Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_KE-7S-24-2021.pdf
PDF · 112.24 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KE-7S/24/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľudevíta Fafaľáka a členov senátu JUDr. Zuzany Berežnej a Mgr. Slavomíra Podhorského, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: D. XX, XXX XX D. B., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, so sídlom: Masarykova 10, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaPO/2805/2021 ČRZ: 8968/2021 zo dňa 03.02.2021, takto
r o z h o d o l :
I. Žaloba sa zamieta.
II. Úeastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Administratívne konanie
1. Dňa 12.02.2018 bola žalovanému doručená žiadosť žalobcu o poskytnutie právnej pomoci vo veci dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 17CoE/149/2017 zo dňa 30.11.2017. Predmetná žiadosť bola pôvodne zaevidovaná pod sp. zn. KaPO 1N 8644/2018.
2. Dňa 27.03.2018 žalovaný vydal rozhodnutie č. KaPO 1N 8644/2018, ČRZ: 40929/2018, ktorým žalobcovi nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu nesplnenia zákonnej podmienky hodnoty sporu.
3. Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „pôvodný správny súd") rozsudkom sp. zn. KE-6S/64/2018 zo dňa 31.10.2019 tak, že túto zamietol.
4. Žalobca voči predmetnému rozhodnutiu podal včas kasačnú sťažnosť, o ktorej Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „NS SR") rozhodol svojím rozsudkom sp. zn. 6Sžk/16/2020 zo dňa 25.11.2020 tak, že rozsudok pôvodného správneho súdu č.k. 6S/64/2018-39 zo dňa 31.10.2019 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. KaPO 1N 8644/2018, ČRZ: 40929/2018 zo dňa 37.03.2018 zrušuje, a vec mu vracia na ďalšie konanie z dôvodu, že jeho povinnosťou, ako žalovaného správneho orgánu bolo vyhodnocovať status žalobcu aj v intenciách ustanovenia § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej aj ako „zákon č. 327/2005 Z. z.) a rozhodnúť aj v súlade s touto právnou úpravou, a keďže tak žalovaný nespravil, žalobou napadnuté rozhodnutie označil nezákonným, určil mu povinnosť odstránenia uvedeného pochybenia v konaní.
5. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný o žiadosti žalobcu opätovne rozhodol, a to vydaním rozhodnutia č. KaPO/2805/2021 ČRZ: 8968/2021 zo dňa 03.02.2021, ktorým žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 17CoE/149/2017 zo dňa 30.11.2017, nepriznal. Dôvodom bola skutočnosť, že vo veci, s ktorou sa žiadateľ na Centrum právnej pomoci obrátil, nebola splnená podmienka, že spor nie je zrejme bezúspešným, pretože proti rozhodnutiam vydaným v exekučnom konaní nie je prípustný mimoriadny opravný prostriedok (t.j. dovolanie a dovolanie generálneho prokurátora), čím žiadateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc, a zároveň sa nejednalo o vec, ktorá by vyžadovala postup podľa § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 01.03.2021.
Správna žaloba
6. Správnou žalobou zo dňa 15.03.2021, doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako pôvodnému správnemu súdu dňa 18.03.2021 sa žalobca domáhal zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP"). Z obsahu žaloby sa dá vyvodiť, že napadnuté rozhodnutie žiadal zrušiť aj podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. e), f), g) SSP. Žiadal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil ako nezákonné, a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň žalobca žiadal priznať úplnú náhradu trov konania.
7. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že:
- žalovaný bol povinný, v zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 6SžK/16/2020, v konaní vyhodnocovať postavenie žalobcu v intenciách ustanovenia § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z., čo sa nestalo
- v jeho veci, v súlade s § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z., išlo o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti
- postup žalovaného je v rozpore s právnym názorom vyjadreným v rozsudku NS SR, sp. zn. 8Sžo/4/2018 zo dňa 25.10.2018, ako aj v rozpore s čl. 46 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Ústava SR") a s článkom 6 ods. 1 Dohovoru (viď bod 16,17,18,19,20 rozsudku NSS SR sp. zn. 6Sžk/16/2020), pričom zvlášť dal do pozornosti bod 20 tohto rozsudku
- na základe vyššie uvedeného žalovaný nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivé konanie
Vyjadrenie žalovaného, replika
8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 31.08.2021, doručenom pôvodnému správnemu súdu dňa 09.09.2021 uviedol, že:
- má za to, že žalobou napadnuté rozhodnutie o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci je zákonné
- postupoval v súlade s právnym názorom NS SR vysloveným v rozsudku sp. zn. 6 Sžk/16/2020, a teda má za to, že postupoval v súlade so zákonom č. 327/2005 Z. z., a rovnako v rozhodnutí o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci vyhodnotil aj status žalobcu v intenciách ustanovenia § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z., pričom k tomu dáva do pozornosti stranu 4 rozhodnutia o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci, na ktorej je rozpísaná aplikácia tohto ustanovenia na vec žiadateľa, s ohľadom na účel platnej právnej úpravy
- sa zaoberal možnosťou aplikácie ustanovenia §5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z. na vec žalobcu, ale s ohľadom na to, že v danom prípade išlo o vec, ktorá patrí do pôsobnosti žalovaného a žiadateľom o právnu pomoc bola fyzická osoba (žalobca), žalovaný nepristúpil k aplikácii ustanovenia §5b ods. 6, ale žiadosť žalobcu o poskytnutie právnej pomoci posúdil v intenciách ustanovení § 1 a § 6, a na neho
nadväzujúcich ustanovení zákona č. 327/2005 Z. z. a vyhodnotil, že žalobca nespĺňa súčasne všetky podmienky na poskytovanie právnej pomoci
- zároveň predpokladom priznania právnej pomoci podľa vyššie citovaného ustanovenia §5b ods. 6 zákona je kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to že ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, čiže musí ísť o vec, kde je poskytnutie ochrany spoločensky žiadúce, a keďže v prípade žalobcu sa jednalo o žiadosť o poskytnutie právnej pomoci vo veci podania dovolania v exekučnej veci, ktorá je proti nemu vedená o vymoženie istiny 124,74 eur, takúto vec nemožno považovať za vec celospoločenského významu
- s ohľadom na vyššie uvedené navrhol súdu správnu žalobu zamietnuť
9. Žalobca vo svojej replike zo dňa 16.10.2021, doručenej pôvodnému správnemu súdu dňa 20.10.2021 nad rámec správnej žaloby uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe uvádza len to, čo mu vyhovuje, cituje zákonné ustanovenia, ktorému mu vyhovujú. Žalovaný podľa jeho názoru nepostupoval zákonne, nerešpektoval, a neriadil sa rozsudkom NS SR sp. zn. 6Sžk/16/2020, nedokázal si zadovážiť dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, nezistil vo veci skutočný stav, nekonal v súčinnosti s účastníkmi konania a rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom a spomínaným rozsudkom.
Konanie na správnom súde
10. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd" alebo „súd"). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach.
11. Na prejednanie veci Správny súd v Košiciach nariadil pojednávanie na deň 19.06.2025 o 10:00 hod.. Žalovaný dňa 26.05.2025 doručil správnemu súdu ospravedlnenie z nariadeného pojednávania z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti, zároveň uviedol, že pojednávanie odročiť nežiada, a súhlasí s rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti. Dňa 18.06.2025 žalobca telefonicky kontaktoval konajúci súd, a ospravedlnil svoju neúčasť na nadchádzajúcom pojednávaní, z rodinných dôvodov.
Relevantná právna úprava
12. Podľa § 1 zákona č. 327/2005 Z. z, účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti (ďalej len "protispoločenská činnosť") alebo osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov.
13. Podľa § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z., ak ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, môže riaditeľ po predchádzajúcom stanovisku rady rozhodnúť o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci fyzickým osobám, ktoré nespĺňajú podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona z prostriedkov centra.
14. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., , fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,8-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu 2,1-násobku sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.
15. Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z. z., pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.
16. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona.
17. Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z., centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
18. Podľa § 202 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj ako „EP"), dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.
19. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „NSS SR") vznikol na základe ústavného zákona č. 422/2020 Z. z. a zákona č. 423/2020 Z. z., ktorý novelizoval a dopĺňal niektoré zákony. Novela ústavy a súvisiace zákony nadobudli účinnosť 1. januára 2021, a Najvyšší správny súd začal svoju činnosť 1. augusta 2021.
Právny názor správneho súdu
21. Správny súd v Košiciach ako súd správny preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že podaná správna žaloba nie je dôvodná, a preto je potrebné správnu žalobu zamietnuť.
22. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný rozhodol o žiadosti žalobcu na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci tak, že tento nárok žalobcovi nepriznal.
23. Účelom zákona č. 327/2005 Z. z. je v súlade s jeho § 1 vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv. Zároveň tento zákon stanovuje podmienky poskytovania právnej pomoci, postup fyzických osôb a príslušných orgánov v konaní o nároku na priznanie právnej pomoci a inštitucionálne zabezpečenie poskytovania právnej pomoci.
24. Z vyššie uvedeného vyplýva, že osoby v materiálnej núdzi majú nárok na právnu pomoc, zároveň ale táto je poskytnutá iba v prípade splnenia taxatívne určených podmienok.
25. Tieto podmienky stanovuje § 6 predmetného zákona, a teda fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy
okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch, pričom tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne čo znamená, že nato, aby bola žiadosť o poskytnutie právnej pomoci posúdená kladne, je nevyhnutné splniť všetky v uvedenom zákonnom ustanovení upravené podmienky.
26. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/9/2016 zo dňa 30.11.2017 podľa ktorého: „Pozitívny záväzok štátu umožniť prístup k spravodlivosti i osobám materiálne znevýhodneným sa realizuje i prostredníctvom zákona č. 327/2005 Z. z., keď z ustanovenia § 1 tohto zákona vyplýva, že jeho účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. Preto je celkom namieste, aby v právnej norme stanovil podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť. V snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy i v prípadoch, v ktorých by nešlo o spravodlivé uplatnenie alebo bránenie práva je jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci skutočnosť, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Samozrejme, nie je úlohou správneho orgánu prejudikovať výsledok konania vo veciach podľa § 3 zákona č. 327/2005 Z. z. z vecnej stránky. Za plne opodstatnené však treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva, alebo napríklad či už zo skutkových tvrdení žiadateľa nie je nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť napr. z dôvodu zániku práva uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi. Za obdobnú treba považovať aj situáciu, ak žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené v iných konaniach alebo ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť úspech z procesných dôvodov, napr. z dôvodu včasného nepodania opravného prostriedku, resp. jeho neprípustnosti podľa procesných predpisov."
27. Úlohou konajúceho správneho orgánu je teda posúdiť splnenie týchto podmienok, a to na základe podania písomnej žiadosti žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci, ktorej súčasťou majú byť v súlade s § 10 ods. 1 predmetného zákona doklady preukazujúce skutočnosti, ktoré žiadateľ v tejto uvedie, zároveň tieto doklady nesmú byť staršie ako tri mesiace.
28. Z obsahu podanej žiadosti administratívneho spisu vyplýva, že konajúci správny orgán starostlivo skúmal kumulatívne splnenie všetkých zákonom požadovaných podmienok žalobcom.
29. Obsahom podanej žiadosti žalobcu a obsahom administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že žalobca žiadosťou zo dňa 13.03.2018, doručenou žalovanému dňa 15.03.2018 žalovaného žiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 17CoE/149/2017 zo dňa 30.11.2017, o vymoženie 124,74 eur s príslušenstvom a trov exekúcie.
30. Žalovaný v rámci skúmania negatívnej podmienky bezúspešnosti sporu prihliadal na predložené doklady - uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 17CoE/149/2017 zo dňa 30.11.2017 a na indikatívnu informáciu z Centrálneho registra exekúcií o exekúcii sp. zn. EX 1911/2015, na základe ktorej mal za preukázané, že poverenie bolo v predmetnej exekučnej veci žiadateľa udelené dňa 21.01.2016, z čoho vyvodil, že exekučné konanie bolo začaté pred týmto dňom, a teda zároveň aj pred dátumom 01.04.2017, čiže v čase, kedy EP výslovne neobsahoval právnu úpravu, ktorá by vylučovala prípustnosť dovolania proti uzneseniu v exekučnom konaní.
31. Novelou EP vykonanou zákonom č. 2/2017 Z. z. nadobudlo dňa 01.04.2017 účinnosť ustanovenie § 202 ods. 4 EP , ktoré výslovne vylučuje podanie dovolania, ako aj dovolania generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní, pričom exekučný poriadok v znení účinnom do 31.03.2017 takéto ustanovenie neobsahoval. Zákon č. 2/2017 Z. z. síce k úpravám účinným od 01.04.2017 v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 veta prvá stanovil, že ak v §243i až §243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01.04.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017, no vo vzťahu k opravným konaniam, teda ani k otázke možnosti podania dovolania, neurčil žiadne pravidlo.
32. V situáciách, kde zákon mlčí alebo je nejednoznačný, je judikatúra súdov nástrojom, na základe ktorého sa určuje, ako sa má právo správne aplikovať v praxi. Žalovaný teda postupoval správne, keď
sa v situácii, na ktorú neexistuje priama zákonná úprava, riadil dostupnou judikatúrou súdov, ktorá slúži ako usmernenie pre výklad práva.
33. Odkazom na obsah rozhodnutí, a to rozhodnutia NS SR sp. zn. 6 ECdo 15/2017 zo dňa 27.09.2017, v ktorom dovolací súd vyslovil, že považoval za správne, aby sa prípustnosť dovolania posudzovala podľa právnej úpravy platnej v čase vydania napadnutého rozhodnutia a odkazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 185/2018-15 zo dňa 12.04.2018 v ktorom sa tento vyslovil, že: „Ústavný súd uvádza, že Najvyšší súd v súvislosti s okamžitou aplikabilitou § 202 ods. 4 EP viacerými rozhodnutiami judikoval, že jej použitie je nevyhnutné, ak sú kumulatívne splnené dve podmienky. Dovolanie musí byť podané (dovolacie konanie začaté) a zároveň rozhodnutie, proti ktorému dovolanie smeruje, musí byť vydané za účinnosti „novej" procesnej úpravy EP účinnej od 01. apríla 2017."
34. Žalovaný v rámci posudzovania negatívnej podmienky bezúspešnosti sporu v prípade žalobcu ustálil, že dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu v exekučnom konaní nie je prípustné, keďže predmetné uznesenie bolo vydané dňa 30.11.2017. A teda vo veci žalobcu, s ktorou sa tento na Centrum právnej pomoci obrátil, nebola splnená podmienka, že spor nie je zrejme bezúspešný, čím žalobca v postavení žiadateľa o právnu pomoc, nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok, nevyhnutných na jej priznanie.
35. K námietke žalobcu o tom, že žalovaný bol povinný postupovať v zmysle rozsudku NS SR sp. zn. 6Sžk/16/2020 a rozsudku NS SR sp. zn. 8Sžo/4/2018, a teda vyhodnocovať status žalobcu v intenciách ustanovenia § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z. a nekonal tak, správny súd uvádza, že z napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, že žalovaný sa touto možnosťou zaoberal tak, ako mu to určil kasačný súd v rozsudku NS SR sp. zn. 6Sžk/16/2020, ktorý bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného pre tohto záväzným. Kasačný súd v ňom konštatoval, že žalovaný bol povinný v konaní vyhodnocovať postavenie žalobcu v intenciách komplexnej právnej úpravy zákona č. 327/2005 Z. z., a teda vyhodnotiť jeho status aj v intenciách ustanovenia §5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z.
36. Pokiaľ teda žalobca namietal skutočnosť, že žalovaný nepostupoval v súlade s právnym názorom vyjadreným v uvedených rozhodnutiach kasačného súdu správny súd konštatuje, že to, že prípad žalobcu žalovaný nevyhodnotil ako prípad hodný osobitného zreteľa a osobitnej ochrany žalobca mylne vidí ako nedostatočné zaoberanie sa touto možnosťou, žalovaným.
37. Pre úplnosť správny súd uvádza, že otázka, či je Centrum právnej pomoci povinné preskúmať mu predloženú žiadosť o poskytnutie právnej pomoci aj v zmysle §5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z., na základe ktorého by mohol riaditeľ po predchádzajúcom stanovisku rady rozhodnúť o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci žiadateľovi, ktorý nespĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona z prostriedkov Centra právnej pomoci, pokiaľ ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, a to v prípade, ak to žiadateľ v žiadosti vyslovene neuvádza, bola predložená Veľkému senátu NSS SR (pôvodne bola vec predložená veľkému senátu NS SR). Veľký senát NSS SR sa vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1VS/1/2021 vyslovil, že: „Centrum právnej pomoci nie je povinné preskúmať mu predloženú žiadosť o poskytnutie právnej pomoci aj v zmysle §5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z., na základe ktorého by mohol riaditeľ po predchádzajúcom stanovisku rady rozhodnúť o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci žiadateľovi, ktorý nespĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona z prostriedkov Centra právnej pomoci, pokiaľ ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, ak to žalobca v žiadosti výslovne neuvádza."
38. Inými slovami, ustanovenie § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z. teda nezakladá právny nárok na vydanie rozhodnutia o úhrade finančných prostriedkov na účely právnej pomoci.
39. Žalovaný potom nie je povinný vo svojom rozhodnutí uvádzať dôvody, prečo nepredložil žiadosť riaditeľovi Centra právnej pomoci na rozhodnutie podľa § 5b ods. 6 uvedeného zákona, a to v každom prípade - túto povinnosť má len vtedy, ak sa žiadateľ výslovne domáha postupu podľa uvedeného ustanovenia.
40. K vyjadreniu žalobcu o tom, že v jeho prípade išlo o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti správny súd uvádza, že dotknuté ustanovenie sa vzťahuje na
situácie, kedy je potrebné zabezpečiť prístup k spravodlivosti vo veciach, ktoré nepatria do pôsobnosti centra, ale je spoločensky žiadúce, aby existoval spôsob na zabezpečenie právnej pomoci aj v týchto prípadoch (napr. únosy maloletých detí do krajín, v ktorých nie je možné právnu pomoc zabezpečiť na základe bilaterálnych alebo multilaterálnych zmlúv). (Dôvodová správa k zákonu č. 332/2011 Z. z., ktorý s účinnosťou počnúc dňom 1. januára 2012 doplnil zákon č. 327/2005 Z. z.) Posúdenie toho, čo sa v konkrétnom prípade považuje za vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, je ponechané na úvahe Rady centra a riaditeľa, ktorým sám zákonodarca v ustanovení § 5b ods. 6 ponechal možnosť v rámci určitej tolerančnej stupnice formulovať svoje závery autonómne.
41. Pokiaľ žalobca tvrdí, že postup žalovaného je v rozpore aj s Ústavou SR, konkrétne s jej článkom 46, ktorý stanovuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde správny súd dáva do pozornosti, že toto právo nepredstavuje garanciu žalobcom želaného výsledku.
42. Právo na prístup k súdu patrí medzi základné práva garantované najmä článkom 6 Európskeho Dohovoru o ľudských právach, ako aj ústavami demokratických štátov, vrátane Ústavy SR. Ide o jeden zo základných pilierov spravodlivého súdneho konania - teda práva jednotlivca na to, aby mohol predložiť svoj spor nezávislému a nestrannému súdu.
43. Toto právo však nie je absolútne, ale je regulované prostredníctvom právnych noriem jednotlivých štátov. Nie je to teda právo bez hraníc, ale štát ho môže, a aj musí, určitým spôsobom upraviť tak, aby zabezpečil jeho spravodlivé a efektívne uplatňovanie. Jedným z elementov regulujúcich právo na prístup k súdu sú procesné predpisy stanovujúce, kto môže podať žalobu, v akej lehote, a za splnenia akých konkrétnych podmienok. Keďže žalobca nesplnil taxatívne určené podmienky na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci žalovaný nemohol postupovať inak, ako nárok na právnu pomoc žalobcovi nepriznať.
44. Na základe vyššie uvedeného správny súd konštatuje, že preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a nezistil žiadne nedostatky napadnutého rozhodnutia, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie. Napadnuté rozhodnutie súd považuje za dostatočne odôvodnené, logické a zákonné.
45. Takisto správny súd v rámci súdneho prieskumu nezistil ani žiadne procesné pochybenia v jeho procesnom postupe, ktoré by prípadne mohli mať za následok zrušenie preskúmavaného rozhodnutia.
46. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a teda žalobu v súlade s § 190 SSP ako nedôvodnú, zamietol.
47. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
48. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.