Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Sf-10-2025.pdf
PDF · 78.59 KB
Case nature
Subarea
3Sf/10/2025
Uznesenie
Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. B. – C. – B., Perín 374, 044 74 Perín – Chym, IČO: 43 623 344, právne zastúpený: ILLEŠ, advokátska kancelária s.r.o., Františkánska 5, 040 01 Košice, IČO: 52 082 881, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. 103597066/2024 zo dňa 17. decembra 2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnou žalobou zo dňa 28. februára 2025, doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“) ako vecne a mieste príslušnému správnemu súdu dňa 3. marca 2025, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103597066/2024 zo dňa 17. decembra 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 102739810/2024 zo dňa 20. septembra 2024, ktorým daňový úrad podľa § 81 ods. 1, ods.4 a ods. 10 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zriadil záložné právo na zabezpečenie daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti vo výške 85 358,04 eur na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2021 na základe ukončenej daňovej kontroly doručením protokolu o daňovej kontrole č. 102279989/2024 zo dňa 12. augusta 2024 a na základe odôvodnenej obavy, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude uhradená, a to k nehnuteľným veciam vo vlastníctve žalobcu, ktoré sú vedené Okresným úradom Košice - okolie, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie: D. E., obec: D. E..
2. Žalobca v rámci podanej správnej žaloby navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok, ktorý odôvodnil tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia zo strany daňového orgánu, hrozí žalobcovi značná hospodárska a finančná škoda, nakoľko predmetom zálohu sú pozemky, na ktorých žalobca aktuálne vykonáva podnikateľskú činnosť, a teda okamžitým výkonom záložného práva, t.j. predajom pozemkov by došlo k faktickej nemožnosti vykonávať podnikateľskú činnosť a k zániku podnikateľskej činnosti žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že aktuálne v podniku, ktorý je prevádzkovaný žalobcom, pracuje jeho manželka a starší syn. Príjmy z výkonu podnikateľskej činnosti na predmete záložného práva sú tak jediným zdrojom príjmu rodiny, pričom reálne hrozí, že v prípade výkonu záložného práva oň prídu. Žalobca tiež uviedol, že spolu s manželkou vychovávajú dieťa, voči ktorému majú vyživovaciu povinnosť a predajom predmetu záložného práva, a teda aj nevyhnutným skončením podnikateľskej činnosti žalobcu, dôjde k ohrozeniu výživy dieťaťa. Na podporu svojich tvrdení žalobca označil a predložil ako dôkaz zoznam zamestnancov a potvrdenie o návšteve strednej školy na účely prídavku na dieťa. Zároveň má žalobca za to, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca poukázal na to, že zo žiadnych objektívnych skutočností, najmä zo správania žalobcu počas a po vykonaní daňovej kontroly, nevyplýva dôvodná obava, že žalobca po priznaní odkladného účinku žalobe začne zmenšovať svoju majetkovú podstatu. Žalobca súčasne doplnil, že verejný záujem
je zároveň chránený vydanými exekučnými príkazmi, na základe ktorých sa postupne z peňažných prostriedkov žalobcu exekvuje daňový dlh. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby správny súd vyhovel jeho návrhu a priznal odkladný účinok správnej žalobe.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 17. júna 2025, doručenom správnemu súdu toho istého dňa, k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby uviedol, že záložné právo je v prvom rade zabezpečovací inštitút, ktorým správca dane zabezpečoval daňovú pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2021 vo výške 85 358,04 eur, nie je to vykonávacie konanie, preto nie sú podľa názoru žalovaného dané zákonné predpoklady pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby súd návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyhovel.
4. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v platnom a účinnom znení (ďalej len „SSP“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
7. Podľa § 186 ods. 2 SSP, odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
9. Pred vydaním tohto uznesenia o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe sa súd oboznámil tak s obsahom podanej žaloby, ako aj s administratívnym spisom a vyjadrením žalovaného.
10. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho základným zmyslom nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy voči tým, ktorí sa domáhajú preskúmania jeho zákonnosti, ale ide o mimoriadny inštitút, ktorého následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok.
11. Správnej žalobe možno priznať odkladný účinok na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného iba, ak má správny súd z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa, z obsahu súdneho spisu a predovšetkým z podaní strán v konaní pred správnym súdom preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov tým, že by došlo k okamžitému výkonu alebo iným právnym následkom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku navyše nemôže byť v rozpore s verejným záujmom.
12. V prejednávanej veci žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) SSP, z ktorého možno vyvodiť štyri kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.
13. V danom prípade mal správny súd splnenie dvoch podmienok procesného charakteru za preukázané, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok. Prvou a zároveň najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi musí hroziť okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 364/2017- 96 zo dňa 30. mája 2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.
14. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode či finančnej škode, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku (ďalej len „hrozba zákonom predpokladaných závažných následkov“). Hrozba zákonom predpokladaných závažných následkov musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel.
15. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil hrozbou značnej hospodárskej škody a finančnej škody, nakoľko predmetom zálohu daňového záložného práva sú pozemky, na ktorých žalobca aktuálne vykonáva podnikateľskú činnosť, a teda okamžitým výkonom záložného práva, t.j. predajom pozemkov by podľa žalobcu došlo k faktickej nemožnosti vykonávať podnikateľskú činnosť a k zániku jeho podnikateľskej činnosti.
16. Ako je uvedené vyššie, hrozba zákonom predpokladaných závažných následkov musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel. Správny súd preto posúdil tvrdenia žalobcu spolu s ním predloženými dôkazmi, pričom sa zameral najmä na posúdenie súvislosti medzi výkonom rozhodnutia o zriadení záložného práva a existenciou reálne hroziacej značnej hospodárskej alebo finančnej škody.
17. Správny súd v danom prípade skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu hrozila žalobcovi značná hospodárska a finančná škoda v zmysle § 185 písm. a) SSP.
18. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutím o zriadení daňového záložného práva na budúcu pohľadávku síce dochádza k obmedzeniu dispozičného práva žalobcu, avšak nedochádza k bezprostrednému zásahu do jeho majetkovej sféry. Záložné právo plní predovšetkým zabezpečovaciu funkciu, t.j. má slúžiť v tomto prípade na zaistenie prípadnej budúcej daňovej pohľadávky, a až následne po jej vzniku a nesplnení môže nadobudnúť uhradzovaciu funkciu prostredníctvom speňaženia zálohu. Skutočnosť, že po vydaní rozhodnutia o zriadení záložného práva nesmie daňový dlžník bez predchádzajúceho súhlasu správcu dane nakladať s predmetom záložného práva neznamená, že mu vzniká automaticky hospodárska škoda a finančná škoda, prípadne, že by mohlo dôjsť k zániku jeho podnikateľskej činnosti. Žalobca je stále oprávnený záloh používať zvyčajným spôsobom, a to v súlade s ustanoveniami daňového poriadku ako aj Občianskeho zákonníka aplikovateľného subsidiárne. Samotné zriadenie záložného práva teda nemá okamžitý likvidačný dopad na majetkovú situáciu žalobcu.
19. Na základe vyššie uvedeného má správny súd za to, že žalobca nepreukázal také konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že v prejednávanej veci ide o mimoriadny prípad, v ktorom by v priamej príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia žalobcovi reálne hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
20. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že nebolo možné návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 SSP vyhovieť a uvedený návrh žalobcu v súlade s § 188 SSP zamietol.
21. Ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorou je neexistencia rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup, súd preto nepristúpil.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).