Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5S-24-2025.pdf
PDF · 79.71 KB
Case nature
Subarea
5S/24/2025
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Ariola s. r. o., IČO: 36 794 384, so sídlom: Námestie svätého Egídia 54/52, 058 01 Poprad, právne zastúpeného: Mgr. Zuzana Vajdová, advokátka so sídlom: Ďatelinová 5530/10, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu hazardných hier, IČO: 52 265 021, so sídlom: Križkova 949/9, 811 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.s. URHH/003006/2025-110, č. z. 007083/2025 zo dňa 24.01.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 04.03.2025 zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnou žalobou vo veciach správneho trestania podľa § 194 a nasl. Zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), podanou dňa 04.03.2025 na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“), sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia predsedu Rady Úradu pre reguláciu hazardných hier (ďalej len „žalovaný“) č. s. URHH/003006/2025-110, č. z. 007083/2025 zo dňa 24.01.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), v spojení s rozhodnutím generálneho riaditeľa Úradu pre reguláciu hazardných hier (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. 000521/2024, sp. zn. URHH/001913/2024-120, č. z. 074558/2024 zo dňa 14.10.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový orgán podľa § 92 ods. 1 písm. e) v spojení s § 96 ods. 1 písm. b) zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 30/2019 Z. z.“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 2 000 Eur za spáchanie iného správneho deliktu, ktorého sa dopustil na skutkovom základe uvedenom vo výroku prvostupňového rozhodnutia v bodoch 1/ a 2/, s povinnosťou uhradiť pokutu do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
2. V rámci podanej žaloby (bod „1.“) žalobca zároveň navrhol priznať žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) SSP. Návrh odôvodnil tým, že mu hrozí závažná ujma spočívajúca v hrozbe pozastavenia prevádzkovania herne alebo hazardnej hry zo strany žalovaného, pokiaľ by nezaplatil nedôvodne uloženú pokutu. Táto hrozba podľa žalobcu vyplýva z § 92 ods. 2 písm. h) zákona č. 30/2019 Z. z. Nezaplatením pokuty žalobcovi hrozí strata licencie na prevádzkovanie hazardných hier.
3. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril v rámci podaného vyjadrenia k správnej žalobe, a to podaním doručeným správnemu súdu dňa 27.06.2025, v ktorom uviedol, že žalobca nijakým relevantným a zákonným spôsobom nezdôvodnil svoj návrh a nepreukázal žiadnu hrozbu závažnej ujmy či iného zákonom definovaného následku. V roku 2024 žalobca podľa verejne dostupných zdrojov dosiahol celkové tržby v sume cca 25 miliónov Eur a zisk v sume 3,7 milióna Eur, a preto je podľa žalovaného zarážajúce až absurdné, že žiada o priznanie odkladného účinku z dôvodu povinnosti
uhradiť sumu 2 000 Eur. Uhradením právoplatne uloženej pokuty nemôže podľa žalovaného dôjsť k žiadnej, ani len k teoretickej ujme alebo hrozbe. Argumentáciu žalobcu o tom, že v prípade neuhradenia pokuty dôjde k pozastaveniu prevádzkovania činnosti alebo k odobratiu licencie, žalovaný označil za klamlivú, pretože neuhradenie pokuty má za následok jej uhradenie žalovaným zo zloženej finančnej zábezpeky. Až následne má žalobca ďalších 30 dní na doplnenie uvoľnenej časti. Pri obrate a zisku žalobcu pritom suma 2 000 Eur nemôže podľa žalovaného zakladať žiaden dôvod na akékoľvek úvahy o odkladnom účinku.
4. Na základe uvedeného žalovaný žiadal návrh žalobcu zamietnuť.
5. Administratívny spis bol správnemu súdu predložený dňa 27.06.2025.
6. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
7. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
9. Nevyhnutným procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Ide o prejav dispozičnej zásady správneho súdneho konania, ktorá sa pri tomto procesnom inštitúte uplatňuje len vo vzťahu k žalobcovi, ktorého následne zaťažuje i dôkazné bremeno vzťahujúce sa k tvrdeným skutočnostiam, t. j. tento je povinný predložiť relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o hroziacej ujme. Nie je potrebné preukazovať, že k ujme (či inému zákonom definovanému negatívnemu následku) už reálne došlo, postačuje hrozba, že táto nastane a dosiahne zákonom požadovanú intenzitu (závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda, vážny nenapraviteľný následok). Hrozba musí byť priama, reálna, a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Ďalším procesným predpokladom vydania takéhoto rozhodnutia je, aby priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom, a aby mal žalovaný možnosť sa k návrhu vyjadriť. Vzhľadom k tomu, že priznaním odkladného účinku sa až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia (opatrenia), teda dochádza k prelomeniu právnych účinkov právoplatnosti rozhodnutia a k zásahu do princípu právnej istoty, je možné konštatovať, že ide o výnimočný inštitút, ktorého aplikácia má byť rovnako výnimočná, nevyhnutná, a jeho dôvody hodnoverne a dostatočne preukázané.
10. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku súd každú vec posudzuje individuálne a rozhodnutie vo veci samej nesmie prejudikovať. Rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP. V tejto časti správny súd poukazuje na závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 132/2022-11 z 03.03.2022, podľa ktorého „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“
11. Správny súd v kontexte uvedených procesných predpokladov skúmal, či tieto boli splnené, a zistil, že návrh žalobcu bol podaný, bol odôvodnený a žalovaný sa k nemu vyjadril. Po oboznámení sa s podaným návrhom, s vyjadrením žalovaného a s administratívnym spisom však správny súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
12. Dôvody, na ktorých je návrh žalobcu založený, najmä hroziaca závažná ujma vedúca k pozastaveniu činnosti či odobratiu licencie na výkon zárobkovej činnosti žalobcu, bez uvedenia ďalších podstatných skutočností, ktoré by takúto hrozbu bližšie špecifikovali a osvedčovali, správny súd vyhodnotil ako všeobecné, nekonkrétne a nepodložené, a v takto formulovaných vágnych tvrdeniach nevidel preukázanie skutočnej hrozby následkov predpokladaných ustanovením § 185 písm. a) SSP. Správny súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dôkazné bremeno, teda povinnosť komplexne preukázať existenciu podmienok predpokladaných ustanovením § 185 písm. a) SSP, nesie výlučne žalobca a nie je úlohou správneho súdu nahrádzať túto povinnosť vlastnou činnosťou, či už vyhľadávaním údajov, dopytom, produkovaním výziev tak, aby sa dosiahlo jej splnenie. Je v záujme samotného žalobcu, ak jeho situácia podľa jeho názoru odôvodňuje postup podľa § 185 písm. a) SSP, aby okolnosti odôvodňujúce hrozbu, vymedzenú zákonnou intenzitou predmetného ustanovenia, riadne a komplexne osvedčil. V opačnom prípade nesie následky, vyplývajúce z neunesenia dôkazného bremena v tomto konaní, a tým je zamietnutie návrhu.
13. Správny súd ďalej zdôrazňuje, že inštitút odkladného účinku podľa § 185 písm. a) SSP vo všeobecnosti neslúži na zhojenie nepriaznivej majetkovej situácie a nepredstavuje ani spôsob vyhnutia sa plneniu právoplatne uložených povinností z dôvodu, že subjekt uloženej povinnosti s vydaným rozhodnutím nesúhlasí, prípadne z iných, bližšie neurčených preventívnych dôvodov. Ide o výnimočný inštitút predbežnej ochrany pred priamo hroziacimi následkami výkonu napadnutého rozhodnutia, ktoré však musia byť preukázané, čo v prejednávanej veci nemožno konštatovať. Tvrdenia žalobcu vo vzťahu k následkom výkonu napadnutého rozhodnutia sú definované len poukazom na § 92 ods. 2 písm. h) zákona č. 30/2019 Z. z., podľa ktorého „Úrad môže pozastaviť prevádzkovanie technického zariadenia určeného na prevádzkovanie hazardných hier, prevádzky, herne, kasína alebo hazardnej hry, ak pri výkone dozoru zistil nedoplnenie finančnej zábezpeky v lehote podľa § 67 ods. 2“. Žalobca vo svojom návrhu netvrdil a ani nepreukázal, že by mu jeho majetková situácia či iné dôležité okolnosti na jeho strane neumožňovali riadne uhradiť právoplatne uloženú pokutu, ktorej výšku z objektívneho hľadiska nemožno považovať za likvidačnú, ani to, že by výkonom napadnutého rozhodnutia malo priamo dôjsť k pozastaveniu výkonu jeho činnosti či odobratiu licencie, resp. že by mu takéto pozastavenie zo strany žalovaného priamo hrozilo. Správny súd zdôrazňuje, že ustanovenie § 92 ods. 2 písm. h) zákona č. 30/2019 Z. z. predstavuje možnosť, nie povinnosť žalovaného pristúpiť k opatreniu v podobe pozastavenia prevádzky, pričom samotné opatrenie vyžaduje nedoplnenie finančnej zábezpeky, teda jeho aplikácia nie je priamo viazaná na nezaplatenie pokuty. Finančná zábezpeka v zmysle § 67 ods. 1 zákona č. 30/2019 Z. z. síce slúži na vysporiadanie záväzkov prevádzkovateľa hazardnej hry, okrem iného aj právoplatne uloženej pokuty, avšak na jej doplnenie má v zmysle § 67 ods. 2 zákona č. 30/2019 Z. z. prevádzkovateľ 30 dní od jej zníženia pod minimálnu výšku ustanovenú zákonom. Tvrdenia žalobcu o hroziacom následku v podobe pozastavenia činnosti či odobratia licencie na výkon činnosti sú tak v rovine hypotetickej, bez reálneho základu, keďže neboli podložené žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami ani dôkazmi, z ktorých by bolo možné vyvodiť ich opodstatnenosť.
14. Žalobca v konaní o návrhu na priznanie odkladného účinku riadne nezdôvodnil a neosvedčil ani absenciu rozporu navrhovaného odkladného účinku s verejným záujmom. Správny súd podotýka, že podľa záverov nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 479/2017-44 zo dňa 20.09.2017 verejný záujem možno vymedziť ako „záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov... Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec (verejný funkcionár) pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.“ V preskúmavanej veci sa verejný záujem týka riadneho plnenia uložených povinností, teda úhrady právoplatne uložených pokút, a výkonu právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy rozhodujúcich na úseku regulácie hazardných hier, vo vzťahu k čomu však žalobca neformuloval žiadnu argumentáciu, a teda ani neosvedčil splnenie druhej zákonnej podmienky § 185 písm. a) SSP.
15. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil základné predpoklady jeho priznania, teda existenciu hrozby zákonom definovaného následku, ani absenciu rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom, neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady ustanovenia § 185 písm. a) SSP, preto súd v súlade s § 188 SSP návrh žalobcu zamietol.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].