Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Sas/3/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX E., právne zastúpený: JUDr. Michal Feciľak, advokát, so sídlom Jesenná 8, 080 05 Prešov, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného – generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.02.2025, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.02.2025.

II. Z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.12.2024 a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.

III. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobca podal na Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) správnu žalobu zo dňa 07.03.2025 (ďalej len „správna žaloba“), ktorá bola doručená správnemu súdu dňa 10.03.2025.

2. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.02.2025 (ďalej ako „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej ako „prvostupňový orgán“) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.12.2024, ktorým sa podľa ust. , a gb o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) priznal žalobcovi od 18.09.2024 starobný dôchodok v sume 228,50 eur mesačne a súčasne sa mu podľa od 01.01.2025 zvýšil starobný dôchodok na sumu 233,30 eur mesačne. Zároveň navrhol, aby mu bola priznaná úplná náhrada trov konania.

II.

Administratívne konanie a zhrnutie napadnutého rozhodnutia

3. Žiadosťou zo dňa 11.11.2024 požiadal žalobca o priznanie starobného dôchodku podľa s dátumom uplatnenia nároku 24.09.2024 (ďalej len „“).

4. O žiadosti zo dňa 11.11.2024 rozhodol prvostupňový orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.12.2024, v ktorom konštatoval, že žalobca dosiahol dôchodkový vek 18.09.2024. Ďalej sa v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa uvádza, že žalobca k tomuto dňu získal 6 245 dní obdobia dôchodkového poistenia. Žalobca podal voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu odvolanie.

5. Podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 09.02.2021 je žalobca poberateľom výsluhového dôchodku podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov, od 01.01.2021.

6. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím tak, ako je uvedené vyššie v tomto rozsudku. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa uvádza, že nakoľko žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, v rozsahu 33 rokov a 161 dní, túto dobu služby nebolo možné zhodnotiť podľa a podľa . Zamestnanie žalobcu v služobnom pomere colníka bolo zaradené v III. pracovnej kategórii, z čoho vyplýva, že nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií, preto nie je možné v tomto prípade aplikovať , podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. alebo II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

III.

Správna žaloba

7. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného, rovnako ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzali z nesprávne zisteného skutkového stavu veci, z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nesprávnej aplikácie platných právnych noriem. Nakoľko doba dôchodkového poistenia bola posúdená nesprávne, došlo k vydaniu nesprávnych rozhodnutí.

8. Žalobca odpracoval mimo colnej správy 17 rokov a 40 dní, počas ktorých bol dôchodkovo poistený. V colnej správe však žalobca odpracoval 33 rokov a 161 dní, ktoré síce boli zhodnotené pri nároku žalobcu na výsluhový dôchodok, avšak neexistuje zákonný dôvod, pre ktorý by na predmetné obdobie nemalo byť prihliadané aj pri rozhodovaní žalovaného o nároku na starobný dôchodok. Argumentácia žalovaného, že práca colníka nebola zaradená do I. ani do II. pracovnoprávnej kategórie je nesprávna a nemá žiadne opodstatnenie, keďže pracovnoprávne kategórie upravovali iba vek odchodu do dôchodku.

9. Pochybenie žalovaného spočíva v tom, že pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy celú dobu dôchodkového poistenia, ale iba dobu, ktorá nebola hodnotená pri rozhodovaní o priznaní výsluhového dôchodku. Žalovaný mal správne do doby dôchodkového poistenia započítať aj celé obdobie hodnotené na určenie sumy výsluhového dôchodku. Postupom žalovaného došlo k úplnému vylúčeniu zhodnotenia dosiahnutej doby služobného pomeru v dávke starobného dôchodkového zabezpečenia, čím došlo k jeho znevýhodneniu oproti poistencom, ktorí dosiahli celú dobu dôchodkového poistenia len vo všeobecnom systéme.

10. Žalovaný, rovnako ako aj prvostupňový orgán rozhodoval a rozhodol v rozpore s ustanoveniami článku 33 Dohovoru č. 128, ako aj v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

IV.

Vyjadrenie žalovaného

11. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 08.04.2025 uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava právneho posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok.

12. Na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia, podľa potvrdenia o dobe výkonu štátnej služby, bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej vojenskej služby alebo prípravnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej

výkonu od 31.03.1981 do 30.03.1983, doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 01.08.1989 do 31.12.2020. Na nárok a určenie sumy priznanej dávky mu bola zhodnotená celková doba služby služobného pomeru v rozsahu 33 rokov a 161 dní.

13. Nakoľko žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, na nárok na starobný dôchodok dobu služby v rozsahu 33 rokov a 161 dní mu nebolo možné zhodnotiť podľa a podľa zákona číslo .

14. Zamestnanie žalobcu v služobnom pomere colníka nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií, preto nie je možné v tomto prípade aplikovať , podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. alebo II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

15. Námietka žalobcu týkajúca sa zhodnotenia obdobia služobného pomeru pre určenie sumy starobného dôchodku nie je dôvodná, nakoľko mu bol priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu výkonu zamestnania nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií.

16. Žalobca v replike zo dňa 23.04.2025 zotrval na obsahu podanej správnej žaloby v celom rozsahu, pričom zdôraznil, že doba služobného pomeru v colnej správe sa zhodnocuje na účely starobného dôchodku.

V.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

17. Podľa , poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

18. Podľa , dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, a 274 neustanovuje inak.

19. Podľa , po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe má osoba, ktorá dosiahla ustanovený vek, nárok na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Zo systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe možno zabezpečiť aj osobu, ktorá po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na tomto systéme dosiahla ustanovený počet odpracovaných rokov.

20. Podľa c ods. 1 , medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

21. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

22. Podľa , obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

23. Podľa , za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia

dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania.

24. Podľa , za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

25. Podľa , nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

VI.

Právny názor správneho súdu

26. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd v konaní v sociálnych veciach, po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie prvostupňového orgánu, oboznámil sa s administratívnym spisom, v medziach vznesených námietok a vyjadrení účastníkov konania prednesených v písomných vyjadreniach, preskúmal rozhodnutie i nad rámec vznesených námietok postupom podľa a SSP a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná.

27. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým sa podľa ust. , a b priznal žalobcovi od 18.09.2024 starobný dôchodok v sume 228,50 eur mesačne a súčasne sa mu podľa od 01.01.2025 zvýšil starobný dôchodok na sumu 233,30 eur mesačne.

28. Právnou otázkou, ktorá bola rozhodujúca pre posúdenie nároku žalobcu, bolo či sa má na žalobcu, pôvodne zaradeného v III. pracovnej kategórii, uplatniť čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 spôsobom predpokladaným ustálenou rozhodovacou praxou pre výsluhových dôchodcov s priznaným výsluhovým dôchodkom podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorí boli zaradení v I. a II. kategórii funkcií.

29. V úvode právneho posúdenia správny súd uvádza, že výkon zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. výkon služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií sa netýka vymedzenia dôb dôchodkového poistenia, ktoré sú upravené v a preto nie je pre určenie rozsahu doby dôchodkového poistenia určujúci. Má vplyv len na zníženie dôchodkového veku a určenie sumy starobného dôchodku, ktorého výpočet je výhodnejší. Započítateľnosť jednotlivých dôb dôchodkového poistenia však neovplyvňuje. Napokon žalobca nevykonával a ani netvrdil, že vykonával službu vo zvýhodnenej kategórii funkcií a nedomáhal sa ani zníženia dôchodkového veku, žiadosť o starobný dôchodok doručil prvostupňovému orgánu až po dosiahnutí dôchodkového veku 62 rokov. Konštantná judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok sp. zn. 7So/138/2011, sp. zn. 9So/176/2015) týkajúca sa potreby započítať aj poberateľovi výsluhovej dávky celú dobu dôchodkového poistenia a v nej dosiahnuté zárobky s následným pomerným krátením sumy dôchodkovej dávky zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia/poistenia o sumu zodpovedajúcu zhodnotenej dobe služby sa vzťahuje aj na colníkov, pretože pojmom „policajt“ sa v zmysle označuje aj colník. To znamená, že judikatúra nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I. alebo II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcu zníženie dôchodkového veku. Vo všeobecnosti z nej vyplýva nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenia v zmysle Dohovoru č. 128.

30. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca žiadosťou spísanou dňa 11.11.2024 požiadal o dávku starobného dôchodku odo dňa 24.09.2024. Prvostupňový orgán v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že

nakoľko žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok v rozsahu 33 rokov a 161 dní, túto dobu služby nebolo možné zhodnotiť podľa a .

31. Pri určovaní výšky starobného dôchodku vychádzal prvostupňový orgán zo skutočnosti, že žalobca je od 01.01.2021 poberateľom výsluhového dôchodku. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho sumu mu bola zhodnotená doba služobného pomeru v colnej správe od 01.08.1989 do 31.12.2020 vo funkcii colník v III. pracovnej kategórii a doba výkonu vojenskej služby od 31.03.1981 do 30.03.1983. Pretože za obdobie výkonu služby v colnej správe získal nárok na výsluhový dôchodok, podľa , toto obdobie mu žalovaný s odkazom na ustanovenia nezapočítal ako obdobie dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. V konaní medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalobca dosiahol dôchodkový vek a ani to, že žalobca je od 01.01.2021 poberateľom výsluhového dôchodku. Spornou bola otázka započítania doby 33 rokov a 161 dní, zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia, pričom pre účely nároku na dôchodok zo všeobecného systému žalovaný zhodnotil iba obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 17 rokov a 40 dní.

32. Správny súd vyhodnotil ako dôvodné žalobné námietky žalobcu, ktorými namietal, že rozhodnutia orgánov verejnej správy boli vydané v rozpore s čl. 33 Dohovoru č. 128, pričom pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku mali orgány verejnej správy postupovať tak, že mali zohľadniť všetky doby poistenia (doby služby z osobitného systému a zo všeobecného systému) a starobný dôchodok primerane krátiť k dobe trvania služobného pomeru žalobcu, ktorá bola rozhodujúca pre výšku výsluhového dôchodku. Z právneho záveru, vysloveného v rozsudku NS SR sp. zn. 1So/2/2015 zo dňa 24.08.2016 vyplýva, že primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“

33. Zo záverov rozhodovacej praxe vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 Zákona o sociálnom poistení a určenie sumy starobného dôchodku, mal prvostupňový orgán žalobcovi zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, teda obdobie získané vo všeobecnom, ako aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mal vypočítať teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj vo všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku je potom potrebné podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by mu patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky (na porovnanie rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/176/2015 zo dňa 27.09.2017). Žalobcovi následne vzniká nárok na starobný dôchodok v sume, ktorá je zisteným rozdielom medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by mu vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, pričom určenú teoretickú výšku starobného dôchodku je možné skrátiť najviac vo výške výsluhovej dávky.

34. Žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán nepostupovali správne a v súlade so zákonom a ustálenou judikatúrou NS SR, ak pre účely nároku na starobný dôchodok vylúčili žalobcovi obdobie dôchodkového poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia, t. j. 33 rokov a 161 dní štátnej služby colníka, týmto postupom mu tak odňali jeho dôchodkový nárok vyplývajúci zo získaného obdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme.

VII.

Záver

35. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel správny súd k záveru, že preskúmavané rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu nie sú v súlade so zákonom, nakoľko vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Preto preskúmavané rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu správny súd zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie podľa .

36. V ďalšom konaní prvostupňový orgán verejnej správy opätovne posúdi nárok žalobcu na priznanie starobného dôchodku podľa , a to v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a všeobecných súdov. Prvostupňový orgán verejnej správy bude zároveň povinný svoje rozhodnutie odôvodniť takým spôsobom, aby toto odôvodnenie zodpovedalo požiadavke na riadne odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy.

37. O trovách konania rozhodol správny súd podľa a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci ( ).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , SSP a a contr.), o ktorej rozhodne Najvyšší správny súd SR ako kasačný súd ( ).

Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Košiciach ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ).

Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).