Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/32/2025

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA a sudcov JUDr. Jaroslava Bugeľa a JUDr. Matúša Tarcalu, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.01.2026 v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 19.06.2025, sp. zn. 33T/13/2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 19.06.2025, sp. zn. 33T/13/2024 bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- dňa 25.03.2023 v čase okolo 04:00 hod. v C. na ul. Partizánskej, na chodníku pred objektom Pravoslávnej Bohosloveckej Fakulty Prešovskej Univerzity v Prešove, počas toho ako poškodený D. E. spolu s kamarátom prechádzali smerom na vlakovú stanicu, pristúpil k nim obvinený a po predchádzajúcej slovnej výmene názorov povedal poškodenému D. E. „chceš na piču, ce zabijem, podrežem“, pričom v ruke držal rozbitú sklenenú fľašu, a túto ruku s fľašou priložil ku krku poškodeného a povedal mu:„ davaj davaj šicko co máš“, na čo poškodený zo strachu o svoj život a zdravie vybral a hodil na zem smerom k obvinenému peňaženku s dokladmi a finančnou hotovosťou 50,- EUR a mobilný telefón zn. Huawei modrej farby, IMEI XXXXXXXXXXXXXXX, SIM karta Orange s tel. č. XXXX XXX XXX a následne zo strachu začal utekať smerom na železničnú stanicu, čím takýmto konaním poškodenému D. E., trvale bytom F. XX, G. H. I., vznikla škoda odcudzením vecí vo výške 199,90,- EUR a týmto konaním k zraneniu poškodeného nedošlo.

Za uvedený skutok mu súd uložil podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, pri neexistencii poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil do na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku je obžalovaný z titulu nároku na náhradu škody povinný zaplatiť poškodenému D. E. sumu 199,90 Eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku súd poškodeného D. E. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti uvedenému rozsudku riadne a včas, podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 27.06.2025 prostredníctvom obhajcu podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil podaním zo dňa 23.10.2025, doručeným súdu prvého stupňa elektronickými prostriedkami s kvalifikovaným elektronickým podpisom prostredníctvom obhajcu. Namietal, že v priebehu súdneho konania bolo na hlavnom pojednávaní vypočutých alebo prečítaných desať výpovedí svedkov a obžalovaného, pričom priamo pri skutku boli štyria svedkovia, a to B. B., J. F., D. E. a C. G. a priebeh popisu skutku popísal samostatne aj on. Súd prvého stupňa sa náležite a kriticky nevysporiadal s tvrdeniami menovaných svedkov, ako aj jeho, a len stereotypne prebral tvrdenia svedka poškodeného, ako pravdivé. Nezaoberal sa a neskúmal ani predpoklady svedka poškodeného vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité okolnosti, pričom na č.l. 108 sa nachádza záznam o vykonaní dychovej skúšky svedka poškodeného D. E. s výsledkom 0,94 mg/l, čo predstavuje 1,96 promile. Dychová skúška pritom bola vykonaná v čase 05:21 hod., a teda približne 1 hodinu a 20 minút po inkriminovanom skutku. Je nepochybné, že v čase skutku tento svedok poškodený, mal viac ako 2 promile alkoholu v krvi. Pri zohľadnení ľudskej individuality nie je celkom možné presne ustáliť stupeň alkoholického ovplyvnenia človeka iba na základe detegovanej koncentrácie alkoholu v krvi. Súdnolekárska alkohológia pri dvoch promile alkoholu v krvi hovorí o ťažkom stupni opitosti. Podľa obhajoby sa tieto faktory prejavili aj v tom, že tak svedok poškodený, ako aj svedok G. sa na hlavných pojednávaniach nevedeli v podstatnejších bodoch vyjadriť k priebehu skutku a v ich výpovediach boli identifikované rozpory. Svedok G. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že k nim mali pristúpiť neznámi chlapi a že sa potom naťahovali, pričom pod výrazom naťahovať sa svedok uviedol, že sa slovne, verbálne napádali. S výsluchom z prípravného konania a jeho obsahom súhlasil, pričom v tomto mal popísať ako k nim mala prísť skupina asi piatich Rómov, s ktorou sa mali naťahovať, pričom jeden z nich mal fľašu, ktorú držal v ruke, túto mal nejakým spôsobom rozbiť, svedka chytiť za tričko a vyhrážať sa mu, s tým, že svedok sa mal vyšmyknúť a utiecť preč a predtým sa mal ešte otočiť a vidieť poškodeného, ako je na zemi. Nad poškodeným videl nejakého muža, ktorý mu mal povedať ,,dávaj mi mobil a peniaze“. Na otázku vyšetrovateľa, či svedok vie povedať, či muž, ktorý sa vyhrážal svedkovi a muž, ktorý mal od poškodeného pýtať mobil a peniaze, bol ten istý, svedok uviedol, že to nevie potvrdiť, ani vyvrátiť. Svedok G. pritom nebol svedkom žiadneho fyzického napadnutia poškodeného, rovnako tak nebol svedkom toho, aby sa poškodenému niekto vyhrážal s rozbitou fľašou v ruke. Z výsluchu svedka G. nevyplynuli žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by potvrdzovali, že skutok sa stal a síce, že by obžalovaný útočil na poškodeného s črepom hrdla z fľaše. V ďalšom je preto potrebné pristúpiť k hodnoteniu výpovede svedka poškodeného a komparácii týchto dvoch výpovedí. Celkom odlišne poškodený popísal priebeh útoku na jeho osobu od výpovede svedka G.. Popísal osobu s črepinou, ktorú mu mala táto priložiť ku krku a žiadať od neho všetko, čo má. Útok na svedka G. ale poškodený nepopísal. Rovnako tak neuviedol, že by počas útoku spadol na zem. Pád na zem poškodeného pritom nevyplýva len z výsluchu svedka G., ale aj z výpovede obvineného. Porovnávaním výsluchov svedka G. a svedka poškodeného tak dospejeme k podstatným rozporom, ktoré neboli odstránené. Nejaký mobil mal zobrať, avšak popiera odcudzenie peňaženky, resp. spáchanie skutku tak, ako som mu to kladie za vinu, a teda so zbraňou. Súdom v odôvodnení rozhodnutia deklarovaný skutkový stav pritom nevyplýva ani z výsluchu svedkov B. B., či J. F., ktorí boli očitými svedkami predmetného skutku. Súd prvého stupňa sa žiadnym spôsobom nevysporiadal práve aj s ich výpoveďami, keď svedkyňa B. potvrdila vo výpovedi, že dvaja gadžovia na nich kričali, že sú cigáni, na čo k nim mal pristúpiť on s tým, že poprela, aby mal v rukách niečo držať a potvrdila len akési hádky a strkanie medzi ním a nejakým pánom. Pomerne detailne vypovedal svedok F., ktorý poprel, že by mal držať niečo v rukách, aj keď potvrdil, že sa s poškodeným naťahoval a poškodený mal na konci spadnúť na zem. Na základe takto vykonaného dokazovania proti sebe stalo viacero výpovedí osôb, ktoré sú vnútorne rozporné. Zatiaľ čo svedok G. a poškodený popisovali skupinu piatich Rómov, ktorá k nim pristúpila, z jeho výsluchu a výsluchu ďalších svedkov (F., B.) uvedené nevyplýva. Poškodený nepopísal jeho útok voči G., naproti tomu tento svedok uviedol konanie proti jeho osobe. Tieto jeho popisy sú rovnako v rozpore s tvrdeniami jeho a svedkov J. F. a B. B.. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvého stupňa posúdil okolnosti prípadu len v jednotlivosti, avšak opomenul vyhodnotiť vykonané dokazovanie aj v súhrne. V súvislosti s úvahou o fľaši alkoholu na mieste činu, čo mal potvrdiť svedok J. F., dáva do pozornosti, že toto tvrdenie je zavádzajúce. Skupina okolo neho síce mala popíjať alkohol, avšak na druhej strane, pri bare Goldfish a nie na mieste činu, ako to konštatuje súd prvého stupňa. Z jeho výsluchu pritom vyplýva, že poškodený a svedok G. stáli cez ulicu na chodníku. Nie je preto správny záver súdu, že by svedok J. F. potvrdzoval prítomnosť fľaše na mieste činu. So zreteľom na uvedené navrhol, aby odvolací súd po preskúmaní celého na vec sa vzťahujúceho spisu zrušil odvolaním napadnutý rozsudok v celom rozsahu a spod obžaloby ho oslobodil, alternatívne, aby vrátil vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na základe takto riadne a včas podaného odvolania, krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Prvostupňový súd odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že zo skutku obžalovaného usvedčuje poškodený D. E., ktorý popísal skutok, ako je uvedený v skutkovej vete a uviedol, že hodil peňaženku, mobil a obžalovaný mal jednoznačne v ruke rozbitú fľašu a uviedol, že obžalovaný sa mu slovne vyhrážal, aby dával peniaze a všetko, čo má pri sebe, nakoľko ho uvedenou fľašou podreže. Jeho výpoveď podporuje aj výpoveď svedka C. G., ktorý uviedol, že tento muž k ním pristúpil s rozbitou fľašou, ktorú držal za hrdlo, od poškodeného pýtal peniaze a mobil. Prítomnosť fľaše na mieste činu potvrdil aj svedok J. F., ktorý uviedol, že obžalovaný s kamarátmi sedeli na schodoch a popíjali z fľaše, ako aj fotodokumentácia z miesta činu, kde sú viditeľné črepiny bieleho číreho skla. Svedok J. F. navyše potvrdil, že obžalovaný kričal na poškodeného, aby mu dal peňaženku, mobil a všetko, čo pri sebe má. Na základe vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že skutok sa stal a dopustil sa ho obžalovaný A. B., lebo ho zo skutku usvedčuje poškodený D. E., svedkovia C. G. a J. F., fotodokumentácia z miesta činu a nepriamo aj výpoveď svedka K. L., ktorý popísal, že poškodený bol po skutku v ťažkom šoku a uvádzal, že ho nejaký cigán chce zabiť.

Krajský súd po preskúmaní odvolania obžalovaného, týmto odvolaním napadnutého rozsudku, ako aj obsahu predloženého spisu, v prvom rade poukazuje na vykonanie dôkazov týkajúcich sa skutku, ktorý bol zákonným spôsobom posúdený ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zákona. Vo vzťahu k tomuto skutku boli pred súdom prvého stupňa vykonané dôkazy v rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci, a to zákonným spôsobom. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti, pričom tieto majú oporu aj vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Tieto skutkové okolnosti považuje aj krajský súd za správne, stotožnil sa s nimi, a keďže súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu veci vychádzal, odvolací súd na toto rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu, z dôvodu neopakovania tých istých okolností a skutočností, odkazuje. Krajský súd rovnako konštatuje, že aj prípravné konanie bolo vykonané procesným spôsobom a dôkazy boli zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcom podanie obžaloby. Súd prvého stupňa sa s týmito dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu, a to aj s prihliadnutím na návrhy a námietky procesných strán. Úplnosť vykonaných dôkazných prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný základ aj pre konanie nadriadeného súdu, ktoré spočívalo v zhodnotení vykonaných dôkazov v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a na vytvorenie záveru o tom, či došlo k spáchaniu skutku, ak áno, ako, a k akému. Z obsahu uvedeného rozsudku súdu prvého stupňa zároveň vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom logického myslenia.

Výsledky vykonaného dokazovania tvoria ucelený celok tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť záver, že obžalovaný A. B. spáchal skutok tak, ako ho ustálil súd prvého stupňa.

V prejednávanej trestnej veci je nesporné, že došlo ku konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným, kde obžalovaný mal násilím poškodenému zobrať mobilný telefón a peňaženku, čo vyplýva zhodne z výpovedí svedka poškodeného E., svedka G. a svedka F., ktorí zhodne potvrdili konflikt medzi obžalovaným a poškodeným a skutočnosť, že obžalovaný mal od poškodeného násilím pýtať mobil a peniaze, ako aj, že následne tieto obžalovaný zobral, vyplýva čiastočne aj z výpovede svedka L., ktorý potvrdil, že mu zvonil poškodený a vravel, že ho chce zabiť nejaký cigán a mal sa mu vyhrážať, pričom všetko mu zobrali. O uvedenom agresívnom správaní obžalovaného svedčí aj výpoveď svedka E., ktorý uviedol, že keď upratoval vonku, tak do neho obžalovaný skočil, držal ho za bundu a snažil sa ho provokovať. Z uvedených dôvodov krajský súd nemal pochybnosti, že obžalovaný hrozbou bezprostredného násilia sa zmocnil cudzej veci, a to peňaženky s dokladmi a finančnou hotovosťou a mobilného telefónu značky Huawei poškodeného a sporným preto zostalo, či tento skutok obžalovaný spáchal so zbraňou, ktorým mala byť rozbitá sklenená fľaša, ktorú mal poškodenému priložiť ku krku alebo nie. V prejednávanej trestnej veci stoja proti sebe antagonické výpovede svedka poškodeného E., ktorý uviedol, že keď k nim pribehli Rómovia, jeden z nich bol agresívny, mal fľašu od alkoholu, ktorú držal

za hrdlo, bola rozbitá, priložil mu ju na krk a povedal ,,dávaj peniaze, bo ce podrežem“ a obžalovaného, ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že si nepamätá, či mal niečo v rukách a v prípravnom konaní, že keď išiel k poškodenému v rukách nemal nič, k čomu pri odstraňovaní rozporov uviedol, že bol opitý a nepamätá si. Výpoveď svedka poškodeného E. je podporovaná výpoveďou svedka G., ktorý uviedol, že išli z Ponorky na stanicu, prišla skupina Rómov asi piatich, z ktorých jeden pristúpil k nemu, držal sklenenú fľašu, rozbil ju, otočil ju proti nemu a pýtal sa, či chce na piču, preto sa vytrhol a utiekol a čiastočne aj výpoveď svedka F., ktorý uviedol, že obžalovaný sedel na schodoch a popíjal, pričom výpoveď obžalovaného podporuje výpoveď svedkyne B., ktorá uviedla, že nevidela, aby obžalovaný mal v rukách fľašu. Vzhľadom na uvedené krajský súd skúmal, ktorej skupine dôkazov je potrebné uveriť, pričom dospel k záveru, že je potrebné uveriť výpovediam svedka poškodeného E. a svedka G., u ktorých nezistil dôvod, prečo by si mali vymyslieť skutočnosť o použití rozbitej fľaše obžalovaným pri skutku, pričom poukazuje aj na zápisnicu o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou, z ktorej vyplýva, že bezprostredne po skutku boli na mieste skutku nájdené na zemi črepiny úlomkov skla, ktoré sa nachádzali aj ďalej a v tesnej blízkosti pri chodníku pre chodcov a križovatky ciest ulice Partizánskej je na ceste rozbité sklo, s tým, že na fotodokumentácii k uvedenej zápisnici je zachytená rozbitá časť fľaše od vodky bez hrdla fľaše, čo by zodpovedalo tvrdeniu svedka poškodeného E. a svedka G. o tom, že obžalovaný fľašu rozbil ale hrdlo fľaše držal v ruke a týmto pri skutku útočil na poškodeného.

Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že obžalovaný svojím konaním tým, že proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, so zbraňou, tak po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu žalovaného zločinu.

Na základe uvedeného aj krajský súd má za to, že správne preto prvostupňový súd konanie obžalovaného posúdil ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zákona.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prvého stupňa správne zhodnotil všetky okolnosti prípadu a prihliadal aj na osobu obžalovaného, pričom správne u obžalovaného konštatoval neexistenciu poľahčujúcich ani priťažujúcich okolností. Vzhľadom na skutočnosť, že z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že tento má v ňom evidované 2 záznamy, avšak v oboch prípadoch sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený pre fikciu zahladenia odsúdenia, krajský súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 7 rokov, so zaradením obžalovaného na jeho výkon do na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, je možné považovať za trest primeraný a zákonný, vzhľadom na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, aj s poukazom na individuálnu a generálnu prevenciu, zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle Tr. zákona.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, že prvostupňový súd prevzal len stereotypne tvrdenie svedka poškodeného ako pravdivé, nezaoberal sa výpoveďami ďalších svedkov, a to najmä B. a F., nevysporiadal sa s ich výpoveďami a uveril výpovediam svedka poškodeného E. a svedka G. o tom, že obžalovaný mal mať v rukách rozbitú fľašu, ktorou sa mal poškodenému E. vyhrážať, krajský súd v súhrne udáva, že v odôvodnení rozhodnutia uviedol z akých dôvodov uveril výpovediam svedka poškodeného E. a svedka G. o tom, že obžalovaný mal skutok spáchať so zbraňou a neuveril výpovediam svedkov B. a F., že fľašu, čiže zbraň, v rukách nemal.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného poukazujúc na to, že svedok E. mal mať približne 1 hodinu a 20 minút po inkriminovanom skutku viac ako 2 promile alkoholu v krvi, krajský súd konštatuje, že vzhľadom na uvedené, výpoveď svedka poškodeného E. podrobil dôkladnej verifikácii, avšak v kontexte ostatných vykonaných dôkazov ju nepovažoval za nevierohodnú, a to najmä s poukazom na výpoveď svedka G. a zápisnicu o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, že zápisnica o obhliadke miesta činu bola vykonaná približne až 2 hodiny po skutku a vzhľadom na to, že črepiny neboli predmetom znaleckého skúmania ako vecné stopy, nemožno automaticky toto považovať za dôkazný materiál v neprospech obžalovaného, krajský súd v súhrne udáva, že predmetné črepiny zistené pri ohliadke miesta činu sa nachádzali

približne na mieste, kde sa skutok mal stať, pričom je potrebné poukázať na to, že z výpovede svedka poškodeného E. a svedka G. zhodne vyplýva, že obžalovaný sa mal svedkovi poškodenému E. vyhrážať so zbraňou, ktorou mala byť rozbitá fľaša od alkoholu, ktorú mal predtým rozbiť tak, že ju držal za hrdlo, pričom z fotodokumentácie k zápisnici o obhliadke miesta činu vyplýva, že na mieste sa nachádza časť fľaše vodky Nicolaus, kde práve hrdlo fľaše absentuje, čo by zodpovedalo popisu skutku v časti o útoku na poškodeného hrdlom rozbitej fľaše.

Na základe uvedených skutočností krajský súd vyhodnotil rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne a zákonné, odvolanie obžalovaného za nedôvodné a toto odvolanie postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.