Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-6S-177-2022.pdf
PDF · 130.3 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BA-6S/177/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek senátu JUDr. Barbory Vrbovej a Mgr. Simony Košičovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E. E., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12696/2022/143 zo dňa 10.06.2022, takto
r o z h o d o l :
I. Súd výrok II. rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 12696/2022/143 zo dňa 10.06.2022 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
II. Žalobkyni p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Administratívne konanie
1. Žalobkyňa sa žiadosťou doručenou Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej aj ako „žalovaný“) dňa 22.12.2021 podľa zák. č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. „274/2017 Z. z.“) domáhala poskytnutia finančného odškodnenia za nemajetkovú ujmu, ktorú utrpela od 3/2020 do 08.05.2021 v dôsledku násilného trestného činu, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Lučenec, č. k. 22T/121/2021-706 z 04.11.2021. Svoju žiadosť podaním z 13.04.2022 doplnila a domáhala sa aj poskytnutia finančného odškodnenia za sťaženie jej spoločenského uplatnenia v sume 9 750,- Eur, ktoré utrpela v dôsledku násilného trestného činu označeného páchateľa. 2. Žalovaný po posúdení žiadosti žalobkyne na podklade zisteného skutkového stavu rozhodnutím č. 12696/2022/143 z 10.06.2022 vo výroku I. s poukazom na § 11 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 1 písm. d) 1. a 2. bod a § 12 ods. 1 a 3 zákona č. 274/2017 Z. z. priznal žalobkyni odškodnenie v sume 6 230,- Eur, v II. časti výroku vo zvyšku čo do sumy 9 750,- Eur odškodnenie nepriznal.
3. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňu považoval za obeť násilného trestného činu, ktorej podľa § 11 ods. 1 zák. č. 274/2017 Z. z. vzniklo právo na odškodnenie dňom 04.11.2021, teda právoplatným odsúdením páchateľa a žalovaný jej priznal celkové odškodnenie vypočítané podľa § 12 ods. 3 citovaného zákona v sume 6 230,- Eur.
4. Vo vzťahu k odškodneniu za sťaženie spoločenského uplatnenia, uplatneného na podklade Odborného vyjadrenia č. 21/2022 z 23.03.2022 MUDr. Zity Shinwariovej, znalkyni z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, podľa ktorého bolo bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia žalobkyne stanovené na 390 bodov, dospel k záveru, že toto odškodnenie nebolo možné žalobkyni priznať.
5. Takto hodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia bez ďalšieho, nepovažoval žalovaný za ujmu na zdraví na účely zákona č. 274/2017 Z. z. Podľa § 2 odseku 1 písm. j) citovaného zákona sa ujmou na zdraví na účely tohto zákona nepovažuje akékoľvek poškodenie zdravia, ale len ublíženie na zdraví alebo ťažká ujma na zdraví, pričom ide o pojmy, ktoré sú definované v § 123 ods. 2 a 3 Trestného zákona.
6. Pod ublížením na zdraví sa podľa § 123 ods. 2 Trestného zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.
7. V samotnom odbornom vyjadrení F. G. H. sa uvádza, že zdravotný stav žalobkyne si doposiaľ nevyžadoval psychiatrickú intervenciu. Žalobkyňa vo vzťahu k preukázaniu ujmy na zdraví titulom sťaženia spoločenského uplatnenia nepredložila, okrem odborného vyjadrenia, žiadne doklady, pričom dotknutá odborné vyjadrenie neumožňuje žalovanému prijať záver, že v prípade žalobkyne znalkyňou zistené poškodenie zdravia si vyžadovalo lekárske vyšetrenie ošetrenie alebo liečenie, čo je obligatórnym znakom ublíženia na zdraví.
8. Záverom žalovaný uviedol, že pri položke 255 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií, zák. č. 437/2004 Z. z. vyžaduje, aby dotknutá diagnóza bola overená príslušným psychiatrickým pracoviskom, overenie však v odbornom vyjadrení číslo 21/2022 z 23.03.2022 absentuje.
II.
Rozsah a dôvody žaloby (Argumenty žalobkyne)
9. Žalobkyňa sa včas podanou správnou žalobou, pôvodne doručenou Krajskému súdu v Bratislave, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12696/2022/143 z 10.06.2022 v rozsahu II. výrokovej vety, ktoré navrhla v jeho napadnutej časti z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c/, e/, f/ zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
10. Žalobkyňa namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu. Má za to, že aj napriek tomu, že sa na konanie o nároku na priznanie odškodnenia neuplatňuje správny poriadok, je potrebné (v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sžr/68/2011, 10Sžso/14/2015) aj v takomto konaní aplikovať všeobecné zásady správneho konania (základné pravidlá konania) upravené v § 3 správneho poriadku, medzi iným aj zásadu vyjadrenú v § 3 ods. 5 správneho poriadku.
11. Žalovaný, vychádzajúc z odborného vyjadrenia znalkyne, dospel k záveru, že zdravotný stav žalobkyne nevyžadoval psychiatrickú intervenciu (liečbu), podľa názoru žalobkyne však žalovaný, nedostatočne zistil skutkový stav. Pokiaľ sa žalovanému pri zisťovaní skutkového stavu javilo, že predložené odborné vyjadrenie je v otázke toho, či si stav žalobkyne vyžadoval lekárske vyšetrenie, liečenie („psychiatrickú intervenciu“) rozporné, mal a mohol sa na predmetný rozpor v rámci zisťovania princípu spoľahlivého zistenia skutkového stavu dopytovať znalkyne a sama by túto prípadnú nezrovnalosť vysvetlila.
12. Žalobkyňa z dôvodu absencie tohto zisťovania zo strany žalovaného, požiadala znalkyňu o dodatočné vyjadrenie sa k otázke, či žalobkyňa vyžadovala, alebo naopak, nevyžadovala psychiatrickú intervenciu, a to pred dňom jej psychiatrického vyšetrenia v zariadení znalkyne a taktiež ku dňu jej psychiatrického vyšetrenia v zariadení znalkyne. Znalkyňa vo svojej odpovedi na žiadosť žalobkyne
- označené ako vysvetlenie číslo XX/XXXX uviedla, že stav žalobkyne pred dňom ako aj ku dňu znaleckého vyšetrenia v zariadení vyžadoval psychiatrickú intervenciu a liečbu. To, že menovaná dovtedy sama nevyhľadala psychiatra, eventuálne iného odborníka a sama nevyslovila požiadavku
na psychiatrickú intervenciu však neznamená, že takúto intervenciu a liečbu z odborného hľadiska nevyžadovala.
13. Skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ rozhodnutia, považuje žalobkyňa za rozporný s administratívnym spisom, pretože je zrejmé, že stav žalobkyne si vyžadoval liečenie. V súvislosti s chýbajúcim potvrdením diagnózy príslušným psychiatrickým pracoviskom, tak ako sa to uvádza v položke 255 zák. č. 437/2004 Z. z. žalobkyňa uviedla, že zák. č. 437/2004 Z. z. sa má v zmysle § 12 odseku 1 použiť na určenie výšky odškodnenia ujmy na zdraví len primerane. V rámci primeraného použitia zákona sa za potvrdenie existencie vážnej duševnej poruchy môže považovať aj odborné vyjadrenie znalca - psychiatra na základe vlastného psychiatrického vyšetrenia v neštátnej psychiatrickej ambulancii, opierajúce sa o predchádzajúce zistenia znalcov z trestného konania tak, ako tomu je v tomto prípade.
14. Žalobkyňa ďalej namieta nesprávne právne posúdenie, podľa jej názoru sa žalovaný pri výklade § 11 zák. č. 274/2017 Z. z. nesprávne vysporiadal s právnou otázkou, či pre konštatovanie naplnenia podmienky vzniku nároku na odškodnenie - existencia ujmy na zdraví - je potrebné, aby žalobkyňa podstúpila psychiatrickú intervenciu, alebo postačuje, aby si ju jej stav len vyžiadal.
15. Právny záver žalovaného o tom, že pokiaľ poškodená osoba trestným činom nevyhľadá lekárskej vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie nemožno u nej konštatovať existenciu ublíženia na zdraví a v dôsledku toho ani vznik nároku na odškodnenie ujmy na zdraví je, podľa názoru žalobkyne, v rozpore so zmyslom a účelom zákona č. 274/2017 Z. z., navyše je tento výklad príliš formalistický vedúci k zjavnej nespravodlivosti.
16. V danej veci je nepochybné, že reálna ujma na zdraví u žalobkyne vznikla. Bola zistená pri psychiatrickom vyšetrení znalcom z odboru psychiatria a presne pomenovaná ako posttraumatická stresová porucha (ďalej aj ako „PTSP“), pričom bolo kvantifikované aj tým spôsobené sťaženie spoločenského uplatnenia pre ťažkú duševnú poruchu. Žalobkyňa nevyhľadala pomoc z dôvodu možnej stigmatizácie ako aj retraumatizácie. Na podporu svojho tvrdenia poukázala žalobkyňa na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/68/2020 z 31.03.2021, ktorý síce konal o nároku na náhradu škody, ale jeho závery sú logické, použiteľné aj v konaní o odškodňovaní ujmy na zdraví spôsobenej trestným činom.
17. Záverom žalobkyňa poukázala na to, že zák. č. 274/2017 Z. z. neponúka bližšiu definíciu pojmu ublíženie na zdraví a ťažká ujma na zdraví (napríklad v podobe legislatívnych odkazov na § 123 Trestného zákona, cez ktorý žalovaný vykladá pojem ujma na zdraví). Zákon, naopak, pri určovaní výšky odškodnenia odkazuje na primerané použitie zák. č. 437/2004 Z. z., ktorý zase pracuje s pojmom iné poškodenie zdravia. Toto predstavuje, podľa názoru žalobkyne, dôvod naviac postupovať pri výklade pojmu ujma na zdraví pre účely zákona a rozhodovania o nároku na odškodnenie ujmy na zdraví neformálne, vždy s ohľadom na osobitosť tohto typu ujmy na zdraví (má na mysli to, že pri PTSP a iných duševných poruchách pacienti pomoc ani nevyhľadajú, viď vyjadrenie doc. PhDr. Miloša Šlepeckého, CSc.)
18. Žalovaný tak vec nesprávne právne posúdil a dospel k právnemu názoru o nemožnosti aplikovania právnej normy § 11 zákona vo vzťahu k (ne)priznaniu nároku na odškodnenie ujmy na zdraví žalobkyne, a to tým, že síce správnu právnu normu (§ 11 ods. 1 zákona a § 2 ods. 1 písm. j/ zákona) nesprávne právne vyložil tak, že jej doslovný výklad viedol k zjavnej nespravodlivosti v podobe nepriznania odškodnenia osobe, ktorá okrem iného požívala aj v trestnom konaní status obzvlášť zraniteľnej obete. Takáto aplikácia zákona nezodpovedá zámeru zákonodarcu umožniť a zjednodušiť prístup obetí k finančnému odškodneniu.
III.
Vyjadrenie žalovaného, replika žalobkyne
19. Žalovaný vo svojom vyjadrení z 10.06.2022 uviedol, že všetky úvahy, ktoré ho viedli k vydaniu napadnutého rozhodnutia, sú jasným a preukázateľným spôsobom uvedené v samotnom rozhodnutí.
20. Vo vzťahu k námietkam žalobkyne uviedol, že pri posudzovaní žiadosti o odškodnenie podľa zák. č. 274/2017 Z. z. vychádzal, v súlade s § 16 citovaného zákona, zásadne z dôkazov predložených žiadateľom o odškodnenie, osobitne vo vzťahu k preukázaniu ujmy na zdraví podľa § 16 ods. 2 písm. b/ citovaného zákona. V tomto konaní nie je žalovaný povinný ex offo zisťovať skutkový stav. Odhliadnuc od uvedeného, v predmetnom odbornom vyjadrení nie je nikde spomenuté, že by žalobkyňa absolvovala v súvislosti s poškodením zdravia vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie. Na týchto záveroch vôbec nič nemení ani vysvetlenie znalkyne číslo XX/XXXX, ktoré žalobkyňa pripojila k žalobe. Uvádza sa v ňom len to, že psychiatrickú liečbu považuje za vhodnú a odporúčanú. Skutkový stav považuje žalovaný za dostatočne zistený, vyplývajúci z odborného vyjadrenia číslo 21/2022 ako aj odborného vyjadrenia číslo 55/2020 a potvrdila to aj samotná žalobkyňa v žalobe.
21. Žalovaný má ďalej za to, že neexistovali a ani aktuálne neexistujú žiadne rozpory vyplývajúce z odborného vyjadrenia č. 21/2022, vysvetlenia č. 55/2022 a ani žalobkyňa v správnej žalobe nijako nespochybnila, že by bolo nesprávnym skutkovým zistením, že neabsolvovala lekárske ošetrenie, vyšetrenie alebo liečenie. Zistený skutkový stav považuje žalovaný celkom jednoznačne v súlade s administratívnym spisom a napokon i v plnom súlade s vyjadreniami žalobkyne v žalobe.
22. Názor žalobkyne ohľadne primeraného použitia zák. č. 437/2004 Z. z. nepovažuje žalovaný za správny. Primerané použitie zák. 437/2004 Z. z. pri výpočte odškodnenia na účely § 12 ods. 1 zák. č. 274/2017 Z. z. znamená, že sa zák. č. 437/2004 Z. z. aplikuje pri rešpektovaní osobitosti odškodnenia podľa zák. č. 274/2017 Z. z.
23. Žalovaný zastáva názor, že ak by aj žalobkyňa preukázala spôsobenie ujmy na zdraví v zmysle § 2 odseku 1 písm. j/ zák. č. 274/2017 Z. z., odškodnenie by jej na podklade odborného vyjadrenia nemohlo byť priznané, keďže pri hodnotení ujmy na zdraví pod položkou číslo 255 sa vyžaduje overenie príslušným psychiatrickým pracoviskom. Takáto úprava má podľa žalovaného svoj dôvod, ide o položku definovanú oproti iným pomerne vágne s veľkým bodovým rozpätím, v ktorom je možné také poškodenie zdravia hodnotiť. Nerešpektovanie požiadavky overenia označenej položky poškodenia zdravia príslušným psychiatrickým pracoviskom žalovaným by mohlo byť kvalifikované ako svojvoľný postup žalovaného. Bodové hodnotenie obsiahnuté v odbornom vyjadrení znalkyne číslo 21/2022 je v rozpore s prílohou číslo 1 zák. č. 437/2004 Z. z. a je zjavne nesprávne.
24. Žalovaný nepopiera, že by žalobkyňa nemala právo uplatniť si aj nárok na odškodnenie v časti poškodenia zdravia. Zák. č. 274/2017 Z. z. ale nepriznáva odškodnenie zo strany štátu za akékoľvek poškodenie zdravia, ale za kvalifikované poškodenie zdravia, teda také, ktoré spĺňa definíciu ujmy na zdraví v zmysle § 2 odseku 1 písm. j/ zák. č. 274/2017 Z. z. Je celkom zrejmé, že definícia ujmy na zdraví v citovanom ustanovení pracuje s pojmami s § 123 Trestného zákona. V tomto kontexte je celkom zjavná snaha zákonodarcu, aby za ujmu na zdraví v zmysle § 2 odseku 1 písm. j/ zák. č. 274/2017 Z. z. nebolo považované akékoľvek poškodenie zdravia, ale len také poškodenie zdravia, ktoré napĺňa kritériá ublíženia na zdraví a ťažkej ujmy na zdraví. Podstata právneho problému teda spočíva v tom, či je možné kvalifikovať ako ublíženie na zdraví v zmysle § 123 ods. 2 Trestného zákona poškodenie zdravia v prípade, ak poškodený neabsolvoval žiadne lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie a ak v dôsledku neho nebol sťažený obvyklý spôsob života. Názor žalovaného bol v preskúmavanom rozhodnutí zrozumiteľne odôvodnený a smeruje k negatívnej odpovedi. 25. Žalovaný posudzoval predložené doklady o ujme na zdraví, z ktorých nevyplýva, že by sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne, ktoré má podľa odborného vyjadrenia znaky posttraumatickej stresovej poruchy, si objektívne vyžiadalo lekárske ošetrenie, vyšetrenie alebo liečenie. Práve naopak, tak odborné vyjadrenie umožňuje prijať záver, že si nevyžadovalo, okrem toho naplnenie pojmového znaku ublíženia na zdraví podľa § 123 ods. 2 Trestného zákona vyžaduje splnenie podmienky, že počas lekárskeho ošetrenia, vyšetrenia alebo liečenia bol sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Pokiaľ žalobkyňa neabsolvovala žiadne vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, nemohol byť počas neho akokoľvek ovplyvnený jej obvyklý spôsob života. Žalobkyňa nepredniesla žiadne relevantné dôvody, ktoré by tento záver spochybňoval.
26. Žalovaný zdôraznil, že odškodňovanie obetí násilných trestných činov podľa zák. č. 274/2007 Z. z. má len podporný charakter. Predstavuje istý typ dávky poskytnutej obetí násilného trestného činu, pri ktorej zákon upravuje pravidlá a spôsob určenia jej výšky. Nejde teda o právnu úpravu, ktorá by obetiam násilných trestných činov mala zabezpečiť plnú náhradu škody, ktorá v súvislosti s násilným
trestným činom bola spôsobená. Obeť násilného trestného činu má vždy existujúci nárok priamo voči páchateľovi.
27. Podľa žalovaného neexistujú dôvody, pre ktoré by správny súd mal rozhodnutie žalovaného zrušiť.
28. Žalobkyňa v replike na vyjadrenie žalovaného zotrvala na dôvodoch svojej žaloby. V súvislosti s konštatovaním žalovaného, že môže konať len na základe a v rozsahu vymedzenom zákonom uviedla, že samotný ústavný súd odobril postup orgánov verejnej moci pri interpretovaní právnej normy, dokonca až v rozpore s jej doslovným znením, pokiaľ by sledovaným doslovného výkladu zákona došlo k zjavnej nespravodlivosti (bližšie pozri I.ÚS 255/2010 z 30.06.2011). Upriamila pozornosť na samotnú podstatu problému, ktorým je poskytnutie reálnej pomoci obetiam obzvlášť, keď znalec psychiater konštatuje, že u poškodeného vznikla ujma na zdraví a túto ujmu aj náležite oboduje. Poukázala taktiež na vyjadrenie znalkyne, že pacienti trpiaci symptómami PTSP nemusia vyžiadať liečbu ani celé mesiace, či roky po nástupe symptómov napriek tomu, že zažívajú výraznú nepohodu (výraznou nepohodou rozumie práve ovplyvnenie obvyklého spôsobu života).
29. Žalobkyňa uviedla, že od septembra 2022 začala z vlastného rozhodnutia so psychiatrickou liečbou s ohľadom na jej psychický stav a pretrvávajúce ťažkosti spôsobené trestným konaním jej ex partnera. Svojím lekárom psychiatrom má stanovenú diagnózu R 43. 1 (posttraumatickú stresovú poruchu), pričom tohto lekára odvtedy navštevuje.
30. Žalobkyňa si je vedomá limitov odškodnenia zo strany štátu a netvrdí, že štát má vždy odškodňovať v celom rozsahu, avšak pokiaľ vzniknutá ujma na zdraví a jej obodovanie nepresahuje zákonný limit odškodnenia, tak potom súlade so zákonom nastane situácia, že priznané odškodnenie ujmy na zdraví pokryje prakticky celú náhradu ujmy na zdraví.
31. Žalobkyňa má taktiež za to, že odborné vyjadrenie nesie všetky relevantné informácie predpokladané v ustanovení § 8 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z., preto je podľa jej názoru postačujúce a plne nahradzujúce lekársky posudok. Odborné vyjadrenie vystavené znalcom z relevantného medicínskeho odboru (psychiatria) tak dostatočne preukazuje vznik ujmy na zdraví PTSP aj rozsah sťaženia spoločenského uplatnenia, a síce 390 bodov podľa položky 255 prílohy číslo 1 zák. č. 437/2004 Z. z.
32. Žalovaný v duplike z 30.04.2024 zotrval na svojom názore prezentovanom v odôvodnení rozhodnutia ako aj vo vyjadrení k žalobe. Za daného stavu veci má za to, že neexistujú dôvody, pre ktoré by správny súd mal označené rozhodnutie žalovaného zrušiť. Odkaz žalobkyne na okolnosti, ktoré nastali po vydaní napadnutého rozhodnutia považuje žalovaný vzhľadom na zásadu koncentrácie v správnom súdnom konaní za bezpredmetnú.
IV.
Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava
33. Správny súd v Bratislave bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 151/2022 Z .z.“) a svoju činnosť začal od 1. júna 2023. 34. V zmysle ust. § 3 ods. 3 písm. b/ zák. č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. 35. Podľa ust. § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 36. Správny súd, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP), vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 24.06.2025 (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. Žalovaný napriek tomu, že žiadal nariadenie pojednávania vo svojom vyjadrení k žalobe (§ 105 ods. 2 písm. a/ SSP) sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil.
37. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že celý právny spor sa týka výkladu pojmu ujma na zdraví, a teda nesúhlasí s tým, ako to zadefinoval žalovaný, že uznáva, že vznikla ujma na zdraví, ale neboli naplnené formálne kritériá alebo hľadiská, to znamená ošetrenie, vyšetrenie alebo liečenie tejto ujmy. Je častým úkazom pri týraných ženách, že častokrát nevyhľadajú pomoc alebo vyhľadajú ju až oveľa neskôr z dôvodu strachu, stigmatizácie alebo odsúdenia spoločnosťou alebo preto, že by mali prísť o deti. Právny názor žalovaného považuje za príliš formalistický, ktorý nespĺňa základné ciele stanovené zákonodarcom pri prijímaní tejto právnej normy, zák. č. 274/2017 Z. z. Žalobkyňa sa pridŕža podanej žaloby, argumentácie v nej uvedenej aj všetkých právnych tvrdení, ktoré boli predkladané a navrhuje, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. 38. Podľa ust. § 1 zák. č. 274/2017 Z. z. účinného v čase vydania rozhodnutia, tento zákon upravuje práva, ochranu a podporu obetí trestných činov (ďalej len "obeť"), vzťahy medzi štátom a subjektmi poskytujúcimi pomoc obetiam a finančné odškodňovanie (ďalej len "odškodňovanie") obetí násilných trestných činov. 39. Podľa § 2 ods. 1 písm. d/ bod 1 zák. č. 274/2017 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie obeťou násilného trestného činu fyzická osoba, úmyselným násilným trestným činom spôsobená ujma na zdraví; ak táto osoba v dôsledku tohto činu zomrela (ďalej len "zomretý"), obeťou násilného trestného činu je aj pozostalý manžel po zomretom a pozostalé dieťa po zomretom, a ak ich niet, pozostalý rodič po zomretom, a osoba, ktorá žila so zomretým najmenej po dobu jedného roka pred smrťou v spoločnej domácnosti a ktorá sa so zomretým starala o spoločnú domácnosť, alebo osoba, ktorá bola odkázaná výživou na zomretého, ak odsek 3 neustanovuje inak. 40. Podľa § 2 ods. 1 písm. j/ zák. č. 274/2017 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie ujmou na zdraví ujmou na zdraví ublíženie na zdraví, ťažká ujma na zdraví alebo smrť spôsobené trestným činom spáchaným inou osobou alebo nemajetková ujma spôsobená trestným činom obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania, týrania blízkej osoby a zverenej osoby alebo nedobrovoľného zmiznutia. 41. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 274/2017 Z. z. nárok na odškodnenie obete násilného trestného činu podľa tohto zákona vzniká, ak v trestnom konaní nadobudol právoplatnosť rozsudok alebo trestný rozkaz, ktorým sa páchateľ uznáva vinným zo spáchania trestného činu, ktorým bola obeti násilného trestného činu spôsobená ujma na zdraví, alebo rozsudok, ktorým bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený, pretože nie je trestne zodpovedný pre nedostatok veku alebo nepríčetnosť a ujma na zdraví nebola obeti násilného trestného činu plne uhradená inak. 42. Podľa § 12 ods. 1 zák. č. 274/2017 Z. z. na výpočet odškodnenia, ak ide o ujmu na zdraví, sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu upravujúceho poskytovanie náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia;10) náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia nemožno zvýšiť.11) 43. Podľa § 123 ods. 2 zák. č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.
44. Podľa § 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z. z. výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
V.
Právne posúdenie správnym súdom
45. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti je rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky – žalovaného – zo dňa 10.06.2022, č. 12696/2022/143, o odškodnení podľa zákona č. 274/2017 Z. z., v rozsahu II. výrokovej vety, ktorým žalovaný nepriznal žalobkyni uplatnené odškodnenie v sume 9 750 eur. Išlo o odškodnenie, ktoré si žalobkyňa nárokovala podľa § 12 ods. 1 zákona č. 274/2017 Z. z. za ujmu na zdraví spôsobenú protiprávnym konaním odsúdeného páchateľa rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. 22T/121/2021-706 zo dňa 04.11.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť v ten istý deň. Konkrétne išlo o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorá bola obodovaná v
odbornom vyjadrení č. 21/2022, vypracovanom znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, MUDr. Zitou Shinwariovou. 46. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad § 11 zák. č. 274/2017 Z. z. v spojení s § 2 ods. 1 písm. j/ citovaného zákona. Z uvedeného dôvodu sa správny súd pri posúdení správnosti výkladu sporných ustanovení žalovaným zameral na nasledujúce východiská účastníkov konania. 47. Podstata právneho problému, ako ju vymedzil žalovaný, spočíva v tom, či je možné kvalifikovať ako ublíženie na zdraví v zmysle § 123 ods. 2 Trestného zákona poškodenie zdravia v prípade, ak poškodený neabsolvoval žiadne lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie a ak v dôsledku neho nebol sťažený obvyklý spôsob života. 48. Žalobkyňa zotrváva na názore, že pre naplnenie podmienky vzniku nároku na odškodnenie – existencie ujmy na zdraví – nie je potrebné podstúpiť psychiatrickú intervenciu, ale postačuje, aby si ju jej stav len vyžiadal. 49. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 274/2017 Z. z. nárok na odškodnenie obete násilného trestného činu podľa tohto zákona vzniká, ak v trestnom konaní nadobudol právoplatnosť rozsudok alebo trestný rozkaz, ktorým bol páchateľ uznaný vinným zo spáchania trestného činu, ktorým bola obeti spôsobená ujma na zdraví. Ujmou na zdraví sa podľa § 2 ods. 1 písm. j/ citovaného zákona rozumie ublíženie na zdraví, ťažká ujma na zdraví alebo smrť spôsobená trestným činom spáchaným inou osobou, prípadne nemajetková ujma spôsobená trestnými činmi ako obchodovanie s ľuďmi, znásilnenie, sexuálne násilie, sexuálne zneužívanie, týranie blízkej osoby a zverenej osoby alebo nedobrovoľné zmiznutie. 50. Zákon č. 274/2017 Z. z. neobsahuje legálnu definíciu pojmu „ublíženie na zdraví“ pre účely tohto zákona. Tento pojem je však definovaný v zákone č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (ďalej len „Trestný zákon“), podľa ktorého sa ním rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. 51. Podľa zákona č. 274/2017 Z. z. je ujmou na zdraví okrem ublíženia na zdraví aj nemajetková ujma spôsobená trestnými činmi taxatívne vymenovanými v § 2 ods. 1 písm. j/ tohto zákona. Zatiaľ čo v trestnom práve sa pod pojmom „ujma na zdraví“ rozumie akékoľvek poškodenie zdravia. Pojmy ublíženie na zdraví a ujma na zdraví nemajú v textoch týchto právnych predpisov rovnaký význam a obsah (k tomu bližšie pozri Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie, september 2018, článok Ublíženie na zdraví – nesúlad názvu trestného činu a obsahu skutkových podstát, I. F., str. 123). 52. Keďže zák. č. 274/2017 Z. z. neobsahuje definíciu pojmu „ublíženie na zdraví“, je potrebné systematicky vychádzať z definície obsiahnutej v Trestnom zákone. Správny súd však upozorňuje, že vzhľadom na odlišný význam pojmov „ujma na zdraví“ v trestnom zákone a zákone č. 274/2017 Z. z., je nevyhnutné vykladať pojem „ublíženie na zdraví“ s ohľadom na cieľ zák. č. 274/2017 Z. z. – teda ochranu a podporu obetí. 53. Podľa názoru súdu je možné, za predpokladu splnenia pojmových znakov ublíženia na zdraví, za poruchu zdravia považovať aj psychickú traumu prežitú v priamej súvislosti so spáchaným trestným činom, ktorá sa neskôr rozvinula do PTSP. 54. Žalovaný vo svojom rozhodnutí v zásade nespochybnil, že by žalobkyni nebola spôsobená ujma na zdraví v dôsledku násilného trestného činu, teda že poškodenie zdravia identifikované v odbornom vyjadrení sa u žalobkyne nevyskytuje a negatívne neovplyvňuje jej život. Predložené odborného vyjadrenie však podľa názoru žalovaného nenapĺňa pojmové znaky ublíženia na zdraví alebo ťažkej ujmy na zdraví podľa § 123 ods. 2 a 3 Trestného zákona, pretože z neho nevyplýva, že by si zdravotný stav žalobkyne doposiaľ vyžadoval psychiatrickú intervenciu. 55. Podmienkami ublíženia na zdraví v zmysle § 123 ods. 2 Trestného zákona sú: a) poškodenie zdravia, b) objektívna potreba lekárskeho vyšetrenia, ošetrenia alebo liečenia,
c) počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.
56. Žalovaný teda nespochybňuje, že došlo u žalobkyne k poškodeniu zdravia (čo napokon vyplýva z predloženého odborného vyjadrenia č. 21/2022), ale spochybňuje splnenie ďalších podmienok, a to objektívnej požiadavky lekárskeho vyšetrenia, ošetrenia alebo liečenia, počas, ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného (žalobkyne).
57. Podľa názoru súdu je potrebné objektívnu potrebu lekárskeho vyšetrenia, ošetrenia alebo liečenia posudzovať s ohľadom na charakter poruchy zdravia a objektívnu potrebu liečby bez ohľadu na subjektívne potreby poškodeného. Pokiaľ žalovaný argumentuje tým, že zdravotný stav
žalobkyne doposiaľ nevyžadoval psychiatrickú intervenciu, to ešte neznamená, že nebola potreba liečby objektívne daná a medicínsky opodstatnená. Navyše, ani Trestný zákon nevyžaduje skutočné liečenie, ale objektívnu potrebu liečenia.
58. Zo znaleckého posudku vypracovaného F. J. K. a F. L. M. pre účely trestného konania č. XX/XXXX, z ktorého vychádzala aj znalkyňa F. G. H. pri vypracovaní Odborného vyjadrenia č. 21/2022, vyplýva, že konanie páchateľa spôsobovalo žalobkyni psychické utrpenie, ktoré viedlo k rozvoju úzkostnej a depresívnej symptomatiky (možný ústup vhodným psychoterapeutickým vedením), ktoré sa podľa znalkyne MUDr. Zity Shinwariovej rozvinuli do (aktuálne zmiernených prejavov) posttramatickej stresovej poruchy. Pri stanovení bodového ohodnotenia miery sťaženia spoločenského uplatnenia zohľadnila znalkyňa aktuálny duševný stav ako aj fakt, že jej stav doteraz nevyžadoval psychiatrickú intervenciu.
59. Hoci aj stav žalobkyne do vyšetrenia znalkyňou dňa 02.02.2022 nevyžadoval (žalobkyňa sama dovtedy nepožiadala o psychiatrické vyšetrenie – bod 60.) psychiatrickú intervenciu, nemožno dospieť k záveru, že si stav žalobkyne objektívne nevyžadoval vyšetrenie a následnú liečbu. „Závažnosť prvotnej traumatickej reakcie je primeraným indikátorom potreby včasnej intervencie, a v takýchto prípadoch by mala byť poskytnutá zodpovedajúca liečba (NICE 2018). Mnohí pacienti s PTSP sa môžu uzdraviť aj pri obmedzenej alebo žiadnej terapeutickej intervencii. Bez efektívnej liečby sa však u mnohých ľudí môžu v priebehu rokov vyvinúť chronické problémy. Latencia rozvoja symptómov od traumatickej udalosti môže trvať týždne až mesiace“. (bližšie pozri Štandardný postup Ministerstva zdravotníctva SR, Posttraumatická stresová porucha, F. N. a spol., zdroje internet)
60. Napokon aj samotná znalkyňa vo vysvetlení č. 55/2022 k Odbornému vyjadreniu č. 21/2022 uviedla, že formuláciu „stav nevyžadoval psychiatrickú intervenciu“ treba chápať tak, že žalobkyňa sama dovtedy nepožiadala o psychiatrické vyšetrenie.
61. Správny súd s poukazom na uvedené nesúhlasí s tým, že by poškodenie zdravia žalobkyne nenapĺňalo pojmové znaky ublíženia na zdraví.
62. Možno však súhlasiť s tým, že lekársky posudok vypracovaný podľa zák. č. 437/2004 Z. z. v zmysle prílohy č. 1 pri položke č. 255 vyžaduje overenie príslušným psychiatrickým pracoviskom. Zák. č. 274/2017 Z. z. odkazuje v otázke výpočtu odškodnenia na primerané použitie zák. č. 437/2004 Z. z., preto by sa malo v otázke výpočtu odškodnenia postupovať podľa metodiky výpočtu uvedenej v prílohe č. 1 zák. č. 437/2004 Z. z. ako východiska pre určenie výšky odškodnenia.
63. V danom prípade žalobkyňa predložila Odborné vyjadrenie znalkyne, z odboru psychiatria (nad rámec zák. č. 437/2004 Z. z. - vyžaduje vypracovanie lekárskeho posudku), pričom však zo žiadneho ustanovenia citovaného zákona nevyplýva požiadavka žalovaného, aby sa aj v takom prípade trvalo na overení bodového ohodnotenia príslušným psychiatrickým pracoviskom. Zákon č. 437/2004 Z. z. predpokladá vypracovanie znaleckého posudku len v prípade kontroly, ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku.
64. V porovnaní s ošetrujúcim lekárom je už z charakteru znaleckej činnosti zrejmé, že ide o špecializovanú odbornú činnosť vykonávanú znalcom, ktorý zložil odbornú skúšku v danom odbore alebo odvetví. Súčasne znalec pri zápise do zoznamu znalcov musí aktívne vykonávať prax v odbore, ktorý je predmetom jeho činnosti najmenej sedem rokov. Zákon kladie na osobu znalca podmienky (§ 5 ods. 1, § 7 a § 9 zákona č. 382/2004 Z. z.), ktoré musí spĺňať nie len pri zápise do zoznamu znalcov, ale musia trvať aj počas výkonu znaleckej činnosti.
65. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ mal žalovaný v danej veci pochybnosti o správnosti hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia znalkyňou, mohol za účelom riadneho zistenia skutkového stavu iniciovať kontrolné znalecké dokazovanie.
66. Záverom správny súd dáva do pozornosti žalovanému, že aj v konaniach na ktoré sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (§ 34 ods. 1 zák. č. 274/2017 Z. z.) nemožno upustiť od vyžadovania aspoň minimálnych požiadaviek kladených na konania a rozhodnutie správnych orgánov vyplývajúcich napr. z Rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy (77)31 z 28.9.1977 o ochrane jednotlivca
v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov, resp. z Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy Rec (2007) 7 z 20.6.2007 o dobrej verejnej správe.
67. Princípy dobrej správy verejných vecí sú implicitnou súčasťou nášho ústavno-právneho systému, najmä s ohľadom na čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako súčasť princípov právneho štátu alebo čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, ako súčasť práva na spravodlivý proces.
68. Odporúčanie CM/Rec (2007) požiadavku na objektivitu správneho orgánu zahrnulo pod princíp nestrannosti (čl. 4 bod 1 Odporúčania). Podstata princípu objektivity spočíva v riadnom zistení skutkového stavu, t. j. správny orgán musí pri rozhodovaní vychádzať zo všetkých skutkových a právnych okolností podstatných pre daný prípad, a to bez ohľadu na to, či sa v konaní uplatňuje zásada oficiality alebo dispozičná zásada.
69. Preto, pokiaľ žalovanému v konaní nevyplýva z predložených podkladov nejaká skutočnosť podstatná pre rozhodnutie, je povinný si ju za účelom riadneho zistenia skutkového stavu zabezpečiť.
70. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preskúmavané rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
71. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného, viazaného právnym názorom správneho súdu / §191 ods. 6 SSP/, žiadosť žalobkyne opätovne posúdiť a svoje rozhodnutie v súlade so zákonom aj odôvodniť.
72. O náhrade trov v konaní úspešnej žalobkyne rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP s tým, že podľa § 175 ods. 2 SSP o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
73. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.