Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Sas/56/2025

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.: 23.09.1952, trvale bytom D. E. F. XXX, XXX XX D. E. F., prechodne bytom E. XXX, XXX XX E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 520 923 1250 0 zo dňa 05.12.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 21.10.2025 bolo Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd“) doručené podanie žalobcu zo dňa 20.10.2025 označené ako : „Vec: Žaloba pre nesprávny úradný postup podľa zákona v určení zaradenia do nesprávnej pracovnej kategórie pre výpočet výšky starobného dôchodku namiesto výpočtu z I. prac. kategórie“ (ďalej len „podanie žalobcu“). Vo svojom podaní žalobca o. i. uviedol, že navrhuje, aby správny súd „zmenil súčastné Rozhodnutie SP vo výške 608,- € mes. poberania a vydal tento rozsudok: Súd mení Rozhodnutie UDZ SP v Bratislave č. : 520 923 1250 0, ktoré bolo nezákonne vydané po jeho štruktúre v rozpore s právnymi predpismi, ľudskými právami, nesprávnym úradným postupom a nanovo určuje podľa znaleckého posudku/ určeného súdnym znalcom/, počnúc následným mesiacom poberania, január 2006,vo výške...............€/mes.“

2. Uznesením správneho súdu sp. zn. 30Sas/56/2025 zo dňa 10.11.2025 (ďalej len „výzva súdu I“), správny súd vyzval žalobcu na odstránenie vád podania žalobcu a to doplnením tohto podania o označenie druhu žaloby, o jednoznačné označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha nápravy, o uvedenie dňa oznámenia – doručenia napadnutého rozhodnutia žalobcovi, o žalobný návrh, t. j. návrh výroku rozhodnutia správneho súdu, o jedno vyhotovenie rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého zákonnosť žiada žalobca preskúmať a o uvedenie, či žalobca žiada nariadenie pojednávania. Predmetná výzva súdu I bola žalobcovi doručená prostredníctvom poštovej prepravy dňa 14.11.2025.

3. Žalobca na výzvu súdu I reagoval svojim podaním zo dňa 12.11.2025 označeným ako: „Vec : Žaloba pre nesprávny úradný postup podľa zákona v určení zaradenia do nesprávnej pracovnej kategórie pre výpočet výšky sumy starobného dôchodku namiesto výpočtu z I. prac. kategórie- doplnenie žaloby zo dňa 20.11.2025.“ (ďalej ako „doplnenie správnej žaloby I“), v ktorom uviedol, o. i., že navrhuje, aby „ správny súd v Banskej Bystrici nesprávne a súčasne rozhodnutie S P Bratislava v č.520 923 1250 0 o poberaní mesačného dôchodku vo výške 608,- : zrušil.“. Žalobca však žiadne rozhodnutie žalovanej týkajúce sa poberania dôchodku vo výške 608,- EUR mesačne k doplneniu správnej žaloby nepriložil, naopak k odpovedi na výzvu súdu I priložil rozhodnutie žalovanej č. 520 923 1250 zo dňa 14.10.2008 vo veci zvýšenia invalidného dôchodku žalobcu na sumu 9 998 Sk mesačne.

4. Správny súd preto uznesením sp. zn. 30Sas/56/2025 zo dňa 17.12.2025 (ďalej len „výzva súdu II“), opätovne vyzval žalobcu na odstránenie vád podania žalobcu a to doplnením tohto podania o jednoznačné označenie konania alebo veci, v ktorej sa domáha nápravy. Výzva súdu II bola žalobcovi doručená dňa 23.12.2025. Žalobca na výzvu súdu II reagoval podaním zo dňa 23.12.2025 označeným ako: „Vec :Žaloba pre nesprávny úradný postup podľa zákona v určení zaradenia do nesprávnej pracovnej kategórie pre výpočet výšky sumy starobného dôchodku namiesto výpočtu z 1.prac.kategórie - doplnenie žaloby zo dňa 20.11.2025. - Odpoveď na Vaše Uznesenie S:S,V B:Bystrice, k č.k.30 Sas 56/2025 zo dňa 17.12:2025.“ (ďalej len „doplnenie správnej žaloby II.“), v ktorom o. i. uviedol, že : „Navrhujem, aby správny súd v Banskej Bystrici nesprávne a súčasne rozhodnutie S P Bratislava v č.k.520 923 1250 0 o poberaní mesačného dôchodku vo výške 608,-€/mes. zrušil“.

5. Správny súd prostredníctvom žiadosti o súčinnosť zo dňa 13.01.2026 (ďalej len „žiadosť“) požiadal žalovanú o uvedenie informácie, či existuje jej rozhodnutie týkajúce sa dôchodkovej dávky (invalidný alebo starobný dôchodok žalobcu) vo výške 608,- Eur pod číslom 520 923 1250 0 a v kladnom prípade aj o zaslanie predmetného rozhodnutia s doručenkou a o oznámenie, či žalobca proti rozhodnutiu podal odvolanie. V odpovedi na žiadosť žalovaná zaslala správnemu súdu svoje rozhodnutie č. 520 923 1250 0 zo dňa 05.12.2024, ktorým bol žalobcovi podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšený invalidný dôchodok od 01.01.2025 na sumu 608,00 EUR mesačne. Uvedené rozhodnutie je rozhodnutím prvostupňovým, proti ktorému bolo prípustné odvolanie. Žalovaná zároveň v odpovedi na žiadosť uviedla, že žalobca proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nepodal.

6. Podľa , 2 v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

7. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

8. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

9. Podľa , správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.

10. Podľa , každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu.

11. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

12. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

13. Predtým, než by správny súd pristúpil k meritórnemu posudzovaniu veci, v súlade s skúmal, či sú v danej veci splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť – tzv. procesné podmienky. Splnenie procesných podmienok skúma správny súd z úradnej povinnosti a to už pri podaní žaloby, ako aj počas celého konania, pričom nie je viazaný potrebou podania návrhu na postup podľa tohto ustanovenia zo strany účastníkov konania.

14. v ustanovení ustanovuje dôvody odmietnutia správnej žaloby týkajúce sa predovšetkým procesných podmienok konania. Ak správna žaloba nespĺňa zákonom stanovené procesné podmienky, je to dôvodom pre odmietnutie správnej žaloby. Jedným z týchto dôvodov je, že sa jedná o neprípustnú žalobu ( ). Za neprípustnú žalobu sa podľa považuje taká žaloba, ktorá smeruje proti rozhodnutiu alebo opatreniu, ktoré je vylúčené zo súdneho prieskumu správneho súdu v zmysle .

15. Ustanovenie obsahuje výpočet vecí stojacich mimo právomoci správnych súdov, medzi ktoré sú zaradené aj rozhodnutia, resp. opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky. Pod pojmom riadne opravné prostriedky sa majú na mysli tie opravné prostriedky v administratívnom konaní, ktorými sa napáda prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu (odvolanie, rozklad, námietky, sťažnosť alebo iný podobný úkon, ktorým sa sleduje napadnutie správneho rozhodnutia). Neprípustnosť je spájaná najmä s otázkou negatívnej právomoci správneho súdu vo vzťahu k predmetu prieskumu, ktorú je potrebné skúmať pre každý typ žaloby osobitne. Ide o rozhodnutia, ktoré súdy nepreskúmavajú. Pokiaľ správna žaloba trpí takouto vadou, ide o taký nedostatok, pre ktorý správny súd nemôže v konaní ďalej pokračovať a žalobu odmietne.

16. V zmysle každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu. Z obsahu podania žalobcu v znení jeho doplnení I. a II. vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 520 923 1250 0 týkajúceho sa jeho dôchodkovej dávky v sume 608,00 EUR mesačne. Žalobca nevedel uviesť konkrétny dátum vydania rozhodnutia, nakoľko podľa jeho tvrdení predmetným rozhodnutím aktuálne nedisponuje. Správny súd preto sám dopytoval žalovanú o zaslanie rozhodnutia č. 520 923 1250 0 týkajúceho sa dôchodkovej dávky žalobcu v sume 608,00 EUR mesačne. Žalovaná predmetné rozhodnutie správnemu súdu zaslala a súčasne mu oznámila, že ide o prvostupňové rozhodnutie, proti ktorému žalobca nepodal odvolanie. Ide o rozhodnutie žalovanej č. 520 923 1250 0 zo dňa 05.12.2024 o zvýšení invalidného dôchodku žalobcu na sumu 608,00 EUR mesačne od 01.01.2025.

17. Správny súd preskúmaním podania žalobcu v znení jeho doplnení I. a II. a podania žalovanej zo dňa 13.01.2026 zistil, že v prípade napadnutého rozhodnutia sa jedná o rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, pričom žalobca voči nemu nepodal odvolanie. Z uvedených skutočností vyplýva, že v tomto prípade nebola splnená základná procesná podmienka na vedenie správneho súdneho konania v zmysle , a to spôsobilý predmet súdneho prieskumu, keďže žalobca nežiada preskúmať konečné rozhodnutie, ktoré by nadobudlo právoplatnosť po predchádzajúcom využití riadneho opravného prostriedku v správnom konaní. Správny súd ďalej uvádza, že nie je možné zhojiť podanie žaloby proti prvostupňovému rozhodnutiu, pretože ide o neprípustnú žalobu v zmysle .

18. Na nedostatok tejto procesnej podmienky bol správny súd povinný prihliadnuť, aj keď sa jedná o konanie v sociálnych veciach, v ktorom sa žalobcovi ako fyzickej osobe poskytuje poučenie o procesných právach a povinnostiach tak, aby žalobca neutrpel pri uplatňovaní svojich práv ujmu v zmysle ust. a v zmysle takéto správne žaloby posudzuje správny súd neformálne. S ohľadom na správnym súdom zistené skutočnosti nemožno konštatovať existenciu spôsobilého predmetu súdneho prieskumu v zmysle ust. , t. j. právoplatného konečného rozhodnutia o podanom odvolaní, ktoré vydal odvolací orgán v zmysle ust. . Je totiž nevyhnutné, aby vo veci s konečnou platnosťou rozhodli správne orgány a až následne je možné vykonať prieskum ich rozhodovacej činnosti správnym súdom.

19. Správny súd ďalej dodáva, že žalobca bol správnym súdom viackrát (vo výzve súdu I a vo výzve súdu II) poučený o možnosti zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci a rovnako bol opakovane poučený o tom, že v prípade neodstránenia vytknutého nedostatku správnej žaloby, resp. podania žalobcu, nebude možné v konaní pokračovať a správna žaloba žalobcu bude odmietnutá.

20. Správny súd odkazuje na uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/5/2022 zo dňa 30.03.2022, v ktorom Najvyšší správny súd SR uviedol: „konanie v správnom súdnictve je prostriedkom ultima ratio, a teda ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov právnych vzťahov súdom nastupuje až po zlyhaní všetkých zákonných prostriedkov nápravy v rámci správneho konania. Uvedené je zrejmé

z celej konštrukcie , keď zákon napríklad požaduje vyčerpanie žalobcovi prípustných opravných prostriedkov ( ), vylučuje zo súdneho prieskumu rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania ( ), ale tiež upravuje možnosť súdu zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo ( ). Na tomto mieste teda možno uzatvoriť, že správne súdy preskúmavajú až konečné rozhodnutie správnych orgánov - bez ohľadu na ich formu, pričom inými rozhodnutiami, respektíve postupmi správnych orgánov sa zaoberajú až v rámci preskúmania napadnutého konečného rozhodnutia. Správny súd teda v zásade preskúmava akýkoľvek akt správneho orgánu, po ktorého vydaní už nemôže nasledovať ďalšie konanie a ktorého vydanie môže ukrátiť na právach žalobcu, respektíve ktoré sa týka základných práv a slobôd žalobcu. V danej súvislosti treba poukázať na ústavnoprávne korene daného princípu, keď síce podstatou správneho súdnictva je ochrana základných práv a slobôd jednotlivca pred svojvôľou štátu a jeho výkonnej moci zverenej správnym orgánom, avšak tiež správny súd nesmie extenzívne poňatou preskúmavacou činnosťou zasahovať do právomoci moci výkonnej. Cieľom takejto úpravy je predísť situácií, kedy by súdy vstupovali do potenciálne neskončených správnych konaní preskúmaním procesných rozhodnutí, čoho dôsledkom by mohlo byť až narušenie trojdelenia moci.“

21. Najvyšší správny súd SR v uznesení sp. zn. 6Ssk/5/2022 zo dňa 30.03.2022 ďalej poukázal na to, že „zmyslom inštitútu neformálneho posudzovania správnej žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach je poskytnutie ochrany právam fyzickej osoby (žalobcu) vychádzajúc pritom z predpokladu jej neschopnosti samostatne právne relevantne formulovať svoju žalobu. Zníženie štandardu požiadaviek kladených na podanie fyzickej osoby je kompenzované neformálnym prístupom pri posudzovaní podania správnym súdom, ktorého primárnou rolou (v rámci procesu neformálneho posudzovania podania) je ustáliť aké rozhodnutie alebo opatrenie a ktorého orgánu verejnej správy je žalobou namietané. Podstatou tohto inštitútu a s ním súvisiaceho postupu podľa resp. však nie je povinnosť správneho súdu presviedčať žalobcu o správnosti svojich úvah (týkajúcich sa nezrozumiteľnosti a neúplnosti podania) alebo nebodaj polemika súdu a žalovaného o rozsahu právomoci správneho súdu. Nie je úlohou (a už vôbec nie povinnosťou) správneho súdu presviedčať žalobcu o mylnosti jeho právneho názoru dovtedy, kým žalobca správnu žalobu nedoplní tak, aby o nej bolo možné rozhodnúť inak ako jej odmietnutím.“

22. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel správny súd k záveru, že predmetná správna žaloba je neprípustná, nakoľko sa ňou žalobca domáha prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, voči ktorému nebol žalobcom podaný riadny opravný prostriedok a preto podľa v spojení s správnu žalobu ako neprípustnú odmietol.

23. Obiter dictum, správny súd uvádza, že po vydaní tohto rozhodnutia, v čase vyhotovovania jeho písomného znenia ( v spojení s ), konkrétne dňa 19.01.2026, bolo správnemu súdu doručené podanie žalobcu označené ako: „Vec: B. C.,nar.XX.X.XXXX, prechodne G. XXX XX E. H.XXX, c/a Soc. poisťovňa Bratislava Zaslanie rozhodnutia Soc. poisťovňe -zo dňa 4.12.2025 v xzmysle zák “, v ktorom žalobca uviedol, že: „1. dňa 23.,12.2025 som požiadal o zaslanie R SP Bratislava na moje poberanie ID vo výške 608 €..pre úradné účely a zaslanie ,na adresu: Správneho súdu, Robotnícka 6, Banská Bystrica k č.k.30 Sas /56/2025. 2. . a zaslanie kópie 1 ks uvedeného Rozhodnutia na adresu môjho prechodného bydliska : A. B. C., ktorého koópiu k podanej žalobe na vyžiadanie Vám týmto zasielam.“ Nakoľko toto podanie žalobcu bolo konajúcemu súdu doručené až po rozhodnutí vo veci, správny súd na toto podanie neprihliadal. Z dôvodu, že žalobca v predmetnom podaní neuvádzal, že by sa domáhal prieskumu a zrušenia aj ďalšieho rozhodnutia žalovanej a išlo len o doplňujúce podanie v tejto veci, správny súd predmetné podanie neposudzoval ako novú (osobitnú) správnu žalobu. K podaniu žalobcu zo dňa 25.11.2025 správny súd uvádza, že hoci bolo zasielané správnemu súdu k sp. zn. 30Sas/56/2025, podľa jeho obsahu sa týkalo veci vedenej na správnom súde pod sp. zn. 28Sas/60/2025 (preskúmavania rozhodnutia o príplatku k dôchodku politickým väzňom zo dňa 16.09.2025) a len okrajovo v ňom žalobca uviedol, že zotrváva na žalobe podanej v inom konaní - v tu posudzovanej veci, preto správny súd na predmetné podanie pri svojom rozhodovaní vo veci sp. zn. 30Sas/56/2025 prihliadal v časti týkajúcej sa tejto veci a súčasne bolo predmetné podanie správnym súdom pripojené aj k veci sp. zn. 28Sas/60/2025. 24. Podľa , žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

25. Podľa a 2 , ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. Ak účastník konania procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, správny súd prizná náhradu týchto trov ostatným účastníkom konania.

26. O trovách konania správny súd rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok II.), pretože žaloba bola odmietnutá. Správny súd nezistil podmienky pre rozhodnutie o trovách konania podľa .

Poučenie:

Uznesenie je právoplatné jeho doručením ( ). Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť ( a contr.), ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech. O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd

- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ( ).

Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, t.j. na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ).

Kasačnú sťažnosť možno urobiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe ( ). Pri listinnej podobe ju treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (, 2 ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 (t. j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, pri podaní urobenom v prebiehajúcom konaní aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ods. 2 ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (, ods. 2 ).