania a zistení z neho vyplývajúcich má osvedčiť dôvodnú obavu správcu dane.V danej veci správca dane pristúpil k aplikácii § 50 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku, t.j. žalobkyni uložil predbežné opatrenie - povinnosť zložiť peňažnú sumu 3 470,56 eur (išlo o sumu nižšiu ako bola daň, ktorú správca dane žalobkyni nepriznal) na účet správcu dane, po tom čo zistil a v odôvodnení rozhodnutia popísal viacero zistení, ktoré mali indikovať, resp. u správcu dane vyvolať obavu, že nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo, že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. V tejto súvislosti bola zo strany finančných orgánov primárne riadne ozrejmená dôvodnosť predpokladu dorubenia dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2022, keď zistenia vyplývajúce z daňovej kontroly mali smerovať k záveru o neoprávnenosti odpočítaniu dane žalobkyňou od dodávateľa DURAMAX s.r.o., resp. o tom, že nebolo preukázané dodanie fakturovaných služieb žalobkyni predmetným dodávateľom. Pokiaľ sa týka konkrétnych skutočností/zistení, ktoré mali zakladať obavu, že v čase splatnosti ešte nevyrubenej dane nebude daňový subjekt disponovať dostatočnými prostriedkami na jej uhradenie, išlo predovšetkým o zistenia týkajúce sa zníženia podnikateľskej aktivity, keď žalobkyňa vykazovala od septembra 2023 nižšie dodania služieb ako v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, ako i skutočnosti preukazujúce pokles sumy celkového majetku v účtovnom období 2023 oproti roku 2022 zo sumy 831 808 na sumu 337 052 eur s tým, že najvýraznejší pokles bol na finančnom majetku (peniaze a účty v bankách), ktoré jej poklesli zo sumy 373 829 eur na sumu 12 739 eur. Uvedené spolu zo zisteniami týkajúcimi sa nepriaznivého stavu na účtoch žalobkyne u poskytovateľov platobných služieb vrátane jej účasti v spoločnosti QUS s.r.o., (ktorá bola založená vo februári 2023, s čím bola spojená i domnienka správcu dane o presune činnosti, resp. príjmov žalobkyne ako fyzickej osoby podnikateľky na ňu) i podľa názoru správneho súdu predstavovali indície takej povahy, ktoré nasvedčovali utlmeniu, či presunu ekonomických aktivít žalobkyne, resp. zníženiu jej platobnej schopnosti a nepriaznivej finančnej kondície. V súhrne tak predmetné zistenia nepochybne mohli vyvolať odôvodnenú obavu, že v čase splatnosti ešte nevyrubenej dane nebude žalobkyňa disponovať dostatočnými prostriedkami na jej uhradenie. Pokiaľ sa týka ďalších správcom dane zmienených indícii týkajúcich sa správania žalobkyne, resp. jej disciplíny, či zodpovedného plnenia povinnosti voči finančnej správe (určenie indexu pre nespoľahlivé daňové subjekty, či preberanie písomnosti ,,na poslednú chvíľu“) tieto podľa názoru správneho súdu neboli zásadné pre posúdenie jej schopnosti, či ochoty v budúcnosti vyrubenú daň uhradiť, no spolu s ďalšími vyššie popísanými zisteniami mohli dokresľovať celkový obraz o dôvodnosti zabezpečenia daňovej pohľadávky využitím inštitútu predbežného opatrenia. 19. Žalobkyňa ďalej namietala, že správca dane ako aj žalovaný nepostupovali v súlade so zásadou proporcionality, nakoľko predbežné opatrenie spočívajúce v povinnosti zložiť peňažnú sumu (3 470,56 eur) na účet správcu dane nebolo uložené v nevyhnutne potrebnom rozsahu. Mala za to, že napadnuté rozhodnutie je vo svojej podstate pre ňu likvidačné a úplne ju obmedzuje v podnikaní, keďže jej v celom rozsahu obmedzil cash – flow, čím došlo k faktickému ukončeniu jej podnikateľskej činnosti v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, svojvoľné a nezákonné. Vychádzala pritom z toho, že predbežné opatrenie, rovnako ako každý iný zásah štátu, by mal v maximálnej možnej miere šetriť základné práva a slobody, pričom by mal byť zvolený ten najmenej invazívny prostriedok na dosiahnutie sledovaného cieľa. S uvedenou argumentáciou musel súhlasiť i správny súd, ktorý v tejto súvislosti poukazuje na to, že inštitút predbežného opatrenia, tak ako je vymedzený v ust. § 50 ods. 1 Daňového poriadku predstavuje rozhodnutie, ktoré by malo pomôcť/viesť k efektívnemu zabezpečeniu zaplatenia dane. Predbežné opatrenie je síce predbežným a dočasným rozhodnutím, ale nepredstavuje štandardný prostriedok daňovej správy. Ide o veľmi silný a účinný nástroj správcu dane na prakticky okamžité zabezpečenie dane, ktorý mimoriadne závažným spôsobom zasahuje do ekonomickej sféry daňového subjektu, vážne zasahuje do jeho majetkových práv a môže byť za neho
za určitých podmienok likvidačný. Z tohto dôvodu by sa mal považovať za prostriedok ultima ratio a mal by sa používať obozretne a uvážlivo ako mimoriadny nástroj v súlade so zásadou proporcionality a zdržanlivosti, v zmysle ktorej správca dane používa len také prostriedky, ktoré najmenej zaťažujú daňový subjekt a napriek tomu umožňujú dosiahnutie cieľa daňovej správy. Taktiež je nutné uviesť, že účelom zabezpečovacieho príkazu nie je ihneď získať súčasný majetok daňového subjektu, a tým ukončiť jeho ekonomickú činnosť, ale zabezpečiť, aby aktíva predtým, než poslúžia na uspokojenie daňového dlhu, nezmizli. Správny súd však zastáva názor, že finančné orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí dostatočným spôsobom neozrejmili, z akého dôvodu preferovali uplatnenie inštitútu predbežného opatrenia v zmysle § 50 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku. Z administratívneho spisu žalovaného, ako aj z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane a žalovaného totiž vyplýva, že žalobkyňa má/mala nízke, resp. nulové až mínusové zostatky na účtoch vedených u poskytovateľov platobných služieb. Správnemu súdu v tejto spojitosti nie je z odôvodnení rozhodnutí zrejmé, z akého dôvodu správca dane pristúpil k uloženiu predbežného opatrenia spočívajúceho v povinnosti žalobkyni zložiť peňažnú sumu na jeho účet, ktoré uprednostnil pred ďalším majetkom, potenciálne možným zabezpečiť daňovú pohľadávku žalobkyne, ktorá vznikne v budúcnosti a to pokiaľ sa týka hnuteľných vecí. Správcovi dane vzhľadom na jeho zistenia muselo byť zrejmé, že účel sledovaný ním vydaným predbežným opatrením nemôže byť naplnený, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že voči žalobkyni bolo (na účely zabezpečenia dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2020 - december 2020, január 2021 - december 2021, január 2022 - november 2022, apríl 2023 a jún 2023) vydaných 35 predbežných opatrení, keď v súhrne je bola uložená povinnosť zložiť peňažnú sumu na účet správcu dane vo výške presahujúcej 160 000 eur. 20. Jednou zo žalobných námietok, pre ktoré žiadala žalobkyňa napadnuté rozhodnutie zrušiť bolo aj nesplnenie zákonnej podmienky, resp. nedostatočné vysporiadanie sa s námietkou nezákonnej aplikácie ust. § 50 ods. 2 Daňového poriadku. Správny súd však preskúmaním rozhodnutia správcu dane zisti, že ani správca dane ani žalovaný v tomto konkrétnom prípade pri rozhodovaní neaplikovali ust. § 50 ods. 2 Daňového poriadku. Z tohto dôvodu táto žalobná námietka nebola dôvodná. 21. Pokiaľ právny zástupca žalobkyne na nariadenom pojednávaní krátkou cestou doručil správnemu súdu rozhodnutie žalovaného zo dňa 03.06.2025, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane o dovyrubení DPH za obdobie február 2020, pričom mal za to, že je dôvod na postup podľa § 99 písm. b) SSP, k tomu správny súd uvádza, že v deň konania pojednávania (10.07.2025) mal správny súd spôsobilý predmet prieskumu. Rozhodnutím o dovyrubení dane nebolo predbežné opatrenie zrušené. 22. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené nedostatky odôvodnenia rozhodnutia žalovaného i správcu dane preto pristúpil k ich zrušeniu a vráteniu veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Úlohou finančných orgánov bude v ďalšom konaní postupovať v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom, t.j. vytýkané nedostatky rozhodnutia odstrániť a svoje nové rozhodnutie náležite odôvodniť. 23. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. V správnom súdnictve má právo na náhradu trov konania žalobca za predpokladu, ak bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobkyňa bol v konaní o správnej žalobe úspešná v celom rozsahu, žalobe bolo vyhovené, preto jej správny súd s poukazom na § 167 ods. 1 SSP priznal právo na náhradu trov účelne a dôvodne vynaložených v konaní v celom rozsahu voči žalovanému, ako neúspešnému účastníkovi správneho súdneho konania. 24. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 25. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici jednohlasne (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).