Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TN-13S/64/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov senátu Mgr. Denisy Slivovej a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej, v právnej veci žalobcu: AUTO CT, s.r.o., so sídlom Mestečko č. 286, 020 52 Mestečko, IČO: 36 825 182, právne zastúpeného JUDr. Petrom Čurillom, advokátom so sídlom Hlavná 2876/11, 080 01 Prešov, IČO: 42 077 915, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, IČO: 00 151 866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OOP2-2021/010595-002 zo dňa 23. apríla 2021, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Okresný úrad Trenčín, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. OU-TN-OCDPK-2021/004277-010 zo dňa 20.01.2021 žalobcovi zrušil oprávnenie na vykonávanie kontroly originality v zmysle / šiesteho bodu o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože nezabezpečil vykonávanie kontrol originality v rozsahu udeleného oprávnenia na príslušný druh kontrol originality a kategóriu vozidla nediskriminačným spôsobom prostredníctvom osôb, ktoré sú držiteľmi platného osvedčenia technika kontroly originality na príslušný druh kontroly originality a kategórie vozidla, čím porušil ust. / Prvostupňový orgán štátnym odborným dozorom vykonaným v období odo dňa 25.06.2020 do 18.09.2020 na pracovisku kontroly originality č. 1334, AUTO CT, s.r.o., so sídlom: 020 52 Mestečko 286, IČO: 36 825 182, ktorý bola zavŕšený vydaním protokolu č. 6/2020-PKO zo dňa 18.09.2020, zistil, že žalobca ako oprávnená osoba umožnil vykonávanie kontroly originality fyzickou osobou A. B. v čase od 12.11.2018 (deň nasledujúci po skončení platnosti osvedčenia technika kontroly originality č. k.: OU-PBOCDPK-2013/00359-2/CIF DJ2) do 28.05.2020 (dátum poslednej vykonanej kontroly originality preverený v informačnom systéme kontrol originality), pričom táto fyzická osoba nemala platné osvedčenie technika kontroly originality, čo je zároveň porušením ustanovenia / prvého bodu , podľa ktorého oprávnená osoba kontroly originality nesmie umožniť vykonávanie kontroly originality fyzickými osobami, ktoré nemajú platné osvedčenie technika kontroly originality.

2. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. OU-TN-OOP22021/010595-002 zo dňa 23.04.2021, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaný sa v odôvodnený napadnutého rozhodnutia

stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci prvostupňovým orgánom. Argumentoval najmä tým, že oprávnenou osobou – žalobcom nebolo požiadané o predĺženie platnosti svedčenia technika kontroly originality podľa , ktorého päťročná platnosť bola zrozumiteľne ohraničená. Žiadosť o predĺženie napriek tvrdeniam žalobcu podaná nebola. K odvolacej námietke arbitrárnosti žalovaný uviedol, že prvostupňové rozhodnutie dalo uspokojivé odpovede na všetky rozhodujúce právne a skutkové otázky.

Zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body 3. Žalobca podal správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, v ktorej namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí, poukazoval na svoju dobromyseľnosť a nesplnenie povinnosti správneho orgánu rozhodnúť o jeho žiadosti o predĺženie osvedčenia pre jeho technika. Tvrdil, že existujú nepriame dôkazy, s ktorými sa správne orgány vôbec nevysporiadali. Ďalej namietal neurčitosť výroku osvedčenia svojho zamestnanca, v ktorom je samotná lehota stanovená „slovne“ a nie špecifickým dátumom tak, ako to podľa jeho názoru vyžaduje právna úprava. Zdôraznil, že jeho zamestnanec A. B. splnil všetky zákonné požiadavky k vydaniu predĺženia osvedčenia technika originality. Prípadná absencia takéhoto predĺženia v dôsledku jednoznačného zavinenia zo strany štátneho orgánu nemôže byť zákonným podkladom pre postup správneho orgánu sankcionujúceho oprávnenú osobu. Žalobca uznal, že chýba fyzický priamy dôkaz o tom, že v zákonom stanovenej lehote podal žiadosť o predĺženie platnosti osvedčenia technika v zmysle ustanovenia , ale poukazoval však na reťazec nepriamych dôkazov, ktoré svedčia o tom, že takáto žiadosť podaná bola.

Vyjadrenie žalovaného

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe zopakoval skutkové zistenia z kontroly vykonanej na pracovisku žalobcu s tým, že nebolo preukázané, že žalobca ako oprávnená osoba splnil podmienku podľa / , t. j. najneskôr 30 dní pred uplynutím platnosti osvedčenia nepožiadal o predĺženie platnosti osvedčenia technika. Z tohto dôvodu absencia predĺženia platnosti osvedčenia technika kontroly originality A. B. nebola spôsobená prvostupňovým orgánom. V protokole o kontrole je podrobne zadokumentované porušenie právnych predpisov žalobcom, ktoré odôvodňovali začať ex offo správne konanie. Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu dalo uspokojivé a zrozumiteľné odpovede na všetky rozhodujúce právne a skutkovo relevantné otázky vo vzťahu k meritu veci. Z rozhodnutia je bez akýchkoľvek pochybností jasné a zrejmé, akým spôsobom a konaním došlo k porušeniu uvedených ustanovení a čím konkrétne bola naplnená skutková podstata porušenia povinnosti. Poukázal na to, že žalobca nevyužil svoje právo podľa Správneho poriadku. Absolvovanie doškoľovacieho kurzu na predĺženie platnosti osvedčenia technika a vyhovenie pri skúške z odbornej spôsobilosti v čase platnosti osvedčenia technika oprávňuje na výkon kontroly originality až po nadobudnutí právoplatnosti predĺženého osvedčenia technika kontroly originality. Žalobca tak, ako oprávnená osoba nesplnil podmienku podľa / , t. j. najneskôr 30 dní pred uplynutím platnosti osvedčenia nepožiadal o predĺženie platnosti osvedčenia technika, prvostupňový správny orgán nemohol predĺžiť platnosť osvedčenia technika kontroly originality A. B., a teda absencia predĺženia platnosti osvedčenia technika kontroly originality A. B. nebola zavinená zo strany prvostupňového orgánu. K ďalšej námietke žalobcu žalovaný uviedol, že spoločnosť IRIS IDENT s.r.o., ako poverená technická služba kontroly originality blokuje prístup technika kontroly originality do systému kontroly originality na základe rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu o zrušení osvedčenia technika kontroly originality. Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade prvostupňový správny orgán uvedené rozhodnutie nevydal, nemohol byť prístup technika kontroly originality blokovaný. Nie je zákonnou povinnosťou prvostupňového správneho orgánu upozorňovať oprávnené osoby technickej kontroly, emisnej kontroly, kontroly originality alebo montáže plynových zariadení na končiacu platnosť osvedčenia o odbornej spôsobilosti technikov. Povinnosť sledovať platnosť vydaného osvedčenia technika kontroly originality teda spočíva na oprávnenej osobe. K otázke platnosti sporného osvedčenia a jeho vyznačenia uviedol, že vzhľadom k tomu, že predmetné osvedčenie technika kontroly originality bolo udelené dňa 11.11.2013, t.j. v čase platnosti , bola platnosť osvedčenia technika kontroly originality vyznačená v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia / , t.j.: „päť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia“. Ustanovenie / , podľa ktorého je platnosť osvedčenia obmedzená na obdobie päť rokov, t.j. rovnako ako v ustanovení / , na ktoré poukázal žalobca, t.j. platnosť osvedčenia sa vyznačuje podľa rovnako ako to bolo podľa Pre

určenie platnosti osvedčenia technika kontroly originality A. B. bolo potrebné vychádzať z právoplatnosti, ktorá je uvedená v pravom hornom rohu predmetného osvedčenia, kde je uvedené: „Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11 NOV. 2013 v Považskej Bystrici 11 NOV. 2013“. Žalovaný zotrval na názore, že poštová zásielka zo dňa 05.10.2018 preukázateľne neobsahovala žiadosť o predĺženie platnosti osvedčenia technika kontroly originality a tvrdenie žalobcu, ktoré v podanej žalobe uviedol viackrát, že ako oprávnená osoba kontroly originality požiadal o predĺženie platnosti technika kontroly originality v zmysle psím. a/ , sa nezakladá na pravde, čo nakoniec potvrdzuje aj priznanie žalobcu, že absentuje fyzický dôkaz o tom, že žiadosť o predĺženie platnosti osvedčenia technika kontroly originality skutočne zaslal. Zdôraznil, že žalobca ako oprávnená osoba technickej kontroly písomne nenahlásil orgánu hlavného štátneho odborného dozoru do 15 dní od vykonania kontroly originality zistené porušenie povinnosti podľa / a v uvedenej veci zostal nečinný.

5. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom sp.zn.13S/64/2021-68 zo dňa 06.04.2022 správnu žalobu zamietol, keď mal preukázané, že zamestnancovi žalobcu A. B. bolo udelené osvedčenie technika kontroly originality, ktoré platilo do 11.11.2018 a žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal ďalšiu platnosť resp. predĺženie tohto osvedčenia. Uviedol, že nebolo preukázané, že by žalobca v zmysle ust. § 91 ods.7 zákona požiadal o predĺženie platnosti tohto osvedčenia svojho zamestnanca. Z tohto dôvodu nebola splnená jedna z troch podmienok, ktoré zákon stanovuje pre predĺženie platnosti osvedčenia a zamestnancovi žalobcu potrebné oprávnenie zaniklo. Následne správny súd v rámci právneho posúdenia veci poukázal na ustanovenie / ôsmy bod , ktoré stanovuje podmienku pre udelenie oprávnenia na vykonávanie kontroly originality spočívajúcu v povinnosti zamestnávať v pracovnom pomere minimálne dve fyzické osoby odborne spôsobilé na vykonávanie kontroly originality. Vyslovil záver, že zánik osvedčenia technika kontroly originality v dôsledku nepredĺženia jeho platnosti sa stáva zákonným dôvodom zrušenia oprávnenia na vykonávanie kontroly originality jedine vtedy, ak oprávnená osoba kontroly originality nebude naďalej v dôsledku zániku osvedčenia spĺňať predpoklady ustanovené v / ôsmy bod zákona, t. j. ak nebude disponovať minimálne dvoma osobami odborne spôsobilými na vykonávanie kontroly originality. Správny súd vykonal z vlastnej iniciatívy dokazovanie ohľadne splnenia tejto podmienky a na základe oznámenia strán sporu mal za preukázané, že v období od 12.11.2018 do 24.05.2020, čo predstavuje drvivú väčšinu rozhodného obdobia vymedzeného v rozhodnutiach správnych orgánov, žalobca nedisponoval minimálne dvoma osobami odborne spôsobilými na vykonávanie kontroly originality. Na základe takto doplneného skutkového stavu správny súd uzavrel, že v období od 12.11.2018 do 25.05.2020 žalobca nezabezpečil vykonávanie kontrol originality prostredníctvom aspoň dvoch osôb, ktoré sú držiteľmi platného osvedčenia technika kontroly originality a súčasne umožnil vykonávanie kontroly originality fyzickou osobou, ktorá nemá platné osvedčenie technika kontroly originality. Uvedené skutočnosti preto predstavovali zákonný dôvod pre zrušenie žalobcovho oprávnenia. K námietke žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného uviedol, že dospel k záveru, že odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Vzhľadom na svoje právne závery vyhodnotil argumentáciu žalobcu týkajúcu sa prístupu technika A. B. do príslušných systémov za irelevantnú.

6. Najvyšší správny súd SR na základe kasačnej sťažnosti podanej žalobcom rozsudkom sp.zn. 3Svk/53/2022 zo dňa 27.02.2025 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.13S/64/2021-68 zo dňa 06.04.2022 a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia označeného rozsudku Krajského súdu v Trenčíne bola jeho nepreskúmateľnosť a prekročenie rámca súdneho prieskumu spočívajúceho v napadnutom rozhodnutí a uplatnených žalobných bodoch, pretože sám doplnil dokazovanie a vec právne posúdil aj s poukazom na ním zistené skutkové okolnosti podľa zákonného ustanovenia, ktoré nebolo v administratívnom konaní použité.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

7. Správny súd v Banskej Bystrici vecne príslušný podľa 5 Z.z. a pre toto konanie miestne príslušný podľa vec prejednal v ďalšom konaní súlade s bez nariadenia pojednávania, pretože žiadny z účastníkov nenavrhol, aby bolo nariadené pojednávanie a nevyžadoval si to ani iný dôvod podľa . Po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia správny súd dospel k záveru, že žaloba nebola

dôvodná. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho správneho súdu dňa 18.06.2025. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli súdu dňa 03.07.2025 ( ).

8. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

9. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

10. Podľa / šiesty bod schvaľovací orgán zruší oprávnenie na vykonávanie kontroly originality, ak držiteľ oprávnenia porušil niektorú z povinností podľa , d), e), k) a ods. 2 písm. a), c), d), f) až i); ak oprávnená osoba kontroly originality orgánu hlavného štátneho odborného dozoru sama písomne nahlási do 15 dní od vykonania kontroly originality zistené porušenie povinnosti podľa , c), f), g), h) alebo písm. i), schvaľovací orgán oprávnenie nezruší.

11. Podľa / oprávnená osoba kontroly originality je, s cieľom zabezpečiť objektívnosť a vysokú kvalitu vykonávaných kontrol originality, povinná zabezpečiť vykonávanie kontrol originality v rozsahu udeleného oprávnenia na príslušný druh kontrol originality a kategóriu vozidla nediskriminačným spôsobom prostredníctvom osôb, ktoré sú držiteľmi platného osvedčenia technika kontroly originality na príslušný druh kontroly originality a kategórie vozidla.

12. Podľa / prvý bod oprávnená osoba kontroly originality nesmie umožniť vykonávanie kontroly originality fyzickými osobami, ktoré nemajú platné osvedčenie technika kontroly originality.

13. Podľa osvedčenie technika kontroly originality obsahuje: a/ identifikačné údaje odborne spôsobilej osoby, b/ identifikačné údaje oprávnenej osoby kontroly originality alebo osoby, ktorá je držiteľom povolenia na zriadenie pracoviska kontroly originality, c/ údaje o sídle pracoviska kontroly originality, d/ kategórie vozidiel, na ktorých sa bude kontrola originality vykonávať na pracovisku kontroly originality, e/ obmedzenú platnosť osvedčenia na päť rokov od nadobudnutia právoplatnosti osvedčenia, f/ ďalšie údaje a podmienky súvisiace s vykonávaním kontroly originality, ak je to potrebné.

14. Podľa / osvedčenie technika technickej kontroly, technika emisnej kontroly, technika kontroly originality alebo technika montáže plynových zariadení zaniká uplynutím času platnosti osvedčenia, ak príslušná oprávnená osoba nepožiadala o predĺženie platnosti osvedčenia technika v lehote podľa odseku 7 písm. a/.

15. Podľa schvaľovací orgán predĺži platnosť osvedčenia technika technickej kontroly, technika emisnej kontroly, technika kontroly originality alebo technika montáže plynových zariadení, ak a/ príslušná oprávnená osoba najneskôr 30 dní pred uplynutím platnosti osvedčenia požiada o predĺženie platnosti osvedčenia technika, b/ technik absolvoval doškoľovací kurz na predĺženie platnosti osvedčenia technika a c/ vyhovel pri skúške z odbornej spôsobilosti v čase platnosti osvedčenia technika.

16. Podľa / rozhodnutia o udelení oprávnenia na vykonávanie kontroly originality vydané podľa doterajších predpisov sa považujú za oprávnenia na vykonávanie kontroly originality podľa tohto zákona.

17. Podľa / rozhodnutia o udelení osvedčenia technika kontroly originality vydané podľa doterajších predpisov sa považujú za osvedčenia technika kontroly originality podľa tohto zákona a zostávajú v platnosti do dátumu, ktorý je v nich vyznačený.

18. Podľa o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách účinného do 20.05.2018 (ďalej aj zákon ) rozhodnutie okresného úradu o udelení osvedčenia technika kontroly originality okrem všeobecných náležitostí 22) obsahuje a/ identifikačné údaje o odborne spôsobilej osobe, b/ identifikačné údaje o oprávnenej osobe kontroly originality a o sídle pracoviska kontroly originality, c/ kategórie vozidiel, na ktorých budú kontroly originality vykonávané v stacionárnom pracovisku kontroly originality alebo v mobilnom pracovisku kontroly originality, d/ obmedzenú platnosť osvedčenia technika kontroly originality na päť rokov, e/ prípadné ďalšie údaje a podmienky súvisiace s vykonávaním kontrol originality.

19. bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa / uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 13S/64/2021 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici, ktorému bola vec Najvyšším správnym súdom SR vrátená na ďalšie konanie, pod sp. zn. 5S/17/2025.

20. Správny súd preskúmaním veci zistil, že prvostupňový orgán prvostupňovým rozhodnutím podľa / bod 6. zrušil žalobcovi oprávnenie na vykonávanie kontroly originality za porušenie / v nadväznosti na porušenie / bod 1. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že dôvodom jeho vydania bola skutočnosť, že zamestnanec žalobcu A. B. vykonával kontrolu originality bez platného osvedčenia technika kontroly originality. Na odvolanie žalobcu žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie stotožniac sa so skutkovým a právnym posúdením veci prvostupňovým orgánom.

21. Z obsahu správnej žaloby možno primárne vyabstrahovať spornú otázku platnosti osvedčenia technika kontroly originality zamestnanca žalobcu A. B. po 11. novembri 2018 a tiež od nej sa odvíjajúcu spornú otázku splnenia zákonných podmienok na zrušenie oprávnenia žalobcu vykonávať kontrolu originality vozidiel. Z napadnutého a prvostupňového rozhodnutia plynie, že prvostupňový orgán a žalovaný mali za preukázanú skutočnosť, že zamestnancovi žalobcu A. B. bolo dňa 11.11.2013 udelené osvedčenie technika kontroly originality, ktorého platnosť bola v súlade s jeho obsahom a so znením / dnes už neúčinného v spojení s ustanovením / , obmedzená do 11.11.2018.

22. Pokiaľ žalobca namietal neurčitosť výroku osvedčenia technika kontroly originality zo dňa 11.11.2013 vydaného pre jeho zamestnanca A. B., v ktorom je samotná lehota stanovená „slovne“ a nie špecifickým dátumom tak, ako to podľa jeho názoru vyžaduje právna úprava, potrebné je primárne poukázať na to, že rozhodnutie o udelení osvedčenia uvedenému technikovi kontroly originality nebolo bezprostredným výsledkom procesného postupu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia, preto nie je predmetom prieskumu správnym súdom. Správny súd preto nie je oprávnený posudzovať jeho zákonnosť. Prvostupňový orgán a žalovaný boli v čase vydania prvostupňového a napadnutého rozhodnutia povinní rešpektovať právoplatné rozhodnutie o udelení osvedčenia technika kontroly originality vozidiel, s ktorého obsahom sa v rámci skutkového a právneho posúdenia veci boli povinní vysporiadať, čo urobili.

23. Žalovaný sa s odvolacou námietkou žalobcu smerujúcou proti spôsobu vymedzenia platnosti osvedčenia dostatočne vyrovnal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, kde s oporou v ust. a v ust. /, /, f/ uzavrel, že doba platnosti osvedčenia technika kontroly originality zo dňa 11.11.2013 nie je vyznačená špecifickým dátumom, ale je vyznačená slovne tak, že platnosť osvedčenia je „päť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia“, čo jednoznačne potvrdzuje a preukazuje dobu platnosti osvedčenia, keďže každý je spôsobilý určiť a vypočítať dátum platnosti osvedčenia. Ďalej žalovaný veci priliehavo argumentoval, že zákonodarca striktne neuviedol, akým spôsobom má byť dátum vyznačený a vyjadrený a tiež tým, že vzhľadom na procesné úkony súvisiace s nadobudnutím

právoplatnosti osvedčenia nebolo možné v čase vydania osvedčenia stanoviť pevný dátum platnosti osvedčenia.

24. Argumentácia žalovaného je logická a neodporuje použitej právnej úprave, účelom ktorej bez pochýb je časovo obmedziť platnosť osvedčenia technika kontroly originality vozidiel na päť rokov, s možnosťou predĺženia platnosti tohoto osvedčenia. Žalobcom presadzovanému výkladu predpokladajúcemu, že obsahovou náležitosťou rozhodnutia o udelení osvedčenia technika kontroly originality vozidiel je v súlade s ust. / (ktorému v súčasnosti obsahovo zodpovedá ust. 90 ods. 9 písm. e/ ) ohraničenie platnosti osvedčenia uvedením presného dátumu chýba priama opora v uplatnenej právnej úprave, ktorá takúto požiadavku na formu vyjadrenia päťročného obmedzenia platnosti osvedčenia v rámci enumerácie náležitostí rozhodnutia o udelení osvedčenia technika kontroly originality neobsahuje. Žalovaný naznačil absenciu logiky takého prístupu spočívajúcu aj v tom, že v čase vydania rozhodnutia o udelení osvedčenia nie je možné s istotou určiť presný dátum nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia (ani pri avizovanom osobnom prevzatí rozhodnutia technikom kontroly originality vozidiel prvostupňový orgán nemôže predpokladať, či sa pri prevzatí rozhodnutia súčasne vzdá práva na odvolanie proti nemu), od ktorého momentu prvostupňový orgán jedným z výrokov rozhodnutia o udelení osvedčenia autoritatívne stanovil začiatok plynutia päťročnej lehoty časovo obmedzujúcej platnosť osvedčenia.

25. Podľa platnej právnej úpravy v zmysle 90 ods. 9 písm. e/ osvedčenie technika kontroly originality obsahuje obmedzenú platnosť osvedčenia na päť rokov od nadobudnutia právoplatnosti osvedčenia, pričom podľa právnej úpravy platnej v čase vydania rozhodnutia o udelení osvedčenia vymedzenej v / platilo, že rozhodnutie okresného úradu o udelení osvedčenia technika kontroly originality okrem všeobecných náležitostí 22) obsahuje obmedzenú platnosť osvedčenia technika kontroly originality na päť rokov. Hoci právna úprava použitá pri vydaní rozhodnutia o udelení osvedčenia technika kontroly, na rozdiel od v súčasnosti platnej právnej úpravy, nestanovovala platnosť osvedčenia na päť rokov od nadobudnutia právoplatnosti osvedčenia, bolo vecou správnej úvahy prvostupňového orgánu (ako vecne a miestne príslušného orgánu verejnej správy oprávneného vo veci konať), akou formou vo svojom rozhodnutí vymedzí/vyjadrí začiatok a koniec doby platnosti osvedčenia. Limitovaný pri tom bol len reálnosťou, určitosťou a zrozumiteľnosťou tohto vymedzenia. Prvostupňový orgán v súlade s požiadavkou na zachovanie zásady právnej istoty účastníkov ním spravovaných verejnoprávnych vzťahov stanovil začiatok plynutia päťročnej doby platnosti osvedčenia tak, že ho spojil s okamihom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o udelení osvedčenia. Zrozumiteľne tým reguloval časovú platnosť osvedčenia odvíjajúcu sa od konkrétne určiteľného dňa (rozhodnutie o udelení odsvedčenia technikovi kontroly originality vozidiel A. B. obsahuje vyznačenú doložku právoplatnosti, podľa ktorej právoplatnosť nadobudlo dňa 11.11.2013), ktorá bola v súlade so všeobecnými zásadami posudzovania plynutia lehôt ( Správneho priadku v nadväznosti na ) obmedzená uplynutím toho dňa, ktorý sa svojim označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty (t.j. dňa 11.11.2018). Teda posúdením obsahu rozhodnutia o udelení osvedčenia v súlade s účelom použitej právnej úpravy možno zhodne so závermi žalovaného dospieť k jednoznačnému záveru, že platnosť osvedčenia technika A. B. na vykonávanie kontroly originality vozidiel bola zrozumiteľne obmedzená na dobu od 11.11.2013 do 11.11.2018.

26. Z obsahu prvostupňového a napadnutého rozhodnutia zreteľne plynie, že žalobca, ako oprávnená osoba kontroly originality, v rozpore s ust. § 88 ods. 1 písm. a/ a / bod. 1 nezabezpečil vykonávanie kontrol originality vozidiel len technikmi, ktorí boli držiteľmi platného osvedčenia technika kontroly originality, pretože kontrolou (hlavným štátnym odborným dozorom Ministerstva dopravy a výstavby SR) bolo zistené, že žalobca v čase od 12.11.2018 do 28.05.2020 umožnil vykonávanie kontroly originality fyzickou osobou A. B., ktorá v tom čase nemala platné osvedčenie technika kontroly originality vozidiel. Podľa / bod 6. je porušenie citovaných ustanovení dôvodom na to, aby schvaľovací orgán zrušil oprávnenie na vykonávanie kontroly originality. Pokiaľ teda prvostupňový orgán ustálil, že činnosťou žalobcu neboli zabezpečené požiadavky plynúce z ust. / a / bod. 1 , logickým právnym následkom bolo zrušenie oprávnenia žalobcu.

27. Žalovaný k tomu ďalej výstižne doplnil, že sledovanie platnosti osvedčenia technika kontroly originality spočíva na oprávnenej osobe. Bolo teda výlučne povinnosťou žalobcu včas podať žiadosť

o predĺženie platnosti osvedčenia technika kontroly originality (/ ). V opačnom prípade bol technik, ktorému uplynula doba platnosti osvedčenia z úkonov kontroly originality vozidiel v prevádzke žalobcu diskvalifikovaný, predchádzanie čomu bolo taktiež vo výhradnej zodpovednosti žalobcu, a to vrátane následnej objektívnej deliktuálnej zodpovednosti za porušenie tejto povinnosti, ktorej sa žalobca v administratívnom konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia nezbavil. Žalovaný sa zaoberal žalobcom predloženými nepriamymi dôkazmi, tvrdenou dobrou vierou a tvrdeným porušením povinností správneho orgánu vedúcich k zrušeniu jeho oprávnenia. Opakovane zdôraznil, že hoci A. B. splnil podmienky na predĺženie platnosti osvedčenia technika kontroly originality vozidiel v zmysle / a c/ tým, že absolvoval doškoľovací kurz a vyhovel skúške odbornej spôsobilosti, nebola splnená podmienka podľa písm. a/ spočívajúca v tom, že príslušná oprávnená osoba, v postavení ktorej bol žalobca, najneskôr 30 dní pred uplynutím platnosti osvedčenia požiada o predĺženie platnosti osvedčenia.

28. Vzhľadom na to, že zákon zrozumiteľne podmieňuje predĺženie platnosti osvedčenia technika kontroly originality vozidiel schvaľovacím orgánom (prvostupňovým orgánom) len za predpokladu kumulatívneho splnenia všetkých troch podmienok stanovených v /, b/ a c/ , nie je možné prijať argumentáciu žalobcu, podľa ktorej žalobcovi nečinnosťou správneho (prvostupňového) orgánu nebolo a nemohlo byť zrejmé, že technik vykonával činnosť bez platného osvedčenia s tým, že platnosť osvedčenia sa predlžuje ex lege po úspešnom absolvovaní doškoľovacieho kurzu a po skúške odbornej spôsobilosti. Interpretáciou tejto právnej úpravy žalovaný veci priliehavo ustálil, že na predĺženie platnosti osvedčenia technika kontroly originality vozidiel sa požaduje, aby oprávnená osoba (žalobca) najneskôr 30 dní pred uplynutím platnosti osvedčenia požiadala schvaľovací orgán o predĺženie platnosti osvedčenia, z čoho logicky implikuje aj ten záver, že o žiadosti musí byť týmto orgánom rozhodnuté. Možno teda zhrnúť, že bolo vo výlučnej dispozícii žalobcu (potom, čo technik Körmendy absolvoval doškoľovací kurz a vyhovel skúške odbornej spôsobilosti), aby ako oprávnená osoba včas požiadal o predĺženie platnosti osvedčenia technika kontroly originality vozidiel, a súčasne bolo vo výlučnej rozhodovacej právomoci schvaľovacieho orgánu (prvostupňového orgánu) o tejto žiadosti rozhodnúť.

29. Podstatná je pri tom skutočnosť, že bez vydania a doručenia rozhodnutia o predĺžení osvedčenia nemožno uvažovať o účinnom predĺžení osvedčenia technika kontroly originality. Z normatívneho obsahu ust. totiž jednoznačne vyplýva, že zákon zveruje úkon predĺženia platnosti technika kontroly originality vozidiel schvaľovaciemu (prvostupňovému) orgánu, ktorý, potom čo oprávnená osoba (žalobca) disponujúca konaním včas požiada o predĺženie platnosti osvedčenia (t.zn. ak nepodá žiadosť o predĺženie platnosti osvedčenia, konanie sa nezačne), v ním vedenom rozhodovacom procese (podľa sa na konanie vzťahuje Správny poriadok) žiadosti vyhovie alebo nevyhovie, ak nie sú splnené podmienky v zmysle / a c/ Samotným splnením uvedených podmienok, bez autoritatívneho výroku schvaľovacieho orgánu vyjadreného v individuálnom správnom akte (j/ per analogiam), k predlženiu platnosti osvedčenia technika kontroly originality vozidiel nedochádza. Žalobca tvrdil opak bez toho, aby svoju víziu interpretačného prístupu, podporil relevantnou argumentáciou.

30. Žalovaný argumentačne podoprel svoje právne závery aj poukazom na ust. 90 ods. 1 , podľa ktorého technik kontroly originality môže vykonávať činnosť až po právoplatnosti osvedčenia, pričom takéto podanie nie je možné vybaviť neformálne. Žalovaný vec posúdil správne, pretože s použitím výkladového pravidla argumentum a maiori ad minus je tento postup platný pre vydanie osvedčenia potrebné uplatniť aj vo vzťahu k predĺženiu jeho platnosti. Súčasne sa správny súd stotožňuje s tým, že aj z formálnych dôvodov bolo potrebné o žiadosti rozhodnúť. V súlade s názorom žalovaného teda nemohlo dôjsť k pochybeniu prvostupňového orgánu, ak postupoval v medziach zákona (napr. , , 7, a pod. Správneho poriadku). Možno preto uzavrieť, že pokiaľ žalobca v čase od 12.11.2018 do 28.05.2020 nedisponoval rozhodnutím alebo iným správnym aktom o predĺžení platnosti osvedčenia technika kontroly originality vozidiel A. B., napriek čomu mu v tomto období umožnil vykonávanie kontroly originality vozidiel, porušil zákon. S následkom tohto kvalifikovaného porušenia zákon spája zrušenie povolenia činnosti žalobcu. Jediným zákonným liberačným dôvodom, ktorým by mohla byť objektívna zodpovednosť za porušenie zákona preklenutá, by bol postup žalobcu v zmysle / bod 6. zákona – veta za bodkočiarkou č. , podľa ktorého ak oprávnená osoba kontroly originality orgánu hlavného štátneho

odborného dozoru sama písomne nahlási do 15 dní od vykonania kontroly originality zistené porušenie povinnosti podľa § 88 ods. 2 písm. a/, c/, f/, g/, h/ alebo písm. i/, schvaľovací orgán oprávnenie nezruší. Žalobca sa toho v administratívnom konaní ani v rámci správnej žaloby nedovolával, preto sa touto okolnosťou správny súd v súlade s zaoberať nemohol.

31. Žalobca sa v správnej žalobe dovoláva toho, že ani jeden z rozhodujúcich správnych orgánov sa logicky nevysporiadal s existenciou určitého reťazca nepriamych dôkazov o podaní „tejto sťažnosti“, že technik svoju pracovnú náplň splnil aj po uplynutí platnosti osvedčenia, pričom mal prístup do systémov. Tvrdil, že technik splnil všetky požiadavky na predĺženie platnosti osvedčenia, pretože absolvoval doškoľovací kurz a vyhovel skúške odbornej spôsobilosti a doklady o tom boli prílohou žiadosti o predloženie platnosti osvedčenia technika spolu so žiadosťou o zmenu sídla spoločnosti a pod. Táto námietka je v rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia, ktoré v odôvodnení obsahuje rozsiahlu argumentáciu, kde žalovaný konštatuje, že poštová zásielka žalobcu z 05.10.2018 adresovaná prvostupňovému orgánu neobsahovala všetky doklady tak, ako ich žalobca uviedol, pretože obsahovala len žiadosti o zmenu v oprávnení na vykonávanie emisnej, technickej kontroly a kontroly originality. Podľa „zoznamu predkladaných listín“ mala byť prvostupňovému orgánu predložená súčasne aj Žiadosť o predĺženie platnosti osvedčenia technika KO so zápisnicou zo skúšky, doškoľovacím kurzom a kolkom v hodnote 50 Eur. Táto žiadosť podľa žalovaného nebola súčasťou zásielky a žalobca ju nedoložil ani k odvolaniu. V správnej žalobe samotný žalobca uznáva, že takýto priamy fyzický dôkaz z jeho strany absentuje. Preto, rovnako ako v čase vydania napadnutého rozhodnutia, aj v čase preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia v správnom súdnom konaní zostáva táto námietka žalobcu iba nepreukázaným tvrdením, ktoré je v rozpore s obsahom administratívneho spisu.

32. Žalovaný sa ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia presvedčivo vyrovnal so žalobcom nastolenými otázkami ohľadom vykonávania kontroly originality aj ďalšími fyzickými osobami, čo nemalo vplyv na porušenie povinnosti zabezpečiť, aby technik A. B. vykonával kontroly len v čase platnosti jeho osvedčenia. K zodpovednosti za sledovanie doby platnosti osvedčení technikov vykonávajúcich kontroly originality vozidiel správne uviedol, že to nie je úlohou prvostupňového orgánu, ale žalobcu, v prevádzke ktorého sa kontrola originality vozidiel vykonáva. Žalovaný sa v súlade s platnou právnou úpravou nestotožnil ani s tvrdeniami žalobcu o tom, že postupoval v dobrej viere, že splnil všetky náležitosti na predĺženie platnosti osvedčenia, čo považoval len za vyjadrenie subjektívneho pocitu žalobcu, ktorému nenasvedčovalo reálne konanie v podobe zaslania žiadosti o predĺženie platnosti osvedčenia. Poukázal na to, že aj vzhľadom na prekluzívny charakter lehoty na podanie žiadosti, mal žalobca možnosť si predĺženie platnosti osvedčenia overiť, čo neurobil. Osobitne žalovaný upozornil na to, že to platí to o to viac, keďže žalobca už v minulosti spôsobil obdobné zmeškanie žiadosti o predĺženie osvedčenia. Vzhľadom na to, že zákon „dobrú vieru“ oprávnenej osoby (žalobcu) pre takéto prípady nekvalifikuje ako osobitný liberačný dôvod pre zbavenie sa objektívnej zodpovednosti za porušenie predmetnej právnej povinnosti, a s poukazom na rešpektované právne zásady ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona – práva neospravedlňuje) a vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým), správny súd prisvedčuje racionálnej argumentácii žalovaného týkajúcej sa tvrdenej dobrej viery žalobcu, ktorá argumentácia neobsahuje logickú chybu.

33. V rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia je žalobná námietka, že ani jeden z rozhodujúcich orgánov sa logicky nevysporiadal s tým, že technik svoju pracovnú náplň splnil i po údajnom uplynutí doby, na ktorú mu bolo oprávnenie vydané, pričom poukázal na to, že tento technik mal prístup do príslušných systémov. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu v rámci argumentácie bona fide poukazoval tiež na to, že poverená technická služba pre kontrolu originality IRIS DENT, s.r.o. nezamedzila po 12.11.2018 technikovi prístup do príslušných systémov. Žalovaný k tomu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca v rámci odvolania neuviedol a nijakým spôsobom nepreukázal také skutočnosti, ktoré by spochybňovali závery prvostupňového orgánu plynúce z vykonaného štátneho odborného dozoru a dostupné listinné doklady jednoznačne preukázali, že žalobca porušil povinnosti oprávnenej osoby kontroly originality, pričom jeho námietky vyhodnotil ako bezdôvodné, nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci. Uvedené odvolacie námietky žalobcu boli všeobecného, popisného charakteru (ich obsah len opisuje faktický stav po uplynutí platnosti osvedčenia), bez akejkoľvek ambície právne relevantným spôsobom argumentovať v prospech právneho posúdenia veci žalobcom. Preto im plne zodpovedalo rovnako všeobecné vyjadrenie žalovaného k nim.

34. Pre úplnosť možno doplniť, že práve vykonávanie činnosti technika kontroly originality vozidiel technikom A. B. v prevádzke žalobcu v čase po uplynutí platnosti osvedčenia na vykonávanie tejto činnosti zakladalo porušenie povinností žalobcu, ktoré bezprostredne viedlo k vydaniu prvostupňového rozhodnutia. Vyhodnotiť túto okolnosť v prospech žalobcu by bolo popretím obsahu tohto skutkového tvrdenia, ktoré bez jeho spornosti skutkovo zakladalo zistený protiprávny stav u žalobcu. Postup osoby poverenej technickou službou pre kontrolu originality po uplynutí platnosti osvedčenia zodpovedajúci postupu počas platnosti takého osvedčenia platná právna úprava nespája s obmedzením alebo so zánikom zodpovednosti žalobcu ani na ňu nemá žiadny iný právny dopad. Preto táto námietka nemohla mať pre posúdenie veci podstatný význam. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe vysvetlil, že spoločnosť IRIS IDENT s.r.o., ako poverená technická služba kontroly originality blokuje prístup technika kontroly originality do systému kontroly originality na základe rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu o zrušení osvedčenia technika kontroly originality. Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade prvostupňový správny orgán také rozhodnutie nevydal, nemohol byť prístup technika kontroly originality blokovaný. Nie je zákonnou povinnosťou prvostupňového správneho orgánu upozorňovať oprávnené osoby technickej kontroly, emisnej kontroly, kontroly originality alebo montáže plynových zariadení na končiacu platnosť osvedčenia o odbornej spôsobilosti technikov. Povinnosť sledovať platnosť vydaného osvedčenia technika kontroly originality teda spočíva na oprávnenej osobe. Preto tieto námietky dôvodné neboli.

35. Vzhľadom na prechádzajúce body tohto rozsudku je zrejmé, že žalovaný v rozsiahlom odôvodnení napadnutého rozhodnutia dal zrozumiteľné odpovede na všetky skutkové a právne otázky, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie v ním prejednávanej právnej veci a poskytol svoje jednoznačné stanovisko ku všetkým relevantným odvolacím námietkam žalobcu. Pokiaľ ide o prvostupňové rozhodnutie, samotný fakt, že ide o stručnejšie rozhodnutie ešte neznamená, že jeho odôvodnenie neobsahuje náležitosti požadované ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí zhrnul výsledky štátneho dozoru vykonaného u žalobcu, priebeh konania, poukázal na platnú právnu úpravu. Jasne sformuloval, že žalobcovi zrušil oprávnenie na vykonávanie kontroly originality v zmysle / bod 6. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože nezabezpečil vykonávanie kontrol originality v rozsahu udeleného oprávnenia na príslušný druh kontrol originality a kategóriu vozidla nediskriminačným spôsobom prostredníctvom osôb, ktoré sú držiteľmi platného osvedčenia technika kontroly originality na príslušný druh kontroly originality a kategórie vozidla, čím porušil ust. / Prvostupňový orgán svoje skutkové zistenia odvodil od štátneho dozoru vykonaného u žalobcu v období odo dňa 25.06.2020 do 18.09.2020, výsledkom ktorého bol protokol o kontrole č. 6/2020-PKO zo dňa 18.09.2020, z ktorého zistil, že žalobca ako oprávnená osoba umožnil vykonávanie kontroly originality fyzickou osobou A. B. v čase od 12.11.2018 (deň nasledujúci po skončení platnosti osvedčenia technika kontroly originality č. k.: OU-PBOCDPK-2013/00359-2/CIF DJ2) do 28.05.2020 (dátum poslednej vykonanej kontroly originality preverený v informačnom systéme kontrol originality), pričom táto fyzická osoba nemala platné osvedčenie technika kontroly originality, čo je zároveň porušením ustanovenia / bod. 1 , podľa ktorého oprávnená osoba kontroly originality nesmie umožniť vykonávanie kontroly originality fyzickými osobami, ktoré nemajú platné osvedčenie technika kontroly originality. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia nedáva odpovede na niektoré námietky žalobcu, pretože žalobca ich v konaní predchádzajúcom jeho vydaniu neuplatnil. Obsah odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia tak v dostatočnom rozsahu objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia a zrozumiteľne vyjadruje, ako sa k nemu postavil prvostupňový orgán.

36. Ako nedôvodnú preto správny súd vyhodnotil aj námietku nepreskúmateľnosti, resp. arbitrárnosti prvostupňového a napadnutého rozhodnutia, v dôsledku čoho podľa žalobcu malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivé konanie. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe vo vzťahu k tejto námietke poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR, z ktorých vyplýva povinnosť súdov odôvodniť dostatočne svoje rozhodnutia a uviedol, že tieto požiadavky sa vzťahujú aj na odôvodnenie rozhodnutí orgánov verejnej moci v zmysle článku 46 ods. 1 SR, správny súd uvádza, že so žalobcom označenou judikatúrou je správny súd oboznámený, avšak na základe takto všeobecne formulovanej námietky, obsahujúcej tvrdenie žalobcu o potrebe riadne odôvodniť rozhodnutia súdov a orgánov verejnej správy, nie je možné konštatovať nepreskúmateľnosť preskúmavaných rozhodnutí žalovaného a prvostupňového orgánu. Vo všeobecnosti možno uviesť, že rozhodnutie orgánu verejnej správy môže byť nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

37. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/1/2009, v ktorom sa zaoberal otázkou nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia, pričom dospel k nasledovnému záveru: „Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno podľa názoru Najvyššieho súdu SR považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj ich nejednoznačnosť.“ ... „Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale aj to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom alebo prípady, keď nie je zrejmé, či nejaké dôkazy boli v konaní vykonané.“

38. Správny súd poukazuje na to, že v zmysle ustálenej judikatúry NS SR, NSS SR, Ústavného súdu SR i ESĽP orgány verejnej správy i súdy nie sú povinné zaoberať sa každou jednou námietkou nastolenou účastníkom konania a nemusia dať odpoveď na každý jeden argument žalobcu, sú však povinné zaoberať sa podstatnými námietkami, ktoré boli relevantné pre rozhodnutie súdu, resp. orgánu verejnej správy a majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Prípadné čiastkové nedostatky odôvodnenia rozhodnutia žalovaného teda nemajú za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Nebolo teda zistené porušenie práva žalobcu na spravodlivé konanie a nebola mu odňatá možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti preskúmavaným rozhodnutiam, o čom svedčí aj obsah samotnej správnej žaloby, v ktorej žalobca podrobne analyzuje dôvody rozhodnutia žalovaného a predkladá k nim svoje argumenty, a teda je zrejmé, že rozhodnutia obsahovali dostatok dôvodov, na ktorých boli založené.

39. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane i postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, z dôvodov nezákonnosti uplatnených žalobcom v podanej správnej žalobe, vzhľadom na vyššie uvedené časti tohto rozsudku dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná, a preto ju podľa zamietol.

40. Postup uplatnený prvostupňovým orgánom plynúci z ust. / bod 6. nie je súčasťou vymedzenia sankcií a správnych deliktov v zmysle ust. , a nasl. Napriek tomu má správny súd za to, že ide o správne trestanie v zmysle ust. , pretože označené zrušovacie oprávnenie je bezprostredným právnym následkom porušenia niektorej z právnych povinností podľa /, d/, e/, k/ a ods. 2 písm. a/, c/, d/, f/ až i/ držiteľom oprávnenia. Vzhľadom na to, že o zrušení je potrebné schvaľovacím (prvostupňovým) orgánom rozhodnúť v správnom konaní, ktoré nesmie porušovať právo účastníka konania na spravodlivý proces, t.zn. nejde o zánik oprávnenia na vykonávanie kontroly originality ex lege, ide o správne trestanie, výsledkom ktorého bolo uloženie sankcie za iné protiprávne konanie (keďže toto konanie nie je zákonom vymedzené ako priestupok alebo správny delikt).

41. Keďže ide o správnu žalobu vo veciach správneho trestania bol správny súd povinný preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia aj bez návrhu z hľadiska dôvodov vymedzených v ust. a nasl. . Správny súd nezistil naplnenie žiadneho z dôvodov uvedených v ust. / až e/ , ktorý by odôvodňoval zrušenie napadnutého rozhodnutia. Zistenie skutkového stavu bolo dostatočné na riadne posúdenie veci a skutkový základ napadnutého rozhodnutia je v súlade s obsahom administratívneho spisu (najmä protokol a jeho prílohy poskytujú dostatočný skutkový podklad), nakoľko z podkladov rozhodnutia je možné spoľahlivo dospieť k preukázanému záveru, že boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty ust. / bod 6. , bezprostredným následkom naplnenia ktorých bolo zrušenie oprávnenia žalobcu na vykonávanie kontroly originality. Lehota na vyvodenie zodpovednosti pre tento prípad nie je zákonom stanovená. Správny súd nezistil porušenie základných zásad trestného konania, pretože správne konanie o správnom delikte bolo začaté, vedené a napadnutým rozhodnutím skončené na základe preukázaného porušenia zákona, ktoré bolo zistené zákonným postupom a konanie prebehlo so zachovaním procesných práv žalobcu.

Jedinou možnou a nezvratnou sankciou za porušenie zákona spôsobom uvedeným v prvostupňovom rozhodnutí je zrušenie oprávnenia žalobcu na vykonávanie kontroly originality, ktorú prvostupňový orgán uložil. Preto ani z týchto dôvodov nebola správna žaloba žalobcu dôvodná.

42. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa a contrario, podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. V preskúmavanom prípade žalobca nebol úspešný, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal. Správny súd nerozhodol o priznaní náhrady trov konania žalovanému, ktorý je orgánom štátnej správy, pretože neboli zistené výnimočné podmienky pre priznanie práva na náhradu trov konania žalovaného v zmysle .

43. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku ( v znení účinnom do 30.06.2023 s poukazom na ). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu ( sa znení účinnom do 30.06.2023 s poukazom na ). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.