Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Sas/2/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Jitkou Mlynarčíkovou, PhD., LL.M., v právnej veci žalobcu: Mgr. František Baraniak, advokát, so sídlom M. R. Štefánika 1824/43, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 55 980 473, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska č. 8, 812 67 Bratislava, IČO: 30 794 536, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.s. UPS/US1/SSZOSK/BEZ/2024/14238, Č.z. 2024/75721 zo dňa 16. 04. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žalobca doručil na Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Námestovo dňa 29. 12. 2023 žiadosť zo dňa 27. 12. 2023 o priznanie postavenia chráneného pracoviska podľa o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších (ďalej len „Zákon o službách zamestnanosti“) na adrese A. B. C. XXXX/XX, XXX XX D. E.. Žalobca ako predmet činnosti chráneného pracoviska v žiadosti uviedol poskytovanie právnych služieb podľa o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) Mgr. Františkom Baraniakom, advokátom. Predmetná žiadosť bola Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Námestovo elektronicky odstúpená dňa 18. 01. 2024 Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín a následne i prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. dňa 22. 01. 2024.

2. O žiadosti žalobcu o priznanie chráneného pracoviska rozhodol Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín (ďalej len „orgán verejnej správy prvého stupňa“) ako orgán verejnej správy príslušný na konanie podľa § 13 ods. 2 písm. b) a Zákona o službách zamestnanosti a o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodnutím Č. k.: DK1/OAOTPP/ZAM/2024/3784, Č. z: 2024/9790 zo dňa 15. 02. 2024 tak, že nepriznal podľa , ods. 3, 4 a 5 Zákona o službách zamestnanosti postavenie chráneného pracoviska účastníkovi konania (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). V odôvodnení predmetného rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že nebola splnená podmienka, že v prípade žalobcu ide o občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce, nakoľko žalobca bol zamestnaný na pracovný pomer v termíne od 01. 09. 2011 do 31. 12. 2023. Orgán verejnej správy prvého stupňa tiež v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť fyzickej osoby - žalobcu bola Sociálnou poisťovňou určená na 65 %. Konanie bolo podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa začaté dňom doručenia žiadosti na miestne príslušný úrad, a to Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, dňom 18. 01. 2024. Na konanie

sa preto nevzťahuje prechodné ustanovenie § 72ax Zákona o službách zamestnanosti. Orgán verejnej správy prvého stupňa postupoval podľa Zákona o službách zamestnanosti v znení účinnom od 01. 01. 2024, a teda i v zmysle novelizovaného ustanovenia Zákona o službách zamestnanosti v zmysle zo dňa 06. 12. 2022 s účinnosťou od 01. 01. 2024.

3. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím Č.s. UPS/US1/SSZOSK/ BEZ/2024/14238, Č.z. 2024/75721 zo dňa 16. 04. 2024 tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol dôvody rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, dôvody podaného odvolania žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu, vyjadrenie orgánu verejnej správy prvého stupňa k podanému odvolaniu v rámci predloženia odvolania spolu so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu. Následne žalovaný uviedol, že orgán verejnej správy prvého stupňa dostatočne posúdil skutkovú a právnu stránku veci a rozhodol v súlade so zákonom a odvolacie dôvody sú právne irelevantné pre zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Žiadateľ o priznanie postavenia chráneného pracoviska musí splniť podmienky uvedené v § 55 Zákona o službách zamestnanosti, pričom jednou z podmienok je, aby bol žiadateľ občan so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce, za ktorého sa podľa § 55 ods. 3 písm. b) Zákona o službách zamestnanosti považuje fyzická osoba, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím a ktorá má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a ktorá najmenej šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom bola prijatá do pracovného pomeru na pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku alebo v ktorom začala vykonávať alebo prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť, nebola zamestnancom, nebola v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru a nevykonávala alebo neprevádzkovala samostatnú zárobkovú činnosť okrem vykonávania činností podľa § 6 ods. 2 Zákona o službách zamestnanosti. Žalovaný sa stotožnil s orgánom verejnej správy prvého stupňa, že žalobca nespĺňa uvedenú podmienku, nakoľko pred podaním žiadosti o priznanie postavenia chráneného pracoviska bol zamestnancom od 01.09.2011 do 31.12.2023. K odvolacej námietke týkajúcej sa začatia správneho konania vo veci priznania postavenia chráneného pracoviska žalovaný uviedol s poukazom na § 55 ods. 2 a ods. 5 Zákona o službách zamestnanosti (s účinnosťou do 31.12.2023, ako aj s poukazom na § 55 ods. 5 Zákona o službách zamestnanosti (s účinnosťou od 01.01.2024), že vecná a miestna príslušnosť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na rozhodovanie o priznaní postavenia chráneného pracoviska je jasne upravená a je ním ten úrad, v ktorého územnom obvode sa má zriadiť pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím, resp. občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce. Účastník konania vo svojej žiadosti o priznanie postavenia chráneného pracoviska, ktorú podal dňa 29. 12. 2023 na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, uviedol ako miesto, kde sa zriaďuje pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím adresu A. B. C. XXXX/XX, XXX XX D. E., a preto príslušným úradom na rozhodovanie o priznaní postavenia chráneného pracoviska bol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, ktorému bola žiadosť účastníka konania doručená dňa 18. 01. 2024. Týmto dňom bolo začaté správne konanie v danej veci a orgán verejnej správy prvého stupňa bol povinný postupovať podľa Zákona o službách zamestnanosti účinného od 01.01.2024, tak ako to vyplýva aj z § 72ax Zákona o službách zamestnanosti, v zmysle ktorého úrad postupuje len v tom prípade, ak bolo konanie začaté do 31.12.2023. K námietke predpojatosti, ktorú vzniesol žalobca v rámci odvolania, voči riaditeľke orgánu verejnej správy prvého stupňa a k námietke predpojatosti všetkých zamestnancov úradu, ktorí sú služobne podriadení riaditeľke, žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v správnom konaní môže byť vylúčený len konkrétny zamestnanec orgánu verejnej správy, nie celý orgán verejnej správy, pričom za predpojatého nemožno považovať zamestnanca z dôvodu, že v správnom konaní vydal rozhodnutie, s ktorým účastník konania nesúhlasí. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 30. 04. 2024.

Správna žaloba

4. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu (31. 05. 2024) na Správny súd v Banskej Bystrici, ktorou sa domáhal, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a vec vrátil žalovanému s právnym názorom na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobca v správnej žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu podľa (i) (tvrdiac, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe

neúčinného právneho predpisu); (ii) 191 ods. 1 písm. b) (tvrdiac, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané orgánom, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený; (iii) 191 ods. 1 písm. c) (tvrdiac, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci); (iv) (tvrdiac, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov); (v) (tvrdiac, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci) a (vi) (tvrdiac, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej).

5. Žalobca v správnej žalobe v podstatnom dôvodil, že (i) orgány verejnej správy na žiadosť žalobcu o priznanie postavenia chráneného pracoviska aplikovali Zákon o službách zamestnanosti v znení účinnom od 01. 01. 2024 v rozpore so zásadou zákazu retroaktivity právnych noriem, ktorý v čase podania žiadosti žalobcu dňa 29. 12. 2023 nebol účinný, pričom správne konanie bolo začaté už podaním žiadosti na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v Námestove dňa 29. 12. 2023 a orgány verejnej správy vychádzajú z nesprávnej interpretácie príslušného znenia právnych predpisov, ktoré upravujú začatie konania vo veci v zmysle § 55 Zákona o službách zamestnanosti; (ii) ustanovenie § 55 ods. 2 Zákona o službách zamestnanosti v znení účinnom do 31. 12. 2023 nie je možné vykladať tak, že jediným príslušným orgánom na podanie žiadosti o priznanie postavenia chráneného pracoviska je len Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, pričom na základe ústavne konformného výkladu podľa príslušnosť na prijímanie žiadostí o priznanie postavenia chráneného pracoviska vyplýva aj Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Námestove s tým, že ak tento usúdi, že nie je na konanie miestne príslušný, podanie v súlade s Správneho poriadku postúpi na miestne príslušný úrad; (iii) dňa 26. 02. 2024 žalobca podal námietku predpojatosti riaditeľky orgánu verejnej správy prvého stupňa a všetkých jeho zamestnancov podriadených riaditeľke spolu s návrhom na delegáciu veci z dôvodu, že žalobca bol zamestnávateľom (advokátom – JUDr. Jozefom Polákom) poverený zastupovaním protistrany, a to exmanžela riaditeľky orgánu verejnej správy prvého stupňa v sporovom konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom o tomto procesnom návrhu (námietke predpojastosti a návrhu na delegáciu veci) pred vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaného nebolo nijakým spôsobom meritórne rozhodnuté a prvostupňové rozhodnutie bolo vydané zo strany vylúčeného zamestnanca v rozpore s a 2 Správneho poriadku; (iv) orgány verejnej správy aplikovali ustanovenia Zákona o službách zamestnanosti v rozpore s jeho účelom ako aj Správnym poriadkom, čo viedlo k vylúčeniu možnosti žalobcu uchádzať sa o akýkoľvek príspevok poskytovaný zo strany úradu práce sociálnych vecí a rodiny a štátu na zriadenie a udržanie chránenej dielne; (v) napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, pretože žalovaný nevzhliadol dôvodnosť námietky predpojatosti, ani návrhu na delegáciu veci a len mechanicky a stroho citoval príslušné ustanovenia Zákona o službách zamestnanosti v neúčinnom znení, t.j. v znení platnom do 31. 12. 2023; (vi) orgán verejnej správy nedostatočne zistil skutkový stav na riadne posúdenie veci, nakoľko nevykonal ani jeden z dôkazov, ktoré žalobca navrhol v podaní zo dňa 04. 02. 2024; (vii) úradné záznamy, na ktoré žalovaný odkazuje v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, netvorili obsah administratívneho spisu v čase podania výzvy orgánu verejnej správy prvého stupňa na podanie vyjadrenia žalobcu k podkladom rozhodnutia; (viii) orgán verejnej správy prvého stupňa porušil , , , a nasl. Správneho poriadku, nakoľko nezaslal žalobcovi vyjadrenie orgánu verejnej správy prvého stupňa k odvolaniu žalobcu na vyjadrenie, resp. zaujatie stanoviska, čím bol porušený princíp kontradiktórnosti; (ix) žalovaný nijako nereagoval ani na žiadosť žalobcu zo dňa 09. 04. 2024 a oznámenie spisovej značky odvolacieho konania, (x) napadnuté rozhodnutie žalovaného je zmätočné, arbitrárne a závery žalovaného v napadnutom rozhodnutí sú účelové, zavádzajúce a nepravdivé, pričom vydaním výzvy orgánom verejnej správy prvého stupňa sp. zn. DK1/OAOTPP/ ZAM/2024/3784 zo dňa 02. 02. 2024 a jeho postupom došlo k porušeniu princípu legitímnych očakávaní žalobcu, ktorý je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť oproti inej zdravej osobe v rozsahu 65 %, invalidným dôchodcom a advokátom zapísaným do zoznamu advokátov vedeným Slovenskou advokátskou komorou od 12. 12. 2023, pričom doktrína legitímneho očakávania pripomína zásadu, že pri rozhodovaní v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch má orgán verejnej moci postupovať tak, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely, ako i zásadu zákazu prekvapivých rozhodnutí orgánov verejnej moci; (xi) napadnuté rozhodnutie žalovaného je v rozpore so o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o byrokracii“), keď pre orgán verejnej správy nemá byť problémom, aby v rámci svojich informačných systémov priradili žiadosti účastníka

konania spisovú značku konania bezprostredne po podaní žiadosti a rovnako pre orgán verejnej správy nemá predstavovať žiaden problém to, aby v rámci svojich informačných systémov podanie v súlade s § 20 Správneho poriadku postúpili, a preto neobstojí argumentácia orgánov verejnej správy, že správne konanie začalo až momentom zaevidovania žiadosti účastníka konania na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín; (xii) procesným pochybením orgánov verejnej správy je, že o žiadosti nebolo rozhodnuté v zákonnej 30 dňovej lehote a nebolo vydané ani rozhodnutie o predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia, čím došlo k porušeniu § 49 ods. 1 a 2 Správneho poriadku; (xiii) napadnuté rozhodnutie neobstojí ani v zmysle imperatívov uvedených v a písm. c) . Žalobca v závere správnej žaloby navrhol doplniť dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom zamestnankýň orgánu verejnej správy prvého stupňa A. A. A. a F. G. G. a navrhol, aby bolo za účelom prejednania správnej žaloby nariadené správnym súdom pojednávanie.

Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 13. 08. 2024 uviedol, že žalobca vystupujúci ako advokát podal dňa 29. 12. 2023 žiadosť o priznanie postavenia chráneného pracoviska zo dňa 27. 12. 2023 na nepríslušnom orgáne verejnej správy, a to na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Námestovo, pričom podľa § 18 ods. 2 Správneho poriadku „je konanie začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť.“ Žalovaný s poukazom tak na znenie ustanovenia § 55 ods. 5 prvá veta Zákona o službách zamestnanosti v znení účinnom od 01. 04. 2023 do 31. 12. 1023, ako i v znení účinnom od 01. 01. 2024 do 14. 05. 2024 poukázal na to, že o priznaní postavenia chráneného pracoviska sa žiada a o žiadosti rozhoduje úrad, v ktorého územnom obvode sa zriaďuje pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím. Trvalý pobyt účastníka konania je pre určenie miestnej príslušnosti úradu práce sociálnych vecí a rodiny v danej veci bez právneho významu, pričom žalobca žiadal o priznanie postavenia chráneného pracoviska pre pracovné miesto zriadené/zriaďované v obci Dolný Kubín v okrese Dolný Kubín. S poukazom na druhá veta o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) je okres Dolný Kubín územným obvodom Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín. Miestne nepríslušný Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Námestovo postúpil podľa Správneho poriadku žiadosť žalobcu vecne, funkčne a miestne príslušnému Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín dňa 18. 01. 2024, kedy začalo správne konanie o žiadosti. Žalovaný citoval ustanovenie Zákona o službách zamestnanosti v znení účinnom od 01. 01. 2024 do 14. 07. 2024, v zmysle ktorého: „občan so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce na účely Zákona o službách zamestnanosti je fyzická osoba, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím a ktorá má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a ktorá najmenej 6 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom bola prijatá do pracovného pomeru na pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku alebo v ktorom začala vykonávať alebo prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť, nebola zamestnancom...“. Žalovaný poukázal na to, že žalobca bol zamestnancom zamestnávateľa JUDr. Jozefa Poláka, advokáta, IČO : 37 981 765 od 01. 09. 2011 do 31. 12. 2023, pričom do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory bol podľa Zákona o advokácii zapísaný od 01. 01. 2024. Žalobca nie je advokátom od 12. 12. 2023, kedy zložil sľub advokáta, ale až od zapísania do zoznamu advokátov. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobca bol upovedomený o predložení odvolania orgánom verejnej správy prvého stupňa žalovanému ako odvolaciemu orgánu v súlade s Správneho poriadku, pričom toto upovedomenie bolo žalobcovi doručené dňa 19. 03. 2024. Orgán verejnej správy nemal podľa žalovaného právo a ani povinnosť doručiť žalobcovi interný list označený ako „Predloženie odvolania č. DK1/OAOTPP/ZAM/2024/3784“ zo dňa 15. 03. 2024. Žalovaný navrhol správnemu súdu, aby správnu žalobu zamietol.

Replika žalobcu

7. Žalobca v replike zo dňa 18. 10. 2024 k tvrdeniu žalovaného, že trvalý pobyt účastníka konania nie je pre určenie miestnej príslušnosti úradu práce sociálnych vecí a rodiny relevantný uviedol, že toto nemôže obstáť, nakoľko výklad ustanovenia § 55 ods. 5 prvá veta Zákona o službách zamestnanosti v znení účinnom od 01. 04. 2023 do 31. 12. 2023, ako i v znení účinnom od 01. 01. 2024 do 14. 07. 2024 zo strany žalovaného nezohľadňuje špecifické okolnosti prípadu, a preto je z ústavného hľadiska

neudržateľný. Žalobca uviedol, že má trvalý pobyt v obci G., ktorá patrí do územného obvodu Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Námestovo, pričom sídlo advokátskej kancelárie má z ekonomických a iných dôvodov Dolnom Kubíne. Advokáciu vykonáva samostatne v zmysle § 12 ods. 1 písm. a) Zákona o advokácii a ku dňu podania žiadosti a ani ku dňu podania repliky nemá zamestnanca. Žalobca uviedol, že žiadne pracovné miesto nezriaďoval a ani zriadiť nemohol, keďže on sám je občanom so zdravotným postihnutím a advokáciu nemožno vykonávať samostatne na základe pracovného pomeru. Žalobca tiež uviedol, že nežiadal o priznanie postavenia chráneného pracoviska pre pracovné miesto, ale pre seba ako občana s ťažkým zdravotným postihnutím a žiadosť podal podľa jeho názoru na príslušný Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Námestovo s tým, že správne konanie sa začalo už dňom doručenia žiadosti dňa 29. 12. 2023. Podľa žalobcu ust. § 55 ods. 5 prvá veta Zákona o službách zamestnanosti na takýto špecifický prípad nepamätá. Žalovaný nejednoznačný text Zákona o službách zamestnanosti pochopil iným spôsobom, čím nastal prípad porušenia princípu rovnakého zaobchádzania. V ďalšom žalobca poukazoval na ústavne konformný výklad právnych predpisov a v tejto spojitosti i na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 294/2012 zo dňa 07. 02. 2013. Skutočnosť, že žalobca nemal v čase podania žiadosti pridelené IČO mohla byť zo strany orgánu verejnej správy považovaná nanajvýš za nedostatok žiadosti, ktorý zakladá výlučne len právo na zaslanie výzvy na doplnenie neúplnej žiadosti. Vo vzťahu k zaregistrovaniu žalobcovej žiadosti Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín dňa 18. 01. 2024 žalobca uviedol, že z jeho strany nebolo možné ovplyvniť interný procesný postup Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Námestovo a ani Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín pri registrovaní jeho žiadosti zo dňa 29. 12. 2023. Žalobca tvrdil, že ku dňu podania žiadosti spĺňal všetky náležitosti v zmysle § 3 ods. 1 Zákona o advokácii k tomu, aby ho Slovenská advokátska komora zapísala do zoznamu advokátov. Žiadosť o zápis do zoznamu advokátov podal dňa 06. 10. 2023, pričom sľub advokáta zložil dňa 12. 12. 2023, Žalobca uviedol, že z jeho strany nebolo možné ovplyvniť dátum, kedy ho Slovenská advokátska komora predvolá na zloženie sľubu advokáta a ani dátum zápisu do zoznamu advokátov, pričom sa odôvodnene spoliehal na to, že Slovenská advokátska komora tak urobí v lehote podľa § 3 ods. 1 Zákona o advokácii, t.j. do dvoch mesiacov odo dňa doručenia žiadosti. Podľa žalobcu žalovaný dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy vo vyjadrení k správnej žalobe nenamietal. Proces, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia označil žalobca za nezákonný. Orgány verejnej správy odmietli žalobcovi oznámiť spisovú značku odvolacieho konania, čím ho vylúčili z možnosti uplatňovať jeho práva a do obsahu spisového materiálu po podaní odvolania boli doplnené úradné záznamy, ktoré neboli súčasťou spisu ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia a o ich obsahu nemá žalobca do dnešného dňa vedomosť. Žalobca napokon zotrval na svojom žalobnom návrhu formulovanom v správnej žalobe. K replike žalobca pripojil právnu vetu Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 294/2012, lekársku správu A. H. I. zo dňa 15. 04. 2024 z detskej kliniky - diabetologickej ambulancie Národného detských chorôb, Limbová 1, 83340 Bratislava, lekársku správu A. J. K., oftalmologičky, zo dňa 22. 05. 2023, 27. 05. 2024, 08. 06. 2023, 06. 07. 2023 a 24. 08. 2023, lekársku správu MUDr. Rastislava Vidu, oftalmológa zo dňa 18. 01. 2024, 15. 02. 2024, 29. 02. 2024, EKG z internej ambulancie spoločnosti JM - INTERNA, s.r.o., laboratórne výsledky zo dňa 08. 02. 2024, lekársku správu z internej ambulancie spoločnosti JM

- INTERNA, s.r.o. od A. L. A. zo dňa 09. 02. 2024, ambulantnú správu A. M. N., oftalmologičky z Očnej ambulancie V. z Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok - fakultná nemocnica zo dňa 28. 09. 2022,lekársku správu A. F. I. primárky nefrologickej ambulancie B. Braun Avitum, DS Dolný Kubín zo dňa 08. 04. 2024.

Duplika žalovaného

8. Žalovaný v duplike zo dňa 11. 11. 2024 zotrval na svojom vyjadrení k správnej žalobe a zdôraznil, že tak ust. § 55 ods. 5 prvá veta Zákona o službách zamestnanosti v znení účinnom od 01. 04. 2023 do 31. 12. 2023, ako i v znení účinnom od 01. 01. 2024 do 14. 07. 2024 upravujú miestnu príslušnosť Úradu práce sociálnych vecí a rodiny tak, že ním je úrad, v ktorého územnom obvode sa zriaďuje pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím (so sťaženým prístupom na trh práce

- s účinnosťou od 01. 01. 2024), t.j. v tomto prípade úrad, v ktorého územnom obvode sa zriaďuje pracovné miesto reprezentované buď pracovným pomerom (zamestnaním) alebo prevádzkovaním (vykonávaním) samostatnej zárobkovej činnosti. Pokiaľ by aj Zákon o službách zamestnanosti osobitne neupravoval miestnu príslušnosť úradov (čo upravuje), miestne príslušným by bol podľa § 7 ods. 1 pred bodkočiarkou Správneho poriadku rovnako Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín. Žalovaný s poukazom na znenie § 55 ods. 1 Zákona o službách zamestnanosti v znení účinnom od 01. 04. 2023 do 31. 12. 2023 uviedol, že „za chránené pracovisko sa považuje aj pracovisko, na ktorom

občan so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatne zárobkovú činnosť“. Žalovaný tiež citoval ustanovenie § 55 ods. 2 písm. b) Zákona o službách zamestnanosti v znení účinnom od 01. 01. 2024 do 14. 07. 2024 v zmysle ktorého „sa za chránené pracovisko na účely zákona o službách zamestnanosti považuje pracovisko, na ktorom občan so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce vykonáva alebo prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť na pracovnom mieste, na ktorom sú pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon prispôsobené zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce, pričom toto chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti tohto občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce.“ Žalovaný tiež citoval ustanovenie § 72ax ods. 1 Zákona o službách zamestnanosti, v zmysle ktorého „sa za občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce podľa § 55 ods. 3 Zákona o službách zamestnanosti v znení účinnom od 01. 01. 2024 považuje i občan so zdravotným postihnutím, ktorý vykonával alebo prevádzkoval samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku k 31. 12. 2023“ s tým, že žalobca k 31. 12. 2023 nevykonával samostatne zárobkovú činnosť a k 31. 12. 2023 bol žalobca zamestnancom zamestnávateľa JUDr. Jozefa Poláka, advokáta, pričom samostatne zárobkovú činnosť začal prevádzkovať od 01. 01. 2024.

Ďalšie vyjadrenie žalobcu

9. Žalobca sa k duplike žalovaného vyjadril podaním zo dňa 17. 12. 2024, v ktorom zopakoval svoju argumentáciu obsiahnutú v správnej žalobe a v replike. Žalobca navyše uviedol, že Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Námestovo nič nebránilo, aby jeho žiadosť podanú dňa 29. 12. 2023 postúpil na Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín ešte do 31. 12. 2023. Zlyhanie orgánu verejnej správy v tomto smere nemôže ísť na ťarchu žalobcu a nemá vplyv na právne účinky začatia správneho konania. Výklad ustanovenia § 55 ods. 5 Zákona o službách zamestnanosti zo strany žalovaného je z ústavného hľadiska neudržateľný, v rozpore s účelom Zákona o službách zamestnanosti a princípmi tzv. dobrej správy v zmysle odporúčania CM/Rec (2007) 7 Výboru ministrov členských štátov Rady Európy zo dňa 20. 06. 2007 o dobrej verejnej správe. Presadzovanie princípov dobrej správy podporuje , Listina základných práv a slobôd a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca ďalej poukazoval na znenie ustanovenia , , , a 3 . Žalobca sa okrem princípu tzv. „dobrej správy“ ďalej venoval princípu rovnosti a zákazu diskriminácie, princípu proporcionality, princípu spoluúčasti, princípu rešpektovania súkromia, princípu transparentnosti, princípu právnej istoty, ako i základným pravidlám konania v zmysle Správneho poriadku. Ďalej poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/12/2009, sp. zn. 1Sžo/32/2014 a Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 275/2018 zo dňa 25. 06. 2019.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

10. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa preskúmal na nariadenom pojednávaní dňa 08. 07. 2025 napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, a to v celom rozsahu ( ), pričom dospel k záveru, že správna žaloba, ktorá je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach upravenou v tretej časti , nie je dôvodná.

11. Žalobca na nariadenom pojednávaní dňa 08. 07. 2025 zotrval na správnej žalobe a dôvodoch v nej uvedených, ako aj na všetkých ostatných vyjadreniach, ktoré predniesol v písomných podaniach. Navrhol, aby správny súd zrušil podľa až g) rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a vec vrátil s právnym názorom žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že by bol radšej zdravý ako žiadal o priznanie chráneného pracoviska a že sa doposiaľ zo strany štátu nedočkal nijakej pomoci, ale skôr administratívnych prekážok. Do kontaktu s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny prichádzal iba pri podávaní každoročných žiadostí o kompenzáciu zvýšených nákladov na stravovanie, ktoré vždy dával na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo. Poukázal na ust. Zákona o službách zamestnanosti v znení účinnom do 31. 12. 2023, ktoré vo svojom obsahu hovorí o chránenom pracovisku, ktoré má byť zriadené, nie ktoré existuje, pričom chránené pracovisko

môže byť aj v mieste trvalého pobytu žiadateľa. Zotrval na argumentácií, že správne konanie začalo dňa 29. 12. 2023 a že mu nemôže mi byť kladené za vinu, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo jeho žiadosť postúpil na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín až dňa 18. 01. 2024. Žalovaný podľa žalobcu v napadnutých rozhodnutiach účelovo aplikoval právnu úpravu Zákona o službách zamestnanosti účinnú od 01. 01. 2024 s poukazom na vlastné procesné pochybenia ohľadom postupovania žiadosti. Celé administratívne konanie označil za neštandardné, čo dával do súvisu s jeho zastupovaním protistrany v konaní o vyporiadanie BSM, kde účastníčkou konania bola riaditeľka orgánu verejnej správy prvého stupňa. Na návrhoch na doplnenie dokazovania uvedených v správnej žalobe, a to na jeho výsluchu ako výsluchu strany v konaní, ako i výsluchu svedkýň - zamestnankýň orgánu verejnej správy prvého stupňa, a to A. A. A. a F. G. G., netrval.

12. Poverená zástupkyňa žalovaného na nariadenom pojednávaní dňa 08. 07. 2025 zotrvala na písomných vyjadreniach žalovaného zo dňa 13. 08. 2024 a zo dňa 11. 11. 2024, vydané napadnuté rozhodnutie označila za zákonné a správne a navrhla správnu žalobu ako nedôvodnú podľa zamietnuť a nepriznať žalobcovi náhradu trov konania. Súčasne uviedla, že žalovaný si náhradu trov konania neuplatňuje.

13. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

15. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vsociálnych veciach.

17. Podľa a d) sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie c) Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, d) Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

18. Podľa § 1 Zákona o službách zamestnanosti v znení účinnom od 01. 01. 2024 do 14. 07. 2024 tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní služieb zamestnanosti.

19. Podľa § 13 ods. 2 písm. b) Zákona o službách zamestnanosti v znení účinnom od 01. 01. 2024 do 14. 07. 2024 do pôsobnosti úradu pri integrácii občanov so zdravotným postihnutím patrí okrem pôsobnosti podľa odseku priznať postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, zrušiť, zmeniť, pozastaviť a zrušiť pozastavenie priznaného postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

20. Podľa § 55 ods. 2 písm. b) Zákona o službách zamestnanosti v znení účinnom od 01. 01. 2024 do 14. 07. 2024 za chránené pracovisko sa na účely tohto zákona považuje pracovisko, na ktorom občan so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce vykonáva alebo prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť na pracovnom mieste, na ktorom sú pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon prispôsobené zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce, pričom toto chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti tohto občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce.

21. Podľa § 55 ods. 3 písm. b) Zákona o službách zamestnanosti v znení účinnom od 01. 01. 2024 do 14. 07. 2024 občan so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím a ktorá má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % v porovnaní so zdravou

fyzickou osobou a ktorá najmenej šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom bola prijatá do pracovného pomeru na pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku alebo v ktorom začala vykonávať alebo prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť, nebola zamestnancom, nebola v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru12) a nevykonávala alebo neprevádzkovala samostatnú zárobkovú činnosť okrem vykonávania činností podľa § 6 ods. 2.

22. Podľa § 55 ods. 4 Zákona o službách zamestnanosti v znení účinnom od 01. 01. 2024 do 14. 07. 2024 podmienkou na priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska je okrem splnenia podmienok podľa odsekov 1 a 2 aj a) vlastníctvo priestoru, nájom priestoru alebo správa priestoru, v ktorom bude zriadená chránená dielňa alebo chránené pracovisko, právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá žiada o priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska; splnenie podmienky vlastníctva priestoru zisťuje úrad, b) rozhodnutie orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva, ktorým povoľuje uvedenie priestoru, v ktorom bude zriadená chránená dielňa alebo chránené pracovisko, do prevádzky60) alebo oznámenie orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva pred začatím prevádzky priestorov,60a) ak sa rozhodnutie orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva, ktorým povoľuje uvedenie priestoru do prevádzky, nevydáva, c) skutočnosť, že právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá žiada o priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, nie je integračným podnikom.

23. Podľa § 55 ods. 5 Zákona o službách zamestnanosti v znení účinnom od 01. 01. 2024 do 14. 07. 2024 postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska priznáva na základe písomnej žiadosti úrad, v ktorého územnom obvode sa zriaďuje pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce. Súčasťou žiadosti o priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska je a) popis pracovnej činnosti, pracoviska a jeho umiestnenia a pracovných podmienok, b) doklad o nájme priestorov, ak právnická osoba alebo fyzická osoba nie je vlastníkom priestorov, alebo písomný súhlas vlastníka priestorov so zriadením chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ak je právnická osoba určená ako správca priestorov na liste vlastníctva, a c) rozhodnutie orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva podľa odseku 4 písm. b) alebo písomné oznámenie orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva pred začatím prevádzky priestorov, ak sa rozhodnutie orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva, ktorým povoľuje uvedenie priestoru do prevádzky, nevydáva.

24. Podľa § 70 ods. 1 Zákona o službách zamestnanosti v znení účinnom od 01. 01. 2024 do 14. 07. 2024 na konanie podľa § 12 písm. l), t), ac) a af) a § 13 ods. 1 písm. e) a ods. 2 písm. b) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,63) ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

26. Podľa § 9 ods. 1 a 2 Správneho poriadku (1) Zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti. (2) Z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa.

27. Podľa § 10 Správneho poriadku účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§ 9), len čo sa o nich dozvie.

28. Podľa § 12 ods. 1 a 2 Správneho poriadku (1) O tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods. 1); ak sa rozhodlo, že zamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho konania. (2) Proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca správneho orgánu z konania nemožno podať samostatné odvolanie.

29. Podľa § 18 ods. 1 a 2 Správneho poriadku (1) Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu. (2) Konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo

správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.

30. Podľa § 19 ods. 1 a 4 Správneho poriadku (1) Podanie možno urobiť písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, alebo ústne do zápisnice. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci treba do troch pracovných dní doplniť v listinnej podobe, v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, alebo ústne do zápisnice. Správny orgán na dodatočné doplnenie podania nevyzýva. Ak osobitný predpis ustanovuje povinnosť použiť na podanie určený formulár, podanie možno urobiť len použitím takého formulára. (4) Podanie sa podáva na vecne a miestne príslušnom orgáne (§ 5 až 7).

31. Podľa § 20 Správneho poriadku ak správny orgán nie je príslušný na rozhodnutie, je povinný podanie bez meškania postúpiť príslušnému správnemu orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania. Ak je nebezpečenstvo z omeškania, správny orgán urobí nevyhnutné úkony, najmä na odvrátenie hroziacej škody.

32. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

33. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

34. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

35. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

36. Predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín Č. k.: DK1/OAOTPP/ZAM/2024/3784, Č. z: 2024/9790 zo dňa 15. 02. 2024, ktorým orgán verejnej správy prvého stupňa nepriznal žalobcovi postavenie chráneného pracoviska podľa § 55 ods. 2 písm. b), ods. 3, 4 a 5 Zákona o službách zamestnanosti na základe jeho žiadosti o priznanie postavenia chráneného pracoviska.

37. Správny súd na úvod poukazuje na to, že Zákon o službách zamestnanosti upravuje právne vzťahy pri poskytovaní služieb zamestnanosti. Pod pojmom „služby zamestnanosti“ treba rozumieť na účely Zákona o službách zamestnanosti systém inštitúcií a nástrojov podpory a pomoci účastníkom trhu práce pri hľadaní zamestnania, zmene zamestnania, obsadzovaní voľných pracovných miest a uplatňovaní aktívnych opatrení na trhu práce s osobitným zreteľom na pracovné uplatnenie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie podľa § 8 Zákona o službách zamestnanosti. Medzi znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie možno zaradiť občana so zdravotným postihnutím (§ 8 ods. 1 písm. h) Zákona o službách zamestnanosti). Občan so zdravotným postihnutím na účely tohto zákona je občan uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu – o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), prípadne o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (§ 9 ods. 1 Zákona o službách zamestnanosti). Skutočnosť, že žalobca spĺňa štatút občana so zdravotným postihnutím v zmysle § 9 Zákona o službách zamestnanosti nebola v konaní medzi účastníkmi konania sporná, keďže miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcom bola Sociálnou poisťovňou určená na 65%. Správny súd tiež uvádza, že Zákon o službách zamestnanosti upravuje v rámci aktívnych opatrení na trhu práce i opatrenia a príspevky podporujúce zvyšovanie zamestnanosti a udržanie existujúcich pracovných miest aj výslovne vo vzťahu k občanom so zdravotným postihnutím. V danom prípade konkrétne ide o inštitút priznania postavenia chráneného pracoviska (§ 55 Zákona o službách zamestnanosti), ktorý spolu s inštitútom chránenej dielne predstavuje rozšírenie možností pracovného uplatnenia občanov so zdravotným postihnutím.

38. Inštitúty chránenej dielne a chráneného pracoviska, ktoré sú normatívne vymedzené a konkretizované v ust. § 55 Zákona o službách zamestnanosti, boli modifikované prostredníctvom ktorým sa mení a dopĺňa o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „“) s účinnosťou od 01. 01. 2024. Medzi legislatívne zmeny zrealizované možno okrem iného zaradiť i zavedenie novej legálnej definície pojmu chránené pracovisko () ako i inkorporovanie novej kategórie účastníkov právnych vzťahov zamestnanosti „občan so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce“ do obsahovej matérie Zákona o službách zamestnanosti (). bola v porovnaní s dovtedajším stavom v ust. zavedená s účinnosťou od 01. 01. 2024 nová presnejšia legálna definícia základného pojmu „chránené pracovisko“ v závislosti od viacerých novo- definovaných zákonných kritérií: i) ide o pracoviská zriadené právnickou osobou alebo fyzickou osobou, na ktorých je zamestnaný občan so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce ( Zákona o službách zamestnanosti) alebo na ktorom občan so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť ( Zákona o službách zamestnanosti); ii) ide o pracovisko, na ktorom právnická osoba alebo fyzická osoba zriadi presne jedno pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce, resp. na ktorom presne jeden občan so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť; iii) ide o pracovisko, na ktorom pracuje (fakticky) 100 % občanov so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce, t. j. presne jeden takýto občan; iv) občan so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce je zamestnaný v rámci možnosti podľa Zákona o službách zamestnanosti v pracovnom pomere; v) ide o občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce; vi) pracovné podmienky vrátane rozvrhnutia pracovného času a nárokov na pracovný výkon sú prispôsobené zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce; vii) pracovné miesto obsadené na chránenom pracovisku občanom so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce nie je zriadené v chránenej dielni, t. j. súbeh je vylúčený. Všetky vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky sú zákonom upravené v kogentnej forme.

39. Orgány verejnej správy v napadnutých rozhodnutiach uzavreli, že žalobca nespĺňa definíciu pojmu „občan so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce“. Správny súd uvádza, že vo väzbe na zavedenú novú definíciu chránenej dielne (v ) a novú definíciu chráneného pracoviska (v ) sa v rámci jednotlivých inštitútov s účinnosťou od 01. 01. 2024 obsahovo vymedzil i pojem „občan so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce“ (). Podľa Zákona o službách zamestnanosti (účinnosť od 01. 01. 2024) je občan so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce na účely Zákona o službách zamestnanosti fyzická osoba, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím a ktorá má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a ktorá najmenej šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom bola prijatá do pracovného pomeru na pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku alebo v ktorom začala vykonávať alebo prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť, nebola zamestnancom, nebola v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru a nevykonávala alebo neprevádzkovala samostatnú zárobkovú činnosť okrem vykonávania činností podľa Zákona o službách zamestnanosti.“

40. Žalobca v správnej žalobe v tejto spojitosti predovšetkým namietal, že na žiadosť žalobcu o priznanie postavenia chráneného pracoviska doručenej Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo dňa

29. 12. 2023 orgány verejnej správy aplikovali neúčinný právny predpis, a to Zákon o službách zamestnanosti v znení účinnom od 01. 01. 2024, keďže mali za to, že administratívne konanie sa začalo až dňom 18. 01. 2024, kedy bola žiadosť žalobcu odstúpená na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín.

41. Správny súd predmetnú žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 27. 12. 2023 požiadal o priznanie postavenia chráneného pracoviska, pričom ako adresu chráneného pracoviska uviedol sídlo advokátskej kancelárie na ul. M. R. Štefánika 1824/43, 026 01 Dolný Kubín. Predmetnú žiadosť adresoval Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, pričom v zmysle podacej pečiatky bola žiadosť o priznanie postavenia chráneného pracoviska doručená Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo dňa 29. 12. 2023. Správny súd uvádza, že v ust. § 70 ods. 1 Zákona o službách zamestnanosti sú uvedené prípady, v ktorých vo svojom konaní rozhoduje žalovaný - Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa Správneho poriadku. ktorým sa mení a dopĺňa Zákon o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony došlo s účinnosťou od 01. 05. 2017 k rozšíreniu procesných pravidiel všeobecného predpisu o správnom konaní (Správneho poriadku) aj na konania týkajúce sa priznávania, zrušenia, zmeny, pozastavenia postavenia chránenej dielne a chráneného pracoviska a vydávania duplikátu dokladu o priznanom postavení chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Správne konanie sa podľa Správneho poriadku môže začať dvomi spôsobmi, a to na základe návrhu účastníka konania alebo z úradnej moci. V danom prípade ide o návrhové konanie, postavené na vôli subjektu. Žalobca disponoval konaním ako takým, t.j. procesným úkonom (žiadosťou zo dňa 27. 12. 2023 na tlačive) vo vzťahu k orgánu verejnej správy. V žiadosti o priznanie postavenia chráneného pracoviska zo dňa 27. 12. 2023 žalobca uviedol, že adresou chráneného pracoviska - advokátskej kancelárie bude: ul. M. R. Štefánika 1824/43, 026 01 Dolný Kubín. Podľa ust. Zákona o službách zamestnanosti v znení účinnom od 01. 01. 2024 do 14. 07. 2024 „postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska priznáva na základe písomnej žiadosti úrad, v ktorého územnom obvode sa zriaďuje pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce.“ Aj podľa ust. prvá veta Zákona o službách zamestnanosti v znení účinnom od 01. 04. 2023 do 31. 12. 2023 platilo do konca roka 2023, že „o priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska môže písomne požiadať právnická osoba alebo fyzická osoba úrad, v ktorého územnom obvode zriadi pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím.“. Z citovaného znenia ust. Zákona o službách zamestnanosti v znení účinnom do 31. 12. 2023, ako i od 01. 01. 2024 vyplýva, že právomoc priznávať postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska bola a je i naďalej zverená úradu, v ktorého územnom obvode sa zriadi pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím, resp. pre občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce (v znení účinnom od 01. 01. 2024). V danom prípade bol týmto úradom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, keďže žalobca v žiadosti o priznanie postavenia chráneného pracoviska sám uviedol ako adresu chráneného pracoviska sídlo advokátskej kancelárie, ktoré malo byť zriadené na adrese A. B. C. XXXX/XX v meste Dolný Kubín, a preto pokiaľ žalobca podal žiadosť o priznanie postavenia chráneného pracoviska na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, tak ju podal na miestne nepríslušný úrad. Správny súd nepovažuje za dôvodnú ani argumentáciu prednesenú žalobcom na nariadenom pojednávaní, že „do kontaktu s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny prichádzal iba pri podávaní každoročných žiadostí o kompenzáciu zvýšených nákladov na stravovanie, ktoré vždy dával na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo.“ Neznalosť zákona neospravedlňuje, o to viac, že žalobca má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa a zložil advokátsku skúšku. Správny súd pre úplnosť dodáva, že podľa sa zriaďuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny s pôsobnosťou pre územný obvod jedného okresu alebo viacerých okresov v rámci územného obvodu kraja, pričom územné obvody úradov sú uvedené v prílohe č. 2 k (, druhá veta ). V zmysle prílohy č. 2 k územným obvodom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín je okres Dolný Kubín.

42. Pokiaľ žalobca v tejto spojitosti ďalej namietal, že ust. § 55 ods. 2 Zákona o službách zamestnanosti v znení účinnom do 31. 12. 2023 nie je možné vykladať tak, že jediným príslušným orgánom na podanie žiadosti o priznanie postavenia chráneného pracoviska je len Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín a s poukazom na sa domáhal ústavne konformného výkladu predmetného ustanovenia, správny súd uvádza, že zo zásady ústavne konformného výkladu

vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. V danom prípade však Zákon o službách zamestnanosti v znení účinnom do 31. 12. 2023 a ani v znení účinnom od 01. 01. 2024 nedáva priestor pre rôzny výklad ust. Zákona o službách zamestnanosti, nakoľko Zákon o službách zamestnanosti špecifikuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, vo vzťahu ku ktorému je potrebné realizovať žiadosť o priznanie postavenia chráneného pracoviska a ktorý disponuje právomocou rozhodnúť o takejto žiadosti. Týmto úradom práce, sociálnych vecí a rodiny je v znení účinnom od 01. 01. 2024 „úrad, v ktorého územnom obvode sa zriaďuje pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce“, resp. v znení účinnom do 31. 12. 2023 to bol „úrad, v ktorého územnom obvode zriadi pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím“, avšak nie je ním úrad, v ktorého územnom obvode má občan so zdravotným postihnutím trvalý pobyt. Orgány verejnej správy vyložili dotknutú právnu normu – ust. Zákona o službách zamestnanosti v znení účinnom od 01. 01. 2024 správne a vo vzťahu k jej výkladu nie sú dané žiadne pochybnosti, keďže miestne príslušným úradom práce sociálnych vecí a rodiny, ktorému patrí výhradná právomoc priznávať postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska je z hľadiska sídla úradu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, v ktorého územnom obvode je žalobcom v žiadosti uvádzaná adresa chráneného pracoviska (M.R. Štefánika 1824/43, Dolný Kubín).

43. Pokiaľ žalobca namietal, že nežiadal o priznanie postavenia chráneného pracoviska pre pracovné miesto, ale pre seba ako občana s ťažkým zdravotným postihnutím, a preto žiadosť podal podľa jeho názoru na príslušný Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Námestovo, správny súd uvádza, že predmetná námietka je neopodstatnená. Za chránené pracovisko sa v zmysle § 55 ods. 2 písm. b) Zákona o službách zamestnanosti v znení účinnom od 01. 01. 2024 považuje aj pracovisko, na ktorom „občan so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce vykonáva alebo prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť na pracovnom mieste, na ktorom sú pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon prispôsobené zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce, pričom toto chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti tohto občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce.“ Za chránené pracovisko sa považovalo do 31. 12. 2023 aj „pracovisko, na ktorom občan so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť“. Status chráneného pracoviska teda má i pracovisko, na ktorom fyzická osoba, t.j. presne jeden občan so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, ktorou je i výkon advokácie.

44. Správny súd ďalej uvádza, že rozlišovanie skutočnosti, či ide o návrhové konanie alebo konanie z úradnej moci má opodstatnenie z procesnoprávneho hľadiska v tom zmysle, že , ktorý sa s poukazom na Zákona o službách zamestnanosti použije i na predmetné konanie o priznanie postavenia chráneného pracoviska určuje okamih začatia správneho konania osobitne pre oba spôsoby začatia konania. Podľa , prvá veta Správneho poriadku „je konanie začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť.“ Podľa Správneho poriadku „sa podanie podáva na vecne a miestne príslušnom orgáne ( až 7).“ Z uvedeného vyplýva, že podanie musí byť doručené orgánu verejnej správy príslušnému vo veci konať (nie akémukoľvek orgánu verejnej správy) a v prípade, ak je podanie doručené nepríslušnému orgánu verejnej správy, konanie sa nezačne dňom doručenia podania na tento nepríslušný orgán verejnej správy, ale až vtedy, keď tento nepríslušný orgán verejnej správy podanie postúpi príslušnému orgánu verejnej správy a podanie dôjde príslušnému orgánu verejnej správy. V posudzovanom prípade mal správny súd z obsahu administratívneho spisu preukázané, že žalobca doručil žiadosť o priznanie postavenia chráneného pracoviska na miestne nepríslušný Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Námestovo dňa 29. 12. 2023, hoci túto mal podať na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, a preto právne účinky z hľadiska okamihu začatia konania o žiadosti žalobcu o priznanie postavenia chráneného pracoviska zo dňa 27. 12. 2023 nastúpili až okamihom dôjdenia žiadosti žalobcu na príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín dňom 18. 01. 2024.

45. K okamihu začatia správneho konania o žiadosti žalobcu o priznanie postavenia chráneného pracoviska správny súd uvádza, že v súlade s a 2 požiadal dňa 17. 06. 2025 orgán verejnej správy prvého stupňa o poskytnutie súčinnosti (č.l. 184 súdneho spisu) ohľadom preukázania dátumu elektronického postúpenia žiadosti žalobcu zo dňa 27. 12. 2023 pôvodne doručenej

nepríslušnému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo dňa 29. 12. 2023. Orgán verejnej správy prvého stupňa v reakcii na výzvu správneho súdu uviedol, že spis týkajúci sa žiadosti žalobcu o priznanie postavenia chráneného pracoviska č. NO1/OAOTPP/ZAM/2024/9729 bol odstúpený z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo zamestnankyňou orgánu verejnej správy prvého stupňa dňa 18. 01. 2024. Orgán verejnej správy prvého stupňa k odpovedi na výzvu správneho súdu pripojil históriu činnosti spisu, z ktorej vyplynulo, že stav spisu bol zmenený na „odstúpený“ dňa 18. 01. 2024 o 8:45 hod. a nový spracovateľ spisu (F. G. G.) bol určený vedúcou oddelenia aktívnych opatrení trhu práce a poradenstva orgánu verejnej správy prvého stupňa – A. A. A. dňa 23. 01. 2024 o 8:47 hod. (č.l. 187 súdneho spisu). Súčasne bol správnemu súdu predložený výpis z elektronickej schránky orgánu verejnej správy prvého stupňa, z ktorého vyplynulo, že spis bol odstúpený Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín odborným radcom Ing. Jankou Jakubjakovou (NO1/OAOTPP) dňa 18. 01. 2024 o 7:45 hod. na A. A. A. (DK1/OAOTPP) (č.l. 190 súdneho spisu). Reakcia orgánu verejnej správy prvého stupňa na výzvu správneho súdu na poskytnutie súčinnosti bola žalobcovi doručená na vedomie dňa 18. 06. 2025, pričom žalobca na uvedené reagoval podaním zo dňa 19. 06. 2025, v ktorom zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach. Správny súd v tejto spojitosti však s poukazom na uvádza, že na ďalšie vyjadrenia nemusí prihliadať, o čom bol žalobca poučený (č.l. 133 súdneho spisu). Súčasne z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že originál žiadosti žalobcu o priznanie postavenia chráneného pracoviska zo dňa 27. 12. 2023 s prílohami, a to zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 28. 12. 2023, výpisom z LV č. XXXX pre k.ú. územie D. E., potvrdením Slovenskej advokátskej komory zo dňa 08. 11. 2023 o doručení žiadosti žalobcu o zápis do zoznamu advokátov, pozvánkou Slovenskej advokátskej komory na advokátsky sľub žalobcu s termínom konania 12. 12. 2023, potvrdením Slovenskej advokátskej komory č. 6/2023-dr.Pu/Ro zo dňa 12. 12. 2023 o zápise žalobcu do zoznamu advokátov s účinnosťou od 01. 01. 2024, osvedčením Slovenskej advokátskej komory potvrdzujúcim, že žalobca bol ako advokát zapísaný do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory od 01. 01. 2024 pod reg. č. 8798, fotokópiou preukazu advokáta reg. č. 8798, potvrdením Sociálnej poisťovne č. 8609237989 zo dňa 29. 12. 2023 o ďalšom uznaní invalidity žalobcu s dátumom zmeny invalidity od 08. 03. 2021 s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 65 %, charakteristikou pracovného miesta zo dňa 27. 12. 2023 a prílohou k žiadosti o zriadenie chráneného pracoviska obsahujúcou špecifikáciu činností v priestoroch prevádzky a prispôsobenie pracoviska potrebám zamestnanca s ťažkým zdravotným postihnutím zo dňa 27. 12. 2023 s dátumom začatia činnosti v priestoroch prevádzky od 01. 01. 2024, bol príslušnému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín následne odstúpený zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo i prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. s tým, že v zmysle podacej pečiatky orgánu verejnej správy prvého stupňa na obálke bola poštová zásielka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín doručená dňa 22. 01. 2024.

46. Na základe vyššie uvedených skutočností má správny súd za to, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo skúmal zo zákona svoju príslušnosť (§ 55 ods. 5 Zákona o službách zamestnanosti), pričom s poukazom na obsah žiadosti žalobcu o priznanie postavenia chráneného pracoviska, v ktorom žalobca uvádzal ako adresu chráneného pracoviska sídlo advokátskej kancelárie v Dolnom Kubíne zistil svoju nepríslušnosť, a preto určil príslušný orgán verejnej správy (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín) a tomuto vec elektronicky postúpil v informačnom systéme DMS dňa 18. 01. 2024 a poštou dňa 22. 01. 2024. Správny súd uvádza, že relevantný vo vzťahu k začatiu konania je až okamih dôjdenia postúpenej žiadosti žalobcu zo dňa 27. 12. 2023 o priznanie postavenia chráneného pracoviska príslušnému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín dňom 18. 01. 2023 a nie okamih doručenia žiadosti žalobcu dňa 29. 12. 2023 na nepríslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, ako sa to snaží nesprávne interpretovať žalobca v podanej správnej žalobe. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe poukazoval na obsah tlačiva žiadosti o priznanie postavenia chráneného pracoviska v tom smere, že z neho vyplýva, že žiadosť sa podáva žalovanému prostredníctvom miestnych úradov práce, správny súd uvádza, že z obsahu žiadosti zistil, že na predtlači tlačiva sa uvádza síce Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, avšak v druhom riadku pod ním sa uvádza „Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny“ s vybodkovanou voľnou časťou pre vpísanie príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorým v danom prípade nie je „miestny“ Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, kde má žalobca evidovaný trvalý pobyt, ale Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, v ktorého územnom obvode sa zriaďuje pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce.

47. Pokiaľ žalobca ďalej namietal, že Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Námestovo nič nebránilo, aby jeho žiadosť o priznanie postavenia chráneného pracoviska podanú dňa 29. 12. 2023 postúpil na Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín ešte do 31. 12. 2023, správny súd uvádza, že hoci nepríslušný orgán verejnej správy má podanie postúpiť príslušnému orgánu verejnej správy bez zbytočného odkladu žiadnu striktnú lehotu neurčuje. Správny súd tiež uvádza, že žalobca podal na nepríslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo žiadosť o priznanie postavenia chráneného pracoviska v posledný pracovný deň roku 2023, a to v piatok dňa 29. 12. 2023. Nasledujúce dni, a to deň 30. 12. 2023 a deň 31. 12. 2023 boli sobotou a nedeľou, t.j. dňami pracovného pokoja. Pondelok 01. 01. 2024 bol štátnym sviatkom. Správny súd uvádza, že má za to, že ak sa podanie (žiadosť) z nepríslušného orgánu verejnej správy odošle najneskôr v 30. deň od jeho doručenia na príslušný orgán verejnej správy, je to možné vnímať s odkazom na Správneho poriadku ako včasné postúpenie. Ak v danom prípade došlo k postúpeniu žiadosti žalobcu o priznanie postavenia chráneného pracoviska v 20. deň od jej doručenia na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, je to možné považovať za primeraný časový úsek. Bez ohľadu na uvádzanú lehotu správny súd dodáva, že s prihliadnutím na faktické, či administratívne úkony, ktoré musel i nepríslušný Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Námestovo so žiadosťou žalobcu uskutočniť nemožno za včasné postúpenie žiadosti vyhodnotiť výlučne to, ako to vníma žalobca, že žiadosť mala byť odstúpená ešte v deň jej podania. Ako už správny súd vyššie uviedol bol to práve žalobca, ktorý si musel byť vedomý toho, že deň 29. 12. 2023 je posledným pracovným dňom roku 2023 a postúpenie žiadosti v ten istý deň 29. 12. 2023 príslušnému orgánu verejnej správy je aj vzhľadom na skutočnosť, že i nepríslušný orgán verejnej správy musí prvotne zo zákona preskúmať svoju príslušnosť, či je oprávnený vo veci konať, nepravdepodobné. Žalobca netvrdil žiadne skutočnosti, ktoré by mu bránili v tom, aby žiadosť o priznanie postavenia chráneného pracoviska podal už skôr, napr. dňa 27. 12. 2023, kedy predmetnú žiadosť datoval.

48. V ďalšej časti podanej správnej žaloby žalobca uviedol, že sa nestotožňuje s tým, že konanie bolo začaté až dňom doručenia žiadosti na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín dňom 18. 01. 2024 a že vzhľadom na uvedené nemožno aplikovať prechodné ustanovenie § 72ax Zákona o službách zamestnanosti.

49. Podľa ust. § 72ax ods. 1 a 2 Zákona o službách zamestnanosti s účinnosťou od 01. 01. 2024 platí, že „občan so zdravotným postihnutím, ktorý bol zamestnaný v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku k 31. decembru 2023, a občan so zdravotným postihnutím, ktorý vykonával alebo prevádzkoval samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku k 31. decembru 2023, sa do skončenia zamestnania v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku alebo do skončenia vykonávania alebo prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti na chránenom pracovisku považuje za občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce podľa § 55 ods. 3 v znení účinnom od 1. januára 2024. Konanie začaté pred 1. januárom 2024, ktoré nebolo právoplatne skončené, sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2023.“ Správny súd uvádza, že do obsahovej matérie Zákona o službách zamestnanosti boli v súvislosti s úpravami zavedenými s účinnosťou od 01. 01. 2024 inkorporované i prechodné ustanovenia, ktoré súvisia so zmenami v znení ust. Zákona o službách zamestnanosti a ktoré regulujú hmotnoprávne aspekty (x ods. 1), ako aj procesnoprávne aspekty (x ods. 2), ktoré vznikli ešte pred 01. 01. 2024. Žalobca nespĺňa charakteristiku občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce s poukazom na x ods. 1 Zákona o službách zamestnanosti, nakoľko žalobca k 31. 12. 2023, hoci je občanom so zdravotným postihnutím, nevykonával samostatnú zárobkovú činnosť na chránenom pracovisku.

50. Správny súd z obsahu administratívneho spisu, a to z obsahu príloh pripojených k žiadosti žalobcu o priznanie postavenia chráneného pracoviska, tiež zistil, že žalobca požiadal o zápis do zoznamu advokátov Slovenskú advokátsku komoru, a to písomnou žiadosťou doručenou Slovenskej advokátskej komore dňa 07. 11. 2023 s tým, že Slovenská advokátska komora žalobcu zapísala do zoznamu advokátov v súlade so zákonnou dvojmesačnou lehotou s účinnosťou od 01. 01. 2024. Správny súd uvádza, že predpokladom výkonu advokácie je v súlade s § 2 ods. 1 Zákona o advokácii zápis do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o advokácii: „Komora zapíše do zoznamu advokátov na písomnú žiadosť do dvoch mesiacov odo dňa jej doručenia toho, kto a) je plne spôsobilý na právne úkony, b) získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike4) alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou

školou; ak žiadateľ získal vysokoškolské vzdelanie najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch stupňoch získal vzdelanie v študijnom odbore právo, c) získal najmenej trojročnú prax ako advokátsky koncipient s minimálnymi obsahovými nárokmi podľa § 62a; priebeh praxe sa preukazuje výkazom praxe, d) absolvoval vzdelávanie v rozsahu a za podmienok určených stavovským predpisom komory, e) zložil advokátsku skúšku, f) je bezúhonný a spoľahlivý, g) nemá právoplatne uložené disciplinárne opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu advokátov alebo disciplinárne opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu koncipientov [§ 56 ods. 2 písm. e)], h) nemá uložené disciplinárne opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu komerčných právnikov, disciplinárne opatrenie zbavenie notárskeho úradu, disciplinárne opatrenie zbavenie výkonu exekútorského úradu, disciplinárne opatrenie zbavenie výkonu funkcie prokurátora alebo disciplinárne opatrenie odvolanie z funkcie sudcu podľa osobitných predpisov,5) i) nie je v čase zápisu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu okrem pedagogickej, publikačnej, literárnej, vedeckej, umeleckej alebo športovej činnosti, činnosti člena poradného orgánu vlády Slovenskej republiky alebo činnosti, ktorá nie je v rozpore s povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania; o rozpore pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu s povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania rozhoduje komora, j) splnil povinnosti podľa § 12 ods. 3, § 27 a § 28 ods.1, k) zložil sľub podľa odseku 6.“

51. Správny súd konštatuje, že na výkon činnosti advokáta nepostačuje len samotné zloženie advokátskeho sľubu, ktorý žalobca zložil dňa 12. 12. 2023, ale je nevyhnutný zápis do zoznamu advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou za splnenia podmienok uvedených v citovanom ustanovení § 3 ods. 1 Zákona o advokácii. Správny súd mal z obsahu administratívneho spisu preukázané, že žalobca bol ku dňu 31. 12. 2023 v pracovnom pomere k zamestnávateľovi JUDr. Jozefovi Polákovi, advokátovi, IČO: 37 981 765, a preto i z tohto dôvodu nie je možné, aby bol žalobca už ku dňu zloženia sľubu advokáta dňom 12. 12. 2023 zapísaný do zoznamu advokátov, keďže žiadateľ o zápis do zoznamu advokátov nesmie byť „v čase zápisu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu“ (§ 3 ods. 1 písm. i) Zákona o advokácii).

52. Správny súd uzatvára, že nakoľko žalobca ako občan so zdravotným postihnutím k 31. 12. 2023 nevykonával a ani z vyššie uvedených dôvodov nemohol vykonávať samostatne zárobkovú činnosť, t.j. výkon advokácie (k zápisu do zoznamu advokátov došlo až od 01. 01. 2024), nemožno ho ani s odkazom na § 72ax ods. 1 Zákona o službách zamestnanosti považovať za občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce podľa § 55 ods. 3 Zákona o službách zamestnanosti v znení účinnom od 01. 01. 2024 po novelizácii . Súčasne nebolo preukázané a žalobca to ani netvrdil, že by zamestnanie žalobcu u JUDr. Jozefa Poláka, advokáta k 31. 12. 2023 bolo zamestnaním v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku. Vzhľadom na uvedené aplikácia ustanovenia x ods. 1 Zákona o službách zamestnanosti v znení účinnom od 01. 01. 2024 neprichádza do úvahy. Súčasne nie je možné aplikovať ani ustanovenie x ods. 2 Zákona o službách zamestnanosti v znení účinnom od 01. 01. 2024, pretože tak, ako už správny súd uviedol konanie vo veci žiadosti žalobcu o priznanie postavenia chráneného pracoviska sa nezačalo pred 01. 01. 2024, ale dňom dôjdenia postúpenej žiadosti žalobcu príslušnému orgánu verejnej správy – Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín.

53. Žalobca v správnej žalobe uplatňoval okrem iného i dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa tvrdiac, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané zo strany vylúčeného zamestnanca v rozpore s a 2 Správneho poriadku a tvrdiac, že žalovaný pred vydaním napadnutého rozhodnutia meritórne nerozhodol o námietke predpojatosti zo dňa 26. 02. 2024 voči riaditeľke orgánu verejnej správy prvého stupňa a jeho zamestnancom služobne podriadeným riaditeľke a ani o návrhu na delegáciu veci. Podľa Správneho poriadku platí, že: „Zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti.“ Správny súd uvádza, že uplatnenie námietky zaujatosti viaže podľa na okamih, keď sa účastník konania o skutočnosti nasvedčujúcej vylúčenie zamestnanca orgánu verejnej správy dozvie. Námietku zaujatosti účastník konania môže, ale nemusí uplatniť. Ak chce účastník konania, aby nastali účinky sledované Správnym poriadkom, ktorý sa podľa Zákona o službách zamestnanosti v znení účinnom od 01. 01. 2024 do 14. 07. 2024 použije i na konanie vo veci žiadosti žalobcu o priznanie postavenia chráneného pracoviska, t.j. vylúčenie zamestnanca, mu uplatnenie námietky ukladá ako povinnosť. Súčasne zo zákonnej koncepcie v znení „zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci...“ vyplýva, že iná

osoba ako zamestnanec orgánu verejnej správy nemôže byť z konania vylúčený. Vo vzťahu k návrhu na delegáciu, v zmysle ktorého žalobca podaním zo dňa 26. 02. 2024 navrhol odňatie veci Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín a jej prikázanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo správny súd uvádza, že vylúčenie pre predpojatosť sa podľa Správneho poriadku môže teda týkať len zamestnancov orgánu verejnej správy a nie orgánu verejnej správy ako celku.

54. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca ako účastník správneho konania vzniesol námietku zaujatosti voči riaditeľke orgán verejnej správy prvého stupňa a jeho zamestnancom služobne podriadeným riaditeľke až v podanom v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré bolo doručené dňa 26. 02. 2024. Správny súd uvádza, že hoci nevylučuje možnosť uplatniť dôvody pre vylúčenie zamestnanca orgánu verejnej správy až v rámci odvolania, odvolací orgán už nemá možnosť vylúčiť zamestnanca orgánu verejnej správy prvého stupňa. Odvolací orgán v rámci druhostupňového konania už iba posudzuje, či táto skutočnosť mohla mať vplyv na napadnuté prvostupňové rozhodnutie a v prípade ak sa takáto skutočnosť preukáže, odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie zruší a vec vráti orgánu verejnej správy prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Správny súd uvádza, že z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplynulo, že žalovaný sa predmetnou skutočnosťou zaoberal, pričom preukázanie dôvodov vylúčenia zamestnancov orgán verejnej správy prvého stupňa nevzhliadol. Žalovaný uviedol, že za predpojatého nemožno považovať zamestnanca z dôvodu, že v správnom konaní vydal rozhodnutie, s ktorým účastník konania nesúhlasí a súčasne uviedol, že v správnom konaní môže byť vylúčený len konkrétny zamestnanec orgánu verejnej správy a nie celý orgán verejnej správy. Žalovaný tiež na str. 8 napadnutého rozhodnutia zhrnul obsah vyjadrenia orgánu verejnej správy prvého stupňa k odvolaniu žalobcu v rámci postúpenia odvolania a administratívneho spisu odvolaciemu orgánu, súčasťou textu, ktorého bolo aj i) vyhlásenie zamestnancov orgánu verejnej správy prvého stupňa (A. A. A. a F. G. G.), že sa pri rozhodovaní riadili výlučne zákonom a až do doručenia odvolania neboli informovaní o tom, že žalobca na základe poverenia svojho zamestnávateľa zastupoval protistranu v konaní o vyporiadanie BSM riaditeľky orgánu verejnej správy prvého stupňa a jej exmanžela a tiež ii) vyhlásenie riaditeľky orgánu verejnej správy prvého stupňa v tom smere, že so žalobcom nemá žiadny vzťah, nepozná ho, a preto sa necíti voči nemu zaujatá, pričom upozornila na to, že žalobca v námietke zaujatosti uvádza informácie, ktoré sú chránené Zákonom o advokácii a jedná sa o jej súkromnú vec.

55. Pokiaľ žalobca namietal, že o jeho námietke zaujatosti a návrhu na delegáciu nebolo pred vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaného meritórne rozhodnuté, správny súd uvádza, že podľa § 12 ods. 1 Správneho poriadku o vylúčení zamestnankýň A. A. A. a F. G. G. by prislúchalo do kompetencie rozhodovať riaditeľke orgánu verejnej správy prvého stupňa a o vylúčení riaditeľky orgánu verejnej správy prvého stupňa by prislúchalo rozhodovať vedúcemu žalovaného ako nadriadeného orgánu verejnej správy, keďže predmetná rozhodovacia činnosť je postavená na princípoch zamestnaneckej hierarchie. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca námietku zaujatosti uplatnil až po vydaní prvostupňového rozhodnutia (15. 02. 2024) v podanom odvolaní, orgán verejnej správy prvého stupňa, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené už nemohol o vylúčení zamestnankýň A. A. A. a F. G. G. rozhodnúť. Súčasne ani vedúci žalovaného ako nadriadeného správneho orgánu nemohol rozhodnúť o vylúčení riaditeľky orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorá v mene orgánu verejnej správy prvého stupňa vydala dňa 15. 02. 2024 prvostupňové rozhodnutie, keďže námietka zaujatosti bola žalobcom uplatnená až v rámci odvolacieho konania proti meritórnemu prvostupňovému rozhodnutiu. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že dotknutí zamestnanci, vrátane riaditeľky orgánu verejnej správy prvého stupňa poskytli stanovisko voči námietke zaujatosti žalobcu, ktorá voči nim smerovala. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neskonštatoval také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali vylúčeniu zamestnancov orgánu verejnej správy prvého stupňa, či riaditeľky orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktoré by mohli mať vplyv na odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti správny súd konštatuje, že nie je daný dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí podľa .

56. Žalobca tiež namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom poukázal na to, že orgány verejnej správy aplikovali ustanovenia Zákona o službách zamestnanosti v rozpore s jeho účelom ako aj Správnym poriadkom, čo viedlo k vylúčeniu možnosti žalobcu uchádzať sa o akýkoľvek príspevok poskytovaný zo strany úradu práce sociálnych vecí a rodiny a štátu. V súvislosti s touto žalobnou námietkou správny súd uvádza, že ju vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobca nespĺňa obsahové vymedzenie pojmu „občan so zdravotným postihnutím so sťaženým

prístupom na trh práce“. Nie je sporné, že žalobca má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 65 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a správny súd ani nespochybňuje zdravotnú situáciu žalobcu a s ňou spojené komplikácie, avšak žalobca nespĺňa hmotnoprávnu podmienku v zmysle § 55 ods. 3 písm. b) Zákona o službách zamestnanosti s účinnosťou od 01. 01. 2024, že najmenej 6 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom začal vykonávať advokáciu (1. január 2024) nebol zamestnancom. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd preukázané, a to z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 31. 01. 2024, že odvádzateľom poistného za žalobcu ako zamestnanca bol v období od 01. 09. 2011 do 31. 12. 2023 zamestnávateľ JUDr. Jozef Polák, advokát, IČO: 37 981 765.

57. Pokiaľ žalobca zdôrazňoval, že je fyzickou osobou s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť určenou Sociálnou poisťovňou na 65 %, správny súd dodáva, že v predmetnej veci uvedená skutočnosť nebola sporná, avšak automatické odvodzovanie splnenia definície pojmu „občan so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce“ výlučne z titulu invalidity nepostačuje. Podstata predmetného opatrenia na trhu práce spočívajúceho v priznaní postavenia chráneného pracoviska (v danom prípade advokátskej kancelárie) v kontexte na prijatú novelizáciu v zmysle spočíva v podpore zvyšovania zamestnanosti občanov so zdravotným postihnutím, ktorí sú zároveň občanmi so sťaženým prístupom na trh práce. M., prísnejšia formulácia Zákona o službách zamestnanosti stanovila, že za chránené pracovisko sa od 01. 01. 2024 bude považovať iba také pracovisko, na ktorom nebudú pracovať „obyčajní“ občania so zdravotným postihnutím, ako tomu bolo do 31. 12. 2023, ale iba občan, resp. občania napĺňajúci hmotnoprávne atribúty občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce ( Zákona o službách zamestnanosti v znení účinnom od 01. 01. 2024). Uvedeným spôsobom sa sleduje sprísnenie a objektivizovanie účelu priznávania postavenia chráneného pracoviska (i chránenej dielne), pričom v súvislosti s modifikáciami Zákona o službách zamestnanosti zavedenými vo vzťahu k ust. bolo do Zákona o službách zamestnanosti doplnené i intertemporálne ustanovenie x za účelom vyvážiť účinky novej, reštriktívnej právnej úpravy Zákona o službách zamestnanosti, ktoré je však vo vzťahu k prípadu žalobcu z dôvodov, ktoré správny súd uviedol v bodoch 49. až 52. tohto rozsudku neaplikovateľné. Skutočnosť, že došlo s účinnosťou od 01. 01. 2024 k revízií aktívnych opatrení na trhu práce v oblasti zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím prostredníctvom neznamená tak, ako sa to snaží prezentovať žalobca, že mal byť vylúčený z možnosti uchádzať sa o akýkoľvek príspevok v zmysle Zákona o službách zamestnanosti a že by došlo k popretiu účelu samotného Zákona o službách zamestnanosti. Žalobca tiež jasne neidentifikoval v čom ma aplikácia príslušných ustanovení Zákona o službách zamestnanosti s účinnosťou od 01. 01. 2024 zo strany orgánov verejnej správy vyvolávať rozpor so Správnym poriadkom, ktorý je všeobecným procesným predpisom, ktorého objektom úpravy je samotné správne konanie ako rozhodovací proces v oblasti verejnej správy. Správny súd napokon preto uzatvára, že žalobnú námietku nesprávneho právneho posúdenia veci orgánmi verejnej správy vyhodnotil ako nedôvodnú.

58. Vo vzťahu k žalobnej námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že žalovaný nevzhliadol dôvodnosť námietky predpojatosti a ani návrhu na delegáciu veci a len mechanicky a stroho citoval príslušné ustanovenia Zákona o službách zamestnanosti v neúčinnom znení, t.j. v znení platnom do 31. 12. 2023, správny súd uvádza, že preskúmaním napadnutého rozhodnutia žalovaného má zato, že sa žalovaný v odvolaní oznámenými dôvodmi vylúčenia zamestnancov orgánu verejnej správy prvého stupňa zaoberal. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že za predpojatého nemožno považovať zamestnanca z dôvodu, že v správnom konaní vydal rozhodnutie, s ktorým účastník konania nesúhlasí. Súčasne z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplynulo, že dotknutí zamestnanci orgánu verejnej správy prvého stupňa podali vo vzťahu k žalobcom v odvolaní uplatnenej námietke zaujatosti svoje stanovisko o neexistencii dôvodov predpojatosti. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca uplatnil dôvody vylúčenia zamestnancov orgánu verejnej správy prvého stupňa až v podanom odvolaní, žalovaný nemal možnosť vylúčiť zamestnancov orgánu verejnej správy prvého stupňa, a preto iba posúdil, či táto skutočnosť mohla mať vplyv na prvostupňové rozhodnutie. Vo vzťahu k návrhu na delegáciu veci žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v správnom konaní môže byť vylúčený len konkrétny zamestnanec správneho orgánu, nie celý správny orgán, a preto má správny súd za to, že žalovaný sa s návrhom na delegáciu veci riadne vysporiadal.

59. Žalobca namietal i to, že orgány verejnej správy nedostatočne zistili skutkový stav na riadne posúdenie veci, nakoľko nevykonali ani jeden z dôkazov, ktoré žalobca navrhol v podaní zo dňa 04. 02. 2024. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca v podaní zo dňa 04. 02. 2023, ktoré bolo doručené orgán verejnej správy prvého stupňa dňa 05. 02. 2024 navrhol doplniť dokazovanie 1. výsluchom účastníka konania ku skutkovým okolnostiam podania žiadosti o priznanie postavenia chráneného pracoviska zo dňa 29. 12. 2023, 2. oboznámením listinných dokladov priložených ako príloha žiadosti zo dňa 29. 12. 2023, 3. oboznámením listinných dokladov priložených ako príloha podania zo dňa 04. 02. 2024 (žiadosť o priznanie postavenia chráneného pracoviska zo dňa 29. 12. 2023 a stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Dolný Kubín sp. zn. RÚVZDK/ OPPL/33/468/2024 zo dňa 22. 01. 2024), 4. obhliadkou priestorov chráneného pracoviska. Námietka žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu orgánmi verejnej správy na riadne posúdenie veci je nedôvodná. Podľa § 32 Správneho poriadku „je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.“ Dokazovanie sa v tomto konaní o priznaní postavenia chráneného pracoviska riadi § 34 Správneho poriadku. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku „vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.“ Vzhľadom na uvedené znenie ust. § 34 ods. 4 Správneho poriadku je to orgán verejnej správy, kto vedie dokazovanie a môže pristúpiť k tomu, že hoci boli vznesené zo strany účastníka konania návrhy na dokazovanie, že predmetné navrhnuté dôkazy nevykoná. Orgán verejnej správy prvého stupňa na str. 5 a 6 prvostupňového rozhodnutia uviedol aké návrhy na dokazovanie boli žalobcom ako účastníkom správneho konania vznesené a zdôvodnil prečo tieto navrhnuté dôkazy nevykoná. Vo vzťahu k návrhu na výsluch žalobcu ako účastníka konania ku skutkovým okolnostiam podania žiadosti o priznanie postavenia chráneného pracoviska zo dňa 29. 12. 2023 orgán verejnej správy uviedol, že konanie bolo začaté dňom doručenia žiadosti na miestne príslušný úrad, t.j. dňom 18. 01. 2024. Správny súd má za to, že výsluch žalobcu ku skutkovým okolnostiam podania žiadosti o priznanie postavenia chráneného pracoviska dňa 29. 12. 2023 na miestne nepríslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo nebol potrebný pre riadne zistenie stavu veci, ktorá bola predmetom rozhodovania, nakoľko zo zákonnej úpravy Zákona o službách zamestnanosti, ako i Správneho poriadku (§ 19 ods. 4) je zrejmé, že žiadosť pôvodne podaná dňa 29. 12. 2023 v zmysle podacej pečiatky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo mala byť žalobcom podaná na vecne a miestne príslušnom orgáne verejnej správy, a to Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, čo sa však nestalo, a preto miestne nepríslušný úrad žiadosť žalobcu postúpil dňa 18. 01. 2024 miestne príslušnému orgánu verejnej správy prvého stupňa. Vo vzťahu k návrhom na dokazovanie oboznámením listinných dokladov priložených k žiadosti o priznanie postavenia chráneného pracoviska, ako i k podaniu zo dňa 04. 02. 2024, orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že sa so všetkými listinnými dokladmi, ktoré boli predložené žalobcom oboznámil. nepredpisuje spôsob vykonania dôkazu listinou. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že listiny predložené žalobcom ako súčasť žiadosti o priznanie postavenia chráneného pracoviska, ako i súčasť podania žalobcu zo dňa 04. 02. 2024, sa stali súčasťou spisového materiálu. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia na str. 1 orgán verejnej správy prvého stupňa poukázal na všetky prílohy žiadosti žalobcu o priznanie postavenia chráneného pracoviska a súčasne na str. 2 prvostupňového rozhodnutia poukázal i na to, že žalobca podaním doručeným orgánu verejnej správy prvého stupňa dňa 05. 02. 2024 predložil i stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Dolnom Kubíne zo dňa 22. 01. 2024. Z uvedeného je zrejmé, že orgán verejnej správy sa s predmetnými listinnými dokladmi oboznámil. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania ohliadkou priestorov chráneného pracoviska orgán verejnej správy uviedol, že tento návrh na vykonanie dokazovania nebol použitý, keďže aj jeho prípadným vykonaním by sa skutkový stav posudzovanej žiadosti žalobcu nezmenil. Správny súd uvádza, že sa v tomto smere stotožňuje so stanoviskom orgánu verejnej správy prvého stupňa vo vzťahu k nevykonaniu návrhu na dokazovanie ohliadkou sídla advokátskej kancelárie žalobcu, keďže žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky pre priznanie statusu chráneného pracoviska, ktoré sú upravené kogentne, nakoľko nedošlo k naplneniu legálnej definície „občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce“ v zmysle Zákona o službách zamestnanosti s účinnosťou od 01. 01. 2024, preto by vykonanie takéhoto dokazovania bolo nadbytočné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd nezistil dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí podľa . Správny súd uvádza, že v rozhodnutiach orgánov verenej správy sú uvádzané viaceré skutkové zistenia (miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu v rozsahu 65 %, trvanie pracovného pomeru žalobcu v termíne od 01. 09. 2011 do 31. 12. 2023, zápis žalobcu do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory dňom 01. 01. 2024, uvedenie miesta zriadenia chráneného pracoviska žalobcom v

žiadosti o priznanie postavenia chráneného pracoviska na adrese A. C. XXXX/XX, XXX XX D. E., odpis z registra právnických osôb a podnikateľov s dátum začatia vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti žalobcom od 01. 01. 2024, začatie konania doručením postúpenej žiadosti o priznanie postavenia chráneného pracoviska na miestne príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín dňom 18. 01. 2024), na základe ktorých boli orgány verejnej správy spôsobilé pristúpiť k vyhodnoteniu žiadosti žalobcu o priznanie postavenia chráneného pracoviska vo väzbe na zákonné podmienky stanovené Zákonom o službách zamestnanosti v znení účinnom v čase začatia správneho konania.

60. Ďalšia žalobná námietka v správnej žalobe sa týkala absencie úradných záznamov, na ktoré odkazoval žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v obsahu administratívneho spisu v čase zaslania výzvy orgánu verejnej správy prvého stupňa č. DK1/OAOTPP/ZAM/2024/3 784, č.z. 2024/6829 zo dňa 02. 02. 2024 žalobcovi na podanie vyjadrenia k podkladom prvostupňového rozhodnutia. Z takto formulovanej žalobnej námietky nie je možné identifikovať, aký vplyv mala mať žalobcom tvrdená absencia obsiahnutia úradných záznamov v administratívnom spise v štádiu správneho konania, kedy orgán verejnej správy prvého stupňa vyzval žalobcu na podanie vyjadrenia k podkladom prvostupňového rozhodnutia na zákonnosť napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy. Z obsahu administratívneho spisu nevyplynulo a žalobca to ani netvrdil, že by došlo zo strany žalobcu k nahliadnutiu do administratívneho spisu v čase pred vydaním výzvy orgánu verejnej správy prvého stupňa na vyjadrenie sa žalobcu k podkladom prvostupňového rozhodnutia a k oboznámeniu sa s jeho obsahom, a preto výlučne z titulu subjektívneho presvedčenia žalobcu, že uvedené úradné záznamy neboli v čase zaslania výzvy orgánu verejnej správy prvého stupňa zo dňa 02. 02. 2024 žalobcovi známe, nemožno konštatovať nezákonnosť napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy.

61. Správny súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu zistil, že jeho súčasťou je úradný záznam z osobného stretnutia konaného dňa 27. 12. 2023 na orgáne verejnej správy prvého stupňa, ktorý zapísala A. A. A. dňa 27. 12. 2023 a z ktorého vyplýva, že žalobca sa dňa 27. 12. 2023 dostavil na orgán verejnej správy prvého stupňa, aby sa informoval o podmienkach priznania postavenia chráneného pracoviska, pričom zamestnankyni - vedúcej oddelenia aktívnych opatrení na trhu práce a poradenstva orgánu verejnej správy prvého stupňa uviedol, že sa prvotne informoval na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, kde ho informovali, že miestne príslušným Úradom pre rozhodnutie o priznaní postavenia chráneného pracoviska z dôvodu adresy budúceho podnikania v Dolnom Kubíne je Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín. Z obsahu úradného záznamu tiež vyplynulo, že žalobca bol informovaný o podmienkach priznania postavenia chráneného pracoviska, pričom žalobca zamestnankyňu informoval o tom, že ešte nemá pridelené IČO a nie je zapísaný v zozname advokátov, nemá nájomnú zmluvu, nekontaktoval Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Dolnom Kubíne, nakoľko je ešte stále zamestnancom a zapísaný do zoznamu advokátov by mal byť v roku 2024. Žalobca bol zo strany orgánu verejnej správy prvého stupňa prostredníctvom jeho zamestnankyne upozornený na to, že od 01. 01. 2024 sa mení znenie § 55 Zákona o službách zamestnanosti. Žalobca dňa 27. 12. 2023 na orgán verejnej správy prvého stupňa žiadnu žiadosť o priznanie postavenia chráneného pracoviska nepodal. Súčasťou administratívneho spisu je i úradný záznam zo dňa 12. 01. 2024, ktorý zapísala zamestnankyňa orgánu verejnej správy prvého stupňa F. G. G., z ktorého vyplýva, že menovaná zamestnankyňa prostredníctvom elektronickej pošty kontaktovala žalobcu na základe odkazu, že žalobca má záujem o zriadenie chráneného pracoviska. Súčasťou administratívneho spisu je aj v úradnom zázname spomenutý email F. G. G. pre žalobcu na emailovú adresu: N. zo dňa 12. 01. 2024 o 9:01 hod., z ktorého vyplýva, že zamestnankyňa orgánu verejnej správy prvého stupňa vyzvala v súvislosti so záujmom žalobcu o priznanie postavenia chráneného pracoviska, aby ju tento telefonický kontaktoval. Z obsahu úradného záznamu zapísanom F. G. G. zo dňa 12. 01. 2024 ďalej vyplynulo, že žalobca dňa 12. 01. 2024 kontaktoval menovanú zamestnankyňu orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorá žalobcu informovala o zmene v Zákone o službách zamestnanosti s účinnosťou od 01. 01. 2024 týkajúcej sa § 55 „Chránená dielňa a chránené pracovisko“. Ďalej je súčasťou administratívneho spisu aj úradný záznam z telefonického kontaktovania a osobného stretnutia konaného dňa 12. 01. 2024 na orgáne verejnej správy prvého stupňa, ktorý zapísala A. A. A. a z ktorého vyplýva, že žalobca telefonicky kontaktoval menovanú zamestnankyňu, ktorá je vedúcou oddelenia aktívnych opatrení trhu práce a poradenstva na orgáne verejnej správy prvého stupňa a požiadal ju, aby mu orgán verejnej správy prvého stupňa zaevidoval žiadosť o priznanie postavenia chráneného pracoviska s dátumom 27. 12. 2023, t.j. s dátumom, kedy sa bol informovať o zriadení postavenia chráneného pracoviska osobne na orgáne verejnej správy prvého stupňa. Zamestnankyňa orgánu verejnej správy prvého stupňa uvedenej žiadosti žalobcu nevyhovela, keďže žalobca sa bol dňa 27. 12.

2023 iba informovať o podmienkach priznania postavenia chráneného pracoviska, avšak k doručeniu žiadosti nedošlo. Napokon súčasťou administratívneho spisu je i úradný záznam z telefonického kontaktovania zo dňa 17. 01. 2024, ktorý zapísala A. A. A. a z ktorého vyplýva, že žalobca telefonicky kontaktoval menovanú zamestnankyňu s požiadavkou, aby mu orgán verejnej správy prvého stupňa zaevidoval žiadosť o priznanie postavenia chráneného pracoviska s dátumom 27. 12. 2023, kedy sa bol informovať o podmienkach priznania postavenia chráneného pracoviska. Uvedenej žiadosti žalobcu zamestnankyňa nevyhovela. Správny súd uzatvára, že orgán verejnej správy prvého stupňa pri vydaní prvostupňového rozhodnutia vychádzal predovšetkým zo skutkových zistení uvedených v bode 59. tohto rozsudku, na základe ktorých vyvodil správne skutkové závery, ktoré i správne právne posúdil, a preto i v prípade, ak by aj úradné záznamy neboli súčasťou administratívneho spisu v čase pred vydaním výzvy orgánu verejnej správy prvého stupňa zo dňa 02. 02. 2024 (čo však nebolo preukázané), uvedená skutočnosť by nebola spôsobilá založiť nezákonnosť a následné zrušenie napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy.

62. Žalobca namietal i procesné pochybenia orgánu verejnej správy, a to konkrétne, že orgán verejnej správy prvého stupňa porušil § 9 ods. 1, § 12 ods. 1, § 7 ods. 3, § 33 a nasl. Správneho poriadku, nakoľko nezaslal žalobcovi vyjadrenie orgánu verejnej správy prvého stupňa k odvolaniu žalobcu na zaujatie stanoviska. K otázke miestnej príslušnosti úradu, ako i vysporiadaniu sa s námietkou predpojatosti sa už správny súd vyjadril predchádzajúcich častiach tohto rozsudku. Ďalej správny súd uvádza, že podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku, ak orgán verejnej správy prvého stupňa, ktorý odvolaním napadnuté rozhodnutie vydal nerozhodne o podanom odvolaní sám v rámci autoremedúry, predloží odvolanie spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do tridsiatich dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo a upovedomí o tom účastníka konania. Orgán verejnej správy vyhotovuje v rámci odvolacieho konania tzv. predkladaciu správu, ktorá obsahuje výsledky doplneného konania prípade ak došlo k jeho doplneniu, ako i vlastné stanovisko orgánu verejnej správy prvého stupňa k odvolaniu. K predkladacej správe sa pripája spisový materiál týkajúci sa konania o predloženom odvolaní. Žalovaný ako odvolací orgán nie je viazaný právnym názorom orgánu verejnej správy prvého stupňa vyjadreným v predkladacej správe, a preto nedoručenie tejto predkladacej správy č. DK1/OAOTPP/ZAM/2024/3784 zo dňa 15. 03. 2024 žalobcovi nepredstavuje porušenie ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že orgán verejnej správy prvého stupňa si splnil svoje povinnosti v súvislosti s odvolaním, ktorému nemienil v plnom rozsahu vyhovieť a odvolanie zo dňa 26. 02. 2024 spolu so spisovým materiálom a tiež s predkladacou správou predložil v zákonnej 30 dňovej lehote (18. 03. 2024) žalovanému ako odvolaciemu orgánu. Súčasne orgán verejnej správy prvého stupňa upovedomil žalobcu listom č. DK1/OAOTPP/ZAM/2024/3784 zo dňa 15. 03. 2024 o predložení odvolania na rozhodnutie odvolaciemu orgánu. Predmetné upovedomenie bolo žalobcovi doručené dňa 19. 03. 2024.

63. Žalobca videl ďalšie procesné pochybenie v tom, že žalovaný nijako nereagoval na žiadosť žalobcu zo dňa 09. 04. 2024 zaslanú elektronicky o oznámenie spisovej značky odvolacieho konania. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca realizoval žiadosť o oznámenie spisovej značky, pod ktorou sa vedie konanie o jeho odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a zároveň urgoval vydanie meritórneho rozhodnutia o odvolaní z dôvodu právnej neistoty na jeho strane a tiež z dôvodu uplynutia zákonom stanovenej lehoty na vydanie rozhodnutia. Predmetnú žiadosť doručil na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava dňa 09. 04. 2024 a tento ju listom č. BA1/RÚ/BEZ/2024/3358, č. z. 2024/186339 zo dňa 10. 04. 2024 postúpil žalovanému, pričom o postúpení podania žalobcu informoval. Správny súd uvádza, že z takto formulovanej žalobnej námietky nie je zrejmé aký vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí má mať neoznámenie spisovej značky odvolacieho konania. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe a na nariadenom pojednávaní uvádzal, že sa domáhal oznámenia spisovej značky, pod ktorou sa vedie odvolacie konanie, za účelom realizácie jeho procesných práv, napr. nahliadnutie do spisu, či doplnenie podania, správny súd uvádza, že z obsahu žiadosti žalobcu zo dňa 09. 04. 2024 o oznámenie spisovej značky odvolacieho konania nevyplynulo, že by svoju žiadosť o oznámenie spisovej značky odvolacieho konania odôvodňoval tým, že chce nazrieť do administratívneho spisu. Neoznámenie spisovej značky odvolacieho konania žalobcovi na základe jeho žiadosti zo dňa 09. 04. 2024 žalobcovi nebránilo v tom, aby požiadal o nazretie do administratívneho spisu, resp. aby doplnil svoje podanie (odvolanie), keďže podľa § 54 ods. 1 Správneho poriadku sa odvolanie podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, ktorý by prípadné doplnenie odvolania (ktoré je však možné podať iba v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu

neustanovuje osobitný zákon), resp. i žiadosť o nazretie do administratívneho spisu postúpil žalovanému ako odvolaciemu orgánu.

64. Napokon žalobca v rámci procesných pochybení namietal i to, že o žiadosti žalobcu o priznanie postavenia chráneného pracoviska nebolo rozhodnuté v zákonných lehotách v zmysle § 49 ods. 1 a 2 Správneho poriadku. Správny súd uvádza, že podľa § 49 ods. 1 a 2 Správneho poriadku „v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne. V ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.“ Správny súd uvádza, že predmetná žalobná námietka je nedôvodná. Vydaniu prvostupňového rozhodnutia došlo dňa 15. 02. 2024, t.j. v zákonnej 30 dňovej lehote od začatia správneho konania, ktoré sa začalo dňa 18. 01. 2024.

65. Žalobca ďalej namietal, že postupom orgánov verejnej správy došlo k porušeniu princípu jeho legitímnych očakávaní ako osoby s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť oproti inej zdravej osobe v rozsahu 65 %, s priznanou invaliditou, ktorý je advokátom zapísaným do zoznamu advokátov vedeným Slovenskou advokátskou komorou od 12. 12. 2023. Žiadateľ o priznanie postavenia chráneného pracoviska nemôže mať výlučne na základe skutočnosti, že je osobou s nepriaznivým zdravotným stavom, ktorého pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 65% oprávnené a legitímne očakávanie, že jeho žiadosti o priznanie postavenia chráneného pracoviska (advokátskej kancelárie) bude vyhovené, nakoľko ďalšou hmotnoprávnou zákonnou podmienkou je nielen samotné zdravotné postihnutie občana žiadajúceho o priznanie postavenia a chráneného pracoviska, ale i to, že sa súčasne jedná o občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce, ktorého legálna definícia je ustanovená v § 55 ods. 3 Zákona o službách zamestnanosti (s účinnosťou od 01. 01. 2024). V ďalšom žalobca v teoretickej rovine odkazoval na to, že doktrína legitímneho očakávania pripomína jednak zásadu, že pri rozhodovaní v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch má orgán verejnej správy postupovať tak, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely, ako i zásadu zákazu prekvapivých rozhodnutí orgánov verejnej moci, pričom neposkytol správnemu súdu žiadnu konkretizáciu rovnakého alebo porovnateľného prípadu. Správny súd napokon uvádza, že postup orgánov verejnej správy bol v súlade so zákonnou úpravou a nemožno ich rozhodnutia považovať za prekvapivé.

66. Žalobca sa ďalej v správnej žalobe venoval rozporu napadnutého rozhodnutia žalovaného so Zákonom o byrokracii, pričom uviedol, že pre orgán verejnej správy nemá byť problémom, aby v rámci svojich informačných systémov priradili žiadosti účastníka konania spisovú značku konania bezprostredne po podaní žiadosti a rovnako pre orgán verejnej správy nemá predstavovať žiaden problém to, aby v rámci svojich informačných systémov podanie v súlade s § 20 Správneho poriadku postúpili. Správny súd uvádza, že predmetná žalobná námietka je nedôvodná. Z obsahu administratívneho spisu, a to z podacej pečiatky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo správny súd zistil, že miestne nepríslušný úrad priradil žiadosti žalobcu o priznanie postavenia chráneného pracoviska číslo spisu: 2024/9729. Z histórie činnosti spisu, ktorá bola predložená orgánom verejnej správy prvého stupňa správnemu súdu ako reakcia na výzvu správneho súdu o poskytnutie súčinnosti zo dňa 17. 06. 2025 (č.l. 187) vyplýva, že po zmene stavu spisu na „odstúpený“ došlo zo strany miestne príslušného orgánu verejnej správy prvého stupňa - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín k zmene čísla spisu na: DK1/OAOTPP/ZAM/2024/3784. Súčasne je v histórii činnosti spisu zaznamenaný i „Presun spisu z mandanta – UP23 – Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo (NO1/OAOTPP/ZAM/2024/9729)“. Správny súd vzhľadom na uvedené rozpor napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy so Zákonom o byrokracii nezistil.

67. Žalobca tiež tvrdil, že napadnuté rozhodnutie neobstojí ani v zmysle imperatívov uvedených v a písm. c) . Túto žalobnú argumentáciu považuje správny súd za nekonkrétnu. Žalobca len všeobecne s odkazom na citáciu vyššie uvedených článkov tvrdí, že napadnuté rozhodnutie žalovaného neobstojí vo svetle imperatívov zakotvených v predmetných článkoch . V sa priznáva právo na prácu a právo na hmotné zabezpečenie v primeranom

rozsahu tých občanov, ktorí nie z vlastnej viny nemôžu toto právo vykonávať. Právo na prácu nemožno chápať ako právo na konkrétnu prácu, na ktorú má občan príslušnú kvalifikáciu, či dokonca ako právo na konkrétnu prácu, na ktorú má občan zodpovedajúcu kvalifikáciu, v mieste zvolenom občanom a v priestoroch, kde si osoba želá pracovať. Čl. 35 ods. 3 priznáva i právo na hmotné zabezpečenie. Správny súd nespochybňuje invaliditu žalobcu, avšak hmotné zabezpečenie občanov, ktorí sa pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemôžu celkom alebo v plnom rozsahu začleniť do pracovného procesu upravuje Zákon o sociálnom poistení prostredníctvom invalidného dôchodku. Čl. 36 ods. 1 demonštratívne vypočítava sociálne práva zamestnancov, pričom jedným z nich, ktorého sa možno domáhať iba v medziach zákonov, je ich ochrana bezpečnosti a zdravia pri práci. Správnemu súdu nie je zrejmé, v čom má spočívať rozpor napadnutého rozhodnutia žalovaného s písm. c) . Žalobca neuviedol, ktorý konkrétny záver žalovaného a v čom bol v rozpore s písm. c) . Správny súd si nemôže žalobné body sám vyvodzovať, ani ich konkretizovať a vyhľadávať z napadnutého rozhodnutia alebo administratívneho spisu.

68. Ďalšia žalobná námietka smerovala k zmätočnosti, arbitrárnosti a účelovosti záverov žalovaného, ktoré žalobca označil za zavádzajúce a nepravdivé. Správny súd k tomu uvádza, že po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrení žalobcu a žalovaného a administratívneho spisu dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa vedúci k vydaniu napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že orgán verejnej správy prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné a na účely predmetu konania orientované dokazovanie, o čom svedčí obsah administratívneho spisu. Z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ho k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav správne právne posúdil. Žalovaný následne preskúmal skutkový stav a postup orgánu verejnej správy prvého stupňa, pričom uzavrel, že orgán verejnej správy prvého stupňa pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia dostatočne posúdil skutkovú a právnu stránku veci, rozhodol v súlade so zákonom a v ďalšom sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal s podstatou námietok žalobcu uvedených v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a zároveň napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil.

69. Pokiaľ bolo obsahom žalobných námietok vo zvyšných častiach správnej žaloby aj prezentovanie a konštatovanie vlastných skutkových a právnych záverov žalobcu, ku ktorým dospel výlučne na základe svojich tvrdení, resp. vyjadrenie všeobecného nesúhlasu s rozhodnutiami orgánov verejnej správy, avšak bez konkrétnej skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa k preskúmavaným napadnutým rozhodnutiam orgánov verejnej správy, tak takto všeobecne a konštatačne formulované žalobné námietky neumožňujú správnemu súdu realizovať súdny prieskum.

70. Pokiaľ žalobca v správnom súdnom konaní správnemu súdu predložil lekárske nálezy týkajúce sa jeho zdravotného stavu, správny súd uvádza, že v konaní nebolo sporné že žalobca má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanom prípade však nie je otázka invalidity žalobcu, a preto na predložené lekárske nálezy správny súd neprihliadal.

71. Žalobca v správnej žalobe navrhol doplniť dokazovanie výsluchom žalobcu. Správny súd uvádza, že ust. ukladá správnemu súdu, aby v určitých prípadoch na prejednanie veci nariadil pojednávanie bez ohľadu na vôľu účastníkov [písm. b) až e)]. Podľa však správny súd musí nariadiť pojednávanie, ak o to aspoň jeden z účastníkov konania požiada (porov. judikát R 18/2021). Týmto ustanovením je v správnom súdnom konaní realizované právo na verejné prerokovanie veci podľa . Správny súd v súlade so žiadosťou žalobcu v správnej žalobe nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom žalobca v súlade s predniesol svoje návrhy a mohol uplatňovať svoje procesné práva. Napokon žalobca na nariadenom pojednávaní dňa 08. 07. 2025 uviedol, že na návrhu na doplnenie dokazovania jeho výsluchom, t.j. výsluchom strany, netrvá.

72. Žalobca v správnej žalobe navrhoval doplniť dokazovanie výsluchom zamestnankýň orgánu verejnej správy prvého stupňa, a to A. A. A. a F. G. G., pričom na tomto návrhu na dokazovanie na pojednávaní dňa 08. 07. 2025 ďalej netrval, keď uviedol, že meritórne rozhodnutie vo veci závisí výlučne od právneho posúdenia účinku začatia správneho konania.

73. Úlohou správnych súdov je zabezpečovať ochranu základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb súdnym prieskumom zákonnosti rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy ( a 2 ). Správne súdy sú v zásade viazané skutkovým a právnym stavom ku dňu vydania rozhodnutia preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy ( ) a vychádzajú zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy ( ). Nie je pre nich typická plná jurisdikcia. Ani pre správne žaloby v sociálnych veciach ( ) SSP neustanovuje výnimku (porov. a contrario). Z tohto dôvodu sa v správnom súdnom konaní dokazovanie vykonáva len výnimočne a spravidla na zistenie dôvodov nezákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktoré nemožno priamo zistiť z administratívneho spisu ( druhá veta a ; o konanie podľa a c) v predmetnej veci nejde). Správny súd uzatvára, že objasňovanie skutočností prostredníctvom dôkazného prostriedku spočívajúceho vo výsluchoch zamestnankýň orgánu verejnej správy prvého stupňa tak, ako boli nastolené a formulované by boli pre rozhodnutie správneho súdu (pokiaľ by žalobca zotrval na ich vykonaní) nepodstatné.

74. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že správnu žalobu je potrebné postupom podľa v spojení s ako nedôvodnú zamietnuť.

75. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že žiadnemu z účastníkov konania trovy nepriznal, a to z dôvodu, že žalobca v konaní nemal úspech, a preto mu nepatrí náhrada trov konania v zmysle a contrario. Žalovaný bol síce v konaní úspešný, avšak správny súd aplikujúc ustanovenie nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by bolo možné spravodlivo žiadať od žalobcu, aby žalovanému uhradil vzniknuté trovy v súvislosti s týmto súdnym konaním a žalovaný si ani náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

P o u č e n i e: Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súd, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym z súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.