Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-5S/198/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej, v právnej veci žalobcu: CEVA Contract Logistics Slovakia, s.r.o. so sídlom: Logistický areál LOG Center R7, Hala 02 485, 930 03 Kostolné Kračany, IČO: 35 879 157, právne zastúpený: Deloitte Legal s.r.o., so sídlom: Pribinova 34, 811 09 Bratislava, IČO: 36 868 019, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101575488/2019 zo dňa 28. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101575488/2019 zo dňa 28. júna 2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Bratislava (správca dane) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie september 2017. Na základe výsledkov kontroly vydal správca dane rozhodnutie č. 100321858/2019/9104408/Rohá zo dňa 29.01.2019 (prvostupňové rozhodnutie), ktorým žalobcovi určil za zdaňovacie obdobie september 2017 rozdiel v sume nadmerného odpočtu XXX XXX,XX eur na dani z pridanej hodnoty (DPH) a znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie september 2017 zo sumy XXX XXX,XX eur na sumu XX XXX,XX eur. V odôvodnení správca dane uviedol, že žalobca si v zdaňovacom období september 2017 uplatnil nárok na odpočítanie DPH z faktúr vystavených dodávateľom EAST WEST TRADE s.r.o. (ďalej aj len dodávateľ) za pamäťové zariadenie a príslušenstvo k mobilným telefónom, m roboty a smart bandy, na základe ktorých žalobca prijal tovar, ktorý použil na dodávky tovarov ako platiteľ. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia detailne popísal jednotlivé úkony a zistenia v daňovej kontrole. Správca dane nespochybňuje existenciu tovaru prijatého od dodávateľa ani jeho následné dodanie do iných členských štátov. Tovary na predmetných faktúrach boli predmetom dodania v reťazci rôznych spoločností, pričom podľa zistení správcu dane mali byť na územie Slovenska dovezené z iných členských štátov. Konanie daňových subjektov v schémach predaja tovaru sa správcovi dane javí ako účelové a podvodné, ktorého cieľom je získať neoprávnenú daňovú výhodu. Nejasný pôvod tovaru pred jeho dovezením na Slovensko sa cez systém viacerých spoločností na konci reťazca sprehľadnil. Spoločnosti zo začiatku reťazca sú nekontaktné, daň neodviedli. Žalobca sa výberom svojho dodávateľa zapojil do takýchto reťazcov ako koncový odberateľ tovaru na území Slovenska, pričom je povinný pri výkone svojho podnikania postupovať so všetkou odbornou starostlivosťou. Výber obchodného partnera bol jeho legitímnym rozhodnutím. Žalobca má povinnosť venovať zvýšenú pozornosť interným

kontrolným mechanizmom, aby v prípade odhalenia podvodného konania nevznikli pochybnosti, či o podvode vedel, resp. či so zreteľom ku všetkým okolnostiam vedieť mohol. Musí mať všetky vedomosti o okolnostiach transakcií, ktorých sa zúčastňuje a o daňových subjektoch, ktoré sa na transakciách podieľajú, aby sa vyhol účasti na transakciách poznačených zneužívajúcim konaním alebo podvodom na DPH.

2. Žalobca proti uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie. V odvolaní nesúhlasil so závermi správcu dane, ktoré považoval v mnohom len za predpoklady a domnienky. Podľa žalobcu sú závery správcu dane arbitrárne a nedôvodné k zistenému skutkovému stavu a platnej právnej úprave. Správca dane v rozhodnutí uvádza jednotlivé úkony, ktoré vykonal ako aj zistenia u subjektov, na ktoré žalobca nemal dosah, nebol s nimi nijako prepojený ani informovaný o plnení ich daňovej povinnosti. Správca dane získal mnoho informácií výsluchom svedkov, ktorí si na mnoho skutočností pamätali, svoje odpovede formulovali jednoznačne a doložili ich dokumentami. Účelovo a nelogicky sa však priklonil k tým častiam výpovedí, ktoré svedkovia formulovali nejasne, resp. jednoznačne odpovedať vzhľadom na odstup času nevedeli. Správca dane neuviedol, prečo niektoré informácie uprednostnil pred inými, preto je prvostupňové rozhodnutie nepreskúmateľné.

3. Žalobca počas daňovej kontroly jednoznačne preukázal, že dodávateľa riadne preveril a zároveň splnil všetky zákonom stanovené podmienky na uplatnenie práva na odpočet DPH (formálne aj vecné), pričom tieto skutočnosti potvrdil aj dodávateľ. Nemožno pripustiť extenzívny výklad ustanovení o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH) vo vzťahu k povinnostiam daňového subjektu.

4. V konaní predložené dokumenty relevantne preukazujú všetky fázy obchodného vzťahu medzi žalobcom a dodávateľom, ako aj reálne dodanie tovaru. Žalobca pri nadviazaní obchodného vzťahu s dodávateľom postupoval v súlade s bežnou obchodnou praxou, spolupráca nadväzovala na predchádzajúce obchodné vzťahy, čo potvrdili svedkovia svojimi výpoveďami (pán A. oslovil pani B., zamestnankyňu žalobcu s návrhom spolupráce na základe predchádzajúcej obchodnej spolupráce so spoločnosťou DOBRE MOBILY, s.r.o.). Prvé osobné stretnutie sa uskutočnilo v marci 2017, ktorého sa zúčastnil konateľ žalobcu pán C. a zamestnanci pán D. a pani B.. Spolupráca s dodávateľom sa začala v apríli 2017, t.j. až následne. Tieto skutočnosti správca dane nevzal do úvahy.

5. Žalobca preveroval dodávateľa v dostupných registroch (obchodný register, platnosť registrácie pre DPH, zoznam dlžníkov finančnej správy, Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní). Žalobca nemal indikáciu žiadnych súdnych, či exekučných konaní. Ďalej žalobca počas spolupráce preveroval finančné ukazovatele dodávateľa, z ktorých bolo zrejmé, že spoločnosť má značné výnosy a daňový subjekt nie je jediným zákazníkom. Dodávateľ mal prepracovaný marketing, sofistikovanú a podrobnú web stránku s históriou spoločnosti, produktoch, fotografie z podujatí, na ktorých sa zástupcovia spoločnosti zúčastnili. Žalobca považoval za nesporné, že ide o legitímnu spoločnosť, ktorá má kontakty na výrobcov a distribútorov elektroniky. Žalobca tiež preveril, že každý typ a druh tovaru, ktorý chcel od dodávateľa nakupovať bol predávaný na území Európskej únie. Ďalej preveril dostupnosť tovaru v maloobchode, to že maloobchodná cena bola nižšia ako distribútorská, za ktorú ponúka tovar dodávateľ. Žalobca preto nemohol mať žiadne dôvodné podozrenie o pôvode alebo účele tovaru. Žalobca ďalej poukázal na to, že dodávateľ so správcom dane spolupracoval a potvrdil obchodný vzťah aj dodávky tovaru. Konateľ dodávateľa potvrdil aj osobné stretnutie so zamestnancami a konateľom žalobcu.

6. Žalobca poukázal na to, že v rámci obchodnej skupiny bežne obchodujú s mnohonásobne väčšími množstvami elektroniky a príslušenstvom k nej, keďže obchodovanie s elektronikou predstavuje hlavný predmet činnosti celej skupiny, na čo správca dane vôbec neprihliadol. Navyše obchoduje aj s rôznymi značkami elektroniky, ktoré sa na území Slovenska bežne nevyskytujú. Distribúcia elektroniky od menej známych výrobcov je pre žalobcu úplne bežnou činnosťou. Úvaha správcu dane, že obchodovanie s novou značkou elektroniky je neopatrným konaním, je podľa žalobcu účelová.

7. Správca dane nijako nepreukázal, že by išlo o obchod, ktorý by javil neštandardné prvky alebo prvky podvodu a žalobca by mal alebo mohol o tom vedieť. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia ani neuvádza, aké ustanovenia právnych noriem žalobca svojim údajným konaním porušil. Prvostupňové rozhodnutie je preto podľa názoru žalobcu nepreskúmateľné a nezákonné.

8. Žalovaný rozhodnutím č. 101575488/2019 zo dňa 28.06.2019 (napadnuté rozhodnutie) prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný zhrnul priebeh kontroly a rozsiahle dokazovanie vykonané správcom dane a vyjadril sa k jednotlivým námietkam žalobcu.

9. K vyhodnoteniu výpovedí svedkov, ktoré namieta žalobca, žalovaný uviedol, že správca dane správne vyhodnotil postup dodávateľa a žalobcu pri uzatváraní dohody o dodávke tovaru za prinajmenšom neštandardnú. Predmet transakcií je v dohode uvedený veľmi všeobecne ako isté produkty informačných a komunikačných technológií. V dohode je uvedené, že dodávateľ súhlasí, že spoločnosť Micro Europe BV uzatvára túto dohodu v mene svojich pridružených spoločností, ale ako zmluvné strany je uvedený žalobca a dodávateľ. Podľa vyjadrenia splnomocnenej zástupkyne sa tovar mal začať dodávať až po podpise zmluvy, čo nie je pravda, pretože bol objednaný už pred podpisom. Podľa vyjadrenia konateľov spolupráca začala v apríli 2017 a dodávka tovaru sa riadila podmienkami dohodnutými v zmluve, ktorá mala spätnú účinnosť od 03.04.2017, ale zároveň sa vyjadrili, že medzi účinnosťou a podpisom prebiehali obchodné rokovania ohľadom podmienok medzi pánom A. a D.. Tovar však nakupoval žalobca už v apríli 2017 a žalovanému nie je jasné, akými podmienkami dohodnutými v zmluve sa dodávky tovaru mohli riadiť, keď obchodné rokovania mali prebiehať medzi účinnosťou a podpisom zmluvy. Žalovaný tiež poukazuje na to, že v zmluve nie je uvedený dátum účinnosti a nie je ani zmienka o spätnej účinnosti, preto takúto argumentáciu žalobcu nie je možné akceptovať.

10. Žalovaný nepovažuje za bežný postup, že zmluva bola podpísaná oboma stranami až následne, keďže dodávky prebiehali už v apríli 2017. Žalovaný poukazuje na to, že konateľ dodávateľa pán E. sa k spolupráci a dodávkam tovarov od dodávateľa nevedel vyjadriť, ani nevedel, aký tovar bol predmetom zmluvy. Konatelia žalobcu uviedli, že v kontakte s dodávateľom boli zamestnanci pán D. a pani B.. Takéto konanie štatutárnych zástupcov nie je možné považovať za konanie v súlade so v znení neskorších predpisov. Štandardne sa takéto zmluvy a hlavne na také veľké množstvá tovaru, podpisujú až po dojednaní obchodných podmienok štatutárnymi zástupcami jednotlivých zmluvných strán. Zo spisového materiálu vyplýva, že štatutárni zástupcovia dodávateľa a žalobcu sa nikdy nestretli, žiadne podmienky zmluvy nedohodli.

11. Žalovaný ďalej uvádza, že tvrdené stretnutie konateľa žalobcu pána C. a zamestnancov žalobcu pána D. a pani B. s obchodným zástupcom dodávateľa pánom A., ktoré sa malo uskutočniť v marci 2017, kedy zástupcovia oboch spoločností prezentovali svoju ponuku tovarov a služieb, spoločne diskutovali o možnostiach spolupráce, na základe čoho sa následne daňový subjekt rozhodol odoberať od dodávateľa elektroniku od apríla 2017, nevyplýva zo spisového materiálu. O tomto stretnutí žiadna zo strán nepredložila žiaden dôkaz a neuviedli to ani konatelia spoločností ani splnomocnená zástupkyňa žalobcu. Pán E. mal navštíviť daňový subjekt podľa vyjadrenia konateľov až v septembri 2017. Pán E. nevedel uviesť, kedy v roku 2017 sa stretnutie uskutočnilo a nevedel uviesť ani jedno meno zúčastnených osôb. Presný termín stretnutia ani osoby s ktorými sa mal pán D. stretnúť neuviedol, takže takéto stretnutie jednoznačne nepotvrdil.

12. K tvrdeniam žalobcu o preverovaní dodávateľa a tovaru žalovaný uviedol, že takéto rozsiahle preverovanie dodávateľa tovaru žalobca v priebehu daňovej kontroly neprezentoval, tieto skutočnosti netvrdil ani nepredložil žiadne dôkazy. Konatelia žalobcu uviedli, že preverovali verejné registre. Pán D. uviedol, že mu nebol známy pôvod tovaru, najprv uviedol, že mu pán A. na otázku o pôvode neodpovedal a vzápätí tvrdil, že mu povedal, že tovar vyrobili v Číne alebo Taiwane. Od koho kupoval tovar dodávateľ nemal pán D. vedomosť, žiadne záruky nežiadal a nemal inštrukcie na to, aby zistil, či tovar pochádza z legálnych zdrojov. Žalovaný poznamenáva, že ani pán E. ako konateľ dodávateľa nevedel o pôvode tovaru podať žiadne informácie. Žalovaný na základe uvedeného neakceptuje tvrdenie žalobcu, že si svojho dodávateľa riadne preveril.

13. K námietke žalobcu, že správca dane účelovo bez dôkazu dospel k vlastnej úvahe, keď v prvostupňovom rozhodnutí uviedol domnienku, že asi nešlo o stretnutie pred podpisom zmluvy, pri ktorom by sa dohadovali podmienky spolupráce, ale skôr to vyzerá ako stretnutie pred ukončením spolupráce, žalovaný uviedol, že žalobca nemôže poprieť, že poslednýkrát tovar nakúpil od dodávateľa v októbri 2017 a následne bola spolupráca ukončená. K stretnutiu pána C. (konateľa žalobcu) a pána E. (konateľ dodávateľa) došlo v septembri, teda po piatich mesiacoch spolupráce, pričom v októbri 2017 bola spolupráca ukončená, čo znamená, že svoju spoluprácu nerozširovali. Žalovaný podotýka,

že v bežnej obchodnej praxi je nezvyčajné, že obchodní partneri úspešne obchodujú s tovarmi v tak obrovskom objeme, ale napriek tomu v ďalších obdobiach obchodnú spoluprácu ukončia, pričom dôvod ukončenia spolupráce nikto zo zúčastnených dostatočne nevysvetlil.

14. Žalovaný tiež neakceptuje vysvetlenie žalobcu, že podmienky obchodu boli dohodnuté vopred, dodacia podmienka FCA Lozorno, pretože táto podmienka nebola uvedená v Dohode o dodávke produktov a nebola spomenutá pri vypočutí konateľov ani ich zamestnancov. Prepravu tovaru zabezpečoval dodávateľ prostredníctvom spoločnosti SHENKER s.r.o.

15. Žalovaný súhlasí so žalobcom, že prepravu tovaru a jeho skutočné dodanie správca dane nijako nespochybnil. Spochybnil však štandardné vzťahy žalobcu s dodávateľom a poukázal na všetky dôkazy, že žalobca bol súčasťou podvodného reťazca spoločností. Zo spisového materiálu vyplýva, že na dodávkach tovarov sa zúčastnili spoločnosti, ktoré mali realizovať dodávky tovarov, pričom tovary mali byť prepravované z Bulharska a následne predávané na území Slovenskej republiky v reťazci viacerých spoločností. Daňový subjekt mal následne dodať nakúpený tovar spoločnostiam v iných členských štátoch EÚ (Nemecko, Estónsko a Maďarsko), pričom podľa odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (MVI) tovar mal byť prepravený aj do Českej republiky a Rakúska. Preukázanie existencie daňového úniku v reťazci plnení, v ktorom sa ocitol žalobca, je pojmovým znakom podvodu na DPH a jednou z podmienok pre nepripustenie uplatnenia práva na odpočítanie DPH zo zdaniteľných obchodov tvoriacich súčasť takéhoto reťazca. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca sa nedbanlivostným konaním sám vystavil riziku zapojenia do reťazca podvodných plnení.

16. Žalobca si u dodávateľa žiadnym spôsobom nepreveril pôvod tovaru, čo vyplýva z výpovedí konateľov a zamestnancov spoločností zapojených do transakcie. Žalobca hoc obchodoval s elektronikou, nemal skúsenosti s predajom tovarov v podstate neznámej značky, ktoré mu dodal dodávateľ, o pôvode ktorých nemal žiadnu vedomosť. Žalobca začal obchodovať s inou značkou tovaru, ako dovtedy obchodoval, so spoločnosťou, s ktorou dovtedy neobchodoval s tak veľkým objemom tovaru, že bolo od neho rozumné očakávať, že si preverí svojho nového obchodného partnera aj pôvod tovarov.

17. Žalovaný považuje za neštandardné konanie konateľov dodávateľa a žalobcu, keď obchodné podmienky dohadujú zamestnanci spoločností bez stretnutia konateľov spoločností, ktorí sa nestretli ani pred uzavretím kontraktu, ani pri podpise dohody o dodávke produktov. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/97/2009, v ktorom najvyšší súd uvádza, že základným predpokladom pre riadne fungovanie spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva, ktorý nepožíva v zmysle právnu ochranu.

18. Žalovaný považuje za neštandardné, že k dodávkam tovarov pre žalobcu neznámej značky malo dôjsť ešte pred podpisom dohody, hoci podmienky vzájomných obchodov boli dohodnuté oveľa neskôr a dohoda o dodávke tovarov bola podpísaná v čase, keď už k dodávkam tovarov dochádzalo. Odvolávanie sa na spätnú účinnosť je neakceptovateľné.

19. Žalobca sa mal dodávateľa pýtať na jeho dodávateľov, pretože s touto spoločnosťou nikdy predtým neobchodoval a tovar takejto značky pred začatím spolupráce s touto spoločnosťou nepredával. Žalovaný nemôže skonštatovať, že žalobca vykonal všetky úkony na preverenie dodávateľa, ktoré uvádza až v odvolaní. Z výpovedí svedkov a konateľov daňového subjektu jednoznačne vyplýva, že daňový subjekt si spôsobom opísaným v odvolaní svojho dodávateľa nepreveroval. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy o tom, že by si preveroval svojho obchodného partnera a zisťoval predajnosť produktov tejto značky v maloobchode.

20. Žalovaný poukázal na rozsudky Súdneho dvora EÚ napr. vo veci C-439/04, podľa ktorého vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy „dodávka tovaru platiteľom dane“ a „hospodárska činnosť“. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo

veci Maks Pen EOOD C-18/13 prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Tak je to v prípade, ak daňový podvod spácha samotná zdaniteľná osoba, ako aj v prípade, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že svojou kúpou sa zúčastnila na plnení, ktoré bolo súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH.

21. Žalovaný popísal, ako prebiehali jednotlivé dodávky tovarov aj to, kde v reťazci došlo k daňovým únikom. Dodávateľ ani jeho právny nástupca MALSTAV s.r.o. nepodali za rok 2017 daňové priznanie k dani z príjmu právnických osôb, čo tiež nesvedčí o serióznosti.

22. Podľa žalovaného je prvostupňové rozhodnutie zákonné, správca dane postupoval v zmysle platných právnych predpisov a dôsledne posudzoval dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, pričom pri hodnotení dôkazov postupoval podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov, t.j. hodnotil všetky dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

II. Žaloba

23. Žalobou doručenou súdu dňa 04.09.2019 sa žalobca domáhal, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodu podľa ust. , d) a e) v znení neskorších predpisov (ďalej len ). Žalobca sa nemôže stotožniť so závermi správcu dane a žalovaného, považuje ich za nedôvodné vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu veci a platnej právnej úprave vzťahujúcej sa k uplatneniu nároku na odpočítanie DPH. Žalobca poukazuje na to, že u žalovaného vznikli pochybnosti výlučne z preverovania daňových subjektov na predchádzajúcich stupňoch dodávateľského reťazca, pričom na túto skutočnosť žalobca nemá dosah.

24. V súvislosti s neskorším podpísaním dohody oboma stranami, žalobca uvádza, že ide o bežný postup, pričom ku každému tovaru boli v systéme vopred vystavené objednávky obidvoma, ktoré žalobca predložil správcovi dane. Už samotným potvrdením objednávky dochádza k uzavretiu kúpnej zmluvy v zmysle ust. , ak sa strany dohodli na podstatných záležitostiach. Tvrdenie, že žalobca začal nakupovať tovar od dodávateľa bez toho, aby boli dohodnuté akékoľvek dodacie podmienky, je v absolútnom rozpore so skutočnosťou aj informáciami, ktoré boli správcovi dane v priebehu kontroly poskytnuté. Konkrétne bola dohodnutá dodacia podmienka FCA Lozorno, sklad žalobcu, ktorá bola uvádzaná aj na faktúrach. Dodávateľ sa zaviazal dodať tovar do skladu žalobcu v Lozorne, kde dal tovar k dispozícií žalobcovi. Vykládku si zabezpečoval žalobca sám. Správca dane účelovo neprihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, nedodržal základné zásady správy daní v zmysle ust. a 3 o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (daňový poriadok).

25. Žalovaný namieta, že v kontakte s dodávateľom boli len zamestnanci žalobcu, avšak neuviedol, v čom konkrétne by malo byť konanie konateľov v nesúlade. Žalovaný uvádza len to, ako sa podľa neho dohadujú takéto zmluvy, pričom svoje tvrdenia ničím nepodložil. V obchodnej praxi je úplne bežné, že zmluvy dohadujú zamestnanci na príslušnom úseku, ktorí to majú v popise práce a majú na to oprávnenie aj vedomosti. Žalobca zopakoval postup pri preverovaní dodávateľa, ktorý uviedol v podanom odvolaní. Žalobca teda vykonal úkony, ktoré možno v rozumnej miere požadovať v rámci obchodnej praxe. Poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011, sp. zn. 6Sžf/10/2012 v zmysle ktorých je dôkazné bremeno na preukázanie opaku na správcovi dane, ktorý znáša dôkaznú núdzu. Žalovaný sa vôbec nevysporiadal s postupom preverovania dodávateľa, ktorý žalobca v odvolaní popísal, vôbec sa týmto tvrdeniam žalobcu nevenoval. Závery žalovaného bez riadneho odôvodnenia v napadnutom rozhodnutí sú nepreskúmateľné.

26. S tvrdením žalovaného, že je nezvyčajné, že obchodní partneri ukončia spoluprácu bez toho, aby dôvod jasne vysvetlil, žalobca zásadne nesúhlasí a trvá na tom, že patrí do výlučnej právomoci strán (podnikateľov) rozhodnúť o tom s kým a na akú dobu budú obchodovať. Keďže dodávateľ prestal dodávať žalobcovi tovar, žalobca spoluprácu ukončil, čo bolo vysvetlené v rámci daňovej kontroly.

27. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukazuje na rozsudky Súdneho dvora EÚ, žalobca uvádza, že žalovaný pri vyhodnotení skutkových okolností účelovo nezohľadnil všetky skutočnosti vyplývajúce z uvedených rozsudkov. V zmysle rozhodnutia Optigen (C-354/03) Súdny dvor EÚ judikoval právo na odpočet DPH v prípade, ak predchádzajúce plnenia dodávateľov daňového subjektu boli príslušným daňovým orgánom spochybnené, prípadne označené ako daňový podvod. Žalobca tiež poukazuje na rozhodnutie C-439/04 Kittel, v ktorom súdny dvor konštatuje, že právo platiteľa dane na odpočet dane, ktorý uskutočňuje plnenia, ktoré samé o sebe nie sú poznačené podvodom a spĺňajú objektívne kritériá zdaniteľných plnení, nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou, sa nachádza iné plnenie, ktoré je bez toho, aby o tom platiteľ dane vedel, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. Otázka, či DPH splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo platiteľa dane na odpočet DPH zaplatenej na vstupe.

28. Žalobca ďalej poukazuje na to, že pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí vyčíta, že dodávateľ ani jeho právny nástupca nepodali za rok 2017 daňové priznanie, žalobca poukazuje na to, že túto skutočnosť nemal ako vedieť ani ju nemal ako ovplyvniť.

29. Žalobca trvá na tom, že žalovaný a správca dane sa v rozpore so zásadami hodnotenia dôkazov, účelovo a bez vysvetlenia priklonili k nejednoznačným a nerelevantným skutočnostiam, z ktorých vyvodili záver, že žalobca nekonal obozretne, čoho výsledkom bolo zapojenie sa do podvodného reťazca. Žalovanému ani správcovi dane nešlo o objektívne preverenie skutočností, ale o prenesenie rizika z nevybratia dane na žalobcu.

30. Nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa. Žalobca z týchto skutočností nemôže niesť dôkaznú núdzu. Opačný výklad, kedy by žalobca bol potrestaný za neúčelné preventívne opatrenia štátu je v absolútnom rozpore so zásadou proporcionality. Ak správca dane prenesie zodpovednosť za zaplatenie DPH na daňový subjekt nezávisle od toho, či sa podieľal alebo nepodieľal na takomto podvode, potom jednoznačne nechráni zosúladený systém DPH pred podvodom a zneužitím. Naopak, správca dane takýmto konaním, t.j. prenesením rizika nevybratia dane na iný subjekt v rade, nabáda k tomu, aby osoba povinná platiť daň správcovi dane túto daň neodviedla. Správca dane a žalovaný svoje indície opierajú o skutočnosti, ktoré hodnotené jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti nemôžu byť vyhodnotené tak, že žalobca nekonal v dobrej viere. Žalobca zároveň nemôže niesť zodpovednosť za iné subjekty. Správca dane a žalovaný nedôvodne a v rozpore so zákonom rozširujú dôkazné bremeno, ktoré pri daňovej kontrole znáša žalobca. V tejto súvislosti zároveň poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/07 ako aj ďalšie rozsudky súdneho dvora a najvyššieho súdu, ktoré potvrdzujú dôkazné bremeno správcu dane v súvislosti s preukázaním, že daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že sa zapája do podvodného reťazca.

31. Z uvedených dôvodov žiadal prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

III. Vyjadrenie žalovaného

32. Žalovaný uvádza, že argumenty a námietky v žalobe sú takmer totožné s námietkami uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, s ktorými sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vysporiadal.

33. K námietkam žalobcu, že u žalovaného vznikli pochybnosti o dodaní tovaru výlučne z dôvodu preverovania daňových subjektov na predchádzajúcich stupňoch dodávateľského reťazca, na čo žalobca nemá vplyv, žalovaný uvádza, že z dôvodu preverenia zdaniteľných plnení uvedených na faktúrach od dodávateľa a tým oprávnenosti žalobcu na uplatnenie nároku na odpočítanie dane bol správca dane povinný preveriť celý reťazec subjektov, ktoré sa mali na jednotlivých transakciách zúčastňovať. Pokiaľ sa preverovaním správcu dane zistí, že v rámci reťazca dodávateľov sa nachádza subjekt, u ktorého sa dodanie tovaru nepotvrdilo, a svoje daňové povinnosti si nesplnil, správca dane nemôže konanie subjektov, transakcie a právo odpočítať DPH vyhodnotiť inak, ako v rozpore so zákonom o DPH.

34. V rozhodnutí správcu dane a žalovaného sú podrobne rozpísané zistenia o jednotlivých dodávateľoch, ktoré indikujú, že žalobcovi nárok na odpočítanie dane od spoločnosti EAST WEST TRADE s.r.o. nevznikol. Jednotlivé dodávky mali prebiehať v nasledovných reťazcoch: 1. reťazec: ZoDa Europe s.r.o. – SANDRONA, s.r.o. – GAZFIN, s.r.o. – EAST WEST TRADE s.r.o. – žalobca 2. reťazec: Bekol Sp. z o.o. – RADERO s.r.o. – MP1, s.r.o. – EAST WEST TRADE, s.r.o. – žalobca 3. reťazec: EDISON 2017 EOOD – J&K sport s.r.o. – MINOR Slovakia s.r.o. (alebo MILTONS, s.r.o.) – MP1, s.r.o. (alebo TERPÁK, s.r.o.) – EAST WEST TRADE s.r.o. – žalobca

- Spoločnosti zapojené do 1.reťazca: ZoDa Europe s.r.o. – posledné daňové priznanie k DPH podala spoločnosť za zdaňovacie obdobie september 2017, daňové priznania podané za zdaňovacie obdobia január – september 2017 boli s nulovými hodnotami, čím spoločnosť potvrdila, že nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť. SANDRONA, s.r.o. – konateľ spoločnosti sa napriek predvolaniam na výsluch svedka nedostavil, v spoločnosti bola vykonaná daňová kontrola za zdaňovacie obdobie august 2017 podľa pomôcok. Vypočutá konateľka spoločnosti potvrdila dodanie tovarov do skladov spoločnosti SCHENKER s.r.o., objasnila činnosť spoločnosti, s osobami zastupujúcimi spoločnosť EAST WEST TRADE s.r.o. sa nikdy nestretla, objednávky boli zasielané elektronicky. Z informačných systémov správca dane zistil, že táto spoločnosť za celý rok 2017 v daňových priznaniach k DPH nevykazovala takmer žiadne hodnoty okrem mesiacov júl a august 2017, kedy obchodovala s elektronikou pre spoločnosť EAST WEST TRADE s.r.o.

- Spoločnosti zapojené do 2. reťazca: Bekol Sp. Z.o.o. – z odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len MVI) vyplýva, že spoločnosť je nekontaktná, nepodáva daňové priznania, sídli na virtuálnej adrese, nenahlásila daňovému úradu účet a poľskej daňovej správe sa s touto spoločnosťou nepodarilo skontaktovať. Spoločnosť je určená na vymazanie z registrov platiteľov DPH. RADERO s.r.o. – z dôvodu neumožnenia daňovej kontroly bola tejto spoločnosti určená daň podľa pomôcok. Okrem zdaňovacích období september a október 2017 uvádzala spoločnosť v podaných daňových priznaniach k DPH nulové hodnoty. MP1, s.r.o. – zástupca spoločnosti MP1 s.r.o., bol správcom dane vypočutý dňa 30.01.2018 čo správca dane zistil nahliadnutím do spisu spoločnosti MP1, s.r.o. K obchodnej spolupráci sa nevedel vyjadriť. Konateľka spoločnosti MP1, s.r.o., sa napriek predvolaniu správcu dane na výsluch svedka nedostavila.

- Spoločnosti zapojené do 3. reťazca: EDISON2017 EOOD – mala dodať tovar spoločnosti J&K sport s.r.o. Z odpovede bulharskej finančnej správy na žiadosť správcu dane o MVI vyplýva, že neposkytla žiadne dokumenty týkajúce sa vykonaných transakcií, za obdobie september 2017 nevystavila žiadnu vydanú faktúru, neexistuje dôkaz o intrakomunitárnych dodávkach, spoločnosti bola zrušená registrácia na DPH z iniciatívy Úradu pre štátne príjmy z dôvodu, že sa spoločnosť nenachádzala na korešpondenčnej adrese, a spoločnosť od registrácie do zrušenia registrácie za platiteľa DPH podávala nulové daňové priznania. J&K sport s.r.o. –konateľka spoločnosti sa na vypočutie svedka nedostavila. Spoločnosť podala posledné daňové priznanie k DPH za III. štvrťrok 2017, pričom vo všetkých podaných priznaniach boli uvedené nulové hodnoty. Z odpovedí na žiadosť správcu dane o MVI ohľadom preverenia prepravy tovaru nadobudnutého spoločnosťou J&K sport s.r.o. od spoločnosti EDISON2017 EOOD vyplýva, že prepravu tovaru mala vykonať poľská spoločnosť Trans spedycja Sp. z o.o., ktorá bola ku dňu 25.01.2017 zrušená, posledný súhrnný výkaz a daňové priznanie k DPH podala spoločnosť za IV. štvrťrok 2015, na adrese sídla spoločnosti nebola vykonávaná podnikateľská činnosť. Prepravu tovaru od spoločnosti EDISON2017 EOOD spoločnosti J&K sport. s.r.o. mala vykonávať aj poľská spoločnosť K&W GLOBAL Sp. z o.o. Z odpovedí na žiadosť správcu dane o MVI vyplynulo, že spoločnosť od 01.10.2018 nemá sídlo, nepredkladá daňové priznania, adresa a správna rada spoločnosti sú vymazané z poľského obchodného registra od 24.08.2018, pán F. D. bol spoločníkom a predsedom predstavenstva spoločnosti od jej vzniku, zomrel dňa XX.XX.XXXX, existencia spoločnosti nebola spojená so skutočnou podnikateľskou činnosťou a pán D. bol nastrčenou osobou (tzv. biely kôň). MINOR Slovakia s.r.o. - konateľ spoločnosť sa na výsluch svedka nedostavil. Spoločnosť podala posledné daňové priznanie k DPH za I. štvrťrok 2017.

MILTONS s.r.o. – spoločnosť mala dodať tovar spoločnosti MP1, s.r.o. a spoločnosti TERPÁK, s.r.o. Konateľka spoločnosti sa na výsluch svedka nedostavila. Spoločnosť podala posledné daňové priznanie k DPH za II. štvrťrok 2016 a platiteľom DPH bola do 30.09.2017. TERPÁK, s.r.o. – správcovi dane sa nepodarilo skontaktovať s konateľom spoločnosti.

35. K námietkam žalobcu týkajúcim sa dodacích podmienok, žalovaný uvádza, že dodacia podmienka FCA Lozorno nebola uvedená ani v Dohode o dodávke produktov a nebola spomenutá pri vypočutí konateľov spoločností ani ich zamestnancov, ktorí mali nákup a predaj tovarov zabezpečovať. Tovar sa mal dodávať na základe mailových objednávok a vystavených faktúr. Podľa vyjadrenia splnomocnenej zástupkyne žalobcu tovar mal byť dovezený z logistického centra v Senci vozidlami spoločnosti SCHENKER s.r.o., pričom prepravu tovaru zabezpečovala spoločnosť EAST WEST TRADE s.r.o. Prepravu tovarov do skladov spoločnosti SCHENKER s.r.o. potvrdil aj G. H., konateľ spoločnosti ZETRO, spol. s r.o., v ktorej skladoch sa mal tovar nakúpený pre spoločnosť EAST WEST TRADE s.r.o. skladovať pred prepravou do skladov spoločnosti SCHENKER s.r.o.

36. Žiaden dôkaz, že dodacia podmienka FCA Lozorno, sklad daňového subjektu, bola vopred dohodnutá a akceptovaná obidvoma stranami, žalobca nepredložil. Ak by to tak bolo, mal žalobca správcovi dane takýto dôkaz predložiť, aby obhájil, resp. dokázal pravdivosť svojich tvrdení.

37. Zamestnanci žalobcu môžu participovať na zmluvách v rámci svojich kompetencií, avšak v konečnom dôsledku ich posúdenie a schválenie je na štatutárnom orgáne, ktorý je zodpovedný za chod a obchodnú činnosť spoločnosti. V obchodnej praxi nie je bežné, že by štatutárny zástupca nemal vedomosť o obchodnej činnosti spoločnosti a že by zamestnanci bez jeho účasti, resp. schválenia či už zmlúv, úhrad za dodané tovary a služby, alebo akýchkoľvek zmien premietnutých do zmlúv, mohli konať za daňový subjekt.

38. Konatelia žalobcu predložili správcovi dane Dohodu o dodávke produktov, uzavretú so spoločnosťou EAST WEST TRADE s.r.o., podpísanú dňa 08.08.2017 vtedajším konateľom spoločnosti EAST WEST TRADE s.r.o., G. G. E., a dňa 15.08.2017 konateľom žalobcu, pánom I., teda v rôznych dňoch, čo by sa nevylučovalo, ak by konatelia obidvoch zmluvných strán spolu komunikovali, ale konatelia týchto spoločností sa nikdy predtým ani v čase podpisovania zmlúv nestretli, čo žalovaný nepovažuje za bežný postup pri obchodných transakciách v takých vysokých objemoch.

39. K stretnutiu pána C., jedného z konateľov žalobcu s G. E., konateľom spoločnosti EAST WEST TRADE s.r.o., došlo v septembri 2017, teda po piatich mesiacoch spolupráce, pričom v októbri 2017 bola táto spolupráca ukončená.

40. G. E., bývalý konateľ spoločnosti EASTWEST TRADE s.r.o., okrem iného uviedol, že žalobcovi spoločnosť dodávala spotrebnú elektroniku a pri obchodných vzťahoch vystupoval pán A.. Osobne sa stretol s pánom D., na stretnutí bola ešte jedna obchodníčka, ktorej meno zabudol a riaditeľ, ktorého meno tiež zabudol. S týmito osobami sa zoznámil až pri stretnutí, predtým ich nepoznal. Stretnutie sa uskutočnilo niekedy v roku 2017 v Lozorne. Ako sa na žalobcu nakontaktoval, G. E. uviesť nevedel. Na žiadnych rokovaniach sa predtým nezúčastnil, s pánom I. sa v priebehu spolupráce nestretol. Prečo došlo k zrušeniu obchodnej spolupráce, si nespomínal. G. E. sa nevedel presne vyjadriť, aký tovar žalobcovi dodávali, s tovarom do styku neprichádzal, tovar mal byť uskladnený v skladoch spoločnosti SCHENKER s.r.o., ale nevedel, či v Bratislave alebo v Senci. G. E. uviedol, že si myslí, že tovar videl pán A. a pracovníci spoločnosti SCHENKER s.r.o., či bol tovar rozbaľovaný, nevedel povedať. Tovar bol podľa neho vyrobený v Číne, ale ako sa dostal na Slovensko, nevedel. Či mala spoločnosť EAST WEST TRADE s.r.o. v čase začatia obchodnej spolupráce so žalobcom zabezpečený nákup tovaru, si G. E. nespomínal.

41. Podľa vyjadrenia G. E. všetky účtovné a iné doklady odovzdal u notára v Bratislave splnomocnenému zástupcovi spoločnosti MALSTAV, s.r.o., pánovi J.. Proces predaja tovaru, jeho uskladnenie, prepravu, manipuláciu s tovarom G. E. popísať nevedel, a rovnako nevedel opísať spoluprácu so spoločnosťami, ktoré mali byť dodávateľmi spoločnosti EAST WEST TRADE s.r.o., čo žalovaný tiež nepovažuje za štandardné konanie.

42. Správca dane nespochybnil existenciu tovaru, pretože nejaký tovar bol žalobcovi dodaný, ale rozsiahlym preverovaním správcu dane sa zistilo, že pri týchto transakciách sa jednalo o podvodné konanie, súčasťou ktorého sa stal aj žalobca.

43. Žalovaný v tejto súvislosti opäť poukazuje na rozsudky uvedené v napadnutom rozhodnutí. V rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-18/13 Maks Pen EOOD sa konštatuje, že právo na odpočítanie dane uvedené v článku 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Je však potrebné pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľom uznaným a podporovaným Smernicou Rady 2006/112/ES. Súdny dvor v tejto súvislosti rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie. Prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Tak je to v prípade, ak daňový podvod spácha samotná zdaniteľná osoba, ako aj v prípade, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že svojou kúpou sa zúčastnila na plnení, ktoré bolo súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH.

44. Správca dane v rozhodnutí podrobne popísal obchodné vzťahy medzi spoločnosťou EASTWEST TRADE s.r.o., jej dodávateľmi a ďalšími spoločnosťami, ktoré sa mali na dodávke tovarov podieľať, odôvodnil účasť daňového subjektu v reťazci daňových subjektov, vykonávajúcich obchody vykazujúce znaky podvodného konania. V prehľade tovarových tokov je uvedené, kde v reťazcoch spoločností došlo k daňovým únikom, čo je jednou z mnohých indícií, ktoré podporujú záver správcu dane o účasti žalobcu na obchodovaní nesúcom znaky podvodného konania.

45. Okrem toho spoločnosti EAST WEST TRADE s.r.o. ani jej nástupca, spoločnosť MALSTAV s.r.o. nepodali daňové priznanie k dani z príjmu právnických osôb za rok 2017, čím sami spochybnili svoju spoľahlivosť a serióznosť.

46. K vyjadreniu žalobcu k porušeniu zásady poctivého obchodného styku a jeho tvrdeniu, že mal dostatočné vedomosti o svojom dodávateľovi, žalovaný uvádza, že žalobca si svojho obchodného partnera dostatočne nepreveril. Žalobca si u dodávateľa žiadnym spôsobom neoveril napr. pôvod tovaru, jeho parametre a pod., čo vyplýva z vyššie uvedených zistení správcu dane a z výpovedí konateľov spoločností a zamestnancov spoločností, ktorí mali obchodné transakcie zabezpečovať. Žalobca nepredložil o tom, že by si overoval svojho obchodného partnera a zisťoval predajnosť produktov tejto značky v maloobchode, žiadne dôkazy.

47. Odvolávanie žalobcu na to, že o konaní spoločnosti EAST WEST TRADE s.r.o. nevedel a nemohol vedieť, je v tomto kontexte neopodstatnené. Pokiaľ konatelia obidvoch spoločností spolu nekomunikovali, v čase uzatvárania obchodných kontraktov sa nestretli, obchodné podmienky spolu nepreberali, zmluvy podpisovali nezávisle od seba, o pôvode tovaru a jeho parametroch nemali dostatočné vedomosti, považuje žalovaný tento argument žalobcu za nedôvodný a neakceptovateľný.

48. Ako je uvedené v rozhodnutí žalovaného, webovú stránku spoločnosti EAST WEST TRADE s.r.o., na ktorú sa žalobca odvoláva, si správca dane preveroval, pričom zistil, že táto spoločnosť v novembri 2017 zanikla, po zadaní jej názvu sa objavila stránka, kde je uvedený kontakt na spoločnosť EW Distribution s.r.o., ale informácie sa týkajú spoločnosti EAST WEST TRADE s.r.o. Na webovej stránke sa uvádzajú značky produktov, s ktorými spoločnosť obchoduje, ale značka Mark, ktorej produkty mala spoločnosť EAST WEST TRADE s.r.o. žalobcovi dodávať, sa na webovej stránke medzi ponúkanými produktami nenachádza.

49. Žalobca sa odvoláva aj na to, že si preveril finančné ukazovatele spoločnosti a zistil, že spoločnosť má značné výnosy a prepracovaný marketing, ale dôkazy, odkiaľ získal takéto informácie, správcovi dane nepredložil.

50. K argumentom žalobcu, týkajúcim sa ukončenia spolupráce so spoločnosťou EAST WEST TRADE s.r.o. by chcel žalovaný poukázať na rozporné, resp. nejednoznačné výpovede konateľov týkajúce sa ukončenia spolupráce a na neštandardnosť ukončenia spolupráce. Konatelia žalobcu sa vyjadrili, že spolupráca so spoločnosťou EASTWEST TRADE s.r.o. bola ukončená, lebo spoločnosť prestala

ponúkať žalobcovi tovar, ale G. D., ktorý mal ako zamestnanec žalobcu zabezpečovať nákup a predaj tovaru, uviedol, že po skončení spolupráce so spoločnosťou EAST WEST TRADE s.r.o. ho kontaktovali spoločnosti, ktoré s tovarom, ktorého časť bola totožná s tovarom od spoločnosti EAST WEST TRADE s.r.o., obchodovali, ale na pokyn konateľa žalobcu tovar od nich nenakúpili, lebo obchodovanie s takými produktmi skončili.

51. Žalobca naďalej trvá na svojom vyjadrení, že v bežnej obchodnej praxi je nezvyčajné, že obchodní partneri, ktorí tak úspešne obchodujú s tovarmi v tak obrovskom objeme, čo im bezpochyby prináša zisky, obchodnú spoluprácu ukončia. Žalovaný tvrdí, že vysvetlenia zúčastnených strán o ukončení spolupráce nie sú v tomto kontexte akceptovateľné, uvedené dôvody ukončenia spolupráce sú rozporné a skutočný dôvod ukončenia spolupráce nikto zo zúčastnených strán dostatočne nevysvetlil.

52. Žalovaný poukazuje na to, že žalobca na jednej strane tvrdí, že si dostatočne preveril svojho dodávateľa, mal vedomosti o dodávateľovi, o jeho činnosti aj o finančných ukazovateľoch dodávateľa, ale na druhej strane tvrdí, že nemohol vedieť ani nevedel, že dotknuté plnenia boli súčasťou podvodu. Tvrdenie žalobcu, že v neutrálnom právnom prostredí žalobca nesmie niesť bremeno zodpovednosti štátu za zlyhaný mechanizmus výberu dane, žalovaný považuje za účelové tvrdenie, ktorým žalobca svojím spôsobom ospravedlňuje svoje konanie, resp. prenáša zodpovednosť za svoje konanie na správcu dane.

53. Žalovaný uvádza znaky podvodného konania, ktoré boli v tomto prípade potvrdené:

- pôvod tovarov nie je známy,

- niektorí dodávatelia v reťazci si svoje daňové povinnosti nesplnili, resp. sa u nich dodanie tovaru nepotvrdilo,

- dodávateľ má nedostatočné vedomosti o svojej podnikateľskej činnosti,

- rizikový tovar značky, s ktorým žalobca neobchodoval.

54. Na základe uvedených skutočností žalovaný trvá na svojich záveroch uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí, pričom sa vysporiadal so všetkými námietkami uplatnenými žalobcom.

55. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

IV. Replika žalobcu

56. Žalobca naďalej trval na svojich tvrdeniach v žalobnom návrhu. Zdôraznil, že počas daňovej kontroly nebola spochybnená samotná existencia tovaru ani jeho dodanie žalobcovi spoločnosťou EAST WEST TRADE s.r.o. Dodanie tovaru bolo riadne doložené dokumentami a spolupráca prebiehala na základe riadneho zmluvného vzťahu. Žalobca naďalej trvá na tom, že postup pri preverovaní dodávateľa podrobne uviedol v odvolaní, avšak žalovaný sa týmito skutočnosťami nezaoberal ani nevysporiadal, iba konštatuje, že žalobca nepredložil v tejto súvislosti žiadne dôkazy. Vyjadrenie žalovaného je pritom v priamom rozpore s výpoveďami konateľov a zamestnancov žalobcu, na ktoré je v daňovom konaní potrebné prihliadať. Správca dane účelovo prihliadol iba na tie skutočnosti, ktoré boli v neprospech žalobcu

57. Žalobca opakovane poukázal na to, že v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ, nemôže byť zamietnuté právo na odpočítanie dane platiteľa, ktorý uskutočňuje plnenia, ktoré nie sú poznačené podvodom a spĺňajú objektívne kritériá.

58. Žalobca opäť zdôrazňuje, že štatutárny orgán mal dostatočné vedomosti o uskutočňovaných obchodoch a podpísal zmluvu o spolupráci, čo predstavuje akt konania za spoločnosť. Opätovne pripomína, že zo svedeckých výpovedí vyplýva, že prvé stretnutie konateľov sa uskutočnila už v marci 2017, ešte pred začiatkom spolupráce.

59. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu ďalej nevyjadril.

V. Verejné vyhlásenie rozsudku

60. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení (ďalej len ) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/198/2019 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-5S/198/2019.

61. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa a v znení neskorších predpisov v spojení s rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom dňa 21.05.2025, keďže žalobca ani žalovaný nežiadali nariadenie pojednávania.

VI. Relevantné právne predpisy

62. Podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov1) vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.1)

63. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

64. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.

65. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

66. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

67. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

68. Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis1) neustanovuje inak.

69. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

VII. Posúdenie veci správnym súdom

70. Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, resp. správcu dane, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie september 2017. Správca dane ani žalovaný nespochybnili v tomto prípade skutočné dodanie tovaru dodávateľom EAST WEST TRADE s.r.o. Právo na odpočítanie dane neuznali z dôvodu, že plnenie (tovar), ktoré bolo predmetom vystavených faktúr, bolo súčasťou podvodného reťazca na iných stupňoch, pričom sa žalobca neopatrným konaním do takéhoto reťazca hoci aj z nedbanlivosti zapojil.

71. Z rozsiahlej judikatúry súdneho dvora, na ktorú poukazujú žalobca aj žalovaný vyplýva, že právo na odpočítanie DPH možno uprieť v prípade, ak daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa zapája do podvodného reťazca. V danom prípade preto zostala sporná otázka, či žalobca pri vynaložení obvyklej miery opatrnosti mohol vedieť, že dodaný tovar, ktorý nadobudol od dodávateľa EAST WEST TRADE s.r.o. bol predmetom podvodu na DPH na inom stupni obchodného reťazca.

72. Správny súd sa venoval jednotlivo každému argumentu uvedenému žalovaným v napadnutom rozhodnutí, ktorému korešpondujú žalobné námietky žalobcu uvedené v žalobe. Žalovaný urobil záver o nedbanlivostnom konaní žalobcu v dôsledku neopatrnosti pri výbere obchodného partnera a nedostatočnom preverení pôvodu tovaru. Správca dane žalobcovi vyčítal neštandardný začiatok (neexistencia osobného stretnutia, dodanie tovaru bez podpísanej zmluvy, nedostatočná vedomosť štatutárneho orgánu dodávateľa o obchodných transakciách) ako aj neštandardné ukončenie obchodnej spolupráce (ukončenie napriek úspešnosti obchodovania bez vysvetlenia) s dodávateľom, čím navodzuje dojem vedomého zapojenia sa žalobcu do podvodného reťazca. V závere však konštatuje nedbanlivostné konanie žalobcu spočívajúce v tom, že si svojho dodávateľa a tovar riadne nepreveril. V odôvodnení prvostupňového aj napadnutého rozhodnutia podľa názoru správneho súdu chýba logická úvaha, ako skutočnosti, ktoré správca dane vzal za základ svojich tvrdení, preukazujú ním vyvodené závery o nedbanlivostnom zapojení žalobcu do podvodného reťazca.

73. Žalovaný vyčíta žalobcovi, že konatelia žalobcu a dodávateľa sa nestretli pred začiatkom spolupráce a ani pred podpisom zmluvy, ktorá bola uzatvorená na diaľku 4 mesiace po začiatku spolupráce (v auguste 2017), čo má preukazovať neštandardnosť obchodného vzťahu vzhľadom na veľký objem obchodovaného tovaru. Správny súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na to, že predmetom konania je rozhodnutie žalovaného, resp. správcu dane týkajúce sa konkrétneho zdaňovacieho obdobia – september 2017. Správca dane opomenul vo svojom úsudku vziať do úvahy, že v tomto čase bola zmluva medzi žalobcom a dodávateľom už uzatvorená, a teda v uvedenom období existovali zmluvne dohodnuté podmienky.

74. Okrem uvedeného správny súd musí prisvedčiť žalobcovi, že žalovaný sa s námietkou, že konatelia sa stretli pred začiatkom spolupráce v marci 2017, nijako nevysporiadal, iba skonštatoval, že žalobca k tomuto tvrdeniu nepredložil žiadny dôkaz. Uvedené je však v rozpore s výpoveďou G. D. (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102070005/2018/9104408/Rohá z 18.10.2018 str. 3), v ktorej svedok uviedol, že toto stretnutie zorganizoval on. Žalovaný nezdôvodnil, prečo v tejto časti považuje výpoveď svedka za nedôveryhodnú, pričom je zrejmé, že vo vzťahu k iným informáciám získaným jeho výpoveďou správca dane nemal pochybnosti o ich dôveryhodnosti. Konštatovanie žalovaného, že nikto iný toto stretnutie nepotvrdil, nie je dostačujúce, vzhľadom na to, že správcom dane neuviedol žiaden dôkaz, ktorý by uskutočnenie takéhoto stretnutia vylučovalo. Správca dane je povinný v odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadať aj s dôkazmi, ktoré svedčia v prospech žalobcu.

75. Žalovaný uviedol, že žalobca, resp. jeho štatutárny orgán mal nedostatočné vedomosti o uskutočnených obchodoch, štatutárni zástupcovia dodávateľa a žalobcu sa nikdy nestretli, žiadne podmienky zmluvy nedohodli. Zároveň žalovaný pripustil že zamestnanci môžu participovať na zmluvách v rámci svojich kompetencií, avšak v konečnom dôsledku ich posúdenie je na štatutárnom orgáne. Správny súd upriamuje pozornosť na výpoveď konateľov žalobcu zachytenú v zápisnici zo dňa 14.09.2018, z ktorej vyplýva podrobný popis nakupovaného tovaru, druh, spôsob označenia tovaru, manipulácia s ním. Zároveň z nej vyplýva, že obchodnú spoluprácu s dodávateľom odsúhlasilo vedenie spoločnosti na návrh zamestnancov. Zároveň poukazuje na to, že zmluvu za žalobcu podpísal konateľ spoločnosti oprávnený konať samostatne. Uvedené skutočnosti nenasvedčujú tomu, že by konatelia nemali vedomosť o uskutočnených obchodoch. Žalovaný tieto tvrdenia nevzal do úvahy a v rámci odôvodnenia vôbec nevyhodnotil, naopak uprednostnil iba výpoveď konateľa dodávateľa EAST WEST TRADE s.r.o., ktorý sa takto podrobne k obchodnej spolupráci vyjadriť nevedel.

76. Je potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť, že v súčasnej dobe elektronizácie a využívania elektronických podpisov nie je nezvyčajné, ak sa zmluvy podpisujú na diaľku bez osobnej prítomnosti štatutárnych orgánov resp. zástupcov spoločností. Úvaha žalovaného, resp. správcu dane o neštandardnosti v tejto súvislosti nie je zrozumiteľná. Správca dane konštatoval, že obchodný vzťah bol neštandardný. Záver, ktorý správca dane vyvodil a ktorý bolo potrebné preukázať, však nie je samotná neštandardnosť obchodného vzťahu, ale skutočnosť, že žalobca mohol a mal vedieť, že plnenie, ktoré je predmetom obchodnej transakcie bolo na iných stupňoch súčasťou podvodného reťazca. Aký vplyv malo takéto uzavretie zmluvy na to, či žalobca mohol vedieť, že tovar, ktorý bol predmetom zdaniteľného obchodu v období mesiaca september 2017, bol na inom stupni zapojený do podvodného obchodného reťazca, správca dane nevysvetlil.

77. Ďalšie tvrdenie žalovaného, že dodávateľ žalobcu zanikol dva mesiace po začatí spolupráce a stretnutie konateľov sa javí ako stretnutie pred ukončením spolupráce, je podľa názoru správneho súdu iba v rovine domnienok. Správca dane považuje za podozrivé okolnosti ukončenia spolupráce medzi žalobcom a dodávateľom vzhľadom na rozpor vo výpovediach svedkov. Z prvostupňového rozhodnutia ani napadnutého rozhodnutia žalovaného však nie je zrejmé, ako súvisí ukončenie spolupráce s obchodnými transakciami uskutočnenými v predmetnom zdaňovacom období – september 2017. V tejto súvislosti chýba logická úvaha žalovaného, resp. správcu dane, aký vplyv má dôvod ukončenia spolupráce na preukázanie skutočností rozhodujúcich pre odmietnutie práva na odpočítanie DPH za zdaňovacie obdobie september 2017.

78. Pre účely posúdenia objektívnych skutkových okolností svedčiacich tomu, že daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, sú podstatné tie okolnosti, ktoré daňovému subjektu boli alebo mohli byť známe už v čase realizácie alebo dojednávania posudzovaných zdaniteľných obchodov. Skutkové okolnosti, ktoré vznikli v neskorších obdobiach a daňový subjekt o ich existencii v čase realizácie alebo dojednávania zdaniteľných obchodov objektívne nemohol mať vedomosť, by spravidla pre účely vedomostného testu existencie daňového podvodu nemali byť relevantné.

79. Ďalšou okolnosťou, z ktorej správca dane, resp. žalovaný vyvodzuje neštandardnosť obchodnej spolupráce žalobcu a dodávateľa, je obchodovanie elektroniky novej značky. Správny súd z administratívneho spisu a prvostupňového rozhodnutia zistil, že predmetom obchodovania neboli iba produkty značky Mark, ale napríklad aj značky Samsung a Toshiba, pričom vo vzťahu k tomuto tovaru došlo tiež k odopretiu práva na odpočítanie DPH. Nešlo teda o obchodovanie výlučne s tovarom novej značky (aj keď v značnom objeme), ako prezentuje správca dane. Žalobca tiež poukázal na to, že obchoduje s elektronikou aj menej známych značiek a nie je to pre neho neobvyklé, pričom tomuto argumentu správca dane nevenoval žiadnu pozornosť. Neobvyklé, resp. podozrivé okolnosti obchodovania s tovarom je potrebné posudzovať s ohľadom na činnosť konkrétneho subjektu. Podľa správneho súdu preto aj v tejto súvislosti chýba presvedčivá úvaha správcu dane.

80. Relevantnou podozrivou okolnosťou podľa správneho súdu môže byť neobvykle veľký objem nového tovaru v porovnaní s obdobiami pred začatím spolupráce s dodávateľom. Zo samotnej takejto skutočnosti však nemožno bez pochybností vyvodiť záver, že žalobca bol či už vedome alebo nevedome, resp. nedbanlivostne účastný podvodného reťazca. Takáto indícia by mohla naznačovať zo strany daňového subjektu zapojenie do podvodného reťazca v spojení s ďalšími podozrivými okolnosťami.

V danom prípade však absentujú ostatné skutočnosti, v súvislosti s ktorými by bolo možné takýto záver jednoznačne urobiť. Nie je totiž vylúčené, že daňový subjekt v dôsledku nových dodávateľsko- odberateľských vzťahov zvýši objem obchodovaného tovaru.

81. Nosným argumentom žalovaného a správcu dane je nedostatočná obozretnosť žalobcu pri výbere svojho nového dodávateľa. Žalobca bol podľa názoru správcu dane povinný urobiť také opatrenia, aby dostatočne preveril svojho nového dodávateľa práve preto, aby sa vyhol čo aj nedbanlivostnému zapojeniu do podvodného reťazca. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že z výpovedí svedkov vyplýva, že obchodná spolupráca nezačala náhodne, ale na základe predchádzajúcej spolupráce so spoločnosťou DOBRE MOBILY, s.r.o., v ktorej figurovala rovnaká osoba ako v spoločnosti EASTWEST TRADE s.r.o. (obchodný zástupca pán A.). K reálnemu dodaniu tovaru došlo, rovnako došlo k reálnemu dodaniu tovaru dodávateľovi EAST WEST TRADE s.r.o. od predchádzajúcich dodávateľov. Túto skutočnosť považoval za preukázanú aj správca dane. K podvodnému konaniu, ktoré správca dane rozsiahlym dokazovaním zistil, došlo preukázateľne na inom stupni obchodného reťazca. Vyvstáva teda otázka, či mal, resp. mohol žalobca zistiť preverovaním dodávateľa EAST WEST TRADE s.r.o., informácie, ktoré by mu v čase nadviazania obchodnej spolupráce a realizácie zdaniteľných obchodov indikovali, že takýto obchodný vzťah je rizikový. Konateľ a obchodný zástupca zaniknutej spoločnosti EAST WEST TRADE s.r.o. boli súčinní počas daňovej kontroly, poskytovali potrebné vysvetlenia a predkladali potrebné dokumenty. Nešlo o nekontaktnú spoločnosť, ako to bolo na iných stupňoch dodávateľského reťazca. Skutočnosť, že za rok 2017 daňové priznanie k dani z príjmu právnických osôb dodávateľ EAST WEST TRADE s.r.o. nepodal, síce nesvedčí o jeho serióznosti, avšak nemôže byť na ťarchu žalobcu predovšetkým z časového hľadiska. Správca dane neopatrnosť žalobcu vyvodzuje z konania iných subjektov, na konanie ktorých žalobca dosah nemá, napríklad, konateľa dodávateľa EAST WEST TRADE s.r.o., ktorý sa pri výpovedi podľa správcu dane nevedel dostatočne vyjadriť k spolupráci s dodávateľmi dodávateľa EAST WEST TRADE s.r.o., nepreveroval ich dôveryhodnosť ani pôvod tovaru, prípadne tým, že dodávatelia dodávateľa neboli pri daňovej kontrole súčinní.

82. Správca dane vo svojom odôvodnení prepája argument o dôveryhodnosti dodávateľa a pôvode tovaru, ktorý si mal žalobca overiť. Možno však vyvodiť, že správca dane mal na mysli predovšetkým preverenie obchodného reťazca – teda predchádzajúcich vlastníkov tovaru a spôsob, ako sa tovar dostal na územie Slovenskej republiky, a to aj z toho dôvodu, že z výpovede konateľov žalobcu zo dňa 14.09.2018 vyplýva, že každý produkt bol označený štítkom s uvedením krajiny pôvodu, pričom tovar tohto druhu je takmer výlučne vyrábaný v Ázii.

83. Správca dane zakladá úvahu o nedostatočnom preverovaní tovaru na výpovedi G. D. (obchodný zástupca žalobcu), ktorý mal na starosti obchodnú spoluprácu s dodávateľom a ktorý vypovedal, že nebol inštruovaný konateľmi žalobcu zisťovať dodávateľský reťazec, resp. či tovar pochádza z legálnych zdrojov. Podľa správneho súdu je okrem toho potrebné vziať do úvahy aj tú skutočnosť, že správca dane na zistenie obchodného reťazca vykonal v rámci svojej právomoci skutočne podrobné a rozsiahle dokazovanie vo veci, predovšetkým výsluchom množstva svedkov, nahliadnutím do spisov daňových konaní iných spoločností, žiadosťami o medzinárodnú výmenu informácií, dožiadaniami bánk a podobne, o čom svedčí precízne vedený administratívny spis. Bez týchto úkonov by len ťažko, resp. ak vôbec, bolo možné zistiť skutočnosti nasvedčujúce podvodnému konaniu. Žalobca takýmito možnosťami ani právomocami však nedisponuje. Jeho možnosti dostať sa k takýmto informáciám sú v porovnaní so správcom dane značne limitované. Nemôže byť povinnosťou daňového subjektu, aby vykonával pri nadviazaní novej spolupráce takéto rozsiahle preverovanie celého dodávateľského reťazca, ako vykonal správca dane. Daňový subjekt je povinný overiť si informácie a skutočnosti ohľadom svojho obchodného partnera a má prijať všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňových podvodoch (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-409/04 Teleos plc. a spol. a C-499/10 Vlaamse Oliemaatschappij NV). Táto povinnosť je teda ohraničená rozumnou mierou, ktorá nemôže spočívať vo vykonávaní rozsiahleho dokazovania podobného tomu, ktoré vykonáva správca dane v rámci daňovej kontroly.

84. Správny súd nespochybňuje záver správcu dane a žalovaného, že došlo k podvodnému konaniu na iných stupňoch reťazca. Takisto nespochybňuje, že v prípade, ak zistené skutočnosti vo vzájomnej súvislosti preukazujú, že sa daňový subjekt do takéhoto podvodného reťazca zapojil, alebo mal vedieť, že sa zapája, správca dane má právo odoprieť odpočítanie DPH vo vzťahu k takémuto tovaru. Žalovaný odkazuje na skutočnosti, ktoré v jednotlivostiach môžu vykazovať určité nezrovnalosti, avšak z povahy

zisťovaných skutočností nie je zrejmé, ako súvisia so základnou otázkou a podstatnou skutočnosťou, na základe ktorej nebol žalobcovi odpočet priznaný, teda s vedomosťou sťažovateľa o daňovom podvode, resp. účastí na ňom. Zo skutočností zistených správcom dane a predovšetkým z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bez pochybností nevyplýva, že žalobca mal, resp. mohol vedieť, že sa takéhoto podvodného reťazca zúčastňuje.

85. Obaja účastníci poukázali na množstvo judikatúry týkajúcej sa odpočtu DPH s rovnakým záverom, že možno uprieť odpočet DPH tomu, kto vedel, resp. mal vedieť, že sa zúčastňuje podvodného reťazca. Správny súd pri posúdení veci vychádzal predovšetkým z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-439/04 Axel Kittel, podľa ktorého: „Rovnako platiteľ dane, ktorý vedel alebo mal vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, sa musí na účely šiestej smernice považovať za účastníka na tomto podvode, a to bez ohľadu na otázku, či má z opätovného predaja tovaru prospech, alebo nie.“

86. Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí č. 4/2023 pod č. 63/2023 obsahuje zhrnutie záverov vo veci Axel Kittel: „Pre posúdenie skutočnosti, či daňový subjekt bol účastný na podvode na DPH na účely rozhodnutia o pripustení uplatnenia práva na odpočítanie dane sa aplikuje tzv. Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií z rozsudku Súdneho dvora EÚ (ďalej aj „SD EÚ“) vo veci Axel Kittel (C439/04). Odborná literatúra (napr. J., P. Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní. 34 Právne následky. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 102) tieto kritériá konštruuje do štyroch otázok, ktoré si vo svojej rozhodovacej činnosti osvojil aj Najvyšší správny súd SR (viď napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/52/2020 zo dňa 26. 05. 2022): 1. Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? 2. Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? 3. Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? 4. Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt.“

87. Pre posúdenie prejednávanej veci je potom rozhodujúce predovšetkým zodpovedanie otázky č. 4, pričom dôkazné bremeno v tejto súvislosti zaťažuje správcu dane. Správca dane musí preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbalosť, nemusí ísť o úmysel.

88. Správny súd poukazuje v tejto súvislosti aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 12. 1. 2006 v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 52: „Z toho vyplýva, že plnenia, o aké ide vo veci samej, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani a hospodársku činnosť v zmysle článku 2 bodu 1, článku 4 a článku 5 ods. 1 šiestej smernice, ak spĺňajú objektívne kritériá, na ktorých sú tieto pojmy založené, bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/ alebo na prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom týmto platiteľom. Právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje tieto plnenia spočívajúce v odpočítaní DPH zaplatenej na vstupe, nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou, sa nachádza iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH.“

89. Znakom podvodu v zmysle európskej judikatúry je zjednodušene povedané skutočnosť, že jeden z účastníkov daň neodvedie a ďalší si ju odpočíta. Tým v podstate dochádza k narušeniu daňovej neutrality. Nie je však stricto sensu za „jedného“ a „ďalšieho“ automaticky považovať „ktoréhokoľvek“ z účastníkov v reťazci obchodov, ale vždy je potrebné hľadať skutkové súvislosti a príčinnou súvislosť medzi neodvedením dane pokračovaním a nárokovaním odpočtu a preukázaním vedomosti o skutočnostiach svedčiacich možnému podvodnému konaniu za účelom vylákania odpočtu na dani medzi týmito subjektami. Opačným spôsobom by bola úplne neprípustne zakladaná objektívna daňová zodpovednosť ktoréhokoľvek subjektu zapojeného v obchodnom reťazci a zodpovednosť za pohyb a osud tovaru. Úplne absurdne by mohla pri nerešpektovaní zistení priamej príčinnej súvislosti medzi chybujúcou daňou a poskytnutou či vylákanou výhodou nastať situácia, kedy by z dôvodu neodvedenia

dane jedným zo subjektov bola dorubená daň (alebo odopretý nárok na odpočet) ktorémukoľvek, teda teoreticky aj všetkým subjektom v danom obchodnom reťazci (spravidla okrem toho, ktorý daň neodviedol) (rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR vo veci sp. zn. 5 Afs 60/2017, z 30. januára 2018).

90. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných rozhodnutí správny súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné vo vzťahu k záveru o nedbanlivostnom zapojení, ktorý žalovaný vyvodil v napadnutom rozhodnutí, čo je dôvodom na jeho zrušenie podľa a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň správny súd dospel k záveru, že je splnený aj dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa vzhľadom na to, že nedostatky v skutkových zisteniach sa môžu prejaviť nielen v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale aj v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení.

91. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu ( ). V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opätovne vyhodnotiť všetky skutočnosti a dôkazy (v prospech aj neprospech žalobcu), ktoré v rámci dokazovania vyšli najavo, znova vyhodnotiť 4. otázku Axel Kittel testu (viď. bod 86 odôvodnenia tohto rozsudku) vo vzťahu k žalobcovi a znova o veci rozhodnúť.

92. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

93. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní ( ) od jeho doručenia, a to na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a); ide o konania o správnej žalobe podľa a d) (písm. b); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c).