Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/124/2024

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Sankt Hubert SK, a.s., IČO: 36 384 127, so sídlom: Okoličianska 741/69, 031 04 Liptovský Mikuláš, právne zastúpeného: JUDr.JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., IČO: 36 832 103, so sídlom: M.R.Štefánika 1822, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, IČO: 00 156 621, so sídlom: Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. s. 6782/2024-640, č. z. 20120/2024 zo dňa 06.09.2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 25.11.2024 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou podanou dňa 25.11.2024 na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. s. 6782/2024-640, č. z. 20120/2024 zo dňa 06.09.2024 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) v spojení s rozhodnutím Pôdohospodárskej platobnej agentúry (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. 67962/2024/621-006 zo dňa 23.01.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový orgán podľa , písm. k) o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), v zmysle písm. e) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2021/2116 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 (ďalej len „nariadenie č. 2021/2116“), podľa čl. 30 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 2022/128, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia (EÚ) Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2116 vzhľadom na platobné agentúry a ostatné orgány, finančné riadenie, schvaľovanie účtov, kontroly, zábezpeky a transparentnosť (ďalej len „vykonávacie nariadenie“), v spojení s , písm. n) o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a podľa Správneho poriadku uložil žalobcovi povinnosť vrátiť neoprávnenú platbu vo výške 34 942,79 Eur v súvislosti so žiadosťou o poskytnutie podpory formou Jednotnej žiadosti na rok 2016 č. 6260024662, ďalej vyslovil, že žalobca sa dopustil porušenia povinnosti podľa , , , nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb v znení neskorších predpisov, čím sa dopustil aj porušenia finančnej disciplíny v zmysle , písm. n) na skutkovom základe uvedenom v prvostupňovom rozhodnutí, a zároveň žalobcovi uložil v zmysle povinnosť zaplatiť penále vo výške 0,1 %

zo sumy 34 942,79 Eur, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu, počínajúc dňom nasledujúcim po dni vykonateľnosti rozhodnutia až do jej zaplatenia.

2. V rámci podanej žaloby (bod „IV.“) žalobca zároveň navrhol priznať žalobe odkladný účinok podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Návrh odôvodnil tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia by mu vznikla značná hospodárska a finančná škoda, keďže jeho predmetom je vysoké peňažné plnenie. Dal do pozornosti, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, nakoľko aj v prípade zamietnutia žaloby žalobca bude stále povinný predmetnú sumu spolu s penále zaplatiť. Ak bude žalobe vyhovené, zanikne aj exekučný titul voči žalobcovi. Nakoľko ide o vysokú sumu, v kontexte celého prípadu je podľa neho hospodárnejšie, racionálnejšie a spravodlivejšie, aj s prihliadnutím na možný budúci problém s prípadnou refundáciou trov exekučného konania v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia, pristúpiť k výkonu oboch rozhodnutí až po tom, ako ich preskúma správny súd a rozhodne o podanej žalobe. Zaplatenie tak vysokej sumy, aká bola žalobcovi uložená, mu spôsobí tak výraznú finančnú a hospodársku škodu, a celkovo závažnú ujmu, ktorá môže viesť k jeho platobnej neschopnosti, úpadku a následnej likvidácii, prípadne konkurzu. Nepriznaním odkladného účinku vznikne žalobcovi i žalovanému značná finančná a hospodárska škoda.

3. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril v rámci podaného vyjadrenia k správnej žalobe, a to podaním doručeným správnemu súdu dňa 28.04.2025, v ktorom uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, ani nepredložil žiaden relevantný dôkaz o existencii reálnej hrozby vzniku závažnej ujmy. S poukazom na českú judikatúru zdôraznil, že žalobca musí konkretizovať, aká závažná ujma mu hrozí a z akých konkrétnych okolností takú hrozbu vyvodzuje. Žalovaný považoval za potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca porušil finančnú disciplínu a je povinný vrátiť neoprávnenú platbu na základe prvostupňového rozhodnutia a zaplatiť penále. Priznanie odkladného účinku tak podľa žalovaného potenciálne ohrozí ochranu finančných záujmov Európskej únie. Na základe uvedeného konštatoval, že nevidí žiaden právny dôvod, pre ktorý by mal byť inštitút odkladného účinku uplatnený, a žiadal, aby súd návrh žalobcu zamietol.

4. Administratívny spis bol správnemu súdu predložený dňa 30.04.2025.

5. Podľa správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

6. Podľa nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Nevyhnutným procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Ide o prejav dispozičnej zásady správneho súdneho konania, ktorá sa pri tomto procesnom inštitúte uplatňuje len vo vzťahu k žalobcovi, ktorého následne zaťažuje i dôkazné bremeno vzťahujúce sa k tvrdeným skutočnostiam, t. j. tento je povinný predložiť relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o hroziacej ujme. Nie je potrebné preukazovať, že k ujme (či inému zákonom definovanému negatívnemu následku) už reálne došlo, postačuje hrozba, že táto nastane a dosiahne zákonom požadovanú intenzitu (závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda,

vážny nenapraviteľný následok). Hrozba musí byť priama, reálna, a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad.

9. Ďalším procesným predpokladom vydania takéhoto rozhodnutia je, aby priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom, a aby mal žalovaný možnosť sa k návrhu vyjadriť. Vzhľadom k tomu, že priznaním odkladného účinku sa až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia (opatrenia), teda dochádza k prelomeniu právnych účinkov právoplatnosti rozhodnutia a k zásahu do princípu právnej istoty, je možné konštatovať, že ide o výnimočný inštitút, ktorého aplikácia má byť rovnako výnimočná, nevyhnutná, a jeho dôvody hodnoverne a dostatočne preukázané.

10. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku súd každú vec posudzuje individuálne a rozhodnutie vo veci samej nesmie prejudikovať. Rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v . V tejto časti správny súd poukazuje na závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 132/2022-11 z 03.03.2022, podľa ktorého „Okrem všeobecných náležitostí podania ( ) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) . Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“

11. Správny súd v kontexte uvedených procesných predpokladov skúmal, či tieto boli splnené, a zistil, že návrh žalobcu bol podaný, bol odôvodnený a žalovaný sa k nemu vyjadril. Po oboznámení sa s podaným návrhom, s vyjadrením žalovaného a s administratívnym spisom však správny súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

12. Dôvody, na ktorých je návrh žalobcu založený, najmä hroziaca značná hospodárska a finančná škoda a závažná ujma vedúca k platobnej neschopnosti, úpadku a následnej likvidácii, prípadne konkurzu, sú všeobecné, nekonkrétne, a neboli podložené žiadnymi relevantnými skutočnosťami ani dôkazmi, preto súd v takto formulovaných všeobecných tvrdeniach nevidel preukázanie skutočnej hrozby následkov predpokladaných ustanovením . Žalobca v predmetnom návrhu hodnoverne neosvedčil hrozbu kvalifikovaných následkov výkonu napadnutého rozhodnutia a svoje tvrdenia nepreukázal. Správny súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dôkazné bremeno, teda povinnosť komplexne preukázať existenciu podmienok predpokladaných ustanovením , nesie výlučne žalobca a nie je úlohou správneho súdu nahrádzať túto povinnosť vlastnou činnosťou, či už vyhľadávaním údajov, dopytom, produkovaním výziev tak, aby sa dosiahlo jej splnenie. Je v záujme samotného žalobcu, ak jeho situácia podľa jeho názoru odôvodňuje postup podľa , aby okolnosti odôvodňujúce hrozbu, vymedzenú zákonnou intenzitou predmetného ustanovenia, riadne a komplexne osvedčil. V opačnom prípade nesie následky, vyplývajúce z neunesenia dôkazného bremena v tomto konaní, a tým je zamietnutie návrhu.

13. Správny súd ďalej zdôrazňuje, že inštitút odkladného účinku podľa neslúži na zhojenie nepriaznivej majetkovej situácie žalobcu a nepredstavuje ani spôsob vyhnutia sa plneniu právoplatne uložených povinností z dôvodu, že subjekt uloženej povinnosti s vydaným rozhodnutím nesúhlasí, prípadne z iných, bližšie neurčených preventívnych dôvodov. Ide o výnimočný inštitút predbežnej ochrany pred priamo hroziacimi následkami výkonu napadnutého rozhodnutia, ktoré však musia byť preukázané, čo v prejednávanej veci nemožno konštatovať. Správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe neprejudikuje zákonnosť či nezákonnosť napadnutých rozhodnutí, posudzuje výlučne splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia . V konaní o priznaní odkladného účinku správnej žalobe súd posudzuje okolnosti konkrétnej veci prísne individuálne, pri zachovaní dispozičnej zásady vo vzťahu k návrhu podľa a pri zohľadnení skutočností, ktoré v konkrétnom konaní boli riadne preukázané a osvedčené, resp. vyšli najavo.

14. Žalobca v konaní o návrhu na priznanie odkladného účinku riadne nezdôvodnil a neosvedčil ani absenciu rozporu navrhovaného odkladného účinku s verejným záujmom, keď sa obmedzil len na analýzu budúcich výsledkov správneho súdneho prieskumu a ich dopad na uloženú povinnosť.

Správny súd podotýka, že podľa záverov nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 479/2017-44 zo dňa 20.09.2017 verejný záujem možno vymedziť ako „záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov... Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec (verejný funkcionár) pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.“ V preskúmavanej veci sa verejný záujem týka riadneho plnenia uložených povinností a výkonu právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy rozhodujúcich na úseku poskytovania podpory v poľnohospodárstve vo vzťahu k poskytnutým platbám, spojených aj s ochranou finančných záujmov Európskej únie, vo vzťahu k čomu však žalobca neformuloval žiadnu argumentáciu, a teda ani neosvedčil splnenie druhej zákonnej podmienky .

15. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil základné predpoklady jeho priznania, teda existenciu hrozby zákonom definovaného následku, ani absenciu rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom, neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady ustanovenia , preto súd v súlade s návrh žalobcu zamietol.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [ ].