Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Sf-20-2025.pdf
PDF · 74.3 KB
Case nature
Area
Subarea
1Sf/20/2025
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: PROMOTOR, spol. s r.o., so sídlom Hlavná 52, 900 31 Stupava, IČO: 34 118 799, zast.: Mgr. Dávid Štefanka, advokátska kancelária, so sídlom Povoznícka 18, 841 03 Bratislava, IČO: 42 182 298, proti žalovanému: Daňový úrad Trenčín, so sídlom K Dolnej stanici 22, 911 33 Trenčín, v konaní o preskúmanie zákonnosti Rozhodnutia žalovaného č. 100771515/2025 zo dňa 27. februára 2025, takto
r o z h o d o l :
r o z h o d o l :
Žalobu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnemu súdu v Banskej Bystrici bola dňa 14. mája 2025 doručená správna žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti Rozhodnutia žalovaného č. 100771515/2025 zo dňa 27. februára 2025 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie). Predmetným rozhodnutím žalovaný podľa ust. § 60 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Daňový poriadok“) rozhodol tak, že nevylúčil zamestnanca správcu dane A. B. C. z daňového konania - vyrubovacie konanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2023 a z daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2024.
2. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné a v správnej žalobe žiadal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil, pričom si zároveň uplatnil voči žalovanému právo na náhradu trov konania. Konštatoval, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca tiež uviedol, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav na riadne posúdenie veci, pričom skutkový stav prezentovaný žalovaným v napadnutom rozhodnutí je v rozpore so spisom a nemá v ňom oporu. 3. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
4. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
5. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
6. Podľa § 60 ods. 1 Daňového poriadku zamestnanec príslušného orgánu je z daňového konania vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k veci alebo k účastníkovi konania možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti.
7. Podľa § 60 ods. 6 prvá veta Daňového poriadku o námietke zaujatosti rozhodne jeho najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý môže rozhodnúť o vylúčení zamestnanca aj z vlastného podnetu.
8. Žalobca sa správnou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia, ktorým žalovaný podľa ust. § 60 ods. 6 Daňového poriadku nevylúčil zamestnanca správcu dane A. B. C. z daňového konania – vyrubovacie konanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2023 a z daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2024.
9. Právomoc správneho súdu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy je vymedzená v ustanoveniach § 6 a 7 SSP, pričom ustanovenie § 7 písm. e) SSP výslovne vylučuje z právomoci správneho súdu prieskum rozhodnutí orgánov verejnej správy a opatrení orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy. Výnimku z uvedeného negatívneho vymedzenia právomoci správnych súdov na prieskum rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy je len prípad, ak by tieto mohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Inými slovami, prieskumu správnym súdom podliehajú podľa § 7 písm. e) SSP iba také rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy procesnej a predbežnej povahy, ktorých priamym účinkom je legálny zásah do právneho postavenia jednotlivca prostredníctvom založenia, zmeny alebo zrušenia práva alebo povinnosti, prípadne pripustenie možnosti zásahu do jeho práv, právom chránených záujmov. Bez priamej spojitosti so zásahom do práv účastníka konania by došlo k neprimeranému rozšíreniu možnosti napádať postupy orgánov verejnej správy v správnom súdnictve. Ochrana poskytovaná účastníkom konaní pred orgánmi verejnej správy má charakter subsidiárnej súdnej ochrany v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky pre oblasť rozhodovania v správnom konaní (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžk/4/2018 zo dňa 4. júla 2019). „Podstata vyňatia rozhodnutí a opatrení uvedených v § 7 písm. e) zo súdneho prieskumu je založená na tom, že predbežné, procesné a poriadkové rozhodnutia a opatrenia vo svojom súčte predstavujú v podstate len samotný procesný postup orgánu verejnej správy v administratívnom konaní s tým, že prípadné pochybenie alebo vady v tomto konaní sa môžu, ale i nemusia preniesť do zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia vydaného v tomto konaní vo veci samej alebo toho rozhodnutia, resp. opatrenia, ktorým sa administratívne konanie končí.“ (Uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Svk/50/2022 zo dňa 28. júna 2023).
10. Rozhodnutie o nevylúčení zamestnanca orgánu verejnej správy na podklade vznesenej námietky zaujatosti podľa § 60 ods. 6 Daňového poriadku je rozhodnutím procesným. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že vedenie administratívneho konania je plne v dispozícii orgánu verejnej správy a správny súd v zásade nevstupuje do prebiehajúceho konania, čo sa odráža v tom, že správny súd nepreskúmava rozhodnutia procesnej a predbežnej povahy. Právo na to, aby vo veci konal nezaujatý a nestranný zamestnanec orgánu verejnej správy má vždy procesný charakter. Ak sa preukáže, že vo veci bolo rozhodnuté zaujatým zamestnancom orgánu verejnej správy, môže mať táto skutočnosť dopad na zákonnosť vo veci vydaného rozhodnutia. V rámci správneho súdnictva sa preto skutočnosť, či vo veci bolo rozhodované nezaujatým a nestranným zamestnancom orgánu verejnej správy preskúmava v rámci prieskumu zákonnosti meritórneho, resp. konečného rozhodnutia. Jedná sa pritom o možný dôvod zrušenia preskúmavaného rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, v zmysle ktorého správny súd zruší preskúmavané rozhodnutie, ak „došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.“
11. Z judikatúry vyplýva, že rozhodnutie orgánu verejnej správy o námietkach je rozhodnutím procesnej povahy, ktoré nemá dopad na subjektívne práva účastníka konania, jeho zákonnosť sa preskúmava spolu s rozhodnutím vo veci samej (Uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vo veci 2Sžfk/34/2020 z 30. marca 2022). Obdobne Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Uznesení sp. zn. 1Sžrk/5/2021 zo dňa 13. júla 2022 konštatoval: „ Z povahy veci súčasne vyplýva, že samotným rozhodnutím o nevylúčení zamestnanca orgánu verejnej správy podľa § 12 ods. 1 správneho poriadku nemôžu byť dotknuté subjektívne práva účastníka správneho konania, pretože tieto sú v danom prípade
spojené až s vydaním meritórneho alebo konečného rozhodnutia a nevyplývajú ani z ďalších okolností veci.“
12. Keďže rozhodnutie žalovaného má procesný charakter a samo o sebe nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka daňového (vyrubovacieho) konania, správny súd dospel k právnemu záveru, že ide o rozhodnutie vylúčené zo súdneho prieskumu v správnom súdnictve (§ 7 písm. e/ SSP). Preto všeobecnú správnu žalobu žalobcu odmietol ako neprípustnú (§ 98 ods. 1 písm. g/ SSP).
14. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
15. Podľa § 175 ods. 1 SSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. a) SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. Správny súd nezistil splnenie podmienok na rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 171 SSP. 17. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia prostredníctvom Správneho súdu v Banskej Bystrici na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).
Poznámka: Uznesenie nepodpísal člen senátu Mgr. Marián Štulajter z dôvodu jeho ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.